Prečo sú ľudia takí zmietaní?

Všimol som si vo svojom živote u mnohých Kresťanov, že boli raz hore a raz dolu. Divil som sa tomu. Nachádzate ich, ľudia, ktorí sa zdajú byť veľmi nábožní, zdá sa, že majú takú hlbokú túžbu, a denne hľadajú, a skúmajú a hľadajú Boha a nikdy neprichádzajú do žiadneho stabilizovania, kde by mohli byť stabilizovaní alebo zakotvení v Kristovi. A zistil som cez prežitie, že toto sú intelektuálni ľudia.

Existujú dva odlišné typy kresťanstva. Zdá sa to divné, ale ja by som nepovedal dva odlišné typy, hovorím dve odlišné fázy, to by bolo lepšie slovo použiť, nie dva typy, dve fázy, to isté kresťanstvo, ale dve fázy toho. A jedna z nich je intelektuálna alebo mentálna koncepcia toho, čo Boh povedal vo Svojom Slove a o Ježišovi Kristovi skrze cestu poznania. A to druhé je reálne prežitie, ktoré Boh dal človeku v jeho srdci.

PREČO SÚ ĽUDIA TAKÍ ZMIETANÍ? (WHY ARE PEOPLE SO TOSSED ABOUT?), 56-0101, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 112 min

1...tam bola môjmu srdcu uplatnená Krv
Sláva Jeho Menu!

Náš Otče, ďakujeme Ti dnes ráno, že tam je otvorená Fontána v dome Dávidovom pre nečistotu a očistenie našich sŕdc. A my dnes ráno prichádzame pokorne ku tejto Fontáne, ktorá je naplnená Krvou Tvojho milovaného Syna, Ježiša. Keď ponárame svoje duše pod tento červený prúd, vychádzame na druhej strane umytí. Tam, kde sme vstúpili ako hriešnici, vychádzame spasení. Vchádzame chorí, vychádzame uzdravení. Vchádzame ubití, skľúčení, unavení, zmietaní každou malou vecou a vychádzame na druhej strane pevne založení. Ako Ti ďakujeme za túto veľkú príležitosť, za toto veľké privilégium, ktoré máme, že môžeme prísť ku Tebe. A my dnes skláňame svoje hlavy a ďakujeme Ti za každé požehnanie. Stretni nás tu dnes, Otče.

Ďakujeme Ti, že si sa s nami stretol v tých piesňach a v tú predošlú časť bohoslužby a teraz nás stretni okolo Slova. A nech máme obecenstvo okolo Slova s Tebou a nech Duch Svätý vezme každé Slovo rovno do srdca veriaceho a podobne tiež hriešnika. A nech tam dnes vyjde veľká žatva pomoci: pomoc pre tých v potrebe, pomoc pre chorých a postihnutých, pomoc pre unavených a tých, ktorí sú v núdzi a pomoc pre putujúceho človeka, pre vlažného veriaceho; a daj povzbudenie pre toho, ktorý je v Kristovi, odpočíva, naplnený Duchom, očakávajúci príchod Pánov. Udeľ to, Otče, lebo to prosíme v Jeho Mene, v Mene Pána Ježiša. Amen.

Som tak šťastný, že môžem byť dnes ráno v modlitebni a prajem vám všetkým srdečne dobré ráno. Dôverujem, že tento deň nás našiel stále v službe Pánovej.

2Keď sme pred chvíľou zodvihli svoje ruky, koľkí ste mohli spievať „Som tak predivne spasený od hriechu“? Iste som bol šťastný. Zdá sa, že je to sto percent. Všade, každá ruka, ktorú som mohol vidieť, bola zodvihnutá hore: „Som tak zázračne spasený od hriechu. Ježiš, tak sladko prebýva vo vnútri.“ Som tak šťastný za ten dnešok pre vás.

3 A teraz, myslím, že tá sestra tu na tom lehátku je tak trochu na slnku. Možno, ak by chcela byť trochu posunutá ďalej. Neviem, či jej to prekáža alebo nie. Všimol som si, že jej ruka bola tiež hore: „Tak zázračne spasený od hriechu. Ježiš, tak sladko prebýva vo vnútri.“

4Ó, či to nie je ohromné? Keď môže prísť Ježiš z Nazaretu do našich sŕdc a požehnať nás a učiniť nás tým, čím by sme mali byť. Zvykla byť taká malá pieseň, ktorú sme zvykli pred rokmi spievať: „On ma činí tým, kým by som mal byť, Jeho milosť ma môže očistiť a oslobodiť...“ (tak nejako) Aké je to ohromné.

No, predtým, ako začneme vyučovať nedeľnú školu... dnes ráno padol na mňa los, aby som prišiel a vyučoval nedeľnú školu...

5A spravilo to, že som sa cítil dobre, prísť tam tými zadnými dverami, a ako som videl, že tam robili zbierky k narodeninám, to mi pripomenulo dávne časy, keď bola na začiatku modlitebňa vo svojej kolíske. A to je ako v tých dávnych časoch, počuť pastora, ako žehná ľudí do tých nadchádzajúcich rokov ich života, a ako vzdáva vďaku Bohu za to, čo On už pre nich milostivo urobil.

6No, myslím, že dlžím tejto modlitebni tie dôvody prečo... A je to prvé miesto zo všetkých, kde robím tento oznam. Je to napísané a pripravené na poslanie poštou. Ale myslím, že by som to chcel zacitovať, tým, že je nový rok, nie to, že sú to nové roky, ale je to nová obrátka času.

7Verím, že žijeme vo veľmi nádhernom slávnom dni príležitosti, keď ľudia tohto dňa žijú, aby videli tiene príchodu Syna Božieho. Verím z celého svojho srdca, že svet ide teraz vypuknúť do toho najväčšieho prebudenia, aké kedy bolo známe, alebo ide vstúpiť do toho najtemnejšieho chaosu, aký bol kedy v histórii známy.

8A je to veľký čas pre ľudí, aby urobili svoje rozhodnutie ohľadom toho, čo budú robiť. Ak je tu dnes náhodou niekto, kto ešte neurobil to správne rozhodnutie pre Krista, dôverujem, že to bude dnes ráno, niekde počas služby, že povieš vo svojom srdci, „áno, Pane, toto je ten deň, keď robím svoje rozhodnutie, aby som ti slúžil po zbytok svojho života.“

9Je to nádherný deň. Som si istý, že na našich očiach bola a je určitá opona, dokonca veriaci, že nedokážeme vidieť, čo sa okolo nás deje, rozumiete? A mnohokrát, tí duchovne vedení ľudia sú neporozumení a oni ne... pre tých ľudí sveta, lebo to je také zvláštne a žijú taký divný život, keď je to plne odovzdaný život Pánovi Ježišovi.

10No, pred pár týždňami...Sľúbil som Pánovi pred ôsmymi alebo pred desiatimi rokmi, keď som v štyridsiatom šiestom roku opustil modlitebňu, že Mu budem na týchto kampaniach slúžiť celým srdcom vediac, že to tam bude také veľké rozrušenie, pretože... a bolo v tom zahrnutých veľa peňazí a všetko také. Tak vedel som, že obyčajne, pri čítaní, ľudia, ktorí dostávajú... Pán ich trochu žehná, sú tam asi tri hlavné veci, ktoré obyčajne privádzajú kazateľa späť do tej vybrázdenej ryhy a všimol som si ich, jedno z toho sú peniaze, ženy, popularita. A tie tri veci... a všimol som si v Písme, že tam, kde boli peniaze, prorok Balám, ktorý zapredal svoje dary, aby išiel kvôli peniazom, keď mu Balák ponúkol toľko peňazí. Mnohí z vás ste s tým príbehom oboznámení.

11Pre Samsona to bola Dalila. Žena, ktorá ho prilákala na svoje lono, až kým jej on nedal tajnosti Pána.

12A Saul, to bola popularita. On bol prorokom. Biblia hovorí, že bol počítaný s prorokmi a skrze popularitu on chcel byť veľkým a byť nad niekým druhým. Na tomto upadol.

13A toto sú tie tri hlavné príčiny, ktoré som videl v Biblii, ktoré zapríčinili, že ľudia upadli. A ja som prosil nášho nebeského Otca, aby mi z milosti dal vystríhať sa vždy tých vecí, zvlášť týchto troch hlavných vecí a aby som ich mal prikryté.

14Dal som Bohu sľub, že nebudem nikdy prosiť v zhromaždeniach o peniaze a urobil som s Ním zmluvu. Ak mi On kedy dá prísť na miesto, že neuspokojí moje potreby v zhromaždení, tým, že bude podávaná nádoba na zbierku, čo som vedel, že by mohlo priniesť desiatky tisícov dolárov v obrovských zhromaždeniach. A potom som Mu povedal, že odídem, a že sa vrátim z toho poľa domov.

15On toto zázračne urobil bez jediného stresu ohľadom peňazí, zakaždým, vlastne bez nátlaku. Traja alebo štyria manažéri stratili svoju prácu, pretože robili trochu nátlak na peniaze, čo by som ja nedovolil. Neverím v to.

16Ľudia okolo mesta tu si mohli myslieť, no, Pán nám dal tu taký malý dom. Raz večer to bolo prinesené... niekto si pomyslí, „No, on je multimilionár.“ Prajem si, že by ste poznali pravdu. Rozumiete? Spoznali by ste niečo iné od toho. Mohol by som ním byť, to je pravda, ale ja... ani nie prosením, ale ľudia len prišli a povedali, „Toto ti dávam, brat Branham.“ Ale ja som to odmietol, nechcem to. Nechcem mať s tým nič. To je špina. Chcem mať svoje dedičstvo hore, tam hore.

17A tým, že som toto vedel, že deň za dňom, na hlave mi pribúdajú šedivé vlasy a nie som už tým malým chlapcom, ktorým som bol, keď som tu začal kázať pred dvadsiatimi tromi rokmi. A viem jednu vec, že nezáleží na tom, koľko máš tohto... čo by prospelo človeku, ak by získal aj celý svet a potom svoju dušu stratil?

18Tak, videl som tú prekliatu vec, a posledných pár dní, kazatelia a ľudia mi volali, ktorí mali rozličné rodinné katastrofy a rôzne veci.

19Nejaká pani mi raz večer zavolala. Povedala, „Nepoviem ti moje meno, môj manžel je jeden z dobre známych evanjelistov s uzdravovaním na poli.“ A povedala, „Prichytila som ho rovno pri skutku cudzoložstva s osemnásťročným dievčaťom a on mi vyznal, že to robil už dva roky.“ Povedala, „Čo mám robiť, brat Branham?“

Povedal som, „Pani, ja neviem.“ Povedal som, „Modlím sa za môjho brata, za jeho dušu.“

20A takéto veci. Snažili sme sa tomu vyhýbať. A on ma zázračne stretol a pomohol mi až asi do pár posledných zhromaždení. V mojom poslednom zhromaždení v samotnej Kalifornii, tie posledné dve zhromaždenia som išiel do dlhu 15 tisíc dolárov.

Povedali, „Musíš si pýtať, musíš to povedať ľuďom. Oni chcú byť požiadaní.“

Povedal som, „To nie je môj sľub Bohu.“ Niekto povedal, „Ja to podpíšem.“ Povedal som, „To nie je môj sľub Bohu.“

21Tak, aby som zachoval svoj sľub, ako by som to urobil ohľadom svojho spoločníka, tak som to urobil voči Bohu. Nechcel som povedať svojej manželke a chlapcovi na ceste domov, keď sme sa vracali z Kalifornie, že prestanem s evanjelizačnými zhromaždeniami. Povedal som, „Vrátim sa, odpočiniem si pár dní a uvidím, čo povie Pán Ježiš, a ak nič iné, pôjdem dolu a pomôžem pastorovi, bratovi Nevillovi, v modlitebni.“ Povedal som, budem niečo robiť. Kázať evanjelium a pôjdem pracovať, ako som zvykol, dohľad nad tými linkami spoločnosti verejných služieb, alebo niečo, a budem ďalej kázať a nechám, aby On mal nedele rána alebo večere v nedeľu a ja vezmem tie ostatné služby, a nech on má stredu a ja vezmem utorok alebo tak podobne.“ Povedal som, „Pôjdeme dopredu so službami.“ A povedal som, „Zoženiem si prácu a pôjdem do práce.“

22Urobil som to. Zohnal som si prácu s bratom Woodom a tam sme sťahovali domy a rôzne veci. Išiel som len do práce, zohnal som si prácu. Zranil som svoju manželku a Billyho. Oni povedali... Billy povedal, „Oci, som si istý, že nerobíš dobre.“

23Povedal som, „Nie, robím správne. Držím svoj sľub.“ Vidíte? Povedal som mu, povedal som, „Môj sľub... je jedno, čo to je, ak muž nie je tak dobrý, ako je jeho slovo, nechcem... nemôžte mu dôverovať, pretože nie je na nič dobrý, rozumiete? A tak, to je tá jedna vec, ktorú každý musí byť, to je byť čestný. Povedať veci, aby ste sa tak mohli vrátiť a povedať to miliónkrát, a bude to tá istá vec. Rozumiete? Buďte len úprimní. Je jedno, či je to zlé alebo či je to dobré, buďte úprimní. A ak je to proti tebe, aj tak to povedz alebo buď ticho, nehovor to vôbec.“

24Tak potom, cítim to tak, že Boh požehná úprimné srdce. A tým, že som poznal tú pozíciu, že stojím, aby som porazil nemoc a také veci pre ľudí na modlitbe ku Pánovi Ježišovi podľa Jeho Božského Slova a Jeho povolania, potom musím byť úprimný v srdci, keď to robím, pretože diabol vie, či ste alebo nie. On na nič nehľadí. Je mi jedno, ako hlasno môžete kričať alebo koľko sa niečím robíte, on na teba nebude vôbec brať ohľad, to je pravda. Ale Boh bude, ak si úprimný.

25Tak povedal som, „Poviem im, keď sa dostaneme do Arizony.“ (Potom, čo som opustil Kaliforniu.) Nemal som tie nervy. Tak po... povedal som, „Poviem im to v Novom Mexiku.“ A tak ďalej a ďalej, až som im to povedal rovno tu v Indiane. No, oni to dosť dobre porozumeli. Billy to dobre neznášal. Povedal, „Oci, myslím, že robíš chybu.“

26Ale išiel som domov unavený, obtiažený, rozrušený, plakal som. Išiel som večer do postele a potom, ako žena zaspala, išiel som do izby, kľakol som si a povedal som, „Drahý Ježišu, ja neviem, čo urobím. Som rovno tu späť, odkiaľ som začal. Hádam som zlyhal.“ Asi o dve hodiny potom sa mi On zjavil a ukázal mi videnie, taký panoramatický pohľad na ľudí, ktorých som nikdy predtým nevidel. V tom videní som hovoril so svojou manželkou.

27No, vy ľudia, ktorí ma poznáte, viete, že nie som fanatik. Nehovorím tie veci, jedine, že ony sú pravdou. Tak je to. A videl som to a videl som tam stáť brata Arganbrighta a išiel som hore k nemu, on povedal, „Brat Billy,“ povedal, „Rozdali sme všetky modlitebné karty a všetko je pripravené na zhromaždenie. Máme tú cestu, ako ťa vziať dovnútra a von.“

Povedal som, „Ďakujem ti, brat Arganbright.“ Kráčal som ďalej, aby som videl ďalších bratov a ďalší brat tam kázal, a ja som povedal, „Kto to je?“ Oni povedali, „Oni ho tam dosadili.“

28Povedal som, „Kto je to, oni?“ A oni sa len otočili a odišli preč. A ten človek urobil... rozpustil obecenstvo a nechal ich všetkých ísť. A ja som povedal, „Ó, to nemal urobiť, pretože nebolo žiadne oltárne zavolanie.“

„Ó,“ on povedal... iná osoba prehovorila a povedala, „Už sme urobili zbierku.“ Povedal som, „Odkedy je zbierka dôležitejšia ako duše pred Kristom?“ Vidíte?

29A pritom, Anjel Pánov ma potom vzal von a priviedol ma k skutočne čistému prameňu vody. Bola to tá najkrajšia modrá voda. Plávali tam v nej veľké ryby. On povedal, „Urobím ťa rybárom.“ A povedal, „Teraz hoď svoju návnadu do vody, a keď to urobíš, potiahni pomaly na prvýkrát, na ďalší krát to trošku šklbni, nie príliš prudko, a na ďalší krát nastav svoj háčik na úlovok.“

30A začal som nahadzovať udicu do vody. Potiahol som a každý sa začal radovať a hovoril, „To je ohromné! To je ohromné!“ Bol som celý vzrušený a prudko som šklbol hneď na ďalší krát a potiahol som a vytiahol som z vody rybu. A čo to bolo? Bola to malinká rybka a mala asi veľkosť návnady. A lanko sa mi celé pomotalo. A ja som ho rozmotával, ten muž, ktorý stál za mnou, ma obišiel až predo mňa, bol oblečený v palestínskom odeve a mal na hlave turban. Mal biele rúcho. Povedal, „Brat Branham, to je to.“

Povedal som, „Viem, že som to neurobil správne.“ Povedal som, „Šklbol som vtedy, keď som nemal.“ On povedal, „Nezamotaj si v takýchto časoch lanko.“ A ja som povedal, „No, držím ju tak rovno, ako len môžem. Budem veľmi opatrný.“

31On povedal, „No, prvýkrát, keď som s tebou hovoril, položil si na ľudí svoje ruky a povedal si im, čo s nimi nie je v poriadku. A to druhé potiahnutie, no, keď si ho robil, poznal si tajomstvá ich sŕdc, a ja som ťa učinil vidiacim pred ľuďmi. Ale ty si sa to vždy snažil vysvetliť. Nemal si to robiť.“ On povedal, „Urobil si z toho verejné predstavenie.“

Povedal som, „Je mi veľmi ľúto.“

32A potom ma odtiaľ zobral a uvidel som veľký stan. Nikdy som nevidel taký stan. Bol naplnený a všade boli ľudia. A vykročil som ku... Vyzeralo to, že stojím nad ľuďmi, že hľadím dole, kde som práve urobil oltárne zavolanie a stovky a stovky ľudí plakali a radovali sa, potom ako prijali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa.

33A pozrel som sa a potom som počul, ako vstal nejaký muž a povedal, „Zvolaj modlitebný rad.“ A ľudia sa začali zoraďovať na túto stranu, smerom doľava, odkiaľ som sa díval dolu smerom na pódium a oni sa zoradili po celej dĺžke tej ulice do modlitebného radu. A všimol som si po svojej ľavici, čo by bola moja pravica, ak by som bol na pódiu, malú drevenú budovu. A videl som, že svetlo, to, ktoré majú na tom obrázku, viete, to je vždy na zhromaždení. Videl som, že to svetlo ma opustilo a išlo do tej budovy a vošlo do tej budovy a nejaký hlas mi povedal, „Tam ťa stretnem, to bude to tretie potiahnutie.“

Povedal som, „Prečo?“ On povedal, „No, to nebude verejné šou ako predtým.“ A prišiel som k tomu.

34A teraz na začiatku tohto nového roka... som späť vo svojej modlitebni, kde som začínal, vidíte späť na začiatku, kde som začal. Som Bohu za tieto veci veľmi vďačný.

35A mnohí z vás viete, že práve pred opustením toho iného ťaženia, asi pred ôsmymi alebo desiatimi rokmi... myslím, že asi desať rokov, odkedy... no, je to už deväť rokov, tieto veci boli presne povedané, ako tie služby v auditóriu... (pamätáte si to) presne, ako ten brat Lawson bude žiť presne tri roky a potom bude vzatý, že brat Ward, že postaví modlitebňu tu dolu tým smerom a všetko presne tak. Viete to, vy veteráni. Stalo sa to presne tak. A tak isto sa stane toto. Lebo to je „Tak hovorí Pán.“ A budete to vedieť.

36A teraz, verím, že na sklonku tých najväčších zhromaždení, ktoré kedy... ktoré som kedy robil pre Pána Ježiša, to leží rovno v budúcnosti, je to teraz predo mnou.

37Tak viete, cítim sa dnes ráno veľmi šťastný, že môžem prísť pred vás, a toto je po prvýkrát, kedy bolo vydané posolstvo, to je rovno tu cez tento mikrofón pre ľudí z modlitebne, a teraz to bude v novinách, v náboženských novinách, ako Hlas uzdravenia, Hlásateľ Jeho príchodu a všetko také, za pár dní. Už je to napísané a pripravené, aby to išlo.

Modlite sa za mňa a jedného slávneho dňa, keď to všetko zakončí, stretneme sa okolo Jeho trónu a čo za čas budeme mať.

38A pamätajte, to nie som len ja tam na službách, ja mám s tým do činenia takú malú časť, to ste tiež vy tu, vidíte? A ja len verím, že tá malá stará modlitebňa sa rozšíri a že to bude ohromné, čo Pán urobí. Nech je požehnaný Pán.

No, poďme priamo do Slova, pred tým, poďakujme Pánovi Ježišovi.

39Náš nebeský Otče, sme dnes tak vďační za Teba, ktorý si tu dolu v tomto modernom veku, vo veku automobilov, lietadiel, prúdových lietadiel, rakiet a všetkého druhu vedy, telefónu, televízie a moderných atómových zbraní a tak ďalej, Ty si stále ten najvyšší, všemohúci, všeschopný, vševedúci Boh, ktorý stvoril nebesia a zem a pokropil si oblohu.

40Bože, my to nedokážeme vysvetliť, nevieme to vysvetliť. Tiež nevieme vysvetliť, prečo obloha nemá koniec, ako sa svet dokáže otáčať okolo a tak dokonale, že až dvadsať rokov dopredu dokážu povedať, kedy bude zatmenie slnka, pretože Tvoja mašinéria pracuje presne. My nedokážeme vyprodukovať kúsok mašinérie, ktorá by bola presná.

41Ó, ale veľký Jehova, ktorý drží túto zem tu vo vesmíre, je dokonalý. A my Ťa milujeme a všetky tvoje skutky sú spravodlivé a správne. A my sa Ti dnes ráno poddávame, na začiatku tohto nového roka a prosíme, aby si nás Ty naplnil, všetkých, s Duchom Svätým, Pane, a priblížil nás bližšie ku Tebe a nech Tvoje večné ramená sú okolo nás a nech nás držia, Pane, lebo dni sú trasúce a temné, ale ranná hviezda vedie cestu. Budeme nasledovať, Pane. Kde ma On povedie, tam pôjdem. Ak to bude, že niektorí cez vody, niektorí cez potopu, niektorí cez hlboké skúšky, ale všetci cez krv.

42Ó, Bože, veď nás Tvojou večnou rukou, až kým víťazstvo nie je plne získané a Ježiš sa navráti na zem. Hriech, choroba, a smútok sa zakončí a my budeme žiť v tomto slávnom Miléniu s Tebou. Túžime po tom veľkom dni. Príď, Pane Ježišu, dnes do Tvojho Slova. Dostaň sa do Neho, obrež pery hovoriaceho a srdcia počúvajúcich, a nech to semeno vpadne do sŕdc, kde to Duch Svätý zaseje a prinesie to stonásobok. Prosíme to v Ježišovom Mene. Amen.

43No, nech vás Boh žehná a nech vám pomôže, ako sa teraz usadíme k vyučovaniu Slova. Pokúsim sa nedržať vás príliš dlho, ako to len bude možné, na tejto lekcii nedeľnej školy, pretože máme ihneď po tomto služby modlenia sa za chorých.

44Aký je Pán Ježiš ku nám milostivý. Práve som hovoril s bratom Nevillom. Zabudol som, myslím, že brat Cox bol s nami, keď sme sa išli modliť za tú mladú matku tu hore raz v Charlestowne: zomierala na posteli, v poslednej nádeji, rakovina ju zožrala. A Boh zázračne a ohromne tú mladú ženu uzdravil. A jej brat je kazateľ, malý Junior Cash, a on je vonku a káže dnes Evanjelium a tiež sa modlí za chorých. Práve mal veľké prebudenie v Henryville, a brat Neville mi práve hovoril o tom, ako sa má brat Junior. Som z toho tak rád.

45Vidíte? Púšťajte svoj chlieb po vode, jedného dňa sa vráti. Sejte správne semeno, budete siať správnu úrodu. Ak zasejete zlé semeno, budete žať zlé veci. Nemôžete ísť na východ a na západ v tom istom čase. Idete buď na jednu alebo na druhú stranu.

Dnes ráno ste buď nasmerovaný ku Bohu so všetkým, čo máte, hľadíte na Neho, alebo ste nasmerovaní inde.

Niekedy si myslíte, že idete správne, zatiaľ čo idete nesprávne. Ale nemôžete ísť doprava a doľava v tom istom čase. Vyjdete, ak smerujete doľava, tak idete doľava a vyjdete naľavo. Ak ste smerovaní doprava, tak vyjdete doprava, nemôžte si pomôcť vyjsť sprava. Môže sa zdať, že idete nesprávne, ale idete správne (doprava).

46Nasledujte ten Kompas, a tým Kompasom je Duch Svätý. Ten magnetický pól severu drží kompas presne na sever. Či to nie je ohromné, že tá elektronika vzduchu...

47Stál som blízko severného pólu, tu pred pár rokmi a videl som tu, ako svietila tá polárna žiara a tie žlté a zelené záblesky v tmavej polnoci, to robilo, že bolo svetlo ako v tejto miestnosti, mohli ste pri tom kráčať. A pomyslel som si, že dolu v strednej Amerike, kdekoľvek, že kompas ukáže presne, správne smerom ku magnetickému pólu. Zakaždým ťa bude viesť na sever. Aké slávne to je, že my máme magnetický systém v sláve a každý človek, ktorému bol učinený kompas, aby ho viedol cez tento život, ukáže smerom k Ježišovi Kristovi s takou istotou, akože my tu sedíme dnes v cirkvi.

48V Jeho ohromnom Slove teraz, 19. kapitola... alebo prepáčte, je to 10. kapitola Židom a 19. verš. Chcem, aby ste počúvali pozorne, ako čítame.

Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo - a veľkého kňaza nad domom Božím,

pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia.

49Nech Pán Ježiš len udelí túto odpoveď na Slovo. Máte radi Slovo? Viera prichádza z počutia, z počutia Božieho Slova.

