7. kapitola, SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK
ZASĽÚBENIE PRE PREMOŽITEĽA
792 (264-3) Zjavenie 3:5: “Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom a nevytriem jeho mena z Knihy Života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.”
793 (264-3) “Ten, kto víťazí, ten bude odiaty bielym rúchom.” Toto je vlastne opakovanie štvrtého verša, ktorý ukazuje na tých niekoľko málo, ktorí nepoškvrnili svoje rúcha. Pred mnohými rokmi sme tu zvykli mať porekadlo, ktoré bolo nepochybne odvodené od tohoto verša. Bolo to: “Udržuj svoj odev čistý.” Znamenalo to: nezamotaj sa do pochybných vecí. Druhí sa zamotajú a ty môžeš byť v pokušení urobiť to tiež alebo sa niekto môže snažiť do toho zamotať teba, ale ty buď od toho všetkého čistý tým, že sa tým veciam budeš vyhýbať. No, Boh odmení tých, ktorí nasledovali túto radu. Budú odiati v bielom tak, ako je On odiaty v bielom. Peter, Jakub a Ján Ho videli na Hore Premenenia a Jeho šaty boli biele ako svetlo. Práve tak budú odiati Jeho svätí. Ich rúcha sa budú žiarivo bielo skvieť.
794 (265-1) Vy viete, že žijeme v konečnom čase. Je to v tomto veku, kedy sa cirkvi spolu zjednotia. Tak, ako už teraz ovládajú svetovú politiku, budú mať čoskoro pod kontrolou i financie sveta. Ak potom nebudete patriť k svetovej organizácii cirkví, nebudete môcť kupovať ani predávať. Prídete o všetko. Tí, ktorí zostanú verní Bohu a zachovajú svoj odev čistý od znečistenia tohoto svetového systému cirkví, budú fyzicky odstránení. Bude im predložené to veľké pokušenie ustúpiť. Kazatelia podľahnú s ospravedlnením, že budú slúžiť Bohu v rámci antikristovského systému šelmy. Podľahnú lichôtkam a pochlebovaniam hierarchie a ľudia budú nasledovať týchto falošných pastierov priamo na porážku. Ale na súde budú nájdení všetci nahí. Nebudú im dané tieto biele rúcha ani sa s Ním nebudú prechádzať. Nemôžete chodiť v špinavých šatách tohoto sveta, držiac tu svoje ruky s diablom a potom očakávať, že budete s Bohom. Je najvyšší čas prebudiť sa a uposlúchnuť hlas Boží, ktorý volá, “Vyjdite z neho (z organizovaného náboženstva), môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.” Amen. Boh hovorí. Stráňte sa náboženstva tohoto sveta tak, ako sa stránite pliagy. Prestaňte chodiť so svetom a vybieľte svoj odev pokáním a krvou Baránka. Ale urobte to teraz, lebo zajtra by mohlo byť príliš neskoro.
795 (265-2) “Ten, kto víťazí, nevytriem jeho mena z Knihy Života.” A opäť prichádzame k najťažšej porcii Slova. Tento verš je povrchne používaný arminiánmi a kalvinistami k tomu, aby sa hodil ich zámerom. Arminiáni budú tvrdiť, že tento verš bezpečne anuluje Jána 6:37-44: “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nezostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som nestratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb života, ktorý zostúpil z neba, a hovorili: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj zostúpil som z neba? Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Arminianizmus nepovažuje vôľu Otca za suverénny úmysel, skôr za vlastné prianie Toho, ktorý sa díva a očakáva, čo budú ľudia robiť s Jeho dobrými darmi milosti a dokonca i s večným životom.
796 (266-1) Kalvinisti to takto nevidia. Vidia v tomto verši mocnú útechu dávanú trpiacim a sužovaným svätým, a to nezávisle od toho, aké sú zlé časy, aké strašné je prenasledovanie, lebo premožiteľ je predsa niekto, “kto verí, že Ježiš je Kristus.” A jeho meno nebude nikdy odstránené z tejto Knihy. Mnohí dokonca hovoria, že táto 'Kniha Života’ nie je 'Baránkova Kniha Života’. Ale ako obyčajne, ak niekto pozoruje nejaký verš povrchne, odchádza len s povrchným porozumením.
797 (266-2) Možnosť odstránenia mena zo zápisov Božích si zaslúži viac pozornosti ako len príležitostné štúdium. Až doteraz väčšina študentov Písma jednoducho vyvodzovala záver, že Boh umiestňuje mená znovuzrodených do Baránkovej Knihy Života vo chvíli ich znovuzrodenia. A ak ich meno musí byť z nejakého dôvodu odstránené, tá časť ostane jednoducho prázdna, ako to bolo predtým, než tam bolo to meno vpísané. Toto je v stopercentnom protiklade k tomu, čo nás Slovo skutočne učí.
798 (266-3) Na začiatku našej štúdie vedzme, že NIE JE známe JEDINÉ miesto Písma, ktoré by učilo, že Boh v súčasnosti zostavuje zápis mien. Toto všetko sa stalo pred založením sveta, ako to zakrátko ukážeme. Nie je to len otázka toho, že sa tu budeme zaoberať dvomi skupinami ľudí, ktoré obe mali tú možnosť, aby prijali večný život, zatiaľ čo jedni ho prijali a tí druhí, ktorí odmietli, ho neprijali a ich mená tam neboli zapísané. Z Písma ukážeme, že je veľký počet tých, ktorí dokonca neboli znovuzrodení a vojdú do večného života. Akokoľvek podivne to môže znieť, je to istá pravda. Takisto ukážeme, že je skupina ľudí, ktorých mená boli zapísané pred založením sveta, KTORÝCH MENÁ NEMÔŽU BYŤ ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ VYMAZANÉ. Ale takisto ukážeme, že je tu iná skupina, KTORÝCH MENÁ TAM BOLI ZAPÍSANÉ PRED ZALOŽENÍM SVETA, ALE ICH MENÁ BUDÚ VYMAZANÉ.
799 (267-1) Najprv by som chcel povedať, že nie je podklad pre tvrdenie, že by ‘Baránkova Kniha Života’ nebolo to isté ako 'Kniha Života’. Kniha Života môže byť nazvaná Baránkovou Knihou Života alebo Kristovou Knihou Života alebo dokonca Tvojou Knihou alebo Knihou živých. Sú v nej napísané iba mená. Zjavenie 13:8: “A budú sa jej (šelme) klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” Zjavenie 17:8: “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia a budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v Knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Zjavenie 20:12-15: “A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Môžete vidieť, že hoci sú menované i iné knihy, odvolanie sa vzťahuje vždy len k JEDNEJ Knihe, ktorá obsahuje mená. V Zjavení je nazývaná 'Baránkovou Knihou Života’ alebo 'Knihou Života’.
