Rúcho z druhej ruky
Eliáš videl, že Elizeus je rozhodnutý, a on mu dal zasľúbenie. No, to zasľúbenie bolo, „Ak ma uvidíš odchádzať, ak ma budeš môcť vidieť, keď pôjdem...“ No, to zostalo na Elizeovi. On chcel počuť zasľúbenie, tak dostal zasľúbenie. Takže tam v tom existuje slovíčko „ak“, „Ak ma uvidíš, keď odídem.“ Takže, ak si dnes ráno chorý a chceš byť uzdravený, môžem ti dokázať, že Kristus ti dal zasľúbenie. To zaľúbenie je tvoje, ak len môžeš veriť. Ak len môžeš veriť. Nebuď porazený. Takže Elizeus sa zabalil do rúcha Eliáša, proroka... Čo za pochod dobyvateľa. Ako on kráčal s dupotom vpred ako dobyvateľ. On počul zasľúbenie. Cítil tú moc. Kráčal ako bojovník rovno k Jordánu. Chvála buď Bohu, priatelia. Každý veriaci dnes ráno, ktorý je odiaty do spravodlivosti Krista, kráča v ústrety cesty Jordánu. To je pravda. Nech len prídu atómové bomby. Nech len... Ty si odiaty a kráčaš ako premožiteľ. Amen. Ja... „Nebojte sa, Ja som premohol svet.“ Tak veru. Pamätať si čo? „Ja som premohol svet.“ Kristus povedal.
Elizeus kráčal s rúchom z druhej ruky na sebe a cítil sa ako premožiteľ (správne), ako prechádzal cez Jordán. Brat, dovoľ mi povedať toto v rešpekte voči tebe. Neobliekaj si na seba rúcho niekoho druhého, ktoré je celé zožrané moľami pochybnosti, kde všetky tieto porážky a povery a vzlety a úpadky do toho urobili diery a preteká cez to. Obleč si rúcho Premožiteľa, Krista. Nespoliehaj na svoju cirkev, ktorá raz vyučovala spasenie skrze krst Duchom Svätým, ktorá raz vyučovala Božské uzdravovanie a teraz to popiera, celá je prežraná moľami pochybnosti a všetkým možným. Obleč si rúcho Toho, ktorý nikdy neprehral v žiadnom boji, lebo si na ceste k Jordánu. Amen.
1 Rozprával som sa s pastorom. Povedal som... Poprosil som ho včera, aby mi zavolal, a ja som zistil, že som len... Celý deň neboli žiadne telefonáty a ja som si pomyslel, „No, to je zvláštne, čo sa deje? Niečo... Všetko bolo také pokojné.“ A po chvíli sa objavila sestra Wood s kopou telefonátov, môj telefón vypadol. Tak, ak ste niekto z vás volali... Telefón zvoní, ale nič sa tam neozývalo, tak problém bol v ústredni. Včera večer asi o ôsmej to opravili, a možno trošku skôr a telefón... Teraz už telefonáty prichádzajú.
2Sme šťastní, že tu môžeme byť dnes ráno na tejto bohoslužbe. Hrozne som prechladol a to je obyčajne, keď sa vraciam domov. Brodím sa niekedy v snehu po pás a spím vonku v noci a mimo tohoto miesta na to nikdy nepomyslím, ale rovno naproti tomu kopcu New Albany, to je všetko, čo musíte urobiť, len sa dostať do tohoto údolia a tam hrozne prechladnem. A to je... Tu je v tomto údolí niečo, čo nás tlačí dolu, a tak ma to ubíja a vôbec to nejde so mnou v zhode.
Sme šťastní, že môžeme byť v cirkvi, ako som povedal, aby sme počuli nášho drahého, dobrého pastora, ako nám ponúka Slovo naliehania pre nás a pre Pána Ježiša. A počuť... Je to smutné počuť, že je tak mnoho chorých a v potrebách a ako diabol vyvádza a robí všetkých chorými. A tá pani tam sa postarala o svoju sestru. Viem, že sestra Sires bola s ňou. Lekár ju poslal domov zomrieť. A ona stále verí, že bude uzdravená. A ona je vo vážnom, veľmi vážnom stave, tak isto ako moja svokra. Ona má teraz sedemdesiat rokov a je vo veľmi zlom stave. A istotne je po celej krajine mnoho chorôb. A potom je v krajine Duch Svätý, ktorý uzdravuje naše nemoci, ak len môžeme nájsť u Neho priazeň.
3A teraz, pretože mám boľavé hrdlo, nie boľavé, ale je zachrípnuté a ja sa nebudem snažiť kázať, ale len ku vám chvíľu hovoriť zo Slova, a potom sa pôjdeme modliť za chorých, čo som aj sľúbil urobiť. Ale predtým by som len rád oznámil niečo ohľadne ďalších zhromaždení. Ja... V mojich bohoslužbách som už mal takú trochu opozíciu, nie opozíciu, ale len malé nedorozumenia. A mnohokrát ja nemusím zverejňovať svoje bohoslužby, ako to mnohí iní bratia na poli robia, ako je rádio, televízia a časopisy, a tak ďalej. A pri tom všetkom niekto povie, „Bude tu brat Branham.“... A tak ma oznámia na tento týždeň na troch miestach len na dnešok, na tri rozličné miesta. Jedno dole v Kentucky, dve v Kalifornii, to sú tie, o ktorých viem. A nie je nič, čo môžete ohľadne toho urobiť, pretože ja nemám žiadne oficiálne oznámenia, tak to robí trochu ťažkým.
4A ak je tu náhodou niekto zdola okolo Madisonville v Kentucky, oni oznámili, že som tam mal byť minulý týždeň, a ja som o tom nič nevedel. A ja prídem domov a oni to oznámili a ten brat, ktorý to urobil, sa volá Ethings, myslím, že tak sa volal, a urobil to so všetkou dobrou vierou. On mi volal a opýtal sa, či by som sa mohol zastaviť, aby som tam bol požehnaním a aby som obdržal požehnanie od ľudí. A on mi zavolal a ja som povedal, aby sa opýtal brata Moore. No, a potom som musel odísť. Povedal som mu, že musím práve v ten deň odísť. A brat Moore to opomenul dať ostatným vedieť. A keď... Alebo dať vedieť mne alebo mojej žene. A tak ja som bol hore v Idaho a práve som sa vrátil a prebiehalo zhromaždenie. A tak som videl, že počas toho... Ja nedokážem z Louisiany zabezpečiť veci, ktoré sa odohrávajú tu. A tak som si sám prevzal to dohodnutie zhromaždení, aby som si sám dohodol zhromaždenia, až kým moje zhromaždenia nebudú mať... Ja som len úctivo...
Ó, ja neviem, myslím si, že vyznanie je dobré pre dušu, nemyslíte si? Bol som pri týchto veciach dosť povrchný. Ja som len dal vedieť všetkým všade a len som to tak náhodne nechal ísť. A zisťujem, že to sa nevypláca. Po dlhom čase, ako dávate... Musíte mať na to nejaký systém.
5A teraz sa snažím si to sám usporadúvať a idem navštíviť pani Arnold, ja... Tu v Louisville je jeden človek, ktorý bol veľmi dobrý, keď som tu mal zhromaždenia. A volá sa brat Durvan. A on chcel zhromaždenia na jeden alebo dva večery. A tak idem navštíviť jej Teddy, verím, že sa volá Teddy Arnold, niekedy tento týždeň.
A potom nadchádzajúca sobota a nedeľa, ak budem môcť a Pán bude chcieť, chcem byť dolu v Madisonville. Oni tam majú dvadsaťpäť alebo tridsať kazateľov, všetci sa tam schádzajú, niektorí prejdú šesťsto alebo sedemsto míľ. No, nikto tam nebol tak... Nebol tam... A nebola to moja chyba, ja som len... to bolo skrze neporozumenie alebo zanedbanie mu zavolať. Budem sa snažiť tam byť na ďalší týždeň, ak bude Pán chcieť.
A potom od piateho do šiesteho som v Brooklyn, New York. A potom od... Potom štrnásteho, pätnásteho a šestnásteho v Parkersburgu v Západnej Virgínii, dohodol som si tam včera večer a dnes ráno dve zhromaždenia. Tak Charlotte v Južnej Caroline je už na zozname, ale ja neviem. Potom prichádzajú prázdniny a my pôjdeme na západné pobrežie, kde oni zabezpečujú zhromaždenie vo veľkom auditóriu. No, toto sú malé zhromaždenia ako na stredných školách a podobne. To, ktoré bude na západnom pobreží, to budú dve veľké mestá, spojené mestá, zhromaždenie v mestách Oakland a San Francisco.
A potom delegácia Phoenix, tým, že brat Roberts tam v tento rok nemôže byť, tak by som mal tak trochu zaujať jeho miesto dolu vo Phoenixe, v celom regióne Maricopa na zhromaždeniach. To je spojená snaha mnohých. A modlite sa, pretože to potrebujem. A ja si uvedomujem, že zakaždým, ako sa viera stavia do pozície, diabol obracia každú zbraň pekla rovno na to. Rozumiete? Tak, tým je to dosť ťažké.
6Tak, dnes ráno sa chcem modliť za chorých... Chceme prečítať niečo z Božieho večného Slova a hovoriť o tom na chvíľu z Písma, a potom sa budeme modliť za chorých.
Ó, ako rád o Ňom hovorím, vy nie? Ja milujem o Ňom hovoriť. Tak chcem prečítať z Biblie, 2. Kráľom, druhá kapitola, dvanásty verš, časť z toho.
A Elizeus to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazdcovia!
A teraz pre text alebo tému, chcem hovoriť na tému „Rúcho z druhej ruky.“ Tak nech Pán pridá svoje požehnania, ako k vám budeme dnes ráno hovoriť, a modlite sa za nás.
7V tomto čase vlády Izraela v zemi, Izrael bol národom. A on bol mocným národom a bol to viacmenej pokojný čas, čo sa týka tej vojenskej časti toho, ale čo sa týka tej duchovnej časti, to bol viacmenej taký čas napodobňovania. A ak sa pozrieme späť do Starej Zmluvy, vždy môžeme nájsť príklady toho, čo sa deje dnes. V Biblii, vždy veci, ktoré sú teraz, sú presne ukázané v typoch toho, čo sa dialo na počiatku.
Tak, kniha Genesis produkuje všetko to, čo je vo svete dnes. Na svete neexistuje nič, čo by nezačalo v Genesis, pretože to je počiatok. Tam začal každý izmus. V Genesis začalo všetko, čo začalo. A pravdivá cirkev začala v Genesis. A falošní veriaci začali v Genesis. A ľahostajnosť začala v Genesis. Genesis bol počiatkom.
8A teraz počas vlády Eliáša alebo putovania Eliáša tu na zemi, ktorý bol Božím prorokom na tú hodinu... A Boh nebol nikdy na zemi Sám bez svedka. Boh má vždy niekde na nejakom mieste osobu, na ktorú môže položiť Svoje ruky a ktorá Mu bude stáť za svedka. Tak, ak to On tak urobil už od Genesis, od počiatku, istotne má Boh teraz niekde človeka, na ktorého môže položiť Svoju ruku. Lebo On je... Teraz je to viac ako jeden človek, On má mnoho ľudí, na ktorých môže položiť Svoju ruku, pretože my prichádzame do času zhromažďovania, do času žatvy.
Genesis bolo sadenie semena a týchto šesťtisíc rokov bolo dozrievanie žatvy a teraz to semeno prišlo do samotného semena. Ono sa vrátilo do svojho rozkvetu a od rozkvetu do ovocia. A teraz je to čas zhromažďovania sa, čas žatvy všetkých veci, ktoré začali. Pravdivá cirkev, ktorá začala v Genesis, prišla do času ovocia, do ovocia Ducha. A antikrist, ktorý začal v Genesis, prišiel do svojho ovocia. A my sme rovno v čase zakončovania tejto časovej správy sveta pre tú smrteľnú bytosť.
A my sme... Je to najveľkolepejší čas pre kohokoľvek, vlastne akýkoľvek vek, ktorý kedy bol, to je v tomto čase. To je čas zatrasenia. Je to problémový čas pre hriešnikov. Je to ohromný čas pre Kresťanov, pretože my vieme, že my sa zberáme, alebo zhromažďujeme tie posledné malé snahy ísť spolu Domov a stretnúť sa s Pánom. No, ľudia dnes, keď sa poobzeráte okolo a vidíte tie veľké problémy a stresy, ktorým čelí národ, kde...
9Pred pár dňami som sa rozprával s niekým, bol to jeden z týchto pozorovacích agentov, ktorí pozorujú, a oni povedali, „Brat Branham, vláda nám práve dala inštrukcie, aby sme už viac neradili ľuďom, aby si viac líhali... Preč od okna na podlahu, ak padne bomba, alebo aby nikdy nešli do pivnice, pretože táto nová bomba, ktorú môžu riadiť na diaľku z Moskvy na Štvrtú Ulicu v Louisville, a môžu ju pustiť rovno na tú ulicu, odpáliť ju, to má v sebe zameraný ten cieľ, a to keď exploduje, to urobí tak mnoho tisíc, mnoho tisícov, je to riadené radarom a vedia to pustiť rovno na Štvrtú ulicu v Louisville z Moskvy, z Ruska. A keď to tam padne, nemusíte... A použiť lietadlo, ani nič, len to sem vystrelia a to pristane rovno tu. A to urobí dieru v zemi do rozlohy... do hĺbky stosedemdesiat stôp na pätnásť štvorcových míľ do všetkých strán. Pätnásť štvorcových míľ.“
Tam sa už nedá robiť nič iné, len pripraviť sa na let hore. To je jediná vec, ktorú môžeme urobiť, keď príde taký čas. Len pomyslite, oni dokážu vystreliť päťdesiat alebo sto takých striel na jedenkrát, ak by chceli. To by všetko skončilo, myslím, že behom, myslím, že šesťdesiat alebo osemdesiat minút, vlastne sekúnd, odtiaľ sem do úplného zničenia všetkého, keby sa to stalo. Nezostalo by tu nič medzi Louisville a Henryville, a medzi Louisville a Bardstown, alebo tu dolu, iba jedna obrovská diera v zemi s kopou prachu, ktorá by v tom bola, a to by bolo všetko, čo by zostalo, okrem toho, že by to okolie zhorelo na míle a míle a míle za tým. A zatiaľ, čo táto jedna tu spadne, jedna padne niekde inde, aby sa s tým stretla.
10Som tak rád, že máme prístrešok. „Meno Pánovo je mocnou vežou, spravodlivý sa do nej utečie a je v bezpečí.“ Nezáleží na tom, koľko bômb alebo koľko čohokoľvek iného, my sme tam v bezpečí. Tak svet a hriešnik nemá tento úkryt alebo toto bezpečné miesto, to je čas zatrasenia. Verím, že ak by som nebol Kresťanom, tak by som sa zbláznil pri pomyslení na to, čo by sa mohlo kedykoľvek stať. A keď máte dom plný malých detí a to všetko, ja by som nevedel, čo robiť. Ale ja som tak rád, že môžem stáť vo svojom dome a predstaviť im Úkryt, kde žiadna bomba nemôže nikdy dosiahnuť, ani nič iné. Pod tými ochrannými krídlami Pána Ježiša. „Nie mocou, ani nie silou, ale skrze Môjho Ducha, hovorí Pán.“ Rozumiete? To je naša ochrana.
A čo za veľký slávny čas to je, vedieť, že všetok hriech a zápasy a skúšky života sa skoro zakončia. To sa všetko v jednom z týchto dní skončí a my pôjdeme Domov, aby sme boli s Pánom. No, to, čo zostáva, je čas kázať Evanjelium a priviesť do tejto veľkej veže toľkých, koľkých len môžeme.
11A potom, ako vidíme ten vzor v našej dnešnej lekcii, ako Eliáš počas svojej vlády, alebo vlastne svojej púti na zemi, no, on bol veľkým, mocným mužom. Boh ho používal mocnými spôsobmi s veľkou mocou. A nachádzame, že počas tohoto času tam bola skupina napodobňovateľov, ktorí sa snažili napodobniť Eliáša, ktorí sa snažili urobiť tie isté veci, ktoré urobil Eliáš. A tak, my nachádzame to isté dnes. Napodobovanie kresťanstva, ľudia, ktorí sa snažia správať ako Kresťania, ktorí sa snažia urobiť sa Kresťanmi. Nemôžete to robiť. Boh to musí urobiť. Rozumiete? On je Ten jediný, ktorý to dokáže urobiť.
Tak, oni vytvorili školu a nazvali ju školou prorokov. A oni všetci išli hore do tej školy prorokov a vyškolili ich. A viem si predstaviť, že všetci tí kazatelia nosili taký istý plášť, ako nosil Eliáš. Viem si predstaviť, ako sa snažili napodobňovať jeho hlas, ten spôsob, akým on hovoril, a ten spôsob, ako sa predstavoval, a každý sa snažil urobiť tú istú vec, pretože Eliáš bol veľkým mužom použitý Bohom.
A my dnes nachádzame tú istú vec. Prednedávnom som v rádiu počúval vysielanie, mali tam Billyho Grahama po celej tejto krajine, odkedy bol Billy v Louisville, každý sa snažil napodobniť takmer tú istú vec. Česať si vlasy rovnakým spôsobom, obliekať sa tak isto, mať ten istý druh hlasu, a tak ďalej. Ale vy to nemôžete robiť. Vy len musíte byť tým, kým ste, a tým, kým vás Boh učinil. To je pravda. A tak nachádzame, že asi také isté veci sa diali v tamtých dňoch.
12A tak Boh videl, predvidel, že Eliášove dni sú spočítané, že už mal zostať na zemi len určitý čas (Tak ako každý), a tak on išiel mať Eliášovho nástupcu. A keď Ho On mal, Boh tohoto muža povolal. On nebol v žiadnom seminári, keď ho povolal. On oral na poli s jarmom volov, konal službu alebo sa staral o svoju matku a otca. A Boh ho povolal, aby bol nástupcom Elizea, alebo vlastne Eliáša. Pravdepodobne mnohí z tej školy si mysleli, že to oni istotne urobia, že budú jeho nástupcami, že oni budú nosiť jeho rúcho, akonáhle on odíde. Ale Boh dáva povolanie. Boh robí ten výber. Boh robí voľbu. Boh dáva veci na poriadok.
A Boh ustanovil v cirkvi niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za učiteľov, niektorých za evanjelistov a pastorov. Boh Sám to robí. My si nedokážeme pridať ani jeden vlas, či čierny, alebo biely, ani nedokážeme pridať nič k svojej postave len skrze naše domyslenie. Boh vo Svojej nekonečnej milosti a skrze Jeho vyvolenie a Jeho predzvedenie ustanovuje tieto veci na poriadok a každé koleso zapadá úplne správne. Páči sa mi to. Bol by som dnes ráno znechuteným človekom, ak by som neveril vo vyvolenie a povolanie Božie.
13Ak by som si myslel, že tento svet bol ponechaný, aby z toho vyšiel skrze moc človeka a skrze múdrosť človeka a skrze veľké štvorky a OSN a tí, ktorí už nikdy nezmieňujú Božie Meno, bol by som znechutenou osobou. Ale ja sa nedívam na to ohľadne toho, čo má nadísť. Ja sa dívam na stránky tejto starej Knihy tu, kde to Boh zapísal, a všetko príde presne tak, ako to On povedal, a to je všetko. Tak tá jediná vec pre mňa do vykonania je nie dať sa do jednej línie s nimi, ale dať sa do jednej línie s Golgotou, do jednej línie s Bohom, do jednej línie s Jeho Slovom, zostať v Jeho Slove. Nezáleží na tom, ako to vyzerá, že to tak bude, to bude tak, ako to Boh mieni mať. To nemôže byť nijako inak. Pretože, čo sa Jeho týka, tým, že je On nekonečný, On poznal koniec pred začiatkom, a On robí všetko tak, aby to bolo na Jeho chválu. To je pravda. Všetky veci budú musieť spolupracovať. Všetko sa bude musieť vyformovať rovno do toho miesta.
Ó, či to len nepridáva Kresťanovi odvahu? Nič nemôže ísť zle. Nakoniec, to nie je naša Biblia, to je Jeho. To nie je naša múdrosť, to je Jeho. A tá jediná vec, ktorú my musíme robiť, je položiť našu vieru a dôveru do toho a ticho sedieť a vidieť slávu Božiu. Vidieť, ako sa to pohybuje rovno do svojho miesta, a každé koleso sa hýbe spolu s tým. Môže to byť roztrúsené z jednej strany na druhú, ale to sa pohne rovno do svojho správneho miesta, keď Boh hovorí Slovo. On poznal koniec pred začiatkom. On poznal toho, koho ide vybrať. On vedel, že Elizeus zaujme Eliášove miesto ešte predtým, ako bol kedy svet vyformovaný. Všetko musí pracovať úplne presne v súlade.
A my sa trápime ohľadne našich milovaných, a tak ďalej. Či oni kedy vojdú? Ich mená, ak boli zapísané v Baránkovej Knihe Života pred založením sveta, oni pôjdu rovno do toho, to je jediná vec, ktorá sa môže stať. My vydávame svedectvo a svietime svetlom, a Boh je Ten, ktorý to ku nim privádza.
Takže všimnite si v Eliášovi, potom, ako on na neho hodil svoje rúcho a vyskúšal to na ňom... Inými slovami, prorok Eliáš, ktorý mal ten Boží plášť na svojich ramenách, prišiel dolu a položil to na Elizea, na farmára, aby videl, či to naňho bude pasovať. A to trvalo asi desať rokov, kým bol zmenený, aby pasoval do toho plášťa. Viete, Boh nás obyčajne umiestni do obchodu a pristrihne nás. No, on neupravil svoje rúcho, aby pasovalo Elizeovi. On upravil Elizea, aby pasoval do toho rúcha. A to je to, ako to robí dnes. On nás upravuje, aby sme pasovali do toho rúcha, a nie, aby to rúcho pasovalo ku nám. Niekedy chceme spôsobiť, aby to rúcho pasovalo do nás. Ale nemôžeme to robiť. Ty sa musíš nechať byť upraveným pre to rúcho. To je Božie rúcho a On ho urobil dokonalým. A my máme... On nás musí priviesť do tej sféry, aby urobil, že to rúcho do nás bude pasovať.
Tak my sami nemôžeme byť dokonalými, vieme, že nemôžeme. Nie je pre nás žiaden spôsob, ako by sme mohli byť, a On pritom povedal, aby sme boli. Ale to, čo On urobil, On pre nás učinil zmierenie Pána Ježiša Krista a Jeho spravodlivosť. To je to, kde prichádza Jeho dokonalosť, to je ignorovanie našej svätosti (pričom žiadnu nemáme), a našich vlastných myšlienok, ktoré by sme nemali mať, ale my s dôverou odpočívame na dokončenom diele Pána Ježiša. Boh Ho poslal na zem a to bolo v Ňom, v Ktorom my odpočívame.
15Všimnite si, všetky tieto roky, pokiaľ vieme, on mal na sebe len jeden krst rúcha. Ale počas tých rokov, Boh formoval charakter toho muža do miesta, kde potom, ako bol povolaný, aby pasoval do rúcha a bol služobníkom Pána. A potom, keď Eliáš prechádzal a hodil to na neho, oni začali ísť smerom ku Gilgalu a na mnohé iné miesta, a išli ďalej ku škole prorokov po svojej ceste, ako putovali. A nakoniec sa snažil Eliáš Elizea odvrátiť späť. Všimli ste si? Snažil sa spôsobiť, aby sa obrátil späť, povedal, „Ja... Inak, možno tá cesta bude pre teba trochu strmá, synu. Možno bude pre teba príliš úzka, aby si tade mohol kráčať.“ Viete, aký bol Eliáš. Bol priamy. A kdekoľvek káže Boží pravdivý sluha Evanjelium, to je priame nescudzoložené Evanjelium, kde je to kázané.
16Takže jedného dňa išiel hore tam, kde bola táto škola prorokov, išiel ich navštíviť a oni ho poprosili, aby odišiel. Povedali, „Je to tu pre nás príliš priame.“ To, čo dnes potrebujeme, je trochu viac priameho kázania Evanjelia, ktoré oddelí pšenicu od plevy alebo správne od nesprávneho. Urobiť to, čo je správne, správnym, a to, čo je nesprávne, nesprávnym. Všetci títo chlapci so svojimi prežitiami a so všetkým, čím boli, oni poslali jedného, aby zohnal niečo na jedenie, a jeden z nich zohnal divú révu a nazbieral nejaké divé uhorky a uvaril to a bola to smrť v ich klerikálnom hrnci. A to prvé, čo viete, oni vykríkli, „Tam je smrť v hrnci.“ Ale Elizeus s dvojitou porciou vedel, čo má robiť, tak on do toho hrnca hodil za hrsť múky a povedal, „Teraz pokračujte a jedzte to.“ Inými slovami, oni by...