No, teraz pre službu vyučovania, možno na ďalších tridsať alebo štyridsať minút... poďme rovno do Slova.

50No, naša viera nemôže odpočívať len na ničom. Kresťan musí mať svoju vieru... Musí mať pevné miesto odpočinutia. Viete to, a to jediné miesto odpočinutia, ktoré Kresťan, pravý znovuzrodený Kresťan, kde môže nechať svoju vieru odpočívať, to je na nepohnuteľnom Slove Božom. To nie je postavené na pohyblivých pieskoch ľudskej teológie a náuk a nejakého cirkevného pridruženia, ale pravý veriaci, jeho viera pevne odpočíva, nepohyblivo, ako pristupuje k Božiemu Slovu.

51Niekde som hovoril, možno tu pred pár večermi, tak veľmi som chcel kázať, kázal som svojej manželke v posteli až do dvanástej, len som jej hovoril o tom, aký slávny je Ježiš. A prišiel mi na srdce jeden text. Tak to vo mne horelo, až som s tým nemohol odpočívať. A ja som len povedal, „Drahá, chcem ti len na chvíľu kázať.“ A ona sa prebrala a skrze milosť počúvala.

52Povedal som, „Kresťanská viera je pevne založená na odpočinutí. To je pravda. Kresťan nie je zmietaný, kresťan nebehá z miesta na miesto. Kresťan sa neháda, nezúri, ani sa neobáva ohľadom nejakých vecí. Kresťan odpočíva. Je to zakončené. Pre veriaceho to bolo všetko zakončené na Golgote. To je pravda. Ó, môže prísť choroba a znechutenia, ale Kresťan je na odpočinku a vie toto, že Boh je schopný zachovať to, čo On vykonal, vediac, že bez ohľadu na to, aká vec to je a ako to vyzerá, nie je tam ani choroba, smútok, smrť, nie je tam ani hlad alebo čokoľvek, čo by nás mohlo oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Ježišovi Kristovi. Sme v odpočinutí. Nech sa len tá stará loď zmieta, ako chce, tá kotva drží.

53Išiel som raz okolo prístavu a videl som to. Leteli sme lietadlom a zostupovali sme nízko. Bola tam nejaká veľká stará loď. Plachty boli zvinuté dolu, viete. A, ó, aká búrka na mori. Ó, ona sa zmietala. A videl som tú starú loď, ako sa tam kolísala sem a tam, a niektoré vlny sa dostali na ňu a niektoré vlny išli pod ňu a všetko tak. A povedal som, „Som zvedavý, prečo je to takto?“ A niekto, kto tam sedel, mi povedal, „Ona má tam morskú kotvu, preto,“ povedal, „sa tá loď nemôže potopiť.“ Povedal, „Môže ísť cez vlny, ale nemôže sa potopiť, pretože je zakotvená.“

54Povedal som, „Ó, chvála Bohu, máme kotvu.“ Niektoré vlny sa môžu dostať dnu, pod niektoré môžeme prejsť, alebo bez ohľadu na čokoľvek, ak tá kotva drží... To nie je tá loď, ktorá sa drží, to je kotva, ktorá to drží. To nie je to, čo ja som, alebo čo ja budem, alebo čo som bol, to je to, čo on je teraz, a čo On urobil pre teba a mňa.

55To nie je to, čo ja môžem urobiť, to je to, čo On urobil. Moja viera sa nezakotvuje do toho, čím budú tie nadchádzajúce zhromaždenia. Moja viera neodpočíva v nejakej schopnosti, ktorú by som ja mal, alebo do akej cirkvi by som sa pripojil, alebo s akými ľuďmi by som sa stýkal, moja viera je zakotvená a odpočíva plne na dokončenom diele Pána Ježiša Krista. Už to bolo prijaté.

56Boh Ho ospravedlnil, tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych. „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ A Boh Ho vzkriesil z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Niet divu, že básnik povedal, „Žijúc, miloval ma, zomrúc, spasil ma, súc pochovaný, odniesol moje hriechy preč, vstanúc, ospravedlnil ma, slobodne naveky, jedného dňa On prichádza, ó, čo za slávny deň.“

57Kresťan odpočíva v tej nádeji, keď je na hlbine mora. Iste tam povstanú búrky, všetky druhy problémov, ale sme zakotvení. To je všetko. To sa nikdy nepotopí. To sa nemôže potopiť.

58No, všimol som si vo svojom živote u mnohých Kresťanov, že boli raz hore a raz dolu. Divil som sa tomu. A bez toho, že by som kázal takýto text ako toto tam v tých ostatných cirkvách, kde chodím, myslel som, že najlepšie to bude priniesť tu mojim ľuďom v modlitebni na tému: Prečo sú ľudia tak zmietaní?

59Nachádzate ich, ľudia, ktorí sa zdajú byť veľmi nábožní, zdá sa, že majú takú hlbokú túžbu, a denne hľadajú, a skúmajú a hľadajú Boha a nikdy neprichádzajú do žiadneho stabilizovania, kde by mohli byť stabilizovaní alebo zakotvení v Kristovi. A zistil som cez prežitie, že toto sú intelektuálni ľudia.

60No, hovoriac toto, existujú dva odlišné typy kresťanstva. Zdá sa to divné, ale ja by som nepovedal dva odlišné typy, hovorím dve odlišné fázy, to by bolo lepšie slovo použiť, nie dva typy, dve fázy, to isté kresťanstvo, ale dve fázy toho. A jedna z nich je intelektuálna alebo mentálna koncepcia toho, čo Boh povedal vo Svojom Slove a o Ježišovi Kristovi skrze cestu poznania. A to druhé je reálne prežitie, ktoré Boh dal človeku v jeho srdci.

61Ten jeden je intelektuálne hladný. On sa kŕmi na Bohu, ale Jeho Slávnosť nevie vydržať. Ten druhý sa zdá mať víťazstvo po celý čas. Nič ich netrápi. Oni sú takí pevní a zakotvení, ako len môžu byť. Žiadne skúšky, žiadne búrky ich vôbec netrápia. Ale oni sa zdajú mať niečo na sebe, že ľudia, ktorí sú Kresťania a snažia sa žiť pre Boha, obdivujú taký typ Kresťana. A často som sa divil, „Pane, čo je to, že títo ľudia majú to, po čom tí iní tak veľmi žíznia a pritom to zlyhávajú dostať?“

62A ja viem, že to je veľká otázka vo všetkých našich srdciach, ktorí slúžime Kristovi. A nikdy som ešte nevidel osobu, ktorá kedy raz prišla ku Nemu okrem toho: potom, následne život sa už nikdy nezdal byť pre nich správny, ak kedy opustili Krista.

63Včera som hovoril s jedným farebným mužom, ktorý mi povedal o jednom kazateľovi, ktorý išiel naspäť a roztrhal všetky svoje papiere ku kázaniu a odhodil ich do odpadkového koša a povedal, „Skončil som s tým.“ A nasledujúcu nedeľu si zohnal basu piva a posadil sa a pil to. A o pár týždňov neskôr ležal na posteli a zomieral.

64Ak by som mal čas, vysvetlil by som to, ako to funguje v Biblii, ale to by bolo mimo textu. Ale to je ďalšia téma: Ako satan prišiel a zaujal osobu a Boh musel vziať svoje dieťa domov. To všetko sa mohlo stať.

65Ale teraz vidieť tento hlad v ľuďoch, a pritom nie sú schopní to dosiahnuť. A mnoho našich učiteľov a škôl vnieslo toľko teológie, kde hovorili ľuďom, „No, to je preto, že si nekričal, pretože si nehovoril jazykmi, alebo preto, že si nemal tieto druhy darov.“ O ktorých nemám nič v časti... vlastne, proti ktorým nič nehovorím, ale každopádne nachádzate týchto ľudí, keď kričia alebo hovoria jazykmi alebo nejaký druh emócie, oni sa stále nezdajú byť tou osobou, ktorou by mali byť. No vieme, že je to pravda. A ja som sa sám často divil, čo len môže byť pre takúto osobu učinené, s takýmto druhom stavu mysle. Tak, zistil som, že je to tak jednoduché so Slovom Božím, budeme sa to snažiť vysvetliť. A teraz, aby sme to urobili, po tom, čo vidíme tú intelektuálnu časť mysle a dušu, ktorá je v srdci.

66No, skutočne máte dve odlišné duševné schopnosti. Jedna z nich, ktorú máte, je v tvojej hlave skrze tvoj mozog, a tá druhá je ovládaná v tvojom srdci, ktorá je nazvaná tvojou dušou, tvoj duch a tvoja duša. No oni sú mnohokrát vo veľkej nezhode. Keď sa zdá, že hlava niečo hovorí, duša sa diví nad tým, že či to je nesprávne. Ale keď to prichádza ku duši, hlava, zdá sa, že odstupuje.

67Boli a sú veci, ktoré sa vám stali, a vedeli ste, že oni tak budú, pritom ste nevedeli vysvetliť, prečo. A nie je žiaden dôvod, nemohli by ste to vysvetliť, ale pritom vy ste to len prijali, a to sa práve tak stalo. To je vtedy, keď sa deje niečo tu dolu.

68V tých veľkých zhromaždeniach na tých veľkých poliach kampaní som si všimol mnoho ľudí, ktorí ku mne prichádzali a hovorili, „Ó, ja mám všetku vieru, brat Branham.“ A intelektuálne majú pravdu. Ale v ich srdci, to tam nie je. Ak by to bolo, tak by neboli na pódiu, aby sa za nich modlilo, za pomoc viere, ak by oni mali vieru.

69No, budeme sa musieť vrátiť späť a vziať typ, aby sme dnes ráno mohli vykresliť tento obraz ako deti (a chcem, aby ste si to pozorne všimli). Verím v typy, predobrazy, zvlášť pre ľudí; je to pre nich ľahšie porozumieť, keď je to ilustrované. Je dobré učiť deti, a my sme všetci deťmi. My sme len dospievajúci v Bohu. Kto by tu rád povedal, „Ja som dospelý, dorastený v Bohu.“? Nie sme. My sme len malými deťmi v Bohu. To je pravda.

70No, chcem sa vynasnažiť, aby sme toto priniesli na miesto, kde môžeme presne vidieť, čo Boh robí. Tak vráťme sa späť do Starej Zmluvy, aby sme do tohto nahliadli, a vezmeme to pomocou detí Izraela.

71Keď prechádzali cez Červené more a vošli do zasľúbenej zeme, Boh skrze suverénnu milosť, vždy večer, dal pršať mannu z neba. A ľudia išli a brali túto mannu a urobili z nej chlieb a koláče alebo niečo, a jedli tento chlieb, ktorý ich na tej ceste udržal pri živote. A mnohokrát zisťujeme, že keď oni nechali tú mannu ležať na zemi príliš dlho, tak ona sa roztopila, zmizla. Práve tak, ako mráz alebo niečo na zemi. Nevydržalo to.

72Tak teda, vidíme, že tá istá vec sa deje v kresťanstve. Mnoho ľudí ešte pred deviatou hodinou vyhladne. Máte veľa táboriska, ako by som to povedal, hviezdy táboriska? Mnoho ľudí ide na služby raduje sa, kričia a chvália Pána, zatiaľ čo padá Boží Duch, všetko odsúdenie opúšťa ich srdcia. Ale hneď deň alebo dva po zhromaždení sa nachádzajú späť v tom svojom starom kruhu. Pritom jedli mannu.

73Mnoho ľudí prichádza ku Kristovi... pričom nebolo nikdy možné v tom letničnom svete spôsobiť, aby letniční ľudia uvideli túto základnú pravdu. Je to tak ťažko, pretože každá cirkev má svoju náuku, a oni denne počujú svojho pastora a evanjelistu, ako niečo hovorí. Oni povedia, „Ó, dobre, mám to. Aký je v tom rozdiel?“ Ale oni zlyhávajú porozumieť túto pravdu.

74No, často som hovoril a stále to robím, a verím, že táto veľká viera... alebo tá základná pravda, ktorú Ježiš Kristus povedal, „Ten, kto čuje Moje Slovo a verí v toho, ktorý Ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ Rozumiete to?

75„Ten, kto čuje Moje Slovo.“ Ó, prial by som si, aby som mohol spôsobiť, že to vpadne do každého srdca! Sv. Ján 5:24: „Ten, kto čuje moje slovo a verí v toho, ktorý ma poslal, má večný, večne trvajúci život, a nikdy nepríde na súd, ale už prešiel zo smrti do života.“ To je Jeho Slovo.

76Čo musíš robiť? Ver, počuj. Viera prichádza skrze počutie, počutie skrze Slovo, a to je veriť a uplatniť a odpočívať. Rozumiete to? Slovo tak hovorí, počuj to. Tvoje srdce tak hovorí, ver to. A tvoja celá bytosť v tom odpočíva. Je to zakončené.

77Viera prichádza skrze počutie. Ježiš povedal Slovo, „Ten, kto čuje moje slovo, verí v toho, ktorý ma poslal, má večný (nikdy nekončiaci, vždy existujúci) život.“ Či to nie je ohromné? „Večne trvajúci život a nikdy nezahynie, ale už prešiel zo smrti do života: prešiel od oddelenia do večne trvajúcej prítomnosti.“ Amen!

78Už... keď si bol nepriateľom Boha, prestal si byť nepriateľom. Teraz si dieťaťom. Zo smrti do života, z temnosti do dňa, zo smrteľnosti do nesmrteľnosti. Od porušenia do neporušenia, od obáv ku radosti, zo smrti do života, a odpočívaš plne na „Tak hovorí Pán“. Nie na pocitoch, duševných emóciách, teórii, na nejakom neznámom niečom, čo ti niekto povedal, čo nemá žiaden základ. Na niečom, čo niekto hovorí, „No, prídi a pripoj sa do našej cirkvi a bude to hotovo.“ Ale na Slove Božom, kde ľudská duša pevne odpočíva. Boh tak povedal. Tým je to vybavené. Robí to skutočným.

79No poďme rýchlo k tomu druhému kroku. Čo spôsobuje, že títo ľudia idú tam, k tej zemi, a jedia mannu, a potom, predtým, ako príde večer, mnohí z nich vyhladnú? A ľudia chodia na zhromaždenia, je práve tak veľa ľudí, ktorí idú a zapnú si rádio a počujú dobrú kázeň a radujú sa, mnohí z nich chodia do cirkvi a počujú dobrú kázeň a idú domov a radujú sa. Ale tá vec, potom, ktorá prichádza dovnútra a berie to všetko preč od teba, keď povstáva prvá malá ťažkosť? V pravde, ak počuješ Slovo a tvoja duša sa raduje v Slove, to je Duch Svätý, ktorého ješ.

80Pozrite, ja verím, že veríte na večný život. Ja verím, že vaše prijatie Pána Ježiša vám dáva večne trvajúci, večný život, keď to veríte. Potom verím, že skrze jedného Ducha ste potom pokrstení do tela veriacich (dostaneme sa ku tomu za pár minút, ak bude Boh chcieť). Veríte ku životu.

81Pavol povedal, keď prechádzal cez horné kraje Efezu a našiel určitých učeníkov, povedal, „Či ste prijali Ducha Svätého, odkedy ste uverili?“

82Vidíš, tvoja viera ťa zakotvuje v Kristovi. To je intelektuálne. Veríš tomu. Prijímaš to. Povieš, „To je pravda.“ Rozpoznávaš, že je to pravda, a si kresťanom a máš večný život skrze to, že to veríš. Vstúpil si do Boha. Si na tom táborisku. Manna padá a ty ju ješ.

83A všimli ste si tú zvláštnu vec, že tam bol zmiešaný zástup, ktorý jedol tú istú mannu? Ľudia, ktorí sú hriešnikmi, ktorí neprijali Pána Ježiša, sa stále môžu radovať, keď vidia pohybovať sa zázrak Boží, uzdravovanie nemocných, môžu sa radovať, že ľudia konajú správne, môžu otvoriť svoje srdcia a radovať sa z kázne, ktorá je kázaná pod pomazaním. A to je ten istý typ manny, ktorú je Kresťan. Vidíte to?

84Potom vždy si pamätajte moju náuku tu v modlitebni. Musíte nasledovať Boha v trojkách, pretože On je v tom zdokonalený.

85No, divíme sa, prečo. Zisťujeme potom, že táto manna zmizla. Ona padla na zem a potom zmizla, potom prišla znovu a potom zmizla, každý deň. Niečo z toho... a deväť hodín a oni sú preč.

86Stretol som ľudí, ktorí stáli v cirkvi a len sa radovali a videl som ich potom ísť von z cirkvi a možno v pondelok alebo v utorok sa správali tak zle, ako sa na Kresťana nepatrilo. A taký muž alebo žena, ktokoľvek to môže byť, sa otočí, potrasie vám ruku a povie, „Ja nechcem tie veci robiť.“ Cítite nad nimi ľútosť.

87Videli ste ľudí, ako prijali Božské uzdravenie a povedali, „Ó, áno, vidím to. Je to v Slove. Ó, ďakujem, ti, Pane. Verím tomu.“ A oni idú v poriadku pár dní a prvá malá búrka, ktorá udrie, sú znovu naspäť v tom. Všimli ste si to a je to pravda a tí ľudia si nedokážu pomôcť. Tak o čom to všetko je? Čo spôsobuje, že sa tieto veci dejú?

88No, všimnime si. No, všímame si, že táto manna, keď spadla, Boh ju poslal dole, aby poskytol život pre svoje deti Izraela na svojej ceste. Potom Boh povedal Mojžišovi a Áronovi, aby si urobili veľký zlatý hrniec a aby ho naplnili doplna mannou a umiestnili to do svätého miesta... alebo do svätyne svätých, na to miesto pri arche. Táto manna mala byť postavená pri arche a tam sa ona nikdy neskazila. Nikdy nezostarla. Nikdy nestratila svoju sladkosť. Tam vo vnútri bola vždy dobrá.

89Či ste niekedy stretli osobu, ktorá tam bola, a ktorá ochutnala, a ktorá žije na tejto manne? Môžete ho stretnúť v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu alebo nedeľu, v oblačný deň, jasný deň, zachmúrený deň, či veci idú dobre alebo zle, je vždy príjemný a plný lásky, nikdy nehovorí alebo nečiní zle. On žije pod slávou Božou. Nikdy nie je hladný. On nikdy nemusí ísť do cirkvi kvôli tomu, aby ho to postavilo. On je vždy plný Boha.

90Ľudia chodia do cirkvi a potrasú si s tebou ruku v cirkvi a budú sa smiať a nazvú ťa bratom. Pomimo cirkvi oni budú poťahovať taký malý obchod, ktorý nebude celkom čistý kvôli osobnému zisku. Nehovorím to, že to títo ľudia tu v modlitebni, ale hovorím, že sú takí. Sú veci, ktoré ľudia urobia a začnú byť odlišní. A tá najmenšia malá vec privedie späť tú starú náturu, tá sebeckosť, otvorenie ucha počuť ohováranie alebo niečo toho druhu. Tá osoba nikdy nevstúpila tu do tohto hrnca.

91Oni sú vonku. Oni skutočne jedia ten istý druh manny. Boli privedení do tábora a to je to, kde v tom tábore, na poli, to je to, kde tí ľudia získajú tú mannu. A oni sú tam, a tá manna, ktorú jedia, je tá istá manna, ktorú je tento človek tu. Oni obaja majú toho istého pastora. Obaja čítajú tú istú Bibliu. Ale jeden ustavične zostáva verný a pokorný, a ten druhý má svoje vzlety a úpadky, a tak to stále ide dovnútra a von. Obaja jedia tú istú mannu, ale jeden vstúpil do vnútra a jeden je stále vonku. Obaja sú veriaci na večný život, ale jeden je pokrstený Duchom Svätým v kráľovstve Božom a ten druhý je vonku a je tú istú mannu.

92A ľudia nám hovoria, že, „Musíte kričať, aby ste sa dostali dovnútra. Musíte hovoriť jazykmi, aby ste sa sem dostali. Musíte robiť všetky tieto veci.“ Ale zisťujeme, že tie veci nefungujú.

93Vidím ľudí kričať, ktorí nie... sotva si myslím... nemám na mysli súdiť, alebo nemal by som... videl som ľudí, ktorí kričali a žili všelijaký druh života. Videl som ľudí tancovať v Duchu, hore a dolu po sálach, a vrátili sa a žili hrozne. Videl som to robiť oboch, mužov i ženy. Videl som mužov a ženy tancovať v Duchu a hovoriť v jazykoch a kričať a mali výbušnosť ako neviem čo.

94Niečo nie je v poriadku. A pritom oni sa radujú z požehnaní Božích. Veria v to, majú v to vieru. Ale to je len v tomto vonkajšom dvore. To nikdy neprišlo do toho vnútorného dvora. Oni sa nikdy nedostali odtiaľto, z tadiaľto tu.

95To je to, čo sa dnes deje s cirkvami. Dúfam, že to vidíte. Ó, ak môžem len vidieť prehliadku toho. To robí, že sa radujem, keď vidím, že sa naša kotva drží za oponou.

96Biblia hovorí, „Tomu, kto víťazí, dám biely kameň a nové meno, o ktorom nikto nevie, iba on sám.“

97Nerobí to žiaden rozdiel, to, čo ľudia hovoria. Ty vieš sám, keď si bol privedený do tej vnútornej opony. Nikto ti to nemôže vyhovoriť. Nie, pretože si sa pripojil do cirkvi, alebo si urobil toto alebo tamto, ale niečo ti len hovorí, že ty máš kameň, ktorý je v srdci, nie tvrdý kameň, mäkký. Tento kameň robí tvoje srdce mäkkým namiesto tvrdým.

98V Ezechielovi, v tých starých časoch, keď boli zákony umiestnené do stánku v Arche, zákony Božie, Ezechiel hovoril o inom čase. No, ľudia... existujú dnes dva druhy ľudí. Ten jeden druh, oni sa snažia niečo robiť, aby sa spasili. Každý hovorí, „Pôjdem do cirkvi každú nedeľu.“ To je veľmi dobré. „Chcem byť nábožný.“ To je veľmi dobré. To je stále pod zákonom. Ale keď ten druhý skrze chodenie do cirkvi a tým, že je dobrý, nie je niečím, čo ty sám urobíš, to je niečo v tebe, čo to robí pre teba, Duch Svätý v tvojom srdci.

99No, všimnite si, v tomto vnútornom dvore. Títo ľudia, ktorí žijú tu vo vnútri, sa zdajú mať... stále sú nakŕmení, stále sa cítia dobre. Ezechiel povedal, „Napíšem Svoje zákony nanovo a položím ich do ich srdca.“ Kde ten zákon zvykol byť na kameňoch v tej arche, a tá archa reprezentuje srdce, potom, „napíšem Svoj nový zákon do ich sŕdc,“ v tej arche.

100Srdce je príbytkom Božím. V starej zmluve Boh prebýval vo svojej sláve nad archou a to srdce je tou archou. Boh prebýva nie v hlave, v srdci. Boh nie je poznaný skrze teológiu, Boh nie je poznaný skrze duševné poňatie, Boh je poznaný skrze starodávne, posvätené, znovuzrodené prežitie, ktoré je v ľudskom srdci.

101Pritom muži a ženy žijú dobrý život a milujú Boha skrze duševné poňatie. Ale to skutočné miesto ukrytia je v srdci. Ukrytí s Kristom a keď Kristus, Duch Svätý, prichádza do tvojho srdca, On je v tebe s tvojím temperamentom a On žije svoj vlastný život vo svojej vlastnej vôli skrze teba. Haleluja.

102Viem, že to znie hrozne, ale je to pravda. Kristus... keď si tak odovzdaný, že Kristus hovorí ten druh slov, ktoré by On hovoril. On hovorí cez teba ten druh myšlienok, ktoré by On myslel. Robí cez teba taký druh skutkov, ktoré by sám robil. Ty si odovzdaný a odpočívaš.

Čo za nádherný obraz posväteného Kresťana: odovzdaný. Kristus pracuje cez neho.

103Pavol povedal, „Pre mňa je žiť Kristus a zomrieť zisk.“ Nie som to už viac ja, ktorý žije, ale Kristus, ktorý žije vo mne. Kristus žije v tej duši jednotlivca, ktorý je odovzdaný. Kristus hovorí cez tie pery a myslí cez tú myseľ, vidí cez tie oči, koná cez tú povahu. Haleluja.

104Potom veci toho sveta pominuli. Ako to môže byť niečo okrem toho, že je to sladké a príjemné po celý čas. Kristus má kontrolu. Amen. Vidíte to? To je to, čo to je. To je Kristus v tebe. Kristus v tebe.

105Povieš, „No, vidíš, ja verím, že je to pravda, brat Branham.“ To je pravda, to je tu, ale to ešte neprišlo sem. Ak by to prišlo, potom celým tvojím odením je Kristus, tvoj postoj, tvoje túžby, tvoja chuť, tvoje všetko je Kristus: odovzdaný, odpočívajúci, všetko je dokonalé. Je jedno, ako nevýrazne to vyzerá, alebo ako čierno to vyzerá, stále je to to isté, Kristus je v tebe.

106On hovorí ku hriešnikovi v hlase, v ktorom by On ku nemu hovoril. On hovorí ku prostitútke v tom hlase, v ktorom by ku nej hovoril. On myslí cez tvoju myseľ práve tie myšlienky, ktoré hovorí do tvojho srdca tým istým spôsobom, ktorým by On hovoril, keď bol tu na zemi. A ty už nie si viacej svoj, ale si odovzdaný.

107Do tohto svätého miesta vošiel Áron raz za rok. To obecenstvo ho sledovalo, bol správne oblečený. Musel byť správne pomazaný, musel kráčať správne. Nech je požehnaný Pán. Oblečený správne, kráčal správne, pomazaný správne. Mal na svojom rúchu zvonček a granátové jablko, a ako kráčal, to hralo, „Svätý, svätý, svätý Pánovi.“

108Vzal pred sebou nádobu krvi, krvi z baránka, krvi zmierenia, a bol pomazaný ružou Sárona, a to pomazanie stekalo po jeho brade až dolu na lem jeho rúcha, a on kráčal do toho vnútorného dvora, do prítomnosti Božej. A keď tam vošiel, tá opona za ním spadla, a on bol uzatvorený. Bol pred tým vonkajším svetom ukrytý. Sláva buď Bohu. Existuje miesto ukrytia. Miesto prebývania.