800 (267-2) Teda kde je umiestnená tá Kniha? Lukáš 10:17-24: “Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene. A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba. Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí. Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach. V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť. A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí, povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.” Tá Kniha Života sa celkom určite nachádza v nebi a bude otvorená na súde pri veľkom bielom tróne. V týchto veršoch Ježiš povedal, že ich MENÁ sú zapísané v nebesiach. Boli zapísané do Knihy Života, lebo tam sa nachádzajú mená. Ježiš hovoril k sedemdesiatim (verš 17), ale hovoril tiež k dvanástim (verš 23). Oni sa všetci radovali, že sa im v Ježišovom Mene poddávajú diabli. Ale Kristova odpoveď bola, “Neradujte sa, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že vaše mená sú napísané v nebesiach (Kniha Života).” Tu si všimnite, že Judáš bol tiež jedným z tých, ktorí vyháňali diablov v Ježišovom Mene, ale vieme, že bol diablom, synom zatratenia. Ján 6:70-71: “Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.” Ján 17:12: “Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.” 18: “Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu, a preto povedal: Nie všetci ste čistí. Nehovorím o vás o všetkých; ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, ktorý je môj chlieb, pozdvihol proti mne svoju pätu.” Ak má reč ešte nejaký význam, potom musíme pripustiť, že Judáš bol Ježišom vybraný (Ján 13:18), ale nebol čistý. (Ján 13:10-11) Judáš bol takisto Ježišovi daný Otcom. Ján 17:12. (Všimnime si tu, že “vybraný” a “darovaný” je presná paralela ako v príklade Mojžiša a faraóna, Jákoba a Ezava. Lebo Ezav a faraón boli obaja predzvedení a predurčení pre hnev, zatiaľ čo koniec Mojžišov a Jákobov bolo oslávenie. 1. Petra 2:8-9a ukazuje oboje, neveriacich i vyvolených: “ktorí sa urážajú na Slove, súc neposlušní, na čo sú aj určení. Ale vy ste vyvolená generácia.”) Judáš bol počítaný medzi tých dvanástich a mal skutočne podiel na službe pred Letnicami. Skutky 1:16-17: “Mužovia bratia, muselo sa naplniť Písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Ježiša, pretože bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto službe.” Diel, ktorý Judáš dostal medzi dvanástimi a potom ho stratil, nebol ani podradný popri službe ostatných jedenástich, ani to nebola diabolská cudzia služba, ktorá sa vtierala do služby tých ostatných. Skutky 1:25: “...aby dostal podiel na tejto službe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto.” Judáš, diabol, stratil Bohom mu danú službu Ducha Svätého a sám sa zabil a ODIŠIEL NA SVOJE VLASTNÉ MIESTO. Jeho meno bolo dokonca v Knihe Života. Ale jeho meno bolo vymazané.
801 (269-1) Skôr ako budeme skúmať túto myšlienku o Judášovi, vráťme sa do Starého Zákona, aby sme vedeli, kde tam Boh urobil tú istú vec. V Genesis 35:23-26 vidíme, že synov Jákobových bolo dvanásť a ich mená boli Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon, Jozef a Benjamín, Dán a Neftali, Gád a Aser. Z potomkov týchto dvanástich synov sa stalo dvanásť pokolení Izraela s výnimkou Jozefa, ktorý po sebe nemal pomenované žiadne pokolenie, lebo v prozreteľnosti Božej malo byť trinásť pokolení, a tak sa tejto cti dostalo dvom synom Jozefovým, ktorí rozšírili tých dvanásť pokolení na trinásť. Istotne viete, že to bolo nutné, lebo Lévi bol oddelený pre Boha ku kňazstvu. Preto tiež nachádzame, že keď Izrael opustil Egypt a Boh im dal na púšti stán zhromaždenia, pokolenie Léviho muselo slúžiť dvanástim pokoleniam, menovite Rúben, Simeon, Izachar, Júda, Zabulon, Benjamin, Dán, Neftali, Gád, Aser, Efraim a Manases. Práve tak sú uvedené v 4. Mojžišovej 10:11-28. Ale nie je zmienka o Jozefovi alebo Lévim. Ale keď sa pozrieme do Zjavenia 7:4-8, kde hovorí, “stoštyridsaťštyri tisíc ich bolo zaznamenaných zo VŠETKÝCH pokolení synov Izraelových,” menuje ich takto: Júda, Rúben, Gád, Aser, Neftali, Manasses, Simeon, Lévi, Izachár, Zabulon, Jozef, Benjamin. Tu sme späť pri dvanástich pokoleniach s Lévim a Jozefom, ktorí sú medzi nimi menovaní, ale Dán a Efraim nie sú prítomní.
802 (269-2) Teraz vyvstáva otázka, prečo sú obe tieto mená vymazané? Odpoveď leží v 5. Mojžišovej 29:16-20: “Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.” Tu je vyslovená kliatba nad modloslužbou alebo nad duchovným smilstvom. Meno pokolenia, ktoré sa obracia k modloslužbe, bude vyhladené. A históriu oboch pokolení, ktorých mená boli kvôli modloslužbe vyhladené, nachádzame v 1. Kráľov 12:25-30: “Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ, vystavil Penuel. Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu. Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi. A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána. Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.” Hozeáš 4:17: “Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho.”
803 (270-1) Dobre si všimnite, že trest za modloslužbu bolo vymazanie mena pokolenia ‘pod nebom’. 5. Mojžišova 29:20. Nie je napísané, že bude vyhladené v nebi, ale pod nebom. A práve tak to je, lebo Izrael je opäť v Palestíne a čoskoro z nich Pán zapečatí 144 000. Ale Dán a Efraim medzi nimi nie sú.
804 (270-2) Zjavenie 7:4-8: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z KAŽDÉHO pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených.” (Poznámka: Dán a Efraim sú neprítomní.) S týmto sa ešte pozrime na Daniela 12:1, ktorý sa odvoláva na tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení počas šiestej pečate a času veľkého súženia alebo Jákobovho súženia: “V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, KTO BUDE NÁJDENÝ ZAPÍSANÝ V KNIHE.”
