1. kapitola, ZJAVENIE JEŽIŠA KRISTA
POZDRAV
18 (17-1) Zjavenie 1:4-6: “Ján siedmim zborom, ktoré sú v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý Je, ktorý Bol a Ktorý Prijde, a od siedmich Duchov, ktorí sú pred Jeho trónom a od Ježiša Krista, ktorý je Verný Svedok, Prvorodený z Mŕtvych a Knieža Kráľov Zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi - Jemu sláva a sila na veky vekov. Amen.”
19 (17-2) Slovom Ázia je tu myslená Malá Ázia. Je to malý kus zeme, veľký približne ako Indiana. Sedem zborov, ktoré sa tam nachádzali, bolo zvlášť vybraných zo všetkých ostatných zborov pre svoje charakteristické znaky, ktoré sa budú nachádzať v nasledujúcich vekoch tých ďalších storočí.
20 (17-3) Sedem Duchov pred trónom je Duch, ktorý bol v každom z tých siedmich poslov a dával im ich službu pre vek, v ktorom každý žil.
21 (17-4) Všetky tieto výrazy: 'Ten, ktorý Je' a 'Ten, ktorý Bol' a 'Ten, ktorý Má Prísť' a 'Svedok Verný', 'Ten Prvorodený z Mŕtvych', 'Knieža Kráľov Zeme', 'Alfa a Omega', 'Všemohúci', sú tituly a popisy JEDNEJ A TEJ ISTEJ OSOBY, ktorou je Pán Ježiš Kristus, ktorý nás obmyl od našich hriechov vo Svojej vlastnej krvi.
22 (17-5) Duch Boží v Jánovi to vyjadruje takto poporiadku, aby oznámil najvyššiu Autoritu, Božstvo Ježiša Krista, a aby zjavil toto Božstvo ako JEDNÉHO Boha. Ľudia sú dnes na veľkom omyle, pretože si myslia, že sú traja Bohovia namiesto jedného. Toto zjavenie, tak, ako ho dal Jánovi Sám Ježiš, tú chybu opravuje. Nie sú to traja Bohovia, ale jeden Boh s tromi úradmi. Je to JEDEN Boh s tromi titulmi, Otec, Syn a Duch Svätý. Toto je to mocné zjavenie, ktoré mala prvotná cirkev, a ono musí byť prinavrátené v týchto posledných dňoch spolu so správnou formulou vodného krstu.
23 (18-1) Moderní teológovia so mnou nebudú súhlasiť, lebo tu je to, čo bolo napísané v jednom veľkom kresťanskom časopise, “To učenie (o trojici) je v samotnej podstate a v jadre Starého Zákona. Rovnakým spôsobom do najmenšej podrobnosti je v podstate a v jadre Nového Zákona. Nový Zákon je práve tak ako Starý Zákon proti myšlienke, že je viac Bohov ako jeden. A jednako Nový Zákon tak isto jasne učí, že Otec je Boh a Syn je Boh a Duch Svätý je Boh, a že títo traja NIE SÚ tri aspekty jednej a tej istej Osoby, ale tri osoby, ktoré k sebe stoja v skutočnom osobnom vzťahu. Tam máme to veľké učenie o Troch Osobách, ale o jednom Bohu.”
24 (18-2) Oni ďalej tvrdia, “Boh je, podľa Biblie, nie len jedna Osoba, ale sú to tri osoby v jednom Bohu. To je to veľké tajomstvo Trojice.”
25 (18-3) To určite je. Ako môžu byť tri osoby v jednom Bohu? O tom nielenže neexistuje žiadne miesto v Biblii, ale to tiež zjavne ukazuje na nedostatok inteligentného myslenia. Tri rozdielne osoby, akokoľvek vo svojej podstate totožné, tvoria troch bohov, alebo potom reč úplne stratila svoj význam.
26 (18-4) Vypočujte si, prosím, tieto slová ešte raz, “Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec, hovorí Pán, ktorý Je a ktorý Bol a ktorý Má Prísť, Ten Všemohúci.” Toto je Božstvo. Toto nie je jednoducho len nejaký prorok alebo človek. Toto je Boh. A to nie je zjavenie troch Bohov, ale JEDNÉHO Boha, Toho Všemohúceho.
27 (18-5) Na počiatku cirkvi ľudia neverili v troch Bohov. Takú vieru medzi apoštolmi nenájdete. Táto teória povstala až po apoštolskom veku a na Nicejskom koncile bola zverejnená a stala sa hlavným učením. Toto učenie o Božstve spôsobilo v Nicei rozdelenie na dva smery. Z tohoto rozdelenia vyšli dva extrémy. Jeden v podstate vyústil do mnohobožstva tým, že verili v troch Bohov, a ten druhý vyústil do jednotárstva. Samozrejme, trvalo nejaký čas, kým sa to stalo, ale prišlo k tomu a máme to až dodnes. Avšak Zjavenie, ktoré Ján prijal skrze Ducha pre cirkev, bolo, “Ja som Pán Ježiš Kristus a Ja som to VŠETKO. Niet žiadneho iného Boha.” On Sám položil na toto Zjavenie Svoju pečať.
28 (19-1) Zvážte toto: Kto bol Ježišov Otec? Matúš 1:18 hovorí, “A nájdená bola tehotná z Ducha Svätého.” Ale Ježiš Sám hovoril, že Boh je Jeho Otcom. Boh Otec a Boh Duch Svätý, ako často vyjadrujeme tieto slová, robia Otca a Ducha JEDNÝM. Skutočne to tak je, lebo inak by mal Ježiš dvoch Otcov. Ale všimnite si, že Ježiš povedal, že On a Jeho Otec sú Jeden - nie dvaja. To robí JEDNÉHO Boha.
