1. kapitola, ZJAVENIE JEŽIŠA KRISTA
PRICHÁDZAJÚCI BOH
82 (36-2) Zjavenie 1:7: “Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí Ho každé oko aj tí, ktorí Ho prebodli, a nariekať budú nad Ním všetky pokolenia zeme. Áno, ameň.”
83 (36-3) On prichádza. Ježiš prichádza. Boh prichádza. Prorok prichádza. Kňaz a Kráľ prichádza. Ten VŠETKO vo VŠETKOM prichádza. Ó, Pane Ježišu, príď skoro. Amen!
84 (36-4) On prichádza. Prichádza na oblakoch, na oblakoch slávy, ako Ho videli na hore Premenenia a Jeho rúcho sa skvelo ako Božia moc, ktorá Ho zahaľovala. KAŽDÉ oko Ho uvidí. To znamená, že toto nie je Vytrhnutie. Toto sa deje vtedy, keď On príde, aby prevzal Svoje oprávnené postavenie ako Vládca sveta. Toto je vtedy, keď tí, ktorí Ho prebodli svojimi vyznaniami a denominačnými náukami, budú plakať a všetci ľudia budú nariekať zo strachu pred Tým, ktorý je Slovo.
85 (36-5) Toto je zjavenie podané v Zachariášovi 12:9-14. Zachariáš toto prorokoval asi pred 2500 rokmi. Práve sa to ide stať. Počúvajte! “A stane sa toho dňa, že budem hľadať zahladiť všetky tie národy, ktoré prídu na Jeruzalem. A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb. A obrátia svoj zreteľ ku Mne, ku Tomu, ktorého prebodli,...” Kedy sa vráti Evanjelium k Židom? Keď sa skončí čas pohanov. Evanjelium je hotové navrátiť sa späť k Židom. Ó, keby som vám len mohol povedať niečo, čo sa má skoro stať práve v tomto našom čase. Táto veľká vec, ktorá sa má stať, nás prenesie do Zjavenia 11 a vezme tých dvoch svedkov, tých dvoch prorokov, Mojžiša a Eliáša, ktorí navracajú Evanjelium naspäť Židom. Sme na to pripravení. Všetko je na svojom mieste. Ako Židia priniesli posolstvo pohanom, tak ho prinesú pohania späť Židom a nastane vytrhnutie.
86 (37-1) Pamätajte na to, o čom sme čítali v Zjavení a v Zachariášovi. Oboje sa deje hneď po súžení. Cirkev prvorodených nejde cez súženie. O tom vieme. Biblia to učí.
87 (37-2) Je povedané, že v tom čase vyleje Boh Svojho Ducha na dom Izraelov. Je to ten istý Duch, ktorý bol vyliaty na pohanov v ich dobe. “A obrátia svoj zreteľ ku Mne, ku Tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad Ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad Ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným. Toho dňa bude veľký nárek v Jeruzaleme, ako bol nárek Hadadrimmona v doline Megidona. A bude nariekať celá zem, každá čeľaď osobitne, čeľaď domu Dávidovho osobitne a ich ženy osobitne, čeľaď domu Nátanovho osobitne a ich ženy osobitne,...” A každý dom zvlášť, keď On príde v oblakoch chvály vo Svojom Druhom Príchode. Židia, ktorí Ho prebodli, Ho uvidia, ako hovorí Písmo na inom mieste, “Kde si utŕžil tie jazvy?” A On povie, “V dome mojich priateľov.” Ale to nebude čas nariekania len pre Židov, ktorí Ho odmietli ako Mesiáša, ale bude to čas nariekania pre tých, ktorí pozostali z pohanov, ktorí Ho odmietli ako Spasiteľa tohoto dňa.
88 (37-3) Bude tam plač a nárek. Spiace panny budú nariekať. Oni predstavujú cirkev, ktorá odmietla prijať olej (čo je symbolom Ducha Svätého) pre svoje lampy (čo je symbol tela alebo nádoby na olej), až bolo príliš neskoro. Nie je to tak, že by to neboli dobrí ľudia. Boli to panny a to znamená, že mali vysokú morálku. Ale nemali olej vo svojich lampách, tak boli vyhnané von, kde bol plač a škrípanie zubov.
