3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
Úvod do Cirkevných Vekov
181 (66-1) Aby ste tomuto posolstvu Cirkevných Vekov mohli plne porozumieť, chcel by som vysvetliť rôzne základné myšlienky, ktoré mi dovolili prísť na mená poslov, na dĺžku tých vekov a na všetky tie veci, ktoré s tým súvisia.
182 (66-2) Keďže toto štúdium bolo to najzávažnejšie, aké som kedy na seba vzal, po mnoho dní som hľadal Boha v prosbe o inšpiráciu Ducha Svätého. Potom som čítal úseky Písma, ktoré sa vzťahovali k Cirkevným Vekom a zahĺbil som sa do rozličných cirkevno - historických kníh od čo najnezaujatejších autorov, akých som len mohol nájsť. Boh neodoprel vypočuť moju modlitbu, lebo keď som čítal Slovo a dejiny, bol som uschopnený uzrieť skrze Ducha Svätého odhalenie vzoru, ktorý sa prelína stáročiami až do našej prítomnosti v tomto poslednom dni.
183 (66-3) Kľúč, ktorý mi dal Pán a ktorým som bol schopný určiť posla do každého veku, je ten najbiblickejší. V skutočnosti by mohol byť pomenovaný kľúčovým kameňom Biblie. Je to zjavenie, že Boh sa nikdy nemení, a že Jeho cesty sú práve tak nemenné, ako je On. V Liste Židom 13:8 čítame: “Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i na veky.” A v Kazateľovi 3:14-15 čítame: “Viem, že všetko, čokoľvek činí Boh, bude trvať na veky, nedá sa nič k tomu pridať ani sa nedá nič od toho odňať. A Boh to tak učinil preto, aby sa báli pred Ním. To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Boh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.” Tu to je: nemeniaci sa Boh s nemeniacimi sa cestami. V tom, čo učinil PRVÝKRÁT, bude musieť pokračovať, až to bude vykonané NAPOSLEDY. Nikdy v tom nebude žiadna zmena. Aplikujte to na Cirkevné Veky. Taký muž, akého Boh pre prvý vek zvolil, a spôsob, akým sa Boh v službe tohoto muža prejavil, bude vzorom pre všetky ostatné veky. Čo Boh robil v prvom veku cirkvi, je to, čo chce robiť počas všetkých ostatných vekov.
184 (66-4) Zo Slova, ktoré bolo zaznamenané Duchom Svätým, presne vieme, ako bola založená prvá alebo pôvodná cirkev, a akým spôsobom sa v nej Sám Boh prejavoval. Slovo sa nemôže meniť a tiež nemôže byť zmenené, lebo Slovo je Boh. Ján 1:1: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.” Zmeniť jedno slovo, ako to urobila Eva, to prináša hriech a smrť, tak, ako je to povedané v Zjavení 22:18-19: “...keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán napísaných v tejto Knihe. A keby niekto odňal zo slov Knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto Knihe.” A preto je meradlom to, čím bola cirkev na Letnice. To je vzor. Nie je žiaden iný vzor. Je jedno, čo hovoria učenci, Boh ten vzor NEZMENIL. To, čo Boh vykonal na Letnice, musí konať aj naďalej, až do ukončenia cirkevných vekov.
185 (67-1) Hoci vám učenci môžu hovoriť, že apoštolský vek je za nami, neverte tomu. Takéto vyhlásenie je zlé z dvoch dôvodov. Po prvé je nesprávne domnievať sa, že žiadni apoštoli už nie sú len preto, že tých pôvodných dvanásť zomrelo. Apoštol znamená “poslaný” a dnes je mnoho poslaných, ale nazývajú sa misionári. Pokiaľ sú ľudia povolávaní a posielaní so Slovom Života, apoštolský vek ešte pokračuje. Po druhé sa odvolávajú na vek prejavenia moci Ducha Svätého ako na niečo, čo skončilo vzhľadom k tomu, že Biblia bola dokončená. To nie je pravda. Nie je ani jedno miesto Písma, ktoré by to naznačovalo, ale mnohé jasne hovoria pravý opak. Tu je dôkaz, že obe tieto tvrdenia sú falošné. Skutky 2:38-39: “A Peter im povedal: Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha, lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.” Zasľúbenie moci, ktorou boli apoštolovia na Letnice vybavení, je pre “vás (Židov) a vaše deti (Židov) a pre všetkých tých, ktorí sú ešte ďaleko vzdialení (pohania), a pre koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh (oboje, Židov i pohanov).” Dokiaľ Jeho volanie neustane, toto posolstvo Letníc a moc NEPRESTANE.