29 (19-2) Keďže toto je historicky a Biblicky pravdivé, ľudia sa divia, odkiaľ sa tí traja berú. Stalo sa to základným učením na koncile v Nicei v roku 325 po Kristovi. Táto trojica (absolútne nebiblické slovo) sa zakladala na mnohých rímskych bohoch. Rimania mali mnoho bohov, ku ktorým sa modlili. Modlili sa tiež ku svojim predkom ako prostredníkom. Stačil iba krok k tomu, aby boli starým bohom dané nové mená, a tak máme svätých, aby to vyzeralo viac biblicky. Miesto Jupitera, Venuše, Marsu atď, vzali Pavla, Petra, Fatimu, Krištofa atď. S jedným Bohom nemohli vykonávať svoje pohanské náboženstvo, preto Ho rozdelili na troch a zo svätých urobili prímluvcov, ako predtým urobili prímluvcov zo svojich predkov.
30 (19-3) Odvtedy si ľudia nedokázali uvedomiť, že je len jeden Boh v troch úradoch alebo prejavoch. Oni vedia, že podľa Písma je jeden Boh, ale skúšajú to s fantastickou teóriou, že Boh je ako strapec hrozna, tri osoby, ktoré sa o Božstvo rovnomerne delia. Ale Zjavenie tu celkom jasne hovorí, že Ježiš je, “Ten, ktorý Je”, “ktorý bol” a “ktorý Má prísť”. On je “Alfa a Omega”, čo znamená, že je “A až Z” alebo VŠETKO Z TOHO. On je všetko - Ten Všemohúci. On je Ruža Sáronská, Ľalia v údolí, Jasná Hviezda Ranná, Ten Pravý Vínny Kmeň, Otec, Syn a Duch Svätý. On je Boh, Všemohúci Boh, JEDEN BOH!
31 (19-4) V 1. Timoteovi 3:16 sa hovorí, “A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.” To je to, čo hovorí Biblia. Nestojí tu nič o nejakej prvej, druhej alebo tretej osobe. Je povedané: Boh zjavený v tele. Jeden Boh. Tento JEDEN BOH bol zjavený v tele. A tým to má byť vybavené. Boh prišiel v ľudskej podobe. To z Neho neurobilo ĎALŠIEHO BOHA. ON BOL BOH, TEN ISTÝ BOH. Bolo to zjavenie vtedy, a je to zjavenie i teraz. Jeden Boh.
32 (20-1) Pozrime sa do Biblie, aby sme videli, čo On bol na počiatku podľa zjavenia, ktoré dal o Sebe. Veľký Jehova sa ukázal Izraelu v ohnivom stĺpe. Ako Anjel Zmluvy býval v tom ohnivom stĺpe a denne viedol Izrael. V chráme ohlasoval Svoj príchod veľkým oblakom. Potom sa jedného dňa jasne ukázal v tele narodenom z panny, ktoré bolo pre Neho pripravené. Boh, ktorý býval nad stanmi Izraela, si teraz vzal Sám na Seba stánok tela a býval ako človek medzi ľuďmi. Ale On bol TÝM ISTÝM BOHOM!
33 (20-2) Biblia učí, že BOH BOL V KRISTOVI. TELO bol Ježiš. V Ňom prebývala celá plnosť Božstva TELESNE. Nič jasnejšie nad to nemôže byť. Tajomstvo, áno. Ale skutočná pravda - to nemôže byť jasnejšie. Tak, ak On nebol tromi osobami vtedy, potom nimi nemôže byť ani dnes. JEDEN BOH: A ten istý Boh sa stal telom.
34 (20-3) Ježiš povedal, “Vyšiel som od Boha a idem k Bohu.” Ján 16:27-28. Presne to sa stalo. Zmizol zo zeme cez Svoju smrť, pohreb, vzkriesenie a nanebovstúpenie. Potom Ho stretol Pavol na ceste do Damašku a On hovoril k Pavlovi a povedal, “Saule, Saule, prečo Ma prenasleduješ?” Pavol povedal, “Kto si, Pane?” A Pán povedal, “Ja som Ježiš.” On bol ohnivým stĺpom, oslepujúcim svetlom. Navrátil sa presne tak, ako to povedal. Naspäť do tej istej formy, v ktorej bol pred tým, ako na Seba vzal ten stánok tela. Presne tak to videl Ján. Ján 1:18: “Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.” Všimnite si, čo hovorí Ján, že kde JE Ježiš. On je v lone Otcovom.
35 (20-4) Lukáš 2:11: “Lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom.” Narodil sa ako Kristus a ôsmeho dňa, kedy bol obrezaný, bol pomenovaný Ježiš, ako im to povedal anjel. Ja som sa narodil ako Branham; a keď som sa narodil, dali mi meno William. On bol KRISTUS, ale medzi ľuďmi Mu bolo dané meno. Ten vonkajší stánok, ktorý ľudia mohli vidieť, bol nazvaný Ježiš. On bol Pán Slávy, Ten Všemohúci zjavený v tele. On je Boh Otec, Syn a Duch Svätý. On je to všetko.
36 (20-5) Otec, Syn a Duch Svätý sú len tituly. To nie sú mená. Preto krstíme na Meno Pána Ježiša Krista, pretože to je meno a nie titul, je to meno týchto titulov. Práve tak, ako dávate meno vášmu novonarodenému synovi. Dieťa, to je to, čo to je, syn je titul a potom mu dáte meno John Henry Brown. Nekrstíte len na 'Meno Ježiš’. Na svete sú tisíce Ježišov a boli tiež pred tým, ako sa Ježiš, náš Spasiteľ, narodil. Ale je len jeden z nich, ktorý sa narodil ako Kristus, “Pán Ježiš Kristus”.
