Časom testované pamätníky Božie
Ježiš Kristus prišiel z neba do slávy, zo slávy tu dolu, aby vybudoval cirkev. A ten materiál, ktorý On do toho vkladá, je časom testovaný materiál. Možno prídeš k oltáru a urobíš vyznanie, ale keď On nachádza vzduchové bubliny a všetko ďalšie tam, kde svet nafúkal do teba tie červíky, a tak ďalej, ty neobstojíš; On ťa len nakloní na jednu stranu. Boh chce časom testovanú cirkev, nie niekoho, kto je dnes Kresťanom a zajtra odpadlíkom a je vo vnútri a vonku, hore a dole, On ťa nemôže nikde umiestniť. Ale On má cirkev, ktorá je testovaná, ktorá išla cez skúšky, cez prehry, cez chorobu, cez smútok, cez smrť, a stále stojí so svedectvom. To je ten druh človeka. Áno, To je ten človek, ktorého On hľadá. Ja sa nestarám, či si chudák; Nestarám sa, či si žobrák. Nestarám sa, či si zberač odpadkov. Čímkoľvek si, Boh ti dáva ten test. On hľadá časom testovaný materiál.
Verím, že v jednom z týchto dní, keď tá veľká cirkev... Keď veda hovorí, „Ako ju môže pustiť? Gravitácia vás bude držať pri zemi...“ Teraz sa cítim nábožne. Dovoľte mi povedať, že tá časom testovaná cirkev príde jedného dňa od existencie. Možno polovica z nich spí v prachu zeme. Ja neviem, kde oni sú; ale Boh má všetok svoj materiál otestovaný. Jedného dňa On príde, aby išiel do tej prvej línie (Haleluja.), rovno cez atmosféry a stratosféry a sféry a sféry, do prítomnosti Všemohúceho Boha, On pôjde s cirkvou, ktorá bola otestovaná časom. To je pamätník Jeho milosti. To je pamätník, ktorý Mu dáva Boh.
1...a ako sa to odvíja cez Bibliu, tak, ako sme zobrali knihu Zjavenia a knihu Exodus a Genesis. A teraz, prišiel som domov na lov veveričiek. Úprimne povedané. To je všetko, chcem byť úprimný. Brat Borders, kedy ty ideš? Zajtra? V poriadku. Tak my milujeme prísť domov v tomto ročnom období, tak to... Chcem si odpočinúť.
Schudol som dvadsať libier, odkedy som vás naposledy videl. Postavil som sa na váhu, keď som opustil toto zhromaždenie, vážil som stošesťdesiatpäť, a keď som sa vrátil, vážil som stoštyridsaťpäť. Tak, cítim sa, akoby šaty na mne viseli. Tak, stratil som veľa na hmotnosti. A jedna pani dnes, ako vychádzala, milá sestra, ona povedala, „Brat Branham, modli sa, aby som tiež mohla schudnúť.“ A tak trošku tvrdšie, tak som jej povedal, „Len poďme spolu a tvrdo kážme.“ Tak to je všetko, čo ja viem. Ja určite chcem, aby to išlo dole. Ale naše ťažkosti a skúšky sa skoro zakončia.
2Rozmýšľal som o starnutí. Viete, o dva roky budem mať päťdesiat. Ó. Pamätám sa, keď Frankie Webber vložil... On je asi o dva roky starší odo mňa. On tu vložil štvrť dolára ako svoju obeť na narodeniny a ja som žmurkol a pomyslel som si, „Ó, Frankie Webber dvadsaťpäťročný, štvrtina zo stovky.“ Teraz je to polovica. Netrvá to dlho, či áno, ide to rovno ďalej.
3Nezostaneme dlho. Len dnes ráno, keď náš milovaný brat priniesol to pozoruhodné posolstvo, som si istý, že sme sa všetci z neho tešili, a stalo sa mi, že som rozmýšľal o niečom, keď tam on kázal. Rozmýšľal som, „Možno mi na to Pán dá nejaké miesto Písma.“ Dal som mu čítať jedno miesto dnes večer z Božieho požehnaného Slova. A teraz, ja... Budem hovoriť len zopár minút a potom sa budeme modliť za chorých, ako obyčajne.
A v stredu večer, túto nadchádzajúcu stredu večer, ak Pán dovolí, rád by som začal v knihe Židom a vzal knihu Židom ako lekciu a potom možno v nedeľu ráno alebo v nedeľu večer by sme v tom pokračovali, potom nasledujúcu stredu večer by sme to možno zobrali znovu, jednoducho by sme pokračovali v tom, ako sa to odvíja cez Písmo. A sú niektoré veci, ktoré som si všimol v cirkvi, tak ako prechádzam okolo, že si myslím, že by mali byť tak trochu vyučované, vy viete, veci, o ktorých sa zdá, že trochu oslabujú. A myslím, že by sme ich mohli vziať tam v Židoch; to je veľmi dobrá kapitola, veľmi dobré miesto na čítanie.
4No, brat Neville, išiel som... Prišlo mi to na myseľ, ako som išiel dolu, a mám tu práve Nový zákon. A čítam z Collinsovej Biblie; má väčšie písmená. Potom, čo mám takmer päťdesiat, musím to odtláčať veľmi ďaleko od seba, aby som čítal tie skutočne veľké písmená, toto je jednako zlé svetlo. A ja môžem ísť na slnko a stále to čítať, ale keď tie svetlá trochu zoslabnú, musím to odtlačiť ďalej.
A lekár mi povedal, že zakrátko budem musieť mať nejaké okuliare na čítanie. A spýtal som sa ho, či sú moje oči zlé, a on ich otestoval a povedal, „Nie.“ Desať na desať, to je nanajvýš dobré. Dvadsať na dvadsať je normálne a pätnásť na pätnásť je lepšie a desať na desať je... To je všetko, čo on mohol prečítať, tak ja som to mohol prečítať, z akejkoľvek vzdialenosti on chcel. Niečo vyložil a ja som to začal čítať, a keď sa on priblížil, ja som začal spomaľovať a spomaľovať. Zastavil som sa, keď to priblížil, na asi takúto vzdialenosť. On povedal, „Ó, máš viac ako štyridsať rokov.“
A ja som povedal, „Áno.“
On povedal, „No, prirodzene, tvoje očné buľvy sa splošťujú.“ Povedal, „Ak budeš žiť dobrý dlhý život, obdržíš svoj druhý zrak, dúfam.“ To je, keď začneš znovu čítať.
5Ale viete, ja som len rozmýšľal, „To nie je príliš ďaleko od toho, len malú chvíľu.“ Brat Tony, to je zlé, či nie? Nie, nie je. Je to požehnaná vec. V jednom zmysle starnem a v druhom zmysle mladnem, pretože idem do toho mladého, nesmrteľného, požehnaného tela, kde je to... Brat, tam nikdy nebude nič zlé. A ja len žijem pre ten čas; bude to nádherné.
No, pred tým, ako prečítam ten záverečný text, len slovo ku Nemu, zatiaľ čo skloníme svoje hlavy.
6Veríme, Všemohúci Bože, že Tvoj zámer pre Tvoje deti je, aby boli šťastné. To nie je ten úmysel ohľadne nás, aby sme boli zamračení a smutní, pretože je napísané, že „Radostné srdce robí dobre ako liek.“ A my milujeme radovať sa z Tvojich požehnaní a z toho, že máme toto veľké spoločné obecenstvo. A ako my, ako veriaci v Tvoje Slovo, máme obecenstvo okolo toho Slova. To je to, kvôli čomu sme sem prišli, To nie je len počuť nejaké posolstvo, ale uctievať a mať obecenstvo s Tebou skrze čítanie a kázanie Slova. Teraz, Pane, Ty nás nesklameš. Som si istý, že Ty nás požehnáš v týchto hodinách. Požehnaj nášho šľachetného a dobrého pastora, Pane. Prosíme, aby si bol s ním. A ako som si ho všimol dnes pri kázaní a videl som ho, ako sa usmieva, keď spieval tú pieseň „Moje ťažkosti a skúšky sa skoro skončia.“ Tie sestry a ako to oni spievali pod tými prístreškami a v stanových zhromaždeniach, a to sa skončí v jednom z týchto dní a potom pôjdeme do toho nádherného odpočinku.
No, Otče, požehnaj nás, ako budeme čítať Tvoje Slovo, a ako sme ho už čítali, a obživ ho v našich mysliach a srdciach a hovor ku nám dnes večer. A keď sa tá služba zakončí a my začneme odchádzať do našich domov, nech povieme, „Či nehoreli v nás naše srdcia, ako ku nám On hovoril na ceste.“ Pretože to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.
7No, s takým skutočne dobrým evanjelizačným posolstvom, aké sme mali dnes ráno a ja som rozmýšľal, že... Viete, brat Neville hovoril o tom, ako je možné dávať deťom viacej jedla, ako je potrebné, čo sa vám môže stať. Ale teraz, dnes večer, my chceme hovoriť trochu k cirkvi. Toto je len také hovorenie ku cirkvi. A ja by som chcel čítať ďalšiu časť z Písma v Novom Testamente, Matúš 24. kapitola a 35. verš, Ježiš hovorí.
Nebo a zem pominú, ale Moje Slová nikdy nepominú.
8Moja téma dnes večer je „Pamätníky... Časom testované pamätníky Božie.“ A mám zopár oznamov ohľadne... Verím, že som to urobil pre... A niektorý... Tu, ohľadne zhromaždenia, ktoré začne so Židom 1. kapitola v stredu večer, ak Pán dá. No, dôvod, že to musím takto zmieniť, moje zhromaždenia, mohol by som byť na jednom mieste a On ma zavolá na iné miesto. Ja len musím ísť tak, ako ma On volá, viete. To je ten dôvod, že ja nemôžem byť ako brat Oral Roberts a tí ľudia, ktorí si naplánujú svoje zhromaždenia dva alebo tri roky dopredu a „My budeme tam.“ A tí veľkí statní mužovia viery, oni majú svoje posolstvo. Ale moje posolstvo je jednoducho, kde Boh posiela, či je to tu, alebo tam, alebo kdekoľvek to je; ja musím ísť, keď On posiela. A to sú dve odlišné služby, ale ten istý Boh, ten istý Boh.
9Včera som sa zamýšľal, ako som sa rozprával s mladým susedom, a on povedal, „Vieš, istý pastor,“ on povedal, „on je taký úžasný človek.“ Povedal, „Manželka a ja sme sedeli v našich pyžamách,“ a on povedal, „asi o jedenástej večer, on prišiel a zaklopal na dvere, povedal, 'Idem len okolo, aby som si dal s vami šálku kávy,' vidíte?“ A povedal, „On prešiel cez ulicu ku ďalšiemu susedovi a oni sa už chystali do postele, on tam zjedol nejaký koláč. A len...“ A potom on povedal, „Jeho—jeho... Mal malú biblickú školu pre deti. A tam mal tak veľa detí, on a jeho manželka, až tak, že museli vonku postaviť stany, aby mohli ubytovať tie deti.“
A ja som sa vrátil, musel som rozmýšľať, „Viete, to je v poriadku, to je úžasný človek.“ A ja myslím, že brat Fleeman, ktorý je tu, myslím, že jeho chlapec tak chodí; je to malý zbor viery Luteránov, tu hore, úžasný muž a jeho manželka. Oni robia veľkú prácu pre Pána.
10 A ja som rozmýšľal... Musím poumývať svoje auto a bol som znechutený, rozmýšľal som, „Prečo to ja nemôžem robiť?“ Vidíte? Ísť naokolo a priviesť všetky tie deti, aby ma nasledovali. Ja mám rád deti. A prečo nemôžem ísť z domu do domu a takto z miesta na miesto? A niečo mi len povedalo, „Ty si nebol pre to povolaný.“ On robí to, čo mu Boh povedal, ale my musíme mať niekoho, kto sa tu postaví tak, ako Oral Roberts a oni, ako Jozua s mečom, s posolstvom viery a vyslobodenia. A vidíte, musíme mať takých, ktorí môžu mať ten druh, a iný môže mať toto; ale všetko ide spolu, aby to urobilo jeden veľký útvar; to je Božia cirkev.