805 (271-1) Avšak po tomto období súženia (počas Milénia), ako je nám to ukázané u 22-29, vidíme tie pokolenia opäť v Božom poriadku. Ale od času, kedy sa Efraim a Dán spojili s modlami, zomreli a tieto pokolenia nie sú viac uznané. No, uvedomujem si, že sa od zničenia Jeruzalema všetky správy o tých všetkých pokoleniach stratili, takže by nikto nemohol s istotou tvrdiť, k akému pokoleniu patrí, ALE BOH TO VIE. Ten veľký Boh, ktorý privádza Izraelcov späť do Palestíny, vie presne, ku ktorému pokoleniu každý pravý Izraelita patrí a z tých stoštyridsaťštyri tisíc zhromaždených budú chýbať Dán a Efraim.
806 (271-2) Tu je zoznam pokolení Izraela. 22-29: “Toto sú mená pokolení. Od severného konca po strane cesty do Chetlona, kade sa ide do Chamatu, Chacar-enán, hranica Damašku na sever, po strane Chamatu, a tak mu budú patriť tie kraje, strana od východu na západ k moru: Dánovi jeden diel. A popri hranici Dánovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Aserovi jeden diel. A popri hranici Aserovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Naftalimu jeden diel. A popri hranici Naftaliho od východnej strany až po západnú stranu k moru: Manassesovi jeden diel. A popri hranici Manassesovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Efraimovi jeden diel. A popri hranici Efraimovej od východnej strany a až po západnú stranu k moru: Rúbenovi jeden diel. A popri hranici Rúbenovej od východnej strany po západnú stranu k moru: Júdovi jeden diel. A popri hranici Júdovej od východnej strany po západnú stranu atď. A z državia Levitov a z državia mesta, prostred toho, čo bude patriť kniežaťu, medzi územím Júdovým a medzi územím Benjaminovým, bude KNIEŽAŤU. A čo do ostatných pokolení: od východnej strany až po západnú stranu k moru: Benjaminovi jeden diel. A popri hranici Benjaminovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Simeonovi jeden diel. A popri hranici Simeonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Izacharovi jeden diel. A popri hranici Izacharovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Zabulonovi jeden diel. A popri hranici Zabulonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Gádovi jeden diel. A popri hranici Gádovej k južnej strane atď.”
807 (272-1) Iná ilustrácia, ktorú môžeme ukázať, je príbeh Izraela vychádzajúceho z Egypta kvôli zemi Kanaán. Božím zámerom v tomto veku bolo vyviesť Izraela VON a voviesť ho DNU, aby Mu nakoniec mohli slúžiť. Keď teda opúšťali Egypt, VŠETCI vyšli pod krvou obetného baránka. VŠETCI prešli vodným krstom v Červenom mori. VŠETCI sa tešili z mocných zázrakov. VŠETCI jedli mannu, VŠETCI pili zo skaly. A pokiaľ išlo o tie zjavné vonkajšie požehnania a manifestácie, VŠETCI mali účasť na rovnakých veciach. Ale keď prišli do zeme Moába, tak všetci tí, ktorí sa zúčastnili slávnosti Bál-Peora, zomreli. Ich telá popadali na púšti, lebo tam Slovo Božie odmietli a odvrátili sa od Neho. To je tiež to, o čom hovorí Židom 6:1-9, čo sme už dôkladne sledovali v Pergamskom veku. Nemôžete jednoducho ísť len s nejakou časťou Slova, musíte vziať CELÉ Slovo. Sú ľudia, ktorí sa zdajú byť zahrnutí do Božích vecí takmer na sto percent. Sú ako Judáš. Nikto iný okrem Ježiša presne nevedel, čo bol Judáš za človeka. Tak prišiel deň, kedy Judáš urobil presne to, čo vtedy urobil Izrael na slávnosti Bál-Peora. Rozhodol sa, že sa spojí s mocami nepravej révy, že vstúpi do finančnej, politickej organizácie anti-slova a antikristovského náboženstva a urobil tak. Bol oklamaný. Tých ostatných jedenásť oklamaných nebolo. Nemohli byť oklamaní, pretože patrili k pravým vyvoleným. Tak, keď Judáš odišiel a Pána zradil, bolo jeho meno odstránené z Knihy Života. (Zjavenie 22:19)
808 (272-2) Teraz som si istý, že ste si všimli, že tí, ktorých mená boli zapísané v Knihe Života, boli časťou náboženského poriadku toho dňa, ktorý bol sústredený okolo pravého Boha a Jeho uctievaní, hoci Ho neuctievali podľa Pravdy (Slova). Ako Judáš, oni neišli celou cestou. Pozrite, ako bol Judáš Bohom vybraný. On bol vyučený Pravde. Mal účasť na poznaní a tajomstvách. Bola mu udelená služba moci a on v Ježišovom mene uzdravoval nemocných a vyháňal diablov. Ale keď došlo k rozhodujúcej skúške, prepadol zlatu a politickej moci. Nedošiel až k Letniciam, aby tam prijal Ducha Božieho. Nemal Ducha. Len v tom neurobte nejakú chybu. Osoba, ktorá je skutočne pokrstená Duchom Svätým do tela Kristovho a prijala plnosť Ducha, bude v SLOVE CELÚ CESTU. To je dôkaz krstu Duchom Svätým. Judáš sklamal. Veľké zástupy v tomto bode sklamú, a ak zlyhajú a nepôjdu v tomto Slove, budú ich mená vzaté z Knihy Života.
809 (273-1) Aby sme túto myšlienku o vyhladení mena z Knihy Života hlbšie objasnili, vráťme sa do dní Izraela v čase Mojžiša. 2. Mojžišova 32:30-34: “A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako zmieriť váš hriech. Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom a spravili si zlatých bohov. A tak teraz, ak odpustíš ich hriech; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy. A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech.” Je úplne zrejmé, že mená z Knihy Života boli, sú a budú vymazávané pred tým, ako času viacej nebude. Na tomto zvláštnom mieste sa tak stalo kvôli modloslužbe práve tak, ako to bolo pri pokoleniach Dán a Efraim, ktoré stratili svoje práva, pretože uctievali zlaté teľatá. Mená všetkých tých, ktorí slúžili modlám, boli z Knihy Života odstránené.