37 (21-1) Ľudia hovoria o Ježišovi, že je Večný Boží Syn. Nie je to rozpor? Kto kedy počul, že ‘Syn’ je večný? Synovia majú začiatok, ale to, čo je večné, nemalo nikdy začiatok. On je Večný Boh Jehova prejavený v tele.
38 (21-2) V Evanjeliu sv. Jána je povedané, “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.” On bol ten Pravý a Verný Svedok Otcovho večného Slova. On bol prorok a mohol povedať to, čo Mu Otec prikázal, aby povedal. On povedal, “Môj Otec je vo Mne.” To povedal Ježiš, ten stánok, “Môj Otec je vo Mne.”
39 (21-3) Boh má mnoho titulov: 'Naša Spravodlivosť’ a 'Náš Pokoj’ a ‘Všadeprítomný’ a 'Otec’ a 'Syn’, 'Duch Svätý’, ale má len jedno ľudské meno a to meno je Ježiš.
40 (21-4) Nech vás to nepletie, že má tri úrady, alebo že sa prejavuje trojakým spôsobom. Na zemi bol Prorokom, na nebi je Kňazom, a keď sa vráti na zem, bude Kráľom kráľov. “Ten, ktorý bol” - To je Ježiš, Prorok. “Ten, ktorý je” - To je On, Veľkňaz, ktorý sa prihovára za nás - Ten, ktorý súcití s našimi slabosťami. “Ktorý má prísť” - To je prichádzajúci Kráľ. Na zemi bol Slovo - Prorok. Mojžiš o Ňom povedal, “Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa a stane sa, že každá duša, ktorá by nepočúvala Toho Proroka, bude vyťatá z ľudu.”
41 (21-5) Všimnite si tieto skutočnosti o Ježišovi. Na zemi bol Prorokom, Baránkom a Synom. To ale z Neho nerobí troch. Boli to iba prejavy a úrady Jednej Osoby, Ježiša.
42 (21-6) Je jedno obľúbené miesto v Písme, o ktorom si trojičiari myslia, že dokazuje ich stanovisko, že v Božstve je viac ako jedna Osoba. Je to Zjavenie 5:6-8: “A videl som, a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi Duchovia Boží, poslaní na celú zem. A prišiel a vzal knihu z pravice Toho, ktorý to sedel na tróne, a keď vzal knihu, štyri živé bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom, majúc každý harfu a zlatú čašu plnú kadiva, čo sú modlitby svätých.” Skutočne, keby tieto verše stáli samostatne, zdalo by sa, že dokazujú ich tvrdenie. Dajte pozor, povedal som, keby tieto verše stáli SAMOSTATNE. Čítajte však Zjavenie 4:2-3 a 9-11: “A hneď som bol v Duchu, a hľa, trón stál na nebi a na tróne JEDEN sediaci, a Ten, ktorý to sedel na tróne, bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu. A keď dajú živé bytosti sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, slávu a česť a vďaku, padnú dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne a budú sa klaňať živému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac: Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo Ty si stvoril všetky veci a pre Tvoju vôľu sú a boli stvorené.” Dobre si všimnite, že v druhom verši je napísané, “JEDEN” (nie dvaja alebo traja, ale “JEDEN”) sedel na tróne. V treťom verši je napísané, “TEN” (NIE tí), ktorý tu sedel, podobný bol na pohľad kameňu jaspisu. V deviatom verši je napísané, že tie bytosti dali česť “TOMU” (nie tým) Živému na veky vekov. V desiatom verši je napísané, že tí starci padli pred “NÍM” (nie nimi). V jedenástom verši sa hovorí, že oni kričali: Hoden si “PANE” (nie páni). V jedenástom verši je takisto napísané, že TEN, ktorý sedel na tróne, bol “Stvoriteľ”, ktorým je Ježiš (Ján 1:3), ktorým je Jehova - Duch - Boh Starého Zákona (Genesis 1:1).
43 (22-1) Ale nezastavme sa tam. Čítajme teraz Zjavenie 3:21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne, ako som i Ja zvíťazil a sedím so Svojím Otcom na Jeho tróne.” Tiež prečítajme List Židom 12:2: “Hľadiac ta na Veľvodcu (Autora) a Dokonávateľa našej viery, Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred Ním, strpel kríž, opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.” Všimnite si, že podľa Samého Ježiša, ktorý napísal Zjavenie, On sedí S Otcom. Duch v Pavlovi (ktorý je Duch Kristov, lebo To je ten Duch Proroctva, skrze ktorého prichádza Slovo) hovorí, že On sa posadil po PRAVICI Božej. Ale keď sa Ján pozrel, na tróne videl len “JEDNÉHO”. A až v Zjavení 5:6-8 (ktoré ide za Zj. 4:2-3 v časovom poradí) vidíme “Baránka”, ktorý berie knihu z ruky “TOHO”, ktorý sedí na tróne, ako je uvedené v Zjavení 4:2-3 a 9-10. Čo to je? To je tajomstvo JEDNÉHO BOHA. On (Ježiš) vyšiel z Boha, zjavil sa v tele, zomrel a opäť vstal a navrátil sa do “Lona Svojho Otca.” Ako povedal Ján, “Ten jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, On nám [Ho] vysvetlil.” Ján 1:18. Teraz bol čas, aby sa Boh (Mesiáš) vrátil, aby si uplatnil nárok na Svoju nevestu, a potom sa predstavil (dal sa poznať) izraelskému národu. Tak znovu vidíme, že Boh vystupuje, aby na Seba zobral telesné príbuzenstvo s človekom ako “Syn Dávidov a Kráľ Kráľov a Pán Pánov a Ženích Nevesty z pohanov.” NIE SÚ To “Dvaja” Bohovia, ale jednoducho JEDEN BOH, ktorý prejavuje Svoje mocné trojnásobné úrady a tituly.