11Pred chvíľou som sa rozprával s jednou mladou dámou, ktorá bola znechutená a zlomená v srdci. A ja som sa jej snažil povedať o tom, ako žena a muž nie sú oddelení, oni sú tou istou osobou. Človek učinil... Boh učinil človeka tými dvoma, mužom a ženou; on bol človek. Je to tak. A On ich oddelil v tele a učinil ich odlišnými, ale spojil ich spolu a vychovávajú deti ako jedno. A tak, ten muž, ten statný a taký typ a žena je tá milá časť človeka. Tak oni sú spolu. To je... Boh ich oddelil, ale oni obaja boli jednou a tou istou osobou, m-u-ž; a žena je nazvaná „mu-žena,“ je to tak, pretože ona bola zobraná z muža. Ona je časťou muža. Ale v živote tu v tele, oni boli oddelení; v duchu sú oni jedno.
12A hovoril som o tom, ako muži strácajú náklonnosť ku svojim manželkám a nemilujú ich, ako vtedy, keď oni boli miláčikmi, hanba vám. Mali by ste ich milovať; ona je vždy tvojím miláčikom. Absolútne, to je tá časť, ktorou ona má byť. A ty by si s ňou mal takto zaobchádzať. Ó, nikdy nedovoľ, aby tie malé medové týždne prestali, pretože to neprestane v nebi. Tam to bude jednoducho dokonalá jednota. Je to tak. To je všetko...
Zdá sa, že niektoré ženy by na to mali povedať amen, či nie? „Nikdy mi nedáš počuť... Vždy nakričíš na ženy a takto rozprávaš.“ Sestra Hickersonová, prečo niečo nepovieš, alebo niekto tam vzadu, povedzte... Povedala si? Vďaka ti, sestra Coxová, to je veľmi dobré. Brat Cox, to je pre teba, kdekoľvek si teraz. V poriadku. Áno, tak veru. A nikdy by sme nemali zabudnúť uctiť jeden druhého; vždy buďte miláčikmi; nikdy nedovoľte, aby to prestalo.
13Pred nejakým časom ku mne prišiel katolícky chlapec, jeho manželka od neho odišla. On povedal, „Billy, ja to nenávidím, že musím prísť ku tebe; Ja som katolík a ty si protestant.“ Povedal, „Jeden kňaz ma pred chvíľou vyhnal z môjho domu.“ A ja som povedal, „Čo sa s ním deje?“
On povedal, „No,“ on mi povedal, „Ja trochu pijem,“ a povedal, „po večeroch, ťažko pracujem.“ A povedal, „Moja manželka si myslí, že by som mal prísť každý večer a bozkať ju a objať ju a urobiť to práve tak, ako keď sme sa chystali zosobášiť.“ Povedal, „My sme zobratí a máme zopár detí.“
A povedal, „Ak my... To je čas...“
Povedal som, „Hop, počkaj chvíľu, chlapče, mýliš sa; mýliš sa. To je tak isto, ako to bolo pred tým, čo ste sa zosobášili. Vidíš. Vždy na to musíš pamätať.“ Povedal som, „Ona má teraz štyridsať, a to je čas, keď ona skutočne potrebuje tvoju pozornosť.“
14Tak oni mali súdne pojednávanie ohľadne rozvodu a on povedal, „Neviem, čo mám robiť.“ Povedal som, „Choď, zavolaj jej. Ak by som tam išiel ja, ako protestant, ona by ma neprijala, ale ja...“ On povedal, „Ó, ona ťa má rada.“ A ja som povedal, „To... Choď len a zavolaj jej a povedz jej, že si zmenil svoju myseľ.“
A tak nasledujúceho dňa som zavolal sudcovi a rozprával som sa s ním. A povedal som tomuto chlapcovi, povedal som, „Budem sedieť rovno tam dolu pod tým pódiom, kde ťa bude sudca pretriasať. Ja sa budem za teba modliť. Nepovedz jej o tom.“ „V poriadku.“
Tak som bol tam dolu a modlil som sa, po chvíli som počul nejaké malé klopkanie, ako niečo išlo dolu schodmi, a tu oni prichádzali v objatí a usmievali sa, viete. On povedal... Ja som povedal, „No, dobrý deň.“
A on povedal, „Brat Branham, to už je nejaký čas, čo som ťa nevidel. (Áno, tridsať minút. Vidíte?) Nejaký čas, čo som ťa videl naposledy.“
A ona povedala, „Reverend Branham, dlho som ťa nevidela. Som rada, že ťa znova vidím.“
Povedal som, „Vďaka. Prečo,“ Povedal som, „vyzeráte tak zamilovane.“
„Ó, povedal, „darí sa nám dobre, či nie drahá?“ Ona povedala, „Áno, drahý.“ A ja... Ona povedala, „Prídi nás niekedy pozrieť, Reverend.“
A ja som povedal, „Ďakujem veľmi pekne.“ Povedali, „Dovidenia.“ A ako odchádzali, ten chlapec sa obrátil a takto mi zamával. Boli tak šťastní...?...
15Je to tak, láska premáha všetko (Je to pravda.), jednoducho láska. Môžete mať všetky svoje znamenia a dôkazy, ale dajte mi len lásku; ona to pre mňa urovná. Ó.
Drahý zomierajúci Baránok, Tvoja drahá Krv
nikdy nestratí svoju moc,
Až kým celá vykúpená cirkev Božia
bude spasená, aby nikdy viac nehrešila. (Vidíte?)
Odkedy som skrze vieru uvidel ten prúd,
ktorý poskytli Tvoje rany,
Vykupujúca láska je mojou témou,
A bude až dovtedy, kým nezomriem.
Je to tak. Ó, nádherné.
16No, „Časom testované pamätníky.“ To, kde som dostal túto myšlienku dnes ráno, bolo z nášho posolstva v nedeľnej škole evanjelizačného posolstva, kde náš brat hovoril o Eliášovi, kde on chcel... Tí chlapci, tá škola prorokov, ako oni chceli vybudovať určitý druh nejakej veľkej školy. A to mi prišlo na myseľ a rozmýšľal som o pamätníkoch.
No, pamätník je veľká vec. My si ceníme pamätníky. A mnoho mužov v tomto živote sa snažilo zanechať za sebou nejaký druh pamätníku. Takmer každý človek to miluje robiť, umiestniť na svoj hrob veľký pamätník. To je všetko v poriadku, iste. Cením si to. To je v poriadku. A potom, mnohí sa snažia vybudovať veľké svätyne.
17Jeden pamätník, o ktorom by som sa chcel teraz zmieniť, je v Ohio. A tam bol jeden neveriaci; zabudol som jeho meno. Mám tú fotku niekde tam doma v mojej zbierke. Kde on bol tak silno proti kresťanstvu, až tak, že chcel, aby mu vybudovali pamätník po jeho smrti s jeho nohou na Biblii nasmerovanú takto dolu, a je tam povedané, „Preč s náboženskými poverami a vyzdvihnime modernú vedu.“ A keď on zomieral, povedal, „Ak som sa mýlil, nech z môjho hrobu vychádzajú hady.“ A keď on zomrel, oni ešte len vhadzovali tú zem do hrobu a zabili dve alebo tri veľké zmije. A dnes na tom cintoríne, jeden kazateľ to nedávno odfotil a priniesol a ukázal mi to, visiace reťaze nad jeho osudom... Cintorín je nádherné miesto. Ale jeho mohyla nie je nič iné ako mohyla hadov. A nezáleží na tom, dokonca až do jesene a zimy, hadi stále vychádzajú z jeho hrobu: pamätník. Bože nedovoľ, aby som kedy mal takýto pamätník, alebo ani nikto z vás.
18Tak, jednako sú tu pamätníky, veľké pamätníky. Rozmýšľam o Józuovi, udatnom bojovníkovi. Aký veľký muž to bol, ktorý vzal Mojžišovu zbroj ako vodca tých dvoch miliónov Židov. Mojžiš, ktorý bol vybraný, vyvolaný, oddelený pre službu a Józua, ktorý vošiel a zobral miesto toho muža, čo bola určite veľká vec do vykonania, aby chodil v topánkach tohto proroka, udatný bojovník, povolaný, predurčený a ordinovaný od Boha. Štyristo rokov pred tým, ako on kedy prišiel, Boh povedal, že ich vyslobodí a navštívi ich. A čo za bojovníka bol Mojžiš. Žiadny muž si nikdy nevzal Mojžišove topánky, aby ich naplnil, až kým to mohol urobiť Ježiš Kristus. A on sám povedal, „Pán, váš Boh, vám vzbudí proroka spomedzi vás, ako som ja. A stane sa, že ak nebudete počúvať tohto proroka a ktokoľvek nebude počúvať tohto proroka, bude vyťatý.“ No dobre.
19No, tento veľký pamätník... A Józua prišiel dolu ku tej rieke. A potom, čo Mojžiš zomrel, Józua sa postavil na jeho miesto. A Boh bol s Józuom. A On povedal, „Posväťte sa teraz, operte svoje šaty a oddeľte sa a nepriblížte sa ku svojim ženám a na tretí deň Boh niečo urobí.“
Ó, ja... Jeden z týchto večerov, alebo na nedeľných zhromaždeniach, chcem kázať na ten tretí deň a ukázať vám, aká moc je v nich—v tých troch. Spomenul som to dnes ráno v modlitbe. Každý mal tri veci, podľa čísel Biblie. No, „Na tretí deň uvidíte slávu Božiu.“ No, to malo ukázať, že on s istotou vedel, o čom hovoril, pretože on to spomenul presne v tom čase, keď sa to išlo stať. A môžem si predstaviť, ako sa Józua cítil, keď tam zastal pred všetkými tými Izraelitmi. No, jeho slovo muselo byť pravdou a tam bol zväčšujúci sa Jordán.
20Vidíte, charakter človeka sa pozná podľa jeho skutkov. Čímkoľvek ste, vaše skutky dokazujú, čím ste. Bez ohľadu na to, ako veľa svedčíte, čokoľvek hovoríte, za alebo proti, to s tým nemá nič do činenia; vaše skutky hovoria to, čím ste, to, čím ste vo vnútri. Každý skutok, ktorý robíte, ukazuje, čím ste. A vy, obchodníci, ak len látate tú prácu, viete, čo mám na mysli, práca len tak napoly, nerobte to. Ak to nemôžete robiť správne, nerobte to vôbec. Je to tak. Keď prichádzate ku Kristovi, ak sa nemôžete absolútne cakumprásk odovzdať a prísť ku Kristovi, vôbec neprichádzajte. Ale keď skutočne chcete byť kresťanom, postavte sa rozhodne a urobte to skutočným. To je to, čo Boh chce, aby ste boli. A to dokáže... Vaše skutky potvrdia, aký je váš charakter. Váš charakter sa pozná podľa skutkov, ktoré robíte.
21A teraz Józua, jeho slovo bolo v stávke (Tak veru.), tak, ako Noeho za dávna. Ale Józua musel prejsť cez túto rieku. A vyzeralo to, že on si vybral ten najhorší čas, o ktorom by sa kedy dalo pomyslieť. Bolo to v mesiaci apríl a to je, keď sa topí sneh v Judsku a ide dolu kopcami. A ten starý Jordán je bahnitý a rozvodnený do okolitých polí, aby zaplavil polia naokolo Jordánu. A vyzeralo to, ak by to bolo matematicky, alebo podľa vzdelania, alebo vedy, on si vybral ten najhorší čas v roku na to, aby prekročil Jordán. Ale Boh rád berie taký druh časov, aby potvrdil, že On je Boh. A mužovia Boží, ktorí veria Bohu a vedia, čo Boh zasľúbil, sa to neboja urobiť, pretože Boh priľne ku Svojmu Slovu, práve tak isto, ako že On je Boh.
22A keď... On povedal, „Najprv vezmite archu a choďte napred.“ A keď sa nohy tých kňazov dotkli Jordánu, bez ohľadu na to, aký bol divoký a ako sa rozširoval, on ustúpil Božiemu večnému Slovu, pretože to Slovo bolo v arche. Ježiš povedal, „No, nebo a zem pominú: ale Moje slovo nikdy nepominie.“
Tak Józua vediac, že jeho slovo musí odpočinúť na Božom Slove a on položil Božie Slovo ako prvé. Prial by som si, aby ste to vy, chorí ľudia, mohli dnes večer urobiť? Položte Božie Slovo s vaším vyznaním. Položte vaše vyznanie; verte tomu a postavte to tam a nazývajte tie veci, ktoré nie sú, ako by boli; potom kráčame napred. Urobte to tak. Božie Slovo vás cez to prevedie.
