7. kapitola, SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POSOL
738 (245-3) Posol do tohoto veku je najznámejším poslom všetkých vekov. Bol to Martin Luther. Martin Luther bol brilantným študentom s miernou povahou. Študoval za právnika, kedy dlhotrvajúca choroba a smrť blízkeho priateľa spôsobili, že začal vážne premýšľať nad duchovným stavom svojho života. V roku 1505 vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Študoval tam filozofiu a takisto Slovo Božie. Žil životom najprísnejšieho kajúcnika, ale všetky tie navonok konané skutky nemohli odňať pocit hriechu. Povedal, “Sám seba som mučil k smrti, aby som našiel pokoj s Bohom, ale bol som v temnosti a nenachádzal som ho.” Zástupca generála jeho rádu, Staupitz, mu dopomohol získať vnútorné poznanie, že jeho spasenie musí spočívať na prežití vnútorného skutku a nie na obrade. S týmto povzbudením ďalej hľadal Boha. Neskôr sa stal kňazom. Ale zachránený ešte stále nebol. Stal sa nadšeným a hlbokým študentom Slova a dovtedajších veľkých teologických diel. Pre svoje hlboké poznanie a veľkú úprimnosť bol vyhľadávaným učiteľom a kazateľom. Aby splnil sľub, ktorý si sám dal, odišiel do Ríma. Tam uvidel bezvýslednosť cirkvou uvalených skutkov, ktoré mali priniesť spasenie, a Slovo Božie zasiahlo jeho srdce: “Spravodlivý bude žiť z viery.”
739 (245-3) Na spiatočnej ceste mu táto evanjelická pravda Písma zaplavila myseľ a prežil oslobodenie od hriechu a zrodil sa do kráľovstva Božieho. Krátko na to bol povýšený na doktora teológie a bol poverený “zasvätiť celý svoj život štúdiu a vernému výkladu a obhajobe Písma Svätého.” Toto robil s takým úspechom, že jeho srdce a srdcia tých, ktorí boli okolo neho, boli mocne smerované na pravdu Slova. Slovo čoskoro prišlo do otvoreného konfliktu so zneužívaním cirkevnými vyznaniami a učeniami.
740 (246-1) Keď sa potom Leo X. stal pápežom a Ján Tetzel prišiel, aby predával odpustky za hriech, nezostala Lutherovi iná voľba, ako vystúpiť proti tomuto nebiblickému učeniu. Najskôr proti tomu hrmel z kazateľne a potom spísal svojich najslávnejších 95 téz, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola.
741 (246-2) Za krátky čas Nemecko vzplanulo a reformácia sa začala. Tu musíme pamätať, že Martin Luther nebol jediným, ktorý protestoval proti rímsko-katolíckej cirkvi. Bol jedným z mnohých. Iní odmietli pápežov, ich samoudelenú dočasnú a duchovnú moc, a dokonca i medzi pápežmi boli učinené malé dočasné nápravy. Áno, bolo ich mnoho, ktorí niečo vyniesli, ale v prípade Luthera Boží čas dozrel pre to rozhodné hnutie, ktoré bude počiatkom prinavrátenia cirkvi a vyliatia Ducha Svätého, ktoré má byť v omnoho neskoršej dobe.
742 (246-3) Martin Luther bol citlivý, Duchom naplnený Kresťan. Rozhodne bol mužom Slova, lebo nemal iba hlbokú žiadosť po Jeho štúdiu, ale chcel ho tiež sprístupniť všetkým, aby mohli podľa neho žiť. Preložil Nový Zákon a dal Ho ľuďom. Toto obtiažne dielo vykonal sám, mnohé pasáže opravoval až dvadsaťkrát. Zhromaždil si okolo seba skupinu znalcov hebrejčiny, medzi ktorými boli i Židia, a potom preložil Starý Zákon.
743 (246-4) Toto významné dielo Luthera je dielom, na ktorom boli založené všetky nasledujúce úspešné vydania Písma v Nemecku.