810 (273-2) Keď Izrael odmietol vedenie Božie v ohnivom stĺpe a obrátil sa k uctievaniu zlatých teliat, ich mená boli odstránené z Knihy Života. 2. Mojžišova 32:33. (Kto zhrešil proti Mne, toho vymažem zo Svojej knihy.) Ak takéto obrátenie sa k modlám vyžaduje taký trest ako je odstránenie ich mien z Knihy Života, potom bude celkom iste Izraelovo odmietnutie Ježiša Krista ako Mesiáša vyžadovať rovnako prísny trest. A práve tak to je. V Žalme 69, ktorý hovorí o poníženiach Ježiša Krista, je vo veršoch 21 až 28 napísané, “Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom. Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou. Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátili od bremena. Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. Nech sú vytretí z knihy Života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!” Keď Židia odmietli Ježiša, Boh sa od nich doslovne obrátil k pohanom. Skutky 13:46-48: “Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.”
811 (274-1) Z toho by sme, samozrejme, nemali usudzovať, že v Knihe Života žiadne mená z pokolenia Izraela nezostanú, lebo čo sa mnohých z nich týka (nie ale davov), budú vyvolením Božím v tom pohanskom cirkevnom veku pripojení k telu Ježiša Krista ukazujúc, že ich mená skutočne v Knihe Života zostali. Aj podľa piatej pečate ukážeme, že zástupy umučených Židov dostanú biele rúcha a večný život od Pána. I tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení pri Jeho príchode, je dôkazom, že ani ich mená neboli vymazané. Najpresnejšie je to ukázané v Žalme 69, že sú to bezbožní, nespravodliví odmietači Krista a ničitelia Jeho ľudu, ktorých mená budú odstránené.
812 (274-2) Ako Izrael (vyvolený ľud Boží) vo svojej väčšine utratil svoje práva v Knihe Života tým, že odmietli Ježiša, tak i najväčší diel cirkvi z pohanov príde tak isto do odsúdenia, v dôsledku čoho budú ich mená odstránené z Knihy Života, pretože, odmietajúc Slovo, vošli do svetového ekumenického hnutia, ktoré je obrazom zriadeným šelme.
813 (274-3) Môžeme tu vidieť ešte inú vec. Na súde pred Bielym Trónom bude rozdelenie ľudí. Kniha Života bude otvorená aj iné knihy budú otvorené. Matúš 25:31-46: “A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy a shromaždené budú pred neho všetky národy a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších ani mne ste neučinili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.”
814 (275-1) Zjavenie 20:11-15: “A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené. A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha Života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Na tomto súde budú obaja, spravodliví i nespravodliví. Tak je to povedané. TÍTO SPRAVODLIVÍ NEBUDÚ NEVESTA, LEBO NEVESTA SEDÍ PRI SÚDE S NÍM. 1. Korinťanom 6:2-3: “Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet? A jestli vy máte súdiť svet, či ste nehodni rozsúdiť veci, ktoré sú najmenšie? Či neviete, že budeme súdiť anjelov? A jako potom nie veci časného života?!” Zjavenie 3:21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne.” Vidíte, nevesta je s Ním na Jeho tróne. Keďže ona má súdiť svet, musí sedieť na súde s Ním. To je presne to, čo videl Daniel. Daniel 7:9-10: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy.” Vidíte, je to tá istá scéna, lebo tisíce tisícov, ktorí Mu slúžia, sú nevestou, lebo kto iný slúži svojmu mužovi, ak nie jeho žena?
815 (276-1) Teraz vyvstáva otázka: Prečo sú títo spravodliví pri súde? Nie je pre nich iného miesta, kde by sa objavili, lebo sú iba dve vzkriesenia, a pretože neboli spôsobilí účasti na prvom vzkriesení, museli sa objaviť pri druhom, ktoré je vzkriesením k súdu. Tí, ktorí boli spôsobilí mať účasť na prvom vzkriesení (nevesta), na súd neprídu. Ján 5:24: “Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život (to znamená, že ten veriaci je už príjemcom večného života, ktorý má teraz vo svojom vlastníctve) a nepríde k odsúdeniu [angl. preklad - pozn. prekl.] (nepríde na súd, to je presne to, čo to hovorí), ale prešiel (trvale) zo smrti do života.” Ale pozorne si všimnite, že Ježiš musel mať na mysli ešte jednu skupinu, ktorá v určitom vzkriesení získa večný život. Oni ho prijmú pri vzkriesení, ONI HO PREDTÝM NEPRIJALI TAK AKO ÚDY NEVESTY. Ján 5:28-29: “Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú VŠETCI, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.” Teraz všetci vieme, že Ján 5:28-29 NIE JE VYTRHNUTIE, lebo vieme, že len mŕtvi v Kristu v tom čase vstanú z hrobov spolu s žijúcou Nevestou, ktorá je ešte na zemi. 1. Tesaloničanom 4:16-17: “Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.” Ale v Jánovi 5:28-29 je povedané, že VŠETCI vyjdú z hrobov. Toto je to isté vzkriesenie, o ktorom čítame v Zjavení 20:11-15, keď boli MŔTVI privedení pred Pána a boli súdení podľa svojich skutkov a všetci, ktorých mená neboli zapísané v Knihe Života, sú potom hodení do ohnivého jazera.
816 (277-1) Teraz sme postavení pred otázku: Prečo by im na súde mal byť daný večný život? Veď epištoly nezvratne ukazujú, že človek buď vlastní Ducha Kristovho, alebo zahynie. Hoci sa to tak zdá, nesmieme znevažovať Ježišove slová, ktorý celkom výrazne poukazuje, že tam budú nájdení niektorí v Knihe Života, ktorí život získajú buď pred všeobecným vzkriesením, alebo po ňom. Pavol sa tejto pravde nevyhýba, lebo u Filipanom 3:11 hovorí celkom jasne, “Ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych.” No, toto prehlásenie je veľmi zvláštne. Každý z nás vie, že my VŠETCI budeme mať účasť na vzkriesení, či chceme, alebo nie. Všetci budú vzkriesení. Pavol by teda ťažko mohol povedať, “ak by som len NEJAKO prišiel ku niektorému vzkrieseniu mŕtvych.” Pravda je, že to tak nehovorí. Doslovné znenie textu je: “Ak by som len nejako došiel k 'ex-vzkrieseniu’ spomedzi mŕtvych.” Toto nie je dosiahnutie všeobecného, a teda druhého vzkriesenia, ale dosiahnutie prvého, o ktorom je povedané, “Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.” Prvé vzkriesenie nemá nič do činenia s druhou smrťou. Toto bude na konci tisíc rokov, kedy VŠETCI OSTATNÍ mŕtvi opäť ožijú. A toho dňa tu budú takí, ktorí vojdú do večného života, a tí ostatní, ktorých zastihne druhá smrť. Teraz si už nemusíme domýšľať ohľadom tých, ktorí v druhom vzkriesení získajú večný život. Bolo nám povedané, že im bude daný na základe toho, že boli láskaví a dobrí k “Bratom”. S tými, ktorí budú pri druhom vzkriesení hodení do ohnivého jazera, bude takto naložené, pretože zle zachádzali s “Bratmi”. Pretože toto je Slovo Božie, jednoducho Ho prijímame. Tu nie je namieste žiaden argument, len jednoduché vyhlásenie skutočnosti.