109My môžeme vstúpiť do prítomnosti Božej a byť ukrytí od vecí tohoto sveta. Už ich viac nepočujete, je to zvukotesné. Haleluja. Zvukotesné! Svet je vonku, lapá po dychu a hľadí, ale ty si vo vnútri. V prítomnosti večného, večne trvajúceho Boha, a ješ z tejto manny, ktorá vydrží veky času, stovky rokov. Nikdy sa neskazila, ani sa neminula.

110A človek, ktorý raz vstúpil do Boha, a tá opona za ním spadla, odrezala veci tohto sveta, on je v prítomnosti Božej a je tú mannu.

111Niet divu: dvanásť hodín, deväť hodín, čokoľvek. On žije v prítomnosti Kráľa! Niet divu, že každý deň je pre neho pekným. Pozrite, na čom on je. On je nájdený na tajnom mieste. On vošiel za oponu. Dvere sú za ním zatvorené. On nevidí nič z toho sveta. Tie dvere boli urobené zvukotesné pomocou ovčích koží a kozích koží a toto je učinené zvukotesným skrze krst Duchom Svätým, ktorý ukrýva človeka v Kristovi, a tam sa stáva novým stvorením. On pred ním takto denne kráča.

112Čo za nádherný obraz veriaceho v prítomnosti Božej. Všetky veci sú potom jeho. Všetky veci boli dané Kristovi. Všetko, čo bol Boh, bolo preliate do Krista. Všetko, čo bol Kristus, prelial do cirkvi, „V ten deň poznáte, že ja som v Otcovi a Otec vo mne a ja vo vás.“ Ó, to privilégium, ktoré veriaci má, ak to len oni môžu prijať.

Poviete, „Brat Branham, máš tu jeden obraz, ktorý musíš zobrať do úvahy, ale ako sa ku tomu dostaneš?“ To je tá ďalšia vec. „Ako sa tam dostaneme, brat Branham?“ Tu je ten spôsob, ako tam prísť podľa tohto vzoru. „Ó, ja som kresťan, brat Branham. Som spasený, som pokrstený. Radujem sa z Božích požehnaní.“ Si na vonkajšom dvore. Ale povedal, „Niektoré dni mám svoje vzlety a úpadky, svoje obavy a zmietania, svoje problémy. Prajem si, aby som mohol žiť víťazný život.“ No, musíš sa dostať z toho dvora, musíš vojsť do vnútra.

113No, čo bolo tou prvou vecou? Ten dvor reprezentuje ospravedlnenie. Tam vonku, to bolo to, kde ľudia prišli, celý Izrael. Nikto druhý okrem obrezaných Izraelitov, ostatní nemohli vstúpiť do týchto dvorov, oni by ich poškvrnili. Pamätáte si, keď Pavol priviedol Timoteja do chrámu a oni povedali, „Oni poškvrnili toto sväté miesto, lebo priviedli dovnútra pohana.“ V tých dvoroch, to musia byť absolútne ospravedlnení ľudia. Obnovení muži a ženy, ktorí prijali Boha a majú večný život, ktorý v nich prebýva. Musia to robiť, aby boli v tých dvoroch.

114Potom prichádzajú k tomu prvému oltáru a ten prvý oltár je to, kde bola pálená tá obeť, a kde ich Pán stretol v odpustení hriechov, a kde ich očistil od všetkej ich nespravodlivosti. A ten oltár na pálenie, ten medený oltár, tam bolo spálené to zviera, a bola tam krv toho zvieraťa. To bol ten druhý dvor.

115A potom, ako opustili ten druhý dvor, posvätenie, vstúpili do toho posväteného života, vstúpili do prítomnosti Božej, a zatiaľ, čo boli tam vo vnútri, to je to, kde mali všetky tieto svoje slávne veci. Tu je jeden veľmi krásny typ toho: ak niečo mŕtve vstúpilo, znovu to ožilo. Pomysleli ste na to niekedy? Oni vzali Áronovu palicu a položili Áronovu palicu do prítomnosti tohto svätého miesta, a keď to urobili, počas jednej noci to vydalo puk, zakvitlo a vydalo to mandle, počas jednej noci. Pomyslite na to. V prítomnosti Božej. Táto stará mŕtva palica, ktorá tam ležala v prítomnosti Božej, vypučala, zakvitla a vydala mandle behom jednej noci. Čo to potom bolo? Aký druh palice to bol? Bola to palica z mandľového stromu. To je to, kde to on vzal. Tá palica pochádzala z mandľového stromu.

116A ty si palicou nejakého druhu a bol si vzatý z konára ľudstva, ktorým bol na počiatku Boží stvoriteľský Syn. Môžeš byť upadnutý, mŕtvy, znepriatelený Bohu, ale skrze to v stvorení si bol stvorený, aby si bol synom Božím. Môžeš sa niekde odrážať a byť rešpektovaný a ctený, tu vonku v tých dvoroch, ale ak sa kedy dostaneš do toho slávneho miesta a budeš ukrytý s Bohom, ty vydáš to, čo máš urobiť.

117Vezmite mŕtveho hriešnika, znepriateleného voči Bohu, bez nádeje, bez Krista a umiestnite ho do prítomnosti Božej, tu do tohto veľkého slávneho stánku, on vydá ovocie Ducha Svätého, lásku, radosť, pokoj, dlhozhovievavosť.

118Tá mŕtva palica vypučala. Kde to vypučalo, to muselo mať občerstvenie. Muselo to byť občerstvené. Potom, čo to bolo občerstvené, muselo to mať... to prinieslo vôňu, arómu, ten kvet. Tá ďalšia vec, ktorú to priviedlo, bolo ovocie.

119Ak každý Kresťan prichádza tou istou cestou, keď prichádza do prítomnosti Božej. Najprv musí byť občerstvený. Duch Boží musí toho človeka uchopiť a obnoviť ho a učiniť ho inou osobou. Duch Svätý prichádza dovnútra a len občerstvuje.

120Duch Svätý prichádza v tichej hodine. Viete, keď idete von veľmi skoro ráno, keď je rosa na zemi. Rosa padá práve pred svitaním. Obyčajne, niekedy v noci. Po tom ruchu toho sveta, keď už je preč v posteli, po tom, čo všetko spí. Vyšli ste niekedy von veľmi skoro ráno? A keď idete von veľmi skoro a vidíte, ako je všetko čerstvé, skutočne čerstvé, skoro ráno. Prečo? Tá stará zem bola na chvíľu ukrytá a je občerstvená.

121A prišli ste niekedy do prítomnosti muža alebo ženy, ktorí sa ukryli pred svetom? Je to občerstvujúce s nimi hovoriť. Oni sa sami občerstvujú. Oni začínajú prichádzať do života.

122Či ste niekedy išli skoro ráno do ružovej záhrady alebo hore a dolu po tých vysokých cestách, skutočne veľmi skoro ráno, keď je rosa na zemi a ó, keď voňajú a kvitnú tie zimozelene a podobne. Či ste niekedy... to je ako kresťan, ktorý je ukrytý s Bohom v tej tichosti noci alebo niekde, a na ďalší deň prichádza s čerstvosťou, s voňavým životom, aké príjemné miesto, kde môže byť. To je niekto, s kým sa radi rozprávate, niekto, kto vás dokáže povzbudiť, niekto, v koho máte dôveru.

123Vaša susedka tam, ako radi s ňou rozprávate, vidíte, to je tá čerstvosť, tá vôňa. A ďalšia vec, to vydáva ovocie. A kdekoľvek Duch Svätý prichádza, to vždy sadí semeno Božie a vydáva ovocie.

Ďalšia veľká vec pri vstupovaní do tohto miesta, to je miesto, kde môžete mať dôveru. Môžete veriť.

124Tu leží jedna žena. Dnes ráno je na lehátku a je vo vážnom stave. No, ak sa jej Boh nedotkne, ona zomrie. Má dosť rokov. Ona je starou matkou. Má šedivé vlasy. Má okuliare a vyzerá veľmi zbožne. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]... potriasol som si s ňou ruku, a prehovoril pár slov pred pár minútami, keď som vošiel. No, ona tam leží. Možno, že jej doktor urobil všetko, čo vedel urobiť, ale nedokáže urobiť viac. A ona spadla. Kĺby a rebrá a tak ďalej, a rôzne komplikácie, o ktorých mi povedala, čo s ňou nie je v poriadku, a tiež veci, o ktorých nevedela. A ona tam leží v takomto stave. No, tým, že je ona v takomto stave a celá takto rozdrásaná, čo my môžeme pre ňu urobiť? To je priviesť ju do tej požehnanej Prítomnosti všedostačujúceho, občerstvujúceho Ducha Svätého, ktorý z nej môže zobrať preč tú opotrebovanosť. Čo sa týka doktora, hoc ako dobrý on môže byť, možno sa jej snažil povedať, že, „Nie je nič, čo môžem urobiť.“ Ale my ju pozdvihujeme do tohto miesta.

125No, si stará a tvoje dni sú takmer na konci: to neznamenalo nič pre Abraháma, keď prišiel do Prítomnosti Božej.

Keď mal sto rokov, on sa ľúbil Bohu, a nehľadel na svoje telo teraz už umŕtvené, ale on bol v Prítomnosti Jehovu, ktorý mu to zasľúbil.

126Tu je jedna staršia pani, na konci toho sedadla, zomiera na rakovinu, takmer s istotou zomiera. Nič jej nezostáva, iba zomrieť. A ak ju my len dokážeme dostať...

127Nikto neviedol Árona dovnútra. Áron vošiel dovnútra, pretože bol pozvaný dovnútra. Pretože mu to bolo povedané Jehovou, on mal práva vojsť dovnútra. Keď Ježiš zomrel na Golgote, on roztrhol tú oponu od vrchu dolu, aby to nedal len najvyšším kňazom, ale každému, kto prichádza a približuje sa k Bohu, má právo do Svätyne svätých. Ona má právo. Tá pani tu, zomierajúca, ona má právo!

128Tu sedí pani Weaverová, niekde tu sedí. Pred pár rokmi zomierala na rakovinu, zožraná rakovinou, také maličké ruky. Ona mala právo k stromu života, mala právo vojsť za oponu. A keď som ju musel držať, aby nespadla z jednej strany na druhú, pokrstil som ju vo vode rovno tu. Ona dnes žije, pretože ona mala právo. Ona to prijala, uverila tomu.

129A myslím, že niekde vzadu v budove som videl pani Morganovú. Možno pani Morganová sedí tam, ktorá sedela rovno tu na tomto sedadle, kde ju držali, zomierala rakovinou, nebolo pre ňu nádeje. Ale viera prichádza skrze počutie. Počutie skrze Slovo. A my sme ju vyviedli z toho opotrebovaného stavu. Keď mi jej manžel povedal, ktorý tu sedí teraz, že on hral golf s lekárom, a on mu povedal, že tá rakovina jej obkrútila vnútornosti ako korene stromu. Všetky nádeje boli preč, ale Duch Svätý ju priviedol do prítomnosti toho občerstvenia a priviedol ju za oponu, kde tá opona za ňou spadla. Je jedno, čo hovorí lekár. Je jedno, čo ktokoľvek hovorí. Tá opona spadla a odrezala každého neveriaceho. A ona sa načiahla do toho zlatého Božieho hrnca a povedala, „Jeho sinavicami som uzdravená,“ a začala to jesť. A na ďalšie ráno, stále tam bolo čo jesť. Ďalší deň tam stále bolo čo jesť.

130To je to. Nie obzerať sa, čakať, kým to znovu spadne, ďalšie zhromaždenie, ale to je večne trvajúce, večne prítomné, je to tam a čaká, a ona stále je z toho istého hrnca manny.

131Čo to bolo? Dostať ju do toho občerstvenia. Doviesť ju tam, kde tá opona za ňou spadla, až nebude počuť to, čo hovorí svet, ale bude počúvať to, čo Boh hovorí.

132Vojdi dovnútra skrze Krv, vojdi dovnútra skrze pomazanie. Pomazaný. Kráčaj správne, ži správne, drž svoju hlavu správne. Dokiaľ nevojdeš do týchto dvorov... Ja nehovorím, že akýkoľvek človek robí to alebo tamto, alebo ako si pokrstený, alebo akým spôsobom alebo takto, alebo do akej cirkvi patríš, Boh skrze suverénnu milosť dáva Ducha Svätého tým, ktorým to On túži dať.

133To je to, prečo títo ľudia čakajú. Oni kráčali pokorne pred Bohom. Boh skrze milosť im dal Ducha Svätého a to je ten dôvod, že oni žijú, kde žijú. Oni sú posvätení, milujú Pána, veria a žijú každým spôsobom a každým dňom v Jeho Prítomnosti. Nezáleží na tom, čo príde alebo čo odíde. Či sa rieka zdvihne, alebo či mračná visia nízko, nezáleží na tom, čo to je, oni stále žijú v Prítomnosti Kráľa. Čo je to?

„Ó, ty si nebol uzdravený. To je len vytvorená viera.“

134Tá opona spadla, oni to ani nepočujú. Oni sú tam vo vnútri. Prichádzajú do života. Amen. Vydávajú puky. Hovorte na chvíľu s nimi a budete vidieť, že pri nich je tá vôňa svätých. Ich rozprávanie je osolené, nehovoria o svojom susedovi alebo nesnažia sa hádať o niečom, čo bolo urobené takto alebo onak. Ale ich rozprávanie je o Kristovi a Jeho sláve.

To je to, kde ležia, vydávajú čerstvosť. Vydávajú vôňu nového života, ten kvet, a prinášajú ovocie každý deň.

Iní povedia, „Ty vieš, že ona bola uzdravená. Ja viem, že on bol uzdravený. Prečo ja potom nemôžem byť uzdravený?“

Iste, že môžeš, brat. Tá jediná vec je: dostaň sa do pomazania Ducha Svätého. „Čo je to, brat Branham?“

135Vezmi Boha za Jeho Slovo, lebo skrze vieru si spasený, a to skrze milosť, nie skrze skutky. Žiadne mentálne emócie, žiadne rozrušenia, žiadne hovorenie v jazykoch, žiadne kričanie, nič! Skrze vieru kráčaj do Prítomnosti Božej a povedz, „Pane Bože, prichádzam jedine na základe Tvojho Slova a verím ti.“ Poviete, „Brat Branham, či neveríš v kričanie a hovorenie v jazykoch?“

136Verím, ale vy kladiete voz pred kone. Príďte najprv ku Kristovi. Príďte najprv ku Kristovi. Nechajte Ducha Svätého, aby vás predbehol. Začnite jesť z tej manny. Ona je dobrá dnes, je dobrá zajtra, je dobrá každý čas, každý deň.

137Chcem, aby ste si všimli inú vec ohľadom tohto. Tá zvláštnosť toho svetla, do ktorého kráča veriaci, keď je on v Kristovi, tá zvláštnosť toho. Teraz tie tri dvory. Ten ospravedlnený človek tu, on kráčal počas denného svetla. Niektoré dni boli zamračené dni. Rozumiete to? Ó, dúfam, že to vidíte. Nech vás Boh žehná. Niektoré dni sú zamračené. V niektorých dňoch sa divíte, či sa vôbec oplatí slúžiť Bohu alebo nie. Kráčate vo vonkajšom dvore. Iste, jete mannu. Iste, si veriaci. Iste, máš večný život. Iste, ak zomrieš, ideš do neba. To je pravda. Ale akým druhom života žiješ, každý deň. Ó, dostávaš sa sem, „Ó, dnes mám svoju zlosť. Povedal som im to! Preklial som ich. Nemohol som si pomôcť. Bože, odpusť mi.“

Iste, On odpustí. Isteže odpustí. Si Jeho dieťa. Ale akým druhom života žiješ?

138Ó, či nenávidíte žiť taký druh života? Tie hore a dolu. A tieto problémy a také veci. A poťahujete deň i noc. Odpadnutí, potom späť v cirkvi. Odpadnutí, naspäť v cirkvi. Toto, tamto, ospravedlňujete sa za toto tu. Táto druhá osoba sa len stále ďalej pohybuje vpred bez ničoho takého.

139Vidíte, akým druhom života kráčate? Podľa počasia. Je tam vonku svetlo, zamračené, hmlisto, na poli, potom jasný deň, potom zamračené a hmlisto, potom nejaký mrak prekrýva slnko. To je to, ako obnovený, ospravedlnený človek žije. To je pravda. To je všetko svetlo, do ktorého on vkročil, keď on len kráčal skrze toto.

On povedal, „Prišiel som ku Kristovi, brat Branham, pripojil som sa ku cirkvi. Zapísal som si meno do knihy. Snažím sa žiť najlepšie, ako viem.“

140No, nech je požehnané tvoje srdce, brat. Cením si to. Boh si to cení. Ak veríš, „Ten, kto čuje Moje slová a verí Tomu, ktorý Ma poslal, má večný život.“ Ja počujem, môj brat, milujem ťa. „Ó, brat Branham, moje vzlety a úpadky... ó, som tou najbiednejšou osobou. Musím každý deň bojovať.“ Ó, áno, brat, to je to, kde kráčaš. To je pravda. Potom povedz, „Chcem ísť trochu hlbšie.“

141No, on prichádza do toho dvora. No, čo tam je? Tam je sedem zlatých svietnikov na tom svätom mieste, a oni dávajú svetlo. Tie svietniky dávajú svetlo. To je pre toho človeka, ktorý prestáva piť, prestáva fajčiť, prestáva klamať, prestáva kradnúť, zaobchádza správne so svojím susedom, je dobrý ku svojej manželke alebo ona dobrá ku svojmu manželovi, takisto. Muž alebo žena, veriaci. On prichádza do miesta, kde on prestal so všetkou tou podlosťou, čo je, že on prišiel skrze Krv s posvätením. Je povolaný do nového života a tam kráča.

142On nemusí kráčať skrze to svetlo tam, vonku. On má lepšie svetlo. On kráča skrze svetlo siedmich zlatých svietnikov, ktoré horia olivovým olejom a olivový olej reprezentoval Ducha Svätého.

Oheň je krst, čo je krstenie, alebo dokonca pokrstený tam s Duchom Svätým. Ale ešte nie si ukrytý. Ešte nie si za oponou.

143Tu on je. On kráča pri týchto zlatých svietnikoch. Tam je mnoho svetla... je tam mnoho svetla. Sú dni, keď tie svetlá zoslabnú. Sú tam dni, kedy sa z tých lámp dymí a to svetlo nie je také dobré. Sú chvíle, keď tie svetlá musia byť znovu rozsvietené a vy si musíte požičať trochu od svojho suseda, aby ste zapálili jednu sviečku tou druhou. To stále nie je dobré svetlo. Sme za to vďační, ale stále to nie je dobré svetlo. Ó, brat. Vidíte to? To stále nie je to správne svetlo.

144Poviete, „Brat, ja som hovoril v jazykoch, kričal som.“ Dobré, ohromné. Ale dovoľ, nech ti niečo iné poviem. V poriadku, on tu kráča v tomto svetle. To je umelé svetlo. To nie je svetlo slnka, svetlo mesiaca, hviezd. Ten človek v tom ospravedlnenom dvore, keď prichádza noc, on má veľmi temné svetlo, iba hviezdy, možno bledý mesiac a veľa lietajúcich oblakov. On je v hroznej situácii.

145Ale ten človek tu pri oltári, ktorý sa dostáva do posvätenia a hovorí, „Pane, idem žiť správne skrze teba. Som diakonom v cirkvi alebo niečo, alebo iné. Idem žiť správne voči svojmu susedovi. Idem sa snažiť najlepšie ako môžem, aby som konal lepšie, Pane.“ No, on žije v lepšom svetle. Jeho svetlá málokedy vyhasínajú, ale oni dymia a musia sa rozsvecovať jedno od druhého.

146Ale ten človek, ktorý kráča poza to a ide tam, kde je svet odseknutý, kde za ním padá tá opona. Tam dolu, kde to je zamknuté krídlami cherubínov, tam pod tým je tá veľká sláva Shekinah. To sa nikdy nezatieňuje, nikdy to nevyhasína. A človek, ktorý žije v prítomnosti Božej, pod tou oponou, žije v chvále Shekinah. Je mi jedno, či vystrájajú búrky, alebo oblaky, alebo mesiac nesvieti, alebo hviezdy nesvietia, či tie svietniky sa minú, na tom nezáleží, on žije v Božej sláve Shekinah pod mocou Ducha Božieho.

147To nevyhasne v noci, to nevyhasne... to je také tajomné svetlo, tak trochu mäkko žiariace svetlo. A ten veriaci odpočíva a kráča dovnútra za oponu. Tá sláva Shekinah, kde bol ten hrniec s mannou, kde on denne je, sa nemíňa. On je z tej manny.

148Ó, on nemá žiadne obavy v tom svete. O všetko bolo postarané. Boh bol nad ním, počúval ho, ako Ho chválil, a odpovedal na jeho modlitbu. Nielen to, ale on žije rovno v prítomnosti Kráľa: Boha v sláve Shekinah.

149Zakaždým, ako čokoľvek takto začne, to sa nemôže k nemu dostať. On na to nebude počúvať. On nemôže. Kvílenie toho sveta je tam vonku.

150Ak si kedy prišiel do miesta, môj priateľu, ak si kedy prišiel do miesta, kde ten svet je mŕtvy, či je to s tvojimi deťmi takto, alebo či s tvojou matkou je to takto, či tvoj ocko povedal takto, či tvoj pastor povedal tak, či doktor povedal takto alebo tak, ty to ani nepočuješ. Ty žiješ len v sláve Shekinah, kráčaš a žiješ v prítomnosti Kráľa. Každý deň je sladkým v tvojej duši. Ó, všetko je v poriadku. Všetko je v poriadku! Nie je nič, čo by ti uškodilo. Ó, čo za miesto.

151Ó, myslím na tú malú pieseň, „Prešiel som tú roztrhnutú oponu, haleluja Jeho menu. Žijem v prítomnosti Kráľa.“ Žijem! „...prešiel som tú roztrhnutú oponu, kde sláva nikdy nezlyháva, žijem v prítomnosti Kráľa.“

Kráčam v tom svetle, tom nádhernom svetle,
kde kvapky rosy milosti sú jasné,
svetlosť je všade okolo nás, vo dne i v noci,
Ježiš, svetlo sveta.

152„Nech sa ukryjem, nech sa uvoľním, a nech to nájdem, Pane, v Tebe. Nech to moje ja je ukrižované...“ Či moji susedia ma ohovárajú, či je toto, tamto, alebo sa deje niečo iné. Chodím do cirkvi kvôli jednej veci, a to, aby som zostal v Tvojej prítomnosti. Som tam presťahovaný, Pane, a nemám túžbu to nikdy opustiť. Budem dôverovať Tvojmu Slovu, čo Ty povieš. To je to, kde chcem byť. Spusti okolo mňa tie opony, Pane. Ak len môžem vidieť Ježiša samého a živého, a kráčať a zomrieť v ňom! Tu to máte.

153Na hore premenenia, kde stál Ježiš premenený pred tými apoštolmi, keď sa oni pozreli hore, oni videli len Ježiša samého. Oni povedali, že videli tam stáť jedine Ježiša. Ó, Bože, ukry ma na tom mieste. Ukry ma tam na tom mieste.

154Tam, kde opony spadnú a neuvidím nič, okrem Ježiša samého. Nechcem počuť tie fantastické veci sveta. Je mi jedno, či oni majú atómové bomby, či majú prúdové lietadlo, či nový Chevrolet vyzerá lepšie ako Buick, na tom nezáleží. Tá vec je, že ja kráčam a žijem denne s Kristom. On Sám tam prebýva. A tie opony spadli dolu a ja som v Ňom a On vo mne.

155Nech búrky vyčíňajú, moja kotva drží tam za oponou. Neviem vám povedať. Prečo máme na moriach v tomto dni toľko búrok, ale ja som vďačný za kotvu, ktorá drží pevne za oponou. Keď sa ona kymáca, a keď to vyzerá, že každý pohyb by ju poslal ku dnu.

Som zakotvený v Ježišovi,
v búrkach života budem odvážny,
som zakotvený v Ježišovi, nebojím sa vetra ani vlny,
som zakotvený v Ježišovi, lebo On má moc zachrániť,
som zakotvený v Skale vekov.

156Bože, pomôž nám dnes ráno vstúpiť do toho vnútorného života. Prestaňte zostávať tu vonku, kde ste zmietaní každým vetrom učenia, každou malou vecou, ktorou ste zmietaní. Či neviete, že Biblia hovorí, že v posledných dňoch, ako ľudia prídu a budú ako anjeli svetla v tých posledných dňoch, ako prídu s odplatou, a diablovi služobníci sú anjelmi svetla. Či si neuvedomujete, že Eva hľadala nové svetlo, keď ku nej diabol hovoril, a spôsobila, že sú cintoríny, zapríčinila vznik každého blázinca, každého trestného tábora. Zapríčinila každú smrť, každý smútok, každé hladujúce dieťa, každú zomierajúcu matku, ona hľadala niečo nové. Ona hľadala niečo, čo nové by mohla nájsť.

157Ó, Bože, vezmi ma do tej chvály Shekinah, vezmi ma tam za oponu s Tebou. Som uspokojený s Ježišom, Pane. Dovoľ mi uvoľniť sa a nájsť to v Tebe. Dostať sa za tú vnútornú oponu, kde všetko to zavíjanie sveta...

158Biblia hovorí, že v tých posledných dňoch príde na zem hlad, nie za chlebom a vodou samotnou, ale za počutím pravdivého Slova Božieho. A ľudia pôjdu od východu na západ a všade sa to budú snažiť nájsť. Tá hodina je tu. Tá hodina je tu, kedy sa ľudia stavajú do pozície ako bohovia a chcú byť oslavovaní. Keď ľudia hovoria, „Ó, doktor Taký a taký a veľký Taký a taký.“

159Starý Pavol povedal, „Ja mám jeden strach, a to je, že by ste namiesto vecí, ktoré kážem, uctievali mňa. Nikdy som k vám neprišiel so zvodnými slovami ľudskej múdrosti, ale v moci vzkriesenia Ježiša Krista, aby na tom boli zbudované vaše nádeje, a na tom samotnom.“

160Dnes je hrozný deň. Ľudia sú naširoko roztrúsení. Stál som pred pár týždňami tam, kde bol postavený veľký stan (nechcem narážať teraz, Bože odpusť!), kde bol jeden človek, ktorý povedal, že dokáže vyháňať zlých duchov, o čom vôbec nepochybujem. Ale zlí duchovia sa nevyháňajú krutým, ľahostajným životom. Najmocnejšia zbraň, ktorá na svete existuje, je láska!