89 (37-4) Pozrime sa na príklad tohoto všetkého do Genesis, do 45. kapitoly, kde Jozef stretáva svojich bratov v Egypte a dáva sa im poznať. Genesis 45:1-7: “Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať, ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom. A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania a počul dom faraónov. A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním. Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože, pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Ale teraz sa netrápte nad tým ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie života ma poslal Bôh pred vami. Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať, ani žať. A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.”
90 (38-1) Nie je to v nádhernom súlade so Zachariášom 12? Keď obe tieto miesta navzájom porovnáme, musíme tú udalosť vidieť správne.
91 (38-2) Keď bol Jozef veľmi mladý, jeho bratia ho nenávideli. Prečo ho jeho bratia nenávideli? Preto, že bol duchovný. On nemohol za to, že videl tie videnia, ani nemohol za to, že sa mu snívali sny a mohol ich vykladať. To bolo v ňom. Nemohol prejavovať nič iné, iba to, čo bolo v ňom. Preto, keď ho bratia nenávideli, bolo to bez príčiny. Ale otec ho miloval. Jeho otec bol prorok a rozumel tomu. To znázorňuje dokonalý predobraz Krista. Boh Otec miloval Syna, ale bratia (učení v Písme a farizeji) Ho nenávideli, pretože mohol uzdravovať nemocných, robiť divy, predpovedať budúce veci, vidieť videnia a vykladať ich. Toto síce nebol dôvod k tomu, aby Ho nenávideli, ale oni Ho nenávideli a ako Jozefovi bratia nenávideli Ho bez príčiny.
92 (38-3) Pamätajte, ako tí Jákobovi synovia zaobchádzali s Jozefom. Hodili ho do jamy, vzali jeho pestrofarebnú sukňu, ktorú mu dal otec, a namočili ju do krvi, aby si otec myslel, že chlapca zabilo nejaké zviera. Potom ho predali otrokárom, ktorí ho zobrali do Egypta, a tam bol znovu predaný generálovi. Generálova žena ho nespravodlivo vsadila do väzenia, ale po nejakom čase jeho prorocké schopnosti obrátili na neho pozornosť faraóna a bol povýšený na pravicu faraóna s takou autoritou, že nikto nemohol prísť k faraónovi, kým prv neprešiel cez Jozefa.
93 (38-4) Poďme a bližšie pozorujme Jozefov život v Egypte, lebo tu vidíme dokonalý predobraz Krista. V dome generála bol falošne obvinený, potrestaný a uväznený bez príčiny práve tak, ako to urobili s Ježišom. Vo väzení vyložil sen čašníkovi a pekárovi, ktorí tiež boli s ním uväznení. Čašník bol navrátený do života, ale ten druhý bol odsúdený na smrť. Kristus bol uväznený na kríži, opustený Bohom a ľuďmi. Po oboch stranách viseli zločinci, jeden zomrel, duchovne, ale tomu druhému bol udelený život. A všimnite si, keď bol Ježiš sňatý z kríža, bol vyzdvihnutý do nebies a sedí teraz na pravici veľkého Ducha Jehovu, nikto nemôže prísť k Bohu, jedine skrze Neho. Je JEDEN prostredník medzi Bohom a ľuďmi a On je všetkým, čo potrebujete. Žiadne Márie ani svätí, jedine Ježiš.
94 (39-1) Keď ďalej pozorujeme tento predobraz, ktorý nachádzame v Jozefovi, môžeme si všimnúť, že všetko, čo robil v Egypte, sa darilo. V jeho prvom zamestnaní u generála sa mu darilo. Áno, i v žalári sa mu darilo. Keď Ježiš príde, aj tá púšť zakvitne ako ruža. On je “Syn Prospievania”. Ako žiaden vek neprospieval tak ako za Jozefa, tak nastane čas takého požehnania, ktoré príde na túto Zem, aké svet ešte nepoznal. Každý z nás bude môcť sedieť pod svojím figovníkom, smiať sa a radovať a žiť na veky v Jeho prítomnosti. V Jeho prítomnosti je plnosť radosti a po Jeho pravici je potešenie na veky vekov. Chvála Bohu.