17V tom type na dnes by som pomyslel, že my máme mnoho metodistov, baptistov, presbyteriánov, luteránov, letničných a všetkého možného, všetko to zmiešané spolu, jeden bojuje s druhým. A my nemusíme vyvrhnúť celú tú vec a odstrániť ju, my potrebujeme len ďalšiu hrsť múky. Zachovať tú istú cirkev. Tá múka bola z domu alebo z tej školy, ktorá bola obeťou múky, ktorú ľudia priniesli, a tá prvotina žatvy, ktorá bola pomletá, a určitý drsný kameň urobil každé zrno tej múky rovnakým.
A potom, keď táto múka bola tá istá, ktorá bola typom Krista. Múka je život. A keď typ Krista, múka, keď to bolo rozomleté, ten istý zmysel, Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes a naveky, a tá múka a obeť múky... A keď do toho vložili túto múku, vložili Krista do smrti, to prinieslo život. To je to, čo robí ten rozdiel. V našej mŕtvej forme, našich rozdieloch, v našich klerikálnych hádkach a všetkom možnom, ak by sme len mohli priniesť Krista do toho, to by zmenilo smrť a oddelenie na život, ak by sme to len urobili.
V Amerike existuje devätnásť miliónov baptistov. V Amerike existuje trinásť miliónov metodistov. V Amerike existuje jedenásť miliónov luteránov a desať miliónov presbyteriánov v Amerike, a iba Boh vie, koľko katolíkov tam je, ktorí prevyšujú ktorúkoľvek z denominácií. Ale v tom všetkom, čo potrebujeme? Za hrsť múky. Potrebujeme priviesť do cirkvi život. A Kristus je životom. On prišiel, aby nám priniesol život.
18 Tak oni mali svoje hádky a svoje školy a svoje teológie, a tak ďalej. A potom Eliáš povedal Elizeovi, „Radšej by si sa mal obrátiť späť, pretože tá cesta môže byť trochu ťažká.“ Ale muž Boží, ktorý tomu raz čelil, alebo ktorému to bolo hodené na rameno, to rúcho Božej spravodlivosti a moci, to nie je veľmi ľahké obrátiť sa späť.
Keď som počul pastora dnes ráno povedať, že naši... Mnohí sa stávajú znechutení. To, čo potrebujeme, brat, je pozbierať odvahu. To, čo potrebujeme, je byť povzbudení. A to je pravda. Skúšky môžu prísť. Nám nikdy nebolo zasľúbené, že od nich budeme imúnni, ale On nám dá milosť cez ne prejsť. Ak je tá hora príliš vysoká, aby sa cez ňu dalo prejsť, príliš hlboká ísť pod ňou, príliš široká ísť okolo nej, On nám dá milosť ísť cez to. To je pravda. Len sa neobávajte, ale držte svoje oči na Kristovi, pretože On je ten jediný, ktorý nás môže cez to previesť.
19Takže vidíme ho, ako putujú na svojej ceste, prichádzajú ku tej škole. A on povedal, „Zostaň teraz tu. Buď tu a usaď sa a buď dobrým učiteľom teológie, a tak ďalej. A pravdepodobne sa jedného dňa môžeš stať dekanom tejto vysokej školy tu. Ale ja musím ísť ešte trošku ďalej.“ Viete si predstaviť, že by muž Boží bol uspokojený ako dekan školy, keď tam moc Božia ležala rovno tam, kde stál? Nie veru. On povedal, „Akože Pán žije a akože tvoja duša žije, neopustím ťa.“ To sa mi páči. Zostaňte s tým bez ohľadu na to, koľko znechutení prichádza od tvojej matky, od tvojho ocka alebo od tvojho pastora. Zostaň s ním.
20A tak išli ďalej k Jordánu. Prešli cez Jordán a Eliáš povedal, „Tak čo chceš, aby som pre teba urobil?“
On povedal, „Nech príde dvojitá porcia tvojho ducha na mňa.“ On vedel, že má prácu do vykonania. On povedal, „Dvojitá porcia.“ Nie len také dobré, teplé prežitie, nie len dobré potrasenie rúk alebo dobré obecenstvo s ostatnými z cirkvi, ale to, čo ja chcem, je dvojitá porcia toho, čo je teraz najlepšie.
Poviem vám, že keď Boh stavia človeka pre svetovú úlohu, on musí mať niečo lepšie, ako má svet. On musí mať niečo lepšie, ako má cirkev. On musí mať dvojitú porciu. A ak kedy bol čas, že bola potrebná dvojitá porcia, tak to je dnes v tých sférach ľudí. Niečo lepšie, niečo vyššie... Myslím, že fazule a kukuričný chlieb sú veľmi dobré, ale niekedy sa musíme vystrieť, načiahnuť trochu vyššie. A robíme to. Musíme to robiť. Musíme sa ďalej šplhať. Izrael odpadával, ak zostávali na tej istej pôde. Oni sa museli buď pohnúť vpred, alebo pohnúť späť. To je to, ako je to s cirkvou.
21Takže, keď tak išli ďalej, neprešlo ani pár minút a on povedal, „Žiadal si ťažkú vec. Avšak, ak ma uvidíš odchádzať, môžeš mať to, čo si žiadal.“
Takže, to musí byť priamosť motívu, priamosť srdca, priamosť oka, držať svoje oko na zasľúbení. Ak si dnes ráno chorý, ak si postihnutý, existuje jedno veľké zasľúbenie, nie skrze Elizea, ale skrze samého Boha. „Ak len môžeš veriť.“ Keď sa modlíš, ver, že dostaneš, čo si žiadal, a obdržíš to.“ Nezáleží na tom, čo hovorí lekár, či sa deje toto alebo tamto, drž sa priamo jedine na zasľúbení.
Eliáš mu dal podmienku, „Ak ma uvidíš, keď pôjdem, príde to na teba.“ Tam je zasľúbenie. „Ak len môžeš veriť, všetky veci sú možné tým, ktorí veria.“
22Niekedy sa dívam na seba a rozmýšľam, že som bol vo svojom živote takým mäkkýšom. Čakal som a minul som mnohé tisíce duší voviesť do kráľovstva. Pretože som čakal a hovoril som, „Bože...“ Spoliehal som príliš veľa na ten duchovný dar a povedal som, „Pane, ak mi to len ukážeš a ak mi len dáš videnie, čo mám robiť.“ A Boh dáva videnie, a potom sa otočím a nechám niekoho, aby ma nahovoril na niečo iné. A, ó, ešte som neprišiel do toho miesta, až kým to... Tak, ako to mám v tomto čase, že cítim, že to je viera, že tam musíme vykročiť, pretože to je zasľúbenie. A tie veci, ktoré On urobil, a tie uzdravenia, ktoré vykonal, a zázraky a dokonca až tak mnoho, že zostúpil a nechal si s nami urobiť fotografiu, a tak ďalej, čo sa nikdy nestalo, od kedy začal svet. A potom tam stojím ako taký mäkkýš, to dokonca spôsobuje, že som sám zo seba znechutený. Je čas držať svoje oko na zasľúbení. A to je to, čo skrze Božiu milosť mienim robiť. A uvedomujem si, že každý diabol pekla na to bude strieľať. Ale skrze Božiu milosť mienim držať svoje oko na zasľúbení.
23 Elizeus povedal, „Ak ty...“ Eliáš povedal, „Ak ma uvidíš, keď pôjdem, budeš mať to, čo si žiadal.“ To je pravda. Musíš držať svoj zrak na tom, pozorovať zasľúbenie. Takže ak...
Čo ak by sa z tej školy, čo ak by sa on obrátil a povedal, „Hej, chlapci, pozrite, čo robím teraz, nasledujem rovno tohoto proroka.“ Možno by zlyhal. Ale on sa nestaral o to, čo si myslela tá škola alebo čo si mysleli všetci tí učitelia. On sa nestaral o to, čo si mysleli susedia alebo v tých domoch alebo kto sa na neho díval. On držal svoju vieru na zasľúbení.
To, čo potrebujeme dnes, je viera, zasľúbenie Božie a nevenovať žiadnu pozornosť tomu, čo hovorí tento alebo čo hovorí tamten. Ako brat povedal, „Nejaký kazateľ mal dve dievčatá a obe boli nemé. A ich... Bola tam kritika na Božské uzdravenie. Že tie deti nebudú môcť byť uzdravené.“ Nevenuj žiadnu pozornosť kritikom. Drž svoju vieru na zasľúbení. Boh tak povedal. „Modlitba viery uzdraví chorého a Boh ho pozdvihne.“ Ak On dokáže urobiť, aby jeden hluchonemý počul, On môže urobiť, že iný hluchonemý bude počuť. Poznáme skrze neklamný dôkaz, že On to robí. Držme našu vieru na zasľúbení, naše oko jednotné, priame, naše ucho priame, naše srdce priame, a len jednu vec na Ježišovi Kristovi. A On je schopný vykonať to, čo zasľúbil. Ó, keď na to pomyslíme, to mení celú scénu, keď sa do toho dostávame.
Boh učinil zasľúbenie. Boh bol tým, ktorý to povedal. Tak tu bol Boží reprezentant, ktorý to povedal. A tak sám Boh to povedal. Potom čo môžeme robiť? Nič, len držať na tom svoju myseľ.
Povedal, „Ak ma uvidíš odchádzať preč, budeš mať to zasľúbenie.“ Elizeus držal svoje oči na Eliášovi. Nezáležalo na tom, koľko vykrikovali z každej strany, čo sa dialo na každej strane, čo sa dialo tam pred ním alebo za ním, on sa nikdy na to vôbec ani nepozrel. On držal svoje oči na zasľúbení. Tu to máte. Vaše oči na zasľúbení... Rozmýšľam o tej pani, ktorú sme navštívili jedného večera, sestru Styler, a lekár jej povedal, ako je na tom zle. A on to vôbec nepovedal jej, ale povedal to jej milovaným, ako je to nemožné, že by sa ona mohla uzdraviť. Tak brat... Jej zať ma o to poprosil, ja som povedal, „Ak ona dokáže držať svoje oči na zasľúbení...“ Nezáleží na tom, čo sa dialo, držať svoje oči na zasľúbení.
24 Pred pár týždňami sestra Wood a brat Wood, ktorí sú odtiaľto, moji dvaja veľmi blízki priatelia tu z cirkvi. Bol som v Michigane so svojimi priateľmi Leom a Genem. Odišli sme zo zhromaždenia v Chicago a išli sme ku niektorým ich ľuďom na dva dni na poľovanie na jelene s lukmi a šípmi. A na mojej ceste späť ma moja žena chytila a povedala, „Modli sa za matku pani Wood. Rakovina jej žerie tvár.“ A povedala, „Nikdy som nevidela sestru Wood tak rozrušenú, ona plakala.“
Sestra Wood bola vždy hrdinkou viery, odkedy jej Boh uzdravil jej chlapca z chromej nohy a uzdravil ju z tuberkulózy, a tak ďalej. Ale ona sa opúšťala. Tam v tej izbe sme sa v ten večer modlili. Keď pani Wood prišla, „Brat Branham, pôjdeme tam...“ Išli sme k jej matke, čo bolo v Louisville. A ona mala rakovinu na jednej strane jej nosa. A lekár s tým niečo robil a rozniesol to len do takého malého prstenca na jednej strane jej nosa a bolo to asi len asi pár milimetrov od jej oka a tam bola tá kosť a to ju zožieralo tak rýchlo, ako len mohlo.
25Vošiel som do tej izby a kľakol som si a povedal som, „Chcem s ňou hovoriť osamote.“ A tak idem do tej miestnosti, aby som sa modlil s tou ženou. A zatiaľ, čo som tam bol, pomyslel som si, „Ó, Bože, ak by si mi len ukázal videnie toho, čo sa tej žene stane.“
Pán a pani Woodoví sedeli vonku a čakali, aby videli, čo povie to videnie... Ale zatiaľ čo som tam bol, bol som potupený. Bol som potupený tým, že som čakal na videnie, zdalo sa, ako by mi niečo odpovedalo naspäť, „To nebolo to povolanie. K čomu potrebuješ to videnie, keď to zasľúbenie už bolo vypovedané.“ Tak som si kľakol a modlil sa. A zatiaľ čo som sa modlil, niečo mi odpovedalo vo vnútri, viera zasľúbenia.
Vyšiel som von a pani Woodová, keď som jej o tom povedal, ona povedala, „Videl si niečo, brat Branham?“ Povedal som, „V podstate som nič také nevidel, ale cítil som niečo, čo mi povedalo, že Jeho zasľúbenie je pravdivé a že On to učiní. A ja verím, že On to učiní.“
A za menej ako dvadsaťštyri hodín sa ten koniec tej rakoviny začal odlamovať a odpadávať od toho. Obyčajne rakovina tak neodpadáva, ako viete, jedine, že je mŕtva. Takže tam to bolo a tá žena je uzdravená a je doma. Aký nádherný Kristus. Skrze držanie nášho zraku na zasľúbení. Boh tak povedal...
26Ale keď sa niekedy za nás niekto modlí, my odchádzame a hovoríme, „No, nestalo sa to hneď, tak možno by som sa tam mal znovu radšej vrátiť.“ Ó, nie. Drž svoj zrak na zasľúbení. Boh tak povedal, tým je to vybavené. To je všetko, čo sa toho týka. Ak Boh tak povedal, Boh je schopný dodržať svoje zasľúbenie, inak by ho nikdy nedal.
Abrahám nazýval tie veci, ktoré neboli, ako keby boli, a počas dvadsiatich piatich rokov stál na tom, čo je nemožné, pretože počítal Boha za schopného vykonať to, čo zasľúbil. Amen. A my sme deťmi Abraháma skrze vieru. Istotne Eliáš držal svoje oči na... Vlastne Elizeus na Eliášovi.
27A ako tak išli ďalej... A po chvíli prišiel voz a oddelil ich každého na jednu stranu. A potom... Zodvihol Eliáša na... On vystúpil na ten voz, a išiel hore a zhodil svoje rúcho zo svojich pliec a hodil ho späť Elizeovi, pretože Elizeus do toho už dorástol, viete, a to by mu už dobre pasovalo. A viete si predstaviť...
Ó, chcem, aby ste mi teraz venovali vašu pozornosť. A cítim, že ma šteklí v krku. Chcem sa vás niečo opýtať. Viete si predstaviť, ako sa Elizeus cítil, keď zodvihol toto rúcho a dal si ho na ramená? Ó, čo za pocit.
28 A ja toto nemyslím osobne, ale asi pred desiatimi rokmi som kázal spoza tejto kazateľne na tému „Bojovník Dávid s prakom vo svojej ruke a Goliáš pred ním.“ V tých dňoch neboli na poli žiadne uzdravovacie kampane, nikde, pokiaľ nám bolo známe. A, ó, akí kritickí boli ľudia ohľadne Božského uzdravenia. Ale niečo tam bolo po stretnutí sa s touto Bytosťou.
A pastor mi povedal, že som sa zbláznil a že to tak nemôže byť. Ale spoza tejto istej kazateľne som hovoril o Dávidovi, ako povedal, „Chcete mi povedať, že tieto armády živého Boha dovolia tomuto neobrezanému Filištínovi haniť túto armádu?“ Malý, zhrbený v ramenách, kučeravý chlapec, s ovčou kožou na sebe a prakom vo svojej ruke, a celá armáda Izraela tam stála, aby stála za ním a on sám tam vykročil proti mužovi, ktorý mal kópiu dlhú asi päť metrov a... A tá vec na konci vážila niekoľko šeklov, možno deväť kíl ocele, bolo to naostrené, päť metrov dlhá kópia a on mal prsty dlhé tridsaťpäť centimetrov. A Dávid vážil pravdepodobne okolo štyridsať kíl a chodil tam hore-dolu ako nejaký strapatý kohút... „A vy my chcete povedať (Ó), že necháte toho neobrezaného Filištína, ak on zostáva na svojom mieste, nech tam zostane. Ale ak on haní vojská živého Boha...“ Ó, čo za hrdina.
29„A vy všetci sa bojíte ísť bojovať?“ Povedal, „Dovoľte mi, nech idem proti nemu ja.“ Ó, on povedal, „Boh nebies dal, že som mohol zabiť leva s týmto prakom. On mi dal zabiť medveďa s týmto prakom. O koľko skôr On vydá toho neobrezaného Filištína do mojej ruky.“ Istotne. A keď bolo získané to prvé víťazstvo a Goliáš bol zrazený, celé armády Izraela nasledovali Dávida. A oni sekali hlavy a porazili Izrael... Vlastne porazili Filištínov, až ich zahnali rovno do ich zeme. Zahnali ich do kútov a pobili ich a zabrali im mestá a všetko, mali víťazstvo.
Brat a sestra, tá istá vec sa udiala v tých sférach toho nadprirodzeného, keď iní povedali, „Božské uzdravenie nemôže fungovať. Dni zázrakov pominuli.“ Ak dni zázrakov pominuli, tak dni Boha pominuli. Cirkev, ktorá neverí v nadprirodzeno, nakoniec zomrie a Boh opustí tú cirkev, bude musieť. A Boh dal zasľúbenie a Božie zasľúbenia sú večné.
30Tu pred nejakým časom, keď sa nejaké dievčatá zahrávali s prvkom, ktorý sa volá rádium, a namáčali do toho niečo a natreli ručičky hodiniek rádiom... Mám tu niečo ohľadne toho. A nejaké dievča urobilo chybu a vzalo kefku a strčilo si ju do úst. To ju zabilo. A o roky a roky neskôr vzali mikroskop a dívali sa na tú lebku toho dievčaťa a stále mohli počuť, ako to rádium ide ďalej, „Vŕŕ, vŕŕ.“ Je to nekonečné. To ďalej pracuje, a ďalej a ďalej. Niet miesta zastavenia.
A, ó,brat, ak má rádium taký druh efektu, nekonečný, o koľko viac bude nekonečný, večný, nadprirodzený, všemocný, úplne neohraničený, všemohúci Boh. On bude musieť mať ten istý efekt, ako On začal, On to bude musieť mať celé presne také, inak nie je všemohúci, všemocný Boh. On stále čaká na niekoho, kto bude mať odvážnu vieru, kto vykročí a vyzve nepriateľa na základe Jeho Slova a povie mu, že je to tak.
31A tak, čo sa stalo? Akonáhle sa rozpočali tie veľké kampane s uzdravovaním, potom tisíce Božích mužov, vojakov, ktorí boli niekde v tých malých cirkvách ako Oral Roberts, Tommy Hicks a mnohí z tých ostatných ohromných mužov na poli, vytiahli svoje meče a išli do toho: Tento Meč, ktorý seká na obe strany. Prichádza a odchádza, hore a dolu, dovnútra a von, rozlišuje myšlienky až dokonca, do špikov kosti. Oni vytiahli svoje Biblie (Svoje meče), vykročili, keď videli, že sa to môže stať, a my sme porazili nepriateľa skrze milosť Božiu, až celý svet mal prebudenie uzdravovania. Stalo sa...
Malí pastori, ktorí mali malé cirkvi dvakrát štyri metre, a tak ďalej, zapálili oheň a uvideli videnie, vytasili meč a vyrazili a pohanili nepriateľa. Ako vieš, že to bude fungovať? Tam sú veľkí ľudia, Kongresman Upshaw, Anglicky kráľ Juraj a mnohí veľkí mužovia, ktorí ležali chorí a postihnutí a boli uzdravení skrze moc Všemohúceho Boha. Takže, teraz už o tom nemôžu nič povedať... Istotne.. On bol...
32Potom, keď Eliáš, potom, ako celá túžba jeho srdca bola dostať to zasľúbenie. On chcel zasľúbenie. To bol jeho motív, to bolo jeho všetko. To bol jeho život. To bol jeho zámer. Všetko kompletne, všetko viselo na tom, dostať to zasľúbenie. Som presvedčený a verím, že nie sme úprimní ohľadne tejto veci, o ktorej hovoríme. Ak všetky tvoje motívy dnes ráno odpočívajú na tom dať Bohu chválu za moje uzdravenie... „Som rozhodnutý byť uzdravený skrze moc Božiu. Som rozhodnutý žiť kresťanský život. Som rozhodnutý kráčať v pokoji s Bohom. Som rozhodnutý to činiť. Je mi jedno, čo hovorí matka, čo hovorí cirkev, čo hovorí pastor, čo ktokoľvek hovorí, čo svet hovorí, ja som rozhodnutý. To je priamosť môjho srdca.“ Potom sa niekam dostaneš.
Potom, ako Eliáš uvidel, že bol rozhodnutý získať... Eliáš videl, že Elizeus je rozhodnutý, a on mu dal zasľúbenie. No, to zasľúbenie bolo, „Ak ma uvidíš odchádzať, ak ma budeš môcť vidieť, keď pôjdem...“ No, to zostalo na Elizeovi. On chcel počuť zasľúbenie, tak dostal zasľúbenie. Takže tam v tom existuje slovíčko „ak“, „Ak ma uvidíš, keď odídem.“
Takže, ak si dnes ráno chorý a chceš byť uzdravený, môžem ti dokázať, že Kristus ti dal zasľúbenie. To zaľúbenie je tvoje, ak len môžeš veriť. Ak len môžeš veriť. Nebuď porazený.
33Takže Elizeus sa zabalil do rúcha Eliáša, proroka... Čo za pochod dobyvateľa. Ako on kráčal s dupotom vpred ako dobyvateľ. On počul zasľúbenie. Cítil tú moc. Kráčal ako bojovník rovno k Jordánu. Chvála buď Bohu, priatelia. Každý veriaci dnes ráno, ktorý je odiaty do spravodlivosti Krista, kráča v ústrety cesty Jordánu. To je pravda. Nech len prídu atómové bomby. Nech len... Ty si odiaty a kráčaš ako premožiteľ. Amen. Ja... „Nebojte sa, Ja som premohol svet.“ Tak veru. Pamätať si čo? „Ja som premohol svet.“ Kristus povedal.
Elizeus kráčal s rúchom z druhej ruky na sebe a cítil sa ako premožiteľ (správne), ako prechádzal cez Jordán. Brat, dovoľ mi povedať toto v rešpekte voči tebe. Neobliekaj si na seba rúcho niekoho druhého, ktoré je celé zožrané moľami pochybnosti, kde všetky tieto porážky a povery a vzlety a úpadky do toho urobili diery a preteká cez to. Obleč si rúcho Premožiteľa, Krista. Nespoliehaj na svoju cirkev, ktorá raz vyučovala spasenie skrze krst Duchom Svätým, ktorá raz vyučovala Božské uzdravovanie a teraz to popiera, celá je prežraná moľami pochybnosti a všetkým možným. Obleč si rúcho Toho, ktorý nikdy neprehral v žiadnom boji, lebo si na ceste k Jordánu. Amen.
34Tak on mal na sebe rúcho z druhej ruky. To je pravda. A mnohí ľudia dnes ráno majú na sebe rúcha z druhej ruky. Ale keď prišiel k Jordánu, uvedomil si, že samotné to rúcho nevykoná tú prácu. To je pravda. A cirkev, metodisti, baptisti, letniční a presbyteriáni, ó, my máme školy, a, ó, máme zoradenú celú etiku Biblie. Máme všetky tie tkané rúcha správne, zasľúbenia. Všetko to máme. Ó, sme pokrstení, ideme dole a sme veľmi apoštolskí. Máme na sebe apoštolskú vieru. Veríme v Božské uzdravenie. Veríme v Boha. Veríme v moci Božie. Krstíme. Podľa Biblie, tak, ako to Biblia hovorí. Prijali sme Ducha Svätého, hovorili sme v jazykoch, všetko to robíme.
Ale, brat, ak je to tá jediná vec, ktorú potrebuješ, tak tiež zistíš nedostatok, keď prídeš k Jordánu. Ó, môžeš byť vyučovaný, môžeš byť chytrý, môžeš mať titul DD, doktora teológie. Môžeš mať PhD, doktorát filozofie. Môžeš mať LLD, doktor latinky. Môžeš mať všetky možné druhy titulov. Môžeš mať rúcho metodistickej cirkvi na sebe. Môžeš mať na sebe rúcho letničnej cirkvi. Môžeš mať na sebe rúcho zborov alebo jednotárov alebo trojičiarov alebo čokoľvek to môže byť. To je od začiatku len rúcho z druhej ruky (To je pravda). Nejaké človekom vytvorené dogmy, ktoré boli vyučované, a tak ďalej.
35A dokonca, aj keď si kresťanom a tá cirkev je kresťanská a odiata správne... Ale keď tam stál Elizeus vystavený zraku všetkých tých prorokov a kritikov pozdĺž celého brehu a dívali sa, čo urobí... A on tu prichádza s Eliášovým rúchom na sebe. Ó, on bol inak učený. On je vzdelaný, je podriadený, on verí. Nič s ním nie je v neporiadku. Prichádza dolu k Jordánu. Svet ho pozoruje.