186 (67-2) To, čo mala Cirkev na Letnice, je jej neodcudziteľné právo. Pôvodne mala čisté Slovo Božie. Mala moc Ducha, ktorá sa prejavovala rozličnými znameniami a zázrakmi a darmi Ducha Svätého. Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nijako neprešli pomimo. Lebo ak Slovo hovorené skrze anjelov bolo pevné a každé prestúpenie a každá neposlušnosť (Slovu) dostali spravodlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám stvrdili tí, ktorí ho počuli, pričom spolu svedčil Boh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Tá pôvodná cirkev nebola organizovaná ľuďmi. Bola vedená Duchom Svätým. Nebola príliš veľká. Bola nenávidená a opovrhovaná. Bola utlačovaná. Bola prenasledovaná až k smrti. Ale bola verná Bohu. Zotrvala na pôvodnom vzore Slova.
187 (68-1) Nenechajte sa tu spliesť. Keď som povedal, že Boh a Jeho cesty sa nikdy nemenia, nepovedal som tým, že by sa cirkev alebo jej poslovia nemohli meniť. Cirkev nie je Boh. Tak ona sa môže meniť. Čo som ale povedal, je, že vzhľadom k nemeniacemu sa Bohu s nemeniacimi sa cestami sa môžeme vrátiť na začiatok a vidieť ten prvý, dokonalý čin Boží a potom súdiť podľa tohoto merítka. A tak to je. Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou ako ten originál na Letnice. Pravá Cirkev dneška sa bude snažiť priblížiť sa tej ranej, prvotnej cirkvi. A poslovia do zborov, ktorí majú v sebe toho istého Ducha Božieho, sa budú snažiť priblížiť sa apoštolovi Pavlovi. Nebudú presne takí ako on, ale praví poslovia budú tí, ktorí budú Pavlovi najbližšie, ktorý bol slobodný od všetkých ľudí, zasvätený Bohu, zvestoval jedine Slovo Božie a prejavoval Ducha Svätého v moci. Žiadni iní to nebudú robiť. Musíte začať s originálom. Ako rovnaké rodí rovnaké, Pravá Cirkev bude vždy tá, ktorá sa snaží ísť v šľapajach svojich zakladateľov na Letnice, a jej poslovia budú nasledovať apoštola Pavla, toho prvého posla prvého cirkevného veku. Je to tak jednoduché a tak nádherné.
188 (68-2) Týmto kľúčom, tak jednoduchým, a predsa tak nádherným, som bol schopný pomocou Ducha Svätého čítať Knihu Zjavenia a dejiny a nájsť tam každý vek, každého posla, trvanie každého veku a úlohu, ktorú každý vek v Božom zámere od Letníc až do skonania tých vekov zohral.
189 (68-3) Keď už teraz rozumiete, podľa čoho posudzujeme, aká bola Pravá Cirkev (aká bola na Letnice, a aká bola v apoštolskom veku, ako je znázornená v Slove v Knihe Skutkov), môžeme aplikovať tú istú zásadu, aby nám to ukázalo, ako cirkev upadla. Základná chyba alebo chyby, ktoré sa vkradli do prvotnej cirkvi a boli zjavené v Knihe Skutkov a v Zjavení a tiež v epištolách, sa budú viac a viac viditeľne prejavovať v každom ďalšom nasledujúcom veku, až prídeme k úplnému zatmeniu pravdy v poslednom alebo Laodicejskom Veku.