161Raz večer som stál pri jednej pani, ktorej muž sa ju chystal opustiť a vziať si druhú ženu, veľmi milý známy pár. Tak som sa na ňu pozrel.

Ona povedala, „No, ja odídem, brat Branham.“

Povedal som, „Nerob to, sestra.“

Ona povedala, „Ó, môj manžel, jeho služba bude zruinovaná. Čo mám robiť? Pôjdem do New Yorku a zoženiem si prácu.“

Povedal som, „Nerob to, nerob to, sestra.“ Povedala, „Čo mám robiť, brat Branham?“

Povedal som, „Choď za ním.“

Povedala, „No, našla som jednu z jeho fotiek a roztrhala som ju a urobila som to i tamto. Urobila som to.“

162Rozumiem to. Ale povedal som, „Choď za ním a objím ho a povedz, 'Miláčik, bez ohľadu na to, čo si urobil, stále ťa milujem.'“ To bude fungovať. Mal som pravdu.

163Nedávno prišiel ku mne jeden mladý človek. Bol letničný. On videl dosť veľa týchto zhromaždení. A on prišiel a jeho žena je zarytá luteránka a povedala, „No, nazdávam sa, že ste včera večer boli všetci na podlahe a vykrikovali.“ Povedala, „Nazdávam sa, že ste včera večer všetci hovorili v jazykoch a robili všetko možné.“

164On si kľakol na podlahu a povedal, „Bože, vyžeň... vyžeň z nej toho diabla! Vyháňam z nej toho diabla!“ To bol takmer prípad na rozvod. A ten človek, on je fajný človek.

165Prišiel ku mne a povedal, „Brat Branham, zdá sa, že sa ideme rozviesť.“ Povedal, „Ja nedokážem z nej vyhnať toho diabla.“

166Povedal som, „Brat, ideš na to zo zlej strany.“ Povedal som, „Keď ona tak začne, povedz, 'V poriadku, drahá, nech Boh žehná tvoje srdce, drahá.' A buď k nej skutočne milý. Len pozri, koľko pre ňu skutočne môžeš urobiť.“

On povedal, „Brat Branham, no, ako z nej môžem toho diabla vyhnať?“

Povedal som, „Urob, ako ti hovorím, a len sa modli vo svojom srdci.“ Vidíte? Povedal som, „Boh sa o to ostatné postará.“

Zavolal mi asi o dva alebo tri týždne neskor a povedal, „Môj domov je celkom premenený.“ Povedal, „Moja žena je odlišnou osobou.“

167Povedal som, „Čo je najmocnejšie? Vykrikovanie a kopanie a dupanie, alebo položiť na ňu svoje ruky v láske?“ Boh je láska. Boh tak miloval svet...

Odkedy som vierou uvidel ten prúd,
zdroj z Tvojich vytekajúcich žíl,
vykupujúca láska je mojou témou,
a bude, až kým nezomriem.

To je pravda.

168Nejaký človek mi zavolal. Povedal, „Táto žena má troch diablov.“ Povedal, „Jeden z nich sa volá Jeff a ten druhý sa volá Seth a ten tretí nemá žiadne meno.“ Inteligentní ľudia tam sedeli a podporovali to zhromaždenie, stovky a stovky a stovky. Povedal, „Jeden z nich je zelený, druhý modrý a ten ďalší je ružový.“

169„Ó,“ pomyslel som si, „Bože! Ó, Bože! To je tak nesprávne! Nech sa to nestane, Bože! Tí ľudia, ktorí tak ťažko zápasia, aby sa snažili dostať do kráľovstva Božieho, a oni sa zhromaždia po stovkách, aby počúvali taký nezmysel.“ Viete prečo? Oni nikdy neboli za oponou. To je istá vec. Ak by tam kedy boli, tak by boli poznali niečo iné od toho. „Moje ovce čujú môj hlas a cudzieho nebudú nasledovať.“ Tak veru.

170Môžete ísť do všetkých možných druhov emócií a rôzneho správania, a môžete to nazývať menom náboženstva. Pohania robia to isté, ale dajte mi posvätený život, ktorý je mŕtvy a povstalý znovu v Kristovi Ježišovi. Ten, kto žije v sláve Shekinah, s láskou Božou okolo seba, to je tá osoba, o ktorej budem veriť, že tam bude.

171Dajte ma za oponu pod Krv Pána Ježiša. Vezmite všetky svoje dary, ktoré máte v Písme. Diabol môže napodobniť každý jeden z nich. Ale nedokáže napodobniť lásku, pretože láska je skutočná. Diabol nedokáže milovať. To je tá jediná vec, ktorú nedokáže. A keď sa dostávate na miesto, že milujete jeden druhého a všetok svet je mŕtvy... ak milujete Boha...

172Hovoril som jedného dňa s jednou ženou, ktorá na mňa vykrikovala, ako neviem čo. Takmer ma išla vyšľahať. A ja som tam sedel s jedným iným človekom a ona povedala, „Ak to začnete na tomto mieste, tak zavolám šerifa.“

Povedal som, „No, milá sestra, ja som len...“ Povedal som, „My sme kresťania, neurobili by sme to.“

Ona povedala, „Kresťania, neexistuje taká vec.“ Bola skutočne hrubá a tak hrozne na mňa vyskočila.

Povedal som, „Ale pani, tam je...“ Povedal som, „Neveríte v Ježiša Krista?“ Ona povedala, „Ó, verím v Neho, ale nie v ľudí.“

173Povedal som, „Nemôžete veriť v Neho bez toho, že by ste verila v Jeho ľudí. Nemôžete to.“ Ó, robila všetko možné, zostávalo už len, aby ma prekliala. Išiel som k autu... a tam z auta, kde... Povedal som, „Sestra, my chceme len prejsť tu týmto malým miestom.“ Povedal som, „Bude to v poriadku.“ Povedal som, „Neurobil by som to za nič.“ Povedal som, „Pracujem tu.“

A ona povedala, „Tak je to s vami, ľuďmi. Myslíte si, že môžete po nás, starých, šliapať.“

174Povedal som, „Nie, nie, nie.“

Povedal som, „To je v poriadku. Ak nechcete, aby sme to urobili, neviem, ako sa tu dostaneme k autu. Prišli sme sem, váš manžel nám povedal, že môžeme.“

„Je mi jedno, čo povedal, neurobíte to.“

Povedal som, „No, prišli sme sem.“ A povedal som...

Povedala, „Choďte tam cez tie dvory.“

175Povedal som, „No, pani, vidíte tam to bahno? Nemohli by ste prejsť ani desať stôp od tohto miesta tu, tam, kde je tá tráva a skaly.“

Ona povedala, „To je na vás, ale keď tadeto prejdete, zavolám šerifa.“

176Povedal som, „Máte úplnú pravdu a je mi ľúto, že som neprišiel za vami okrem vášho manžela.“ Povedal som, „Je mi to veľmi ľúto.“

177A ona... ó, a ona zúrila a vyskakovala a vybuchovala a triasla päsťou pred mojou tvárou a všetko možné. A sedel som tam v takých starých montérkach a povedal som, „No, je mi veľmi ľúto, že som vás vyrušil. Neurobil by som to za nič na svete.“ Povedal som, „Hanbím sa.“ Povedal som, „Váš manžel povedal, že je to v poriadku a že je to v poriadku.“ A povedal som...

Ona povedala, „Vy, mladí ľudia, si myslíte, že môžete po nás, starých, behať.“

178Povedal som, „Nepochybujem, že to je to, čo sa udialo mnohokrát tu vo vašom susedstve. Ale, sestra, my sme Kresťania.“ Povedal som, „Ja tu nežijem. Ja tu iba pracujem, aby som pomohol jednému bratovi.“

Ona povedala, „Vy tu pracujete? Čo tu robíte?“ Povedal som, „Som kazateľ, reverend.“

Prezrela si ma odhora až dolu, povedala, „Reverend?“

Povedal som, „Áno, pani.“ Ona povedala, „Čo tu robíte?“

Povedal som, „Snažím sa urobiť jeden dobrý skutok, aby som niekomu pomohol.“

„Ako sa voláte?“

Povedal som, „Moje meno je Branham.“

Ona povedala, „Vy ste brat Branham?“

Povedal som, „Áno.“

179Ona povedala, „Odpustite mi.“ A jej pery sa začali chvieť a začala plakať a povedala, „Som odpadnutou metodistkou.“ Povedala, „Hanbím sa, že som s vami takto konala.“

Povedal som, „Nech ťa Boh žehná, sestra. Vráť sa späť do cirkvi. Urobíš to? Slúž Pánovi Ježišovi.“

180Vidíte, ak by ste vyskočili a začali sa tam s ňou hádať a začali jej hovoriť, že máte právo a tak ďalej, a vy, vidíte, čo by ste urobili? Len pár slov lásky, to pôjde dolu do srdca. Brat, dostaňme ľudí dovnútra za oponu. To je pravda.

181Chcete poznať jedno malé tajomstvo? To je to, ako som premohol divé zvery. To je to, ako som premohol nemoci. To je skrze lásku. Láska Božia nás núti robiť takú vec. Poďte za oponu. Či nepôjdeš dnes, zatiaľ čo skloníme svoje hlavy na chvíľu v modlitbe? (Ak by sestra mohla ísť za piano.)

182Náš nebeský Otče, my Ti dnes ďakujeme za lásku Božiu, ktorá je široko rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého. Ako vidíme, že náš čas sa teraz pohybuje, či necháš, aby každá osoba, ktorá je v Božskej prítomnosti, aby teraz, Otče, prišla za oponu?

183Tu je mladý muž a žena, starý muž a žena, mladý, a len deti, a len dospievajúci, modlíme sa, Otče, aby si vzal každého jedného z nich dnes ráno za oponu s Tebou a tak ich ukryl v Tebe, v Kristovi, až kým nebudú znovuzrodení, tá nádej slávy, nádej Božia bude v nich odpočívať. A keď prídu skúšky nepriateľa, to bude tak ďaleko vonku za oponou, že oni to ani nebudú počuť, oni budú len vidieť Ježiša žijúceho v Jeho sláve Shekinah, žijúceho v Jeho požehnaniach, kde je táto svätožiara svetla, ktorá je teraz v tom stánku. Nech to prebýva v každom srdci, Otče. Nech to odíde od nášho intelektuálneho alebo od toho dívania sa na to len ako na obraz, alebo dokonca len videnia to naším prirodzeným okom. Nech to príde do ich sŕdc, Pane, a nech to tam prebýva, a nech tam žijú v prítomnosti Božej, ktorá vydáva každý deň mnoho ovocia a požehnaný život pre Pána Ježiša. Udelíš to, Otče?

Zatiaľ čo máme sklonené svoje hlavy, naša sestra to teraz hrá na klavíri.

Je fontána naplnená Krvou
(to je tá cesta dovnútra, poď k oltáru, cesta do slávy Shekinah)
vytekajúca z Imanuelových žíl,
kde hriešnici ponorení
strácajú všetky škvrny svojej viny.

184Či by niekto tu práve teraz, tam vo svojom srdci, by si urobil rozhodnutie dnes ráno pre Krista a povedal by si, „Bože, rozhodol som sa. Nejdem žiť takto hore a dolu už viac taký život. Prichádzam teraz ku Tebe a rovno na základe tej preliatej Krvi, na Tvojom Slove, prichádzam teraz a prijímam to. Dvíham svoju ruku ku Tebe, Pane Bože, a budem to robiť odteraz ďalej.“

185Nech ťa Boh žehná, sestra, to je dobre, nech ťa Boh žehná. Nech ťa Boh žehná. Nech ťa Boh žehná, brat. To je dobre. No, nech ťa Boh žehná, brat, vidím ťa tam. Nech ťa Boh žehná, sestra. No, On ťa vidí. Nech ťa Boh žehná, môj brat.

186„Dnes prichádzam, Pane, som unavený životom pri svetle sviečky. Som unavený životom svetla hviezd a svetla mesiaca a slnečného svetla. Chcem slávu Shekinah, Pane, ktorá nezapadá, keď prichádza temnosť (Nech ťa Boh žehná, sestra.). Od tohto dňa, (Nech ťa Boh žehná, mladá pani. Nech ťa Boh žehná, sestra, nech ťa Boh žehná, matka, nech ťa Boh žehná, chlapec, to je dobre.) Od tohto dňa a ďalej, Pane Bože, urobím všetko. Prichádzam, Ty ma nevyženieš. Ty ma nevyženieš, pretože ty si zasľúbil, že to neurobíš. Prichádzam teraz a prijímam to teraz a idem veriť. (Nech ťa Boh žehná, sestra.) Sláva Shekinah, idem v nej žiť. Keď tie staré starosti a tie veci, a vyvstanú problémy a všetko sa ma bude snažiť pohnúť a bude chcieť, aby som urobil toto, a aby som si myslel, že toto je zlé, a urobil toto zlé a urobil toto. Zostanem len zakotvený za oponou a budem hľadieť do slávy Shekinah. A odvtedy a ďalej budem žiť s Tebou.“

187Je tu ešte niekto, predtým, ako sa budeme modliť? Nech ťa Boh žehná, pani. Ty a ty a ty. Nech ťa Boh žehná. Áno, asi jeden alebo dva tucty rúk sa zodvihli hore. V poriadku.

188Teraz len... Poviem vám, čo chcem, aby ste urobili. No, vieme, že je zvyk, že tu necháme všetkých prísť sem ku oltáru, aby sa modlili, to je dobre. To bolo prvýkrát učinené v metodistickej cirkvi asi v 17.storočí. V Biblii to oni nikdy nerobili. V Biblii, to, čo oni mali, je: koľkíkoľvek uverili, boli spasení.

189No, chcem, aby ste sedeli rovno tam na svojom sedadle, kde ste. Chcem, aby ste so mnou sklonili svoju hlavu. Chcem, aby ste sa modlili, ako sa ja modlím, a povedzte, „Pane...“

No, nech odpadnú všetky tie starosti sveta a tiež toho, kto sedí pri vás. Toto môže byť ten posledný krát, kedy budete mať možnosť prísť, vojsť do kráľovstva Božieho. A ja sa modlím, aby vám dnes Boh otvoril dvere milosrdenstva. A toto bude ten čas. No, pomodlime sa na chvíľu, keď skloníme svoje hlavy.

190Náš nebeský Otče, prinášam Ti... ako to semeno vyšlo, Pane, cez to pódium, a Duch Svätý padá na niekoľko päťdesiat alebo šesťdesiat sŕdc, alebo ich je tu viac, ktorí zodvihli svoje ruky a povedali, „Skrze toto teraz prichádzame ku Tebe.“ Udeľ, Otče, aby dvere ich sŕdc mohli byť naširoko otvorené. Oni boli... Mnohí z nich, Otče, už majú večný život. Oni budú žiť večne. Musia, pretože Ty si tak povedal. To je ten dôvod, na ktorom zakladáme naše myšlienky ako pozitívne. Oni musia, Ty si tak povedal.

191Teraz, Otče, modlíme sa v Ježišovom Mene, aby si ich priviedol do bližšieho obecenstva. Oni boli zmietaní. Satan ich udieral. Oni môžu počuť to zúfanie a zavíjania diabla, ktorý ich vždy pokúšal, aby urobili veci zle, aby povedali zlé veci, a aby počúvali na všetko možné. Otče, modlíme sa, aby opona spadla medzi nich a ten svet, a aby dnes boli ukrytí v Kristovi, aby sa už viac nepotulovali, a aby zostali rovno tam v Jeho sláve, každý deň, čítali Bibliu, chválili Ho, mierni, pokorní, tichí, Duchom naplnení Kresťania. Udeľ to, Otče. Porúčame Ti ich teraz, ako Ti ich tiež vydávame. V mene Pána Ježiša Krista a na Jeho slávu. Amen.

Je fontána naplnená Krvou,
ktorá vyteká z Imanuelových žíl,
kde hriešnici budú ponorení
a stratia všetky škvrny vín.

192Teraz ideme mať za chvíľu službu uzdravovania. Chcem, aby bolo teraz každé srdce sústredené. Koľkí cítia, že dnes, že oddnes, skrze milosť Božiu (ak ste to neurobili, verte od dnešného dňa a ďalej), že idete kráčať v prítomnosti Božej, kráčať rovno v tom správnom pomazaní?

193Čo by bolo to správne pomazanie? Podľa toho Slova: láska, pokoj, radosť, to je to pomazanie. Tak kráčajte, až kým Boh nezdvihne tú záclonu a nevezme ma dovnútra a nezavrie všetok svet okolo mňa.

194Urobíte to? Zodvihnite svoje ruky. Urobíte to skrze milosť Božiu? Ďakujem vám a nech vás Boh žehná. Urobte to, priatelia. Poviem vám, to porazí každú emóciu, alebo každý dar, alebo čokoľvek iné, čo by ste mohli hľadať, ak len nájdete Krista tým spôsobom vo svojom srdci. To je to, čo mne pomohlo.

195Mal som na rukách svojho otca. Videl som, ako mu vypadali vlasy. A on sa pozrel na mňa a išiel sa stretnúť s Bohom. Videl som tam svojho brata, ako zápasil. Mal dorezané žily a zlomený krk a krv striekala z jeho úst. Pozrel som sa na svoju ženu a ona povedala, „Stretnem ťa tam za tou hranicou, Billy.“

196Položil som svoju ruku na svoje dieťa ten ďalší deň, videl som, že tá malá nôžka šklbe. Povedal som, „Nech Boh žehná tvoje srdce, Sharon. Ocko ťa stretne tam na druhej strane.“ Moja kotva držala, vidíte? Vidíte, to nie je založené na emócii. Nič, čo by som ja mohol cítiť, alebo nič... To je to, čo Boh o tom povedal. Ja som tomu uveril.

197To je teraz všetkých tých 23 rokov mojej služby, to drží dnes tak pevne, ak nie ešte pevnejšie. Ona sa ďalej viac a viac ovíja okolo kríža, pretože to ma k nemu tiahne bližšie po celý čas. Nech Boh udelí, aby každý jeden z vás mal to prežitie života, bližšieho a posväteného života.

198Vidíte? Počúvajte pozorne teraz, predtým, ako na tom zakončím. To nie je to požehnanie, ktoré prijímaš, a kričať a sláviť Boha. Tie veci sú dobré. Ty ješ mannu. To nie je to. To nie je to, o čom dnes ráno hovorím. To nie je to, či si sa zodvihol a hovoril v jazykoch, alebo či si kričal, alebo behal hore a dolu po budove. To nie je to. To nie je to, o čom hovorím. Ja hovorím o ukrytom živote v Kristovi, kde po celý čas, deň i noc, ty len žiješ v Ňom. To je to, o čom hovorím.

199No, On je tu. Prial by som si, aby som bol dnes ráno uzdravovateľom. Ak by som bol, uzdravoval by som chorých ľudí. Ja nedokážem uzdraviť chorých ľudí, ja som len človek. Ale ten Uzdravovateľ, On Sám, je tu. Pán Ježiš. No, ak ja... Biblia hovorí, „Vrúcna modlitba spravodlivého vládze veľa. Tá vrúcna modlitba spravodlivého človeka vládze veľa.“

200Vidíte, Eliáš bol človekom, ktorý trpel podobným ako my. On sa modlil vrúcne, aby nepršalo, a nepršalo tri roky a šesť mesiacov. Potom išiel a modlil sa znovu vrúcne a nebo vydalo dážď. Modlitba mení veci. Ja ich neviem zmeniť, ty ich nevieš zmeniť, to je modlitba, ktorá mení veci.

201Boh raz povedal človekovi, že ide zomrieť, a aby dal do poriadku svoj dom. Poslal mu proroka, aby mu to povedal. A ten človek obrátil svoju tvár ku stene a začal plakať a poprosil Boha, aby žil o 15 rokov dlhšie. Boh zmenil ten chod vecí a pridal mu 15 rokov. Čo je to? Modlitba.

202No, meníme teraz tému. Len na pár minút. Nie som s vami často, dúfam, že tu budem znovu na ďalšiu nedeľu, ak bude Pán chcieť. Ale chcel som dnes ráno... Keď som išiel dolu, žena mi povedala, „Ideš? Si zachrípnutý a všetko to.“

Povedal som, „Sľúbil som. Jednako idem.“ Vidíte?

203Pozrite, chcem vám niečo povedať. No, ja viem, že modlitba... toto bude prvýkrát, čo sa idem modliť, odkedy mi niečím bolo poslúžené. Ako rozumiete, že Boh vie, že je to pravda, vidíte? Ak sa kedy idete modliť za chorých ľudí, to nebude na verejnosti, ako to zvyklo byť. No, samozrejme, v týchto zhromaždeniach, v tých cirkvách, to bude, ale myslím tým, že teraz vchádzame do inej kategórie. Ale toto viem, mám dôveru. Sledoval som to po celý čas.

204No, ja by som si dnes vymenil miesto s nejakými mužmi, ktorí kážu Evanjelium, ak by to bola vôľa Božia pre mňa, byť kazateľom. Ja nie som veľmi kazateľ, pretože nie som vzdelaný. A nepoznám mnoho zo Slova a veci, tak ja neviem kázať, ale moja práca je modliť sa za chorých ľudí. A všimol som si na zhromaždeniach, na rôznych miestach, čo len modlitba dokáže. Aký efekt ona má.

205Koľkí odoberáte Kresťanský život, časopis Kresťanský život? Všimli ste si ten ohromný článok, ktorý tam bol od toho lekára v Chicagu... alebo myslím, že to bol Wheaton, Illinois. Opýtali sa ho, povedali, „Veríš v Božské uzdravovanie? Existuje také niečo?“

206On povedal, „No, opýtali ste sa ma otázku. Božské uzdravenie, čo máte na mysli? Zázraky alebo uzdravenie?“ On povedal, „Uzdravenie, samozrejme. Modlite sa za chorých a tí chorí sú uzdravení. Potom je tam zázrak, že to pred vami hneď zmizne.“ On povedal, „Ktorýkoľvek z nich, isteže to verím. Ale,“ povedal, „teraz tieto kulty bez krvi, ako sú jednotári a veda a takéto veci,“ povedal, „s tým nejdem, ale Krv Ježiša Krista uzdraví vždy.“

No, to bol lekár, vidíte? A oni to vedia.

207Potom Boh ustanovil niektorých v cirkvi, aby sa modlili za chorých. Boh ustanovil niektorých v cirkvi, aby vyučovali. Niektorých k rôznym veciam, je to pravda? On to robí. A skrze toto On dáva niekedy ľuďom rôzne dary. To s tým nemá nič do činenia, nič so spasením tvojej duše. Ale v tomto, vediac, že On ma povolal, aby som sa modlil za chorých ľudí, ja chcem len... mať vašu dôveru a Boh pozná moje srdce, že to nemyslím osobne. Dovoľte, nech vám len niečo ukážem. Pozrite sa po celej krajine, čo sa stalo. Nakreslite si len taký mentálny obraz vo svojej mysli na pár minút.

208Pozrite sa len, čo sa stalo toho dňa. Všetci ste počuli o tej starej vačici tam dolu v džungli, tam dolu, ako tam prišla a bola potrhaná psami alebo niečím, celá polámaná. A prečo by Jehova Boh niečomu, čo dokonca ani nemá dušu, nejaká nevedomá vačica, a priviedol tú vačicu, a ona si ľahla rovno k mojim dverám, a ja som bol taký otupený, že ani som o tom nevedel. A ona tam ležala 24 hodín a ja som sedel vo svojej izbe a On povedal, „Ako pani, ona tam ležala 24 hodín, aby si sa za ňu pomodlil. Čakala, kým príde na ňu rad, a ty si to ešte neurobil.“ A malá Rebeka tam bola v izbe a ja som vyšiel a povedal, „Nebeský Otče, odpusť mi. Nevedel som to. Potom sa modlím, aby si uzdravil túto vačicu.“

209To je všetko, čo som povedal. A tá stará vačica sa zodvihla, pozrela na mňa, pozbierala si svoje maličké, práve akoby chcela povedať, „Ďakujem vám, pane.“ A dokonca bez krívania vyšla rovno tam cez bránu a dolu ulicou, nevedomá vačica. Iste. Boh ju tam viedol. Neveríte tomu?

210Ako On viedol Boswortha? Ó, len sa pozrite po krajine na tie stovky, cez tie sny a videnia, ako to všetko bolo. Potom to spôsobuje, že viem toto. Že On ma tam stretol, kedy On tam stál po mojom boku. Povedal, „Ty si sa narodil na tento svet, aby si sa modlil za chorých ľudí.“ Povedal, „Tvoja služba začína, preženie sa týmto svetom.“ A to sa stalo! Pozrite na tie kampane uzdravenia. Milióny po celom svete sú teraz uzdravení. To by som nemohol byť ja. Isteže nie. Ale začal som to skrze Božiu milosť, a to pretieklo týmto svetom, toto veľké prebudenie.

211Jedného večera som sedel... ó, bolo to nie minulého večera, pred pár mesiacmi, kde sa spolu zhromaždila skupina kazateľov a robila uzdravovaciu kampaň. Každý z nich mal povedať osobné prežite. Oni ani nevedeli, že som nablízku. Sedel som rovno vzadu na tomto veľkom štadióne a mal som takto potiahnutý svoj kabát a príčesok na hlave a tmavé okuliare, a len som tam tak sedel a počúval. Jeden z nich vyšiel na pódium a povedal, „No, moja služba je takmer na konci. Neviem, čo mám robiť.“ A povedal, „Objavil sa jeden malý pokorný človek, brat Branham. To bol môj začiatok.“

212Ďalší vykročil a povedal, „No, ako to svedčil ten brat, takisto to bolo so mnou.“ Povedal, „Bol som pastorom jednej malej starej cirkvi a išiel som raz večer tam.“ Povedal, „Tam to začalo.“

213Sedel som tam a plakal a plakal. Len som stál a vyšiel z tej budovy. Už som to viac nezvládol. On toto povedal. Pomyslel som si, „Bože, to je presne to, čo Ty si povedal, že sa bude diať, presne.“

214No, priatelia, no som tu dnes ráno, priatelia. Som veľmi biednym sluhom Pánovým. Tak veľakrát som Ho sklamal, až sa za to hanbím. Cítim sa byť nehodným dokonca slúžiť Jeho drahým chorým deťom.

