2. kapitola, VIDENIE NA PATME
V DUCHU V DEŇ PÁNOV
109 (43-5) Zjavenie 1:10: “Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby.”
110 (43-6) “Bol som v Duchu.” Nie je to jednoducho nádherné? Ó, milujem to. Tie slová by ste mohli jednoducho nazvať: “Celosť kresťanského života”. Ak ideme žiť ako kresťania, musíme byť v JEHO Duchu. Ján nehovoril, že bol vo svojom vlastnom duchu. To by neprinieslo tie videnia. To musel byť Duch Boží. Duch Boží musí byť tiež s nami, inak je všetko naše úsilie márne. Pavol povedal, “Budem sa modliť v Duchu, budem spievať v Duchu, budem žiť v Duchu.” Ak existuje niečo dobré, čo ku mne príde, musí to byť zjavené Duchom, potvrdené Slovom a manifestované výsledkami, ktoré to prinesie. Tak isto, ako Ján potreboval byť v Duchu, aby prijal tie ohromné zjavenia priamo od Ježiša, my musíme byť v Duchu, aby sme rozumeli zjaveniam, ktoré nám Boh dal, aby sme pomocou toho žili v Jeho Slove, lebo je to ten istý Duch.
111 (44-1) Pozrite sa na to týmto spôsobom. Príliš veľa ľudí číta Bibliu, kde sa v Skutkoch 2:38 hovorí, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha,” a prechádzajú rovno ďalej. Nevidia to. Keby to vojdením do Ducha videli, vedeli by, že keď chcú prijať Svätého Ducha, potrebujú činiť pokánie a byť pokrstení na Meno Pána Ježiša, a potom bude Boh povinný naplniť Svoje Slovo tým, že ich naplní Svätým Duchom. Oni nikdy nevošli do Jeho Ducha, inak by sa im stalo presne tak, ako hovorí Slovo. Modlite sa k Bohu za zjavenie Jeho Duchom. To je prvý krok. Vojdite do Ducha.
112 (44-2) Dovoľte, aby som použil ďalší príklad. Povedzme, že potrebujeme uzdravenie. Čo o tom hovorí Slovo? No, všetci sme to čítali nespočetne veľakrát, ale nedostali sme sa pri čítaní do Ducha. Prosili sme Boha, aby nás o tom vyučoval Svojím Duchom skutočnej pravde? Ak áno, zavolali by sme starších, vyznali svoje hriechy, oni by nás pomazali a pomodlili sa za nás a to by bolo to. Nemuselo by to prísť hneď, ale v Jeho Duchu je to všetko vybavené. Netreba sa toho viac dovolávať. Boh vyplní Svoje Slovo. Ó, my potrebujeme vojsť do Ducha a potom sa veci uskutočnia. NEZAČÍNAJTE KONAŤ. VOJDITE DO DUCHA A POTOM KONAJTE A SLEDUJTE, ČO UROBÍ BOH.
113 (44-3) Všimli ste si niekedy, akým spôsobom vchádza svet do ducha vecí, ktoré sú na svete? Idú na futbal, na svoje športové podujatia alebo tancovať. Vchádzajú do ducha tých vecí. Oni tam nesedia ako nástenné kvetiny alebo ako staré vyschnuté palice. Oni sa vžívajú priamo do tých vecí a stávajú sa ich časťou. Ale, ó, ako nenávidia kresťanov za to, že vchádzajú do Ducha Božieho Slova. Nazývajú nás fanatikmi a blúznivcami. Urobia všetko, aby ukázali svoju nenávisť a nesúhlas. Ale to si nevšímajte. Môžete to očakávať, viete, odkiaľ to prichádza. Len choďte napred a vojdite do Ducha uctievania.
114 (45-1) Náš duch je čistý, čerstvý, skutočný. On je triezvy a vážny, ale o nič menej plný radosti Pánovej. Kresťan má byť práve tak prekypujúci a plný svojej radosti v Pánovi ako svet, keď vychutnáva a nachádza rozkoš vo vlastných radovánkach. Obaja sú ľudia - kresťania i nekresťania. Obaja majú emócie. Rozdiel spočíva len v tom, že kresťanské srdce a city sú jedine na Pánovi slávy a na Jeho láske, zatiaľ čo svetského človeka uspokojuje telo.
115 (45-2) No, je tam povedané, že Ján bol v Duchu v Deň Pánov.
116 (45-3) Ó, to je verš, ktorý skutočne vyvoláva rôzne nezhody. Nie, že by to bolo potrebné, alebo že by to malo byť, ale mnohí jednoducho nevidia, čo skutočne Slovo hovorí.