190 (69-1) A teraz z tohoto prvého kľúča, ktorý sme dostali od Pána, vyplýva ďalšia a trochu menej nádherná pravda. Povedal som, že Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou, akou bola v Knihe Skutkov. To je presne tak. Ale zistili sme, že Slovo tiež učí o vtrhnutí bludu, až nastane úplné zatmenie pravdy v poslednom dni, keď sa Pán už-už chce zjaviť. Teraz v našich mysliach povstáva otázka, či Boh opustí Svojich vlastných a nechá ich upadnúť do stavu úplného zvedenia? V žiadnom prípade, lebo Písmo v Matúšovi 24:24 veľmi jasne hovorí, že Vyvolení NEMÔŽU byť zvedení! “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké zázraky a divy tak, že by zviedli, AK BY TO BOLO MOŽNÉ, i vyvolených.” Čo potom? Odpoveď jasne leží pred nami. Existuje Pravá Cirkev a falošná cirkev. Je Pravý Vinič a falošný vinič. Ale, samozrejme, tá falošná cirkev, falošné telo viniča, sa vždy bude snažiť zabrať pozíciu tej Pravej Cirkvi a tvrdiť, že ona, a nie tí Vyvolení, je tá pravá a autentická. Tá falošná sa bude snažiť zabiť tú Pravú. Tak to bolo v Knihe Skutkov, tak sa to deje aj v tých siedmich vekoch, a tak je to povedané v mnohých epištolách. Tak to bolo vtedy. Tak je to teraz. Tak to bude. Nemôže sa to zmeniť.
191 (69-2) Buďme veľmi opatrní, aby sme nemali v tejto veci zamiešanie. Tak budeme skúmať Slovo, aby sme si overili toto tvrdenie. Poďme naspäť do Knihy počiatku, do Genesis. V záhrade Eden boli DVA stromy. Jeden bol dobrý, druhý bol zlý. Jeden priniesol ŽIVOT, druhý priniesol Smrť! Boli tam dve deti, ktoré v prvom rade priniesli Bohu obete. Dovoľte, aby som to zopakoval, oni OBAJA priniesli Bohu obete. V Genesis 4:3-5: “A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme. A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol...” Ale jeden (Kain) bol zlý, po svojom otcovi (bol z toho Zlého), zatiaľ čo Ábel bol spravodlivý pred Pánom. Znovu vidíme dve deti, podľa tela z tých istých rodičov. Boli to dvojičky Izáka a Rebeky. Jeden bol vyvolený Boží a ten druhý bol zavrhnutý. Obaja uctievali Boha. V každom jednotlivom prípade bolo zahrnuté uctievanie Boha. V každom prípade ten zlý nenávidel spravodlivého a prenasledoval ho. V niektorých prípadoch ten zlý zničil spravodlivého. Ale všimnite si! Oni boli zasadení spolu. Žili spolu. Obaja si robili nárok na Boha a uctievali Ho.
192 (70-1) Tieto ilustrácie dokonale zobrazujú podobenstvo Pána Ježiša Krista, keď povedal, že kráľovstvo nebeské je podobné mužovi, ktorý zasial dobré semeno, ibaže mal nepriateľa, ktorý medzi tieto dobré semená zasial kúkoľ. Boh nezasial kúkoľ. Satan zasial ten kúkoľ rovno medzi dobré Božie semeno. Tieto dva druhy rastlín (ľudí) z dvoch rozdielnych semien rástli spolu. Mali podiel na výžive v tej istej pôde, na tom istom slnku, daždi a všetkých ďalších dobrodeniach a oba boli zožaté, keď prišiel ich čas. Vidíte to? Nikdy nezabudnite na tieto pravdy pri tom, keď skúmame cirkevné veky a neskôr pečate. Predovšetkým nezabudnite, že v tomto poslednom veku je ten čas, kedy je kúkoľ zväzovaný na spálenie, že vystrčia pšenicu, ktorú má Pán zhromaždiť do sýpky.