Ale ja sa nedívam na moju hodnosť, pretože žiadnu nemám, ale dívam sa na to, aká je Jeho milosť, rozumiete? To je to, čo On je ku mne. A čo ja som ku Nemu. Som Jeho dieťaťom, On je mojím Pánom. Ak moje ruky nie sú čisté, ale Jeho sú, a ja neposluhujem s mojimi, ja sa iba snažím vydať sa Mu, až On môže poslúžiť skrze mňa. Som veľmi rád, že som žil a žijem v tejto opone, kde tieto veci toho sveta..., kde oni povedali, „Nedokážeš to. No, si blázon. Niečo sa tam s tým kazateľom Branhamom porobilo. Pozrite na neho. On sa zbláznil.“

215Keď som bol na tom zhromaždení kazateľov, tam v židovskej nemocnici, bola tam skupina mužov, a ako sa mi oni snažili povedať, povedali, „No, strácaš rozum. No, nedokážeš to. Ty sa máš modliť za kráľov?“

Povedal som, „To je to, čo On povedal.“

216To nič nezmenilo, čo oni povedali, jednako sa to stalo. Boh to urobil. On nikdy nehľadel na moju nevedomosť. Moja nevedomosť by to nikdy nemohla vyprodukovať. Ale to nebola moja nevedomosť. To bola jeho milosť. On bol Ten, ktorý to robí.

217A jedine v tej milosti dnes ráno spolieham, že ako sa budem modliť za túto zomierajúcu ženu a za tých druhých, nielen... Ty si tiež Boží služobník. Modlitba... vrúcna modlitba... Zhromaždenie sa modlí.

Tu leží nejaká žena na lehátku dnes ráno, a sú tu ďalší, ktorí ležia v zomierajúcom stave.

218Existuje kvalita, dar, samozrejme. To pre svet nemôže byť vôbec ani spochybnené po desiatich rokoch. Mohli by ste prísť na toto pódium a nedokázali by ste ukryť svoj život, ak by ste museli, v prítomnosti Božej. On by vám povedal presne, čím ste boli, a čo ste urobili. Viete, že je to pravda. Ale to nie je uzdravenie, to nie je uzdravenie. Je to modlitba viery, ktorá zachraňuje chorého. Je to modlitba, ktorá zachraňuje chorého. Iste. No, to je to, čo chcem urobiť, modliť sa za chorých. A ja vás chcem vidieť zdravých. Myslím si, „Čo ak by to tam ležala moja matka?“ Čo ak by... to je niekoho matka, zrejme. Čo ak by to bola tam moja žena? Alebo niekto ďalší, kto je chorý. Budem úprimný, budem sa modliť.

219Je tam žena, ktorá tam teraz kráča, pani Roofová ju priviedla na nosidlách, ako bola privedená táto žena, a zomiera na rakovinu. Rovno tu dolu v Jeffersonville, keď bolo to zhromaždenie, dolu na strednej škole, ona zomierala na rakovinu. A ona tam je, nikdy ju to odvtedy viac netrápilo. Išla domov zdravá. Či to nie je ohromné?

Teraz chcem, aby si hrala, sestra, „Ten veľký lekár je teraz tu, súcitu plný Ježiš.“

220Chcem, aby teraz každý, kto tu zostane na zhromaždení, aby bol na chvíľu ticho. Modlíme sa. Za chvíľu zavoláme modlitebný rad.

221Po prvé, myslím, že pôjdem dolu a budem sa modliť za tú ženu na tých nosidlách, na tom lehátku. Aby sme mohli mať miesto. Chcem, aby mal každý svoju hlavu sklonenú. Chcem, aby sa teraz každý úprimne modlil.

222Teraz ty, sestra, na tých nosidlách, matka, hovorím teraz k tebe. Chcem, aby si teraz mala vieru a ver. Chcem, aby si verila z celého tvojho srdca. Modlime sa všetci a úctivo, ak môžete. Vrátim sa na pódium, po tom, čo sa pomodlím za tú ženu, potom necháme ľudí, keď ju oni vezmú preč alebo dajú ju na druhú stranu, ale chcem sa najprv za ňu pomodliť, aby tam nezavadzala. Môžeme sa teraz modliť svoju modlitbu?

223Náš nebeský Otče, áno, Ty si ten veľký lekár. Existuje balzam v Gileáde a dnes ráno tu leží na nosidlách, sedia tu na tých sedadlách Tvoji ľudia, ktorí tu sedia a trpia. Tento tmavý a zamračený svet, v ktorom my žijeme, ó, večný Bože, požehnaný Otče, modlíme sa, aby Tvoje milosrdenstvo bolo rozšírené dnes ku týmto ľuďom a ku každému z nich, aby boli uzdravení. Nech teraz vstúpia ku tej Manne. Ty máš dnes ráno otvorené dvere pre každého, kto chce. Nech len príde.

224Ten stredný múr rozdelenia bol strhnutý, kde židia a pohania a Gréci, priviazaní a slobodní, môžu vojsť tou istou bránou. Tými dverami do ovčinca. Ty si tými dverami a my prichádzame skrze Ježiša, Bože, aby sme prijali tieto požehnania Ježiša Krista, Syna Božieho. Prichádzam, aby som sa modlil za chorých. Uzdravíš ich dnes, Pane?

225Ďakujeme ti za nášho drahého brata Nevilla, za jeho šľachetnú prácu tu, že on je pastorom tohto zboru, za všetko, čo ono urobil, a ako stál na mieste svojej povinnosti ako pravý skutočný sluha. Bože, požehnaj ho a jeho manželku a jeho malé deti. Pane, nech jeho malí chlapci vyrastú, aby boli mužmi ako ich otec. Udeľ to, Otče.

226Ó, Bože, buď teraz k nám blízko, ako idem slúžiť tým chorým z celého môjho srdca. Modlím sa, aby si bol so mnou, Otče, a dal mi vieru, a vzal všetku pochybnosť z mojej mysle, že dokonca každá osoba, ktorá príde, nech moja myseľ nefunguje na neveru, ale nech moje srdce vytlačí a prinesie vieru. Udeľ to, Pane, že keď viera v mojom srdci odtisne rozumovanie, vyženie rozumovanie a bude mať vieru. Nech každý je uzdravený. Udeľ to, Otče.

227No teraz s našimi sklonenými hlavami, idem sa modliť za našu sestru. Všetci sa modlite. [Brat Branham opúšťa mikrofón, aby sa modlil za tú chorú pani. – pozn.prekl.]

A my vieme, že satan si tieto veci uvedomuje, že ak sa len naša viera môže tam stretnúť, potom on je porazený, a tá žena musí byť uzdravená. Tak, my prichádzame v Mene Ježiša Krista, otvor nám tie dvere, Otče, a vezmi nás do chvály Shekinah, kde všetko to zavíjanie sveta je tam vonku, a naša sestra bude uzdravená. Udeľ to.

Ó, satan, ty nepriateľ, modlíme sa modlitbu viery nad našou sestrou a ty si teraz porazený. Nemáš už viac na ňu žiadne legálne práva. Ó, satan, bol si porazený na Golgote. Keď Ježiš zomrel, krv vyšla z Jeho tela a my sme skrze Jeho sinavice uzdravení a ty toto vieš. A my vyhlasujeme nad ňou Krv Ježiša, že tento život, ktorý je v nej, ten zárodok života nepriateľa, ktorý jej urobil všetko toto zlé, tento duch, ktorý jej takto uškodil, aby túto ženu opustil v Ježišovom Mene.

Otče Bože, prichádzame ku Tebe, aby sme ti za to poďakovali, že to robíš veríme z celých našich sŕdc, že čokoľvek by sme prosili v Tvojom Mene, bude učinené. Ty si povedal, že sa to stane. Povedal si, „Proste Otca čokoľvek v Mojom Mene, a Ja to urobím.“

Otče, rozkazujeme tomuto diablovi, aby odišiel. A skrze Meno Pána Ježiša, a že naša sestra bude uzdravená, a ďakujeme Ti za to už teraz. Toto je Tvoje Slovo. Ty si povedal, „Budú klásť ruky na chorých a budú sa mať dobre.“ To bolo Tvoje zasľúbenie pre veriaceho. Bože, nakoľko poznám svoje srdce, som veriaci.

Ty si mohol poslať nejakú nevedomú vačicu a položiť ju ku schodom, aby tá matka vačica bola uzdravená, aby tak mohla vychovávať svoje maličké. O koľko viac Ty vieš o tomto svojom dieťati, o tejto žene, ktorá tu leží. Ty si ju niesol po celej ceste a priviedol si ju na týchto nosidlách, aby bola uzdravená. A ja sa modlím s celou svojou vierou, aby si ju uzdravil a ona povstane a pôjde domov uzdravená. Udeľ to, Pane, skrze Meno Ježiša Krista. Dávame Ti všetku chválu. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.]

… sa modlil, za túto pani tu na konci. Myslím, že … ?... v tom stave...

Ó, drahý Bože, modlím sa za tohto muža, aby si uzdravil... [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] Sláva Pánova je tu, aby uzdravila každého, kto chce byť uzdravený. Vezmi si svoju posteľ a choď domov. Rovno tade von, kadekoľvek chceš, brat, choď rovno... Urobíte mu tam miesto pre tie nosidlá, ako vychádza von, ak môžete? Rovno dolu uličkou, urobte tomu mužovi miesto, aby si zbalil svoje nosidlá, tej žene, ona mala zlomený členok, polámané rebrá a všetko možné. Ale Boh sa dotkol jej tela a celkom ju uzdravil. Ona tu kráča, chodí dookola a oslavuje Boha. Vy, ktorí chcete, aby sme sa za vás modlili, príďte sem hore na túto stranu, zatiaľ čo sa modlíme.

228Požiadal som ho, keď tá žena tam ležala... ona mi povedala, ako sa cítila, a jej kĺb a jej rebrá a všetko to, povedal som, „Bože, ak mi toto dnes ráno potvrdíš, ja učiním tú istú vec, ktorú si mi povedal, aby som urobil, keď som bol tu, a keď dovolíš, že tá žena povstane a bude tu chodiť po tej budove.“ A okamžite po tom, ako som sa za ňu pomodlil, ona povstala, a oni zobrali tie nosidlá, a tá žena tu chodí dookola.

229Pán Ježiš je tu, môj drahý brat a sestra. Ja ťa nemôžem uzdraviť. Ale vy idete vidieť, verím tomu, jedno z najväčších prebudení, ktoré sme kedy mali. To je pravda, v tomto národe. Ja len viem, že niečo sa chystá práve teraz.

230No, ako tu rovno prechádzate, aby sa za vás modlilo, nech každý v tej budove je na modlitbe, ako naša sestra hrá. A brat Neville a ja budeme slúžiť a klásť ruky na chorých, ako budú tadeto prechádzať a budú sa vracať na svoje miesta. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl..]

231Niektorí ľudia dostávajú zlý dojem z toho, čo je pomazanie. Pomysleli ste niekedy na to? Kedy bolo to najväčšie pomazanie, aké kedy na niekom bolo, a čo oni urobili, keď mali to pomazanie? To najväčšie pomazanie, ktoré kedy bolo dané, bolo na Ježišovi Kristovi. My máme Ducha v miere. On ho mal bez miery.

232A On jedného dňa vstúpil do chrámu a zodvihol zvitok a čítal. Povedal, „Duch Boží je na mne, lebo On ma pomazal, aby som kázal ten príjemný rok... aby som obviazal zlomených srdcom, uzdravil nemocných, dal zrak slepým.“ A my by sme si teraz pomysleli, ak by také pomazanie, aké bolo na ňom, ktoré bolo prorokované pred 800 rokmi, predtým, ako prišlo, a On tu bol s tým typom pomazania, s tým plným požehnaním a pomazaním Pánovým na ňom, my by sme behali po celej budove, kričali a vykrikovali. Ale Biblia povedala, „On položil ten zvitok, sadol si, a vzácne slová vychádzali z Jeho úst.“ To je to, čo On urobil pod tým pomazaním.

234Pomazanie nie je emócia. Pomazanie je najvyššia moc pod kontrolou, vediac presne, čo a ako. A to je to, čo je tu.

235No, možno nebudete schopní to porozumieť, ako sem budete kráčať. Možno nebudete schopní to pochopiť. Ale vyzývam ku tomuto vašu vieru. Príďte a verte, čo som vám povedal, a sledujte, čo sa deje. Len verte, čo bolo povedané, a vidzte, čo sa deje. Pomazanie Pána je v chráme, v modlitebni dnes ráno. Amen. No, modlime sa, ako ideme. [Brat Branham sa modlí za tých v potrebe – pozn.prekl.]

… čo Boh môže učiniť
To, čo urobil pre iných, urobí aj pre teba
so svojimi naširoko otvorenými ramenami, On ťa ospravedlní
Nie je žiadnym tajomstvom, čo môže Boh učiniť

236Náš nebeský Otče, tá sestra tu prichádza k oltáru a cíti sa byť vedená, aby práve potom zaspievala tú pieseň. Ty si ku nej hovoril. Ona si kľaká. Ona sa modlí ako Anna v chráme. Daj jej duši túžbu jej srdca, drahý Bože. Ona Ťa miluje. Otče, aby si jej Ty odpustil, daj jej tie veci, o ktoré ona žiada, ako si tu kľakla, celá skrúšená a plače a vie, že to nie je žiadne tajomstvo, čo Ty môžeš urobiť, lebo Ty si Boh a všetky moci v nebi a na zemi sú dané do Tvojich rúk. Tak, nech Ty môžeš zotrieť teraz jej slzy, poteš ju s Tvojimi klincami zranenými rukami. Povedz, „Dcéro, tvoja viera ťa zachránila.“ Nech ide v pokoji a nech je... čokoľvek ona dnes túži, udeľ jej to, Otče, prosíme to kvôli Ježišovi.

237Milujete Pána? Nie je On nádherný? Mal som tu veľkolepý čas dnes ráno v tomto obecenstve. Cítili ste len Jeho prítomnosť? Len niečo naokolo, ako hovorí, „No, ja som s tebou, neboj sa. Tá malá loď sa nemôže roztrieskať alebo uškodiť.“

238Ako sa cítiš, mama? Dobre, to je dobre. Tá pani, ktorá bola na tom nosidle, povedala, že sa teraz cíti dobre. Či nie sme za to vďační? Náš Pán Ježiš. Ona príde späť a bude s nami a bude sedieť v zbore a radovať sa a chváliť Boha. Je to pravda?

239A ja verím, že ďalšiu nedeľu budeme mať veľa ľudí, ktorí budú chcieť svedčiť o tých veciach, ktoré sa dnes stali. Veríte tomu?

240No, čo robíme? Zostávame v Sláve. Kráčajte vo Svetle. Kráčaj krok za krokom s Ním, a vždy sa drž Jeho večnej ruky, večných požehnaní Božích, ktoré odpočívajú s tebou, poznajúc toto uistenie, že Boh nám nezasľúbil niečo, čo by nemohol urobiť. Rozumiete?

241Abrahám, keď bol starý, on sa nestaral o to, aký bol starý, on vedel, že Boh je schopný to urobiť, čo On povedal, že to urobí. Či to nie je nádherné? No, teraz, Boh nezomiera. Boh je od večnosti do večnosti.

242Či ste niekedy pomysleli, že keď vás opustí váš duch... Ak by ste boli v plynovej komore, ak by ste boli na dne studne, na dne mora, kdekoľvek by ste mohli byť, keď vás váš duch opustí, voda, oheň, nič to nemôže zadržať. To sa pohybuje rovno cez budovy, je to ako para. To tam visí, je to nažive, nemôže to zomrieť. To má večný život, nemôže to zahynúť.

243Potom, keď zomriete, a vaši milovaní plačú, oni si myslia, že ste mŕtvi, ale vy nie ste. Vy tam stále žijete. To staré telo pominulo, ale ono je položené do zeme. Všetky tie atómy a tie veci, ktorými ste raz boli, sa rozlamujú, a idú naspäť do toho kozmického svetla, do petroleja a čokoľvek to bolo, ide to naspäť do zeme. A jedného dňa, ten veľký Kráľ týchto duchov príde, Ježiš, prichádzajúci zo Slávy vo Svojom tele. Amen.

244A On uvoľní moc Božiu a každá osoba, ktorá je v Ňom, ich telá... tie atómy začnú ísť spolu, kozmické svetlo sa začne zhromažďovať a v okamihu každá osoba, ktorá je v Kristovi, bude premenená a učinená mladým mužom a mladou ženou, znovu stojaci na zemi.

245Pomyslite na to, nikdy nezostarnúť. Nikdy byť chorý, nikdy nemať bolesť srdca, alebo obavy. Čo máme, nad čím by sme sa obávali. My len kráčame vo Svetle Božom, že? Či On nie je nádherný? Ó.

246Pozrime sa, či môžeme zaspievať túto starú dobrú pieseň. Môžeš nám udať tón? „Moja viera hľadí ku Tebe, hore.“ Koľkí to poznáte? Zvykli sme to tu vždy spievať.

Moja viera hľadí ku Tebe,
Ty, Baránku z Golgoty, Božský Spasiteľ,
počuj ma teraz, zatiaľ čo sa modlím,
vezmi prečo všetky moje viny
a dovoľ mi od tohto dňa byť cele Tvoj.

Viem, že je neskoro, ale spievajme to len. Každý teraz, poďme.

Moja viera hľadí hore ku Tebe...

Ako sa cítiš, sestra? [Brat Branham sa s niekým rozpráva – pozn.prekl.]

...Božský Spasiteľ...
... počuj ma teraz...
nedovoľ mi nikdy odísť od Tvojho boku...

Páči sa vám to? Ó, milujem to, tie starodávne piesne. Páči sa vám to? No, spievajme teraz „Blízko kríža.“ Koľkí to poznáte? V poriadku, poďme teraz všetci spolu, poďme, „Ježišu, drž ma blízko kríža.“

Ježišu, drž ma blízko kríža
tam je vzácna fontána

voľná pre všetkých, uzdravujúci prúd
vyteká z vrchu Golgoty.

V kríži, v kríži,
ó, nech je navždy moja sláva
až kým moja vytrhnutá duša nájde odpočinok za tou riekou.

Dolu pod krížom, kde Spasiteľ zomrel,
tam dolu kde som plakal od svojich hriechov
tam bola do môjho srdca uplatnená Krv,sláva Jeho Menu!
Ó, sláva Jeho Menu (tomu vzácnemu Menu)!
Sláva Jeho vzácnemu Menu!
Ó, tam bola do môjho srdca uplatnená Krv,
sláva Jeho Menu!

No, zatiaľ čo toto spievame, je tam ďalší refrén tohto, alebo ďalšia časť toho, „Som tak predivne spasený od hriechu,“ tak počas toho sa otočme a potrasme si s niekým, kto je pri tebe, pravú ruku. Povedz, „Či nie si rád, že si Kresťan?“ Takto, poďme teraz.

Som tak predivne spasený...

[Brat Brahnam zdraví ľudí – pozn.prekl.]

...kríž, kde ma vzal dovnútra,
Ó, sláva...

(Nech ťa Boh žehná, brat)

Dolu pod krížom, kde Spasiteľ zomrel,
tam dolu kde som plakal od svojich hriechov
tam bola do môjho srdca uplatnená Krv,
sláva Jeho Menu!
Ó, sláva Jeho Menu (tomu vzácnemu Menu)!
Sláva Jeho vzácnemu Menu!
Ó, tam bola do môjho srdca uplatnená Krv,
sláva Jeho Menu!

Či nie je On nádherný?

[Zhromaždenie ďalej spieva – pozn.prekl.]

Či nie je On nádherný? Viete, toto je ako veľké, plné vedro medu za studeného rána. Je to také hutné, že sa z toho ťažko dá dostať, že? Nech ťa Boh žehná, sestra. Je každý šťastný? Zodvihnite ruky a povedzte „Chvála Pánovi!“

Vynasnažme sa byť naspäť dnes večer na službu. Každý nech si pamätá a modlí sa... brat Neville, počúvajte ho vo vysielaní na tých ďalších službách ďalšiu nedeľu. A my chceme, aby každý, kto bol uzdravený, aby tu bol ďalšiu nedeľu a dal svedectvo na slávu Božiu.

Milujeme Pána Ježiša. Milujeme vás a my sme nedenominační, dvere sú otvorené pre každého, kto chce, bez ohľadu na rasu, vyznanie alebo farbu. Žiaden zákon, iba láska, žiadna kniha, iba Biblia, žiadne vyznanie, iba Kristus, a to je ten spôsob, ako stojíme a žijeme. A každý... nemáme členstvo, máme obecenstvo jeden s druhým, zatiaľ čo nás Krv Ježiša Krista očisťuje od každého hriechu.

Skloňme teraz na chvíľu svoje hlavy, zatiaľ čo požiadam pastora, aby nás rozpustil, a uvidíme sa ďalšiu nedeľu, ak bude Pán chcieť. V poriadku, brat...

PREČO SÚ ĽUDIA TAKÍ ZMIETANÍ? (WHY ARE PEOPLE SO TOSSED ABOUT?), 56-0101, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 112 min

1-1 ...?... There to my heart was the Blood applied.

Glory to His Name!

Our Father, we thank Thee this morning, there is a Fountain open in the house of David for--for uncleanliness, and purifying of our hearts. And we come humbly this morning to that Fountain, that's filled with Blood of Thy own beloved Son, Jesus. Plunging our souls beneath Its crimson flow, to come up on the other side washed. Where we went in sinners, we come out saved. Go in sick, come out well. Go in downtrodden, disheartened, weary, tossed about by every little thing and come out on the other side established. How we thank Thee for this great opportunity, this great privilege that we have of coming to Thee. And today we humbly bow our heads and thank Thee for every blessing. Meet with us today Father here.

Now we thank You for meeting with us in the songs, and the former part of the service, and now meet with us around the Word. And may we have fellowship around the Word with Thee Lord, and may the Holy Spirit take every word straight to the heart of the believer and sinner alike. And may there come forth a great harvest of help today: help for the needy; help for the sick and the afflicted; help for the weary and distressed; and help for the wayfaring man, for the lukewarm believer; and encouragement for the one who's in Christ, resting, filled with the Spirit, waiting the coming of the Lord. Grant it Father, for we ask it in His Name, the Lord Jesus. Amen.

So happy to be in the Tabernacle this morning; and a hearty good morning to you all. Trusting that this day has found us still in the service of the Lord.

When we raised our hands awhile ago, how many could sing, "I am so wondrously saved from sin"? I was sure so happy. It looked like a hundred percent. Everywhere, every hand that I could notice was up in the air. "I am so wondrously saved from sin. Jesus so sweetly abides within." I'm so happy for that today for you.

1-3 And now, I believe the sister here on the stretcher is just a little bit in the sun. If she--if she'd want to be moved over, maybe. I don't know whether it's bothering her or not; and I noticed her hand also up. "So wonderfully saved from sin, Jesus so sweetly abides within."

Oh, isn't that marvelous--when Jesus of Nazareth can come into our hearts, and bless us, and make us what we ought to be. There used to be a little song we used to sing years ago: "He makes me what I ought to be. His grace can cleanse and set me free," (something like that). How marvelous it is.

1-5 Now, just before we start in to teach the Sunday school... It's my lot this morning to come and teach Sunday school.

And it made me feel good to come in the back door and see them putting the birthday offerings up here. That reminded me of a long time ago when the Tabernacle was first, being in its cradle days. And it's just like old times to hear the pastor blessing the people for the coming years of their life, and giving thanks for what God had graciously done for them.

1-7 Now, I... I think I owe to this Tabernacle the--the reasons why; and to be the first place that I make this announcement of anywhere yet. It's typed out and ready for mail. But I think that I would want to quote it, being the new year's; not that it's New Year's, but it's the new turn of time.

I believe we're living in a very wonderful, glorious day of opportunity, when people of this day living to see the shadows of the coming of the Son of God. I--I believe with all my heart that the world is going to burst now into the greatest revival that was ever known, or it's going into the darkest chaos that's ever been known in history.

And I... It's a--it's a great time of people to make a decision on what they're going to do. If there happens to be someone here today who hasn't made the decision right, for Christ, I trust that it'll be this morning; somewhere in the service that you'll in your heart say, "Yes, Lord, this is the day when I take my--make my decision to serve You the rest of my life."

2-3 It's a wonderful day. I'm sure that over our eyes has been just a veil--even believers, till we can't see just what's going on around us. You see? And many times spiritual led people are misunderstood, and... and they don't... to the peoples of the world, because it's such a strange and an odd life to live a full surrendered life to the Lord Jesus.

2-4 Now, a few weeks ago... I had--had promised the Lord eight or ten, about ten years ago, when I left in 1946, when I left the Tabernacle, that I would serve Him with all my heart in these campaigns, knowing that it was going to be a great disturbance out there, because--and a lot of money included and everything like that. So I--I knew that usually, in reading, that men who get--the Lord bless them just a little bit, there's about three major things that usually brings a minister to his--back to the rut. And noticing them: one of them was money, women, popularity. And those three things... I noticed in the Scriptures that where it... Money was the prophet Balaam, who sold out his gifts to go and... on account of money--when Balak offered so much money. Many of you are acquainted with the story.

To Samson, it was Delilah, the woman who wooed him in her lap until he give away the secrets of the Lord to her.

And Saul, it was popularity; he was a prophet. The Bible said he was numbered with the prophets. And through popularity he wanted to be big and above someone else. He fell by this.

2-7 And this is the three major causes that I see in the Bible that caused men to fall. And I asked our heavenly Father to please let me shun at all times those things, especially these three major things, and had kept a covering over them.