744 (246-5) Bol mocným kazateľom a učiteľom Slova a zvlášť v prvých rokoch svojho verejného vystúpenia trval na tom, že Slovo je výhradným meradlom. Takto bol proti skutkom ako prostriedku k spaseniu a proti vodnému krstu ako prostriedku k obnoveniu. Učil o prostredníctve Krista bez účasti človeka, čo bolo pôvodným a letničným postojom. Bol mužom modlitby a naučil sa, že čím viac práce mal vykonať a čím viac ho tiesnil čas, tým viac zo svojho času dával Bohu na modlitbách, aby boli zaistené uspokojivé výsledky. Vedel, čo znamená bojovať s diablom a hovorí sa, že sa mu jedného dňa satan viditeľne zjavil a on do neho hodil kalamár a vyzval ho, aby sa pratal. Inokedy k nemu prišli dvaja fanatici a presviedčali ho, aby sa k nim pripojil za účelom vypudenia všetkých kňazov a odstránenia Biblií. Rozpoznal ducha, ktorý v nich bol, a poslal ich preč.
745 (247-1) V Sauerových dejinách je o Dr. Martinovi Lutherovi na strane 406 v zväzku 3 napísané, že bol “prorokom, evanjelistom, hovoriacim v jazykoch, vykladačom v jednej osobe, obdarený všetkými deviatimi darmi Ducha.”
746 (247-2) To, čo uchvátilo jeho srdce skrze Ducha Svätého, a čo bolo tým malým zeleným výhonkom, ktorý naznačoval, že pravda sa navracia do cirkvi, tak, ako bola známa na Letnice, bolo učenie o ospravedlnení: spasenie skrze milosť, nezávisle na skutkoch. Poznávam, že Dr. Luther nielenže veril v ospravedlnenie a učil ho, ale ono bolo jeho hlavnou témou, čo aj muselo byť, lebo je to základná náuka pravdy Slova. Zostane navždy známym ako nástroj v ruke Božej, ktorý túto pravdu oživil. Bol piatym poslom a jeho posolstvo bolo: “SPRAVODLIVÝ BUDE ŽIŤ Z VIERY.” Iste, pripúšťame, že vedel a učil, že musíme ísť od viery k viere. Jeho obdivuhodné porozumenie zvrchovanosti, vyvolenia, predurčenia a ostatných právd ukazuje, že bol veľkým mužom Slova, a opakujem rovnako ako historici, že Boh ho použil, aby priniesol ľudu Boží prápor proti skutkom - “Spravodlivý bude žiť z viery.”
747 (247-3) Ako som sa už zmienil, tento vek je historikmi nazývaný Obdobím Reformácie. Je to úplne správne. To je to, čím bol. Musel tým byť, lebo Martin Luther bol reformátor, nie prorok. Viem, že kniha dejepisu ho nazýva prorokom, ale to ešte neznamená, že kniha dejepisu má pravdu, lebo neexistuje žiaden záznam, ktorý by kvalifikoval Martina Luthera ako pravého proroka Božieho skutočne v biblickom slova zmysle. Bol výborným učiteľom s niekoľkými prejavmi Ducha vo svojom živote a chválime za to Boha. Nebol ale schopný viesť cirkev späť do plnej pravdy, ako by bol muž ako apoštol Pavol, ktorý bol oboje, apoštol i prorok.
748 (247-4) Ako čas plynul, nachádzame veľkú zmenu v spôsobe, ktorým viedol záležitosti, do ktorých bol zapojený. Najskôr bol mierny, nebojácny, trpezlivý a ustavične očakávajúci na Boha, aby On vyriešil problémy. Ale potom začali prichádzať pod jeho zástavu veľké zástupy. Ich cieľ nebol čiste duchovný. Bol motivovaný viac-menej politicky. Chceli zlomiť pápežské jarmo. Prestalo sa im páčiť, že posielali peniaze do Ríma. Povstali fanatici a on bol čoskoro zatiahnutý do politických záležitostí a rozhodnutí o veciach, ktoré boli pomimo sféry cirkvi okrem toho, že by cirkev skrze modlitbu, kázanie a vedenie postavila meradlo, na ktoré treba hľadieť. Tieto politické problémy sa tak nahromadili, až bol dohnaný do nezmyselného postavenia ako prostredník medzi pánmi a sedliakmi. Jeho rozhodnutia boli tak nesprávne, až došlo k vzbure a tisíce ich bolo zabitých. Myslel to dobre, ale ak sa raz nechal zapliesť do cirkevno-štátneho evanjelia, musel žať víchricu.
749 (248-1) Ale napriek tomu všetkému Boh Martina Luthera použil. Nech sa nehovorí, že jeho úmysly boli nesprávne, ale iba, že jeho úsudok bol nesprávny. Skutočne, keby sa luteráni mohli navrátiť k jeho učeniu a slúžiť Bohu tak, ako Mu slúžil tento milovaný brat, potom by títo ľudia boli istotne na česť a chválu veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.