44 (23-1) Ľudia vedeli, že On bol Prorok. Poznali znamenie Mesiáša, ktoré mohlo prísť len cez Proroka. Ján 1:45-52: “A Filip bol z Betsaidy, z mesta Andrejovho a Petrovho. A Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho, z Nazareta. A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého? Filip mu povedal: Poď a vidz! Potom videl Ježiš Natanaela ísť k Sebe a povedal o ňom: Hľa, opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa. Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si Ten Kráľ Izraelov! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka.” Schopnosť rozpoznávať myšlienky v ľudských srdciach dala vyvoleným Božím porozumieť, že je tu Mesiáš, pomazané Slovo Božie. Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.”
45 (23-2) Keď žena pri studni počula, že rozpoznal myšlienky jej srdca, uznala Ho za proroka, hovorila, že Mesiáša budú poznať podľa tejto veľkej schopnosti. Ján 4:7-26: “Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa Mi napiť! Lebo Jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy. Vtedy Mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že Ty, súc Žid, žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi). Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si bola Jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu? Či si Ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia, i jeho dobytok? Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť; ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života. A žena Mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať. Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prídi sem! Žena odpovedala a riekla Mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že, vraj, nemám muža, lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. Vtedy Mu riekla žena: Pane, vidím, že si Ty prorok. Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. Ježiš jej povedal: Ver Mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme, nebudete sa modliť Otcovi. Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v Duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa Mu tak modlili. Boh je Duch, a tí, ktorí sa Mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde. A žena Mu povedala: Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď Ten príde, oznámi nám všetko. Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.”
46 (24-1) V Zjavení 15:3 je povedané, “A spievali pieseň Mojžiša, sluhu Božieho, a pieseň Baránkovu a hovorili: Veľké a prepodivné sú Tvoje skutky Pane, Všemohúci Bože, spravodlivé a pravdivé sú Tvoje cesty, ó, Kráľu Svätých.” Vidíte to? BARÁNOK, Ten Veľkňaz, ktorý drží Svoju krv ako zmierenie na oltári milosti za naše hriechy, je Sám Pán, Boh Všemohúci. To je teraz Jeho funkcia. To je to, čo robí teraz, prednáša Svoju Krv za naše hriechy. Ale jedného dňa sa Baránok stane Levom z pokolenia Júdovho. Vystúpi v moci a sláve, vezme Svoju autoritu, aby panoval ako Kráľ. On je ten prichádzajúci Kráľ tejto Zeme. Samozrejme, to neznamená, že teraz nie je Kráľom, lebo On je naším Kráľom, Kráľom Svätých. Už teraz máme duchovné kráľovstvo. Ono nie je z tohoto svetového systému, tak, ako ani my nie sme z tohoto sveta. Preto sa správame inak ako tento svet. Naše občianstvo je v nebi. Odrážame Ducha toho sveta, z ktorého sme boli znovuzrodení, kde Ježiš je Kráľom. Preto naše ženy nenosia mužský odev, nestrihajú si vlasy, nepoužívajú žiadne tie kozmetické prostriedky a podobné veci, ktoré tento svet tak veľmi miluje. Preto naši muži nepijú a nefajčia a skoncovali s hriechom. Naše panstvo je panstvom nad hriechom a je účinné skrze moc, ktorá je v Duchu Kristovom, ktorý prebýva v nás. Všetky kráľovstvá na zemi padnú, ale naše zostane.
47 (25-1) Teraz sme hovorili o úradoch a prejavoch Toho Jedného pravého Boha a hľadeli sme na Jeho slávu cez tieto štúdiá Písma. Ale Jeho nemožno poznať intelektuálne. Možno Ho poznať duchovne, skrze Duchovné Zjavenie. Tento istý, ktorý bol podľa tela známy ako Ježiš, sa vrátil naspäť do ohnivého stĺpu. Ale zasľúbil, že príde znovu a bude prebývať uprostred Svojho ľudu skrze Ducha. A v deň Letníc ten ohnivý stĺp zostúpil a rozdelil sa na ohnivé jazyky a sadol na každého jedného z nich. Čo Boh činil? Rozdelil sa do cirkvi, dávajúc všetkým týmto mužom a ženám časť Seba Samého. Rozdelil sa medzi Svoju cirkev tak, ako to povedal. Ján 14:16-23: “A Ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, Toho Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí ani Ho nezná. Ale vy Ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prídem k vám. Ešte krátku chvíľu a svet Ma viacej neuvidí, ale vy Ma uvidíte, lebo Ja žijem aj vy žiť budete. Toho dňa vy poznáte, že Ja som vo Svojom Otcovi a vy vo Mne a Ja vo vás. Kto má Moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto Ma miluje; a ten, kto Mňa miluje, bude milovaný od Môjho Otca, i Ja ho budem milovať a zjavím mu Seba. Na to Mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť Seba a nie svetu? Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď Ma niekto miluje, ten bude ostríhať Moje Slovo a môj Otec ho bude milovať a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.” Povedal, že bude prosiť Otca, ktorý pošle iného Tešiteľa, ktorý už bol S nimi (učeníkmi), ale NIE V nich. To bol Kristus. Potom hovorí vo verši 23 o Sebe a o Otcovi, hovorí, MY prídeme. To je ono: “Duch príde, Ten istý Duch Boží, ktorý sa prejavil ako Otec a ako Syn, sa ešte prejaví v tých mnohých” - JEDEN BOH, ktorý je Duchom.