Ó, Bože, ako to dnes potrebujeme. Pri toľkých mnohých školených a vzdelaných študentoch, s tak mnohými mužmi, ktorí môžu roztrhnúť Bibliu na časti a umiestniť to spolu v matematike... Mnohí mužovia, ktorí dokážu urobiť veľké veci, čo sa týka vyučovania, ktorí poznajú biblickú históriu až do tohoto momentu. Ktorí ti dokážu povedať, v ktorej hodine bolo peklo zapálené, a hodinu, v ktorej zhaslo. Dokážu vám povedať všetky tieto veci. A majú vodný krst. A majú duchovný krst, ako to nazývajú, rúcho. Všetko majú umiestnené na poriadku. Tak isto to mal Eliáš.
36Ale keď prišiel dolu k Jordánu, aby čelil tomu kritickému svetu, čo zvolal? „Kde je Boh Eliášov?“ To nebolo to rúcho, ktoré to urobilo. To bola moc Boha Eliášovho, ktorá to urobila. A tú vec, ktorú svet dnes ráno potrebuje, je moc Boha Eliáša. Mohol si hovoriť v jazykoch a vykrikovať a behať po celej podlahe, ale to, čo potrebujeme, je moc Boha letníc, aby vyprodukovala životy a veci, ktoré sa žili v tom dni v tej apoštolskej hodine. Rúcho z druhej ruky bolo v poriadku, ale on potreboval čerstvé zavolanie vo svojom srdci od Boha. Potreboval čerstvé pomazanie od Boha. Mal oblečené rúcho z druhej ruky, keď prišiel k rieke, ale on potreboval celkom nové zavolanie z prvej ruky od Boha. A tá moc z prvej ruky od Boha vykonala ten zázrak.
37 A, ó, môj brat, neboj sa prosiť Boha o čokoľvek. Musíš žiadať od Boha alebo prosiť Boha o čokoľvek, čo On zasľúbil. Ak ja mám predstaviť Boha, ktorý je všemohúci a všemocný, a ak som sluhom Božím, musím konať skutky Božie. A ak konám skutky Božie, musím byť muž Boží, aby som priviedol tieto veci do uskutočnenia, pretože On po mne požaduje, aby som vyprodukoval to, čo je nemožné. Musím Ho poprosiť. Musím na Neho volať a stáť tam a povedať, „Bože, Ty si to zasľúbil.“ Tak isto aj vy, každá osoba.
„Príjmete moc (Skutky 1:8), potom, ako príde Duch Svätý na vás.“ Potom, ako príde Duch Svätý na vás, potom, ako si odiaty ako Kresťan, potom, ako je tvoja viera nastavená do Krista, potom príjmeš moc. Tu to máte. Áno. A, brat, sestra, každý jeden z vás v toto ráno... Dovoľte mi toto povedať predtým, ako sa budeme modliť za chorých. Nech toto poviem skrze pomoc Božiu, modlite sa za mňa, keďže som stál desať rokov, pred desiatimi rokmi na tomto pódiu a kázal som o Dávidovi a Goliášovi. Tak, to nie je ten Goliáš, ktorý mi prekáža. Boh ho predo mnou zabil. Ale tá vec, ktorá mi prekáža, je nedostatok viery, nedostatok niečoho, čo viem, že bolo naokolo. A dnes ráno znovu pred touto malou modlitebňou kričím, „Kde je ten Boh, ktorý dal to zasľúbenie? Kde je ten Boh, ktorý nás tam stretol? Vystúp, Bože, a dodaj mi odvahu, dodaj mi silu a dodaj mi rozhodnú myseľ bez ohľadu na to, čo príde alebo odíde, či to vyzerá temne alebo akokoľvek to vyzerá, akokoľvek to vyzerá, len sa hýbať vpred, to zasľúbenie je pravdou.“
38 Brat, sestra, v jednom z týchto dní... Pre vás, priatelia, hriešnici, ktorí ste tu dnes ráno, a vy, ľudia, ktorí sa snažíte napodobniť kresťanstvo, môžete patriť do cirkvi. To je veľmi pekné. Nič proti tomu nehovorím. Nič proti vášmu peknému školskému vzdelaniu, ani nič proti vašej teológii, nemám nič proti tomu. Ale, ó, kde je ten Boh?
To nakoniec nebol Eliáš. To nebol Eliáš, ktorý otvoril tú rieku. To nebolo jeho rúcho. Elizeus to vzal zo svojho pleca, zložil to tým istým spôsobom ako Eliáš. Ale keď s tým začal trochu mávať, nebola tam žiadna moc. Potom zvolal vediac, že niekde je Boh, „Kde je ten Boh? Kde On je?“ Potom muselo niečo toho proroka zasiahnuť, lebo on zamával tým rúchom a udrel vody a tá rieka sa otvorila na jednu a druhú stranu. A tam pred tými klerikálmi toho dňa, pred kritikmi toho dňa, On prešiel cez Jordán práve tak, ako to urobil Eliáš pred ním.
39My nepotrebujeme vyučovanie, to máme. My potrebujeme Boha Eliáša. Potrebujeme moc Boha Eliáša späť v našej cirkvi, moc, ktorá spôsobí, že sa tam udržíme a nazveme Božie Slovo správnym bez ohľadu na čokoľvek. A sme tu každý jeden dnes ráno, ktorí sme ľudskými bytosťami na svojej ceste k Jordánu. A keď on prišiel k Jordánu... Ty sa tam tiež dostavíš v jednom z týchto rán alebo jednom z týchto večerov. Keď on prišiel k Jordánu, on kráčal ako premožiteľ. Ale keď prišiel k Jordánu, to bol rozdiel. On mal na sebe rúcho z druhej ruky, ktoré predtým nosil iný človek. Ale to bolo dobré rúcho a on vedel, čo to bolo za človeka, ktorý to rúcho nosil.
40Brat, sestra, v jednom z týchto rán ja musím prísť dolu k Jordánu. Rozmýšľal som o tom dnes popoludní. Ideme k bratovi a sestre Wright. Nezabudnite na to, toto je ich zlaté výročie svadby. Opustím tu cirkev a pôjdem s nimi na večeru. Rozmýšľal som jedného dňa, čo je to päťdesiat rokov. A ja ich vidím oboch v pokročilom veku a zostarnutých. Pomyslel som si, „Áno, ja mám štyridsať sedem rokov, a oni sa zobrali práve tri roky pred tým, ako som sa ja narodil.“ Štyridsať sedem a ja pochodujem smerom k Jordánu. Musím tam prísť. Musím sa tam dostať. Ja tam prídem. To môže byť nejaká nehoda na ceste. Môžem vypadnúť vo vzduchu z lietadla. Môžem byť niekde zastrelený nejakým diablovým šípom a zomrieť. Ja neviem, ako odídem, ale je jedna vec, ktorú viem, že pôjdem. Ale ja kráčam smerom k Jordánu. Ale keď sa tam dostanem, chcem vedieť jednu vec, a to je to, že mám tiež na sebe rúcho z druhej ruky. Ja nespolieham na to moje, pretože ono nie je na nič dobré.
Pretože akonáhle Elizeus zodvihol Eliášove rúcho, on roztrhol to svoje na kusy a zhodil ho. A tak to bolo, keď som našiel Krista. Roztrhol som to moje vlastné, moje vlastné myšlienky, moje vlastné nezmysly, moje drobné veci. A myslel som si, že keď som bol malým baptistickým kazateľom, že som bol... že som bol niekým. Ale ja som to roztrhal. Ja som si obliekol Jeho rúcho. A keď prichádzam k Jordánu, chcem sa nájsť zabalený v Jeho rúchu. On to bude nasledovať. A my tam jedného dňa dorazíme. Tak, len sa teraz na chvíľu modlime.
41Nebeský Otče, ako sme teraz dnes ráno vo svojom pochode k Jordánu ako premožitelia a jedného dňa musíme tomu Jordánu niečo predstaviť, to znamená smrti. A, ó, aká hrozná vec to bude, oddelenie od Boha. Nemôžeme prejsť na druhú stranu. Nie. Ale Eliáš, keď sa tam dostal, on mal na sebe Elizeove rúcho... Eliášove rúcho. A keď sňal to rúcho... Eliáš, ten muž, ktorý sa Ti ľúbil v tvojich očiach a Ty si ho prijal a vzal si ho hore do neba, aby bol s Tebou. A Elizeus nosil jeho rúcho, tak on to predstavil Jordánu, smrti, to rúcho Eliáša. A ono bolo prijaté a Jordán sa otvoril a on prešiel na druhú stranu.
Drahý Bože, jedného dňa my musíme prejsť. My nemôžeme predstaviť naše dobré skutky, nemáme žiadne. Nemôžeme predstaviť nič na svete. Ja dokonca ani netúžim po čomkoľvek, čo by som sa snažil predstaviť, ale ja len plne dôverujem v zásluhy Ježiša. Ty si Ho prijal a vzkriesil si Ho z mŕtvych. A On bol privedený do prítomnosti Božej a tam zostáva naveky. A, Bože, ja chcem Tebe toto predstaviť, že ja verím v Neho. A ja Ho milujem. A skrze milosť, On nás odial Jeho rúchom.
A ja sa modlím, Otče, aby si nám pomohol v tých dňoch boja. A tam, kde ten muž Boží musí konať skutky Božie, ja sa modlím, aby si nám dovolil vziať rúcho Krista, moc Ducha Svätého, a volať k Bohu, ktorý žil v ňom. Udeľ to. Prosíme to v Kristovom Mene.
42A zatiaľ čo máme svoje hlavy sklonené, som zvedavý, či je tu dnes ráno nejaká osoba, ktorá sa snaží kráčať dolu k Jordánu bez toho rúcha na sebe. Ak je nejaká osoba, ktorá nemá rúcho Ježiša Krista na sebe, a myslela si, že to bolo iba raz oblečené na Synovi Božom, som zvedavý, ak to nemáš dnes ráno na sebe, či by si zodvihol svoje ruky k Bohu a povedal, „Drahý Bože, v tejto hodine to chcem teraz prijať.“ Nech ťa Boh žehná, pani. Či ešte niekto zodvihne svoju... Nech ťa Boh žehná, synu, či ešte niekto iný zdvihne svoju ruku? Nech ťa Boh žehná, malý chlapec. Nech ťa Boh žehná, mladý muž. Ešte niekto zodvihne svoju ruku? Nech ťa Boh žehná, tam vzadu, pane.
43Len to povedzte, „Skrze Božiu pomoc dnes ráno chcem opustiť svoju samospravodlivosť, svoje vlastné idey a moje myšlienky radosti a radovánok a hriechu, v ktorom som žil. A ja chcem, aby Kristus na mňa obliekol svoje rúcho dnes ráno, že ja použijem Jeho rúcho. Viem, že ono je dokonalé.“ Nech ťa Boh žehná, synu. Či ešte niekto povie, „Zodvihnem len svoju...“ Zodvihni svoju ruku a povedz, „Ja teraz chcem prijať Ducha Svätého vo svojom živote. Chcem byť odiaty v Jeho spravodlivosti. Keď sa tam v ten deň dostanem, ja nepredstavím samého seba a nepoviem, 'No, dobre teraz, vieš, ja som niekomu kúpil uhlie, urobil som toto.'“ To je pekné, to je veľmi pekné. Ale pretože niečo musí zomrieť, aby si ty mohol žiť. A iba cez skutok toho môžeš byť spasený. Či zodvihneš svoju ruku a povieš, „Kriste, ja teraz opúšťam svoje vlastné cesty, prijímam Tvoje cesty. Chcem, aby si mal nado mnou milosrdenstvo, keď prídem na koniec svojej cesty.“ Nech ťa Boh žehná, pani. Nech ťa Boh žehná. V poriadku. Dobre, ideme sa modliť.
44Teraz, spravodlivý nebeský Otče, niekoľko, sedem, osem, desať rúk sa zodvihlo. Ja nepoznám ich stav. Ty o nich vieš všetko. Ja neviem. Ale oni sú dnes v potrebe a oni si uvedomujú, že sú v potrebe, a oni sú ochotní prísť a prijať pomoc v čase núdze, aby videli tú veľkú hodinu, ktorá je teraz na blízku, atómové bomby, veľké veci, ktoré na nás čakajú.
A ja sa modlím, Nebeský Otče, aby si požehnal týchto ľudí a aby si dnes položil na nich Svoje ruky a vzal preč všetky ich neprávosti a pochybnosti. A nech zahodia preč svoje staré, moľami zožrané rúcha samospravodlivosti, kde tie červy a chrobáky a mole poverčivosti a cirkevníctva vyhrýzli diery cez to a oni... To už nebude viacej držať. Nech to len odhodia preč a nech sa len načiahnu a vezmú rúcho Pána Ježiša a povedia, „Dôverujem v Neho. Obliekam samého seba nie do svojej spravodlivosti alebo do svojich vlastných myšlienok, ale od tejto hodiny idem dôverovať Tebe.“ Udeľ to, aby to prijali, Otče. Lebo to prosíme v Kristovom Mene. Amen.
1 I was talking with the pastor. I said... I asked him yesterday to call me; and I come to find out, I just... All day long there was no calls, and I thought, "Well, wonder what's wrong? Something's... Everything's so peaceful." And after while Sister Wood come up with a handful of calls; my phone had went out. So if any of you had called... The phone rings, but it wouldn't echo in there; so the trouble was down at the switchboard. They fixed it about eight o'clock last night, or maybe a little before that, and the phone... The calls are coming through now.
2 We're happy to be in this service this morning. I got an awful cold, that usually I get when I come home. Wade around in snow up to your waist, and sleep out at night, never think of it away from here, but just cross that hill there at New Albany is all you have to do is get in this valley, then I got a bad cold. And it's... I don't know; there's something right in the valley here that keeps us down, and as low, and it just don't agree with me at all.
Now, we're happy to be at the church, as I said, and to be hearing our dear good pastor offer his word of petition for us, and--to the Lord Jesus. And--and to hear... Sad to hear so many sick and needy, and how the devil is on the rampage making everybody sick.
And--and a little lady raised up about her sister back there. And I know Sister Sires down there, was with her. The doctor sent her home to die now. And she still believes she's going to be healed. And she's in a serious, very serious condition, my mother-in-law, the same way. Seventy years old now, she's in very bad condition. And certainly a lot of sickness around the country. And then there is a Holy Spirit around the country (You see?) that heals our sickness, if we can only find favor with Him.
3 And now, being that my throat is sore, not sore, but it's raw, and I'm not going to try to preach but just speak to you awhile from the Word, and then go into praying for the sick, which I'd promised to do. But just before doing this, I would like to announce some more meetings. I... In my services I have had kind of a little opposition of, not opposition, but just a little misunderstandings. And many times I--I don't have that outlet to my service as--as many of the other brothers on the field has, such as radio, and television, and magazines, and so forth. And in doing so, why, someone'd say, "Brother Branham's to be here."... Now, I'm advertised in three places for this week, just today, three different places: One down in Kentucky, two in California, that I know of. And there's nothing you can do about it, 'cause I haven't got any other official outlet; so it makes it kinda hard.
4 And if there happened to be someone from down around Madisonville, Kentucky, here, I was announced to be down there last week, and I didn't know nothing about it. And I come home, and--and they had announced it, and the brother that did it by the name of Ethings, I believe that was his name, with all good faith he did it. He called me and asked if we could just drop down to--to be a blessing and get a blessing from his people. And he called; I told him to ask Brother Moore. Well then, I had to leave. I told him I had to leave the same day. Well, Brother Moore failed to let anyone know. And when... Or let me know or let my wife know. So I was up in Idaho and just come back and the meeting was on. So--so I seen during that... It can't make arrangements from Louisiana for things that's going on here. So I just took over the arrangements myself, to make my own arrangements for the meetings until my meetings has... I just kindly...
Oh, I don't know, I think confession's good for the soul, don't you think so? I just been too dilatory about these things. And just letting anyone anywhere just haphazardly let it go. And I find out it doesn't pay. After a long time you put... You have to have some system to it.
5 And now I am trying to make the arrangements, and I--and I'm going to see Mrs. Arnold. I... There's a man here in Louisville that's been very good when I was having meetings here. And his name is Brother Durvan. And he wanted a--a night or two service. I'm going to see her little Teddy, I believe Teddy Arnold, for some time this week.
And then the coming Saturday and Sunday, if I can, the Lord willing, I want to be down at Madisonville. They had twenty-five, thirty ministers out there, all of them setting there, come for some, one of them just six, seven hundred miles. Well, no one there, so... wasn't there... And no fault of my own, but I just-- it just through misunderstanding or neglecting to call him. I'll try to be down there next weekend, the Lord willing.
Then on the fifth to the sixth, I'm in Brooklyn, New York. And then from... Then on the 14th, 15th, and 16th in Parkersburg, West Virginia, just made those two arrangements last night and this morning. Now, Charlotte, South Carolina, is just on the list, but I don't know. Then the holidays come on and we go over to the West Coast, which they're fixing a--a big auditorium meeting. Now, these are--are little meetings like in high schools and things like that. The one over there on the West Coast is going to be two cities, a joint city, a meeting of Oakland and San Francisco.
And then, the Phoenix delegation, being that Brother Roberts can't be there this year, I'm to kinda take his place down at Phoenix in the--in the whole Maricopa region meetings. That's a union effort. And pray for me, because I--I need it. And I realize that every time faith sets itself up, the devil turns every gun in hell right on it like that. You see? So it makes it pretty hard.
6 So this morning to pray for the sick... Now, we want to read some of God's eternal Word, and speak just a few moments from the Scriptures, and then have prayer for the sick.
Oh, how I love to talk about Him, don't you? I just love to talk about Him. Now, I want to read out of the Bible: II Kings the 2nd chapter, the 12th verse, a portion of it.
And Elijah saw it, and... cried, My father, my father, the chariots of Israel, and the horsemen thereof.
And now, for a way of text or subject, I want to speak on "A Secondhanded Robe." So may the Lord add His blessings as we talk to you this morning. And you be in prayer for us.
7 During this time of the reign of Israel in the land, Israel was a nation. And it was a mighty nation, and it was kind of a peaceful time among the military part of it, but in the--the spiritual part of it, it was kinda a--a time of--of impersonation. And if we look back into the Old Testament, we can always find examples of what's going on today. Always in the Bible the things that are now are just the antitypes of what was at the beginning.
Now, the book of Genesis produces everything that's in the world today. There's nothing in the world but what didn't begin in Genesis, for it is the beginning. In there started every ism. In Genesis started everything that started. And the true Church started in Genesis. And the false believers started in Genesis. And the indifference started in Genesis. Genesis was the beginning.
8 And now, during the reign of Elijah, or the pilgrimage of Elijah here on earth, which was God's prophet for the hour... And God has never left Hisself on the earth without a witness. God has always, somewhere, some place, had a person that He could put His hands on and would stand for a witness. So if He's did that down since Genesis, the beginning, surely somewhere God has a man that He can lay His hand now. For He--He's... It's more than one man now; He has many men that He can lay His hand on, because we're coming down to the--the gathering time, the harvest time.
Genesis was a planting of the seed, and these six thousand years has been the maturing of the harvest; and now the seed has become a seed itself. It's went back to the blossom and from the blossom to the--to the fruit. And it's the gathering time now, harvest time, all the great things that started. The true Church that started in Genesis has come down to the fruit time, the fruit of the Spirit. And the antichrist that started in Genesis is come down to its fruit. And we're just in the closing time of this world's entire dispensation, the--of the mortal being.
And we're... It's the greatest time that anyone, or that any age ever lived, is this time. It's a shaking time. It's a troublesome time for sinners. But it's a marvelous time for Christians, because we know that we are--are packing up, or gathering the last little efforts together to go home and meet the Lord. Now, people today as you look around and see the great trouble and distress facing the nation, where...
9 A few nights ago I was talking to someone, was one of these here lookout agents that watches, and they said, "Brother Branham, we were just instructed by the government never to advise people any more to lay down by... away from the window on the floor if the bomb hits, or never to go into a basement, because this new bomb that they could radio guide from Moscow to Fourth Street in Louisville and hit right on the street; shoot it up, it's got target things in it, that explodes it, takes it so many thousands, so many thousands, guided it by the stars and radar, and drop it exactly on Fourth Street in Louisville from Moscow, Russia. And when it would hit there, don't have to...?... and use the plane nor nothing, just shoot it off here and it'll land right there. And it will blow a hole in the ground of the area... the depth of a hundred and seventy-five feet for fifteen square miles either way it goes: fifteen square miles."
There ain't nothing to do but get ready to take a flight upstairs, is the only thing to do when them times come. Just think, they can shoot fifty of them or a hundred of them at one time if they wanted to. It'd all be over within the space of, I believe it's a sixty or eighty minutes, or sec--seconds, rather, from there to here, to the entire annihilation of the whole thing would take place. There wouldn't be nothing left between Louisville and Henryville, and between Louisville and--and Bardstown, or down in there, but one hole in the ground with a bunch of dust laying in it; that is all would be left, besides the areas it would go out and burn for miles and miles and miles beyond that. And while one's a dropping there, another one's dropping over somewhere else to meet with it.
10 I'm so glad that we have a shelter. "The Name of the LORD is a mighty tower: the righteous run into it, and are safe." No matter how many bombs, or how many anything else, we're safe there. So the world and the sinner not having this shelter, or this safety place, it's a shaking time. I believe if I wasn't a Christian, I'd go crazy, to thinking of what might happen at any time. And with a house full of little kiddies and everything, I wouldn't know what to do. But I'm so glad that I can stand in my house and introduce to them a shelter that no bomb could ever touch, or nothing else. Under the protecting wings of the Lord Jesus. "Not by power, not by might, but by My Spirit, saith the LORD." See? That is our protection.
And what a great, glorious time it is to know that all sin and struggles and trials of life will soon be over. It'll all finish one of these days, and we'll go home to be with the Lord. Now, what's left is a time to preach the Gospel and to bring in to this great tower as much, as many as we can.
11 And then, as we see the pattern of our lesson today, of Elijah during his reign, he--or his pilgrimage on earth, why, he was a great, mighty man. God was using him in mighty ways, with mighty power. And we find out that during this time, there was a group of impersonators who tried to impersonate Elijah, who tried to do the same things Elijah done. And so we find the same thing today: impersonation of Christianity, people who try to act like Christians, who try to make themselves Christians. You can't do that. God has to do that. See? He's the only One Who can do it.
So they formed a school and called it the school of the prophets. And they all went up to the school of the prophets and they educated them. And I could imagine all those preachers up there wearing the same kind of coat that Elijah wore. I can imagine trying to impersonate him on his voice, the way he spoke, and--and way he presented himself, everyone trying to do the same thing, because Elijah was a great man used of God.
And we find the same thing today. I was listening to the radio broadcast not long ago; they got Billy Grahams all over this country since Billy was in Louisville, everybody trying to impersonate the same thing almost: comb their hair the same way, and--and wear the same thing, and same kind of voice and so forth. But you can't do that. You just got to be who you are and what God made you to be. That's right. And so we find how that perhaps in them days the same things took place.
12 Now, God seeing, foreseeing that Elijah's days were numbered, that he had so long he could stay here on earth (as everyone has), so He was going to have a successor to Elijah. And when He did, God called this man. He wasn't in no seminary when He called him. He was plowing in a field with a yoke of ox, doing the service, or taking care of his mother and father. And God called him to be the successor of Elisha, or Elijah. Perhaps many up at the school thought they was sure to do, going to be his successor, they was going to wear his robe as soon as he was finished with it. But God does the calling. God does the choosing. God does the electing. God does the setting in order.
God has set in the church, some apostles, some prophets, some teachers, some evangelists, and pastors. God does that Himself. We cannot make one hair black or white; neither can we add one thing to our stature by taking thought. God in His infinite grace, and by His election, and His foreknowledge sets these things in order, and every wheel works just right. I like that. I would be a discouraged man this morning if I didn't believe in the election and calling of God.
13 If I thought that this world was left to the outcome of it, by the power of man, and by the wisdom of man, and by the big fours and the U.N.'s, and who never even mention God's Name, I'd be a discouraged person. But I'm not looking to that for the outcome. I look down in the pages of this old book here, where God wrote it out, and everything will come just exactly the way He said it, and that's all. So the only thing for me to do is not line up with them, but line up with Calvary, line up with God, line up with His Word, stay in His Word. No matter how much it looks like it's going to be that way, it's going to be the way God intends it to be. It can't be nothing else. For Him, being infinite, knowed the end from the beginning, and He makes everything come to His praises. That's right. All things will have to work together. Everything will have to shape right up to its place.
My, if that wouldn't make the courage in a Christian. Nothing can go wrong. After all, it's not our Bible; it's His. It's not our wisdom; it's His. And the only one thing we have to do is put our faith and trust there, and set still and see the glory of God. See how it moves around to its place, and every wheel move in it. It may be scattered from side to side, but it'll move right into its right place when God speaks the Word. He knew the end from the beginning. He knew who He was going to choose. He knew Elisha would take Elijah's place before the world was ever formed. Everything has to work just exactly right.
And we're worried about our loved ones and so forth, will they ever come in? Their names, if they were written in the Lamb's Book of Life before the foundation of the world, they'll work right in there; that's the only thing it could do. We give witness and shine the light; God does the one that brings it to them.