817 (278-1) Aby sme toto ďalej objasnili, zvlášť si všimnime slová z Matúša 25:31-46. Nie je tu povedané, že je tu pastier, ktorý doslovne oddeľuje ovce od kozlov, ale je AKO pastier oddeľujúci ovce od kozlov. Títo nie sú ovcami v tomto určitom čase (súd pred Bielym Trónom). Ovce sú v Jeho stáde, oni Jeho hlas (Slovo) počuli a nasledovali Ho. ONI UŽ MAJÚ VEČNÝ ŽIVOT A NEMÔŽU PRÍSŤ NA SÚD. Ale títo tu NEMAJÚ večný život a sú na súde. Im bude dovolené VOJSŤ DO večného života. Ale na akom podklade vojdú do večného života? Určite nie pre to, že už Jeho život majú, ako ho má Nevesta, ale oni ho dostanú, pretože boli láskaví k Jeho bratom. Oni nie sú Jeho bratmi. To by z nich urobilo spoludedičov Ježiša. Oni nezdedia NIČ okrem života. Oni s Ním nezdieľajú žiaden trón a tak ďalej. ICH MENÁ MUSELI BYŤ V KNIHE ŽIVOTA A NEBOLI ODSTRÁNENÉ. Teraz boli kvôli ich láske k ľudu Božiemu uznaní a zachránení. Niet pochýb o tom, že slúžili a pomáhali deťom Božím. Možno, že sa ako Nikodém a Gamaliel v čase problémov detí zastali.
818 (278-2) Ak sa zdá, že toto zaváňa “obnovením”, tak pozorne sledujte, že bezbožní NEBUDÚ obnovení, ale hodení do ohnivého jazera. Mená mnohých tých, ktorí budú zničení, takisto boli v Knihe Života. Boli ale vymazané, lebo títo ľudia zanedbali preukazovať poctu Božím ľuďom, ktorí boli tým živým zjaveným Slovom (živé epištoly) pre ich deň.
819 (278-3) Nech je toto úplne jasné. Títo nie sú tými národmi, ktoré boli súdené a vchádzajú do milénia preto, že prichýlili Židov a pomáhali im. Toto je úplne jasné z nasledujúcich veršov: “A títo (bezbožní) pôjdu do večného zahynutia (ohnivé jazero), ale spravodliví do večného života.” Nie je žiaden záznam o tom, že existujú DVA súdy, v ktorých by boli bezbožní hodení do ohnivého jazera. Len šelma a falošný prorok budú súdení na konci veľkého súženia. Nie, toto tu je súd pri Bielom Tróne a oni sú súdení podľa toho, čo je napísané v knihách.
820 (278-4) Je to druhé vzkriesenie, v ktorom “duše pod oltárom”, ako je nám ukázané v piatej pečati (Zjavenie 6:9-11), dostanú biele rúcha a, samozrejme, večný život, lebo inak by tam nebola žiadna zmienka o bielych rúchach. “A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití jako aj oni.” Teraz si zvlášť všimnite, že nikto z tých, ktorí boli pod oltárom, nebol usmrtený pre svedectvo Ježiša. Neboli ako Antipas, ktorý bol usmrtený preto, že sa mocne držal Jeho Mena. Toto nie sú tí znovuzrodení, ktorí sú už vlastníkmi večného života. Oni povstanú vo vzkriesení a získajú život kvôli svojmu postoju voči Slovu. Všimnite si, ako títo tu volajú po pomste. Oni nemôžu byť materiálom na Nevestu. Nevesta nastavuje druhé líce a volá, “Odpusť im, Otče, lebo nevedia, čo činia.” Toto tu sú Židia. Musia to byť oni, pretože sú v piatej pečati a je to štvrtá pečať, kde je Nevesta z pohanov vzatá vo vytrhnutí. Títo Židia teda nie sú zrodení z Jeho Ducha. Oni ani neveria, že Ježiš je Mesiáš. Ale keďže boli Bohom zaslepení kvôli pohanom, Boh im dáva večný život, pretože, hoci k nemu nemohli prísť, boli v pravde verní celému Slovu, ktoré poznali, a zomreli za neho, ako ich zástupy zomreli pod Hitlerom, Stalinom atď. a mnoho ich ešte zomrie.
821 (279-1) Je to druhé vzkriesenie, kde povstane päť bláznivých panien. Všimnite si, že to boli panny. Oni nemali Ducha Svätého, tak nestihli byť v Neveste, zatiaľ čo tých päť múdrych, ktoré mali olej, sa stalo časťou Nevesty. Avšak títo ľudia, pretože boli oddelení, Boha milujúci a snažili sa zostávať v Jeho Slove podľa toho, čo poznali, a boli nápomocní v diele Pánovom, na konci času prídu. Oni minú milénium, ktoré, ako môžete začať skrze tieto pravdy vidieť, je omnoho dôležitejšie a obdivuhodnejšie, ako sme si kedy mysleli alebo verili.
822 (279-2) Všetci títo ľudia mali svoje mená v Knihe Života a zostali tam. Koho mená tam teda nezostali? Tí, ktorí patria k svetovému cirkevnému systému a bojovali proti Neveste, budú tými, ktorých mená budú odstránené. To sú tí, ktorí utrpia stratu. Budú hodení do ohnivého jazera.