23A ako sa nohy kňazov dotkli Jordánu, on sa odvalil zo strany na stranu a vody zastali. Či si uvedomujete, že hučanie tej rieky by tam vytvorilo breh, ktorý by za dvadsať minút bol tak veľký, ako niektoré z tých veľkých moderných priehrad, takých, aké máme tam v Colorado, Balvanovú priehradu. Spôsob, ako tade Jordán prechádza, je, že prichádza z hôr s veľkou silou, valí sa cez tie údolia, a keď dva milióny peších, so ženami a deťmi, mohli tade prejsť, to zabralo asi štyri alebo päť hodín alebo viac, a čo myslíte, že ako by bola tá rieka plná? Ale Boh zastavil ten prúd (Amen. Ó, milujem to.), zastavil tie prúdy a on tam ležal, až kým oni neprešli.
Potom Boh povedal Józuovi, „Chceme tomuto urobiť pamätník. Choď a pošli každého Izraelitu, jedného z každého kmeňa a nech zoberú dvanásť kameňov a urobia pamätník. A tento pamätník bude nato, že keď vaše deti budú prechádzať touto cestou, že sa spýtajú, 'Čo spôsobilo, že sú tu tieto kamene?' A vy im poviete ten príbeh o tom, ako Boh zastavil Jordán.“ To je nádherná spomienka. Jedného dňa, dúfam, že sa v blízkej dobe pozriem na tieto kamene, kde ony stále stoja ako pamätník.
24Ale potom rozmýšľam o ďalšom pamätníku. Aký veľký požehnaný pamätník to bol. Potom rozmýšľam o ďalšom pamätníku. Raz, keď jedna žena urobila zlú voľbu, ona sa rozhodla nezostať v tých dobre zavlažovaných pláňach, alebo zostať v tých dobre zavlažovaných rovinách Sodomy a Gomory a byť spoločenskou a žiť, ako ostatné z tých žien, ktoré boli v tých dňoch... Ona neurobila tú dobrú voľbu ako Sára, ktorá zostala v tých neúrodných krajoch; ona len držala Božie Slovo vo svojom srdci. A ona bola poslušná a milá ku svojmu manželovi, až tak, že ho nazývala svojím pánom. A to je to, kde Boh prišiel dolu s dvoma anjelmi a navštívil ich v stane.
25Ale pani Lótová sa stala veľmi svetskou a zaneprázdnenou vecami toho sveta. A aká lekcia je to pre nás dnes, že my sa môžeme stať príliš svetsky zmýšľajúci. A ja som si celkom istý dnes, že celkovo cirkev sa stáva príliš svetsky zmýšľajúca. No, možno pani Lótová to nezamýšľala robiť, keď išla tam dolu. Ona rozmýšľala, „Budem len spoločenská.“ To je v poriadku, byť spoločenský, ale neberte na seba zvyky toho sveta. Keď vy idete, choďte ako Sadrach, Mešach a Abednego a Daniel. Oni si zaumienili vo svojich srdciach, že sa nepoškvrnia, bez ohľadu na to, čo sa deje alebo dialo. Bez ohľadu na to, či zbytok cirkvi odpadol, čo sa stalo, oni mali úmysel vo svojich srdciach. A oni sú dnes pamätníkom.
26A pani Lótová stojí ako pamätník. A keď jej Boh dal posledné posolstvo milosti, keď On poslal tých anjelov tam dolu a oni im povedali, že za pár hodín Sodoma a Gomora budú spálené, jednako ona nemohla zniesť tú myšlienku o zrieknutí sa jej spoločenského života, aby vyšla na púšť a žila tak, ako žila Sára, a tam vonku na púšti a mať oblečené bežné jednoduché šaty ženy, ktorá žije na planinách. Ona chcela byť v prepychu. Jej manžel sa stal veľkým mužom v tom meste. On sedával v bráne ako sudca alebo starosta toho mesta. A ona chcela tento prepych. A ona nemohla zniesť tú myšlienku, že sa vzdá týchto vecí.
27A ako ona vyšla so svojím manželom z toho mesta, ona sa stále dívala nazad, plakala a vzdychala, pretože ona sa musela toho vzdať, aby sa oddelila od toho druhu smrti. Ježiš povedal, „Ten, kto položí svoju ruku na pluh a dokonca sa obracia, aby sa pozrel nazad, nie je hoden toho orania.“ Akým druhom ľudí by sme mali byť? Ja... On kladie svoju ruku na pluh a dokonca, nie obrátiť sa nazad, ale len sa pozrieť nazad, nie je ani hoden toho orania. Ó, mali by sme držať naše oči a srdcia čisté. Bez ohľadu na to, čo iní ľudia robia, čo cirkev robí, čo sused robí, čo ktokoľvek iný robí, držte svoje srdce nasmerované na Golgotu. Ani sa nezastavujte, aby ste sa pozreli nazad. Nemáme čas sa dívať nazad. A táto žena, pretože to urobila, Boh dal pamätník všetkým ľudom, ktorí sa obrátili, aby sa pozreli nazad, potom, čo raz prijali Krista, ako svojho osobného Spasiteľa; ona sa obrátila na soľný stĺp. A ona tam dodnes stojí. Dá sa to vidieť na tých poliach, že tá žena tam stojí so svojou obrátenou hlavou a díva sa nazad. A ona sa díva nazad cez svoje ľavé plece, aby sa pozrela na tie polia, jej srdce bolo tam. Hoci ju nútili, ako to bolo, aby to urobila. A mnoho ľudí tak berie Krista dnes, pretože oni vyšli zo sveta, zdá sa, že sú nútení, aby to urobili. A oni stále majú túžby a žiadosti a netrvá to dlho a sú nazad. A oni sú hroznými pamätníkmi Božej milosti, Božej lásky, ktorá im bola preukázaná.
28No, pamätníky... No, vo dňoch, keď Ježiš bol na zemi, Židia vybudovali chrám ako pamätník. A oni ukázali Ježišovi, ako pekne bol ten chrám postavený. A on povedal... To zabralo štyridsať rokov na vybudovanie toho chrámu, asi osemdesiat rokov celkom. Pretože štyridsať rokov oni otesávali kamene v rozličných častiach sveta. Štyridsať rokov trvalo budovanie, žiadne drnčanie píly alebo zvuk kladiva...
Ale viete, dokonca Ježiš povedal, „Na toto sa nedívajte, pretože Ja vám hovorím, že príde čas, keď tam nezostane kameň na kameni,“ jeden kameň na druhom. Práve pred tým, ako povedal tieto veľké pamätné slová, „Nebo a zem pominú,“ chrámy pominú; pamätníky pominú, „ale Moje Slovo je večný pamätník.“
29 Tá archa zhnila pred rokmi; hroby prorokov sa prepadli. A všetky tie rôzne pamätníky zhnili, dávne časy zmyli ten kameň, ale Božie Slovo zostáva práve také isté, nádherné navždy a navždy, práve tak živé a čerstvé dnes večer pre veriaceho tohto dňa, aké ono bolo v tých dňoch, v ktorých bolo vypovedané. Niet divu, že Eliáš, dnes ráno v našom posolstve, ktoré nám kázal náš brat, keď oni chceli postaviť veľkú školu pre proroka, ako pamätník, ale Eliáš si vybral lepšiu vec: zázrak Boží, ktorý zodvihol padnutý nástroj, a spôsobil, že plával na vode. To bolo Slovo Pánovo. A oveľa lepšie je na tom dnes večer ten, kto prijme Slovo Pánovo vo svojom srdci ako pamätník, než ten, kto by sa snažil zbudovať nejaký veľký pamätník.
30Nedávno, keď som počul, keď som bol v Taliansku, počul som o Mussolinim a tej veľkej soche o výške štyridsať a viac stôp, ktorý on vybudoval ako pamätník atletike, pretože on bol atlét. A ja som chcel nájsť ten pamätník. A viete, bol rozbitý na prach veľkou bombou.
Asi pred dvomi-tromi rokmi som stál na mieste, kde Egyptskí faraónovia vybudovali veľké svätyne a modly a ja... Oni mi povedali, že by ste museli kopať dvadsať stôp do hĺbky, aby ste našli zem, na ktorej stáli tie pamätníky. Stál som tam, kde Cézar Augustus, kde Herodes a tí veľkí Rimania, a ja som išiel po ulici, a kde on zvykol chodiť dolu ulicou z paláca, a to je asi dvadsaťpäť stôp pod zemou. Tie pamätníky sú preč. Ale to živé Slovo Božie stále zostáva práve také isté a práve tak cenné. To je pamätník.
31Tak ja dnes hovorím, brat, tie veci, ktoré robíš, slová, ktoré hovoríš, ako sa správaš ku svojmu susedovi, a to, čo robíš ohľadne Krista, to bude večný pamätník. Môžeš zanechať svoj skvelý dom svojim deťom; Môžeš pracovať pre nejaké živobytie, ktoré zanecháš svojim deťom. Ale ja by som im radšej zanechal Slovo Božie, než čokoľvek iné. Tie domy pominú. To je úplne v poriadku; to je dobré. Nemám nič proti tomu. Ale nerob tieto menšie veci a nenechaj tie veľké veci nevykonané (Vidíte?), pretože to Slovo—ten dom zahynie a tí ľudia zahynú s ním; ale Slovo Božie ich vzkriesi v tých posledných dňoch a dá im znovu večný a nesmrteľný život.
32A teraz, pre vyhlásenie, ako je toto, Božie večné Slovo... Premýšľam o tejto starej piesni, ktorú sme tu pred rokmi zvykli spievať.
Čas je naplnený rýchlymi presunmi,
nič na zemi nezostane nepohnuté;
Postav svoje nádeje na večných veciach,
drž sa Božej nemennej ruky.
Keď sa naša púť zakončí,
ak sme boli verní Bohu;
Svetlý a jasný náš domov v sláve,
naša vytrhnutá duša uvidí.
O koľko lepšie je dívať sa na západ slnka, keď sa tvoje žily schladzujú v tvojom tele a tvoje deti stoja okolo postele, keď vieš, že máš vybudovaný pamätník, že, „Miláčik, jedného dňa ťa ocko stretne na druhej strane.“
Radšej by som mal toto, keď lekár povie, „Billy, nie je nič viac, čo by sme pre teba mohli urobiť.“ A ja vidím svoje deti a bozkám ich na rozlúčku. Poviem, „Ale ocko nezomiera, on ide na odpočinok, na jedno miesto. Pretože, keď tento pozemský chrám bude zborený, mám jeden, ktorý už čaká.“ Čo za pamätník, o ktorom hovoríme. Radšej by som urobil toto pred tvárou mojich detí, než by som povedal, „Drahý, mám milión dolárov v tejto banke a milión v tejto tu pre teba.“ Radšej by som zanechal toto svedectvo.
S rozchodmi, ktoré sú za nami,
stopy v piesku času;
stopy, ktoré možno niekto,
kto sa plaví cez vážny prúd života,
stratený a stroskotaný brat,
uvidiac ich, to prinavráti jeho srdce.
Rozhodne, nechajte ich ako pamätník, vaše svedectvo.
33Ako premýšľam dnes večer o jednom starom mužovi, ktorý tam ležal vo svojich posledných hodinách života, raz mi zavolali a chceli, aby som kázal na jeho pohrebe, modlitebňa Paula Radera. To je môj dobrý priateľ F.F.Bosworth, zbožný svätý, ktorý sa išiel stretnúť so svojím Stvoriteľom. A on povedal, „Toto je najšťastnejšie obdobie môjho života, brat Branham.“ On povedal, „Som tak šťastný, že viem, že Ho idem stretnúť; Sotva môžem cez noc spať.“ Počul som o pani Aimee McPherson, nechcem byť neúctivý ku tej skvelej žene. Videl som pamätníky a toto a tamto. Videl som pamätníky Smitha Wiggleswortha a doktora Pricea a mnohých z týchto veľkých mužov, ale nikdy som nepočul nikoho hovoriť o žiadnom pamätníku F.F.Boswortha. Bože, dovoľ, aby môj koniec bol takýto: pamätník milosti Pána Ježiša Krista.