95 (39-2) Všimnite si, že všade, kde Jozef išiel, trúbili na trúbach, aby oznámili jeho príchod. Ľudia volali, “Skláňajte kolená pred Jozefom!” Nezáležalo na tom, čo kto robil; keď zaznela trúba, sklonil kolená. Niekto mohol niečo na ulici predávať a práve naťahoval ruku po peniazoch, ale musel sa zastaviť a skloniť kolená, keď zaznela trúba. Ak to bol aj umelec alebo herec, musel sa zastaviť uprostred dejstva a skloniť kolená pred Jozefom, keď bola jeho prítomnosť oznámená zvukom trúby. A v jednom z týchto dní všetko v čase zastane, lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú a svitne ráno, večne jasné a čisté. Potom sa sklonia všetky kolená, lebo je napísané, “Preto i Bôh Ho povýšil nado všetko a dal Mu Meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v Mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí tých, ktorí sú na zemi i tých, ktorí sú pod zemou, a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.” Fil.2,9-11.
96 (39-3) Ale všimnite si ešte jedno nádherné zjavenie v predobraze Jozefa. Jozefovi, zatiaľ čo býval v Egypte, bola daná pohanská nevesta a z nej sa mu narodili dvaja synovia, Efraim a Manasses. Jozef prosil svojho otca, aby oboch týchto synov požehnal. Postavil ich pred Jákoba tak, že Manasses, prvorodený, stál po Jákobovej pravici a Efraim po ľavici. Keď ich Jákob išiel požehnať, skrížil svoje ruky, a tak svoju pravicu položil na mladšieho syna. Tu Jozef vykríkol, “Nie tak, otče, tento po tvojej pravici je prvorodený.” Ale Jákob povedal, “Boh skrížil moje ruky.” Tu v tom predobraze vidíme, že požehnanie, ktoré patrilo prvorodenému (Židom) bolo dané mladšiemu (Pohanom) skrze kríž (skrížené ruky) Pána Ježiša Krista. Požehnanie prichádza skrze kríž. Galaťanom 3:13-14: “Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že Sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.” Požehnanie Abrahámovo sa dostalo pohanom skrze kríž. Židia odmietli kríž, preto si vzal Ježiš nevestu z pohanov.
97 (40-1) Teraz sa vrátime k tomu, ako sa Jozef stretol so svojimi bratmi. Spomínate si, že neprišli všetci bratia, ale Jozef to vedel a trval na tom, aby prišli všetci, inak by sa im nemohol dať poznať. Nakoniec priviedli aj chýbajúceho malého Benjamína. Malý Benjamín bol vlastným Jozefovým bratom. A bol to on, ktorý dojal a zapálil jeho dušu. A keď náš Jozef, Ježiš, príde k národu, ktorý zachoval Božie prikázania a vrátil sa do Palestíny, Jeho duša vzplanie. Malý Benjamín znázorňuje tých 144000 Izraelitov z celého sveta, ktorí sa navrátili do Palestíny pre svoje vykúpenie. Budú tam stáť pripravení prijať Toho, ktorého správne poznať znamená večný život. Potom zvolajú, “Toto je náš Boh, na ktorého sme očakávali.” Potom uvidia Toho, ktorého prebodli, a v ohromení zvolajú, “Odkiaľ máš tie rany? Ako sa to stalo?” Potom budú nariekať a plakať. Každá rodina zvlášť a každý jednotlivec zvlášť, v bolesti a zármutku.
