7. kapitola, SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK
SARDY
728 (243-2) Sardy boli hlavným mestom starovekej Lýdie. Z rúk Lýdskych monarchov prešli k Peržanom a potom k Alexandrovi Veľkému. Boli vyplienené Antiochom Veľkým. Potom ich opanovali králi Pergamu, až kým ich neprevzali Rimania. V čase Tibéria boli zničené zemetraseniami a pliagami. Dnes je to kopa neobývaných ruín.
729 (243-3) Istého času bolo mesto veľmi dôležité pre obchod. Plínius povedal, že tu bolo vynájdené umenie farbenia vlny. Bolo to centrum farbenia vlny a tkania kobercov. V tejto oblasti sa nachádzalo veľké množstvo striebra a zlata a bolo povedané, že sa tu po prvýkrát razili zlaté mince. Bol tam tiež trh s otrokmi.
730 (243-4) Náboženstvom tohoto mesta bolo nečisté uctievanie bohyne Cybely. Ešte stále sa dajú vidieť mohutné ruiny tohoto chrámu.
731 (243-5) Spomínate si, že v Pergamskom veku som sa zmienil, že babylonské poňatie "matky a syna", známe ako Semiramis a Ninus, sa v Ázii stalo známym ako Cybela a Deoius. Vlastnosti pripísané týmto dvom sú najviac osvetľujúce, keď ich pozorujeme bok po boku.
732 (243-5) On bol bohom slnka, ona bohyňou mesiaca.
On bol pánom nebies, ona kráľovnou nebies. On bol zjavovateľom dobra a pravdy, ona miernosti a milosrdenstva. On prostredníkom, ona prostrednicou. On s kľúčom, ktorý otvára i zatvára brány k neviditeľnému svetu, a ona s totožným kľúčom činí podobne. On ako sudca mŕtvych, ona stojaca po jeho boku. On je zabitý, vzkriesený a vystúpený do neba, ona je tam synom prenesená v tele.No, v Ríme je tomuto istému bohu daný titul nášho Pána: je nazvaný Synom Božím, zatiaľ čo ona je nazvaná matkou Božou. No, to je to, čo sme našli tam v tých dvoch vekoch, kde poňatie 'matky a syna’ nabralo také mohutné rozmery. Ale všimnite si teraz, že to bolo práve tak ako už tam v Babylone, keď uctievanie syna začalo strácať priazeň v prospech uctievania matky, takže ona doslovne začala zaujímať miesto syna. V tomto veku vidíme, že pohanské uctievanie v Sardách bolo uctievanie ženy. Patrilo Cybele samej, nie Cybele a Diovi. Matka doslovne zaujala miesto Syna, obdarená prednosťami Božstva. Všetko, čo je potrebné urobiť, je len prejsť jej rôzne tituly a spomenúť si na tie milé vlastnosti priradené rímskou cirkvou Márii, aby sme porozumeli, odkiaľ náboženstvo tohoto veku prišlo.
733 (244-3) Dve veci ma skutočne mocne zasiahli, keď som sa bližšie pozrel na uctievanie Cybely. Jednou bol fakt, že nosila kľúč ako Janus, ktorý jej dával tú istú autoritu, ako má Janus (kľúč k nebu a zemi a k tajomstvám), a tiež fakt, že jej ctitelia sa bičovali, až z ich tiel striekala krv, čo i dnes robia katolíci, ktorí cítia, že trpia ako Pán.
734 (244-4) Fakt, že toto je vekom prvého skutočného zlomu s pápežským Rímom, ktorý v skutočnosti prekvital, nepochybne spôsobil, že prorokyňa Jezábeľ upevnila a zdôraznila svoje učenie máriocentrizmu v rozhodnej opozícii ku Protestantom, ktorí popreli, že by jej v pláne Spásy patrila nejaká časť, pomimo toho, že jej bola daná česť byť Bohom vybranou pannou, aby priniesla to Dieťa. Tak, ako Luther vyformoval učenie o ospravedlnení vierou, oni sa držali skutkov, predpísaných pokání a modlitieb a iných nebiblických vecí. A tak, ako oslobodení Kresťania oslavovali Syna, rímski katolíci zvýšili zbožštenie Márie, až dvadsiate storočie uvidelo (v protiklade s najvyššie postavenými rímskymi teológmi), ako pápež Pius doslovne vyvýšil Máriu do oslávenia vo vzkriesenom tele. Táto doktrína je presne tá babylonská, kde syn berie matku telesne do neba.
735 (245-1) Niet divu, že tento piaty vek ide rovno s tými ostatnými vekmi a pôjde ďalej, až zakončí v ohnivom jazere, kde sú neviestka a jej deti zabité druhou smrťou.
736 (245-1) Tu to je, máriocentrizmus, uctievanie Cybely. Mimochodom, vedeli ste, že Cybela bola Aštarta, ktorej kňažkou bola Jezábeľ a ktorá spôsobila, že Izrael sa potkol skrze neviazané rituály, ktoré ona dirigovala? Áno, to je to, kým bola v Biblii.