14 Now, notice in Elijah. Then after he threw his robe on him and tried it on him... In other words, Elijah the prophet, who had the mantle of God on his shoulders, he came down and laid it across Elisha, the farmer, to see if it would fit him. And it taken about ten years to get altered to fit that mantle. You know, God usually puts us in the shop and trims us up. Now, He didn't alter His robe to fit Elisha; He altered Elisha to fit the robe. And that's what He does today. He alters us to fit the robe, not the robe to fit us. Sometimes we want to make the robe fit us. But we can't do that. You've got to let--be altered yourself for the robe. It's God's robe and He made it perfect. And we've got... He's got to bring us into that realm to make the robe fit us.
So we can't be perfect ourself; we know we can't. There's no way for us to be, and yet He said for us to be. So, but what He did, He made appropriation for us, the Lord Jesus Christ and His righteousness. That's where the perfection comes of ignoring our own holiness, of which we have none, and our own thoughts which ought not to be, but we rest solemnly upon the finished work of the Lord Jesus. God sent Him to the earth, and it was in Him that we rest.
15 Notice, all these years, as far as we know, he just had that one baptism of the robe going over him. But through the years God had molded the man's character into a place to where, after he was called, that he would fit into the robe and be the servant of the Lord. And then when Elijah passed through and throwed it on him, and they started up towards Gilgal, and many of the other places, they went on to the school of prophets, on their road, journeying on. And finally Elijah was trying to get Elisha to turn back. Did you notice it? Trying to get him to turn back, said, "I... Otherwise maybe the road's a little too steep for you, son. Maybe it's a little too narrow for you to walk." You know where Elijah was, was straightness. And wherever God's true servant preaches the Gospel, it's a straight, unadulterated Gospel, where it's preached.
16 Well, one day he went up there to the school of the prophets to visit them, and they asked him to leave. They said, "It's too straight around here for us." What we need today is some more straight Gospel preaching that'll separate the wheat from the chaff or the right from the wrong. Make what's right right and what's wrong is wrong. All these fellows with their experience, and all that they were, they sent out to get something to eat, and one of them got a wild vine, and gathered some wild gourds and cooked up some death in their ecclesiastical pot. And the first thing you know, they cried out, "There's death in the pot." But Elijah, with a double portion knowed what to do, so he put a handful of meal in the pot, said, "Now, go right ahead and eat it." In other words, they'd...
17 Today in a type I would think that we've got a lot of Methodist, Baptist, Presbyterian, Lutheran, Pentecostals, and everything else, all mixed together; one's fighting against the other. And we don't need to oust the whole thing and do away with it; we need another handful of meal. Keep the same church. The meal was from the house, or the school there, which was the meal offering that the people had brought in; and the firstfruits of the harvest which was grounded a certain burr that made every grain of meal the same.
And then, when this meal being the same, was a type of Christ. Meal is life. And when the type of Christ, the meal, being ground up, the same meaning, Jesus Christ the same yesterday, today and forever... And the meal and the meal offering... And when they put this meal into there, putting Christ into death brought life. That's what makes the difference. In our dead form, in our differences, in our ecclesiastical arguments and everything, if we would just bring Christ into it, it would change death and separation into life, if we would just do it.
There's nineteen million Baptists in America. There's thirteen million Methodists in America. There's eleven million Lutherans in America, and ten million Presbyterians in America, and God only knows, how many Catholics, which outdo any of the denominations. But in all of it, what do we need? A handful of meal. We need to bring Life to the church. And Christ is the Life. He came to bring us Life.
18 So they had their disputes and their schools and their theo--theologies and so forth. And then Elijah told Elisha, "You better turn back, because the way may be a little hard." But a man of God who's once faced it, or been throwed across His shoulder, the robe of God's righteousness and power, it's not too easy to turn back.
When I heard the pastor say this morning that our... Many are becoming discouraged. What we need brother is take courage. What we need is to be encouraged. And it's right. Trials may come; we never was promised to be immune from them; but He will give grace to go through them. If the mountain's too high to go over, too deep to go under it, too wide to go around it, He will give grace to go through it. That's right. Just don't worry, but keep your eyes on Christ, for He's the only one that can take us through.
19 Now, we see him as they journey on, come to the school. And he said, "You stay here now. Be here and settle down and be a good teacher of theology, and so forth. And you probably someday may become the dean of the college here. But I've got to go on down a little farther." Could you imagine a man of God being satisfied to be a dean of a college when the power of God laid right around where he was standing? No, sir. He said, "As the Lord liveth, and your soul liveth, I'll not leave you." I like that. Stay with it no matter how much discouragement comes from your mother, your papa, or from your pastor, stay with him.
20 On to the Jordan they went. They crossed over and Elijah said, "Now, what will you that I do for you?"
He said, "A double portion of your spirit to come upon me." He knowed he had a work to do. He said, "A double portion," not just a good warm experience, not just a good handshake, or a good fellowship with the rest of the church; but what I want is a double portion of what's the best now.
I tell you when God sets a man for a world task, he's got to have something better than the world's got. He's got to have something better than the church has got. He's got to go for a double portion. And if there ever was a time that a double portion is needed, it's today in the realms of the people. Something better, something higher... I...?... I think beans and corn bread is very good, but sometimes I have to reach up a little higher. And we do that. We've got to. We got to keep climbing. Israel was backsliding if they kept staying on the same grounds. He's got to be moving on or moving back. That's the way the church is.
21 So as they went along, it wasn't but a few minutes until he said, "You've asked a great thing; but nevertheless, if you see me when I go, you can have what you ask for."
Now, that has to be singleness of motive, singleness of heart, singleness of eye, keeping your eye on the promise. If you're sick this morning, if you're afflicted, there's one great promise, not by Elisha, but by God Himself. "If thou canst believe... When you pray, believe that you get what you ask for and you shall receive it." No matter what the doctor says, how much this goes or that goes, keep single on the promise.
Elijah give him a condition. "If you see me when I go, it'll come on you." There's a promise. "If thou canst believe, all things are possible to them that believe."
22 Sometimes I look at myself and think I've been such a jellyfish in my life. I have waited and missed many thousands of souls into the Kingdom, because I've waited and said, "God..." depending too much on a spiritual gift, and said, "Lord, if You'll just show me, and if You'll give me a vision what to do." And God give the vision, then I'll turn around let somebody talk me into something else. And, oh, I have never come to the spot yet, until I--like I have at this time, that I feel it's a faith, that we must step out there, because it's a promise. And the things that He has done, and the healings that He has performed, and the miracles, even so much as come down and have His picture taken by the side of us, and so forth, which has never been known since the world began. And then stand around like a jellyfish, it even makes me discouraged with myself. It's time to keep your eye on the promise. And that's what, by God's grace, I aim to do. And I realize that every devil of hell will shoot at it. But by God's grace, I aim to keep my eye on the promise.
23 Elisha said, "If you..." Elijah said, "If you see me when I go, you'll have what you ask for." That's right. You got to keep your eye on it, watch the promise. Now if...
What if from the school, did he turn back and say, "Hey, boys, how am I doing now, following right along behind the prophet?" He'd have failed maybe. But he didn't care what the school thought, or what all the teachers thought. He didn't care what the neighbors thought, or the houses, or who looked at him. He kept his faith in the promise.
What we need today is faith in the promise of God, and don't pay no attention to what this one says or that one says. As a brother said, "A minister had two girls that were mutes. And that their... criticism on Divine healing. That the children could not be healed." Don't pay no attention to the critics. Keep your faith on the promise. God said so. "The prayer of faith shall save the sick, and God shall raise them up." If He can make one deaf-mute to hear He can make another deaf-mute to hear. We know by infallible proof that He does that. Keep our faith on the promise, our eye single, our ear single, our heart single, and one thing on Jesus Christ; and He's able to perform that which He has promised. Oh, when we think of that, it changes the whole scene, when we get that.
God made the promise. God was the one that said it. Now, here was God's representative said it. And now God Himself has said it. Then what can we do? Nothing but keep our mind on that.
Said, "If you see me when I go away, you can have the promise." Elisha kept his eyes on Elijah. No matter what hollered from each side, what taken place on each side, what taken a place before, back, he never even looked at it; he kept his eyes on the promise. There you are. Your eyes on the promise...
I think of the lady that we visited the other night, Sister Styler, and the doctor telling her how bad she was. And never told her, told the loved ones, and how impossible it be for her to ever get well. Now, brother... Her son-in-law asked me about it. I said, "If she can keep her eyes on the promise..." No matter what takes place, keep your eyes on the promise.
24 A few weeks ago, Sister Wood here, and Brother Wood, two bosom friends of ours here at the church. I was in Michigan with my friends Leo and Gene. We left the Chicago meetings and went to some of their people to--for two days to go deer hunting with bows and arrows. And on my road back, my wife had got a hold of me, and she said, "Pray for Mrs. Wood's mother. A cancer that is eating off her face." And said, "I have never seen Sister Wood so alarmed; she's weeping."
Sister Wood has always been a hero of faith since God healed her boy with a crippled leg, and healed her with TB, and so forth. But she'd given down. There at the room that night we prayed. Coming in Mrs. Wood said, "Brother Branham, we'll go over..." And we went to her mother, which was in Louisville. And she'd had a cancer on the side of her nose. And the doctor had tampered with it, scattered it to just a little ring the side of her nose and up just about a eighth of an inch from her eye, just the bone laying there, just eating it just as fast as it could eat away.
25 Go into the room and I knelt down; I said, "I want to speak to her alone." And I goes into the room to pray with the woman. And while in the room, I thought, "O God, if You'll just show me a vision of what's going to happen to the woman."
Mr. and Mrs. Wood setting on the outside waiting to see what the vision would say... But while I was there, I got condemned. I was condemned by waiting for a vision; seemed like something referred back, "Wasn't the calling. What do you need a vision when the promise is already been said." So I knelt down and prayed. And while praying something just answered on the inside, the faith of the promise.
Come back out and Mrs. Wood, when I told her about it, she said, "Did you see anything, Brother Branham?"
I said, "I never exactly seen anything, but I felt something that told me that His promise was true, and He was going to do it. And I believe that He's going to do it."
And in less than twenty-four hours the end of that cancer begin to break away and a scab form over it. Cancers don't scab as you know, less it's dead. So there it was now, and the woman is healed and home. What a wonderful Christ. By keeping our eyes on the promise, God said so...
26 But when we are prayed for sometimes, we go off and say, "Well, it wasn't done just immediately, so maybe we'd better go back again." Oh, no. Keep your eye on the promise. God said so; that settles it. That's all of it. If God said so, God's able to keep His promise or He'd never make it.
Abraham called those things which were not as though they were, and for twenty-five years stood on the impossible, because he counted God was able to perform what He had promised. Amen. And we are the children of Abraham by faith. Certainly Elijah kept his eyes on--or Elisha on Elijah.
27 And as they went on... And after while the chariot come and parted them, one to one side and the other. And then the... He picked up Elijah upon... He stepped on the chariot and went up and put his robe off his shoulders, and threw it back to Elisha, because Elisha had growed into it (You know?), so it'd fit him right. And could you imagine...
Oh, I want you to give me your undivided attention, as I feel my throat tickling. I want to ask you something. Could you imagine how Elisha felt when he picked up this robe, placed it upon his own shoulders. Oh, what a feeling.
28 I don't mean this to be personal, but about ten years ago from the pulpit here, I preached on a sermon, "David, the warrior, with a sling in his hand and Goliath before him." In them days there were no healing campaigns on the field, nowhere as we knew of. And, oh, how critical people were on Divine healing. But there was something, after meeting with a Being.
And the pastor told me that I was losing my mind, that it couldn't be so, But from this same box here, I spoke on David said, "Do you mean to tell me that this, the armies of the living God, will let that uncircumcised Philistine defy this army?"
A little old stoop shouldered, curly haired boy with a sheepskin coat on and a slingshot in his hand, with the whole army of Israel standing backed up, and he alone walked out, with a man with a--with a spear some nineteen feet long and a... And the--the thing on the end of it weighed several shekels, maybe twenty pounds of steel sharpened, a nineteen foot spear; with fingers fourteen inches long. And David probably weighed ninety pounds, and stood bouncing up and down like a little banty rooster... "And then you mean to tell me (Oh, my.) that you'll let that uncircumcised Philistine, if he stays in his place let him stay, but he's defying the armies of the living God. Oh, my, what a hero.
29 "And all of you are afraid to go fight?" Said, "Let me have him." Oh, my. He said, "The God of heaven let me kill a lion with this slingshot. He let me kill a bear with this slingshot. And how much more will He deliver that uncircumcised Philistine into my hand." Certainly. And when the first victory was won and Goliath was downed, the whole armies of Israel followed David. And they chopped heads, and beat Israel--or beat the Philistines plumb into their own land. They backed them into the corners, and slaughtered them, and took their cities, and everything. They had the victory.
Brother and sister, the same thing has been done in the realms of the nat--supernatural when they said, "Divine healing cannot work. The days of miracles is past." If the days of miracles is past, the days of God is past. The church that don't believe in supernatural will finally die and God will leave the church, have to. And God gave a promise and God's promises is eternal.
30 Here some time ago when some girls was fooling with radium, and would dip it and paint the radium hands on--on--on the watches... I have some on this one. And a girl made a mistake and took the brush and stuck it in her mouth. It killed her. And years and years later they took a microscope and put it on the skull of that girl, and they could still hear that radium going on, "Burr, rrr, rrrr." It's endless. It keeps working on and on. There's no stopping to it.
And, oh, brother, if radium has that kind of an effect, endless, how much more will the endless, eternal, supernatural, all powerful, all infinite, Almighty God. He has to have the same effect as He started, He has to have it all through, or He's not the almighty, all powerful God. He's still waiting for somebody with a burly faith that'll step out and challenge the enemy on the basis of His Word and say that it's so.
31 And now, what happened? As soon as the great healing campaigns started, then thousands of soldiers of God's men, who laid back in little churches, like Oral Roberts, Tommy Hicks, and many of the other outstanding men on the field, pulled their swords and away they went: this Sword that cuts both coming and going, up and down, in and out, a discerner of the thoughts, even to the marrow of the bone. They pulled their Bibles (their swords), walked out when they seen that it could be done, and we beat the enemy by the grace of God, till the whole world's had a healing revival. Be done...
Little pastors, who had little two by four churches and so forth, caught fire and seen the vision, jerked the sword and went forth and defied the enemy. How do you know it'll work? There's great men, Congressman Upshaw, King George of England, and many great men who lay sick and afflicted are healed by the power of Almighty God. So they can't say nothing about it now...?... Certainly. He was...
32 Then when Elijah, after his whole heart's desire was to get that promise. He wanted the promise. That was his motive. That was his all. That was his life. That was his intent. Everything, all, everything hung on getting that promise. I'm persuaded to believe that we're not sincere about this thing that we're talking about. If your whole motives this morning rests upon giving God praise for my healing... "I'm determined to be healed by the power of God. I'm determined to live a Christian life. I'm determined to walk in peace with God. I'm determined to do it. I don't care what mother says, what church says, what pastor says, what anybody else says, what the world says, I'm determined. That's the singleness of my heart." You're going to get somewhere then.
Then when Elijah saw that he was determined, to get... Elijah--Elijah saw that Elisha was determined; he gave him the promise. Now, the promise was, "If thou can see me when I go, if you can see me when I leave..." Now, it's left up to Elisha. He wanted to hear the promise, so he's got the promise. Now, there's an if in it. "If you can see me when I go."
Now, if you're sick this morning and you want to be healed, I can prove to you Christ gave you the promise. The promise is yours if thou canst believe, if thou canst believe. Don't be defeated.
33 Now, Elisha wrapped in the robe of Elijah, the prophet... What a conqueror's march, how he walked treading ahead as a conqueror. He had heard the promise. He felt the power. He was walking like a warrior right down to Jordan. Praise be to God, friends. Every believer this morning that's robed in the righteousness of Christ is walking towards the Jordan road. That's right. Let atomic bombs come. Let it...?... You're robed and walking as a conqueror. Amen. I... "Fear not, I have overcome the world." Yes, sir. Remember, what? "I have overcome the world." Christ said that.
Elisha was walking with a secondhanded robe on, feeling like a conqueror (Correctly.), coming through the Jordan. Brother, let me say this in respects to you. Don't you put on somebody else's robe that's all moth-eaten with doubts, where all these defeats, and superstitions, and ups-and-downs has put holes in it, and it leaking all through. You put on the robe of the Conqueror, Christ. Don't trust in your church who once taught salvation by the baptism of the Holy Spirit, who once taught Divine healing, and now deny it, all eat up with the moths of doubt and everything else. Put on the robe of Him that never lost a battle, for you're on your road to Jordan. Amen.
34 Now, he had on a secondhanded robe; that's true. And many of the people this morning has secondhanded robes on. But when he come to the Jordan, he realized that the robe alone wouldn't do the work. That's right. And the church, the Methodists, the Baptists, the Pentecostals, the Presbyterian, oh, we have schools, and, my, we have all the ethics of the Bible down pat. We've got all the woven robe all right, the promises. We've got it all. Oh, we're baptized, go down, and we're very apostolic. We have on the apostolic faith. We believe in Divine healing. We believe in God. We believe in the powers of God. We baptize, in the Bible, the way the Bible says. We've received the Holy Ghost. We've spoke in tongues. We do all of that.
But, brother, if that's the only thing you need, you'll find your lack too when you come to Jordan. Oh, you may be taught; you may be smart; you may have a D.D., Doctor of Divinity. You may have a Ph.D., Doctor of Philosophy. You may have L.L.D., Doctor of Latin. You may have all kinds of degrees. You may have the robe of Methodist church on you. You may have robe of Pentecostal church on you. You may have the robe of Assemblies on you, or the Oneness, or the Trinitarians, or whatever it might be. It's only a secondhanded robe to begin with (That's right.), some man-made dogmas been thought up, so forth like that.
35 And even if you have been a Christian, and the Church has been a Christian, and robed correctly... But when Elisha, standing out, conspicuous to a whole bank line full of prophets and critics, seeing what he would do... And here he come walking with Elijah's robe on. Oh, my. He's schooled otherwise; he's educated; he's submitted; he believes. There's nothing wrong with him. He's coming down to the Jordan. The world's a watching him.
O God, how we need that today. With many schooled and educated scholars, with many men who can tear that Bible apart and set it together in mathematics... Many men who can do great things in the ways of teaching, who knows Bible history to the very moment, Who could tell you the hour that hell was lit and the hour it went out. They can tell you all these things. And they're--they got the water baptism. They've got the spiritual baptism, as they call it, the robe. They got everything just set in order. So did Elijah.
36 But when he come down to the Jordan to face the critical world, what did he cry? "Where is the God of Elijah?" It wasn't the robe of Elijah that done it. It was the power of the God of Elijah that done it. And the thing the world needs this morning is the power of the God of Elijah. You might have spoke with tongues and shouted and run over the floor, but what we need is the power of the God of Pentecost to produce the lives and things that was lived in that day in the apostolic hour. A secondhanded robe was all right, but he needed a fresh call in his heart from God. He needed a fresh anointing from God. He wore a secondhanded robe when he come to the river, but he needed a brand new, first-handed call from God. And a first-handed power from God to perform the miracle.
37 And my brother, don't you be afraid to ask God anything. You must demand God, or ask God for anything that He has promised. For if I am introducing a God that's omnipotent and all powerful, and if I be a servant of God, I must do the works of God. And if I do the works of God, I must be man of God to bring these things to pass, because He's demanding of me to produce the impossible. I have to ask Him. I have to call upon Him and stand there and say, "God, You promised it"; so do you, every person.
"You shall receive power (Acts 1:8) after the Holy Spirit is come upon you." After the Holy Spirit is come upon you, after you're robed as a Christian, after your faith is set in Christ, then you shall receive power. There you are. Yes.
And, brother, sister, every one at that morning... May I say this before praying for the sick, may I say this, by God's help, you pray for me as I stood ten years ago at this platform preaching on David and Goliath. Now, it isn't that Goliath that's hindered me. God has slayed him before me. But the thing that's hindering me is the lack of faith, the lack of something that I knowed was around. And this morning before this little tabernacle again, I'm screaming, "Where is the God Who gave this promise? Where is the God Who met with us yonder? Come forward, God, and give me a courage, give me a strength, and give me a determined mind, regardless of what comes or goes, whether it looks dark, or whether it looks, whatever it looks like, move on; the promise is true."
38 Brother, sister, one of these days... To you sinner friends here this morning, and to you people who are trying to impersonate Christianity, you may belong to church. That's very fine. I have nothing to say against that, nothing against your fine, scholarly education, or against your theology. I have nothing against that. But, oh, where is the God?
It wasn't Elijah after all. It wasn't Elijah who opened up that river. It wasn't his robe. Elisha took it from his shoulder; he folded it just the same way that Elijah did. But when he begin to kind of wave it, there was no power there. Then he cried, knowing that God was somewhere, "Where is that God. Where is He?" Then something must have struck the prophet, for he waved that robe and struck the waters, and she opened hither to thither. And before the clergy of that day, before the critics of that day, he walked across the Jordan just like Elijah did before him.
39 We don't need the teaching; we have that. But we need the God of Elijah. We need the power of the God of Elijah back in our church, the power to make us hold there, and call God's Word right, regardless. And we're every one here this morning, that's human beings, on our road to Jordan. And when he came to Jordan... You're going to arrive there one of these mornings, or one of these nights. When he came to Jordan, he was walking as a conqueror. But when he came to Jordan, that was a difference. He had a secondhanded robe on; another man had wore it. But it was a good robe, and he knew what the man was that wore the robe.
40 Brother, sister, one of these mornings I got to come down to Jordan. I was thinking this afternoon. We're going down to Brother and Sister Wright's. Don't forget that; this is their golden wedding anniversary. I'm to leave the church here, going to have a--a dinner with them. I was thinking the other day, fifty years. And I see them both well aged and stricken down. I thought, "Yes, I'm forty-seven years old; they was just married three years before I was born." Forty-seven, I'm marching towards Jordan. I've got to come down. I've got to get there. I'm going to arrive there. It may be an accident on the road. I may drop from the air in a plane. I may be shot through with a devil's dart somewhere and die. I don't know how I'm going, but there's one thing I know: I'm going. But I'm walking towards Jordan. But when I get there, I want to know one thing, that I've got a secondhanded robe on too. I ain't trusting in mine, 'cause it's no good.
For as soon as Elisha picked up Elijah's robe, he tore his into pieces and threw it down. And that's the way it was when I found Christ. I tore my own self up, my own ideas, my own nonsense, my little petty things. And I thought when I was a little Baptist preacher I was just about as--I was somebody. But I tore it out. I put on His robe. And when I come to Jordan, I want to find myself wrapped in His robe. He will follow that. And we'll arrive there one day. So let us pray just a moment.
41 Heavenly Father, as we're on our Jordan march this morning as conquerors, and someday we got to present something to the Jordan; that's to death. And, oh, what a horrible thing it'll be, a separation from God. We can't cross over. No. But Elijah when he got there, he had on Elisha's robe--Elijah's robe. And when he took off the robe, the... Elijah, the man who had been well pleasing in Your sight, and You had accepted him and brought him up into heaven with You. And Elisha was wearing his robe, so he presented to the Jordan, death, the robe of Elijah. And it was accepted, and the Jordan opened, and he walked across.
Dear God, someday we got to come down. We can't present our good works; we have none. We can't present anything in the world. I don't even desire anything to try to present, but I trust wholly in the merits of Jesus. You accepted Him and raised Him from the dead. And He was brought into the Presence of God and there it will abide forever. And, God, I want to present that to You, that I believe on Him. And I love Him. And by grace He has clothed us with His robe.
And I pray, Father, that You'll help us now in the days of battle. And where the man of God must do the works of God, I pray that You'll let us take the robe of Christ, the power of the Holy Spirit, and call for the God Who lived in Him. Grant it. In Christ's Name we ask it.
42 And while we have our heads bowed, I just wondering here this morning if there's a person who's trying to walk down to Jordan without this robe on. If there's a person who has not the robe of Jesus Christ on you, and though it was wore one time by the Son of God, I wonder if you don't have that on this morning, if you'd raise your hands to God and say, "Dear God, this hour I now want to accept it." God bless you, lady. Would someone else would raise your... God bless you, son. Someone else will just raise up your hand? God bless you, little boy. God bless you, young man. Someone else to raise your hand? God bless you back there, sir.
43 Just say it, "By God's help this morning, I want to forsake my self-righteousness, my own ideas, and my thoughts of pleasures and big time and sin that I've lived in. And I want Christ to put His robe on me this morning, that I'll use His robe. I know it's a perfect one." God bless you, son. Someone else, saying, "I'll just raise..." You raise your hand, say, "I now want to accept the Holy Spirit in my life. I want to be robed in His righteousness. When I get there that day, I won't present myself and say, 'Well now, you know, I bought somebody some coal. I did this.'" That's nice, that's very nice. For that, something had to die for you to live. And only through the act of that can you be saved. Will you raise your hand, say, "Christ, I now forsake my own ways; I accept Your ways. I want You had mercy on me when I come to the end of the road"? God bless you, lady. God bless you. All right. Now, we're going to have prayer.