823 (279-3) Urobme teraz ďalší krok, avšak skôr ako to urobíme, preskúmajme potiaľto náš prípad. Po prvé vieme, že Boží zámer spočíva vo vyvolení. Tento úmysel bol v Ňom Samom. Bol to Boží zámer priviesť ľudí, ako je On Sám, ktorí by boli Nevestou Slova. Ona bola vyvolená V ŇOM pred založením sveta. Bola predzvedená a milovaná skôr, ako sa objavila v týchto vekoch na zemi. Bola vykúpená Jeho Krvou a NIKDY nemôže byť odsúdená. Nikdy nemôže prísť na súd, lebo hriech jej nemôže byť počítaný. Rimanom 4:8: “Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu.” Ale skutočne s Ním bude na Jeho tróne súdu a bude súdiť svet a dokonca anjelov. Ich mená (každého jedného údu) boli vpísané do časti Knihy Života Baránka pred založením sveta. Po druhé existuje ďalšia skupina. Ich mená sú takisto v Knihe Života a oni vstanú v druhom vzkriesení. Sú to tie bláznivé panny a tí spravodliví, ako je o nich reč v Matúšovi 25. K tejto skupine patria i tí, ktorí sa neklaňajú šelme alebo sa nezaplietli do antikristovského systému a pre svoju vieru dokonca zomrú, hoci nie sú v Neveste, lebo neboli znovuzrodení. Povstanú však v druhom vzkriesení a pôjdu do večného života. Po tretie sú hranične veriaci kresťania, takí, akých sme videli v Izraelovi, keď vychádzali z Egypta. Ich mená boli v Knihe Života a ich skutky zapísané v knihách. Avšak zanedbali poslúchať Boha, a tak, pretože boli bez Ducha, hoci sa v ich strede dokonca diali znamenia a divy, budú ich mená vymazané z Knihy Života. V tejto skupine budú takí ako Judáš, ktorí, hoci celkom bez Ducha, sú nábožní a budú mať vo svojom živote prejavy. A aj keď boli v knihách, neboli vyvolení V ŇOM. Takí ako Balám budú takisto v tej skupine. A nakoniec po štvrté sú tu tí, ktorých mená nikdy neboli a ani nebudú zapísané v knihách. Takýchto nachádzame v Zjavení 13:8 a v Zjavení 17:8. “A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia. A budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Ježiš povedal, že istá skupina prijme niekoho, kto príde vo svojom vlastnom mene. Ten niekto je antikrist. A práve to isté hovorí i Zjavenie 13:8 a Zjavenie 17:8. Títo boli Bohom určení, ale nie pre vyvolenie. S touto skupinou je to tak, ako to bolo s faraónom. O ňom je povedané, “Preto som vzbudil teba, aby som na tebe ukázal Svoju moc. Nádoby hnevu pripravené k zahynutiu.” 22. Žiaden z nich by nebol umiestnený v záznamoch života. Nehovorím, že o nich nie je žiaden záznam. Niet pochýb, že o nich je určitý záznam, ale NIE V ZÁZNAMOCH ŽIVOTA. O účele ich existencie sme sa už krátko zmienili v ostatnej časti knihy, ale chceme ku tomu pridať ešte dve miesta z Písma. Príslovie 16:4: “Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.” Jób 21:30: “Zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu.”
824 (281-1) Pretože túto časť Slova je pre človeka ťažko uchopiť, musí byť jednoducho prijatá a uverená vierou. Mnohí sa pohoršia nad tým, čo som povedal a ako som to povedal, pretože nedokážu porozumieť suverenite Božej, z ktorej vyplýva, že BOH JE BOHOM, a pretože je Bohom, nikto nemôže prekonať Jeho rady alebo mariť Jeho vôľu a zámer, ale On, pretože je všemohúci, panuje vo VŠETKÝCH veciach a robí s celým Svojím stvorením tak, ako sa Mu ľúbi, lebo všetko bolo stvorené podľa Jeho ľúbosti. Preto, ako Pavol povedal, “Ak má Boh moc z tej istej hliny urobiť nádobu ku cti a inú nádobu k potupe, kto sa má na tom urážať a stavať sa proti Nemu?” To, že On má toto právo na základe stvorenia, nemôžeme poprieť. Ale On išiel ešte ďalej, lebo v Rimanom 14:7-9 máme nezvratný dôkaz toho, že Ježiš zaplatil výkupnú cenu za celý svet, a preto si môže robiť so Svojím vlastným, čo Sám chce. “Lebo nikto z nás nežije sám sebe a nikto sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme, buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel, i vstal, i ožil, aby PANOVAL I NAD MŔTVYMI, I NAD ŽIVÝMI.” (Vlastníctvo; tu NIE JE mienený vzťah.) O tom je tiež hovorené v Jánovi 17:2: “... jako si mu dal moc NAD KAŽDÝM TELOM, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.”
825 (281-2) Ak teda pripisujeme Bohu vševedúcnosť, potom tiež musíme uznať, že On je dokonalý v múdrosti a v spravodlivosti. Tento plán vyvolenia a zavrhnutia je múdrosť Božia zjavená vo všetkých vekoch, ako to stojí písané v Efežanom 1:3-11: “Požehnaný Bôh a Otec našeho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal každým požehnaním duchovným v ponebeských oblastiach v Kristovi, tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej MÚDROSTI a rozumnosti, oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Ak teda Boh určil, že budú takí, ktorých mená sú umiestnené v určitej časti Baránkovej Knihy Života a nemôžu byť vymazané, pretože sú to mená Jeho Nevesty, potom to musíme prijať. A ak je opäť písané, že boli zapísané v Knihe Života mená, ktoré však mali v predzvedení Božom padnúť, a tie mená budú odstránené, potom to musíme prijať. A opäť, ak existujú takí, ktorých mená tam NIKDY neboli, i to musíme prijať. A ak sú tam takí, ktorí do večného života vojdú po súde pred Bielym Trónom len preto, že boli láskaví a spravodliví k vyvoleným Božím, ktorí sú Jeho bratmi, potom nemôžeme inak, než to prijať. LEBO KTO POZNAL MYSEĽ PÁNOVU A KTO BOL JEHO RADCOM? Buďme radšej poddaní vo viere Jemu, ktorý je naším Otcom, a žime.