117 (45-4) Najprv nachádzame niektorých, ktorí označujú Deň Pánov ako Deň Sabatu, a to je pre nich sobota. Potom sú druhí, ktorí označujú Deň Pánov ako nedeľu, prvý deň týždňa. Ale ako by to mohol byť niektorý z nich alebo dokonca oba dohromady, veď Ján bol v Duchu a dostával tieto videnia počas dvoch rokov. To, čo sa vlastne udialo, bolo, že Ján bol zobraný v Duchu a prenesený do Dňa Pánovho, ktorý má ešte len prísť. Biblia hovorí o Dni Pánovom, ktorý bude v budúcnosti, a Ján teraz videl veci toho budúceho dňa. Ale zatiaľ, len aby sme urovnali naše myšlienky, presne zistime, čím je sabat dnes.
118 (45-5) Sabat, ako to poznáme z Nového zákona, NIE JE dodržiavanie určitého dňa. Nemáme vôbec žiaden príkaz dodržiavať sobotu ako sabat ani nemáme žiaden príkaz dodržiavať prvý deň v týždni, ktorým je nedeľa. Tu je pravda ohľadom sabatu, čo znamená odpočinutie. Židom 4:8-10: “Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku (alebo do dňa odpočinutia), nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok (dodržiavanie sabatu) ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.” Počuli ste ten kľúčový výrok poslednej časti verša? Boh odpočinul od Svojich skutkov. Boh dal Izraelovi siedmy deň ako ich sabat pre upomienku na Jeho vlastné dielo, keď stvoril svet so všetkým, čo je v ňom, a potom prestal tvoriť. Prestal so Svojou prácou. Odpočinul. Bolo to dobré dať sabatný odpočinok ľuďom, ktorí boli všetci na jednom mieste v jednej dobe, tak mohli všetci dodržiavať jeden určitý deň. Dnes je polovica sveta vo svetle, zatiaľ čo druhá polovica je v tme, tak by to vôbec nefungovalo. Ale to je argument len z toho prirodzeného.
119 (46-1) Pozrime sa ďalej, čo Biblia učí o tomto odpočinku sabatu. “Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku.” Toto vojdenie neznamená len vojdenie, ale zostávanie v tom odpočinku. Je to 'večný odpočinok’, ktorého je siedmy deň len obrazom. 'Sedem’ je dokončenie. ‘Ôsmy’ deň je opäť prvým dňom. Ježiš vstal prvého dňa v týždni, dávajúc nám večný život a večné odpočinutie sabatu. Tak vidíme, prečo nám Boh nemohol dať žiaden určitý deň v týždni ako sabat (odpočinutie). My sme vošli a zostávame v našom odpočinutí, a to Izrael nemohol dosiahnuť, lebo mali len tieň tej pravej podstaty, z ktorej sa my tešíme. Prečo by sme sa mali vracať ku tieňu, keď teraz máme skutočnosť?
120 (46-2) Návod, ako prijmeme toto odpočinutie alebo ustavičný sabat, je v Ježišovom pozvaní. On povedal v Matúšovi 11:28-29: “Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, a nájdete odpočinutie (alebo dodržiavanie sabatu, nie nejaký deň, ale večný život, Sabat) svojim dušiam.” Je jedno, ako dlho si pracoval pod ťarchou svojich hriechov, či to bolo desať, tridsať, päťdesiat alebo viac rokov, poď so svojím obťaženým a unaveným životom a nájdeš Jeho odpočinutie (ten pravý Sabat). Ježiš ti dá odpočinutie.
121 (46-3) No, aké presne je to odpočinutie, ktoré dá Ježiš? Izaiáš 28:8-12: “Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takže už nie je čistého miesta. Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs? Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam. Istotne bude hovoriť bľabotajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie (Sabat), skrze ktoré môžete dať odpočinúť ustalému (alebo dodržiavanie Jeho sabatu), a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.” Tu je to prorokované, rovno tu v Izaiášovi. Stalo sa to približne o sedemsto rokov neskôr na Letnice, keď boli všetci naplnení Duchom Svätým, presne, ako to bolo povedané. Toto je ten skutočný Sabat, ktorý bol zasľúbený. Takto, keď boli naplnení Duchom Svätým, prestali so svojimi svetskými skutkami. Zanechali svoje svetské a zlé cesty. Duch Svätý zobral bremeno ich života. Oni vošli do odpočinku. Tam je váš odpočinok. To je váš sabat. Nie je to nejaký deň ani nejaký rok, ale večnosť, keď sme naplnení a požehnaní v Duchu Svätom. To je to, že vy ste ustali a Boh koná. To je Boh vo vás, ktorý pôsobí chcenie a činenie podľa Svojej záľuby.