I made a promise to God that I would never beg for money in the meetings. And I made a covenant with Him: if He ever got to a place where He didn't supply my needs in the meetings, just by passing the collection plate: which I knew it would take tens of thousands of dollars to do it in great massive meetings. And then I--I told Him that I would leave, and come home off the field.

3-2 This He miraculously did without making one stress at any time for money, or press. Three or four managers lost their jobs because of making a little press for money, which I would not permit it. I don't believe in it.

The people around the city here might think... Well, the Lord gave us a little home up there. That was taken up in one night that I... Someone thinks, "Well he's a multimillionaire." I wished you only knew the truth (See?); you'd know different from that. That I could've been, that's right. But I... not even begging, but just people come and say, "I give you this Brother Branham," but I refused it. I don't want it. I want nothing to do with it. It's--it's filth. I--I want my inheritance to be above: up here.

3-4 And that--knowing this: that day by day, the gray hairs is coming into my head, and... And I'm not the little boy that I was that started preaching here twenty three years ago. See? And I know one thing: that no matter how much you got of this... What would it profit a man if he gained the whole world and then lose his soul?

So I seen that cursed thing. And the last few days, ministers, and people calling of different family disasters and things.

3-6 A lady called me the other night. She said, "I won't tell you my name. My husband is one of the well known healing evangelists on the field." And said, "I've caught him right in the act of living in adultery with an eighteen year old girl. He--he confessed to me that he'd been doing it for two years." And said, "What shall I do, Brother Branham?"

I said, "Lady, I don't know." I said, "I'd pray for my brother, his soul." And such as that.

3-7 We've tried to shun it. And He's... He miraculously met me, and helped me until about the last couple meetings. In my last meeting in California alone, and the last two meetings, I went fifteen thousand dollars in debt. That a... They said, "You have to beg. You have to tell the people. They want to be begged."

I said, "That's not my promise to God.

Some man said, "I'll underwrite it."

I said, "That isn't my promise to God."

So to keep my promise, as I would to my fellow man, I did to God. I didn't want to tell my wife and boy on the road home... I come to California, and I had to stop in the evangelistic services. I said, "I'll go back, rest up a few days, and see what the Lord Jesus says; and if nothing else, I'll come down and help Brother Neville pastor the Tabernacle." I said, "I'll--I'll do something to preach the Gospel and go to work like I used to do: patrol on the lines in the Public Service Company, or something; and preach on, and let him have Sunday morning or Sunday night, and I'll take the other service; and him have Wednesday, and I'll have Tuesday, or something like that." Or... I said, "We'll go right ahead with the services." And I said, "I'll get me a job and go to work."

4-2 I did. I got me a job with Brother Wood, back there, moving houses and things. And so, I just went to work, got me a job. It hurt my wife and Billy. They said... Billy said, "Dad, I'm sure you're doing wrong."

I said, "No, I'm doing right. I keep my promise." See? I told him, I said, "My promise... No matter what it is, if a man is not as good as his word, I don't want to... You can't trust him, because he's not no good. See? There's one thing that a person must always be: that's honest. Be... Tell things so that--that you can go back and tell it a million times, and it'll be the same thing. You see? Just be honest. No matter if it's bad, or whether it's good; be honest. And if it's against you, say it anyhow; or keep still; don't say it at all. See?"

4-4 And then--so then I--I--I feel that way, that God will bless an honest heart; and knowing the position that I stand in to defeat sickness and stuff for people, and prayer to the Lord Jesus according to His Divine Word and His--and His calling, then I must be honest in heart to do that, 'cause the devil knows whether you are or not. See, he won't pay no attention. I don't care how loud you holler, or how much you make up, he won't pay no attention to you. See? That's right. But God will if you're honest.

4-5 So I said, "I'll tell them when I get to Arizona," (after I left California). I didn't have the nerve. So after... I said, "When in New Mexico," and on and on, till told them coming right down here in Indiana. But they--they understood it pretty well.

Billy didn't get it too well. He said, "Daddy, I think you're making a mistake."

But I went home tired, weary, upset, crying, went to bed that night; and after the wife got to sleep, I went in the room, and knelt down, and said, "Dear Jesus, I don't know what I'm going to do. Here I am right back where I started from again. I guess I made a failure." About two hours from then He appeared to me. And He showed me a vision of such a panoramic view of people, I never seen. I was talking to my wife in the vision.

5-3 Now, you people that know me, know I'm not a fanatic. I don't say these things 'less they're the truth. That's right. And I--I seen it. Then I seen Brother Arganbright standing there. And I went up to him. He said, "Brother Billy," said, "we've given out all the prayer cards, and everything's ready now for the meeting. We got a way to take you in and out."

I said, "Thank you, Brother Arganbright."

And I walked over to some more brethren. And there was another brother preaching. I said, "Who's he?"

They said, "They put him up."

I said, "Who is they?" And they just turned around, walked away. And the man made--dismissed the audience and let them all go. And I said, "Oh, you shouldn't do that, because there is--there's no altar call."

"Oh," they said... Another fellow spoke up and said, "We done took up the offering."

I said, "When is the offering more important than souls before Christ?" See?

5-5 And at that, the Angel of the Lord taken me out then, and He taken me to a real bright stream of water. It was the most beautiful blue water; and great fish were swimming around in it. He said, "I will make you a fisher." And He said, "Now, cast your lure into the water; and when you do, pull it slow, first time; and the next time, just give it a little jerk, not too hard; and the next time, set your hook for the catch."

And I started to throw my line in the water. I pulled, and everybody begin rejoicing and saying, "That's wonderful. That's wonderful." I got all excited and jerked it hard on the next one out; I pulled the fish and all out of the water. And what it was, it was a little bitty fish, and it, just about the size of the lure. And I got my line all tangled up. And I was straightening out my line, and the Man which was talking behind me, walked around in front of me, dressed in Palestinian clothes and a turban on His head. He had a white robe. He said, "Brother Branham, that's it."

6-1 I said, "I know I didn't do right," I said, "I jerked it when I ought not to."

He said, "Don't get your line tangled up in these kind of times."

And I said, "Well, I'm running it as straight as I can. I'll be very careful."

He said, "Now, the first time I spoke with you, you put your hands on the people and told them what was wrong with them. And the second pull, why, when you did, you would know the secrets of their hearts. And I made you a seer before the people. But you was always trying to explain it. You oughtn't to have done that." He said, "You made a public showing out of it."

I said, "I'm very sorry."

6-3 Then He taken me from there, and I seen a great huge tent. I never seen such a--a tent. And it was packed and lined everywhere with people. And I walked out to the... Looked like I was standing above the people, looking down, where I'd just made an altar call; and hundreds and hundreds of people were weeping and rejoicing after they had accepted the Lord Jesus as their Saviour.

And I looked, and then heard a man get up and say, "Call the prayer line." And people begin to line up over on this side, the left from where I was looking down towards the platform, and they lined all the way up and down the street for a prayer line. I noticed to my left, which would've been to my right if I was on the platform, a little wooden building. And I seen that Light, that all--they have the picture of, you know, that's always in the meetings; I seen that Light leave me, and go to that building, and go in that building; and a Voice said to me, "I'll meet you in there; that'll be the third pull."

I said, "Why?"

He said, "Well, it won't be a public show like the other." And I came to.

And I... Now, at the beginning of this new year, back to my tabernacle where I started from (See?), back to the beginning where I--I started... I--I am very grateful to God for these things.

7-2 And many of you know that just before leaving on the other crusade, about eight or ten years... I think about ten years since... Well, nine years it has been. It was... These things were told exactly how the auditorium services (You remember.), exactly how that Brother Lawton would live exactly three years, and then be taken away; that Brother Ward would build a tabernacle down in this position, this direction here, and all of it just exactly. You know it, you old timers. It happened just that way, and so will this, for it's THUS SAITH THE LORD. And you'll know.

And now is, I believe, that the--that the brink of the greatest meetings that's ever--we've ever--I've ever held for the Lord Jesus is laying right in the future beginning now.

7-4 So you know, I feel very happy this morning to--to come before you, and this is the first time the message has ever been given out--is right here through this microphone to the Tabernacle people. And now it'll be in the papers, the religious papers, like "Voice of Healing," "Herald of His Coming," and all of that, in a few days. It's already typed and ready to go.

Pray for me, and some glorious day when it's all over, we'll meet around His throne, and what a time we will have.

And remember, it's not just me out there in the service; I have such a little part to do with it; it's you back here also. See? And I just believe the little old Tabernacle is going to spread out, and it's just going to be marvelous what the Lord will do. Bless the Lord.

7-7 Now, straight to the Word. Before let's just give a little word of thanks to the Lord Jesus.

Our heavenly Father, we're just so grateful today for the--for You down here in this modern age, in the age of automobiles, airplanes, jets, the rockets, and--and all kind of science: telephone, television, and a modern atomic weapons, and so forth. You are still the supreme, almighty, omnipotent, omniscient God that created the heavens and earth and patterned out the sky. God, we can't explain it. We can't explain it. Neither can we explain why the sky doesn't have an end, how the world can revolve around, and so perfect till twenty years before, they can tell when the eclipse of the sun is coming; because Your machinery works exact. We can't produce a piece of machinery to be that exact. Oh, but great Jehovah, Who holds this earth here in space, it's perfect. And we love You, and all Your doings are just and right.

And we submit ourselves to Thee this morning, the beginning of this new year, and ask that You fill us all with the Holy Spirit, Lord, and draw us close to Thee; and may Thy everlasting arms be around us and hold us, Lord, for the days are shaking and dark, but the Morning Star is leading the way. We shall follow, Lord. Where He leads me, I will follow. If it be some through the waters, some through the flood, some through deep trials, but all through the Blood.

8-1 O God, lead us by Thy everlasting hand until the victory finally is won, and Jesus returns to the earth. Sin, sickness, and sorrow will be ended, and we'll live this glorious Millennium with Thee. We're longing for that great day. Come, Lord Jesus, to Thy Word today. Get into It. Circumcise the lips that speak, and the hearts that hear. And may the seed fall into the heart where the Holy Spirit will sow it, and bring forth a hundredfold. We ask in Jesus' Name. Amen.

8-2 Now, God bless you and help you, as we settle down now for the teaching of the Word. Try not to keep you too long, if I possibly can here on a Sunday school lesson, 'cause we have healing services to pray for the sick, immediately after this.

How our Lord Jesus has been so graciously to us. Just talking with Brother Neville... I forgot, Brother Cox I believe was with us, when we went to pray for a little mother up here at Charlestown one time, dying in the bed, last hopes, cancer eat her up. And God marvelously and miraculously healed that little woman. And her brother is a minister, little Junior Cash; and he's out preaching the Gospel today and praying for the sick also. Just had a great revival up to Henryville, and Brother Neville was just telling me about how little Brother Junior was getting along. So glad for that.

8-4 See, cast your bread upon the water. It'll return to you someday. Sow the right seed; you'll reap the right crop. If you sow the wrong seed, you'll reap the wrong things. You can't go east and west at the same time. You're either going one way or the other. You're either pointed towards God this morning with all you've got looking to Him, or you're pointed the other way. You think sometime you're going right when you're going wrong; but you can't go to the right and to the left at the same time. You got... You'll come out. If you're headed left; you're going left and you'll come out left. If you're headed right, you'll come out right. You can't keep from coming right. It may seem like you're going wrong, but you're going right.

Follow the compass, and the Compass is the Holy Spirit. The magnetic pole of the north holds that compass exactly north. Isn't it wonderful that the electronics of the air...

9-2 I was standing near the North Pole, here a few years ago, and you hear, see those northern lights sweeping; and the yellow and green flashes in the dark midnight would make it as light as it is in this room to walk by. I thought, way down yonder in Central America, anywhere, that compass will point right straight to that magnetic pole. It'll guide you north every time. And how glorious that is that we've got a magnetic system in glory; and every man that has been made a compass to guide through this life, or point towards Jesus Christ, just as certain as we're setting in the church today.

9-3 In His marvelous Word now, the 19th chapter of... No, I beg your pardon, it's the--the 10th chapter of Hebrews and the 19th verse. I want you to listen close as we read.

Having therefore, brethren, boldness to enter into the holiest by the blood of Jesus, (How wonderful.)

By a new and living way, which he has consecrated for us, through the veil, that is to say, through his flesh;

And having an high priest over the house of God;

Let us draw near with a true heart and with full assurance of faith, having our conscience sprinkled from evil, and our bodies washed with pure water.

9-4 Now, may the Lord Jesus just grant this answering to the Word. You like the Word? Faith cometh by hearing, hearing the Word of God.

Now, just for the teaching service now, for perhaps the next thirty to forty minutes, let's go right straight into the Word.

Now, our faith cannot rest upon nothing. A Christian has to have, his faith has to have a solid resting place. You know that, and the only resting place that a Christian, a true borned again Christian can rest his faith, or hers, is upon the unmovable Word of God. It isn't built upon the shifting sands of man's theology and--and doctrines, and upon some church affiliations. But a true believer, his faith rests solidly, unshifting as he approaches the Word of God.

10-1 I was saying somewhere, maybe here a few nights ago, I wanted to preach so bad, I preached to my wife in bed till twelve o'clock, just telling her of how glorious Jesus was. A text come in my heart. It kept burning me so great till I just couldn't rest with it. And I just said, "Honey, I want to preach to you a little while." And she roused up; by grace she listened.

I said, "The Christian faith is based solidly upon rest. That's right. A Christian is not tossed about. A Christian doesn't run from place to place. A Christian doesn't fuss, and fume, and worry about things. A Christian rests. It's all over. It's all finished for the believer at Calvary. That's right. Oh, sickness may comes and disappointments; but the Christian's at rest knowing this, that God's able to keep that which He has performed, knowing that no matter what the thing is, or how it looks, there's neither sickness, sorrow, death; there's neither starvation or anything that can separate us from the love of God that's in Jesus Christ. We're at rest. Just let the old ship toss any way she wants to; the anchor holds.

10-3 I come by a harbor one time and seen that. We was flying in a plane. The great... Coming down low, there was a big old ship there. The sails had been let down, you know. And, oh, what a storm on the sea. My, she was tossing. And I seen that old ship there rocking back and forth, and some waves that would go in, and some waves that would go under, and everything. And I said, "Wonder why that is?"

And a fellow setting said, "It's got a sea anchor on it. Therefore," said, "the ship can't sink." He said, "It can go through the waves, but it can't sink, because it's anchored."

I said, "Oh, praise be to God; we got a anchor." Some waves we can go over, and some we can go under; but regardless, if the anchor holds... It isn't the ship doing the holding; it's the anchor doing the holding. It isn't what I am, or what I will be, or what I was; it's what He is now, and what He did for me and you. It ain't what I can do; it's what He has done.

10-5 My faith doesn't anchor in what the coming meetings will be. My faith doesn't rest in only--any ability that I would have, or upon what church I should join, or what people I should associate with. My faith anchors and rests entirely upon the finished work of the Lord Jesus Christ, already been received.

God justified Him by raising Him from the dead. "This is My beloved Son in Whom I'm well pleased," and God raised Him up from the dead for our justification. No wonder the poet said:

Living He loved me; dying, He saved me;

Buried, He carried my sins far away;

Rising, He justified, freely forever:

Someday He's coming--oh, glorious day."

The Christian rests in that hope upon the stormy seas. There... Sure, storms rise, all kinds of troubles, but we're anchored. That's all. It'll never sink. It can't sink.

11-3 Now, I've noticed many Christians in my life to be up and down. I've wondered about that. And without preaching such a text as this out in the other churches to where I go, I thought best to deliver it to my people here at the Tabernacle upon, "Why Are People So Tossed About?"

You find then, people who seem to be very religious, seems to have such a deep desire, and daily they search, and hunt, and seek for God, and never come to any settlement of any kind to where they could ever be settled or anchored in Christ. And this I have learned to be in experience, that it is people of intellectuals.

11-5 Now, speaking this, there is two different types of Christianities. Seems strange, but I would not say two different types; I say two different phases would be a better word to use, not two types, two phases: the same Christianity, but two phases of it. And one of them is an intellectual or a mental conception of what God has said in His Word and of Jesus Christ by the way of knowledge. And the other is an experimental experience that God has given the man in his heart.

The one, intellectually is a hungering. He--he's feasting on God, but his--his feast doesn't hold out. The other one seems to have victory all the time. There's nothing bothers them. They're just as solid and anchored as they can be. No trials, no storms bothers them at all. But they seem to have something about them that people who are Christians and trying to live for God, admire that type of Christian. And I've often wondered, "Lord, what is it that these people have that others crave so much for, and yet seem to fail to get it?"

11-7 And I know that's a great question of all of our hearts who have served Christ. And I've never seen a person yet, that ever once comes to Him except they--afterwards, they--life never seemed right to them any more, if they ever left Christ.

12-1 I was speaking yesterday to a little colored man who told me of a minister walking back, and tearing up his preaching papers, and throwed them into the trash box, and said, "I'm through with it." And the following Sunday he'd got a case of beer, and set in the place and drank it. A couple weeks after that, laid dying on the bed.

If I had time I'd explain that, how that works in the Bible, but that'd be off the text. But that's another subject, how that Satan come in and took the person; God had to take His child home. That's all it was: often happens.

12-3 But now, to see this hungering--for people, and yet, not able to reach it. And many of our teachers and schools have brought in much theology of telling the people, "Well, it's because you didn't shout, because you didn't speak with tongues, or because you didn't have these kind of gifts," which I have nothing in part, or to--to say against such things; but altogether, you find these people, when they do shout or speak with tongues, or some other emotion, they still don't seem to be the person that they should be. Now, we have--know that to be true. And I've often wondered myself, just what could be done in that kind of a state of mind for the person. So finding it so simple in the Word of God, we're trying to explain it. And in order now to do this, after seeing the intellectual part of the mind and the soul, which is in the heart...

12-4 Now, you truly have two different mental faculties. You have one of them that's in your head by your brain, and the other is operated in your heart, which is called your soul: your spirit and your soul. Now, they are very much in disagreement many times. When the head seems to say something, the soul wonders at it if it's not right. But when it comes into the soul, the head seems to step back.

There's been things that's happened to you that you knew was going to be, yet, you could not explain why. And there's no reason; you couldn't explain it out; but yet, you just accepted it, and it happened just that way. That's when something happens down here.

12-6 In the great meetings of the vast fields of the campaign, I noticed many people coming to me and saying, "Oh, I have all faith, Brother Branham." And intellectually they are right here, but in their heart it isn't there. If it was, they wouldn't be on the platform to be prayed for--for help of faith, if they had faith.

Now, we'll have to go back and get a type to bring this picture out to you this morning as children, and I want you to notice closely. I believe in typing, especially to--to people that's--that's... It's easier for them to understand, to illustrate. It's--it's good to teach children; and we're all children. We're--we're just adolescence in God. Who would--here would like to say, "I'm an adult, growed up in God. I..."? We are not; we're just little babies in God. That's right.

13-2 Now, we want to try to get this to a place where we can see exactly what God is doing. So let's go back now to the Old Testament to get a view of this, and we'll take it by the children of Israel.

When they were crossing the--the Red Sea, and come over into the promise land, God, by sovereign grace, each night, rained down manna out of heaven. And the people would go and eat, take this manna and make it into bread, or cakes, or something, and would eat this bread which sustained their life in the journey. And we find out that many times, if they let the manna lay just a little too long on the ground, it would--it would melt, run away. Just like frost or something on the ground, it--it didn't hold.

13-4 Now, we see that that same thing is happening in Christianity. Many people, before nine o'clock, get hungry. You have a lot of campground, what would I say, campground stars? Many people go to the service, and rejoice, and shout, and praise the Lord while the Spirit of God is falling; all condemnation left their hearts. And as soon as--a day or two after the revival, they find themselves back in that old grind again. Yet they're eating manna.

Many people come to Christ--which has never been able in the Pentecostal world to make the Pentecostal people see this fundamental truth. It's so hard, because each church has its doctrine, and they hear their pastor daily. And the evangelist speaks something; they say, "Oh, well, I got it, that--what difference does that make?" But they fail to get this truth.

13-6 Now, I've often spoke, and do yet, and believe this great faith, or fundamental truth that Jesus Christ said, "He that heareth My Word, and believeth on Him that sent Me, hath Everlasting Life, and shall not come into condemnation; but has passed from death unto Life." You see it? "He that heareth My Word..." Oh, I wished I could sink it into every heart. St. John 5:24: "He that heareth My Word, and believeth on Him that sent Me, hath Eternal, Everlasting Life, and shall never come unto judgment; but's already passed from death unto Life." That's His Word.

14-2 What do you have to do? Believe, hear. Faith cometh by hearing, hearing by the Word; and believing, and applying, and resting. You see it? The Word says so; hear it. Your heart says so; believe It. And your whole being rests in it. It's finished.

Faith cometh by hearing. Jesus said the Word, "He that heareth My Word, believeth on Him that sent Me, hath Eternal, never ending, always existing Life." Isn't it marvelous? "Ever existing Life, and shall never perish, but hath already passed from death unto Life: has passed from separation on to everlasting Presence." Amen.

14-4 Already... When you was an alien from God, you ceased to be an alien; now you are a child. From death unto Life, from darkness unto day, from mortal to immortal, from corruption to incorruption, from weary unto joy, from death unto Life, and are resting fully upon THUS SAITH THE LORD. Not upon feelings, mental emotions, theory, upon some unknown something that somebody has said to you that has no basis, upon someone say, "Well, you come and join our church, and it'll be finished"; but upon the Word of God the human soul rests solid. God said so. That settles it, makes it real.

14-5 Now, let's go quickly to the second step. What makes these people go out on the ground and eat the manna, and then before night comes, many of them got hungry? And people go to the meetings; there's just many people who goes and turns their radio on, and hears a good sermon and rejoices; many of them goes to church, and they hear a good sermon, and they go home and rejoice. But what is that thing then that comes in and takes it all away from you the first little difficult that rises? Surely, if you're hearing the Word, and your soul is rejoicing in the Word, it's the Holy Spirit that you're eating.

14-6 See, I believe that you believe unto Everlasting Life. I believe that--that your acceptance of the Lord Jesus gives you Everlasting, Eternal Life when you believe it. Then I believe by one Spirit then you're baptized into the body of believers. (We're going to get to it in a few minutes, if God willing.) You believe unto Life.

He--Paul said, passing through the upper coast of Ephesus, finding certain disciples, he said, "Have you received the Holy Spirit since you have believed?"

15-2 See, your faith anchors you in Christ. That's intellectual. You believe it. You accept it. You say that it's right. You recognize it to be the truth, and you're a Christian. And you've got Everlasting Life by believing it. You've entered to God. You're on the campgrounds. Manna's falling, and you're eating it.

And did you notice: the strange thing, there was a mixed multitude eating the same manna? People who are sinners, who does not accept the Lord Jesus can still enjoy the--seeing the moving of the miracle of God, healing the sick; can rejoice in people doing right; can open their hearts and rejoice in a sermon that's preached under the anointing. And that's the same type of manna that the Christian is eating. You see it?

15-4 Then, you always remember my doctrine here at the Tabernacle: You have to follow God in threes, because He's perfected in it.

Now, we wonder why. Then we find out that this manna would vanish. It would come on the ground, then vanish; then come again, and then vanish. Every day some of it was by nine o'clock, they were gone.

I've met people who would stand in the church and just rejoice; and see them go outside the church and maybe Monday or Tuesday, one, just living unbehaving--becoming to a Christian. And the man or woman, whoever it may be, would turn again, and shake your hand, and say, "I don't want to do those things." You feel sorry for them.

15-7 You've seen people accept Divine healing and say, "Oh, yes, I see it. It's in the Word. Oh, thank you, Lord; I believe it." And they'll go all right for a few days; and the first little storm that strikes, back they go again. You've noticed it, and it's true; and the people can't help it. So what's it all about? What causes these things to happen?

15-8 Now, let's notice. Now, notice that this manna, when it fell, God sending it down to provide life for the children of Israel in their journey... Then God told Moses and Aaron to go make a great golden pot, and to fill it full of--of manna, and to put it in the holy place--or the holiest of holy places by the ark. This manna was to be set by the ark; and there it never failed. It never got old. It never lost its sweetness. It was always good inside there.

16-1 Did you ever meet a person that's been in there, and has tasted, and living on this manna? You can meet him on Monday, Tuesday, Wednesday, Thursday, Friday, Saturday, or Sunday; cloudy day, bright day, gloomy day, things going right, wrong; he's always sweet, always full of love, never a talk or do anything wrong. He's living under the glory of God. He never gets hungry. He never has to go to church to get built up. He--he's just always full of God.

16-2 People go to church, and they'll shake your hand in church, and laugh and calling you a brother. Outside of the church, they'd pull a little business deal that wouldn't be just exactly straight for personal gain. I wouldn't say them people are here in the Tabernacle, but I say there is. There's things that people would do, and they get different. A least little thing will bring that old temper back again, that selfishness, open up an ear to hear gossip, or do something of that type. That person has never entered into this pot in here.

They're outside. They're truly eating the same kind of manna. They've been brought into the camp, and that's where--in the camp in the field is where the people got the manna. And they're in there, and that manna that they eat is the same manna this man eats here. They both have the same pastor. They both read the same Bible. But one constantly stays true and humble, and the other one's got his ups-and-downs; a going like this, in and out. Both of them eating the same manna, but one of them has entered in, and the other one is still out. Both of them are believers unto Eternal Life, but one is baptized with the Holy Spirit in the Kingdom of God; and the other one is outside eating the same manna.

16-4 And the people has been telling us that "You have to shout to get in here. You have to speak with tongues to get in here. You have to do all these things." But we find out that those things don't work.

I've seen people shout that wasn't... I don't hardly think... I have no way of judging; I shouldn't. I've seen people that shouted that lived any kind of a life. I've seen people dance in the Spirit, up and down the halls, and come back out and living horrible. I've seen both men and women do that. I've seen men and women dance in the Spirit, and speak with tongues, and shout, that had a temper like I don't know what.

There's something wrong. And yet, they enjoy the blessings of God. They believe in it. They have faith in it. But it's only in this outer court. It never has come to the inner court. They've never got from here down here.

17-2 That's what's the matter with the--the--the churches today. I hope you see it. Oh, my, when I can see a preview of it, that makes me rejoice, seeing that our anchor holds within the veil.