826 (282-1) Aby sme tomu ešte jasnejšie porozumeli, bude teraz múdre, ak budeme našu tému pozorovať z hľadiska cirkvi vo všetkých vekoch. Veď až doteraz sme mysleli len na odstránenie mien jednotlivcov. Teraz nechceme pozorovať jednotlivcov, ale skupiny reprezentované v cirkvi. Urobíme to tak, že budeme cirkev počas tých vekov porovnávať s pšeničnou rastlinou. Zrno pšenice sa seje za tým účelom, aby jediné zrno pšenice samo seba reprodukovalo a rozmnožilo sa, a to určitým procesom a v určitom časovom rozpätí. Toto jediné zrno zomrie, ale počas umierania prechádza život, ktorý bol v ňom, do rastliny, ktorá bude neskôr nositeľom toho istého života, ktorý sa potom v rozmnoženej forme navráti k tomu pôvodnému. Ježiš, to veľké Kráľovské Semeno, zomrel. On, Ten jedinečný, Ten, ktorý je životom cirkvi, stojí počas siedmich cirkevných vekov uprostred Svojej cirkvi, dávajúc Svoj život cirkvi (dopravcovi alebo nosičovi) s tým cieľom, aby bol jeho vlastný život zreprodukovaný na konci vo vzkriesení v telách ako to Jeho. Bude to pri zmŕtvychvstaní, keď to Kráľovské Semeno uvidí tie mnohé kráľovské semená, Jemu podobné, a budú také, ako je On, lebo Ján povedal, “Budeme podobní Jemu.” To je to, na čo sa odvolával i Ján Krstiteľ, keď povedal, “Ježiš zhromaždí pšenicu do stodoly.” To je vzkriesenie, v ktorom tí vykúpení, ktorí boli vyvolení, vošli do večného života.
827 (283-1) No, záznam tejto pšeničnej rastliny, ktorej poslaním je zrodiť pôvodné semeno v rozmnoženej forme, je KNIHA ŽIVOTA. Opakujem, história alebo záznam tejto pšeničnej rastliny je Kniha Života a jedna časť tejto Knihy Života je ZÁZNAM VEČNÉHO ŽIVOTA. (Jeden úsek Knihy Života.) Toto je presvedčivo vidieť, keď preskúmame pšeničnú rastlinu. Zaseje sa holé semeno. Zakrátko vzíde lístok. Ale to ešte nie je pšenica. Potom vyrastie stonka, ale žiadna pšenica to ešte nie je. Život tam je, ale nie pšenica. Potom sa na konci stonky ukáže malá špička, z ktorej vypučí klas. Je to stále pšeničná rastlina, ale nie pšenica. Potom je rastlina opelená a my vidíme, že rastie pleva. Vyzerá to takmer úplne ako pšenica, ale zrno to nie je. Potom sa v tej pleve tvorí pšenica. Teraz je to znovu tým, čím to pôvodne bolo. Teraz je tá dozretá pšenica zožatá.
828 (283-2) Ježiš Kristus zomrel, On dal Svoj život. Tento život sa mal vrátiť na cirkev a priniesť mnohých synov, ktorí budú ako On v sláve Jeho vzkriesenia. Ale práve tak, ako pšeničné zrno muselo mať nositeľa, aby mohlo vzísť rozmnožené pšeničné zrno, tak tu musela byť i cirkev, ktorá je nositeľom Kristovho života. Tak, ako list, stonka, klas a pleva boli nositeľmi semena, ale sami NEBOLI semenom, tak i telo cirkvi prechádzajúce vekmi bolo nositeľom pravého SEMENA, napriek tomu samo nebolo Semenom. Preto môžeme povedať, že Kniha Života je ÚPLNÁ PŠENIČNÁ rastlina.
829 (283-3) Prejdime to ešte raz. Tu je to pôvodné semeno, ktoré bolo zasiate. Zrodilo list. Ale to ešte nebolo ono. Zrodilo steblo. Ani to ešte nebolo ono. Potom prišli plevy, v ktorých sa malo sformovať semeno. Ale ani to ešte nebolo to. Potom sa objavujú klasy. POTOM NA TIETO PIESTIKY PADÁ KVETNÝ PEĽ. ČASŤ RASTLINY JE OŽIVENÁ. NIEČO Z ORIGINÁLNEHO SEMENA, ČO PREŠLO DO VRCHOLU SKRZE ZOSTÁVAJÚCU ČASŤ RASTLINY, SA FORMUJE V SEMENO. Prečo sa celá rastlina nestala semenom? Pretože tak bola stvorená. Iba časť tejto rastliny sa opäť môže stať semenom, lebo len časť tejto PŠENIČNEJ RASTLINY JE PŠENICA VEČNÉHO ŽIVOTA.
830 (284-1) Máme na to dokonalý typ, a to, keď Izrael opúšťal Egypt. Bolo ich asi dva milióny. VŠETCI unikli skrze obetovanú krv. VŠETCI boli pokrstení v Červenom mori, VŠETCI vyšli z vody, radujúc sa z prejavov a požehnaní Ducha Svätého, VŠETCI jedli anjelský pokrm, VŠETCI pili zo skaly, ktorá išla za nimi. A pritom, až na niekoľko málo z nich, neboli nič viac než nositeľmi pre deti, ktoré ich mali nasledovať a ktoré potom vošli do zeme Kanaán. Celý Izrael NIE JE Izraelom. Všetkým okrem malej menšiny boli mená z Knihy Života vyhladené.
831 (284-2) Presne to isté právo platí pre cirkev dnes. Mená budú vyhladené z Knihy Života. Žiadne meno z Knihy Večného Života však nebude vyhladené, lebo to je iný záznam, i keď je obsiahnutý v Knihe Života. TOTO JE TEN ZÁPIS: BOH NÁM DAROVAL VEČNÝ ŽIVOT A TENTO ŽIVOT JE V JEHO SYNOVI. TEN, KTO MÁ SYNA, MÁ ŽIVOT (VEČNÝ), A KTO SYNA NEMÁ, TEN ŽIVOT (VEČNÝ) NEMÁ. A tí, ktorí život majú, boli v ŇOM pred založením sveta. BOLI V ŇOM VYVOLENÍ SKÔR, AKO BOL ZALOŽENÝ SVET. Toto VEĽKÉ KRÁĽOVSKÉ SEMENO, Ježiš Kristus, bolo zasiate do zeme (zomrel), a ten život, ktorý bol v Ňom, vzišiel teraz v tvare pšeničnej rastliny hore a Sám Seba reprodukoval v množstve obilných semien majúcich v sebe ten istý život. Sú presne ako originál, lebo skrze Ducha sú originálni.