34 Rozmýšľam o E. Howardovi Cadle, tu pred nejakým časom, keď on ležal na podlahe ako spitý opilec a muchy nalietavali do jeho úst. A jeho drahá stará matka sa tam modlila a verila a držala sa Boha pre jej opitého chlapca. Tam, keď on opustil ten svet, on zanechal svedectvo a pamätník milosti Všemohúceho Boha, to je dostatočné. Keď je Božie Slovo položené za neho do modlitby, Boh na to musí odpovedať.
35 Boh buduje cirkev ako pamätník, pamätník Jeho obete. Kristus nikdy neprišiel na zem na to, aby zomrel nadarmo. Jeho smrť nebude nadarmo. Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámovi. Ak ľudia v tom nebudú žiť, nebudú na to dbať a neuvedomia si, aký veľký je dar, ktorý im Boh dáva, Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámovi. Skutočne, On to urobí. A keď o tom rozmýšľam a rozmýšľam o tej cene, ktorú On musel zaplatiť. No, dobre... Každý chce všetko zadarmo, chce všetko... To je ten Americký spôsob života dnes: dostať všetko, čo môžete, zadarmo. Brat, nedostaneš nič zadarmo, čo je niečoho hodné; platíš za to, čo dostávaš. Je to tak. Musíš za to zaplatiť, a to sa stáva vzácnym. A tvoje spasenie sa stáva vzácnym pre Boha. Ono stálo Jeho jednorodeného Syna, aby dal večný život každému človeku a urobil ho šťastným dnes večer a aby žil pre veci, pre ktoré je užitočné žiť. Nie kvôli zanechaniu niečoho našim deťom, nemôže byť zanechané žiadne väčšie dedičstvo, než spasenie od nášho Pána Ježiša. Samozrejme, nie je.
36 No, veľké ceny sú platené. Testovanie časom sa musí odvíjať. To sú časom testované pamätníky. A jediný pamätník, ktorý bol kedy správne otestovaný, je Božie Slovo. Ó, neveriaci sa ho snažili odstrčiť. Oni urobili všetko, čo mohli, ale Ono nikdy nepominie. Ono nemôže nikdy zlyhať. Abrahám, keď on prijal pamätník Boží, „Budeš mať dieťa skrze túto ženu Sáru,“ on tomu veril dvadsaťpäť rokov z celého svojho srdca a zapieral všetko, čo bolo proti tomu, pretože on vedel, že Boh dodrží Svoje Slovo. Neveriaci dnes povstávajú a snažia sa pošpiniť Bibliu. Pred tým, ako by ste mohli zastaviť Bibliu, museli by ste zastaviť čas, pred tým, ako by ste to mohli urobiť. Každé ateistické dielo, alebo ateisti, všetci komunisti, a čímkoľvek oni sú, každý Budha, každý Jain a každý Mohamedán musí každý deň vydávať svedectvo o narodení Ježiša Krista. Zakaždým, ako podpisujete list (amen), zakaždým, ako píšete dátum, vy svedčíte, že Boh poslal Svojho syna pred tisíc deväťsto päťdesiatimi rokmi. Brat, nemohol by si to robiť, to by nikdy nemohlo byť. „Nebo a zem pominú, ale Moje Slovo nikdy nepominie.“
37 Pred nejakým časom som bol v New Yorku, išiel som na malý ostrov k Soche Slobody, ktorú darovala Francúzska vláda pre mnohými rokmi Spojeným štátom. A v tej ruke je fakľa. Išli sme hore ku tej ruke. Je tam okno a tam, kde svieti to veľké svetlo, som si všimol, že dolu po strane bola skupina malých vrabcov a oni všetci boli mŕtvi, ležali tam po tej strane. A ja som povedal tomu sprievodcovi, „Čo je to tam za vrabce? Zabila ich elektrina?“ Povedal, „Nie, pane, my sme ich ešte dnes ráno nepozbierali.“ Povedal, „Minulú noc bola búrka, veľká búrka sa tu prehnala plážou.“
Povedal som, „Áno, pane, viem o tom.“
On povedal, „Tých malých tá búrka zachytila.“ A povedal, „Keď sa ony dostali do tohto svetla, snažili sa to svetlo rozbiť. Vidíte, ony len udierali na toto sklo a búchali.“ A povedal, „Namiesto toho, aby použili to svetlo na to, aby išli do bezpečia, oni sa to svetlo snažili rozbiť.
38 A vtedy ma zasiahla inšpirácia. Je to tak, mužovia a ženy, ktorí sa snažia vytĺcť to Svetlo Božie, si len vybijú svoje mozgy a nie sú... Prečo to nepoužijú na to, aby išli do bezpečia, namiesto toho, že si vybijú svoje mozgy tým, že sa to snažia zaprieť a hovoria, „Dni zázrakov pominuli. Nie je niečo také ako Božské uzdravenie, staré precítené spasenie, tieto veci.“ Oni len udierajú do stĺpu. Tak dlho, ako to robia, Božia veľká cirkev sa hýbe napred a nahor tak mocne, ako len môže. Ľudia povstávajú a tvrdia, že sú týmto a tamtým a zlyhávajú, a tak ďalej; ale cirkev Božia ide napred. A Slovo Božie ide napred. Ona je utvorená zo správneho druhu materiálu.
39 Pred nedávnom dolu v Austrálii, veľkej Austrálii, ktorá je pod Britskou korunou. Je ako Južná Afrika, cestou do Austrálie. Dolu v Sydney, je to veľké mesto, ktoré sa ťahá tam po pobreží. Brat Beeler vie o tom zrejme viac ako ja. Jednako, oni chceli postaviť most, premostenie zo Severného Sydney do južného Sydney. Oni to rozhlásili po celej krajine, aby pritiahli architektov, staviteľov mostov, aby prišli a vybudovali tento most. Nikto z nich by sa na to nepodujal. Nikto sa neodvážil to zobrať. Hneď, ako sa tam dostali, oni zistili, že to morské dno bolo pohyblivým pieskom; boli to sypké piesky. A nič by na tom nestálo. A oni to testovali a klopali a išli ďalej. Povedali, „Nie, my by sme sa ani nepodujali skúsiť vybudovať taký most. Nedá sa to urobiť.“
40 Po krátkej dobe prišiel mladý architekt z Anglicka, slávny muž, muž s povesťou, mal dobrú povesť. Ó, ja to mám rád. Mám rád človeka s dobrou povesťou. Ó, vy nemusíte byť veľkým človekom; môžete byť chudákom, ktorý žije v nejakom podkrovnom byte, a mať povesť ďaleko lepšiu ako nejaký mocnár. Absolútne. Nemusíte byť bohatý; jednoducho môžete mať dobrú povesť. To dá najavo vašu povesť. To, čím ste, vás robí čím ste; to vám dáva vašu povesť. A vy ste známi vašou povesťou.
41 Tento muž tam išiel s úžasnou povesťou. On si obzrel, aká je tam situácia. Niekoľko dní sa prechádzal po pobreží. Študoval ho; skúšal; klopkal; díval sa dookola. Po chvíli išiel ku starostovi, povedal, „Beriem tú prácu.“
„No,“ on povedal, „pane, uvedomujete si, čo beriete?“
On povedal, „Som si toho plne vedomý.“
On povedal, „No, títo veľkí architekti, ako sú Americkí architekti a architekti z celého sveta, stavitelia mostov, oni prišli sem a obávajú sa tej práce.“
On povedal, „Ale, pane, ja sa tej práce nebojím. Beriem ju.“ On povedal, „Uvedomujem si, že mám celosvetovú povesť ako staviteľ mostov, ale ja dám do stávky svoju povesť, pretože ja to môžem postaviť.“
42 Ó, on mal víziu. Pred tým, ako môže človek získať reputáciu, on musí mať víziu toho, čo robí. Ó, nech je požehnaný Pán. To je ten dôvod, že vy—je nebo, do ktorého máme ísť. To je ten dôvod, že my môžeme mať povesť ako Kresťan. Vieme, aký materiál je v tejto budove. Je to tak. Krv Ježiša Krista je v tejto budove. Je to tak. Jeho kropiaca Krv zmyla všetok hriech. On ma vzal zo slepých uličiek pekla a učinil ma Svojím služobníkom; potom ja v Neho verím. Tak, prešiel som zo smrti do života a každý veriaci to urobil, pretože oni mali dôveru a verili v tohto veľkého Staviteľa, v tohto veľkého Architekta.
43 No, keď to ten človek urobil, tá prvá vec, ktorú urobil, aby si bol istý, že má pravdu, on išiel tam dolu a povedal, „No, pred tým, ako začneme s týmto mostom, musíme sa dostať na pevný základ. Musíme.“ On vedel, že tam dolu pod tým pieskom, pod tou hruďou zeme, ktorá tam bola, bola pevná skala. Čo on urobil, len zobral veľké pumpy a dostal ich tam a položil tam dolu veľké rúry a odsal ten sypký piesok s týmito pumpami až kým to odsal úplne dolu, ku pevnej skale. Keď sa dostal na skalu, zakotvil tam tie veľké kotevné skrutky a mal to pripravené. A on to odsal odvšadiaľ.
44 A potom išiel a zhromaždil okolo seba najlepších architektov, ktorých mohol nájsť, najlepších vedcov, najlepšie vybavenie. Objednal a priviezol oceľ na svoj most. Keď to urobil, on by nepoložil jeden kúsok ocele, ani jednu skrutku, až kým nebola vedecky otestovaná, aby videl, či tam v tom je nejaká bublina, aby videl, či sú tam nejaké malé vzduchové bubliny, kde to v zlievárni urobili a formovali, aby videl, že to bolo správne otestované. Ó, aký to bude pamätník jeho povesti ako staviteľa mostov.
45 Ak on išiel do toho s takými ťažkosťami, aby si bol istý, že ten most bude bezpečný, do akých veľkých ťažkostí išiel Boh, aby si bol istý, že táto cirkev bude spasená? Tak veru. Je pamätník smrti Kristovej; to je Jeho cirkev. Niektorí ľudia tak nechcú žiť; niektorí ľudia budú. Ale to je čas testovania; Boh dnes testuje ľudí pre Svoje pamätníky. Veľakrát ľudia hovoria, „Ó, som tak pokúšaný.“ Nech je požehnané Meno Pánovo za pokušenia. „Keď som slabý, vtedy som silný,“ povedal Pavol. „Každý syn, ktorý prichádza ku Bohu musí byť najprv skúšaný a testovaný.“ A tieto testy sú pre teba sladšie a drahšie než vzácne zlato. Je to čas testovania.
46 Pred mnohými rokmi, pred tým, ako mali pece na tavenie, oni zvykli zobrať zlato, a ako oni vedeli, či to bolo pravé alebo nie, so všetkým tým odpadom, ktorý bol z toho daný von, všetok ten železný pyrit (to je zlato bláznov), všetko to falošné z toho von, oni do toho udierali a udierali a obracali to a udierali do toho a obracali to, až kým ten, ktorý to udieral, videl svoj odraz v tom zlate. To je ten spôsob, ako Boh robí Svoju cirkev. On vám dáva skúšku za skúškou, test za testom, skúšku za skúškou, test za testom, až kým sa život Kristov odráža vo vašom živote, až sa stávate pokojní, triezvi, mierni, pokorní, pripravení, poddajní, ochotní, obraciate svoje hlavy od vecí toho sveta a dívate sa rovno na Golgotu na Toho, ktorý to udiera. Veľakrát si myslíte, že to je divné, kvôli týmto horúcim skúškam a chorobe a prenasledovaniam; ktoré sa dejú, len aby vás otestovali, aby z vás dostali preč tú nečistotu, aby z vás dostali preč tie usadeniny, aby z vás dostali pomalosť, aby vás to zobudilo do miesta, kde sa môžete pozrieť a vidieť odraz—alebo ľudia môžu vidieť odraz Krista vo vás: Kristus vo vás, nádeja slávy.