48 (26-1) Preto nikto nemôže prísť a povedať, že tým svätým mužom je pápež, alebo že tým svätým mužom je biskup alebo kňaz. Tým SVÄTÝM MUŽOM je Kristus, Duch Svätý v nás. Ako sa hierarchia odvažuje tvrdiť, že laici nemajú čo povedať? Každý má čo povedať. Každý má nejakú úlohu, každý má nejakú službu. Duch Svätý prišiel na Letnice a rozdelil sa na každého jedného, aby sa mohlo vyplniť, o čom Kristus povedal, “V ten deň vy poznáte, že Ja som vo Svojom Otcovi a vy vo Mne a Ja vo vás.” Ján 14:20.
49 (26-2) Ten veľký Ja som, Všemohúci Boh, prišiel ako Duch, aby naplnil Svoju pravú cirkev. On má právo pôsobiť, kdekoľvek chce a na kom On chce. Nerobíme medzi sebou žiadnych “svätých mužov”, ale celé pravé zhromaždenie Pánovo je sväté, pretože je tam prítomný Duch Svätý. To je On, Duch Svätý, ktorý je svätý, nie samo zhromaždenie.
50 (26-3) To je to zjavenie - Ježiš Kristus je Boh. Jehova Starého zákona je Ježiš Nového. Bez ohľadu na to, ako veľmi by ste sa snažili, nemôžete dokázať, že sú TRAJA Bohovia. Ale tiež je potrebné zjavenie Duchom Svätým, aby ste porozumeli pravdu, že On je Jeden. Je potrebné zjavenie, aby ste videli, že Jehova Starého zákona je Ježiš Nového. Satan sa vkradol do cirkvi a oslepil ľudí voči tejto pravde. A keď boli voči tomu oslepení, netrvalo dlho, a Rímska cirkev prestala krstiť na Meno Pána Ježiša Krista.
51 (26-4-27-1) Pripúšťam, že je potrebné skutočné zjavenie od Ducha Svätého, aby človek uvidel pravdu o Božstve v týchto dňoch, keď sa nachádzame v strede tak veľkého prekrútenia Písma. Ale víťaziaca, premáhajúca cirkev je vybudovaná na zjavení, preto môžeme očakávať, že nám Boh Svoju pravdu zjaví. Avšak čo sa týka vodného krstu, nepotrebujete v podstate žiadne zjavenie. Je rovno tam a hľadí vám priamo do tváre. Bolo by možné, aby boli apoštoli, hoci len na jednu minútu, odvedení od priameho rozkazu Pánovho krstiť na meno Otca, Syna a Ducha Svätého, a boli by tak nájdení v úmyselnej neposlušnosti? Oni vedeli, aké to bolo Meno, a nie je jediné miesto v Písme, kde by krstili inak ako na Meno Pána Ježiša Krista. Zdravý ľudský rozum vám povie, že Kniha Skutkov je cirkev v akcii, a ak oni takto krstili, potom je to návod, ako sa má krstiť. No, ak si myslíte, že je to prísne, čo si potom myslíte o tomto? Každý, kto nebol pokrstený na Meno Pána Ježiša, musel byť pokrstený znovu. Skutky 19:1-6: “A stalo sa v tom, čo bol Apollo v Korinte, že Pavel pochodil horné kraje a prišiel do Efezu a najdúc tam niektorých učeníkov, povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na Meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.” To je ono! Títo dobrí ľudia v Efeze počuli o prichádzajúcom Mesiášovi. Ján Ho kázal. Boli pokrstení na pokánie z hriechov, očakávali, že veriť v Ježiša leží PRED nimi. Ale teraz bol čas pozrieť sa SPÄŤ na Ježiša a dať sa pokrstiť na ODPUSTENIE hriechov. Bol čas, aby prijali Ducha Svätého. A keď boli pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista, vzkladal na nich Pavol ruky a Duch Svätý na nich zostúpil.
52 (27-2) Ó, tí drahí ľudia v Efeze boli milí ľudia, a ak niekto mal to právo cítiť sa bezpečne, boli to oni. Všimnite si, ako ďaleko prišli. Išli celou cestou, aby prijali budúceho Mesiáša. Boli na Neho pripravení. Ale nevidíte, že i napriek tomu Ho minuli? On prišiel a odišiel. Potrebovali byť pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista. Potrebovali byť naplnení Duchom Svätým.
53 (27-3) Ak ste pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista, Boh vás naplní Svojím Duchom. To je Slovo. Skutky 19:6, čo sme čítali, boli vyplnením Skutkov 2:38: “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na Meno Ježiša Krista, na odpustenie vašich hriechov a príjmete dar Ducha Svätého.” Pozrite, Pavol povedal skrze Ducha Svätého presne to isté, čo povedal Peter skrze Ducha Svätého. A to, čo bolo povedané, NEMÔŽE byť zmenené. Musí to byť to isté, od Letníc, až kým nebude pokrstený ten posledný vyvolený. Galaťanom 1:8: “Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty.”
54 (28-1) No, niektorí z vás, jednotárov, krstia nesprávne. Vy krstíte na znovuzrodenie, ako keby vás to ponorenie do vody spasilo. Znovuzrodenie neprichádza skrze vodu, to je dielo Ducha. Muž, ktorý dal z Ducha Svätého rozkaz, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na Meno Pána Ježiša,” nepovedal, že voda vykonala znovuzrodenie. Povedal, že to je len dôkaz dobrého svedomia voči Bohu, to je všetko. 1. Petra 3:21: “Ktorý aj nás, protiobraz zachránených v korábe, zachraňuje teraz, ako krst, čo nie je zloženie špiny tela, ale dobrého svedomia pýtanie sa po Bohu vzkriesením Ježiša Krista.” Ja tomu verím.