122 (47-1) Zmienim sa tu o sabatistoch, ktorí tvrdia, že sa schádzame v nesprávny deň v týždni, keď to robíme v nedeľu, v prvý deň týždňa. Tu je to, čo povedal Justín v 2. storočí. “V nedeľu sa koná zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v mestách a na dedinách, a číta sa oddiel pamätí apoštolov a Písem tak dlho, ako to čas dovolí. Keď skončí čítanie, dá predsedajúci v kázni napomenutie a povzbudenie k napodobeniu týchto ušľachtilých vecí. Potom všetci povstaneme, aby sme sa spoločne pomodlili. Na záver modlitby, ako sme to opísali, je pred nás položený chlieb a víno, vzdáme vďaku a zhromaždenie odpovie, 'Amen.’ Potom je každému podaný chlieb a víno a všetci na tom majú podiel. Diakoni z toho prinesú aj tým, ktorí nie sú prítomní. Zámožní a ochotní dajú potom svoj príspevok podľa svojej slobodnej vôle a táto zbierka bude daná predsedovi, ktorý z toho podporí siroty, vdovy, väzňov a cudzincov, ktorí sú v núdzi.” Z toho vidíme, že tí, ktorí tvrdia, že sa raná cirkev držala židovskej tradície v tom, že sa zhromažďovala v posledný deň týždňa, vôbec nevedia, čo o tom vlastne dejiny hovoria, a nie sú preto dôveryhodní.
123 (47-2) Ó, kiež by ľudia mohli prísť k Nemu a nájsť toto odpočinutie. Vo všetkých srdciach je volanie po tomto odpočinku, ale väčšina z nich nepozná odpoveď. Tak sa ľudia snažia uspokojiť toto volanie nejakou náboženskou metódou, tým, že dodržiavajú určité dni alebo prijímajú denominačné vyznania a dogmy. Ale keď v tom nenachádzajú uspokojenie, mnohí skúšajú piť, hýriť a každú telesnú prevrátenosť a domnievajú sa, že vo svetských rozkošiach môže byť nejaké uspokojenie. Ale v niečom takom nie je žiadne odpočinutie. Fajčia, užívajú tabletky na upokojenie nervov, ale v týchto zemských prostriedkoch nie je odpočinutie. Oni potrebujú Ježiša. Potrebujú nebeské prostriedky, odpočinutie v Duchu.
124 (47-3) Potom chodí väčšina z nich v nedeľu do kostola, do zboru. To je dobre, ale ani tam nemajú poňatia, akým spôsobom sa majú priblížiť k Bohu a ako Ho majú uctievať. Ježiš povedal, že praví modlitebníci budú Boha vzývať v Duchu a v pravde. Ján 4:24. Ale aké uctievanie môžeme očakávať v cirkvi, kde o Bohu vedia tak málo, že na Vianoce hovoria o Mikulášovi a na Veľkú noc o veľkonočnom zajačikovi? Odkiaľ to vzali? Prevzali to z pohanstva a začlenili do učenia cirkvi. Ale keď sa niekto obráti k Pánovi a je naplnený Duchom Svätým, ten so všetkými týmito vecami prestane. On našiel odpočinok pre svoju dušu. Začína skutočne žiť, miluje Boha a uctieva Ho.
125 (48-1) Teraz sa vráťme k nášmu miestu Písma. Vieme, čím Deň Pánov nie je. Ak to nie je sobota ani nedeľa, čo to teda je? No, predstavme to takto. Dnes určite nie je Deň Pánov. Toto je deň človeka. Sú to skutky ľudí, ľudské diela, ľudské cirkvi, ľudské predstavy o uctievaní, všetko ľudské, lebo to je svet ľudí (kozmos). ALE DEŇ PÁNOV PRICHÁDZA. Áno, prichádza. To je práve to v tomto čase Zjavenia Ježiša Krista, Ján bol vzatý v Duchu a prenesený Duchom do toho Veľkého Dňa, ktorý prichádza. Deň Pánov nastane vtedy, keď skončia dni človeka. Kráľovstvá tohoto sveta sa potom stanú kráľovstvami nášho Boha. Deň Pánov nastane vtedy, keď padnú súdy a potom príde tisícročné kráľovstvo. Teraz si svet robí s kresťanom, čo chce. Nazývajú ho všetkými rôznymi zlými menami, robia si z neho žarty. Ale prichádza ten veľký a pozoruhodný deň, kedy budú všetci bedákať a žalostiť, lebo Baránok prichádza v hneve, aby súdil tento svet. Potom budú mať spravodliví svoj deň s Pánom, lebo bezbožní budú horieť a spravodliví pôjdu po ich popole do tisícročného kráľovstva. Malachiáš 4:3: “A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.”