47 On otestoval každý kus. Nakoniec on... Pred tým, ako tam dal nejakú skrutku, on ju otestoval. On testoval všetko. Potom, keď to mal všetko hotové... No, tí posmievači stáli na blízku a povedali, „To nebude držať. To nemôže.“
To je to, čo oni hovoria dnes. „Toto tu, náboženstvo Ducha Svätého, o ktorom vy hovoríte, to nepotrvá dlho, ten strom zhorí.“ Ale on nezhorí. Ó, ten oheň to len zavlaží. On nám len dá nové uchopenie. On len—on to len posilní, každá skúška testovania. Zakaždým, čo vietor narazí na strom a strká ho dozadu a dopredu a dozadu a dopredu, on len uvoľňuje tie korene, tak to len môže ísť hlbšie a lepšie sa uchytiť. Zakaždým, ako choroba udrie tvoj dom, zakaždým, ako skúšky udierajú tvoj dom, zakaždým, ako susedia hovoria niečo zlé o tebe, to ťa len trasie, uvoľňuje, takže ty sa môžeš dostať hlbšie a lepšie sa uchytiť na tú večnú Skalu Božieho nepohnuteľného Slova. To je to, ako to Boh robí; On posiela tie skúšky, aby ťa otestoval, aby ťa skúsil, aby ťa zatriasol a dal ti nové uchopenie.
48 Potom zisťujeme, keď to všetko urobil, tí kritici stáli nablízku a povedali, „To nebude fungovať.“ Ale to, čo ten architekt vedel, bolo, že jeho most vydrží. On vedel, že vydrží, pretože bol testovaný. Preto Boh povedal, „Ja budem mať cirkev bez poškvrny alebo vrásky.“ Amen. Ona išla cez test. A každé dieťa, ktoré prichádza ku Bohu, musí byť testované.
49 Na ten veľký pamätný deň, keď oni išli—keď tie dve strany... Oni začali z obidvoch strán; keď sa stretli v strede tej zátoky, ten muž, ktorý to staval, on povedal, „Nikoho sa nespýtam...“
Tí architekti stáli všetci dookola a povedali, „Hneď, ako nejaká vibrácia narazí na ten most, on hneď spadne. Bude to nebezpečné.“
Žiadna poisťovňa by mu to nepoistila. On nepotreboval žiadnu poisťovňu; on povedal, „Môj most vydrží.“ On mal dôveru. No, on ho musí testovať, pretože jeho povesť je v stávke. Určite je. A ak to vydrží, to bude pamätník. To je ten dôvod, že ja viem, že ten starodávny Boh, to srdcom precítené spasenie vydrží. Je v tom Kristova povesť. On nám nedá len niečo, aby sme z toho vybudovali cirkev, žiadnu ľudskú teológiu, nie na základe nejakej skúsenosti zo školy, alebo vybudovať nejaký seminár, ako oni chceli dnes ráno vyučovať kazateľov. Skutočný kazateľ prichádza zo seminára Božej milosti, Boh povoláva. A to je testované časom. Ten most bude... Ten starý básnik povedal, „Moja kotva drží za oponou, v každej veľkej búrkovej víchrici, moja kotva drží za oponou.“ My nevieme, čo to drží, ale niečo to drží. Je to tak. Ona je zakotvená tam v nebi. A je lano spasenia, ktoré drží ľudské srdce tak, že človek, ktorý sa kedy znovuzrodil, prešiel zo smrti do Života, aby všetci diabli z pekla nemohli spôsobiť, že on bude o tom pochybovať. Je niečo, čo drží tam vo vnútri. Nech sa kymáca. Nech sa chveje. Amen. Ona bude držať zakaždým, pretože je v Kristu Ježišovi.
50 Potom ten muž povedal, „Nebudem sa už nikoho pýtať.“ Ale povedal, „Pôjdem ja sám.“ Starosta toho mesta vyšiel von a povedal, „Pane, ja mám istotne dôveru vo váš most.“
On povedal, „Ak máte dôveru v môj most, nasledujte ma.“ V poriadku, otestujte ho. Ten starosta povedal, „Moje auto tam bude v to určité ráno; ja pôjdem s vami.“ Zavolali zo železničnej spoločnosti a povedali, zavolali a povedali, „Pane, máme dôveru vo váš most, budeme mať...“
Povedal, „Ak máte dôveru v môj most, privezte štyri plné lokomotívy, postavte ich na most. Vy máte dôveru, nasledujte ma. Ak veríte, že je to otestované a skúsené, veríte tomu, poďte, poďte so mnou.“
51 A mnoho z tých ľudí mu napísalo listy, aby videli jeho odvahu. To je to, čo ľudia hľadajú, človeka s odvahou, nie niečo, čo je raz také a raz onaké. Ak si myslíte, že si vystačíte s chodením do cirkvi a tým, že raz za čas poviete amen a trochu zakričíte, zapíšete svoje meno do knihy a idete naspäť a žijete ako diabol, vaše vlastné skutky dokazujú, kým ste. Váš charakter to potvrdí. Ale Boh... Svet chce vidieť človeka, ktorý je odvážny, niekoho s odvahou, kto sa postaví ako pamätník spasiteľnej milosti Ježiša Krista. Je to tak.
52 V ten deň, keď to spúšťali do prevádzky, tí ostatní tam prišli, povedali, „Pripravte sa, pripravte si svoje fotoaparáty,“ povedali všetkým tým novinárom, „pretože ten most spadne.“ Ten mladý človek tam kráčal po tom moste, nechal dolu svoje auto, pozrel sa dolu a videl všetky tie lokomotívy zoradené a videl starostu, ako mu mával; on sa pozeral; videl desaťtisíce peších mužov, ako stáli tam vzadu, pripravení pochodovať s ním, povedal, „Nech začne hrať hudba.“ Brat, keď tie skupiny išli a hrali, píšťaly pískali, išli trúby, mám na mysli, že tam bola hrozná vibrácia. Ale on išiel rovno cez ten most a on sa ani nepohol. Prečo? On kráčal ako prvý, pretože ak by to spadlo, on chcel ísť s tým.
53 A Ježiš Kristus prišiel z neba do slávy, zo slávy tu dolu, aby vybudoval cirkev. A ten materiál, ktorý On do toho vkladá, je časom testovaný materiál. Možno prídeš k oltáru a urobíš vyznanie, ale keď On nachádza vzduchové bubliny a všetko ďalšie tam, kde svet nafúkal do teba tie červíky, a tak ďalej, ty neobstojíš; On ťa len nakloní na jednu stranu. Boh chce časom testovanú cirkev, nie niekoho, kto je dnes Kresťanom a zajtra odpadlíkom a je vo vnútri a vonku, hore a dole, On ťa nemôže nikde umiestniť. Ale On má cirkev, ktorá je testovaná, ktorá išla cez skúšky, cez prehry, cez chorobu, cez smútok, cez smrť, a stále stojí so svedectvom. To je ten druh človeka. Áno, To je ten človek, ktorého On hľadá. Ja sa nestarám, či si chudák; Nestarám sa, či si žobrák. Nestarám sa, či si zberač odpadkov. Čímkoľvek si, Boh ti dáva ten test. On hľadá časom testovaný materiál.
54 Verím, že v jednom z týchto dní, keď tá veľká cirkev... Keď veda hovorí, „Ako ju môže pustiť? Gravitácia vás bude držať pri zemi...“ Teraz sa cítim nábožne. Dovoľte mi povedať, že tá časom testovaná cirkev príde jedného dňa od existencie. Možno polovica z nich spí v prachu zeme. Ja neviem, kde oni sú; ale Boh má všetok svoj materiál otestovaný. Jedného dňa On príde, aby išiel do tej prvej línie (Haleluja.), rovno cez atmosféry a stratosféry a sféry a sféry, do prítomnosti Všemohúceho Boha, On pôjde s cirkvou, ktorá bola otestovaná časom. To je pamätník Jeho milosti. To je pamätník, ktorý Mu dáva Boh.
55 „Nikto nemôže prísť ku Mne, ak ho najprv nepotiahne Môj Otec.“ A každý človek, ktorý prichádza ku Kristovi, je darom lásky od Boha a Kristus ho stavia do skúšky. A ak on obstojí v tom teste, On ho stavia na ten most, upevní ho, dá mu pozíciu a postaví ho tam, vediac, že on vydrží do konca tej cesty. Amen. Časom testovaný materiál: „Na tejto skale,“ nie na nejakej skale fanatizmu, nie na kope emócii, nie na kope cirkevnej teológie, nie na nejakej denominácii, ale „na tejto pevnej Skale (Kristovom Slove) Ja vybudujem Svoju cirkev; a brány pekla ju nepremôžu.“ Ona tam bude; to bude pamätník Jeho milosti v prítomnosti anjelov.
56 Keď sa ho anjeli jedného dňa spýtali, „Prečo ideš na zem?“, On príde naspäť a predstaví cirkev bez vady, bez poškvrny, bez vrásky. Tam je ten materiál. Tam je tá vec, Jeho povesť. On to musí urobiť. Ten staviteľ mostov musel vybudovať ten most. On to musí urobiť, alebo inak stratí svoju povesť.
Kristus bude mať cirkev. A On to musí urobiť, pretože On prišiel na zem a stal sa telom a prebýval medzi nami a stal sa hriechom, aby sme sa my mohli stať spravodlivými. On sa stal nami, aby sme sa my, skrze Jeho milosť, mohli stať Ním. On prišiel, aby sa postavil na naše miesto ako hriešnik, aby sme my mohli mať Jeho miesto ako synovia a dcéry Božie v prítomnosti Jeho Majestátu. Čo za milosť Božia. Ako by sme mohli povedať, že tie slová nie sú správne. „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“
Pred niekoľkými večermi, jeden malý Indiánsky chlapec, slepý, odvtedy, ako mal tri alebo štyri týždne, prijal svoj zrak, normálny, potom odišiel z pódia. Čo to bolo? To bol časom testovaný pamätník moci a milosti Ježiša Krista. Nech je požehnané Jeho sväté Meno. Časom testovaný, skúšky, problémy, trasenia a tiahnutie, to je len na to, aby to vo vás našlo tie vzduchové bubliny, aby sa ukázalo, či tam nejaké sú. To je Boh, ktorý s vami trasie a skúša vás.
57Pred nejakým časom, ten veľký Cézar Augustus, po veľkom a slávnom boji, a vyhral veľké víťazstvo, oni mu išli nachystať veľkú oslavu v Ríme. A on im povedal, „Chcem nejakého muža, ktorý by sa viezol, hodného muža, aby sa viezol po mojom boku, zatiaľ čo robím toto.“ Povedal, „Chcem nejakého muža, ktorý by zdieľal tieto požehnania so mnou.“
A všetci tí... To sa roznieslo po tábore. Všetci dôstojníci si upravili svoje chocholy a naleštili svoje meče a spravili, že ich brnenie sa skutočne lesklo a všetko a nacvičovali si vzpriamený postoj v určitom pozdrave svojmu kráľovi a tak ďalej.
A každý jeden vykročil so svojím brnením pred sebou, ako sa on tam vonku posadil na svoj trón a pozoroval. A tam prichádza dôstojník so svojím veľkým krásnym našuchoreným chocholom, zastal a vykonal svoj pozdrav. Cézar potriasol hlavou a on odišiel preč. Pristúpil ďalší, pozdravil; Cézar potriasol hlavou a on odkráčal preč, znova a znova, vojak za vojakom.
58 Nakoniec, pozdĺž toho radu, prichádza jeden pešiak. On nemal žiadny štít, ktorý by si naleštil; ani nemal žiadny chochol, ktorý by si napravil. Ale on vykročil dopredu ku Cézarovi; on dokonca nevedel, ako správne zasalutovať; ale on len sklonil svoju hlavu a odkráčal preč. Cézar povedal, „Počkaj chvíľu, kto si? Poď sem naspäť.“ On tam podišiel; on sa na neho pozrel, jazvy na jeho tvári, a rez a zohyzdený a zmrzačený. Povedal, „Kde si prišiel ku tým jazvám?“
On povedal, „Tam vonku v boji, ako som bojoval za môjho pána Cézara.“ Povedal, „Vystúp sem a posaď sa po mojom boku. Ty si ten, ktorý bol testovaný a dokázaný.“
59 Brat, to nie je čas upravovania si chocholov; to nie sú dni vzdelávania; to je čas testovania časom. To je čas, že Boh testuje Svoju cirkev, aby našiel jazvy z boja ťažkých skúšok a zápasov a bojov; to je ten, kto sa povezie po Jeho boku.
Ako Elizeus bol testovaný a potvrdený pred tým, ako si mohol obliecť rúcho proroka. Ako si Elizeus prehodil to rúcho okolo svojho pleca, ako on musí byť tým pravým mužom. Eliáš ho pozoroval tam na poli, keď oral. Boh povedal, „To je ten muž. To je ten muž, ktorý môže nosiť to rúcho. To je ten muž, ktorý môže nosiť to rúcho. On môže zaujať tvoje miesto.“ Nech je požehnané Meno Pánovo.