55 (28-2) Ak má niekto nesprávnu predstavu, že by historicky mohlo byť dokázané, že sa krst vykonával inak ako na Meno Ježiša Krista, tomu radím, aby si prečítal dejiny a vyhľadal si to sám. Nižšie uvedený prípad je pravdivá správa o vodnom krste v Ríme v roku 100 po Kristovi, ktorá bola uverejnená v časopise TIME zo dňa 5.12.1955: “Diakon zodvihol ruku a Publius Decius vstúpil cez dvere ku krstiteľnici. Až po pás stál Markus Vasca, obchodník s drevom, vo vode. Usmieval sa, keď sa Publius brodil vodou a postavil sa vedľa neho. 'Veríš?' opýtal sa. 'Verím,' odpovedal Publius. 'Verím, že moje spasenie pochádza od Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný pod Pontským Pilátom. S Ním som zomrel, aby som s Ním mohol mať Večný Život.’ Potom pocítil silnú ruku, ktorá ho podopierala pri tom, ako sa nechal zakloniť do bazénu a počul vo svojom uchu Markusov hlas: 'Krstím ťa na Meno Pána Ježiša,' zatiaľ čo sa nad ním studená voda zavrela.”
56 (28-3) Až do doby, keď sa táto pravda stratila (a nenavrátila sa, až v tomto poslednom veku - to jest, od Nicei až do rozhrania tohoto storočia), krstili na Meno Pána Ježiša Krista. Ale ona sa navrátila. Satan nemôže zadržať zjavenie, keď ho Duch chce dať.
57 (29-1) Áno, keby boli traja Bohovia, potom by ste plným právom mohli krstiť v Otca a v Syna a v Ducha Svätého. Ale ZJAVENIE, KTORÉ BOLO DANÉ JÁNOVI, bolo, že je JEDEN BOH a Jeho Meno je PÁN JEŽIŠ KRISTUS. A krstíte len v JEDNÉHO jediného Boha. Preto Peter na Letnice krstil tak, ako krstil. Musel byť verný zjaveniu, ktoré bolo: “Nech teda vie celý dom Izraelov, že i PÁNOM, i KRISTOM Ho učinil Boh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.” To je On, “PÁN JEŽIŠ KRISTUS”.
58 (29-2) Ak je Ježiš 'OBOJE', Pán a Kristus, potom On (Ježiš) je a nemôže byť nič iné ako “Otec, Syn a Duch Svätý” v JEDNEJ Osobe, zjavenej v tele. NIE JE to “Boh v troch osobách, svätá trojica”, ale JEDEN BOH, JEDNA OSOBA, s tromi hlavnými titulmi, s tromi úradmi, ktoré manifestujú tieto tituly. Vypočujte si to ešte raz. Tento Ježiš je “OBOJE”, Pán a Kristus. Pán (Otec) a Kristus (Duch Svätý) sú JEŽIŠ, lebo On (Ježiš) je OBOJE (Pán a Kristus).
59 (29-3) Ak nám toto neukáže zjavenie Božstva, tak potom to neurobí nič iné. Pán NIE JE nikto iný. Kristus NIE JE nikto iný. Tento Ježiš je Pán Ježiš Kristus - JEDEN BOH.
60 (29-4) Filip jedného dňa povedal Ježišovi, “Pane, ukáž nám Otca a bude nám dosť.” Ježiš mu povedal, “Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si Ma? Kto videl Mňa, videl Otca, a ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca? Ja a Môj Otec sme jedno.” Raz som to citoval a jedna pani povedala, “Moment, pán Branham, vy a vaša žena ste tiež jedno.”
Povedal som, “Nie tým spôsobom.”
Ona povedala, “Prepáčte, nerozumiem.”
Tak som jej povedal, “Vidíte ma?”
Povedala, “Áno.”
Povedal som, “Vidíte moju ženu?”
Povedala, “Nie.”
Povedal som, “Potom táto jednota je iná, lebo On povedal, kto vidí Mňa, vidí Otca.”
61 (29-4) Prorok povedal, že bude svetlo v čase večera. V jednej piesni je napísané:
“Bude svetlo v čase večera,
cestu do slávy istotne nájdete,
na cestu do vody je svetlo dnes,
pochovaní v drahocennom Mene Ježiš.
Mladí a starí, čiňte pokánie zo svojich hriechov,
Duch Svätý do vás istotne vojde.
Večerné svetlo prišlo -
To je skutočnosť, že Boh a Kristus sú Jedno.”
62 (30-1-2) Prednedávnom som hovoril s jedným židovským Rabínom. Povedal mi, “Vy, pohania, nemôžete rozsekať Boha na tri kusy a dať Ho nejakému Židovi, my si také niečo nedáme nahovoriť.”
Povedal som mu, “O to predsa ide, Rabi, my nerozsekávame Boha na tri kusy. Veríš prorokom či nie?”
On povedal, “Samozrejme.”
“Veríš Izaiášovi 9:6?”
“Áno.”
“O kom tam prorok hovoril?”
“O Mesiášovi.”
Povedal som, “V akom vzťahu bude Mesiáš s Bohom?”
Povedal, “On bude Boh.”
Povedal som, “To je správne.” Amen.
Nemôžete Boha rozdeliť na tri osoby alebo na tri diely. Židovi nemôžete povedať, že je Otec, Syn a Duch Svätý. Hneď by vám povedal, odkiaľ prišla táto myšlienka. Židia vedia, že toto vyznanie bolo ustanovené na koncile v Nicei. Niet divu, že nami opovrhujú ako pohanmi.