44 Now, righteous heavenly Father, some seven, eight, ten hands has went up. I do not know their status. Thou knowest all about them. I do not know. But they're in need today, and they realize that they're in need, and they're willing to come and accept help in a time of trouble, to see the--the great hour that's at hand now, the atomic bombs, the great things that's waiting for us.
And I pray, Heavenly Father, that You will bless these people, and today lay Your hand upon them and take away all their iniquity and doubt. And may they throw away their old moth-eaten robe of self-righteousness where the cankerworms, and the crickets, and the moths of superstitions and churchanity has eat holes through it and they... It won't hold any longer. May they just throw it away and reach over and get the robe of the Lord Jesus, say, "I trust in Him. I wrap myself, not in my righteousness or on my own thoughts, but from this hour on I'm trusting You." Grant that they'll receive it, Father. For we ask it Christ's Name. Amen.
1 Rozprával som sa s pastorom. Povedal som... Poprosil som ho včera, aby mi zavolal, a ja som zistil, že som len... Celý deň neboli žiadne telefonáty a ja som si pomyslel, „No, to je zvláštne, čo sa deje? Niečo... Všetko bolo také pokojné.“ A po chvíli sa objavila sestra Wood s kopou telefonátov, môj telefón vypadol. Tak, ak ste niekto z vás volali... Telefón zvoní, ale nič sa tam neozývalo, tak problém bol v ústredni. Včera večer asi o ôsmej to opravili, a možno trošku skôr a telefón... Teraz už telefonáty prichádzajú.
2Sme šťastní, že tu môžeme byť dnes ráno na tejto bohoslužbe. Hrozne som prechladol a to je obyčajne, keď sa vraciam domov. Brodím sa niekedy v snehu po pás a spím vonku v noci a mimo tohoto miesta na to nikdy nepomyslím, ale rovno naproti tomu kopcu New Albany, to je všetko, čo musíte urobiť, len sa dostať do tohoto údolia a tam hrozne prechladnem. A to je... Tu je v tomto údolí niečo, čo nás tlačí dolu, a tak ma to ubíja a vôbec to nejde so mnou v zhode.
Sme šťastní, že môžeme byť v cirkvi, ako som povedal, aby sme počuli nášho drahého, dobrého pastora, ako nám ponúka Slovo naliehania pre nás a pre Pána Ježiša. A počuť... Je to smutné počuť, že je tak mnoho chorých a v potrebách a ako diabol vyvádza a robí všetkých chorými. A tá pani tam sa postarala o svoju sestru. Viem, že sestra Sires bola s ňou. Lekár ju poslal domov zomrieť. A ona stále verí, že bude uzdravená. A ona je vo vážnom, veľmi vážnom stave, tak isto ako moja svokra. Ona má teraz sedemdesiat rokov a je vo veľmi zlom stave. A istotne je po celej krajine mnoho chorôb. A potom je v krajine Duch Svätý, ktorý uzdravuje naše nemoci, ak len môžeme nájsť u Neho priazeň.
3A teraz, pretože mám boľavé hrdlo, nie boľavé, ale je zachrípnuté a ja sa nebudem snažiť kázať, ale len ku vám chvíľu hovoriť zo Slova, a potom sa pôjdeme modliť za chorých, čo som aj sľúbil urobiť. Ale predtým by som len rád oznámil niečo ohľadne ďalších zhromaždení. Ja... V mojich bohoslužbách som už mal takú trochu opozíciu, nie opozíciu, ale len malé nedorozumenia. A mnohokrát ja nemusím zverejňovať svoje bohoslužby, ako to mnohí iní bratia na poli robia, ako je rádio, televízia a časopisy, a tak ďalej. A pri tom všetkom niekto povie, „Bude tu brat Branham.“... A tak ma oznámia na tento týždeň na troch miestach len na dnešok, na tri rozličné miesta. Jedno dole v Kentucky, dve v Kalifornii, to sú tie, o ktorých viem. A nie je nič, čo môžete ohľadne toho urobiť, pretože ja nemám žiadne oficiálne oznámenia, tak to robí trochu ťažkým.
4A ak je tu náhodou niekto zdola okolo Madisonville v Kentucky, oni oznámili, že som tam mal byť minulý týždeň, a ja som o tom nič nevedel. A ja prídem domov a oni to oznámili a ten brat, ktorý to urobil, sa volá Ethings, myslím, že tak sa volal, a urobil to so všetkou dobrou vierou. On mi volal a opýtal sa, či by som sa mohol zastaviť, aby som tam bol požehnaním a aby som obdržal požehnanie od ľudí. A on mi zavolal a ja som povedal, aby sa opýtal brata Moore. No, a potom som musel odísť. Povedal som mu, že musím práve v ten deň odísť. A brat Moore to opomenul dať ostatným vedieť. A keď... Alebo dať vedieť mne alebo mojej žene. A tak ja som bol hore v Idaho a práve som sa vrátil a prebiehalo zhromaždenie. A tak som videl, že počas toho... Ja nedokážem z Louisiany zabezpečiť veci, ktoré sa odohrávajú tu. A tak som si sám prevzal to dohodnutie zhromaždení, aby som si sám dohodol zhromaždenia, až kým moje zhromaždenia nebudú mať... Ja som len úctivo...
Ó, ja neviem, myslím si, že vyznanie je dobré pre dušu, nemyslíte si? Bol som pri týchto veciach dosť povrchný. Ja som len dal vedieť všetkým všade a len som to tak náhodne nechal ísť. A zisťujem, že to sa nevypláca. Po dlhom čase, ako dávate... Musíte mať na to nejaký systém.
5A teraz sa snažím si to sám usporadúvať a idem navštíviť pani Arnold, ja... Tu v Louisville je jeden človek, ktorý bol veľmi dobrý, keď som tu mal zhromaždenia. A volá sa brat Durvan. A on chcel zhromaždenia na jeden alebo dva večery. A tak idem navštíviť jej Teddy, verím, že sa volá Teddy Arnold, niekedy tento týždeň.
A potom nadchádzajúca sobota a nedeľa, ak budem môcť a Pán bude chcieť, chcem byť dolu v Madisonville. Oni tam majú dvadsaťpäť alebo tridsať kazateľov, všetci sa tam schádzajú, niektorí prejdú šesťsto alebo sedemsto míľ. No, nikto tam nebol tak... Nebol tam... A nebola to moja chyba, ja som len... to bolo skrze neporozumenie alebo zanedbanie mu zavolať. Budem sa snažiť tam byť na ďalší týždeň, ak bude Pán chcieť.
A potom od piateho do šiesteho som v Brooklyn, New York. A potom od... Potom štrnásteho, pätnásteho a šestnásteho v Parkersburgu v Západnej Virgínii, dohodol som si tam včera večer a dnes ráno dve zhromaždenia. Tak Charlotte v Južnej Caroline je už na zozname, ale ja neviem. Potom prichádzajú prázdniny a my pôjdeme na západné pobrežie, kde oni zabezpečujú zhromaždenie vo veľkom auditóriu. No, toto sú malé zhromaždenia ako na stredných školách a podobne. To, ktoré bude na západnom pobreží, to budú dve veľké mestá, spojené mestá, zhromaždenie v mestách Oakland a San Francisco.
A potom delegácia Phoenix, tým, že brat Roberts tam v tento rok nemôže byť, tak by som mal tak trochu zaujať jeho miesto dolu vo Phoenixe, v celom regióne Maricopa na zhromaždeniach. To je spojená snaha mnohých. A modlite sa, pretože to potrebujem. A ja si uvedomujem, že zakaždým, ako sa viera stavia do pozície, diabol obracia každú zbraň pekla rovno na to. Rozumiete? Tak, tým je to dosť ťažké.
6Tak, dnes ráno sa chcem modliť za chorých... Chceme prečítať niečo z Božieho večného Slova a hovoriť o tom na chvíľu z Písma, a potom sa budeme modliť za chorých.
Ó, ako rád o Ňom hovorím, vy nie? Ja milujem o Ňom hovoriť. Tak chcem prečítať z Biblie, 2. Kráľom, druhá kapitola, dvanásty verš, časť z toho.
A Elizeus to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazdcovia!
A teraz pre text alebo tému, chcem hovoriť na tému „Rúcho z druhej ruky.“ Tak nech Pán pridá svoje požehnania, ako k vám budeme dnes ráno hovoriť, a modlite sa za nás.
7V tomto čase vlády Izraela v zemi, Izrael bol národom. A on bol mocným národom a bol to viacmenej pokojný čas, čo sa týka tej vojenskej časti toho, ale čo sa týka tej duchovnej časti, to bol viacmenej taký čas napodobňovania. A ak sa pozrieme späť do Starej Zmluvy, vždy môžeme nájsť príklady toho, čo sa deje dnes. V Biblii, vždy veci, ktoré sú teraz, sú presne ukázané v typoch toho, čo sa dialo na počiatku.
Tak, kniha Genesis produkuje všetko to, čo je vo svete dnes. Na svete neexistuje nič, čo by nezačalo v Genesis, pretože to je počiatok. Tam začal každý izmus. V Genesis začalo všetko, čo začalo. A pravdivá cirkev začala v Genesis. A falošní veriaci začali v Genesis. A ľahostajnosť začala v Genesis. Genesis bol počiatkom.
8A teraz počas vlády Eliáša alebo putovania Eliáša tu na zemi, ktorý bol Božím prorokom na tú hodinu... A Boh nebol nikdy na zemi Sám bez svedka. Boh má vždy niekde na nejakom mieste osobu, na ktorú môže položiť Svoje ruky a ktorá Mu bude stáť za svedka. Tak, ak to On tak urobil už od Genesis, od počiatku, istotne má Boh teraz niekde človeka, na ktorého môže položiť Svoju ruku. Lebo On je... Teraz je to viac ako jeden človek, On má mnoho ľudí, na ktorých môže položiť Svoju ruku, pretože my prichádzame do času zhromažďovania, do času žatvy.
Genesis bolo sadenie semena a týchto šesťtisíc rokov bolo dozrievanie žatvy a teraz to semeno prišlo do samotného semena. Ono sa vrátilo do svojho rozkvetu a od rozkvetu do ovocia. A teraz je to čas zhromažďovania sa, čas žatvy všetkých veci, ktoré začali. Pravdivá cirkev, ktorá začala v Genesis, prišla do času ovocia, do ovocia Ducha. A antikrist, ktorý začal v Genesis, prišiel do svojho ovocia. A my sme rovno v čase zakončovania tejto časovej správy sveta pre tú smrteľnú bytosť.
A my sme... Je to najveľkolepejší čas pre kohokoľvek, vlastne akýkoľvek vek, ktorý kedy bol, to je v tomto čase. To je čas zatrasenia. Je to problémový čas pre hriešnikov. Je to ohromný čas pre Kresťanov, pretože my vieme, že my sa zberáme, alebo zhromažďujeme tie posledné malé snahy ísť spolu Domov a stretnúť sa s Pánom. No, ľudia dnes, keď sa poobzeráte okolo a vidíte tie veľké problémy a stresy, ktorým čelí národ, kde...
9Pred pár dňami som sa rozprával s niekým, bol to jeden z týchto pozorovacích agentov, ktorí pozorujú, a oni povedali, „Brat Branham, vláda nám práve dala inštrukcie, aby sme už viac neradili ľuďom, aby si viac líhali... Preč od okna na podlahu, ak padne bomba, alebo aby nikdy nešli do pivnice, pretože táto nová bomba, ktorú môžu riadiť na diaľku z Moskvy na Štvrtú Ulicu v Louisville, a môžu ju pustiť rovno na tú ulicu, odpáliť ju, to má v sebe zameraný ten cieľ, a to keď exploduje, to urobí tak mnoho tisíc, mnoho tisícov, je to riadené radarom a vedia to pustiť rovno na Štvrtú ulicu v Louisville z Moskvy, z Ruska. A keď to tam padne, nemusíte... A použiť lietadlo, ani nič, len to sem vystrelia a to pristane rovno tu. A to urobí dieru v zemi do rozlohy... do hĺbky stosedemdesiat stôp na pätnásť štvorcových míľ do všetkých strán. Pätnásť štvorcových míľ.“
Tam sa už nedá robiť nič iné, len pripraviť sa na let hore. To je jediná vec, ktorú môžeme urobiť, keď príde taký čas. Len pomyslite, oni dokážu vystreliť päťdesiat alebo sto takých striel na jedenkrát, ak by chceli. To by všetko skončilo, myslím, že behom, myslím, že šesťdesiat alebo osemdesiat minút, vlastne sekúnd, odtiaľ sem do úplného zničenia všetkého, keby sa to stalo. Nezostalo by tu nič medzi Louisville a Henryville, a medzi Louisville a Bardstown, alebo tu dolu, iba jedna obrovská diera v zemi s kopou prachu, ktorá by v tom bola, a to by bolo všetko, čo by zostalo, okrem toho, že by to okolie zhorelo na míle a míle a míle za tým. A zatiaľ, čo táto jedna tu spadne, jedna padne niekde inde, aby sa s tým stretla.
10Som tak rád, že máme prístrešok. „Meno Pánovo je mocnou vežou, spravodlivý sa do nej utečie a je v bezpečí.“ Nezáleží na tom, koľko bômb alebo koľko čohokoľvek iného, my sme tam v bezpečí. Tak svet a hriešnik nemá tento úkryt alebo toto bezpečné miesto, to je čas zatrasenia. Verím, že ak by som nebol Kresťanom, tak by som sa zbláznil pri pomyslení na to, čo by sa mohlo kedykoľvek stať. A keď máte dom plný malých detí a to všetko, ja by som nevedel, čo robiť. Ale ja som tak rád, že môžem stáť vo svojom dome a predstaviť im Úkryt, kde žiadna bomba nemôže nikdy dosiahnuť, ani nič iné. Pod tými ochrannými krídlami Pána Ježiša. „Nie mocou, ani nie silou, ale skrze Môjho Ducha, hovorí Pán.“ Rozumiete? To je naša ochrana.
A čo za veľký slávny čas to je, vedieť, že všetok hriech a zápasy a skúšky života sa skoro zakončia. To sa všetko v jednom z týchto dní skončí a my pôjdeme Domov, aby sme boli s Pánom. No, to, čo zostáva, je čas kázať Evanjelium a priviesť do tejto veľkej veže toľkých, koľkých len môžeme.
11A potom, ako vidíme ten vzor v našej dnešnej lekcii, ako Eliáš počas svojej vlády, alebo vlastne svojej púti na zemi, no, on bol veľkým, mocným mužom. Boh ho používal mocnými spôsobmi s veľkou mocou. A nachádzame, že počas tohoto času tam bola skupina napodobňovateľov, ktorí sa snažili napodobniť Eliáša, ktorí sa snažili urobiť tie isté veci, ktoré urobil Eliáš. A tak, my nachádzame to isté dnes. Napodobovanie kresťanstva, ľudia, ktorí sa snažia správať ako Kresťania, ktorí sa snažia urobiť sa Kresťanmi. Nemôžete to robiť. Boh to musí urobiť. Rozumiete? On je Ten jediný, ktorý to dokáže urobiť.
Tak, oni vytvorili školu a nazvali ju školou prorokov. A oni všetci išli hore do tej školy prorokov a vyškolili ich. A viem si predstaviť, že všetci tí kazatelia nosili taký istý plášť, ako nosil Eliáš. Viem si predstaviť, ako sa snažili napodobňovať jeho hlas, ten spôsob, akým on hovoril, a ten spôsob, ako sa predstavoval, a každý sa snažil urobiť tú istú vec, pretože Eliáš bol veľkým mužom použitý Bohom.
A my dnes nachádzame tú istú vec. Prednedávnom som v rádiu počúval vysielanie, mali tam Billyho Grahama po celej tejto krajine, odkedy bol Billy v Louisville, každý sa snažil napodobniť takmer tú istú vec. Česať si vlasy rovnakým spôsobom, obliekať sa tak isto, mať ten istý druh hlasu, a tak ďalej. Ale vy to nemôžete robiť. Vy len musíte byť tým, kým ste, a tým, kým vás Boh učinil. To je pravda. A tak nachádzame, že asi také isté veci sa diali v tamtých dňoch.
12A tak Boh videl, predvidel, že Eliášove dni sú spočítané, že už mal zostať na zemi len určitý čas (Tak ako každý), a tak on išiel mať Eliášovho nástupcu. A keď Ho On mal, Boh tohoto muža povolal. On nebol v žiadnom seminári, keď ho povolal. On oral na poli s jarmom volov, konal službu alebo sa staral o svoju matku a otca. A Boh ho povolal, aby bol nástupcom Elizea, alebo vlastne Eliáša. Pravdepodobne mnohí z tej školy si mysleli, že to oni istotne urobia, že budú jeho nástupcami, že oni budú nosiť jeho rúcho, akonáhle on odíde. Ale Boh dáva povolanie. Boh robí ten výber. Boh robí voľbu. Boh dáva veci na poriadok.
A Boh ustanovil v cirkvi niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za učiteľov, niektorých za evanjelistov a pastorov. Boh Sám to robí. My si nedokážeme pridať ani jeden vlas, či čierny, alebo biely, ani nedokážeme pridať nič k svojej postave len skrze naše domyslenie. Boh vo Svojej nekonečnej milosti a skrze Jeho vyvolenie a Jeho predzvedenie ustanovuje tieto veci na poriadok a každé koleso zapadá úplne správne. Páči sa mi to. Bol by som dnes ráno znechuteným človekom, ak by som neveril vo vyvolenie a povolanie Božie.
13Ak by som si myslel, že tento svet bol ponechaný, aby z toho vyšiel skrze moc človeka a skrze múdrosť človeka a skrze veľké štvorky a OSN a tí, ktorí už nikdy nezmieňujú Božie Meno, bol by som znechutenou osobou. Ale ja sa nedívam na to ohľadne toho, čo má nadísť. Ja sa dívam na stránky tejto starej Knihy tu, kde to Boh zapísal, a všetko príde presne tak, ako to On povedal, a to je všetko. Tak tá jediná vec pre mňa do vykonania je nie dať sa do jednej línie s nimi, ale dať sa do jednej línie s Golgotou, do jednej línie s Bohom, do jednej línie s Jeho Slovom, zostať v Jeho Slove. Nezáleží na tom, ako to vyzerá, že to tak bude, to bude tak, ako to Boh mieni mať. To nemôže byť nijako inak. Pretože, čo sa Jeho týka, tým, že je On nekonečný, On poznal koniec pred začiatkom, a On robí všetko tak, aby to bolo na Jeho chválu. To je pravda. Všetky veci budú musieť spolupracovať. Všetko sa bude musieť vyformovať rovno do toho miesta.
Ó, či to len nepridáva Kresťanovi odvahu? Nič nemôže ísť zle. Nakoniec, to nie je naša Biblia, to je Jeho. To nie je naša múdrosť, to je Jeho. A tá jediná vec, ktorú my musíme robiť, je položiť našu vieru a dôveru do toho a ticho sedieť a vidieť slávu Božiu. Vidieť, ako sa to pohybuje rovno do svojho miesta, a každé koleso sa hýbe spolu s tým. Môže to byť roztrúsené z jednej strany na druhú, ale to sa pohne rovno do svojho správneho miesta, keď Boh hovorí Slovo. On poznal koniec pred začiatkom. On poznal toho, koho ide vybrať. On vedel, že Elizeus zaujme Eliášove miesto ešte predtým, ako bol kedy svet vyformovaný. Všetko musí pracovať úplne presne v súlade.
A my sa trápime ohľadne našich milovaných, a tak ďalej. Či oni kedy vojdú? Ich mená, ak boli zapísané v Baránkovej Knihe Života pred založením sveta, oni pôjdu rovno do toho, to je jediná vec, ktorá sa môže stať. My vydávame svedectvo a svietime svetlom, a Boh je Ten, ktorý to ku nim privádza.
Takže všimnite si v Eliášovi, potom, ako on na neho hodil svoje rúcho a vyskúšal to na ňom... Inými slovami, prorok Eliáš, ktorý mal ten Boží plášť na svojich ramenách, prišiel dolu a položil to na Elizea, na farmára, aby videl, či to naňho bude pasovať. A to trvalo asi desať rokov, kým bol zmenený, aby pasoval do toho plášťa. Viete, Boh nás obyčajne umiestni do obchodu a pristrihne nás. No, on neupravil svoje rúcho, aby pasovalo Elizeovi. On upravil Elizea, aby pasoval do toho rúcha. A to je to, ako to robí dnes. On nás upravuje, aby sme pasovali do toho rúcha, a nie, aby to rúcho pasovalo ku nám. Niekedy chceme spôsobiť, aby to rúcho pasovalo do nás. Ale nemôžeme to robiť. Ty sa musíš nechať byť upraveným pre to rúcho. To je Božie rúcho a On ho urobil dokonalým. A my máme... On nás musí priviesť do tej sféry, aby urobil, že to rúcho do nás bude pasovať.
Tak my sami nemôžeme byť dokonalými, vieme, že nemôžeme. Nie je pre nás žiaden spôsob, ako by sme mohli byť, a On pritom povedal, aby sme boli. Ale to, čo On urobil, On pre nás učinil zmierenie Pána Ježiša Krista a Jeho spravodlivosť. To je to, kde prichádza Jeho dokonalosť, to je ignorovanie našej svätosti (pričom žiadnu nemáme), a našich vlastných myšlienok, ktoré by sme nemali mať, ale my s dôverou odpočívame na dokončenom diele Pána Ježiša. Boh Ho poslal na zem a to bolo v Ňom, v Ktorom my odpočívame.
15Všimnite si, všetky tieto roky, pokiaľ vieme, on mal na sebe len jeden krst rúcha. Ale počas tých rokov, Boh formoval charakter toho muža do miesta, kde potom, ako bol povolaný, aby pasoval do rúcha a bol služobníkom Pána. A potom, keď Eliáš prechádzal a hodil to na neho, oni začali ísť smerom ku Gilgalu a na mnohé iné miesta, a išli ďalej ku škole prorokov po svojej ceste, ako putovali. A nakoniec sa snažil Eliáš Elizea odvrátiť späť. Všimli ste si? Snažil sa spôsobiť, aby sa obrátil späť, povedal, „Ja... Inak, možno tá cesta bude pre teba trochu strmá, synu. Možno bude pre teba príliš úzka, aby si tade mohol kráčať.“ Viete, aký bol Eliáš. Bol priamy. A kdekoľvek káže Boží pravdivý sluha Evanjelium, to je priame nescudzoložené Evanjelium, kde je to kázané.
16Takže jedného dňa išiel hore tam, kde bola táto škola prorokov, išiel ich navštíviť a oni ho poprosili, aby odišiel. Povedali, „Je to tu pre nás príliš priame.“ To, čo dnes potrebujeme, je trochu viac priameho kázania Evanjelia, ktoré oddelí pšenicu od plevy alebo správne od nesprávneho. Urobiť to, čo je správne, správnym, a to, čo je nesprávne, nesprávnym. Všetci títo chlapci so svojimi prežitiami a so všetkým, čím boli, oni poslali jedného, aby zohnal niečo na jedenie, a jeden z nich zohnal divú révu a nazbieral nejaké divé uhorky a uvaril to a bola to smrť v ich klerikálnom hrnci. A to prvé, čo viete, oni vykríkli, „Tam je smrť v hrnci.“ Ale Elizeus s dvojitou porciou vedel, čo má robiť, tak on do toho hrnca hodil za hrsť múky a povedal, „Teraz pokračujte a jedzte to.“ Inými slovami, oni by...
17V tom type na dnes by som pomyslel, že my máme mnoho metodistov, baptistov, presbyteriánov, luteránov, letničných a všetkého možného, všetko to zmiešané spolu, jeden bojuje s druhým. A my nemusíme vyvrhnúť celú tú vec a odstrániť ju, my potrebujeme len ďalšiu hrsť múky. Zachovať tú istú cirkev. Tá múka bola z domu alebo z tej školy, ktorá bola obeťou múky, ktorú ľudia priniesli, a tá prvotina žatvy, ktorá bola pomletá, a určitý drsný kameň urobil každé zrno tej múky rovnakým.
A potom, keď táto múka bola tá istá, ktorá bola typom Krista. Múka je život. A keď typ Krista, múka, keď to bolo rozomleté, ten istý zmysel, Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes a naveky, a tá múka a obeť múky... A keď do toho vložili túto múku, vložili Krista do smrti, to prinieslo život. To je to, čo robí ten rozdiel. V našej mŕtvej forme, našich rozdieloch, v našich klerikálnych hádkach a všetkom možnom, ak by sme len mohli priniesť Krista do toho, to by zmenilo smrť a oddelenie na život, ak by sme to len urobili.