60 Ako Jeho oči, ktoré všetko vidia, sa pohybujú nad zemou a snažia sa nájsť nejakého človeka, ktorý bude nosiť to rúcho, o ktorom On hovoril. „Či môžete piť z toho kalicha, z ktorého Ja pijem? Či môžete byť pokrstení krstom, ktorým som Ja pokrstený? Vy môžete,“ On im povedal. Tak my dnes ako cirkev, si máme obliecť to Kristove rúcho, celú zbroj Kristovu, celý štít a pavézu a brnenie, aby sme mohli stáť bezvadní v tom dni. On hľadá časom testované pamätníky, aby mohol povedať, „Tam je môj sluha. Testoval som ho; Skúsil som ho; previedol som som cez to ako Jóba. On sa stále dokazuje na sto percent.“ Bože, buď nám milostivý, aby sme mohli vziať Boha za Jeho Slovo a byť časom testovanými pamätníkmi. Modlime sa.
61 Požehnaný Otče, ďakujeme Ti, najsvätejší Bože, zo samotnej hĺbky našich sŕdc za testovanie časom. Každá skúška, my sa ohľadne nich necítime zle, Pane, ale sme Ti vďační, že Tvoja milosť bola dostatočná, aby nám pomohla ísť cez tieto veľké časy skúšok. Ako ten muž dnes večer, ako to rozochvelo to poslucháčstvo, keď on spomenul „Úžasná Milosť.“ A keď sme sa dostali do toho určitého verša, „Cez mnohé nebezpečenstvá, námahy a pasce, som už prešiel; bola to milosť, ktorá má bezpečne priviedla až potiaľto, to je milosť, ktorá ma vezme ďalej.“ Ó, to rozochvelo srdcia ľudí. Veríme, že to bolo v línii s tým posolstvom dnes večer, že to bolo testovanie časom. „Cez nebezpečenstvá, námahy a pasce.“ To malo pomôcť Kresťanovi, tomu, ktorý teraz skúma samého seba a vie, že on stál verne, skrze milosť Božiu. Malo to priniesť hanbu tým, ktorí majú pády a hore-a-dole a nestarajú sa a strácajú život, ó, Bože, dokonca žiadna jazva z boja, ktorá by ukázala boj...
Modlíme sa dnes večer, Pane, aby si posvätil cirkev Tvojou svätou Krvou a vyčistil všetky tie dutiny a všetky tie slabé miesta a všetky zlé závity. Prejdi znovu cez ten stroj a preklep ich, Pane, a urob ich materiálom. Ó, večný a požehnaný Otče, vypočuj modlitbu Tvojho služobníka.
62 A zatiaľ čo máme sklonené naše hlavy, ak by tu dnes večer bola taká osoba, ktorá by cítila, že Boh ťa vo Svojom čase testovania nikdy nenašiel verného/nú, na mieste povinnosti... Keď povstávajú argumenty, alebo vhupneš rovno do nich a máš v nich účasť? Keď povstávajú hádky, keď ľahostajnosť, keď prichádzajú rozdiely v cirkvi, či sa postavíš na stranu s kultami a spolkami a takto ďalej? Či počúvaš na ohováranie na uliciach a naokolo na tých miestach? Ak si skutočne toho vinný, bol si prefúknutý diablovými vzduchovými bublinami. Poďme dnes večer naspäť do tej pece a buďme znovu pretavení a vyjdime von tak, že už nebudú v nás. Nech Boh na nás nareže závit a pripraví nás pre tento veľký most, aby bol vychvátený. Ak je tu taká osoba a chcela by byť spomenutá...
63 Poviete, „Brat Branham, ako môžem vedieť, že tento nesmrteľný, večný pamätník bude stáť?“ Budem vám citovať Jeho Slovo podľa Jána 5:24. „Ten, kto čuje Moje Slovo (nie „chodí do mojej školy.“) Ten, kto čuje Moje Slovo a verí Tomu, ktorý Ma poslal, má večný život a nikdy nepríde na súd; ale prešiel zo smrti do Života.“
Či môžete počuť Jeho Slovo, ako vás volá dnes večer? Ak môžete a chcete byť spomenutí v modlitbe, zodvihli by ste svoju ruku, povedzte, „Brat Branham, len sa za mňa pomodli. Chcem byť tým správnym druhom materiálu, aby som vtedy, keď Kristus vyvádza Svoju cirkev, nebol...“ Nech ťa Boh žehná, pane. „Nebudem neistý ohľadne toho. On ma umiestni rovno do cirkvi.“ Nech ťa Boh žehná, mladý muž. No... Nech ťa Boh žehná, sestra. „Chcem byť...“ Nech ťa Boh žehná, brat. „Chcem byť tým správnym druhom materiálu.“ Nech ťa Boh žehná, maličký, tam vzadu. Nech ťa Boh žehná tam, môj drahý brat. „Chcem byť nájdený ako skutočný materiál. Chcem byť schopný dať svedectvo o tej nádeji, ktorá leží vo mne, tá nádej.“ Nech ťa Boh žehná, sestra. To je dobré; to je správne.
64 „Čo to spraví, brat Branham, ak zodvihnem svoje ruky?“ Ty si ma preniesol zo smrti do Života. To je to, čo ty robíš. Prelamuješ každý zákon gravitácie rovno tam. Vidíte, ak by si bol len voskovou figúrkou, ktorá tu sedí, nikdy by si nemohol zodvihnúť svoju ruku. Nemohol by si to urobiť. Ale to ide ukázať, že tam v tebe je duch, nejaký duch. A ten duch počul Ducha Božieho, ako hovorí ku tebe. A ten duch, ktorý je v tebe, urobil rozhodnutie. Tak to poráža vedu; to poráža gravitáciu; ide to hore a ukazuje to, že tam je duch, ak môžeš zodvihnúť svoju ruku. Ak by si bol mŕtvy, nemohol by si to urobiť.
Ale ty si prišiel do života. Niečo sa stalo. Ak nie si mŕtvy v hriechu a prestúpeniach a Boh ku tebe môže hovoriť a ty prijímaš život, dvíhaš svoju ruku. Vidíte, to ukazuje, že ten život urobil rozhodnutie. Prijal si Krista. Prešiel si zo smrti do Života, ak to tak mieniš.
65 Nech je to tvojím úmyslom teraz, ako dvíhaš svoju ruku, hovoriac, „Bože, buď mi milostivý. Učiň ma tým, čím by som mal byť, a ja Ti budem slúžiť po celý svoj život. Chcem byť v tom dni nájdený pripravený.“ Buď požehnaný, môj drahý brat tam vzadu. Nech ťa Boh žehná, mladý človek. Nech ťa Boh žehná tam, br... Nech je Boh s tebou. Boh ťa žehnaj, drahá. V poriadku, niekto ďalší? Nech ťa Boh tu žehná, brat Roy, a nech je Pán s tebou, áno. „Pane, nájdi ma hodného. Nájdi ma hodného.“ Nech ťa Boh žehná, môj brat, tam vzadu. Boh vás istotne vidí. Buďte radi. Chce byť niekto ďalší spomenutý v modlitbe, práve teraz, „Učiň ma...“ V poriadku, skloňme...
1 And just winding it around through the Bible, the way we--you have taken the book of Revelations and the book of Exodus and Genesis...
And now, I've come home to go squirrel hunting. It's honest. That's just all there is to it, just to be honest. Brother Roy, when you going? Tomorrow? All right. So we just love to get home this time of year, so it... I want to rest.
I've lost twenty pounds since I've seen you. I got on the scales when I left from this meeting I weighed a hundred and sixty-five and got back, weighed a hundred and forty-five. So feels like my clothes is dropping down. So I lost a lot of weight. And some lady today, going out, lovely sister, she said, "Brother Branham, pray that I can lose it too." A little bit on the strong side, so I told her, "Just come go along and preach right hard." So that's about all I know. It certainly will take it down. But we'll soon be done with the troubles and trials.
2 I was thinking about getting old. You know, in two more years I'm going to be fifty. Whew. I remember when Frankie Webber put in... He's just about two years older than I am. He put in a quarter for his birthday offering here, and I snapped my eye, and I thought, "My, Frankie Webber twenty-five years old, a quarter of a hundred." It's a half now. It just doesn't take it long, does it, just goes right on.
3 We won't stay long. Just this morning when our beloved brother was bringing that most remarkable message, I'm sure we all enjoyed it, and I happened to think of something when he was preaching back there. I thought, "Maybe the Lord might give me a Scripture for that." I had him to read some tonight from God's blessed Word. And now, I... Just a few minutes to speak and then we'll pray for the sick as usual.
And Wednesday night, this coming Wednesday night, if the Lord permits, I'd like to start in the book of Hebrews, and the book of Hebrews for a lesson, and then maybe Sunday morning or Sunday night, continue it on, then following Wednesday night maybe pick it up again, just keep winding that around in the Scripture. And there's some things that I noticed in the church, just as I going by, that I think ought to be taught on a little bit, you know, things that seems to weaken down a little. And I think we could pick it up there in Hebrews; it's a very good chapter, very good place to read.
4 Now, Brother Neville, I was going... That come on my mind, coming down, and I've just got the New Testament here. And I'm reading from a Collins' Bible; the print's bigger. I've... After I've got nearly fifty, I have to push it too far away from me to read that real fine print, this bad light anyhow. And I can go out in the sunshine and still read it, but when the light gets a little poor, I have to push it away.
And doctor told me that soon I was going to have to have some reading glasses. And I asked him if my eyes was bad, and he tested them and said, "No." Ten-ten, that's supreme good. Twenty-twenty's normal and--and fifteen-fifteen's better, and ten-ten is... That's all he could read it, so I could read it anywhere he wanted at a distance. He put something out, and I started reading it, and when he got closer I kept getting slower and slower. I stopped when it got just about like this. He said, "Oh, you're past forty."
And I said, "Yeah."
He said, "Well, naturally your eyeballs get flat." Said, "Now, if you live a good long life, you'll get your second sight, I hope." That's when you read back again.
5 But you know, I was just thinking, "That ain't too far off at that, just a little while." Brother Tony, that's bad, isn't it? No, it isn't. It's a blessed thing. I'm getting older one way and younger another, because I'm going to that young immortal blessed body, where it's... Brother, there'll never be nothing wrong there. And I just live for that time; that'll be wonderful.
Now, before I read the final closing text, just a word to Him while we bow our heads.
6 We believe, Almighty God, that You intend for Your children to be happy. It is not meant for us to be frowning and sorrowful, for it is written, that, "A merry heart doeth good like medicine." And we love to enjoy Your blessings and to have this great fellowship together. And as we, as believers in Your Word, we fellowship around the Word. That's what we come here for, is not just to hear a message, but to worship and fellowship with Thee through the reading and preaching of the Word. Now, Lord, Thou will not disappoint us. I'm sure You'll bless us in these hours.
Bless our noble and good pastor, Lord. We pray that You'll be with him. And as I noticed him today in his preaching and see him as he smiled when he sang that song "I'll Soon be Done with Troubles and Trials." Those sisters and how they sang it around in the brush harbors and camp meetings, and it'll be done one of these days, and then go to that glorious rest.
Now, Father, bless us as we read Thy Word, and have read it, and refreshen to our minds and hearts and speak to us tonight. And when the service is over and we start to our homes, may we say, "Did not our hearts burn within us as He talked to us along the way." For we ask it in Jesus' Name. Amen.
7 Now, with such a real good evangelistic message as we had this morning, and I was thinking that... You know, Brother Neville was talking about over-feeding the children, which you can. But now tonight we're--just a little talk for the church. This is a--just a talk for the church. And I wish to read the--another part of the Scripture in the New Testament, Matthew the 24th chapter and the 35th verse, Jesus speaking.
Heavens and earth shall pass away, but my word shall not pass away.
8 My subject tonight is "The--The Memorials... Time-Tested Memorials of God." And I have a few announcements of--of... I believe I made it, for the... And some... Here that, about the meeting to begin with the Hebrews the 1st chapter Wednesday night, if the Lord is willing. Now, reason I have to make it mention that like, my m--ma--meetings, I could be at one place and He will call me another. I just have to go as He calls, you know. That's the reason I can't be like Brother Oral Roberts and those fellows who set their meetings two or three years ahead and "We'll be there." And those big burly faith men, they--they--they got their message. But my message is just wherever God sends, whether it's here, or there, or wherever it is; I have to go just when He sends. And it's two different ministries, only the same God, the very same God.