63 (30-3) Hovoríme o Bohu, ktorý sa nemení. Židia to tiež veria. Ale cirkev svojho nemenného Boha premenila z JEDNÉHO na TROCH. Ale svetlo sa navracia v čase večera. Aké zvláštne, že táto pravda prišla v dobe, kedy sa Židia navracajú do Palestíny. Boh a Kristus sú JEDNO. Tento Ježiš je ZÁROVEŇ PÁNOM I KRISTOM.
64 (30-4) Ján mal zjavenie a tým Zjavením bol JEŽIŠ a On sa nám tu v Písme Sám predstavil - “JA SOM Ten, ktorý Bol, ktorý je a ktorý má prísť, Ten Všemohúci. Amen.”
65 (30-5) Ak nemáte zjavenie, hľadajte a proste o to Boha. To je jediný spôsob, ako ho kedy dostanete. Zjavenie musí prísť od Boha. Ono nikdy neprichádza prirodzenou ľudskou schopnosťou, ale Duchovným obdarovaním. Môžete sa naučiť Písmo aj naspamäť, a hoci je to obdivuhodné, tým to nedosiahnete. Musí to byť zjavenie od Boha. Písmo hovorí, že nikto nemôže povedať, že Ježiš je Kristus, jedine skrze Ducha Svätého. Musíte prijať Ducha Svätého a potom, jedine potom, vám môže Duch dať zjavenie, že Ježiš je Kristus, Boh, Ten Pomazaný.
66 (31-1) Žiaden človek nepozná veci Božie, jedine Duch Boží a ten, komu ich Duch Boží zjaví. Potrebujeme prosiť Boha o zjavenie viac ako o čokoľvek iné na svete. Prijali sme Bibliu, prijali sme jej veľké pravdy, ale napriek tomu pre väčšinu ľudí ešte stále nie je skutočná, pretože tam nie je zjavenie skrze Ducha. Slovo nebolo oživené. V 2. Korinťanom 5:21 Biblia hovorí, že sme sa stali spravodlivosťou Božou skrze naše zjednotenie sa s Ježišom Kristom. Porozumeli ste tomu? Tam je povedané, že SME SKUTOČNOU SPRAVODLIVOSŤOU SAMÉHO BOHA skrze to, že sme V KRISTOVI. To znamená, že On (Ježiš) sa za nás stal HRIECHOM. Nie je povedané, že sa stal hriešnym, ale že sa za nás stal HRIECHOM, aby sme sa skrze zjednotenie s Ním stali SPRAVODLIVOSŤOU Božou. Ak uznáme túto skutočnosť (a to musíme), že sa za nás stal doslova HRIECHOM tým, že zaujal naše miesto, potom tiež musíme uznať skutočnosť, že my sme sa stali skrze naše zjednotenie sa s Ním SKUTOČNOU SPRAVODLIVOSŤOU Božou. Odmietnuť jedno znamená odmietnuť druhé. Prijať jedno znamená prijať i to druhé. Vieme, že to hovorí Biblia. To sa nedá poprieť. Ale chýba o tom zjavenie. Pre väčšinu Božích detí to nie je skutočné. Je to jednoducho len dobrý verš v Biblii. Ale my potrebujeme, aby nám to bolo OŽIVENÉ. Na to bude potrebné zjavenie.
67 (31-2) Dovoľte, aby som tu spomenul niečo, čo vás ohromí a zároveň vám to pomôže. Sotva je taký študent Písma, ktorý by neveril, že Nový Zákon bol napísaný pôvodne v gréčtine. Všetci naši veľkí znalci Písma povedali, že Boh dal svetu tri veľké národy s tromi veľkými príspevkami pre Evanjelium. Dal nám Grékov, ktorí nám dali univerzálnu reč. Dal nám Židov, ktorí nám dali pravé náboženstvo a pravé poznanie Boha skrze Spasiteľa. Dal nám Rimanov, ktorí nám dali zjednotenú ríšu so zákonom a systémom ciest. Tak máme pravé náboženstvo, jazyk, aby ho bolo možné vyjadriť mnohým ľuďom, a vládu a cesty, aby mohlo byť prakticky rozšírené. Z historického pohľadu to vyzerá úplne správne. A naši učenci gréčtiny dnes hovoria, že gréčtina z biblickej doby je tak perfektná a presná, že ak je študent gréčtiny vycibrený a presný gramatik, bude v pravde presne vedieť, čo Slovo Nového zákona učí. Ale nie je to len teória? Je to pravda? Nie je to tak, že každý uznaný grécky učenec z nejakej denominácie diskutuje s učencom z nejakej inej denominácie, a že sa ich argumenty opierajú o totožné grécke slová a totožné pravidlá gramatiky? Isteže je to tak. Dokonca i vo veku Pergamu, práve pred koncilom v Nicei v roku 325 po Kristovi, boli dvaja veľkí učenci, Arius a Athanásius, ktorí sa dostali do doktrinálneho konfliktu ohľadom jedného gréckeho slova. Tak intenzívne a tak široko-ďaleko sa táto debata rozšírila, že historici povedali, že svet sa rozdelil kvôli jednej dvojhláske (zneniu dvoch samohlások v jednej slabike). No, ak je gréčtina taká dokonalá a tak Bohom určená, prečo tam bola taká hádka? Boh určite nemal v úmysle, aby sme všetci vedeli grécky. Aj dnes ešte existujú dohady o gréčtine. Vezmite napríklad knihu Dr. McCrossana “Ochrnutá Kristova cirkev pod röntgenom.” Uvádza v nej rôzne výroky od mnohých uznávaných gréckych gramatikárov a k svojmu vlastnému uspokojeniu dokazuje, že tie nemenné pravidlá gréckej gramatiky nezvratne dokazujú, že Biblia učí, že človek je pokrstený Duchom Svätým po znovuzrodení. Ďalej znova hovorí, že ženy môžu zaujať miesto za kazateľňou, lebo slovo prorokovať znamená kázať. Ale presvedčil iných znalcov gréčtiny, ktorí sú práve tak schopní ako on? Nie! Všetko, čo musíte robiť, je čítať to, čo hovoria ostatní učenci, ktorí zastávajú opačný názor, a vypočuť ich učené citáty.
