9. kapitola, LAODICEJSKÝ CIRKEVNÝ VEK
MESTO LAODICEA
946 (319-2) Meno Laodicea, čo znamená “ľudské práva”, bolo veľmi časté a bolo dané niekoľkým mestám na počesť kráľovských dám, ktoré sa tak volali. Toto mesto bolo jedným z politicky najdôležitejších a finančne kvitnúcich miest v Malej Ázii. Významní občania odkázali mestu ohromné množstvo majetku. Bolo sídlom jednej veľkej lekárskej školy. Obyvatelia boli vynikajúci v umení a vo vede. Často bolo nazývané 'metropolou’, pretože bolo okresným mestom pre ďalších dvadsaťpäť miest. Pohanský boh, ktorého tam uctievali, bol Zeus. Skutočne, toto mesto bolo kedysi nazývané Diopolis (Mesto Dia) na počesť ich boha. Vo štvrtom storočí tam bol usporiadaný dôležitý cirkevný koncil. Časté zemetrasenia napokon spôsobili úplné opustenie mesta.
947 (319-3) Aké výstižné boli charakteristické vlastnosti tohoto posledného veku, aby reprezentovali vek, v ktorom teraz žijeme. Napríklad, oni uctievali jedného boha, Dia [Zeus - pozn. prekl.], ktorý bol šéfom a otcom bohov. Toto predpovedá náboženský predpoklad dvadsiateho storočia, 'jeden Boh, otec nás všetkých’, kde sa vysvetľuje bratstvo človeka a práve teraz zhromažďuje protestantov, katolíkov, židov, hindov atď. so zámerom, že spoločnou formou uctievania porastie naša láska, porozumenie a starosť jedného o druhého. Katolíci a protestanti sa o to práve teraz usilujú a stávajú sa uznávanými v tomto zjednocovaní so zjavným úmyslom, že všetci ostatní ich budú nasledovať. Práve tento postoj bolo možné vidieť v Organizácii spojených národov, keď vodcovia sveta odmietli uznať akékoľvek individuálne poňatie duchovného uctievania, ale odporučili, aby všetky tie odlišné poňatia boli dané bokom s nádejou, že všetky náboženstvá sa vyrovnajú v jedno, lebo všetky túžia po tých istých cieľoch, všetky sledujú tie isté účely a všetky majú v podstate pravdu.
948 (320-1) Všimnite si to meno Laodicea, 'právo ľudu’ alebo 'oprávnenosť ľudu’. Bol niekedy nejaký vek ako cirkevný vek dvadsiateho storočia, v ktorom vidíme, že VŠETKY národy sa pozdvihujú a požadujú sociálnu a finančnú rovnoprávnosť? Toto je vek komunistov, v ktorom sú si všetci ľudia zdanlivo rovní, aj keď je to tak len v teórii. Toto je vek politických strán, ktoré sami seba nazývajú Kresťanskými demokratmi, Kresťanskými socialistami, Kresťanským zväzom atď. Podľa názoru našich liberálnych teológov bol Ježiš socialistom a raná cirkev bola pod vedením Ducha socializmom v praxi a tak by sme to mali robiť aj dnes.
949 (320-2) Keď bola Laodicea tými starovekými nazývaná metropolou, ukazovalo to na vládu jedného sveta, ktorú teraz zriaďujeme. Ak premýšľame o tom meste ako o sídle veľkej cirkevnej rady, vidíme v tom predznačené ekumenické hnutie, ktorému sa dnes dostáva miesta a v ktorom čoskoro uvidíme zhromaždených všetkých 'takzvaných’ kresťanov. Skutočne, cirkev a štát, náboženstvo a politika sa schádzajú spolu. Kúkoľ je zväzovaný. Pšenica bude čoskoro zhromaždená do sýpky.
950 (320-3) Bolo to mesto zemetrasení, takých zemetrasení, ktoré ho nakoniec zničili. Tento vek skončí tým, že Boh zatrasie celým svetom, ktorý odišiel, aby sa miloval s tou starou pobehlicou. Nielenže sa rozpadne svetový systém, ale samotná zem bude otrasená a potom obnovená pre tisícročné panovanie Krista.
951 (320-4) Mesto bolo bohaté, obdarované bohatými. Bolo plné kultúry. Oplývalo vedou. Ako je to podobné dnešku! Cirkvi sú bohaté. Bohoslužba je krásna a formálna, avšak studená a mŕtva. Kultúra a vzdelanie zaujali miesto Duchom daného Slova a viera bola nahradená vedou, takže človek sa stal obeťou materializmu.
952 (320-4) V každej vlastnosti je stará Laodicea nájdená narodená opäť v dvadsiatom storočí, v Laodicejskom Veku. V milosti Božej nech tí, ktorí majú ucho, aby počuli, z nej vyjdú, aby nemali účasť na jej hriechoch a následnom súde.