193 (70-2) Túto myšlienku chcem tiahnuť po celý čas, a tak postúpme o krok ďalej. Študovali ste niekedy dejiny prebudení? Prebudenie naznačuje Božie hnutie v moci. A zakaždým, keď sa Boh pohybuje, Satan je tam, aby sa pohol tiež. To nikdy nesklamalo. Vo dňoch veľkého prebudenia vo Walese (a väčšina ľudí toto ani nevie) sa ústavy pre choromyseľných rýchlo naplnili a bola tam veľká ukážka diablovej moci, aby odvrátila pozornosť od Boha. Je napísané, že vo dňoch Wesleya robili ľudia tie najpodivnejšie veci, ktoré jednoznačne pochádzali od satana, aby sa snažili vysmiať dobrote a moci Božej. O Lutherovej dobe je povedané, že zázrak jeho služby nespočíval v tom, že úspešne protestoval proti rímsko - katolíckej cirkvi, ale zázrak bol v tom, že si mohol zachovať, a zachoval si triezvosť a zdravý rozum uprostred fanatikov, ktorí boli často naplnení a vedení zlými duchmi. A ak ste oboznámení s touto službou posledného dňa, všimnete si tú istú inváziu falošných a zlých duchov. Musí to tak byť. No dúfam a mám nádej, že ste natoľko duchovní, aby ste to pochopili a mali z toho úžitok.
194 (70-3) Aby som zapečatil tento postoj voči Pravej a falošnej vínnej réve, ktoré sa navzájom prelínajú a prejavujú tých dvoch duchov, ktorí sú v činnosti, pozrime sa do Júdu 3,4,12: “Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde a je UŽ AJ TERAZ na svete. Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi (nad antikristovým duchom), pretože Ten (Duch Boží), ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.” Júda 3,4,12: “Milovaní, snažiac sa, ako len môžem, písať vám o našom spoločnom spasení, prinútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru raz ta danú SVÄTÝM. Lebo sa kradmo bočnými cestami votreli NIEKTORÍ ĽUDIA (nie svätí; títo nevošli k stádu cez DVERE, a preto sú zlodeji), dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, BEZBOŽNÍCI, ktorí obracajú milosť nášho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Ježiša Krista zapierajú. Tí sú škvrnami na vašich hodoch lásky, ktorí sa spolu S vami hostia bez bázne sami seba pasúc, ...” Vzhľadom k týmto obidvom miestam Písma sa nedá poprieť, že Pravá Cirkev a nepravá cirkev sa prelínajú. Boli síce spolu zasadené, ale sú z rozličných semien.
195 (71-1) Takže myslím, že je ešte niečo, čo musíte vedieť. Tých sedem cirkví, ktoré Ján oslovuje, sú v Malej Ázii, a všetko sú to cirkvi z pohanov. On nehovorí k cirkvi v Jeruzaleme, ktorú z veľkej časti tvorili Židia, aj keď sa tam možno niekoľko pohanov nachádzalo. To je preto, že Boh sa obrátil od Židov k pohanom. Tak celé cirkevné veky Boh koná s pohanmi a vyvoláva si Pohanskú Nevestu. To robí z 'Cirkevných vekov’ a z 'plnosti pohanov’ jedno a to isté. Skutky 13:44-48: “A nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto počuť Slovo Božie. Ale keď videli Židia zástupy, naplnení boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa. Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie, ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného Života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som Ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Slovo Pánovo a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného Života.” Rimanom 11:1-8: “Hovorím tedy: Či azda Boh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjamínovho. Nezavrhnul Boh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: Pane, Tvojich prorokov pobili a Tvoje oltáre rozborili a zostal som len ja sám a hľadajú i moju dušu. Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. (Zrovna jako je napísané: Boh im dal ducha hlbokého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli,) až do dnešného dňa.”
196 (72-1) Rimanom 11:25-29: “Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov. A tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Príde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba. A toto im bude odo Mňa zmluva, keď odnímem ich hriechy. Tak podľa Evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. Lebo nijakým činom neželie Boh darov svojej milosti a svojho povolania.”
197 (72-2) Týchto sedem cirkví, ktoré sa nachádzali v Malej Ázii v tom dávnom veku, malo v sebe určité charakteristické vlastnosti, ktoré sa v neskorších vekoch stali zrelým ovocím. Čo bolo vtedy len semenom, ktoré tam bolo zasadené, to neskôr vyrástlo do zrelej úrody, tak, ako Ježiš povedal, “Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom?” Lukáš 23:31.