V Amerike existuje devätnásť miliónov baptistov. V Amerike existuje trinásť miliónov metodistov. V Amerike existuje jedenásť miliónov luteránov a desať miliónov presbyteriánov v Amerike, a iba Boh vie, koľko katolíkov tam je, ktorí prevyšujú ktorúkoľvek z denominácií. Ale v tom všetkom, čo potrebujeme? Za hrsť múky. Potrebujeme priviesť do cirkvi život. A Kristus je životom. On prišiel, aby nám priniesol život.
18 Tak oni mali svoje hádky a svoje školy a svoje teológie, a tak ďalej. A potom Eliáš povedal Elizeovi, „Radšej by si sa mal obrátiť späť, pretože tá cesta môže byť trochu ťažká.“ Ale muž Boží, ktorý tomu raz čelil, alebo ktorému to bolo hodené na rameno, to rúcho Božej spravodlivosti a moci, to nie je veľmi ľahké obrátiť sa späť.
Keď som počul pastora dnes ráno povedať, že naši... Mnohí sa stávajú znechutení. To, čo potrebujeme, brat, je pozbierať odvahu. To, čo potrebujeme, je byť povzbudení. A to je pravda. Skúšky môžu prísť. Nám nikdy nebolo zasľúbené, že od nich budeme imúnni, ale On nám dá milosť cez ne prejsť. Ak je tá hora príliš vysoká, aby sa cez ňu dalo prejsť, príliš hlboká ísť pod ňou, príliš široká ísť okolo nej, On nám dá milosť ísť cez to. To je pravda. Len sa neobávajte, ale držte svoje oči na Kristovi, pretože On je ten jediný, ktorý nás môže cez to previesť.
19Takže vidíme ho, ako putujú na svojej ceste, prichádzajú ku tej škole. A on povedal, „Zostaň teraz tu. Buď tu a usaď sa a buď dobrým učiteľom teológie, a tak ďalej. A pravdepodobne sa jedného dňa môžeš stať dekanom tejto vysokej školy tu. Ale ja musím ísť ešte trošku ďalej.“ Viete si predstaviť, že by muž Boží bol uspokojený ako dekan školy, keď tam moc Božia ležala rovno tam, kde stál? Nie veru. On povedal, „Akože Pán žije a akože tvoja duša žije, neopustím ťa.“ To sa mi páči. Zostaňte s tým bez ohľadu na to, koľko znechutení prichádza od tvojej matky, od tvojho ocka alebo od tvojho pastora. Zostaň s ním.
20A tak išli ďalej k Jordánu. Prešli cez Jordán a Eliáš povedal, „Tak čo chceš, aby som pre teba urobil?“
On povedal, „Nech príde dvojitá porcia tvojho ducha na mňa.“ On vedel, že má prácu do vykonania. On povedal, „Dvojitá porcia.“ Nie len také dobré, teplé prežitie, nie len dobré potrasenie rúk alebo dobré obecenstvo s ostatnými z cirkvi, ale to, čo ja chcem, je dvojitá porcia toho, čo je teraz najlepšie.
Poviem vám, že keď Boh stavia človeka pre svetovú úlohu, on musí mať niečo lepšie, ako má svet. On musí mať niečo lepšie, ako má cirkev. On musí mať dvojitú porciu. A ak kedy bol čas, že bola potrebná dvojitá porcia, tak to je dnes v tých sférach ľudí. Niečo lepšie, niečo vyššie... Myslím, že fazule a kukuričný chlieb sú veľmi dobré, ale niekedy sa musíme vystrieť, načiahnuť trochu vyššie. A robíme to. Musíme to robiť. Musíme sa ďalej šplhať. Izrael odpadával, ak zostávali na tej istej pôde. Oni sa museli buď pohnúť vpred, alebo pohnúť späť. To je to, ako je to s cirkvou.
21Takže, keď tak išli ďalej, neprešlo ani pár minút a on povedal, „Žiadal si ťažkú vec. Avšak, ak ma uvidíš odchádzať, môžeš mať to, čo si žiadal.“
Takže, to musí byť priamosť motívu, priamosť srdca, priamosť oka, držať svoje oko na zasľúbení. Ak si dnes ráno chorý, ak si postihnutý, existuje jedno veľké zasľúbenie, nie skrze Elizea, ale skrze samého Boha. „Ak len môžeš veriť.“ Keď sa modlíš, ver, že dostaneš, čo si žiadal, a obdržíš to.“ Nezáleží na tom, čo hovorí lekár, či sa deje toto alebo tamto, drž sa priamo jedine na zasľúbení.
Eliáš mu dal podmienku, „Ak ma uvidíš, keď pôjdem, príde to na teba.“ Tam je zasľúbenie. „Ak len môžeš veriť, všetky veci sú možné tým, ktorí veria.“
22Niekedy sa dívam na seba a rozmýšľam, že som bol vo svojom živote takým mäkkýšom. Čakal som a minul som mnohé tisíce duší voviesť do kráľovstva. Pretože som čakal a hovoril som, „Bože...“ Spoliehal som príliš veľa na ten duchovný dar a povedal som, „Pane, ak mi to len ukážeš a ak mi len dáš videnie, čo mám robiť.“ A Boh dáva videnie, a potom sa otočím a nechám niekoho, aby ma nahovoril na niečo iné. A, ó, ešte som neprišiel do toho miesta, až kým to... Tak, ako to mám v tomto čase, že cítim, že to je viera, že tam musíme vykročiť, pretože to je zasľúbenie. A tie veci, ktoré On urobil, a tie uzdravenia, ktoré vykonal, a zázraky a dokonca až tak mnoho, že zostúpil a nechal si s nami urobiť fotografiu, a tak ďalej, čo sa nikdy nestalo, od kedy začal svet. A potom tam stojím ako taký mäkkýš, to dokonca spôsobuje, že som sám zo seba znechutený. Je čas držať svoje oko na zasľúbení. A to je to, čo skrze Božiu milosť mienim robiť. A uvedomujem si, že každý diabol pekla na to bude strieľať. Ale skrze Božiu milosť mienim držať svoje oko na zasľúbení.
23 Elizeus povedal, „Ak ty...“ Eliáš povedal, „Ak ma uvidíš, keď pôjdem, budeš mať to, čo si žiadal.“ To je pravda. Musíš držať svoj zrak na tom, pozorovať zasľúbenie. Takže ak...
Čo ak by sa z tej školy, čo ak by sa on obrátil a povedal, „Hej, chlapci, pozrite, čo robím teraz, nasledujem rovno tohoto proroka.“ Možno by zlyhal. Ale on sa nestaral o to, čo si myslela tá škola alebo čo si mysleli všetci tí učitelia. On sa nestaral o to, čo si mysleli susedia alebo v tých domoch alebo kto sa na neho díval. On držal svoju vieru na zasľúbení.
To, čo potrebujeme dnes, je viera, zasľúbenie Božie a nevenovať žiadnu pozornosť tomu, čo hovorí tento alebo čo hovorí tamten. Ako brat povedal, „Nejaký kazateľ mal dve dievčatá a obe boli nemé. A ich... Bola tam kritika na Božské uzdravenie. Že tie deti nebudú môcť byť uzdravené.“ Nevenuj žiadnu pozornosť kritikom. Drž svoju vieru na zasľúbení. Boh tak povedal. „Modlitba viery uzdraví chorého a Boh ho pozdvihne.“ Ak On dokáže urobiť, aby jeden hluchonemý počul, On môže urobiť, že iný hluchonemý bude počuť. Poznáme skrze neklamný dôkaz, že On to robí. Držme našu vieru na zasľúbení, naše oko jednotné, priame, naše ucho priame, naše srdce priame, a len jednu vec na Ježišovi Kristovi. A On je schopný vykonať to, čo zasľúbil. Ó, keď na to pomyslíme, to mení celú scénu, keď sa do toho dostávame.
Boh učinil zasľúbenie. Boh bol tým, ktorý to povedal. Tak tu bol Boží reprezentant, ktorý to povedal. A tak sám Boh to povedal. Potom čo môžeme robiť? Nič, len držať na tom svoju myseľ.
Povedal, „Ak ma uvidíš odchádzať preč, budeš mať to zasľúbenie.“ Elizeus držal svoje oči na Eliášovi. Nezáležalo na tom, koľko vykrikovali z každej strany, čo sa dialo na každej strane, čo sa dialo tam pred ním alebo za ním, on sa nikdy na to vôbec ani nepozrel. On držal svoje oči na zasľúbení. Tu to máte. Vaše oči na zasľúbení... Rozmýšľam o tej pani, ktorú sme navštívili jedného večera, sestru Styler, a lekár jej povedal, ako je na tom zle. A on to vôbec nepovedal jej, ale povedal to jej milovaným, ako je to nemožné, že by sa ona mohla uzdraviť. Tak brat... Jej zať ma o to poprosil, ja som povedal, „Ak ona dokáže držať svoje oči na zasľúbení...“ Nezáleží na tom, čo sa dialo, držať svoje oči na zasľúbení.
24 Pred pár týždňami sestra Wood a brat Wood, ktorí sú odtiaľto, moji dvaja veľmi blízki priatelia tu z cirkvi. Bol som v Michigane so svojimi priateľmi Leom a Genem. Odišli sme zo zhromaždenia v Chicago a išli sme ku niektorým ich ľuďom na dva dni na poľovanie na jelene s lukmi a šípmi. A na mojej ceste späť ma moja žena chytila a povedala, „Modli sa za matku pani Wood. Rakovina jej žerie tvár.“ A povedala, „Nikdy som nevidela sestru Wood tak rozrušenú, ona plakala.“
Sestra Wood bola vždy hrdinkou viery, odkedy jej Boh uzdravil jej chlapca z chromej nohy a uzdravil ju z tuberkulózy, a tak ďalej. Ale ona sa opúšťala. Tam v tej izbe sme sa v ten večer modlili. Keď pani Wood prišla, „Brat Branham, pôjdeme tam...“ Išli sme k jej matke, čo bolo v Louisville. A ona mala rakovinu na jednej strane jej nosa. A lekár s tým niečo robil a rozniesol to len do takého malého prstenca na jednej strane jej nosa a bolo to asi len asi pár milimetrov od jej oka a tam bola tá kosť a to ju zožieralo tak rýchlo, ako len mohlo.
25Vošiel som do tej izby a kľakol som si a povedal som, „Chcem s ňou hovoriť osamote.“ A tak idem do tej miestnosti, aby som sa modlil s tou ženou. A zatiaľ, čo som tam bol, pomyslel som si, „Ó, Bože, ak by si mi len ukázal videnie toho, čo sa tej žene stane.“
Pán a pani Woodoví sedeli vonku a čakali, aby videli, čo povie to videnie... Ale zatiaľ čo som tam bol, bol som potupený. Bol som potupený tým, že som čakal na videnie, zdalo sa, ako by mi niečo odpovedalo naspäť, „To nebolo to povolanie. K čomu potrebuješ to videnie, keď to zasľúbenie už bolo vypovedané.“ Tak som si kľakol a modlil sa. A zatiaľ čo som sa modlil, niečo mi odpovedalo vo vnútri, viera zasľúbenia.
Vyšiel som von a pani Woodová, keď som jej o tom povedal, ona povedala, „Videl si niečo, brat Branham?“ Povedal som, „V podstate som nič také nevidel, ale cítil som niečo, čo mi povedalo, že Jeho zasľúbenie je pravdivé a že On to učiní. A ja verím, že On to učiní.“
A za menej ako dvadsaťštyri hodín sa ten koniec tej rakoviny začal odlamovať a odpadávať od toho. Obyčajne rakovina tak neodpadáva, ako viete, jedine, že je mŕtva. Takže tam to bolo a tá žena je uzdravená a je doma. Aký nádherný Kristus. Skrze držanie nášho zraku na zasľúbení. Boh tak povedal...
26Ale keď sa niekedy za nás niekto modlí, my odchádzame a hovoríme, „No, nestalo sa to hneď, tak možno by som sa tam mal znovu radšej vrátiť.“ Ó, nie. Drž svoj zrak na zasľúbení. Boh tak povedal, tým je to vybavené. To je všetko, čo sa toho týka. Ak Boh tak povedal, Boh je schopný dodržať svoje zasľúbenie, inak by ho nikdy nedal.
Abrahám nazýval tie veci, ktoré neboli, ako keby boli, a počas dvadsiatich piatich rokov stál na tom, čo je nemožné, pretože počítal Boha za schopného vykonať to, čo zasľúbil. Amen. A my sme deťmi Abraháma skrze vieru. Istotne Eliáš držal svoje oči na... Vlastne Elizeus na Eliášovi.
27A ako tak išli ďalej... A po chvíli prišiel voz a oddelil ich každého na jednu stranu. A potom... Zodvihol Eliáša na... On vystúpil na ten voz, a išiel hore a zhodil svoje rúcho zo svojich pliec a hodil ho späť Elizeovi, pretože Elizeus do toho už dorástol, viete, a to by mu už dobre pasovalo. A viete si predstaviť...
Ó, chcem, aby ste mi teraz venovali vašu pozornosť. A cítim, že ma šteklí v krku. Chcem sa vás niečo opýtať. Viete si predstaviť, ako sa Elizeus cítil, keď zodvihol toto rúcho a dal si ho na ramená? Ó, čo za pocit.
28 A ja toto nemyslím osobne, ale asi pred desiatimi rokmi som kázal spoza tejto kazateľne na tému „Bojovník Dávid s prakom vo svojej ruke a Goliáš pred ním.“ V tých dňoch neboli na poli žiadne uzdravovacie kampane, nikde, pokiaľ nám bolo známe. A, ó, akí kritickí boli ľudia ohľadne Božského uzdravenia. Ale niečo tam bolo po stretnutí sa s touto Bytosťou.
A pastor mi povedal, že som sa zbláznil a že to tak nemôže byť. Ale spoza tejto istej kazateľne som hovoril o Dávidovi, ako povedal, „Chcete mi povedať, že tieto armády živého Boha dovolia tomuto neobrezanému Filištínovi haniť túto armádu?“ Malý, zhrbený v ramenách, kučeravý chlapec, s ovčou kožou na sebe a prakom vo svojej ruke, a celá armáda Izraela tam stála, aby stála za ním a on sám tam vykročil proti mužovi, ktorý mal kópiu dlhú asi päť metrov a... A tá vec na konci vážila niekoľko šeklov, možno deväť kíl ocele, bolo to naostrené, päť metrov dlhá kópia a on mal prsty dlhé tridsaťpäť centimetrov. A Dávid vážil pravdepodobne okolo štyridsať kíl a chodil tam hore-dolu ako nejaký strapatý kohút... „A vy my chcete povedať (Ó), že necháte toho neobrezaného Filištína, ak on zostáva na svojom mieste, nech tam zostane. Ale ak on haní vojská živého Boha...“ Ó, čo za hrdina.
29„A vy všetci sa bojíte ísť bojovať?“ Povedal, „Dovoľte mi, nech idem proti nemu ja.“ Ó, on povedal, „Boh nebies dal, že som mohol zabiť leva s týmto prakom. On mi dal zabiť medveďa s týmto prakom. O koľko skôr On vydá toho neobrezaného Filištína do mojej ruky.“ Istotne. A keď bolo získané to prvé víťazstvo a Goliáš bol zrazený, celé armády Izraela nasledovali Dávida. A oni sekali hlavy a porazili Izrael... Vlastne porazili Filištínov, až ich zahnali rovno do ich zeme. Zahnali ich do kútov a pobili ich a zabrali im mestá a všetko, mali víťazstvo.
Brat a sestra, tá istá vec sa udiala v tých sférach toho nadprirodzeného, keď iní povedali, „Božské uzdravenie nemôže fungovať. Dni zázrakov pominuli.“ Ak dni zázrakov pominuli, tak dni Boha pominuli. Cirkev, ktorá neverí v nadprirodzeno, nakoniec zomrie a Boh opustí tú cirkev, bude musieť. A Boh dal zasľúbenie a Božie zasľúbenia sú večné.
30Tu pred nejakým časom, keď sa nejaké dievčatá zahrávali s prvkom, ktorý sa volá rádium, a namáčali do toho niečo a natreli ručičky hodiniek rádiom... Mám tu niečo ohľadne toho. A nejaké dievča urobilo chybu a vzalo kefku a strčilo si ju do úst. To ju zabilo. A o roky a roky neskôr vzali mikroskop a dívali sa na tú lebku toho dievčaťa a stále mohli počuť, ako to rádium ide ďalej, „Vŕŕ, vŕŕ.“ Je to nekonečné. To ďalej pracuje, a ďalej a ďalej. Niet miesta zastavenia.
A, ó,brat, ak má rádium taký druh efektu, nekonečný, o koľko viac bude nekonečný, večný, nadprirodzený, všemocný, úplne neohraničený, všemohúci Boh. On bude musieť mať ten istý efekt, ako On začal, On to bude musieť mať celé presne také, inak nie je všemohúci, všemocný Boh. On stále čaká na niekoho, kto bude mať odvážnu vieru, kto vykročí a vyzve nepriateľa na základe Jeho Slova a povie mu, že je to tak.
31A tak, čo sa stalo? Akonáhle sa rozpočali tie veľké kampane s uzdravovaním, potom tisíce Božích mužov, vojakov, ktorí boli niekde v tých malých cirkvách ako Oral Roberts, Tommy Hicks a mnohí z tých ostatných ohromných mužov na poli, vytiahli svoje meče a išli do toho: Tento Meč, ktorý seká na obe strany. Prichádza a odchádza, hore a dolu, dovnútra a von, rozlišuje myšlienky až dokonca, do špikov kosti. Oni vytiahli svoje Biblie (Svoje meče), vykročili, keď videli, že sa to môže stať, a my sme porazili nepriateľa skrze milosť Božiu, až celý svet mal prebudenie uzdravovania. Stalo sa...
Malí pastori, ktorí mali malé cirkvi dvakrát štyri metre, a tak ďalej, zapálili oheň a uvideli videnie, vytasili meč a vyrazili a pohanili nepriateľa. Ako vieš, že to bude fungovať? Tam sú veľkí ľudia, Kongresman Upshaw, Anglicky kráľ Juraj a mnohí veľkí mužovia, ktorí ležali chorí a postihnutí a boli uzdravení skrze moc Všemohúceho Boha. Takže, teraz už o tom nemôžu nič povedať... Istotne.. On bol...
32Potom, keď Eliáš, potom, ako celá túžba jeho srdca bola dostať to zasľúbenie. On chcel zasľúbenie. To bol jeho motív, to bolo jeho všetko. To bol jeho život. To bol jeho zámer. Všetko kompletne, všetko viselo na tom, dostať to zasľúbenie. Som presvedčený a verím, že nie sme úprimní ohľadne tejto veci, o ktorej hovoríme. Ak všetky tvoje motívy dnes ráno odpočívajú na tom dať Bohu chválu za moje uzdravenie... „Som rozhodnutý byť uzdravený skrze moc Božiu. Som rozhodnutý žiť kresťanský život. Som rozhodnutý kráčať v pokoji s Bohom. Som rozhodnutý to činiť. Je mi jedno, čo hovorí matka, čo hovorí cirkev, čo hovorí pastor, čo ktokoľvek hovorí, čo svet hovorí, ja som rozhodnutý. To je priamosť môjho srdca.“ Potom sa niekam dostaneš.
Potom, ako Eliáš uvidel, že bol rozhodnutý získať... Eliáš videl, že Elizeus je rozhodnutý, a on mu dal zasľúbenie. No, to zasľúbenie bolo, „Ak ma uvidíš odchádzať, ak ma budeš môcť vidieť, keď pôjdem...“ No, to zostalo na Elizeovi. On chcel počuť zasľúbenie, tak dostal zasľúbenie. Takže tam v tom existuje slovíčko „ak“, „Ak ma uvidíš, keď odídem.“
Takže, ak si dnes ráno chorý a chceš byť uzdravený, môžem ti dokázať, že Kristus ti dal zasľúbenie. To zaľúbenie je tvoje, ak len môžeš veriť. Ak len môžeš veriť. Nebuď porazený.
33Takže Elizeus sa zabalil do rúcha Eliáša, proroka... Čo za pochod dobyvateľa. Ako on kráčal s dupotom vpred ako dobyvateľ. On počul zasľúbenie. Cítil tú moc. Kráčal ako bojovník rovno k Jordánu. Chvála buď Bohu, priatelia. Každý veriaci dnes ráno, ktorý je odiaty do spravodlivosti Krista, kráča v ústrety cesty Jordánu. To je pravda. Nech len prídu atómové bomby. Nech len... Ty si odiaty a kráčaš ako premožiteľ. Amen. Ja... „Nebojte sa, Ja som premohol svet.“ Tak veru. Pamätať si čo? „Ja som premohol svet.“ Kristus povedal.
Elizeus kráčal s rúchom z druhej ruky na sebe a cítil sa ako premožiteľ (správne), ako prechádzal cez Jordán. Brat, dovoľ mi povedať toto v rešpekte voči tebe. Neobliekaj si na seba rúcho niekoho druhého, ktoré je celé zožrané moľami pochybnosti, kde všetky tieto porážky a povery a vzlety a úpadky do toho urobili diery a preteká cez to. Obleč si rúcho Premožiteľa, Krista. Nespoliehaj na svoju cirkev, ktorá raz vyučovala spasenie skrze krst Duchom Svätým, ktorá raz vyučovala Božské uzdravovanie a teraz to popiera, celá je prežraná moľami pochybnosti a všetkým možným. Obleč si rúcho Toho, ktorý nikdy neprehral v žiadnom boji, lebo si na ceste k Jordánu. Amen.
34Tak on mal na sebe rúcho z druhej ruky. To je pravda. A mnohí ľudia dnes ráno majú na sebe rúcha z druhej ruky. Ale keď prišiel k Jordánu, uvedomil si, že samotné to rúcho nevykoná tú prácu. To je pravda. A cirkev, metodisti, baptisti, letniční a presbyteriáni, ó, my máme školy, a, ó, máme zoradenú celú etiku Biblie. Máme všetky tie tkané rúcha správne, zasľúbenia. Všetko to máme. Ó, sme pokrstení, ideme dole a sme veľmi apoštolskí. Máme na sebe apoštolskú vieru. Veríme v Božské uzdravenie. Veríme v Boha. Veríme v moci Božie. Krstíme. Podľa Biblie, tak, ako to Biblia hovorí. Prijali sme Ducha Svätého, hovorili sme v jazykoch, všetko to robíme.
Ale, brat, ak je to tá jediná vec, ktorú potrebuješ, tak tiež zistíš nedostatok, keď prídeš k Jordánu. Ó, môžeš byť vyučovaný, môžeš byť chytrý, môžeš mať titul DD, doktora teológie. Môžeš mať PhD, doktorát filozofie. Môžeš mať LLD, doktor latinky. Môžeš mať všetky možné druhy titulov. Môžeš mať rúcho metodistickej cirkvi na sebe. Môžeš mať na sebe rúcho letničnej cirkvi. Môžeš mať na sebe rúcho zborov alebo jednotárov alebo trojičiarov alebo čokoľvek to môže byť. To je od začiatku len rúcho z druhej ruky (To je pravda). Nejaké človekom vytvorené dogmy, ktoré boli vyučované, a tak ďalej.
35A dokonca, aj keď si kresťanom a tá cirkev je kresťanská a odiata správne... Ale keď tam stál Elizeus vystavený zraku všetkých tých prorokov a kritikov pozdĺž celého brehu a dívali sa, čo urobí... A on tu prichádza s Eliášovým rúchom na sebe. Ó, on bol inak učený. On je vzdelaný, je podriadený, on verí. Nič s ním nie je v neporiadku. Prichádza dolu k Jordánu. Svet ho pozoruje.
Ó, Bože, ako to dnes potrebujeme. Pri toľkých mnohých školených a vzdelaných študentoch, s tak mnohými mužmi, ktorí môžu roztrhnúť Bibliu na časti a umiestniť to spolu v matematike... Mnohí mužovia, ktorí dokážu urobiť veľké veci, čo sa týka vyučovania, ktorí poznajú biblickú históriu až do tohoto momentu. Ktorí ti dokážu povedať, v ktorej hodine bolo peklo zapálené, a hodinu, v ktorej zhaslo. Dokážu vám povedať všetky tieto veci. A majú vodný krst. A majú duchovný krst, ako to nazývajú, rúcho. Všetko majú umiestnené na poriadku. Tak isto to mal Eliáš.
36Ale keď prišiel dolu k Jordánu, aby čelil tomu kritickému svetu, čo zvolal? „Kde je Boh Eliášov?“ To nebolo to rúcho, ktoré to urobilo. To bola moc Boha Eliášovho, ktorá to urobila. A tú vec, ktorú svet dnes ráno potrebuje, je moc Boha Eliáša. Mohol si hovoriť v jazykoch a vykrikovať a behať po celej podlahe, ale to, čo potrebujeme, je moc Boha letníc, aby vyprodukovala životy a veci, ktoré sa žili v tom dni v tej apoštolskej hodine. Rúcho z druhej ruky bolo v poriadku, ale on potreboval čerstvé zavolanie vo svojom srdci od Boha. Potreboval čerstvé pomazanie od Boha. Mal oblečené rúcho z druhej ruky, keď prišiel k rieke, ale on potreboval celkom nové zavolanie z prvej ruky od Boha. A tá moc z prvej ruky od Boha vykonala ten zázrak.