The Bible said, "He that overcometh will I give a white stone and a new name that no one knows but he himself."

Don't make any difference what people say. You know yourself when you've been brought into the inner veil. No one could tell you any different. Not because you joined church, because you did this or that, but something just tells you. You've got a stone that's in the heart, not a hard stone, a soft one. This stone makes your heart soft instead of hard.

17-5 In Ezekiel in the old times when the laws were put into the tabernacle in the ark, the laws of God... Ezekiel spoke of another time. Now, the people... There's two classes of people today: them same classes that's trying to do something to save themselves. Each one says, "I'll go to church every Sunday." That's very good. "I want to be religious." That's very good. That's still under a law. But when the other, by going to church and being good is not something that you do yourself, it's something in you doing it for you: the Holy Spirit in your heart.

17-6 Now, notice in this inner court. These people that live inside here seem to have--always fed up, always feeling good. Ezekiel said, "I will write my laws anew and put it in their heart." Where the law used to be on stones in the ark, and the ark represents the heart, then "I will put my new law in their hearts," in the ark.

The heart is the abode of God. And in the Old Testament God dwelt in His glory over the ark; heart is the ark. God dwells, not in the head; in the heart. God's not known by theology; God's not known by mental conception; God's known by a old fashion, sanctified borned again experience that's in the human heart.

17-8 Yet men and women live a good life, and love God by a mental conception. But the real hiding place is in the heart: hid with Christ. And when Christ the Holy Spirit comes into your heart, He is in you with your temperament, and He's living His own Life through His own will through you. Hallelujah.

I know it sounds awful, but it's right. Christ... So yielded you are, that Christ speaks the kind of words He'd speak. He thinks the kind of thoughts He would think, through you. He does the kind of works He would do--through you. You are yielded and resting.

What a beautiful picture of a consecrated Christian: yielded. Christ working through.

18-2 Paul said, "For me to live is Christ, and to die is gain. Not me that liveth any more, but Christ that liveth in me." Christ living in the individual soul--surrendered. Christ speaks through the lips, and thinks through mind, sees through the eye, acts through the temperament. Hallelujah.

Then the things of the world has passed away. How can it be anything but sweet and pleasant all the time? Christ has got control. Amen. You see it? That's what it is. It's Christ in you: Christ in you.

18-5 You say, "Well (You see?), I believe it to be the truth, Brother Branham." That's right. It's in here, but it has to come here. If it is, then your whole makeup is Christ. Your attitude, your desires, your appetite, your everything is Christ: yielded, resting, everything perfect. No matter how dull it looks, or how black it looks, still it's the same. Christ is in you.

18-6 He speaks to the sinner in the voice that He would speak to him in. He speaks to the prostitute in the voice that He would speak to them in. He thinks through your mind the very thoughts that He speaks to your heart, the very way that He would if He was here on earth. And you're no more your own, but you're surrendered.

18-7 Into this holy place Aaron went once a year. The congregation watched him. He was dressed right. He had to be anointed right. He had to walk right. Blessed be the Lord. Dressed right, walk right, anointed right: he had a bell and a pomegranate on his garment. And as he walked, they played, "Holy, holy, holy, unto the Lord."

He taken before him a charger of blood, the blood of the lamb, the blood of the atonement; and he was anointed with the Rose of Sharon, and the anointing rolled off his beard plumb to the hems of his skirt. He was walking into the inner court in the presence of God; and when he went behind there, the veil fell behind him, and he was shut out. He was hid from the outer world. Praise be to God. There is a hiding place, abiding place.

19-1 We can walk in the Presence of God, and be hid from the things of this world. You don't hear them no more. It's soundproof (Hallelujah.)--soundproof. The world's on the outside, gasping and looking; but you're on the inside in the Presence of the eternal everlasting God, eating from this manna that'll last for spans of years, hundreds of years. It's never contaminated; neither did it give out.

And a man that once walked into God, and the veil drops behind him, shutting off the things of the world, he's in the Presence of God, eating the manna. No wonder twelve o'clock, nine o'clock, or anything, he's living in the Presence of the King. Amen. No wonder every day's fine for him. See; look where he's at. He's found the secret place. He's went behind the veil. The doors is closed behind him. He don't see nothing of the world. Them doors was made soundproof by sheepskins, and goatskins; and this is made soundproof by the baptism of the Holy Spirit that hides a man in Christ; there he becomes a new creature and he walks daily before Him in this manner.

19-4 What a beautiful picture of the believer in the Presence of God. All things are His then. All things was given to Christ. All that God was, He poured into Christ. All Christ was poured into the church. "That day you'll know that I'm in the Father, the Father in Me, and I in you." Oh, the privilege that the believer has, if they only could accept it.

You say, "Brother Branham, you've got a picture here under consideration, but how do you get to it? What's the next thing? How do we get into there, Brother Branham?"

Here's the way they come in the pattern.

"Oh I'm a Christian, Brother Branham. I've been saved. I been baptized. I enjoy the blessings of God."

You're in the outer courts.

But said, "Days I have my ups-and-downs, my wearies, my toss, my troubles. I wished I could live a victorious life."

Well, you've got to get out of the court. You've got to come in.

20-1 Now, what was the first thing? The courts represented justification. Outside there was where the people come in, all of Israel. No other but a circumcised Israelite could come into those courts. They'd defile it. You remember when Paul brought Timothy to the temple? And said, "They have polluted this holy place by bringing a Gentile in?" In the courts they must be absolutely justified people, regenerated men and women who's accepted God, and got Eternal Life dwelling in them. They must be that to be in the court.

Then they come to the first altar, and the first altar is where they burnt the sacrifice, and where the Lord met them there in forgiveness of sin and cleansed them from all their unrighteousness. And the burning altar, the brazen altar burnt the beast and the blood from the beast. That was the second court.

20-3 And now, after they left that second court, sanctification, they entered into this consecrated life, entered into the Presence of God. And while they were in there, there's where they had all these glorious things. What a very beautiful type that in there, anything dead come in, lived again. Did you ever think of that? They took Aaron's rod and laid Aaron's rod in the presence of this holy place; and when they did, in one night's time it budded, blossomed, and yielded almonds: in one night's time. Think of it. In the Presence of God this old dead rod, lying there in the Presence of God budded, blossomed, and yielded almonds in one night. What was it then? What kind of a rod was it? It was an almond tree rod. That's what he taken it from; the stick was off of an almond tree. And you are a stick some kind; and you're--you was taken off the branch of humanity, which was God's created son in the beginning. You may be fallen, dead, alienated from God; but by that in creation, you were created to be a son of God. You may bounce around, and be respected and honored out here in the courts, but if you ever get into that glorious place and hid away with God, you'll yield what you're supposed to do.

20-4 Take a dead sinner, alienated from God, without hope, without Christ, and put him in the Presence of God, in this great glorious tabernacle in there, he will yield forth fruit of the Holy Spirit: love, joy, peace, long-suffering.

The dead rod budded. 'Fore it budded, it had to have refreshments, had to be refreshed. Then after it was refreshed, it a... Well, it had to have a... It brought forth a odor, a perfume, the blossom. Then the next thing it brought forth was fruit.

And every Christian comes the same way when he comes into the Presence of God. First, he has to be refreshed. The Holy Spirit has to take a hold of a man and renew him and make him another person. The Holy Ghost comes in, just a refreshment.

21-3 The Holy Ghost comes in the quiet of the hour. You know, you go out of a morning real early when the dew is on the ground. The dew falls just before daylight, usually sometime in the night, after the hustle and bustle of the world is gone to bed, after everything is asleep. Did you ever go out early of a morning? And you go out early, and you see how everything's so fresh, just real fresh, early of a morning. Why? The old earth has been hid away for awhile, and it's refreshed.

And did you ever come in the presence of a man or woman, who hid themselves away from the world. It's refreshing to talk to them. They refresh theirselves. They begin to come to life.

21-5 And did you ever go into the rose garden early of a morning, or up and down the highways here real early, when the dew is on the ground, and behold that odor of the honeysuckles and so forth, the locust blossoms? Did you ever... It's just like a Christian who's hid himself away with God in the stillness of the night or somewhere; he'll come forth the next day with a freshness, an odorous life, a pleasant place to be, somebody you like to talk to, somebody that can encourage you, somebody you got confidence in.

Your neighbor over there, how you love to talk with her. See, that's the freshness, the odorous. And the next thing, it yields fruit. And everywhere the Holy Spirit comes, It always plants the Seed of God and yields fruit.

21-7 Another great thing of entering into this place, is a place where you can have confidence. You can believe.

Here's a woman lying here, stretched on a stretcher this morning in a serious condition. Well, if God doesn't touch her, she'll die. She's aged; she's an old mother, gray hair, wearing glasses, a very godly looking person. [Blank.spot.on.tape--Ed.] I shook her hand, talked to her a few words a few moments ago when I come in. Now, she's laying here. Perhaps her doctors did all they know how to do. They can't do no more. And she's fallen on her ankle and ribs and so forth, and a complication of things she told me what was wrong with her, and things which she didn't know also. But there she lays in that kind of a state. Well, being in that kind of condition and tore up like that, now, what can we do for her? Is to bring her in the blessed Presence of the all sufficient refreshing Holy Ghost that can take the staleness away from her. As the doctor, though good as he can be, trying to tell her that maybe there's nothing more I can do, but we lift her into this place.

22-1 Well you're old and when your days here about spent, that didn't mean one thing to Abraham when he come into the Presence of God. At a hundred years old, he pleased God, and considered not his own body now dead, but he was in the Presence of Jehovah. He promised that.

Here sits a lady on the end of the seat dying with a cancer, sure to die, nothing else left but to die. If we can only get her...

Nobody let Aaron in. Aaron walked in because he was invited in, because it was told to him by Jehovah; he had the right to go in. When Jesus died on Calvary, He ripped the veil from top to bottom, stepped in not only the High Priest, but to everyone that comes approaching God has a right into the holiest of holies. She has a right. The lady here, dying, has a right.

22-4 Here sets Mrs. Weaver, somewhere setting over here. Dying with cancer a few years ago, eat up, little bitty arms, she had a right to the Tree of Life. She had a right to come in behind the veil. And when I had to hold her from reeling from one side to the other, I baptized her in water right here. She lives today because she had a right. She accepted it, believed it.

And I think somewhere in the building in the back, I seen Mr. Morgan; perhaps Mrs. Morgan setting there, that set right here on this seat holding her up, dying with cancer, no hopes for her. But faith cometh by hearing, hearing by the Word. And He brought her out of that stale condition. Where her husband told me, who's setting present now, that he had played golf with the doctor; and they said the cancer wrapped around her intestines till it looked like it was tree roots. All hopes was gone. But the Holy Ghost brought her into the Presence, to the refreshing, and brought her behind the veil, dropped the curtain behind her. Don't care what the doctor says. No matter what anybody says. The veil dropped and shut off every unbeliever. Then she reached over in the golden pot of God and said, "By His stripes, I am healed," and she started eating it. The next morning it was still there to eat. The next day it was still there to eat.

23-1 That's it. Not look--wait till it falls again, or next revival; but it's everlasting, eternal, setting there, waiting. And she's still eating from the same pot of manna.

What was it? Getting her to enter into the refreshing, get the veil dropped around her so she won't listen to what the world says, but listen to what God said.

23-3 Go in by the Blood. Go in by the anointing, anointed. Walk right; live right; hold your head right. Until you enter this courts... I don't say that any man does this, that, or the other, how you're baptized, or which way, or this way, or what church you belong to, God by sovereign grace gives the Holy Ghost to them He desires to.

That's why these people; they walked humbly before God. God by grace give them the Holy Spirit, and that's the reason they live where they live. They're consecrated. They love the Lord. They believing and living every way, every day in His Presence. No matter what comes or goes. Whether the river rises, or whether the clouds are hanging low. No matter what it is, they're still living in the Presence of the King. What is it?

23-5 "Oh, you were not healed. That's just a make believe." The veil has dropped; they don't even hear it. They're in there; they're coming to Life (Amen.), yielding much. Talk to them a little while and you'll see there's an odor of saint about them. Their conversations is seasoned with salt, not talking about their neighbor, or try to fuss about something that's been done this way or that way. But their conversation's of Christ and His glory.

That's where they lay, yielding freshness, yielding their odors of the new Life, with the blossoms, and bringing forth fruit every day.

23-7 Others saying, "You know, I knowed she was healed; I knowed he was healed; then why can't I be healed?" Certainly you can, brother. The only thing is to get the anointing of the Holy Spirit.

"What is it, Brother Branham?"

Take God at His Word, for by faith are you saved, and that's through grace, not by works: no mental emotions, no stirred up, no speaking with tongues, no shouting, no nothing. By faith walk into the Presence of God, and say, "Lord God, I come solely on the basis of Your Word and I believe You."

You say, "Brother Branham, don't you believe in shouting, speaking with tongues?"

Yes, sir. But you're putting the cart before the horse. Come to Christ first. Come to Christ first. Let the Holy Spirit just take you over. Start eating from the manna. And it's good today; it's good tomorrow; it's good all the time, every day.

24-4 I want you to notice another thing about this. The peculiar of the Light the believer walks in when he's in Christ, peculiarity of it. Now, the three courts... The justified man out here, he walks by daylight. Someday he has gloomy days. You get it? Oh, I hope you see this. God bless you. Some days are gloomy, some days you do not know whether it's really worth while to serve God or not. You're walking in the outer court. Sure you're eating manna; sure you are a believer; sure you have Eternal Life; sure if you die you go to heaven. Truly. But what kind of a life are you living? Every day you get out here, "Oooh, I got my dandruff up today. I told them about it. I cussed them out. I couldn't help it. God forgive me."

Sure He will. Certainly He will. You're His child. But what kind of a life are you living?

My, don't you hate to live that kind of a life, the up and down, and the trouble, and that pull day and night, backslidden, back to church; backslidden; back to church; this, that, apologizing to this over here. This other fellow's just blooming right along, not a thing.

24-7 See what kind of a light's he walking in? According to the weather. It gives the light outside, the gloomy, the foggy, the halfway, and a bright day, then a gloomy, and a foggy, and a cloud over the sun. That's the way any regenerated, justified man lives. That's right. That's all the light he has to walk in when he's just walking by that.

He said, "I come to Christ, Brother Branham. I joined the church; I put my name on the book. I--I'm trying to live the best I can."

Well, bless your heart, brother. I appreciate that. God appreciates that. If you believe. "He that heareth My Words and believeth on Him that sent Me has Everlasting Life."...?... my brother; I love you. "But Brother Branham, my ups and downs, oh, my, I'm the most miserable person. I have to fight every day." Oh, yes, brother, it's where you're walking. That's all right. Then say, "Well, I want to go a little deeper."

25-3 Well, he comes into the court. Now, what's in there? There's seven golden candlesticks by that holy place, and it's giving light. The candlesticks are giving light. That's to the man who quits his drinking, quits his smoking, quits lying, quits stealing, treats his neighbor right, good to his wife (or her good to her husband, the same way, man or woman), the believer. He's come into a place where he's quit all of his meanness, which is through the Blood with sanctification. He's called to a new Life, and he walks in there.

He don't have to walk by the light out there; he's got a better light. He's walking by the light of seven golden candlesticks which is burning olive oil; and the olive oil was representing the Holy Spirit. The fire was the baptism which brought baptizing, or even baptized right in there by the Holy Spirit. But you're not hid away yet. You're not behind the veil.

25-5 Here he is. He's walking in these seven golden candlesticks. There's many light--much light in there. But there's days when those lights get dull. There's days when them lamps smoke, and the light's not so good. There's times when them lights have to be relit again, and you have to borrow a little from the neighbor to light one candle to the other one. It's still not a good light. We're thankful for it, but it's still not the right light. Oh, brother, see that? It's still not the right light.

You say, "Brother, I spoke in tongues; I've shouted." Good, wonderful. But let me tell you something different. All right, he's walking in this light. It's an artificial light. It's not the light of the sun, the light of the moon, the stars. The man in the justified courts, when night comes, he has a very dim light, just the stars, maybe a pale moon, a lot of flying clouds. He's in an awful fix.

26-1 But the man up here at the altar who sta--keeps hisself under consecration, and says, "Lord, I--I'm going to live right by You. I'm the deacon in the church, or something or another. I'm going to live good to my neighbor. I'm going to try my best to do better, Lord." Well, he's living in a better light. His light seldom goes out, but they do smoke up, and they have to light one from the other one.

26-2 But the man who walks beyond that, and goes in when the world is shut off, when the veil drops around him, down under the locking of the wings of the Cherubim, the great Shekinah Glory hung under there. It never got dim. It never went out. And the man who lives in the Presence of God under the veil lives in the Shekinah Glory. I don't care if the storms are raging, or the clouds, or the moon don't shine, and the stars don't shine. When the candlesticks goes out, that doesn't matter. He's living in the Shekinah Glory of God under the power of the Holy Ghost.

26-3 It didn't go out at night; it didn't go out... It's kind of a--kind of a mystic light, kind of a soft glowing light. And the believer at rest walks around inside the veil. The Shekinah Glory where the pot of manna was, where he eat daily, never give out. He eat from the manna.

Oh, my he has not a worry in the world. Everything was taken care of. God was over him, listening to his prays and answering his prayer? Not only that, but he's living right in the Presence of the King: God in the Shekinah Glory.

Every time anything would start up like that, it couldn't get to him. He wouldn't listen to it. He couldn't. The whines of the world was on the outside.

26-6 If you ever come into Christ, my friend, ever into a place where the world is dead; where the...?... or whether your children are this way, your mother's this way, your daddy said this way, or your pastor said that, whether the doctor said this or that, you don't even hear it. You live only in the Shekinah Glory, walking and living in the Presence of the King. Every day is sweet in your soul. Oh, my. All is well. All is well. There's nothing can harm you. Oh, what a place.

Oh, I think of that little song,

I've crossed the risen veil,

Hallelujah to His name;

I'm living in the Presence of the King. Living...

.. crossed the risen veil

Where the glories never fail;

I'm living in the Presence of the King.

I'm walking in the light, the beautiful light;

Comes where the dew drops of mercy are bright;

Shine all around us by day and by night.

Jesus, the Light of the world.

Let him hide himself;

And let me lose myself and find it, Lord, in Thee.

Let all self be crucified...

Let my neighbors gossip; let the this, that, or the other be gone. I go to church for one thing; that's to stay in Your Presence. I've moved in there, Lord; I'll never desire to leave again. I'll trust Your Word, what You say. There's where I want to be. Drop the veils around me, Lord, that I can only see Jesus Christ, and live, and walk, and die in Him. There you are.

27-1 On Mount Transfiguration, when Jesus stood transfigured before the apostles, when they looked up, they seen just Jesus alone. They said they seen Jesus only standing there. Oh, God, hide me in that place. Hide me over in that place where are the veils will drop and I'll see nothing but Jesus, Himself. I don't want to hear the fantastics of the world. I don't care whether they got atomic bombs, whether they got a jet plane, whether the new Chevrolets look better than the Buick; it doesn't matter. The thing of it is, I'm walking and living with Christ daily...?... yourself, and the veils are dropped around; and I am in He, and He in me.

27-3 Let the storms rage; my anchor holds within the veil. Can't tell you why we have a lot of storms on the seas in this day, but I'm thankful for an anchor that holds steadfast within the veil. When she's a rocking and it looks like every move would send her to the bottom, yet my anchor's in the veil. I've anchored in the veil.

I've anchored in Jesus,

The storms of life I'll brave,

I've anchored in Jesus,

I fear no wind or wave,

I've anchored in Jesus

For He hath power to save,

I've anchored in the Rock of Ages.

27-4 God help us this morning to enter into that inner Life. Quit staying out here where you're tossed about by every wind of doctrine, every little thing that comes along. And don't you know the Bible says in the last days that how men would come and be like angels of light in the last days? How they would take...?... and the devil's ministers are angels of light. Don't you realize that Eve was seeking new light whence the devil talked to her and caused every graveyard to be out there, caused every insane institution, caused every penal farm, caused every death, every sorrow, every starving baby, every dying mama? She was searching for something new. She was looking for something that she could find new.

28-1 Oh, God, take me back to the Shekinah Glory; take me in the veil with You. I'm satisfied with Jesus. Lord, let me lose myself and find it in You. Get into the inner veil where all these howls of the world...

The Bible said in the last days there would come a famine upon the earth, not for bread and water alone, but for hearing the true Word of God; and people will go from east to west and everywhere trying to find it. That hour is here. That hour is here when men are putting themselves up like gods, and wanting to be glorified. But people say, "Oh, doctor So-and-so, and big So-and-so."

Old Paul said, "I have one fear, and that is except you would try to worship me instead of the thing that I'm preaching. I never come to you with enchanting words of man's wisdom, but in the power of the resurrection of Jesus Christ; that your hopes would be built on that, on that there."

Today is a horrible day. The people are scattered abroad.

28-4 I stood a few weeks ago where there was a big tent erected (not slamming, God forgive.), where a man said he could cast out evil spirits, which I have no doubt of that. But evil spirits are not cast out by cruel indifferent living. The most powerful weapon there is in the world is love.

I stood by a little lady the other night where her husband was fixing to leave her and marry another woman, a very fine known couple. I looked at her. She said, "Well, I'm going to leave, Brother Branham."

I said, "Don't do it, sister."

Told me, said, "Oh, my husband, his ministry will be ruined. What can I do? I'm going to New York, and I'm going to get me a job."

I said, "Don't do it; don't do it, sister."

"What can I do, Brother Branham?"

I said, "Go up to him."

Said, "Well, I found the lady's picture, and I broke it up, and I done so-and-so. I did that."

I--I see that. But I said, "Go up to him, and put your arms around him, and say, 'Sweetheart, no matter what you done; I still love you.' That'll do it." It was right.

29-3 A young fellow come to me not long ago. He was a Pentecostal. He'd seen too many of these meetings. And he goes in, and his wife is a staunch Lutheran. She said, "Well, I guess you all went down and shouted last night." Said, "I guess you was all speaking in tongues and doing all this last night."

He got out on the floor and said, "God, cast out--I cast the devil out of her. I cast the devil out of her." Almost a divorce case, man, a fine man.

He come to me, and he said, "Brother Branham, we're going to have a divorce, I guess." He said, "I just can't get that devil to move out of her."

I said, "Brother, you're going at it the wrong way." I said, "When she starts like that, say, 'All right dear, bless your heart, honey.' And be real kind to her. Just see how much you can do for her."

He said, "Brother Branham, well, how will I ever get the devil out of her."

I said, "You do as I say, and just keep praying in your heart." See, I said, "God will take care of the rest of it."

He called me up about two or three weeks later and said, "My home's revolutionized." He said, "My wife is a different person."

I said, "Which is the most powerful? Screaming, and kicking, and stomping; or putting your arms around in love?" God is love. God so loved the world...

Ever since by faith I saw the stream

Thy flowing wound supply,

Redeeming love has been my theme,

And shall be till I die."

That's right.

29-8 A man called me said, "This woman's got at least three devils." He said, "One of them's name is Jess, and the other one's name is Seth, and he didn't call the other anything." And intelligent people setting there supporting that meeting by the hundreds and hundreds and hundreds. He said, "One of them is green, the other one's blue, and the other one's pink."

"Oh," I thought, "God. O God...?... there's something wrong. Don't let that happen, God. Those people that were struggling so hard to try to get to the Kingdom of God, and they flock by the hundreds to listen to such tommyrot." You know why? They've never been inside the veil. That's one sure thing. If they ever get in there, they'd know different from that. "My sheep know My voice. A stranger they'll not follow." Yes, sir.

30-2 You might go all kinds of emotions, and carry on every way, and call in the name of religion. The heathens do the same thing. But give me a consecrated life that's dead and rose again in Christ Jesus, who lives in the Shekinah Glory, with the love of God around them; that's the person I would believe that's going to be there.

Put me beneath the veil, under the Blood of the Lord Jesus. Take all your gifts that you have in the Scripture. The devil can impersonate every one of them; but he can't impersonate love, 'cause love in genuine. The devil can't love. That's one thing he can't do. And when you get to a place that you love one another, and all the world is dead... And if you love God...

30-4 I was talking to a woman the other day that was just bawling me out like everything. She was going to--almost give me a whipping. I was setting with another man. And she said, "You start across this place, and I'll call the sheriff."

I said, "Well, sister dear, I was only..." I said, "We're Christians; we wouldn't do that."

She said, "Christians, there is no such thing." Real nasty... And she was bawling us out terribly.

I said, "But, lady, there is..." I said, "Don't you believe in Jesus Christ."

She said, "Oh, I believe in Him, but not in people."

I said, "You can't believe in Him without believing His people. You can't do it." Oh, she was doing everything but giving me a cursing. I walked out to the car--out of the car, went over. I said, "Sister, we only want to pass over a little place here." I said, "It'll be all right." I said, "I wouldn't have done it for anything." I said, "I'm--I'm working here."

And she said, "That's the way with you people. You think you can run over us old folks."

I said, "No, no, no." I said, "That's--that's all right. If you don't want us to do it. I don't know how we'll ever get the car out of here. We come in. Your husband told us we could."

"I don't care what he said. You're not doing it."

I said, "Well, we--we come in here." And I said...

She said, "Can't go out in that yard now."

I said, "Lady, do you see that mud? Why, you'd never get ten foot off where we're at now, off that grass and rock there." I said...

She said, "That's up to you to see to it, but you cross here and you're going... I'll go call the sheriff."

I said, "You have a perfect right, and I'm sorry that I didn't come and see you besides your husband." I said, "I'm sorry about it."

31-2 And she, oh, she was raging, and a puffing, and a blowing, and shaking her fist in my face, and everything. I was standing, little old ragged pair of overalls on. I said, "Well, I'm very sorry that I--that I disturbed you. I wouldn't have done it for nothing in the world, sister." I said, "I--I'm--I'm ashamed of myself." I said, "Your husband said it was all right. And it's all right." And I said...

She said, "You young people think you can run over us old folks."

I said, "No doubt that's what took place along the neighborhood here many times. But sister, we're Christians." I said, "I don't live here. I'm just working here to help some brother out."

She said, "You're working here?" Said, "What are you doing here?"

I said, "I'm a minister, a reverend."

She looked me up and down; She said, "A reverend?"