832 (284-3) Teraz môžeme vidieť, prečo tá vykúpená (kúpená naspäť pôvodným Vlastníkom) nevesta (ona bola v Ňom ako Eva v Adamovi) nemôže mať ‘mená svojich údov’ zo záznamu nikdy stratené. Ona je časťou Neho, je na Jeho tróne. Ona nemôže byť nikdy súdená. Každý, kto patrí k Neveste, je Jeho údom a On žiadneho nestratí. Ale toto sa netýka “všetkých”, ktorí sú v Knihe Života. Veď medzi nimi sú dokonca takí ako Judáš atď., ktorí síce majú diel v zázname, ale ich mená sú odstránené. Môžeme vidieť tých, ktorí prídu v posledných dňoch, a potom, čo činili podivuhodné skutky, im Ježiš povie, “Nikdy som vás nepoznal.” Neznamená to, že o nich nevedel. Jeho vševedúcnosť to vylučuje. Avšak neboli predurčení byť v Neveste a neboli ani predurčení k tomu, aby patrili k tým spravodlivým druhého vzkriesenia. Oni neniesli žiadne ovocie (lebo boli mimo Slova, nezostali v Ňom), a preto boli odsúdení na smrť. Potom, ako sme už ukázali, sú ešte takí, ktorí stáli za Nevestou a boli jej pomocou a potešením. Ich mená zostali v Knihe Života a vojdú do večného života. Nakoniec, sú ešte takí ako faraón, ktorých mená v Knihe Života nikdy neboli. A títo budú tiež hodení do ohnivého jazera.
833 (285-1) Takže zrno pšenice, ktoré sa stalo rastlinou určenou ku žatve, je záznam cirkvi. A tak, ako nie celá pšeničná rastlina je pšeničným semenom a nie celá rastlina je použitá v žatve, tak je to aj s cirkvou. Celá cirkev nie je Nevestou a ani večný život nie je darovaný všetkým, ale ČASŤ bude zobraná do stodoly, ČASŤ je zachovaná, aby vošla do večného života pri druhom vzkriesení, a ČASŤ, ktorá je počítaná za plevu, bude spálená v ohnivom jazere. Toto je presne to, čo Ján Krstiteľ a tiež Ježiš povedal. Lebo Ján povedal, že pšenica je zhromažďovaná do stodoly, ale plevy budú spálené. Ježiš povedal, “zviažte plevu a potom zhromaždite pšenicu.” Ekumenické hnutie viaže cirkvi-plevy dohromady, lebo NAJPRV musia byť zviazané plevy a, hoci sú určené k spáleniu, nebudú spálené ihneď pri zväzovaní, ale budú ponechané pre neskorší čas, až uplynie tých tisíc rokov alebo druhé vzkriesenie. Ale keď sú plevy zviazané, môže sa uskutočniť vytrhnutie, a stane sa tak medzi zväzovaním a zjavením sa antikrista. Potom príde deň, keď budú stáť všetci pohromade tak, ako to videl Daniel. Kráľ tu bude stáť so Svojou Nevestou a pred Nimi sa ukážu zástupy ľudí, aby boli súdení. Áno, sú tam VŠETCI. Všetky knihy sú otvorené. Je vykonané konečné rozmiestnenie VŠETKÝCH. Žatva sa skutočne skončila. Knihy, raz otvorené, sú zatvorené.
834 (285-2) Záverom tejto témy dovoľte, aby som ešte povedal, ako som už na začiatku zdôraznil, že žiadne miesto Písma nehovorí, že Pán V SÚČASNOSTI upravuje zoznam mien. Je to skutočne tak. A predsa, je jedno miesto Písma, ktoré poukazuje na neskoršiu úpravu. Je to 87. Žalm. Tento žalm hovorí o tom, že Pán zapisuje mená tých, ktorí sú zrodení na Sione. V žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že by Boh musel čakať až do skončenia vekov alebo až do obdobia, kedy bude konať so Sionom, aby vedel, kto všetko môže byť na Sione narodený. Znovu to Jeho vševedúcnosť vylučuje. Istotne, že On pozná všetkých, ktorí sú do toho počtu zahrnutí. Ale čo je to? Nie je to iba upravený zoznam, kde Boh jednoducho umiestňuje nový záznam mien, ktoré zostanú po druhom vzkriesení a patria k Sionu? Iste, tak je to.
835 (286-1) “A ja vyznám jeho meno pred mojím Otcom a pred jeho anjelmi.” Vyvolávanie mien v nebi! “Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len nepríde moja zmena. Zavoláš a ja sa ti ohlásim, budeš túžiť po diele svojich rúk.” Veľký Pastier volá Svoje ovce menom. Stvoriteľský hlas Boží ich vyvoláva z prachu alebo premieňa ich atómy, dokonca i keď ešte nezaspali. To je vytrhnutie. Je to veľká svadobná večera Baránka a Jeho Nevesty.
836 (286-2) Ale vzatie nie je to jediné vyvolávanie mien. Pri druhom vzkriesení pred veľkým Bielym Trónom budú vyznané mená pred nebeským Otcom a Jeho anjelmi. No, tí, ktorí to vedia, mi povedali, že najľúbeznejším zvukom pre ľudské ucho je zvuk mena tej osoby. Ako to ľudia milujú, keď počujú svoje mená na verejnosti! Ako milujú uznanie! Ale žiaden pozemský hlas nevysloví vaše meno tak ľúbezne ako hlas Boží, ak je vaše meno v Knihe Života a zostane tam zapísané, aby bolo zjavené pred svätými anjelmi. Aký deň to bude, keď budeme počuť Ježiša povedať, “Otče, oni vyznali Moje Meno pred ľuďmi vo dňoch ich pozemskej púte, teraz vyznávam Ja ich mená pred Tebou a pred všetkými nebeskými anjelmi!”
837 (286-3) “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Opäť hovoril Duch. Opäť sme pozorovali záznam o tom, čo Duch hovoril ďalšiemu veku, a nachádzame, že ten záznam je správny. Ďalší vek skončil a naplnilo sa presne to, čo On povedal. Aká je to útecha pre nás, ktorí dúfame, že budeme tou Nevestou týchto posledných dní! Spôsobuje to, že naše srdcia plesajú radosťou, že On je verný a splní každé Svoje zasľúbenie. Ak bol verný a pravdivý tým v Sardskom veku, je práve tak pravdivým k tomuto nášmu veku. Ak oni budú z Jeho milosti a moci uznaní a Ním chválení, budeme i my. Poďme teda k dokonalosti, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí a boli navždy s Ním.
***