37 A, ó, môj brat, neboj sa prosiť Boha o čokoľvek. Musíš žiadať od Boha alebo prosiť Boha o čokoľvek, čo On zasľúbil. Ak ja mám predstaviť Boha, ktorý je všemohúci a všemocný, a ak som sluhom Božím, musím konať skutky Božie. A ak konám skutky Božie, musím byť muž Boží, aby som priviedol tieto veci do uskutočnenia, pretože On po mne požaduje, aby som vyprodukoval to, čo je nemožné. Musím Ho poprosiť. Musím na Neho volať a stáť tam a povedať, „Bože, Ty si to zasľúbil.“ Tak isto aj vy, každá osoba.
„Príjmete moc (Skutky 1:8), potom, ako príde Duch Svätý na vás.“ Potom, ako príde Duch Svätý na vás, potom, ako si odiaty ako Kresťan, potom, ako je tvoja viera nastavená do Krista, potom príjmeš moc. Tu to máte. Áno. A, brat, sestra, každý jeden z vás v toto ráno... Dovoľte mi toto povedať predtým, ako sa budeme modliť za chorých. Nech toto poviem skrze pomoc Božiu, modlite sa za mňa, keďže som stál desať rokov, pred desiatimi rokmi na tomto pódiu a kázal som o Dávidovi a Goliášovi. Tak, to nie je ten Goliáš, ktorý mi prekáža. Boh ho predo mnou zabil. Ale tá vec, ktorá mi prekáža, je nedostatok viery, nedostatok niečoho, čo viem, že bolo naokolo. A dnes ráno znovu pred touto malou modlitebňou kričím, „Kde je ten Boh, ktorý dal to zasľúbenie? Kde je ten Boh, ktorý nás tam stretol? Vystúp, Bože, a dodaj mi odvahu, dodaj mi silu a dodaj mi rozhodnú myseľ bez ohľadu na to, čo príde alebo odíde, či to vyzerá temne alebo akokoľvek to vyzerá, akokoľvek to vyzerá, len sa hýbať vpred, to zasľúbenie je pravdou.“
38 Brat, sestra, v jednom z týchto dní... Pre vás, priatelia, hriešnici, ktorí ste tu dnes ráno, a vy, ľudia, ktorí sa snažíte napodobniť kresťanstvo, môžete patriť do cirkvi. To je veľmi pekné. Nič proti tomu nehovorím. Nič proti vášmu peknému školskému vzdelaniu, ani nič proti vašej teológii, nemám nič proti tomu. Ale, ó, kde je ten Boh?
To nakoniec nebol Eliáš. To nebol Eliáš, ktorý otvoril tú rieku. To nebolo jeho rúcho. Elizeus to vzal zo svojho pleca, zložil to tým istým spôsobom ako Eliáš. Ale keď s tým začal trochu mávať, nebola tam žiadna moc. Potom zvolal vediac, že niekde je Boh, „Kde je ten Boh? Kde On je?“ Potom muselo niečo toho proroka zasiahnuť, lebo on zamával tým rúchom a udrel vody a tá rieka sa otvorila na jednu a druhú stranu. A tam pred tými klerikálmi toho dňa, pred kritikmi toho dňa, On prešiel cez Jordán práve tak, ako to urobil Eliáš pred ním.
39My nepotrebujeme vyučovanie, to máme. My potrebujeme Boha Eliáša. Potrebujeme moc Boha Eliáša späť v našej cirkvi, moc, ktorá spôsobí, že sa tam udržíme a nazveme Božie Slovo správnym bez ohľadu na čokoľvek. A sme tu každý jeden dnes ráno, ktorí sme ľudskými bytosťami na svojej ceste k Jordánu. A keď on prišiel k Jordánu... Ty sa tam tiež dostavíš v jednom z týchto rán alebo jednom z týchto večerov. Keď on prišiel k Jordánu, on kráčal ako premožiteľ. Ale keď prišiel k Jordánu, to bol rozdiel. On mal na sebe rúcho z druhej ruky, ktoré predtým nosil iný človek. Ale to bolo dobré rúcho a on vedel, čo to bolo za človeka, ktorý to rúcho nosil.
40Brat, sestra, v jednom z týchto rán ja musím prísť dolu k Jordánu. Rozmýšľal som o tom dnes popoludní. Ideme k bratovi a sestre Wright. Nezabudnite na to, toto je ich zlaté výročie svadby. Opustím tu cirkev a pôjdem s nimi na večeru. Rozmýšľal som jedného dňa, čo je to päťdesiat rokov. A ja ich vidím oboch v pokročilom veku a zostarnutých. Pomyslel som si, „Áno, ja mám štyridsať sedem rokov, a oni sa zobrali práve tri roky pred tým, ako som sa ja narodil.“ Štyridsať sedem a ja pochodujem smerom k Jordánu. Musím tam prísť. Musím sa tam dostať. Ja tam prídem. To môže byť nejaká nehoda na ceste. Môžem vypadnúť vo vzduchu z lietadla. Môžem byť niekde zastrelený nejakým diablovým šípom a zomrieť. Ja neviem, ako odídem, ale je jedna vec, ktorú viem, že pôjdem. Ale ja kráčam smerom k Jordánu. Ale keď sa tam dostanem, chcem vedieť jednu vec, a to je to, že mám tiež na sebe rúcho z druhej ruky. Ja nespolieham na to moje, pretože ono nie je na nič dobré.
Pretože akonáhle Elizeus zodvihol Eliášove rúcho, on roztrhol to svoje na kusy a zhodil ho. A tak to bolo, keď som našiel Krista. Roztrhol som to moje vlastné, moje vlastné myšlienky, moje vlastné nezmysly, moje drobné veci. A myslel som si, že keď som bol malým baptistickým kazateľom, že som bol... že som bol niekým. Ale ja som to roztrhal. Ja som si obliekol Jeho rúcho. A keď prichádzam k Jordánu, chcem sa nájsť zabalený v Jeho rúchu. On to bude nasledovať. A my tam jedného dňa dorazíme. Tak, len sa teraz na chvíľu modlime.
41Nebeský Otče, ako sme teraz dnes ráno vo svojom pochode k Jordánu ako premožitelia a jedného dňa musíme tomu Jordánu niečo predstaviť, to znamená smrti. A, ó, aká hrozná vec to bude, oddelenie od Boha. Nemôžeme prejsť na druhú stranu. Nie. Ale Eliáš, keď sa tam dostal, on mal na sebe Elizeove rúcho... Eliášove rúcho. A keď sňal to rúcho... Eliáš, ten muž, ktorý sa Ti ľúbil v tvojich očiach a Ty si ho prijal a vzal si ho hore do neba, aby bol s Tebou. A Elizeus nosil jeho rúcho, tak on to predstavil Jordánu, smrti, to rúcho Eliáša. A ono bolo prijaté a Jordán sa otvoril a on prešiel na druhú stranu.
Drahý Bože, jedného dňa my musíme prejsť. My nemôžeme predstaviť naše dobré skutky, nemáme žiadne. Nemôžeme predstaviť nič na svete. Ja dokonca ani netúžim po čomkoľvek, čo by som sa snažil predstaviť, ale ja len plne dôverujem v zásluhy Ježiša. Ty si Ho prijal a vzkriesil si Ho z mŕtvych. A On bol privedený do prítomnosti Božej a tam zostáva naveky. A, Bože, ja chcem Tebe toto predstaviť, že ja verím v Neho. A ja Ho milujem. A skrze milosť, On nás odial Jeho rúchom.
A ja sa modlím, Otče, aby si nám pomohol v tých dňoch boja. A tam, kde ten muž Boží musí konať skutky Božie, ja sa modlím, aby si nám dovolil vziať rúcho Krista, moc Ducha Svätého, a volať k Bohu, ktorý žil v ňom. Udeľ to. Prosíme to v Kristovom Mene.
42A zatiaľ čo máme svoje hlavy sklonené, som zvedavý, či je tu dnes ráno nejaká osoba, ktorá sa snaží kráčať dolu k Jordánu bez toho rúcha na sebe. Ak je nejaká osoba, ktorá nemá rúcho Ježiša Krista na sebe, a myslela si, že to bolo iba raz oblečené na Synovi Božom, som zvedavý, ak to nemáš dnes ráno na sebe, či by si zodvihol svoje ruky k Bohu a povedal, „Drahý Bože, v tejto hodine to chcem teraz prijať.“ Nech ťa Boh žehná, pani. Či ešte niekto zodvihne svoju... Nech ťa Boh žehná, synu, či ešte niekto iný zdvihne svoju ruku? Nech ťa Boh žehná, malý chlapec. Nech ťa Boh žehná, mladý muž. Ešte niekto zodvihne svoju ruku? Nech ťa Boh žehná, tam vzadu, pane.
43Len to povedzte, „Skrze Božiu pomoc dnes ráno chcem opustiť svoju samospravodlivosť, svoje vlastné idey a moje myšlienky radosti a radovánok a hriechu, v ktorom som žil. A ja chcem, aby Kristus na mňa obliekol svoje rúcho dnes ráno, že ja použijem Jeho rúcho. Viem, že ono je dokonalé.“ Nech ťa Boh žehná, synu. Či ešte niekto povie, „Zodvihnem len svoju...“ Zodvihni svoju ruku a povedz, „Ja teraz chcem prijať Ducha Svätého vo svojom živote. Chcem byť odiaty v Jeho spravodlivosti. Keď sa tam v ten deň dostanem, ja nepredstavím samého seba a nepoviem, 'No, dobre teraz, vieš, ja som niekomu kúpil uhlie, urobil som toto.'“ To je pekné, to je veľmi pekné. Ale pretože niečo musí zomrieť, aby si ty mohol žiť. A iba cez skutok toho môžeš byť spasený. Či zodvihneš svoju ruku a povieš, „Kriste, ja teraz opúšťam svoje vlastné cesty, prijímam Tvoje cesty. Chcem, aby si mal nado mnou milosrdenstvo, keď prídem na koniec svojej cesty.“ Nech ťa Boh žehná, pani. Nech ťa Boh žehná. V poriadku. Dobre, ideme sa modliť.
44Teraz, spravodlivý nebeský Otče, niekoľko, sedem, osem, desať rúk sa zodvihlo. Ja nepoznám ich stav. Ty o nich vieš všetko. Ja neviem. Ale oni sú dnes v potrebe a oni si uvedomujú, že sú v potrebe, a oni sú ochotní prísť a prijať pomoc v čase núdze, aby videli tú veľkú hodinu, ktorá je teraz na blízku, atómové bomby, veľké veci, ktoré na nás čakajú.
A ja sa modlím, Nebeský Otče, aby si požehnal týchto ľudí a aby si dnes položil na nich Svoje ruky a vzal preč všetky ich neprávosti a pochybnosti. A nech zahodia preč svoje staré, moľami zožrané rúcha samospravodlivosti, kde tie červy a chrobáky a mole poverčivosti a cirkevníctva vyhrýzli diery cez to a oni... To už nebude viacej držať. Nech to len odhodia preč a nech sa len načiahnu a vezmú rúcho Pána Ježiša a povedia, „Dôverujem v Neho. Obliekam samého seba nie do svojej spravodlivosti alebo do svojich vlastných myšlienok, ale od tejto hodiny idem dôverovať Tebe.“ Udeľ to, aby to prijali, Otče. Lebo to prosíme v Kristovom Mene. Amen.
1 I was talking with the pastor. I said... I asked him yesterday to call me; and I come to find out, I just... All day long there was no calls, and I thought, "Well, wonder what's wrong? Something's... Everything's so peaceful." And after while Sister Wood come up with a handful of calls; my phone had went out. So if any of you had called... The phone rings, but it wouldn't echo in there; so the trouble was down at the switchboard. They fixed it about eight o'clock last night, or maybe a little before that, and the phone... The calls are coming through now.
2 We're happy to be in this service this morning. I got an awful cold, that usually I get when I come home. Wade around in snow up to your waist, and sleep out at night, never think of it away from here, but just cross that hill there at New Albany is all you have to do is get in this valley, then I got a bad cold. And it's... I don't know; there's something right in the valley here that keeps us down, and as low, and it just don't agree with me at all.
Now, we're happy to be at the church, as I said, and to be hearing our dear good pastor offer his word of petition for us, and--to the Lord Jesus. And--and to hear... Sad to hear so many sick and needy, and how the devil is on the rampage making everybody sick.
And--and a little lady raised up about her sister back there. And I know Sister Sires down there, was with her. The doctor sent her home to die now. And she still believes she's going to be healed. And she's in a serious, very serious condition, my mother-in-law, the same way. Seventy years old now, she's in very bad condition. And certainly a lot of sickness around the country. And then there is a Holy Spirit around the country (You see?) that heals our sickness, if we can only find favor with Him.
3 And now, being that my throat is sore, not sore, but it's raw, and I'm not going to try to preach but just speak to you awhile from the Word, and then go into praying for the sick, which I'd promised to do. But just before doing this, I would like to announce some more meetings. I... In my services I have had kind of a little opposition of, not opposition, but just a little misunderstandings. And many times I--I don't have that outlet to my service as--as many of the other brothers on the field has, such as radio, and television, and magazines, and so forth. And in doing so, why, someone'd say, "Brother Branham's to be here."... Now, I'm advertised in three places for this week, just today, three different places: One down in Kentucky, two in California, that I know of. And there's nothing you can do about it, 'cause I haven't got any other official outlet; so it makes it kinda hard.
4 And if there happened to be someone from down around Madisonville, Kentucky, here, I was announced to be down there last week, and I didn't know nothing about it. And I come home, and--and they had announced it, and the brother that did it by the name of Ethings, I believe that was his name, with all good faith he did it. He called me and asked if we could just drop down to--to be a blessing and get a blessing from his people. And he called; I told him to ask Brother Moore. Well then, I had to leave. I told him I had to leave the same day. Well, Brother Moore failed to let anyone know. And when... Or let me know or let my wife know. So I was up in Idaho and just come back and the meeting was on. So--so I seen during that... It can't make arrangements from Louisiana for things that's going on here. So I just took over the arrangements myself, to make my own arrangements for the meetings until my meetings has... I just kindly...
Oh, I don't know, I think confession's good for the soul, don't you think so? I just been too dilatory about these things. And just letting anyone anywhere just haphazardly let it go. And I find out it doesn't pay. After a long time you put... You have to have some system to it.
5 And now I am trying to make the arrangements, and I--and I'm going to see Mrs. Arnold. I... There's a man here in Louisville that's been very good when I was having meetings here. And his name is Brother Durvan. And he wanted a--a night or two service. I'm going to see her little Teddy, I believe Teddy Arnold, for some time this week.
And then the coming Saturday and Sunday, if I can, the Lord willing, I want to be down at Madisonville. They had twenty-five, thirty ministers out there, all of them setting there, come for some, one of them just six, seven hundred miles. Well, no one there, so... wasn't there... And no fault of my own, but I just-- it just through misunderstanding or neglecting to call him. I'll try to be down there next weekend, the Lord willing.
Then on the fifth to the sixth, I'm in Brooklyn, New York. And then from... Then on the 14th, 15th, and 16th in Parkersburg, West Virginia, just made those two arrangements last night and this morning. Now, Charlotte, South Carolina, is just on the list, but I don't know. Then the holidays come on and we go over to the West Coast, which they're fixing a--a big auditorium meeting. Now, these are--are little meetings like in high schools and things like that. The one over there on the West Coast is going to be two cities, a joint city, a meeting of Oakland and San Francisco.
And then, the Phoenix delegation, being that Brother Roberts can't be there this year, I'm to kinda take his place down at Phoenix in the--in the whole Maricopa region meetings. That's a union effort. And pray for me, because I--I need it. And I realize that every time faith sets itself up, the devil turns every gun in hell right on it like that. You see? So it makes it pretty hard.
6 So this morning to pray for the sick... Now, we want to read some of God's eternal Word, and speak just a few moments from the Scriptures, and then have prayer for the sick.
Oh, how I love to talk about Him, don't you? I just love to talk about Him. Now, I want to read out of the Bible: II Kings the 2nd chapter, the 12th verse, a portion of it.
And Elijah saw it, and... cried, My father, my father, the chariots of Israel, and the horsemen thereof.
And now, for a way of text or subject, I want to speak on "A Secondhanded Robe." So may the Lord add His blessings as we talk to you this morning. And you be in prayer for us.
7 During this time of the reign of Israel in the land, Israel was a nation. And it was a mighty nation, and it was kind of a peaceful time among the military part of it, but in the--the spiritual part of it, it was kinda a--a time of--of impersonation. And if we look back into the Old Testament, we can always find examples of what's going on today. Always in the Bible the things that are now are just the antitypes of what was at the beginning.
Now, the book of Genesis produces everything that's in the world today. There's nothing in the world but what didn't begin in Genesis, for it is the beginning. In there started every ism. In Genesis started everything that started. And the true Church started in Genesis. And the false believers started in Genesis. And the indifference started in Genesis. Genesis was the beginning.
8 And now, during the reign of Elijah, or the pilgrimage of Elijah here on earth, which was God's prophet for the hour... And God has never left Hisself on the earth without a witness. God has always, somewhere, some place, had a person that He could put His hands on and would stand for a witness. So if He's did that down since Genesis, the beginning, surely somewhere God has a man that He can lay His hand now. For He--He's... It's more than one man now; He has many men that He can lay His hand on, because we're coming down to the--the gathering time, the harvest time.
Genesis was a planting of the seed, and these six thousand years has been the maturing of the harvest; and now the seed has become a seed itself. It's went back to the blossom and from the blossom to the--to the fruit. And it's the gathering time now, harvest time, all the great things that started. The true Church that started in Genesis has come down to the fruit time, the fruit of the Spirit. And the antichrist that started in Genesis is come down to its fruit. And we're just in the closing time of this world's entire dispensation, the--of the mortal being.
And we're... It's the greatest time that anyone, or that any age ever lived, is this time. It's a shaking time. It's a troublesome time for sinners. But it's a marvelous time for Christians, because we know that we are--are packing up, or gathering the last little efforts together to go home and meet the Lord. Now, people today as you look around and see the great trouble and distress facing the nation, where...
9 A few nights ago I was talking to someone, was one of these here lookout agents that watches, and they said, "Brother Branham, we were just instructed by the government never to advise people any more to lay down by... away from the window on the floor if the bomb hits, or never to go into a basement, because this new bomb that they could radio guide from Moscow to Fourth Street in Louisville and hit right on the street; shoot it up, it's got target things in it, that explodes it, takes it so many thousands, so many thousands, guided it by the stars and radar, and drop it exactly on Fourth Street in Louisville from Moscow, Russia. And when it would hit there, don't have to...?... and use the plane nor nothing, just shoot it off here and it'll land right there. And it will blow a hole in the ground of the area... the depth of a hundred and seventy-five feet for fifteen square miles either way it goes: fifteen square miles."
There ain't nothing to do but get ready to take a flight upstairs, is the only thing to do when them times come. Just think, they can shoot fifty of them or a hundred of them at one time if they wanted to. It'd all be over within the space of, I believe it's a sixty or eighty minutes, or sec--seconds, rather, from there to here, to the entire annihilation of the whole thing would take place. There wouldn't be nothing left between Louisville and Henryville, and between Louisville and--and Bardstown, or down in there, but one hole in the ground with a bunch of dust laying in it; that is all would be left, besides the areas it would go out and burn for miles and miles and miles beyond that. And while one's a dropping there, another one's dropping over somewhere else to meet with it.
10 I'm so glad that we have a shelter. "The Name of the LORD is a mighty tower: the righteous run into it, and are safe." No matter how many bombs, or how many anything else, we're safe there. So the world and the sinner not having this shelter, or this safety place, it's a shaking time. I believe if I wasn't a Christian, I'd go crazy, to thinking of what might happen at any time. And with a house full of little kiddies and everything, I wouldn't know what to do. But I'm so glad that I can stand in my house and introduce to them a shelter that no bomb could ever touch, or nothing else. Under the protecting wings of the Lord Jesus. "Not by power, not by might, but by My Spirit, saith the LORD." See? That is our protection.
And what a great, glorious time it is to know that all sin and struggles and trials of life will soon be over. It'll all finish one of these days, and we'll go home to be with the Lord. Now, what's left is a time to preach the Gospel and to bring in to this great tower as much, as many as we can.
11 And then, as we see the pattern of our lesson today, of Elijah during his reign, he--or his pilgrimage on earth, why, he was a great, mighty man. God was using him in mighty ways, with mighty power. And we find out that during this time, there was a group of impersonators who tried to impersonate Elijah, who tried to do the same things Elijah done. And so we find the same thing today: impersonation of Christianity, people who try to act like Christians, who try to make themselves Christians. You can't do that. God has to do that. See? He's the only One Who can do it.
So they formed a school and called it the school of the prophets. And they all went up to the school of the prophets and they educated them. And I could imagine all those preachers up there wearing the same kind of coat that Elijah wore. I can imagine trying to impersonate him on his voice, the way he spoke, and--and way he presented himself, everyone trying to do the same thing, because Elijah was a great man used of God.
And we find the same thing today. I was listening to the radio broadcast not long ago; they got Billy Grahams all over this country since Billy was in Louisville, everybody trying to impersonate the same thing almost: comb their hair the same way, and--and wear the same thing, and same kind of voice and so forth. But you can't do that. You just got to be who you are and what God made you to be. That's right. And so we find how that perhaps in them days the same things took place.
12 Now, God seeing, foreseeing that Elijah's days were numbered, that he had so long he could stay here on earth (as everyone has), so He was going to have a successor to Elijah. And when He did, God called this man. He wasn't in no seminary when He called him. He was plowing in a field with a yoke of ox, doing the service, or taking care of his mother and father. And God called him to be the successor of Elisha, or Elijah. Perhaps many up at the school thought they was sure to do, going to be his successor, they was going to wear his robe as soon as he was finished with it. But God does the calling. God does the choosing. God does the electing. God does the setting in order.
God has set in the church, some apostles, some prophets, some teachers, some evangelists, and pastors. God does that Himself. We cannot make one hair black or white; neither can we add one thing to our stature by taking thought. God in His infinite grace, and by His election, and His foreknowledge sets these things in order, and every wheel works just right. I like that. I would be a discouraged man this morning if I didn't believe in the election and calling of God.
13 If I thought that this world was left to the outcome of it, by the power of man, and by the wisdom of man, and by the big fours and the U.N.'s, and who never even mention God's Name, I'd be a discouraged person. But I'm not looking to that for the outcome. I look down in the pages of this old book here, where God wrote it out, and everything will come just exactly the way He said it, and that's all. So the only thing for me to do is not line up with them, but line up with Calvary, line up with God, line up with His Word, stay in His Word. No matter how much it looks like it's going to be that way, it's going to be the way God intends it to be. It can't be nothing else. For Him, being infinite, knowed the end from the beginning, and He makes everything come to His praises. That's right. All things will have to work together. Everything will have to shape right up to its place.
My, if that wouldn't make the courage in a Christian. Nothing can go wrong. After all, it's not our Bible; it's His. It's not our wisdom; it's His. And the only one thing we have to do is put our faith and trust there, and set still and see the glory of God. See how it moves around to its place, and every wheel move in it. It may be scattered from side to side, but it'll move right into its right place when God speaks the Word. He knew the end from the beginning. He knew who He was going to choose. He knew Elisha would take Elijah's place before the world was ever formed. Everything has to work just exactly right.
And we're worried about our loved ones and so forth, will they ever come in? Their names, if they were written in the Lamb's Book of Life before the foundation of the world, they'll work right in there; that's the only thing it could do. We give witness and shine the light; God does the one that brings it to them.
14 Now, notice in Elijah. Then after he threw his robe on him and tried it on him... In other words, Elijah the prophet, who had the mantle of God on his shoulders, he came down and laid it across Elisha, the farmer, to see if it would fit him. And it taken about ten years to get altered to fit that mantle. You know, God usually puts us in the shop and trims us up. Now, He didn't alter His robe to fit Elisha; He altered Elisha to fit the robe. And that's what He does today. He alters us to fit the robe, not the robe to fit us. Sometimes we want to make the robe fit us. But we can't do that. You've got to let--be altered yourself for the robe. It's God's robe and He made it perfect. And we've got... He's got to bring us into that realm to make the robe fit us.
So we can't be perfect ourself; we know we can't. There's no way for us to be, and yet He said for us to be. So, but what He did, He made appropriation for us, the Lord Jesus Christ and His righteousness. That's where the perfection comes of ignoring our own holiness, of which we have none, and our own thoughts which ought not to be, but we rest solemnly upon the finished work of the Lord Jesus. God sent Him to the earth, and it was in Him that we rest.