9 I was thinking yesterday in my talk to a neighbor boy, and he said, "You know, a certain little pastor," he said, "he's such a wonderful fellow." Said, "Wife and I were setting with our pajamas on," and said, "about eleven o'clock at night, he come by and knocked at the door, said, 'Just come by to have a cup of coffee with you,' see?" And said, "He cut across the street to another neighbor, and they were about ready to go to bed, and he eat a cookie over there. And just..." And then he said, "His--his... Had a little Bible school for the kiddies. And he had so many little kiddies there, him and his wife, until they had to put up tents on the outside to accommodate the children."
And I went back; I got to thinking, "You know, that's right, that--that's a--that's a wonderful little fellow." And I believe Brother Fleeman here, I believe his boy goes; it's a little Faith Lutheran Church up here, a wonderful little man and his wife. They're doing a great work for the Lord.
10 And I thought... I got to washing my car, and I--I become discouraged, I thought, "Why is it I can't do that?" See? Go around get all the kids to follow me around. I love kiddies. And why can't I jump from house to house, from pillar to post like that? And Something just said to me, "You wasn't called for that." He's doing just what God told him, but we got to have somebody to stand out here like the Oral Roberts and them, a Joshua with the sword, with a message of faith and deliverance. And see, we got to have those who can have the--that type and one can have this; but just all goes together to make one big unit; that's God's church.
11 Talking a few moments ago to a young lady, discouraged and heartbroken. And I was trying to tell her about how that--that a woman and a man are not separated, they are the same self person. Man made... God made man both male and female; he was man. That's right. And He separated them in flesh and made them different, but joined them together and raise the children as one. And so, the man, the burly and the--the sort, and the women is the--the--the love part of the man. So they are together. That's... God separated them, but they were both the very same person, m-a-n; and woman's called "wo-man," that's right, 'cause she was taken from man. She is a part of the man. But in--in life here in flesh, they were separated; in spirit they are one.
12 And was talking about men losing their affections for their wife and don't love them as they did when they were sweethearts, shame on you. You ought to do it; she's always your sweetheart. Absolutely, that's the part she should be. And you should treat her like that. Oh, never let that little honeymoon cease, 'cause it isn't going to in heaven. It's going to be just perfectly one there. That's right. It's all...
Looks like some women ought to said amen to that, don't it? "You never let me hear... You're always bawling women out and talking like." Sister Hickerson, why didn't you say something, or somebody back there, say... Did you? Thank you, Sister Cox, that's very good. Brother Cox, that's for you, ever where you are now. All right. Yes, sir. And we should never forget to honor each other; always be sweethearts; never let it cease.
13 Catholic boy come to me not long ago, his wife was separated. he said, "Billy, I hate to come to you; I'm a Catholic, and you a Protestant." Said, "A priest run me out of my home awhile ago."
And I said, "What's the matter with him."
He said, "Well," he told me, said, "I drink a little," and said, "of a night, I work hard." And said, "My wife thinks I ought to come in every night and kiss her and hug her and make it out just like that we was fixing to get married." Said, "We married, and got a bunch of kids." And said, "If we... That's time..."
I said, "Whoop, wait a minute, boy, you're wrong; you're wrong. That's just the same as it was before you're married. See? You must always remember." I said, "She's forty years old now at the time where she really needs your attention."
14 So they had the divorce court and he said, "I don't know what to do."
I said, "Go call her. If I go out there as a Protestant, she wouldn't receive me, but I..." He said, "Oh, she likes you." And I said, "That... You just go call her and tell her that you've changed your mind."
And so the next day I'd called judge, and talked to him. And I told this boy; I said, "I'll be setting right down beneath the floor where judge is going to give you a raking over. I'll be praying for you. Don't tell her about it."
"All right."
So I was down there praying, after while I heard some little clicking coming down the steps, and here they come with arms around one another just all smiles, you know. He said... I said, "Well, hello there."
And he said, "Brother Branham, it's been some time since I seen you. (Yeah, thirty minutes. See?) Some time since I seen you."
And she said, "Why, Reverend Branham, I haven't seen you in a long time. Glad to see you again."
I said, "Thank you. Why," I said, "you look like you were sweethearts."
"Oh," said, "we're just doing fine, aren't we, honey?"
She said, "Yes, we are, dear." And I... She said, "Come out to see us sometime, Reverend."
And I said, "Thank you very much." Said, "Good-bye to you." Went by, the old boy turned around and waved back like that. They was all happy...?...
15 That's right, love conquers everything (That's right.), just--just love. You can have all your signs and evidences, but just give me love; that--that settles it for me. Oh, my.
Dear dying Lamb, Thy precious blood
Shall never lose its power,
Till all the ransomed church of God
Be saved, to sin no more. (See?)
Ever since by faith I saw that stream
Thy flowing wounds supply,
Redeeming love has been my theme,
And shall be till I die.
That's right. Oh, wonderful.
16 Now, "Time-Tested Memorials." Where I got this idea this morning was from our message at the Sunday school evangelistic message where our Brother speaking on Elijah, where he wanted to... The boys, the schools of the prophets, how they wanted to build some kind of a big school. And it come to my mind, and I was thinking of the thoughts of memorials.
Now, memorial is a--a great thing. We appreciate memorials. And many men in this life has tried to leave behind them some sort of a memorial. Nearly all men love to do that, put up at their graveyard a great marker. That's all right, sure. I appreciate that. That's--that's okay. And then many try to build great shrines.
17 One memorial that I'd like to refer to now is in Ohio. And there was an infidel; I forget his name. I got the picture somewhere there in my collection at home. Where he was so firmly against Christianity, till he wanted a memorial built to him after his death, with his foot on the Bible pointing down like that, and saying, "Away with religious superstitions and up with modern science." And when he was dying he said, "If I've been wrong serpents will crawl out of my grave." And when he died they were still shoveling the dirt into the grave, and they killed two or three big vipers.
And today in that graveyard, a minister taken a picture recently and brought it to show me, and hanging over the chains around his lot... The graveyard is a beautiful place. But his mound is nothing but a snake mound. And no matter, even into the fall and winter, serpents still crawl from his grave: a memorial. God forbid me ever have a memorial like that or any of you.
18 So there is memorials though, great memorials. I'm thinking of Joshua, the mighty warrior. What a great man he was, who took the armor of Moses as a leader of these two million Jews. Moses, being the selected, the called out, separated for a service, and Joshua to step in and take that man's place was certainly a great thing to do, to fulfill the shoes of this prophet, a mighty warrior, called, predestined, and ordained of God. Four hundred years before he ever come, God said He would deliver and would visit them. And what a warrior Moses had been. Never a man ever took the shoes of Moses to fulfill them until Jesus Christ could do it. And he said hisself, "The Lord your God shall rise up a prophet among you liken unto me. And it shall come to pass, if you'll not hear this prophet, and whosoever will not hear this prophet will be cut off." All right.
19 Now, this great memorial... And Joshua had come down to the river. And after Moses was dead, Joshua took his place. And God was with Joshua. And He said, "Now, sanctify yourselves, wash your clothes, and set apart, and come not at your wives, and on the third day God's going to do something."
Oh, I... One of these nights or Sunday services, I want to preach on that third day and show you what power is in them--that three. I mentioned it this morning in the prayer. Everybody had three things in the numerics of the Bible.
Now, "On the third day you shall see the glory of God." Now, it go--went to show he knowed positive what he was talking about, because he mentioned just exactly the time when it was going to happen. And I can imagine how Joshua felt when he stood out there before all those Israelites. Now, his word must be true and there was a swelling Jordan.
20 You see, a man's character is made known by his works. Whatever you are, your works prove what you are. No matter how much you testify, whatever you say, pro or con, that has nothing to do with it; your works tell what you are, tells what you are inside. Every job that you do manifests what you are. And you business men, if you just do a patched up job, see what I mean, just a halfway job, don't do that. If you can't do it right, don't do it at all. That's right.
When you come to Christ, if you can't absolutely sell out lock, stock, and barrel, and come to Christ, don't come at all. But when you really want to be a Christian, stand out, make it real. That's what God wants you to be. And that'll--that'll prove... Your works will prove what your character is. Your character is known by the works that you do.
21 And Joshua now, his word was at stake (Yes, sir.), just as--as Noah of old. But Joshua must cross over this river. And looked like he picked the worst time that could ever be thought. It was in the month of April, and that's when the snow was melting in Judaea and coming down through the mountains. And the old Jordan is muddy and spread plumb out into the--to the fields, to water the fields of Jordan. And looked like, if it would've been mathematical, or--or educational, or scientific, he--he picked the worst time in all the year to cross Jordan. But God likes to take those kind of times to prove that He's God. And men of God who believe God and know what God has promised, is not afraid to do it, because God will stick with His Word just as certain as He is God.
22 And when... He said, "First take the ark and go forward." And when those priests' feet touched that Jordan, no matter how wild she was and how she was swelling, it give away to God's eternal Word, for the Word was in the ark. Jesus said, "Now, heavens and earth will pass away: but My Word shall never pass away."
So Joshua, knowing that his word must rest upon God's Word, and he put God's Word first. Wish you sick people here tonight would do that. Put God's Word with your confession. Put your confession; you believe it and set it out there and call those things which are not as though they were; then we're marching on. Do it that way. God's Word will take you through.
23 And as the priests' feet touched Jordan, she just rolled back from side to side and the water stayed. Do you realize the roaring of that river would've brought forth a bank there and twenty minutes time would've been as big as--as some of these modern big dams that we got in the Colorado Boulder Dam out there. Way that Jordan sweeps through there, is coming out of the mountains with a great force, and she's sweeping through those valleys, and when two million footmen, with women and children, could pass through there, probably taking four or five hours or more, and what do you think that river would've filled up? But God stayed the stream (Amen. Oh, I love that.), stayed the streams, and she laid there until they passed over.
Then God said to Joshua, "We want to make a memorial unto this. Go out there and send each Israelite, one out of a tribe, and pick up twelve stones and make a memorial. And this memorial shall be, that when your children are passing through this way, they will ask, 'What caused these stones to be here?' And you shall give them the story of how God stayed the Jordan." That's a wonderful memory. Someday I hope to look at those stones in the near future, of where they still stand as a memorial.
24 But then I think of another memorial. What a great blessed memorial that was. Then I think of another memorial. One day when a woman had made the wrong choice, she decided not to stay up in the well watered plains of--of--or stay in the well watered plains of Sodom and Gomorrah, and be sociable, and live like the rest of the women was in those days... She didn't take the good choice as Sarah who stayed up in the barren lands; only she kept God's Word in her heart. And she was obedient and lovely to her husband insomuch that she called him her lord. And there's where God came down with two Angels and visit them in the tent.
25 But Mrs. Lot, she became very worldly and taken up with the things of the world. And what a lesson that is to us today, that we can become too worldly minded. And I'm quite sure today that the church in whole, is becoming too worldly minded.
Now, maybe Mrs. Lot didn't mean to do that when she went down there. She thought, "I'll just be sociable." It's all right to be sociable, but don't take up the habits of the world. When you go, go like Shadrach, Meshach, and Abednego, and Daniel. They purposed in their heart that they would not defile themselves, no matter what come or went. No matter whether the rest of the church backslid, what happened, they purposed in their heart. And they are a memorial today.
26 And Mrs. Lot stands for a memorial. And when God give her her last message of grace, when He sent those angels down there and told them that within a few hours that Sodom and Gomorrah was going to be burned, yet she could not stand the thought of giving up her social life to come out into a desert and to live like Sarah had lived, and out there in the desert and have to wear common plain clothes of the woman of the plains. She wanted to be in luxury. Her husband had become a great man in the city. He set in the gate as a judge or as the mayor of the city. And she wanted these luxuries. And she couldn't stand the thought of having to give those things up.
27 And as she went with her husband out of the city, she kept looking back, weeping and grieving because she had to give it up, to separate herself from that type of death. Jesus said, "He that puts his hand to the plow and even turns to look back, is not worthy of the plowing." What type of people should we be? I... He that puts his hand to the plow and even, don't--don't turn back, but just turn to look back, is not even worthy of the plowing. Oh, we should keep our eyes and hearts single. No matter what the other people do, what the church does, what the neighbor does, what anyone else does, keep your heart centered on Calvary. Don't even stop to look back. We've got no time to look back.