I said, "Yes ma'am."

She said, "What are you doing here?"

I said, "Trying to do a good deed to help somebody out."

"What's your name?"

I said, "My name is Branham."

She said, "Are you Brother Branham?"

I said, "Yes."

She said, "Forgive me." And her lips started quivering. She started crying. She said, "I'm a backslidden Methodist." She said, "I'm ashamed I acted the way I did."

I said, "God bless you, sister. Go back to church; won't you? Serve the Lord Jesus."

32-3 See, if you jumped out there and started fussing at her, and telling her you did have a right and so forth, and you...?... See what you'd have done? Just a few words of love go on down to the heart. Brother, let's get people inside the veil. That's right.

You want to know a little secret? That's how I conquer wild animals. That's how I conquer diseases, is by love. The love of God constrains us to do such a thing. Come in the veil. Won't you today, while we bow our heads for a moment of prayer? (If the sister will go to the piano?)

32-5 Our heavenly Father, we thank Thee today for the love of God that's shed abroad in our hearts by the Holy Spirit. Seeing our time moving on now, we would let every person that's in the Divine Presence now, Father, come into the veil.

Here's young men and women, elderly men and women, young--just little children, little adolescence. We pray, Father, that You'll take every one of them into the veil with Thee this morning and so hide them in Thee, in Christ, until they'll be newborn; the hope of glory, the hope of God, will be resting in them. And when the trials of the enemy comes up, it'll be so far away outside the veil, they don't even hear it; they'll just only see Jesus, living in His Shekinah Glory, living in His blessings where this Halo of Light that's now in the Tabernacle, let It dwell in every heart, Father. May It come away from just an intellectual, or from looking at It on a picture, or even seeing It with their natural eye. May It come into their heart, Lord, and there may It abide, and they live in that Presence of God which yields every day a fruitful and blessed life for the Lord Jesus. Won't You grant it, Father?

33-1 While we have our heads bowed; our sister is chord--chording this on the piano, or playing it, rather.

There is a fountain filled with blood.

That's the way in. Come by the altar, the way into the Shekinah Glory.

Drawn from Immanuel's veins;

Sinners, plunged beneath the flood,

Lose all their guilty stains;"

Would somebody in here, just now, that in your heart you've made a decision this morning for Christ; you say, "God, I--I've made up my mind. I'm not going to live this here up and down life no more. I'm coming to You right now. And right on the--upon the basis of--of the shed Blood, upon Your Word, I'm coming right now, and I'm accepting it. I'll raise my hand to You, Lord God, that I--I'll do it from this day on."

God bless you, sister. That's good. God bless you. Bless you. Some... God bless you, brother. That's good. Now, God bless you, brother; I see you over here. God bless you, sister. Why, He sees you. God bless you, my brother.

33-4 "Today I'm coming. Lord, I'm tired of living by candlelight. I'm living--I'm tired of living by starlight, and moonlight, and sunlight. I want the Shekinah Glory, Lord, that don't go down when the darkness comes." God bless you, sister. "From this day on..." God bless you little lady. God bless you, sister. God bless you, mother. God bless you little boy; that's good. "From this day henceforth, Lord God, I'll do everything. I'm coming to You. You won't cast me out. You can't cast me out 'cause You promised You wouldn't; and I come now; I accept it right now. I'm going to believe it." God bless you, sister. "Shekinah Glory, I'm going to live in it. When old frets, and things, and the--trouble comes up, and everything tries to move me, and make me do this, and think this bad, and do this bad, and say this; I'm just going to stay anchored in the veil and look to the Shekinah Glory. And from then on, I'll just live with You."

Is there another one before we pray? God bless you, lady; you and you and you. God bless you. Yeah, just about a dozen or two hands went up then. All right.

33-6 Now, just--I'll tell you what I want you to do. Now, we know there's a custom we have of all coming up around the altar and praying; that's good. That was first formed in the Methodist church in about the 17th century. In the Bible they never did it. In the Bible what they had, as many as believed were saved.

And I want you to set right in your seat where you are. I want you to bow your head with me. I want you to pray as I pray, and tell the Lord, say, "Lord..." Now, just's drop off all the cares of the world, and who's setting by you. This may be the last time you'll have an opportunity to come into the Kingdom of God. And I pray that God will open the doors of mercy to you today, and this will be the time. Now, shall we pray while we have our heads bowed.

34-2 Our heavenly Father, I bring to Thee... As the seed went out, Lord, across the platform, the Holy Spirit dropping it into some fifty or sixty hearts or more here that raised their hands and said, "By this we are now coming to Thee..." Grant, Father, that the doors of their hearts may be swung wide open. They've been... Many of them, Father, has already got Eternal Life. They'll--they'll live forever. They have to, because You said so. That's the reason we base our thoughts so positive. They have to. You said so.

Now, Father, we pray that, in Jesus' Name, that You'll bring them into a closer fellowship. They've been tossed about, Satan beating them. They can hear the groans and whines of the devil, always tempting them to do things wrong, and to say things wrong, and to listen to everything. Father, we pray that the veil will drop between them and the world today, that they'll be hid away in Christ, never no more to roam; stay right there in His glory, every day, reading the Bible, praising Him, meek, humble, quiet, Spirit-filled Christians. Grant it, Lord. We commend them to Thee now, as we commit them also. In the Name of the Lord Jesus Christ, and for His glory. Amen.

There is a fountain filled with blood,

Drawn from Immanuel's veins;

And sinners, plunge beneath that flood,

Lose all their guilty stains.

34-4 Now, we're going to have the healing service just in a moment. I want every heart to be centered now. How many feels that today, from today on, by the grace of God, if you haven't had, you believe from this day on, you're going to walk in the Presence of God, walk right with the right anointing?

What would be the right anointing? According to the Word: love, peace, joy; that's the anointing. Walk like that until God just raises up the curtain, and takes me in, and shuts all the world around me.

Will you do it? Raise your hand. By God's grace you'll do it? Thank you, and God bless you. Do that, friends. I'll tell you; it'll beat every emotion, or every gift, or anything else that you could seek, if you'll just find Christ that way to your heart. That's what has helped me.

35-3 I laid my daddy on my arm, seen his hair drop down; he looked at me--went to meet God. I seen my brother yonder, struggling, the veins cut, and his neck broke, and the blood flying from his mouth. And I looked at my wife, and she said, "I'll meet you just across the border yonder, Billy."

I laid my hand on my baby the next day, seeing it's little leg jerking. I said, "Bless your little heart, Sharon. Daddy will meet you on the other side." My anchor held. See? See, it's not based upon emotions, not nothing I felt, or nothing; it's what God said about it. I--I believed it.

And it's all these twenty three years of my ministry now; it holds just as tight today, if not tighter. She gradually winds against the cross, because it's pulling me closer to It all the time. See? God, grant that each one of you have the experience of living a close, consecrated life.

35-6 See, listen closely now 'fore I close on that. It isn't the blessing that you receive, and shout and glorify God. Those things are good. You're eating manna. That isn't it. That's not what I'm talking about this morning. It isn't whether you raised up and spoke with tongues, or whether you shouted, and run up and down the building. That isn't it. That's not what I'm talking about. I'm talking about that hid-away life in Christ, where all of the time, day and night, you just live in Him. That's what I'm talking about.

35-7 Now, He's here. I wished I was a healer this morning. If I was, I'd heal the sick people. I can't heal sick people; I'm just a man. But the Healer Himself is here, the Lord Jesus. Now, if I... The Bible says, "The effectual fervent prayer of a righteous man availeth much. The effectual fervent prayer of a righteous man avails much."

See, Elijah was a man subject to like passions as we are. He prayed earnestly that it wouldn't rain; and it didn't rain for three years and six months. Then he went and prayed earnestly again; and the heavens give rain. Prayer changes things. I can't change it. You can't change it. It's prayer that changes it.

God told a man one time he was going to die, set his house in order, sent the prophet up to tell him. And the man turned his face to the wall, and begin to cry, and asked God for fifteen years longer to live. And God changed the course, give him fifteen years longer. What is it? Prayer.

36-3 Now, we're changing the subject. Just for a few minutes. I don't get to be with you. I'm hoping to be here next Sunday again, the Lord willing. But I--I--I wondered this morning... When I come down, wife said, "Are you going? You're hoarse and everything."

I said, "I promised; I'm going anyhow," See?

Look, I want to tell you something. Now, I know that prayer... This is to be my first time praying since something was ministered to me. As you understand that God knows it's true (See?)--to ever pray for sick people. It won't be in the public as it used to be. Well, of course, in these church meetings it will be like this, but I mean in another category that we go in now. But this I do know; I have confidence. I've watched all along.

36-5 Now, if... I would like to trade places today with some man who preached the Gospel, if it be the will of God for me to be a preacher. I'm not much of a preacher, because I'm not educated, and I--I don't know too much of the Word and things. So I can't preach, but my work is to pray for sick people. And I notice in the--in the services, in different places, just what prayer does, what an effect it has.

36-6 How many takes "Christian Life," the magazine "Christian Life"? Did you notice that astounding article in there by that medical doctor in Chicago, or I believe it's Wheaton, Illinois? They asked him; they said, "Do you believe in Divine healing? Is there such a thing?"

He said, "Now, you've asked me a question. Divine healing; what do you mean, miracles or--or healing?" He said, "Healing, certainly. You pray for the sick," and said, "the sick get well. Then there's a miracle as it vanishes right before you." He said, "Either of those. I certainly believe in that." But said, "Now, these bloodless cults, such as Unitarians, and Science, and things like that," said, "I don't go for that; but the Blood of Jesus Christ will heal any time."

Now, that was a medical doctor. See? And they know that.

37-1 And then God set some in the church to pray for the sick. God set some in the church to teach; some to be different things. Is that right? He does that. And through this He gives different gifts sometimes to people. That don't have nothing to do with it, not a thing with your soul's salvation. But in this, knowing that He called me to pray for the sick people, I just want to--to--for your confidence... And God knows in my heart that I mean not personally. But I want to just show you something. Look around across the country what's happened. Just draw in your--in your--a mental picture in your mind for a few minutes.

37-2 Just look what happened up here the other day. You all heard about that old opossum down in the jungle down there: come out there, chewed up by the dogs or something, all broke up. And why would Jehovah God, to something that doesn't even have a soul, a ignorant opossum, and bring that opossum, and lay it right at my door; and me so dumb till I didn't know it. It laid there twenty-four hours. And I was setting in my room, and He said, "Like a lady, she's laid twenty-four hours for you to pray for her, waiting for her turn; and you haven't done it yet." And little Rebekah there was in the room...?... And I walked out, and I said, "Heavenly Father, You forgive me. I didn't know that. Then I pray You heal this opossum."

That's all I said. And the old opossum raised up, and looked at me, gathered up her babies, as just if to say, "Thank you, sir," without even a limp, walked right on out the gate, and down the road. See? An ignorant opossum... Certainly. God led her there. Don't you believe it?

37-4 How did He lead Bosworth? Oh, just look across the country at the hundreds, through dreams and visions, and how it's all been. Then that makes me know this: that He met me there when He stood by my side and He said, "You were born in this world to pray for sick people." Said, "Your ministry starting, will sweep the world around." And it has. Look at the healing campaigns, millions around the world is healed now. I couldn't take it. Certainly not. But I started, by God's grace, and it flowed around the world to this great revival.

38-1 I was setting the other night...?... finished now. The other night, a few months ago, with a bunch of ministers gathered together in a healing campaign. They each one was to tell a personal experience. They didn't even know I was around. I was setting back in this great stadium, my coat pulled up like this, a hairpiece on my head, a little pair of dark glasses on, just setting there listening. One of them walked up to the platform and said, "Well, my ministry is about gone. I don't know what to do." He said, "A little humble fellow come along, Brother Branham. That started me."

The other one walked up, and said, "As the brother testified, so was it with me." He said, "I pastored a little old church, and I went home one night." He said, "There it started."

I set there crying, crying. I just got up and walked out of the building. I couldn't stand it no more. See? He said this. I thought, "God, it's just exactly what You said would take place, exactly."

38-4 Well, here I am this morning, friends. I'm a very poor servant of the Lord. I--I--I've failed Him so many ways, but I'm ashamed of myself. I--I feel unworthy to--to even minister to His dear sick children. But I--I don't--I don't look to my worthiness, because I have none. I look to what His grace is like. See? It's what--it's what--what He is to me, and what I am to Him. I am His child. He's my Lord. If my hands are not clean, but His are; and I don't minister with mine; I only try to yield myself to Him so He can minister through me. I'm very glad that I've lived in this veil where the things of the world... When they said, "You can't do it. Why, you're crazy. Something went wrong with preacher Branham up there. Look at him. Why, he's gone crazy."

38-5 When I had that ministerial meeting over there at the Jewish Hospital, and that group of men setting there, and how they tried to tell me... I said... "Why, you're losing your mind. Why, you can't do that. And you pray for kings?"

I said, "That's what He said."

It didn't make any difference what they said. It did it anyhow. God did it. He never looked at my ignorance. My ignorance could've never produced it. But it wasn't my ignorance; it was His grace; He was the One done it.

In that grace alone I trust this morning as I go pray for this dying woman and for others. Not only... You're God's servant too. The prayer, the effectual fervent prayer, the congregation praying...

39-1 Here lays a woman laying on the stretcher here this morning. There's others setting here in a dying condition.

There's a quality, a gift, certainly. That's not even questioned to the world any more after ten years. You could come to this platform, and you couldn't hide your life, if you had to, in the Presence of God. He'd tell you exactly what you was, and what you'd done. I say you know that to be the truth. But that isn't a healing. That isn't the healing. It's the prayer of faith that saves the sick. It's prayer that saves the sick. Certainly. Now, that's what we want to do, is pray for the sick. Now, I want to see you well. I think, "What if that was my mother laying here? What if it's..." It's somebody's mother, perhaps. What if it's my wife setting back there, or somebody else is sick. I'll be sincere. I'll pray.

39-3 There's a woman walked in there now, Mrs. Rook, brought in on a stretcher like this woman was brought in, dying with a cancer. Right down here at Jeffersonville, when the--when the meeting was down there at the high school, dying with a cancer. And there she is, never been bothered since, went on and got well. Isn't that marvelous.

39-4 Now, I want you to play, sister, "The great Physician Now, is Near, the Sympathizing Jesus."

Now, I want everybody that's going to stay for the meeting now, to quiet down just a minute. Let's pray. I'll call the prayer line in just a moment.

First, I think I'll go down and pray for this woman on the cot so we can have room. I want everybody with your heads bowed. I want everybody to pray sincerely now.

Now, sister, on the cot here, the mother, I'm talking to you now. I want you to have faith now and believe. I want you to believe with all your heart. Now, let's all be in prayer, and reverently, if you will. And I'll call--come back to the platform, after we pray for the woman, and then we'll let the--the people as they take her out, or what--set her to one side. But I want to pray for her first, so she can be out of the way. Can we pray our prayer now?

39-8 Our heavenly Father, yes, there is a great Physician. There's a Balm in Gilead. And laying here on the cot this morning, setting here in the seats are Your people, who are setting here suffering. This dark, cloudy world that we're living in... Oh, Eternal God, blessed of the Father, we pray that Your mercy will extend to these people today, and every one of them will be healed. Let them enter in now to the manna. You've got the door open this morning for whosoever will let him come.

40-1 The middle wall of partition's been tore down where Jew, Gentile, Greek, bond, and free, can enter in at the same gate, the door to the sheepfold. Thou art the Door, and we come to You through Jesus, God, to receive these blessings. Jesus the Christ, the Son of God, I come to pray for the sick. Will You heal them today, Lord?

We thank You for our dear Brother Neville, for his gallant work here pastoring the church, for all that he's done, and how he's stood by the post of duty as a real true servant. God, bless him and his wife, and his little children. Lord, may his little boys raise up to be men like dad. Grant it, Father.

Oh God, be near us now. And as I go minister to the sick with all my heart, I pray You be with me, Father, and give me faith, and take all doubt out of my mind; that when every person shall come, may my mind not function to the unbelief, but may my heart push forth faith. Grant it, Lord, that when the faith in my heart moves reasonings back, cast down reasonings and have faith... May every one be healed. Grant it, Father.

40-4 Now with our heads bowed, I'll go pray for sister. You all be in prayer. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

And we know that Satan realizes these things, that if our faith can only meet yonder, then he's defeated, and the woman has to get well. So we come in Jesus Christ's Name, swing the doors open Father and take us into the Shekinah Glory, where all the howls of the world will be on the outside, and our sister will be made well. Grant it.

Oh, Satan, you enemy, the prayer of faith is prayed over our sister, and now you are defeated. You have no legal rights any more to hold her. Oh, Satan, you was defeated at Calvary. When Jesus died, the Blood came from His body, and by His stripes we were healed, and you know this. And we are pleading the Blood of Jesus over her, that this life that's in her, the germ of life of the enemy that's done all this evil to her, this spirit that's done this harm, to leave the woman in Jesus' Name.

Father God, we come to Thee to thank Thee for doing it. We believe with all of our hearts that whatever we ask in Your Name shall be done. You said it shall be done. You said, "Ask the Father anything in My Name, and I'll do it."

Father, we command this of the devil that he leaves. And through the Name of the Lord Jesus, and our sister will be made whole, and thanking You right now. This is Your Word. You said, "They shall lay hands on the sick, they shall recover." That was Your promise to the believer. God, if I know my heart, I'm a believer.

You can send an ignorant opossum, and lay it by the side of the steps, for that mother opossum to be made well to raise her babies. How much more do You know about this Your child, this woman laying here. How much more have You toted her down the road Lord, have you brought her in here on this cot, that she'd be healed. And I pray with all my faith that You'll make her well, and she shall rise, and go home, be well. Grant it, Lord, through Jesus Christ's Name. We give Thee all the praise.

[Blank.spot.on.tape--Ed.]

[Blank.spot.on.tape--Ed.]... prayed for, this lady here on the end. I want--I think she...?... condition right here...?...

Oh, dear God, I pray for this man that You'll heal... [Blank.spot.on.tape--Ed.] The glory of the Lord is here to heal anybody that wants to be healed. Take up your bed, go into your house. Right straight out, any way you want to brother, go right... Would you give him room to take the stretcher out as he go out, if you will. Right down the aisle here give the man room to pack the stretcher, the woman out, broken ankle, broken ribs and everything. But God has touched her body and made her completely whole, here she is, walking around glorifying God.

You who want to be prayed for come to the side now while we pray. All right Brother Neville...?...

Heavenly Father, we lay hands upon our sister... [Blank.spot.on.tape--Ed.] secret of it.

40-6 I asked Him when that lady was laying there. She told me how she'd fell, and her--her ankle and her ribs and all about like that. I said, "God, if You will confirm this to me this morning, I'll perform the same thing that You told me to do when I was here, and you let that woman rise up and walk out across the building." And immediately after she was prayed for, she rose; and they took the stretcher out, and here's the woman walking around.

The Lord Jesus is here, my dear brothers and sisters. I can't heal you. But you're fixing to see, I believe, one of the greatest revivals that we have ever had (That's right.) in the nation. I just know that something is in the making just now.

41-2 Now, as you pass by right now to be prayed for, let everyone in the building be in prayer as our sister plays. And Brother Neville and I will be ministering and laying hands on the sick as they pass by this side, going to their seat. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

41-3 Some people gets the wrong impression of what the anointing is. Did you ever think of that? When was the greatest anointing ever give to anyone, and what did they do when they had the anointing? The greatest anointing that was ever give to anyone was Jesus Christ. We have the Spirit by measure. He had It without measure.

And one day He entered into the temple, and picked up the Scroll, and read, said, "The Spirit of God is upon Me, for He has anointed Me to preach the acceptable year, to bind up the broken hearts, to heal the sick, give sight to the blind."

And now, we would think, if such anointing was on Him, that'd been prophesied eight hundred years before that It would come, and here He was with that type of anointing, the full blessing and anointing of the Lord upon Him, we would want to run all over the building, scream and holler. But the Bible said, "He laid down the Scroll, and set down, and precious words proceeded from His mouth." That's what He done under the anointing.

The anointing is not emotions. The anointing is supreme power in control, like knowing exactly what and how (See?), and that's what's here.

41-7 Now, you might not be able to understand it as you walk here. You might not be able to get it. But I challenge your faith to this: You come and believe what I told you, and watch what happens. See? You just--just believe what's been told, and see what happens. The anointing of the Lord is in the temple--the Tabernacle this morning. Amen. Now, let us pray as we go. [Brother Branham prays for the needy--Ed.] Our heavenly Father, we lay hands on our beloved sister, and ask for her healing. [Blank.spot.on.tape--Ed.]

..God can do,

What He's done for others, He'll do for you.

With arms wide open, He'll pardon you.

It is no secret, what God can do.

Our heavenly Father, sister coming to the altar felt led to sing that song just then. You were speaking to her. She kneels; she's praying as Hannah in the temple. Give her the desire of her heart, dear God. We love You for...?... Father, that You'll pardon, give her those things that she asks for as she kneels broken up, weeeping, knowing that it's no secret what You can do; for You're God, and all powers in heaven and earth is given into Your hands. So may You brush away her tears just now; comfort her with Thy nail-scarred hands and say, 'Daughter, thy faith saves thee.' May she go in peace and be made whole. Whatever she desires today, grant it, Father. For Jesus' sake, we ask this.

41-8 Do you love the Lord? Isn't He wonderful? Had a glorious time here this morning in this fellowship. Have you just felt His Presence? Just something around you saying, "Well, I'm with you; don't fear. The little boat can't rock, nor do no harm."

42-1 How are you feeling, mother? Good. That's fine. The lady that was on the stretcher said she's feeling good now. Aren't we thankful for that? Our Lord Jesus... She's going to come back and be with us, and set in the church, and rejoice, and praise God. Is that right?

And I believe next Sunday, we'll just have all kinds of people want to testify about what happened today. Don't you believe that?

Now, what do we do? Stay in the glory. Walk in the Light. Walk step by step with Him, ever holding to His everlasting hand; eternal blessings of God resting with you, knowing this assurance, that God will not promise anything that He cannot do. See?

42-4 Mo... Abraham, when he was old, he--he didn't care about how old he was; he knew that God was able to do what He said He would do. Isn't that wonderful? Well, now God doesn't die. God is from everlasting to everlasting.

Did you ever think that when your spirit leaves you... If you was in the gas chamber, if you was in the bottom of a well, bottom of the sea, or wherever it may be, when your spirit leaves you, water, fire, nothing can hold it. It moves right through the building, and it's like a vapor. It hangs there. It's alive. It can't die. It's got Eternal Life. It can't perish.

Then when you die, and your loved ones are weeping; they think you're dead, but you're not; you're still living up here. The old body's passed--faded away, but it's put down into the ground. All the atoms and things that you once was has broke up and gone back into the--to the cosmic light, and--and petroleum, and whatever it was, gone back into the earth. And someday the great King of these spirits will come: Jesus, coming from glory in His body. Amen.

42-7 And He'll turn loose the power of God. And every person that's in Him, their bodies, them atoms will start going together; the cosmic light will start making up. And in a moment's time, every person that's in Christ will be changed and made a young man and woman again, standing on the earth.

Think of it. Never to get old, never to be sick, never to have a heartache, or a worry, what have we got to worry about? We just walk in the Light of God, don't we? Isn't He wonderful? Oh, my.

43-2 Let's see if we could sing this good old song. Could you give us a chord? "My Faith Looks Up to Thee." How many knows it? We used to sing it here all time.

My Faith looks up to Thee,

Thou lamb of Calvary,

Saviour Divine.

Now, hear me while I pray,

Take all my guilt away,

O let me from this day,

Be wholly Thine."

I know we're late, but let's just sing it, Now, everybody come on...

My Faith looks up to Thee

How you feel about it sister? [Brother Branham talks to someone--Ed.]

..Saviour Divine,

Now hear me...

..let me ever stray from Thee aside.

You like that? Oh my, I just love that, them old fashioned songs. You like it? Now let's sing "Near The Cross". How many knows that? All right, let's all together now, come on, "Jesus Keep Me Near The Cross".

Jesus keep me near the cross,

There's a precious fountain,

Free to all, a healing stream,

Flows from Calvary's mountain.

In the cross, in the cross

Oh, be my glory ever,

Till my raptured soul shall find

Rest beyond the river.

Down at the cross where my Saviour died,

Down there for cleansing from sin I cried;

There to my heart was the blood applied;

Glory to His Name!

Oh, glory to His Name (Precious Name)!

Glory to His precious Name!

Oh, there to my heart was the blood applied;

Glory to His Name!

Now, while we sing this oth--ver--I am--there--this next chorus of this, or this next part of it, "I am so wonderously saved from sin," turn around and shake somebody's hand right by you. Say, "Aren't you glad to be a Christian?" like that, come on now.

I am so wonderously saved... [Brother Branham greets people--Ed.]

..cross where He took me in;

Oh, glory to...

(God bless... God bless you brother) [Brother Branham greets people--Ed.]

Down at the cross where my Saviour died,

Oh, down there for cleansing from sin I cried;

There to... (Let's stand) was the blood applied;

Glory to His Name! (Don't you love Him?)

Glory to... (Reach around now and shake one another's hand.)

Glory to His Name (Precious Name)!

There to my heart was the blood applied;

Glory to His Name!

Oh, isn't He wonderful? [Congregation continues singing--Ed.]

Oh, isn't He wonderful? You know this is just like a great, big bucketful of honey on a cold morning. It's just so thick it's hard to get away, isn't it? God bless you, sister. Everybody happy? Raise your hands and say, "Praise the Lord!"

Let's try to be back for service tonight now. Everybody remember and pray and... Brother Neville, listen to him on the broadcast for the following services next Sunday. And we want everybody that was healed to be here next Sunday to give a testimony to the glory of God.

We love the Lord Jesus. We love you and we're undenominational, the doors is open to whosoever will; no race, creed or color. No law but love; no book but the Bible; no creed but Christ, and that's the way we stand and live that way. And everybody... we don't have membership, we have fellowship one with another, while the Blood of Jesus Christ cleanses us from all sin.

Now shall we bow our heads just a moment while I'm going to ask the Pastor if he'll dismiss us and I'll see you next Sunday, the Lord willing. All right Brother...?...