15 Notice, all these years, as far as we know, he just had that one baptism of the robe going over him. But through the years God had molded the man's character into a place to where, after he was called, that he would fit into the robe and be the servant of the Lord. And then when Elijah passed through and throwed it on him, and they started up towards Gilgal, and many of the other places, they went on to the school of prophets, on their road, journeying on. And finally Elijah was trying to get Elisha to turn back. Did you notice it? Trying to get him to turn back, said, "I... Otherwise maybe the road's a little too steep for you, son. Maybe it's a little too narrow for you to walk." You know where Elijah was, was straightness. And wherever God's true servant preaches the Gospel, it's a straight, unadulterated Gospel, where it's preached.
16 Well, one day he went up there to the school of the prophets to visit them, and they asked him to leave. They said, "It's too straight around here for us." What we need today is some more straight Gospel preaching that'll separate the wheat from the chaff or the right from the wrong. Make what's right right and what's wrong is wrong. All these fellows with their experience, and all that they were, they sent out to get something to eat, and one of them got a wild vine, and gathered some wild gourds and cooked up some death in their ecclesiastical pot. And the first thing you know, they cried out, "There's death in the pot." But Elijah, with a double portion knowed what to do, so he put a handful of meal in the pot, said, "Now, go right ahead and eat it." In other words, they'd...
17 Today in a type I would think that we've got a lot of Methodist, Baptist, Presbyterian, Lutheran, Pentecostals, and everything else, all mixed together; one's fighting against the other. And we don't need to oust the whole thing and do away with it; we need another handful of meal. Keep the same church. The meal was from the house, or the school there, which was the meal offering that the people had brought in; and the firstfruits of the harvest which was grounded a certain burr that made every grain of meal the same.
And then, when this meal being the same, was a type of Christ. Meal is life. And when the type of Christ, the meal, being ground up, the same meaning, Jesus Christ the same yesterday, today and forever... And the meal and the meal offering... And when they put this meal into there, putting Christ into death brought life. That's what makes the difference. In our dead form, in our differences, in our ecclesiastical arguments and everything, if we would just bring Christ into it, it would change death and separation into life, if we would just do it.
There's nineteen million Baptists in America. There's thirteen million Methodists in America. There's eleven million Lutherans in America, and ten million Presbyterians in America, and God only knows, how many Catholics, which outdo any of the denominations. But in all of it, what do we need? A handful of meal. We need to bring Life to the church. And Christ is the Life. He came to bring us Life.
18 So they had their disputes and their schools and their theo--theologies and so forth. And then Elijah told Elisha, "You better turn back, because the way may be a little hard." But a man of God who's once faced it, or been throwed across His shoulder, the robe of God's righteousness and power, it's not too easy to turn back.
When I heard the pastor say this morning that our... Many are becoming discouraged. What we need brother is take courage. What we need is to be encouraged. And it's right. Trials may come; we never was promised to be immune from them; but He will give grace to go through them. If the mountain's too high to go over, too deep to go under it, too wide to go around it, He will give grace to go through it. That's right. Just don't worry, but keep your eyes on Christ, for He's the only one that can take us through.
19 Now, we see him as they journey on, come to the school. And he said, "You stay here now. Be here and settle down and be a good teacher of theology, and so forth. And you probably someday may become the dean of the college here. But I've got to go on down a little farther." Could you imagine a man of God being satisfied to be a dean of a college when the power of God laid right around where he was standing? No, sir. He said, "As the Lord liveth, and your soul liveth, I'll not leave you." I like that. Stay with it no matter how much discouragement comes from your mother, your papa, or from your pastor, stay with him.
20 On to the Jordan they went. They crossed over and Elijah said, "Now, what will you that I do for you?"
He said, "A double portion of your spirit to come upon me." He knowed he had a work to do. He said, "A double portion," not just a good warm experience, not just a good handshake, or a good fellowship with the rest of the church; but what I want is a double portion of what's the best now.
I tell you when God sets a man for a world task, he's got to have something better than the world's got. He's got to have something better than the church has got. He's got to go for a double portion. And if there ever was a time that a double portion is needed, it's today in the realms of the people. Something better, something higher... I...?... I think beans and corn bread is very good, but sometimes I have to reach up a little higher. And we do that. We've got to. We got to keep climbing. Israel was backsliding if they kept staying on the same grounds. He's got to be moving on or moving back. That's the way the church is.
21 So as they went along, it wasn't but a few minutes until he said, "You've asked a great thing; but nevertheless, if you see me when I go, you can have what you ask for."
Now, that has to be singleness of motive, singleness of heart, singleness of eye, keeping your eye on the promise. If you're sick this morning, if you're afflicted, there's one great promise, not by Elisha, but by God Himself. "If thou canst believe... When you pray, believe that you get what you ask for and you shall receive it." No matter what the doctor says, how much this goes or that goes, keep single on the promise.
Elijah give him a condition. "If you see me when I go, it'll come on you." There's a promise. "If thou canst believe, all things are possible to them that believe."
22 Sometimes I look at myself and think I've been such a jellyfish in my life. I have waited and missed many thousands of souls into the Kingdom, because I've waited and said, "God..." depending too much on a spiritual gift, and said, "Lord, if You'll just show me, and if You'll give me a vision what to do." And God give the vision, then I'll turn around let somebody talk me into something else. And, oh, I have never come to the spot yet, until I--like I have at this time, that I feel it's a faith, that we must step out there, because it's a promise. And the things that He has done, and the healings that He has performed, and the miracles, even so much as come down and have His picture taken by the side of us, and so forth, which has never been known since the world began. And then stand around like a jellyfish, it even makes me discouraged with myself. It's time to keep your eye on the promise. And that's what, by God's grace, I aim to do. And I realize that every devil of hell will shoot at it. But by God's grace, I aim to keep my eye on the promise.
23 Elisha said, "If you..." Elijah said, "If you see me when I go, you'll have what you ask for." That's right. You got to keep your eye on it, watch the promise. Now if...
What if from the school, did he turn back and say, "Hey, boys, how am I doing now, following right along behind the prophet?" He'd have failed maybe. But he didn't care what the school thought, or what all the teachers thought. He didn't care what the neighbors thought, or the houses, or who looked at him. He kept his faith in the promise.
What we need today is faith in the promise of God, and don't pay no attention to what this one says or that one says. As a brother said, "A minister had two girls that were mutes. And that their... criticism on Divine healing. That the children could not be healed." Don't pay no attention to the critics. Keep your faith on the promise. God said so. "The prayer of faith shall save the sick, and God shall raise them up." If He can make one deaf-mute to hear He can make another deaf-mute to hear. We know by infallible proof that He does that. Keep our faith on the promise, our eye single, our ear single, our heart single, and one thing on Jesus Christ; and He's able to perform that which He has promised. Oh, when we think of that, it changes the whole scene, when we get that.
God made the promise. God was the one that said it. Now, here was God's representative said it. And now God Himself has said it. Then what can we do? Nothing but keep our mind on that.
Said, "If you see me when I go away, you can have the promise." Elisha kept his eyes on Elijah. No matter what hollered from each side, what taken place on each side, what taken a place before, back, he never even looked at it; he kept his eyes on the promise. There you are. Your eyes on the promise...
I think of the lady that we visited the other night, Sister Styler, and the doctor telling her how bad she was. And never told her, told the loved ones, and how impossible it be for her to ever get well. Now, brother... Her son-in-law asked me about it. I said, "If she can keep her eyes on the promise..." No matter what takes place, keep your eyes on the promise.
24 A few weeks ago, Sister Wood here, and Brother Wood, two bosom friends of ours here at the church. I was in Michigan with my friends Leo and Gene. We left the Chicago meetings and went to some of their people to--for two days to go deer hunting with bows and arrows. And on my road back, my wife had got a hold of me, and she said, "Pray for Mrs. Wood's mother. A cancer that is eating off her face." And said, "I have never seen Sister Wood so alarmed; she's weeping."
Sister Wood has always been a hero of faith since God healed her boy with a crippled leg, and healed her with TB, and so forth. But she'd given down. There at the room that night we prayed. Coming in Mrs. Wood said, "Brother Branham, we'll go over..." And we went to her mother, which was in Louisville. And she'd had a cancer on the side of her nose. And the doctor had tampered with it, scattered it to just a little ring the side of her nose and up just about a eighth of an inch from her eye, just the bone laying there, just eating it just as fast as it could eat away.
25 Go into the room and I knelt down; I said, "I want to speak to her alone." And I goes into the room to pray with the woman. And while in the room, I thought, "O God, if You'll just show me a vision of what's going to happen to the woman."
Mr. and Mrs. Wood setting on the outside waiting to see what the vision would say... But while I was there, I got condemned. I was condemned by waiting for a vision; seemed like something referred back, "Wasn't the calling. What do you need a vision when the promise is already been said." So I knelt down and prayed. And while praying something just answered on the inside, the faith of the promise.
Come back out and Mrs. Wood, when I told her about it, she said, "Did you see anything, Brother Branham?"
I said, "I never exactly seen anything, but I felt something that told me that His promise was true, and He was going to do it. And I believe that He's going to do it."
And in less than twenty-four hours the end of that cancer begin to break away and a scab form over it. Cancers don't scab as you know, less it's dead. So there it was now, and the woman is healed and home. What a wonderful Christ. By keeping our eyes on the promise, God said so...
26 But when we are prayed for sometimes, we go off and say, "Well, it wasn't done just immediately, so maybe we'd better go back again." Oh, no. Keep your eye on the promise. God said so; that settles it. That's all of it. If God said so, God's able to keep His promise or He'd never make it.
Abraham called those things which were not as though they were, and for twenty-five years stood on the impossible, because he counted God was able to perform what He had promised. Amen. And we are the children of Abraham by faith. Certainly Elijah kept his eyes on--or Elisha on Elijah.
27 And as they went on... And after while the chariot come and parted them, one to one side and the other. And then the... He picked up Elijah upon... He stepped on the chariot and went up and put his robe off his shoulders, and threw it back to Elisha, because Elisha had growed into it (You know?), so it'd fit him right. And could you imagine...
Oh, I want you to give me your undivided attention, as I feel my throat tickling. I want to ask you something. Could you imagine how Elisha felt when he picked up this robe, placed it upon his own shoulders. Oh, what a feeling.
28 I don't mean this to be personal, but about ten years ago from the pulpit here, I preached on a sermon, "David, the warrior, with a sling in his hand and Goliath before him." In them days there were no healing campaigns on the field, nowhere as we knew of. And, oh, how critical people were on Divine healing. But there was something, after meeting with a Being.
And the pastor told me that I was losing my mind, that it couldn't be so, But from this same box here, I spoke on David said, "Do you mean to tell me that this, the armies of the living God, will let that uncircumcised Philistine defy this army?"
A little old stoop shouldered, curly haired boy with a sheepskin coat on and a slingshot in his hand, with the whole army of Israel standing backed up, and he alone walked out, with a man with a--with a spear some nineteen feet long and a... And the--the thing on the end of it weighed several shekels, maybe twenty pounds of steel sharpened, a nineteen foot spear; with fingers fourteen inches long. And David probably weighed ninety pounds, and stood bouncing up and down like a little banty rooster... "And then you mean to tell me (Oh, my.) that you'll let that uncircumcised Philistine, if he stays in his place let him stay, but he's defying the armies of the living God. Oh, my, what a hero.
29 "And all of you are afraid to go fight?" Said, "Let me have him." Oh, my. He said, "The God of heaven let me kill a lion with this slingshot. He let me kill a bear with this slingshot. And how much more will He deliver that uncircumcised Philistine into my hand." Certainly. And when the first victory was won and Goliath was downed, the whole armies of Israel followed David. And they chopped heads, and beat Israel--or beat the Philistines plumb into their own land. They backed them into the corners, and slaughtered them, and took their cities, and everything. They had the victory.
Brother and sister, the same thing has been done in the realms of the nat--supernatural when they said, "Divine healing cannot work. The days of miracles is past." If the days of miracles is past, the days of God is past. The church that don't believe in supernatural will finally die and God will leave the church, have to. And God gave a promise and God's promises is eternal.
30 Here some time ago when some girls was fooling with radium, and would dip it and paint the radium hands on--on--on the watches... I have some on this one. And a girl made a mistake and took the brush and stuck it in her mouth. It killed her. And years and years later they took a microscope and put it on the skull of that girl, and they could still hear that radium going on, "Burr, rrr, rrrr." It's endless. It keeps working on and on. There's no stopping to it.
And, oh, brother, if radium has that kind of an effect, endless, how much more will the endless, eternal, supernatural, all powerful, all infinite, Almighty God. He has to have the same effect as He started, He has to have it all through, or He's not the almighty, all powerful God. He's still waiting for somebody with a burly faith that'll step out and challenge the enemy on the basis of His Word and say that it's so.
31 And now, what happened? As soon as the great healing campaigns started, then thousands of soldiers of God's men, who laid back in little churches, like Oral Roberts, Tommy Hicks, and many of the other outstanding men on the field, pulled their swords and away they went: this Sword that cuts both coming and going, up and down, in and out, a discerner of the thoughts, even to the marrow of the bone. They pulled their Bibles (their swords), walked out when they seen that it could be done, and we beat the enemy by the grace of God, till the whole world's had a healing revival. Be done...
Little pastors, who had little two by four churches and so forth, caught fire and seen the vision, jerked the sword and went forth and defied the enemy. How do you know it'll work? There's great men, Congressman Upshaw, King George of England, and many great men who lay sick and afflicted are healed by the power of Almighty God. So they can't say nothing about it now...?... Certainly. He was...
32 Then when Elijah, after his whole heart's desire was to get that promise. He wanted the promise. That was his motive. That was his all. That was his life. That was his intent. Everything, all, everything hung on getting that promise. I'm persuaded to believe that we're not sincere about this thing that we're talking about. If your whole motives this morning rests upon giving God praise for my healing... "I'm determined to be healed by the power of God. I'm determined to live a Christian life. I'm determined to walk in peace with God. I'm determined to do it. I don't care what mother says, what church says, what pastor says, what anybody else says, what the world says, I'm determined. That's the singleness of my heart." You're going to get somewhere then.
Then when Elijah saw that he was determined, to get... Elijah--Elijah saw that Elisha was determined; he gave him the promise. Now, the promise was, "If thou can see me when I go, if you can see me when I leave..." Now, it's left up to Elisha. He wanted to hear the promise, so he's got the promise. Now, there's an if in it. "If you can see me when I go."
Now, if you're sick this morning and you want to be healed, I can prove to you Christ gave you the promise. The promise is yours if thou canst believe, if thou canst believe. Don't be defeated.
33 Now, Elisha wrapped in the robe of Elijah, the prophet... What a conqueror's march, how he walked treading ahead as a conqueror. He had heard the promise. He felt the power. He was walking like a warrior right down to Jordan. Praise be to God, friends. Every believer this morning that's robed in the righteousness of Christ is walking towards the Jordan road. That's right. Let atomic bombs come. Let it...?... You're robed and walking as a conqueror. Amen. I... "Fear not, I have overcome the world." Yes, sir. Remember, what? "I have overcome the world." Christ said that.
Elisha was walking with a secondhanded robe on, feeling like a conqueror (Correctly.), coming through the Jordan. Brother, let me say this in respects to you. Don't you put on somebody else's robe that's all moth-eaten with doubts, where all these defeats, and superstitions, and ups-and-downs has put holes in it, and it leaking all through. You put on the robe of the Conqueror, Christ. Don't trust in your church who once taught salvation by the baptism of the Holy Spirit, who once taught Divine healing, and now deny it, all eat up with the moths of doubt and everything else. Put on the robe of Him that never lost a battle, for you're on your road to Jordan. Amen.
34 Now, he had on a secondhanded robe; that's true. And many of the people this morning has secondhanded robes on. But when he come to the Jordan, he realized that the robe alone wouldn't do the work. That's right. And the church, the Methodists, the Baptists, the Pentecostals, the Presbyterian, oh, we have schools, and, my, we have all the ethics of the Bible down pat. We've got all the woven robe all right, the promises. We've got it all. Oh, we're baptized, go down, and we're very apostolic. We have on the apostolic faith. We believe in Divine healing. We believe in God. We believe in the powers of God. We baptize, in the Bible, the way the Bible says. We've received the Holy Ghost. We've spoke in tongues. We do all of that.
But, brother, if that's the only thing you need, you'll find your lack too when you come to Jordan. Oh, you may be taught; you may be smart; you may have a D.D., Doctor of Divinity. You may have a Ph.D., Doctor of Philosophy. You may have L.L.D., Doctor of Latin. You may have all kinds of degrees. You may have the robe of Methodist church on you. You may have robe of Pentecostal church on you. You may have the robe of Assemblies on you, or the Oneness, or the Trinitarians, or whatever it might be. It's only a secondhanded robe to begin with (That's right.), some man-made dogmas been thought up, so forth like that.
35 And even if you have been a Christian, and the Church has been a Christian, and robed correctly... But when Elisha, standing out, conspicuous to a whole bank line full of prophets and critics, seeing what he would do... And here he come walking with Elijah's robe on. Oh, my. He's schooled otherwise; he's educated; he's submitted; he believes. There's nothing wrong with him. He's coming down to the Jordan. The world's a watching him.
O God, how we need that today. With many schooled and educated scholars, with many men who can tear that Bible apart and set it together in mathematics... Many men who can do great things in the ways of teaching, who knows Bible history to the very moment, Who could tell you the hour that hell was lit and the hour it went out. They can tell you all these things. And they're--they got the water baptism. They've got the spiritual baptism, as they call it, the robe. They got everything just set in order. So did Elijah.
36 But when he come down to the Jordan to face the critical world, what did he cry? "Where is the God of Elijah?" It wasn't the robe of Elijah that done it. It was the power of the God of Elijah that done it. And the thing the world needs this morning is the power of the God of Elijah. You might have spoke with tongues and shouted and run over the floor, but what we need is the power of the God of Pentecost to produce the lives and things that was lived in that day in the apostolic hour. A secondhanded robe was all right, but he needed a fresh call in his heart from God. He needed a fresh anointing from God. He wore a secondhanded robe when he come to the river, but he needed a brand new, first-handed call from God. And a first-handed power from God to perform the miracle.
37 And my brother, don't you be afraid to ask God anything. You must demand God, or ask God for anything that He has promised. For if I am introducing a God that's omnipotent and all powerful, and if I be a servant of God, I must do the works of God. And if I do the works of God, I must be man of God to bring these things to pass, because He's demanding of me to produce the impossible. I have to ask Him. I have to call upon Him and stand there and say, "God, You promised it"; so do you, every person.
"You shall receive power (Acts 1:8) after the Holy Spirit is come upon you." After the Holy Spirit is come upon you, after you're robed as a Christian, after your faith is set in Christ, then you shall receive power. There you are. Yes.
And, brother, sister, every one at that morning... May I say this before praying for the sick, may I say this, by God's help, you pray for me as I stood ten years ago at this platform preaching on David and Goliath. Now, it isn't that Goliath that's hindered me. God has slayed him before me. But the thing that's hindering me is the lack of faith, the lack of something that I knowed was around. And this morning before this little tabernacle again, I'm screaming, "Where is the God Who gave this promise? Where is the God Who met with us yonder? Come forward, God, and give me a courage, give me a strength, and give me a determined mind, regardless of what comes or goes, whether it looks dark, or whether it looks, whatever it looks like, move on; the promise is true."
38 Brother, sister, one of these days... To you sinner friends here this morning, and to you people who are trying to impersonate Christianity, you may belong to church. That's very fine. I have nothing to say against that, nothing against your fine, scholarly education, or against your theology. I have nothing against that. But, oh, where is the God?
It wasn't Elijah after all. It wasn't Elijah who opened up that river. It wasn't his robe. Elisha took it from his shoulder; he folded it just the same way that Elijah did. But when he begin to kind of wave it, there was no power there. Then he cried, knowing that God was somewhere, "Where is that God. Where is He?" Then something must have struck the prophet, for he waved that robe and struck the waters, and she opened hither to thither. And before the clergy of that day, before the critics of that day, he walked across the Jordan just like Elijah did before him.
39 We don't need the teaching; we have that. But we need the God of Elijah. We need the power of the God of Elijah back in our church, the power to make us hold there, and call God's Word right, regardless. And we're every one here this morning, that's human beings, on our road to Jordan. And when he came to Jordan... You're going to arrive there one of these mornings, or one of these nights. When he came to Jordan, he was walking as a conqueror. But when he came to Jordan, that was a difference. He had a secondhanded robe on; another man had wore it. But it was a good robe, and he knew what the man was that wore the robe.
40 Brother, sister, one of these mornings I got to come down to Jordan. I was thinking this afternoon. We're going down to Brother and Sister Wright's. Don't forget that; this is their golden wedding anniversary. I'm to leave the church here, going to have a--a dinner with them. I was thinking the other day, fifty years. And I see them both well aged and stricken down. I thought, "Yes, I'm forty-seven years old; they was just married three years before I was born." Forty-seven, I'm marching towards Jordan. I've got to come down. I've got to get there. I'm going to arrive there. It may be an accident on the road. I may drop from the air in a plane. I may be shot through with a devil's dart somewhere and die. I don't know how I'm going, but there's one thing I know: I'm going. But I'm walking towards Jordan. But when I get there, I want to know one thing, that I've got a secondhanded robe on too. I ain't trusting in mine, 'cause it's no good.
For as soon as Elisha picked up Elijah's robe, he tore his into pieces and threw it down. And that's the way it was when I found Christ. I tore my own self up, my own ideas, my own nonsense, my little petty things. And I thought when I was a little Baptist preacher I was just about as--I was somebody. But I tore it out. I put on His robe. And when I come to Jordan, I want to find myself wrapped in His robe. He will follow that. And we'll arrive there one day. So let us pray just a moment.
41 Heavenly Father, as we're on our Jordan march this morning as conquerors, and someday we got to present something to the Jordan; that's to death. And, oh, what a horrible thing it'll be, a separation from God. We can't cross over. No. But Elijah when he got there, he had on Elisha's robe--Elijah's robe. And when he took off the robe, the... Elijah, the man who had been well pleasing in Your sight, and You had accepted him and brought him up into heaven with You. And Elisha was wearing his robe, so he presented to the Jordan, death, the robe of Elijah. And it was accepted, and the Jordan opened, and he walked across.
Dear God, someday we got to come down. We can't present our good works; we have none. We can't present anything in the world. I don't even desire anything to try to present, but I trust wholly in the merits of Jesus. You accepted Him and raised Him from the dead. And He was brought into the Presence of God and there it will abide forever. And, God, I want to present that to You, that I believe on Him. And I love Him. And by grace He has clothed us with His robe.
And I pray, Father, that You'll help us now in the days of battle. And where the man of God must do the works of God, I pray that You'll let us take the robe of Christ, the power of the Holy Spirit, and call for the God Who lived in Him. Grant it. In Christ's Name we ask it.
42 And while we have our heads bowed, I just wondering here this morning if there's a person who's trying to walk down to Jordan without this robe on. If there's a person who has not the robe of Jesus Christ on you, and though it was wore one time by the Son of God, I wonder if you don't have that on this morning, if you'd raise your hands to God and say, "Dear God, this hour I now want to accept it." God bless you, lady. Would someone else would raise your... God bless you, son. Someone else will just raise up your hand? God bless you, little boy. God bless you, young man. Someone else to raise your hand? God bless you back there, sir.
43 Just say it, "By God's help this morning, I want to forsake my self-righteousness, my own ideas, and my thoughts of pleasures and big time and sin that I've lived in. And I want Christ to put His robe on me this morning, that I'll use His robe. I know it's a perfect one." God bless you, son. Someone else, saying, "I'll just raise..." You raise your hand, say, "I now want to accept the Holy Spirit in my life. I want to be robed in His righteousness. When I get there that day, I won't present myself and say, 'Well now, you know, I bought somebody some coal. I did this.'" That's nice, that's very nice. For that, something had to die for you to live. And only through the act of that can you be saved. Will you raise your hand, say, "Christ, I now forsake my own ways; I accept Your ways. I want You had mercy on me when I come to the end of the road"? God bless you, lady. God bless you. All right. Now, we're going to have prayer.
44 Now, righteous heavenly Father, some seven, eight, ten hands has went up. I do not know their status. Thou knowest all about them. I do not know. But they're in need today, and they realize that they're in need, and they're willing to come and accept help in a time of trouble, to see the--the great hour that's at hand now, the atomic bombs, the great things that's waiting for us.
And I pray, Heavenly Father, that You will bless these people, and today lay Your hand upon them and take away all their iniquity and doubt. And may they throw away their old moth-eaten robe of self-righteousness where the cankerworms, and the crickets, and the moths of superstitions and churchanity has eat holes through it and they... It won't hold any longer. May they just throw it away and reach over and get the robe of the Lord Jesus, say, "I trust in Him. I wrap myself, not in my righteousness or on my own thoughts, but from this hour on I'm trusting You." Grant that they'll receive it, Father. For we ask it Christ's Name. Amen.