68 (32-1) Nielenže to, čo som práve povedal, je pravda, ale poďme ešte o krok ďalej. Dnes máme niekoľko učencov, ktorí tvrdia, že pôvodné rukopisy boli napísané aramejsky, čo bol jazyk Ježiša a ľudí v Jeho dobe. Oni tvrdia, že ľudia nehovorili a nepísali grécky, ako sa to všeobecne predpokladá. A skutočnosťou je, že naši historici sa v tom rozchádzajú. Napríklad Dr. Schonfield, veľmi vynikajúci učenec, k svojmu uspokojeniu svojimi výskumami dokázal, že Nový Zákon bol napísaný gréckym dialektom, ktorým vtedy hovorili. Svoje presvedčenie podporuje pozoruhodnými argumentmi, ktoré sa opierajú o rôzne dokumenty, ktoré má k dispozícii. Ale na druhej strane iný uznávaný učenec, Dr. Lamsa, je presvedčený, že Nový Zákon bol pôvodne napísaný v aramejčine, a jeho tvrdenie podopiera aj samotný vynikajúci historik Toynbee, ktorý tvrdí, že aramejčina, a NIE GRÉČTINA, bola rečou tých ľudí. Tak je možné, že Nový zákon bol najprv napísaný v aramejčine.
69 (33-1) Nech je to akokoľvek, skôr ako sa tým začneme príliš znepokojovať, prečítajme si oboje: preklad kráľa Jakuba a ten od Dr. Lamsu. K nášmu uspokojeniu v oboch nachádzame slová, ktoré sú prekvapivo podobné, takže tu vlastne nie je žiadny rozdiel v obsahu alebo v učení. Môžeme pritom dospieť k rozhodnutiu, že Boh dovolil, aby sa nám dostali tieto novonájdené rukopisy a nové vydania už známych písiem, a aby dokázali autentickosť toho, čo sme už mali. A tak nachádzame, že hoci prekladatelia majú medzi sebou spory, písma nie.
70 (33-2) Tak môžete vidieť, že výklad nie je možné zakladať na vynikajúcej znalosti jazyka, v ktorom bola Biblia napísaná. Ak to stále ešte nemôžete vidieť, pretože je vaša myseľ zahalená tradíciou, je tu jedno posledné znázornenie. Nikto nemôže pochybovať o tom, že znalci Písma a farizeji a veľkí učenci v roku 33 po Kristovi poznali presné pravidlá gramatiky a presný význam slov, ktorými bol napísaný Starý Zákon, ale napriek svojej vynikajúcej znalosti nezachytili zjavenie zasľúbeného Slova Božieho, ktoré sa prejavilo v Synovi. Bol ohlasovaný od Genesis po Malachiáša, kde Jemu a Jeho službe boli zasvätené celé kapitoly, a predsa s výnimkou niekoľkých tých, ktorým sa dostalo osvietenia skrze Ducha, ho ostatní úplne minuli.
71 (33-3) Prichádzame teraz k záveru, takému, aký sme už našli v Slove. Akokoľvek veríme v snahu nájsť najstaršie a tie najlepšie rukopisy, aby sme mali podľa možností čo najlepší záznam Slova, nikdy nedôjdeme k jeho pravému významu tým, že ho budeme študovať a porovnávať miesta Písma, akokoľvek by sme boli úprimní. BUDE POTREBNÉ ZJAVENIE OD BOHA, ABY DALO JASNÉ ZROZUMENIE PÍSMA. TO JE PRESNE TO, ČO HOVORÍ PAVOL, “ČO AJ HOVORÍME, NO NIE UČENÝMI ĽUDSKEJ MÚDROSTI SLOVAMI, ALE UČENÝMI OD SVÄTÉHO DUCHA.” 1. Korinťanom 2:13. Pravé zjavenie je to, keď Boh vykladá Svoje vlastné Slovo tým, že potvrdzuje to, čo zasľúbil.
72 (33-4) Nepochopte ma zle a nemyslite si, že neverím v presnosť Slova v tej podobe, ako ho teraz máme. Ja verím, že táto Biblia je presná. Keď bol Ježiš tu na zemi, dokonale potvrdil vierohodnosť Starého Zákona a ten bol zostavený presne tak ako náš Nový Zákon. Nemajte o tom žiadne pochybnosti, dnes máme neomylné Slovo Božie a nikto sa neodváži niečo z neho odobrať alebo niečo k nemu pridať. Ale potrebujeme toho istého Ducha, ktorý ho dal, aby nás ho vyučoval.
73 (34-1) Ó, ako veľmi potrebujeme zjavenie Ducha. Nepotrebujeme novú Bibliu, nepotrebujeme nový preklad, hoci niektoré sú veľmi dobré a nie som proti nim, ALE POTREBUJEME ZJAVENIE DUCHA. A vďaka Bohu, že môžeme mať to, čo potrebujeme, lebo Boh nám chce zjaviť Svoje Slovo Svojím Duchom.
74 (34-2) Nech by nám Boh Svojím Duchom začal dávať nepretržité životodarné víťaziace zjavenie. Ó, keby len cirkev mohla dostať čerstvé zjavenie a stala sa tým živým zjaveným Slovom, mohli by sme robiť tie väčšie skutky a osláviť Boha, nášho Otca, v nebesiach.