98 (40-2) Kde bude zatiaľ cirkev z pohanov, kým sa Ježiš bude dávať poznávať Svojim bratom? Pamätajte, že Jozefova nevesta so svojimi dvomi deťmi bola v paláci, pretože Jozef prikázal, “Nech všetci odídu; vyveďte ich von odo mňa.” Tak nevesta z pohanov bola ukrytá v Jozefovom paláci. Kam bude vytrhnutá cirkev z pohanov? Do paláca. Nevesta bude vzatá zo zeme. Ona bude vzatá pred veľkým súžením, aby sa stretla so svojím Pánom v povetrí. Po dobu tri a pol roka, kým sa bude vylievať trestajúci Boží hnev, bude na veľkej svadobnej Večeri Baránkovej. Potom On príde, nechá svoju Nevestu v “dome Svojho Otca”, kým sa dá poznať Svojim bratom. Práve v tomto čase bude zrušená antikristova zmluva, ktorú uzavreli Židia s Rímom. Rím a jeho spojenci vyšlú vojská, aby zničili všetkých bohabojných, v Slove zostávajúcich Židov. Ale keď prídu k mestu, aby ho zničili, objaví sa na nebi znamenie príchodu Syna Človeka s Jeho mohutným vojskom, aby zničil tých, ktorí ničili Zem. Keď je nepriateľ porazený, vtedy prichádza Ježiš a predstavuje sa tým 144000. Ktorí, keď videli Jeho mocné skutky spasenia, prišli, aby poznali Jeho moc. Ale tiež, keď vidia Jeho rany a poznávajú, že Ho až do tejto chvíle odmietali, začínajú hlasno nariekať v záchvate zdesenosti a strachu presne tak, ako boli zdesení ich dávni bratia, keď stáli pred Jozefom a boli plní úzkosti a strachu, že budú zabití. Ale tak, ako Jozef povedal, “Nerobte si žiadne výčitky. To je v poriadku. Boh bol v tom všetkom. On to urobil, aby zachoval život.” Tak aj Ježiš im bude hovoriť pokoj a lásku.
99 (41-1) Prečo Židia odmietli Ježiša? Boh bol v tom všetkom! To bol jediný spôsob, ako si mohol vziať nevestu z pohanov. On zomrel na kríži, aby zachoval život Cirkvi z pohanov.
100 (41-2) No týchto 144 000 nie je v neveste. V Zjavení 14:4 sú nazývaní panenci a nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tá skutočnosť, že sa nepoškvrnili so ženami poukazuje na to, že sú eunusi (Matúš 19:12). Eunusi boli strážcovia nevestiných komnát. Oni robili sprievod. Všimnite si, že oni nesedia na tróne, ale sú pred trónom. Nie, oni nie sú v neveste, ale budú v tom slávnom tisícročnom kráľovstve.
101 (41-3) Potom vidíme, keď títo poslední z Izraela sú pripojení v láske k Pánovi a nepriateľ je zničený, Boh pripraví Svoju svätú horu, Svoju novú záhradu Eden pre nevestu a Jeho i jej sprievod na dobu tisíc rokov medových týždňov na zemi. Keď Adam a Eva boli v záhrade a nedosiahli tisíc rokov, teraz Ježiš, náš druhý Adam, a Jeho Eva (Pravá Cirkev) vyplnia celý plán Boží.
102 (41-4) Ó, ako sa Biblia opakuje. Scéna Jozefa a jeho bratov je blízko, aby sa zopakovala, lebo Ježiš príde skoro.
103 (41-5) A keď opúšťame predobraz Jozefa, je tu ešte jedna vec, na ktorú by som chcel obrátiť vašu pozornosť, čo sa týka tohoto času konca. Pamätáte sa, že keď Jozef stál pred svojimi bratmi, keď tam nebol Benjamín, hovoril skrze tlmočníka, hoci dobre vedel hebrejsky. Hovoril so svojimi bratmi v inom jazyku. Vedeli ste, že prvý pohanský vek (babylonský vek, hlava zo zlata) začal s posolstvom v jazykoch, ktoré bolo napísané na stene? Tento vek končí tak isto. Hojnosť hovorenia v jazykoch v tomto čase je ďalším dôkazom toho, že Časy Pohanov sa končia a Boh sa obracia naspäť k Izraelskému národu.
104 (42-1) On príde skoro! Alfa a Omega, Prorok, Kňaz a Kráľ, Ten Všetko vo Všetkom, Pán Boh Zástupov príde skoro! Áno, Pane Ježišu, Ty, Jediný Pravý Bože, príď rýchlo!