And this woman, because she did, God gave a memorial to all the peoples who turned to look back after they've once accepted Christ as their personal Saviour; she turned to a pillar of salt. And she stands there to this day. It can be seen in the fields, that the woman's standing there with her head turned, looking back. And she's looking back over her left shoulder, to look back into the fields, her heart was back there. Yet she was forced, as it was, to do this. And many people take Christ that way today, because they come out from the world, feel like they're forced to do it. And they keep longing and lusting, and it isn't long till they're back. And they're--they're horrible memorials of God's grace, of God's love as showed to them.
28 Now, memorials... Now, in the days of Jesus on earth, the Jews had built a temple as a memorial. And they had showed Jesus how goodly that temple was built. And he said... It taken forty years to build the temple, about eighty years altogether. For forty years they were cutting out the stones in different parts of the world. Forty years in its construction, not a buzz of a saw or sound of a hammer...
But you know, even Jesus said, "There take no looking at this, for I say unto you that there will come a time when there won't be one stone left upon the other," one stone upon the other. Just before He said these great memorial words, "Heavens and earth will pass away," temples will pass away; memorials will pass away, "but My word is the everlasting memorial."
29 The ark has rot years ago; the tombs of the prophets has fallen in. And all the different memorials have decayed with, hoary time had washed away the stone, but God's Word remains just the same, beautiful forever and forever, just as lively and fresh tonight to the believers of this day, as It was the days that It was spoke.
No wonder Elijah, this morning in our--the message that our brother gave us, when they wanted to build a great school for the prophet as a memorial, but Elijah chose a better thing: a miracle of God to rise up a fallen instrument and make it swim on the water. It was the Word of the Lord. And much better is he tonight who will receive the Word of the Lord in his heart for a memorial, than those who would try to erect some great memorial.
30 Not long ago when I heard, when I was in Italy, I heard of Mussolini, and that great statue of forty something feet high, that he'd built as a memorial to athletics, as he was an athlete. And I wanted to find that memorial. And you know, it had been blown into powder by a big blockbuster.
I stood at about two, three years ago on the place where pharaohs of Egypt had raised up great shrines and idols, and I... They tell me that you'd have to dig twenty feet under the earth to find even the ground where those memorials stood. I stood where Caesar Augustus, where the Herods and the great of Rome, and I went on the street and were he used to go down the street from the palace, and it's about twenty-five feet beneath the earth. Them memorials is gone. But that living Word of God still remains just the same and just as valuable. That's a memorial.
31 So I say today, brother, the things that you do, the words that you say, how you treat your neighbor, and what you do about Christ, will be a everlasting memorial. You might have a fine home to leave to your children; you might be working for some livelihood to leave to your children. But I'd rather leave them the Word of God than anything else. Those houses will vanish. That's perfectly all right; that's good. I have nothing against it. But don't do those minor things and leave the great things undone (You see?), because the Word will--the house will perish, and the people will perish with it; but the Word of God will raise them up in the last days and give them Eternal and Immortal Life again.
32 And now, in order to make an estate like this, God's eternal Word... I think of this old song we used to sing here years ago.
Time is filled with swift translation,
Naught of earth unmoved shall stand,
Build your hopes on things eternal,
Hold to God's unchanging hand.
When our journey is completed,
If to God we have been true,
Fair and bright our home in glory,
Our enraptured soul shall view.
How much better it is to look out in the face of the setting sun when your veins are cooling in your body and your children standing around the bed, to know that you got a memorial built that, "Honey, someday daddy will meet you on the other side."
I'd rather have that when the doctor says, "Billy, there's nothing more can be done for you."
And I see my kiddies and I kiss them good-bye. I say, "But daddy's not dying, he's going to a rest, to a place. For if this earthly tabernacle be dissolved, I have one already waiting."
What a memorial to speak out of. I'd rather do that in the face of my children than to say, "Honey, I've got a million dollars in this bank and a million over here in this one for you." I'd rather leave that testimony.
With partings leave behind us
Footprints on the sands of time;
Footprints, that perhaps another,
Sailing over life's solemn main,
For a forlorn and shipwrecked brother,
seeing, shall take heart again.
Absolutely, leave them for a memorial, your testimony.
33 How I'm thinking tonight of an old man laying yonder, in his last hours of this life, called the other day and wants me to preach his funeral, Paul Rader's tabernacle. That's my good friend F. F. Bosworth, a godly saint going to meet his Maker. And he said, "This is the happiest time of my life, Brother Branham." He said, "I'm so happy to know that I'm going to meet Him; I can't hardly sleep at night."
I've heard of Mrs. Aimee McPherson, no disregard to a wonderful woman. I've seen marks and this and that. I've seen marks of Smith Wigglesworth, and Doctor Price, and many of those great men, but not one mark did I ever hear anyone say about F. F. Bosworth. God, let my end be like that: a memorial of the grace of the Lord Jesus Christ.
34 I think of E. Howard Cadle up here not long ago, when he was laying across the floor as a drunken sot and the--and the flies a blow in his mouth. And his dear old mammy down yonder had prayed, and believed, and held onto God for her drunkard boy. There, when he left the world, he left a testimony and a memorial of the grace of Almighty God that's sufficient. When God's Word is placed to him in prayer, God's got to answer for that.
35 God's building a church as a memorial, a memorial of His sacrifice. Christ never come to earth to die in vain. His death will not be in vain. God's able of these stones to rise children to Abraham. If people won't live in it, they won't take it under consideration and realize what a great gift that God's give them, God's able of the stones to rise children to Abraham. Truly, He will do it.
And when I think of that, and think of the great price that He had to pay. Now, good... Everybody wants everything free, wants every... That's the American way of life today: get everything you can for nothing. Brother, you get nothing that's worth anything for nothing; you pay for what you get. That's right. You have to pay for it, and it comes dear. And your salvation comes dear to God. It cost His only begotten Son to give Eternal Life to every man and make him happy tonight and live for things that's worthwhile living for. Not for to leave something to our children, no inheritance can be left greater than the salvation of our Lord Jesus. Certainly, it's not.
36 Now, great prices is paid. Time testing must come on. It's time-tested memorials. And the only memorial that's ever been tested right, has been God's Word. Oh, infidels has tried to put it out. They've done everything they could do, but It will never be passed away. It can never fail.
Abraham, when he received that memorial of God, "You're going to have a baby by that woman, Sarah," twenty-five years he believed it with all of his heart and denied anything contrary to it, for he knew that God would keep His Word.
Infidels today they rise and try to smear out the Bible. Before you could stop the Bible, you'd have to stop time, before you could do it. Every atheotic work, or every atheotic people, every communistic people, and whatever they are, every Buddha, every Jain, and every Mohammedan has to witness the birth of the Lord Jesus Christ every day. Every time you sign a letter (amen), every time you write the date, you witness that God sent His Son nineteen hundred and fifty-seven years ago. Brother, you couldn't do it, it could never be. "Heavens and earth will pass away, but My Word shall never pass."
37 Some time ago I was in New York, went out on a little island to the Statue of Liberty which was given to the--by the French government, to the United States many years ago. And in the hand is a torchlight. We went up to that arm. There's a window there, and where this great light was shining, I noticed down along the side was a bunch of little sparrows, and they were all dead, laying along the side. And I said to the guide, "What's those sparrows? Did they get electrocuted?"
Said, "No, sir, we never picked them up yet this morning." Said, "Last night there was a storm, a great storm come across the bay here."
I said, "Yes, sir, I know that."
He said, "The little fellows got caught in the storm." And said, "When they got in this light, they tried to beat the light out. See, they just hit against this glass and beat." And said, "Instead of using the light to go to safety, they tried to beat the light out."
38 And then the inspiration struck me. That's right, men and woman who are trying to beat out the Light of God are just beating their brains out, and are not... Why don't they use it to go to safety in the stead of beating their brains out trying to deny it, and say, "The days of miracles is past. There's no such a thing as Divine healing, old heartfelt salvation, these things." They're just beating against the post. As long as they do it, God's great church is moving on and upward just as hard as it can do.
People rise up and claim to be this and that, and fail, and so forth; but the Church of God moves on. And the Word of God moves on. She's made out of the right kind of material.
39 Not long ago down in Australia, the great Australia, which is under the British Crown. Is like South Africa, just across the way to Australia. Down in Sydney, there's a big city that comes around the bay there. Brother Beeler would probably know more about it than I would. However, they wanted a bridge to build, span from--from North Sydney to South Sydney. They had called all over the country to get architects, bridge--bridge builders to come down to build this bridge. None of them would take it. No one dared to take it.
As soon as they got there, they found out that the bottom of that sea was shifting sands; it was quicksands. And nothing would stand. And they tested it, and sounded, and went on. They said, "No, we wouldn't even undertake to try to build such a bridge. It cannot be done."
40 After while a young architect from up in England come down, famous man, reputable man, had a good reputation. Oh, I like that. I like a man with a reputation. Oh, you don't have to be a big man; you can be a pauper that lives in a attic and have a reputation far better than a potentate. Absolutely. You don't have to be rich; you can just have a reputation. It declare your reputation. What you are makes you what you are; it gives you your reputation. And you're known by your reputation.
41 This man went down there with a wonderful reputation. He looked the situation over. He walked the banks for a few days. He studied it; he tested; he sounded; he looked around. After while he went to the mayor, said, "I'll take the job."
"Why," he said, "sir, you know what you're taking?"
He said, "I thoroughly understand."
He said, "Well, this great architects, as American architects, and architects from all over the world, bridge builders has come here, and they're afraid of the job."
He said, "But, sir, I'm not afraid of the job. I'll take it." He said, "I realize that I have a worldwide reputation as a bridge builder, but I'll stake my reputation, for I can build it."
42 Oh, he had a vision. Before a man can make a reputation he has to have a vision of what he's doing. Oh, blessed be the Lord. That's the reason you--there's a heaven to go to. That's the reason we can have a reputation as a Christian. We know what material is in this building. That's right. The Blood of Jesus Christ is in this building. That's right. His stained Blood has washed away all sin. He took me from the alleys of hell and made me His servant; then I believe in Him. So I passed from death to life, and every believer has did that, because that they got confidence and they believe in this great Builder, in this great Architect.
43 Now, when the man did it, the first thing he did to be sure that he was right, he went down there and he said, "Now, before we get this bridge started, we got to go to solid foundation. We've got to go." He knew that down beneath that sand the breast of the earth was there which was solid rock. What did he do, but get great big pumps, and got in there and set great tubes down, and he blowed the shifting sands with these pumps until he blowed it plumb down to solid rock. When he got her on the rock he anchored these great big bolts in there and got it ready. And he blowed out each one.
44 And then He went over and got around him the very best architects that he could find, the best scientists, the best equipment. He sent away and got steel for his bridge. When he did it, he would not put one piece of steel, not even one bolt, until it was scientifically tested to see if there was any blows in it, to see if there's any little air holes, where in the foundry where they had made it and molded it, to see if it was tested right. Oh, what a--what a memorial that would be if--to his reputation as a bridge builder.
45 If he went to that much trouble to be sure that the bridge would be safe, how much trouble do you think God went to, to be sure this church would be safe? Yes, sir. There's a memorial to the death of Christ; that's His church. Some people don't want to live it; some people will. But it's a testing time; God's testing people today for His memorials.
A lot of times people say, "Oh, I'm so tempted." Blessed be the Name of the Lord for the temptations. "When I am weak, then I'm strong," said Paul. "Every son that cometh to God must first be tried and tested." And these testings are more sweeter to you and dearer to you than precious gold. It's testing time.
46 Long years ago before they had the smelters, they used to take the gold, and how they would know how it was right or not, with all the sludge was out of it, all of the iron pyrite (that's fools gold), all the fools out of it, they--beaters beat it, and beat it, and turned it, and beat it, and turned it until the beater sees his reflection in the gold.
That's the way God does His church. He gives you trial after trial, test after test, trial after trial, test after test, until the life of Christ is reflected in your life, until you become peaceful, sober, meek, gentle, humble, ready, submissive, willing, turn your head from the things of the world and looking straight to Calvary to the One Who's doing the beating. Many times you think it's strange because fiery trials, and sickness, and persecutions; it's only done to test you, to get the dirt out of you, to get the sludge out of you, to get the slowness out of you, to wake you up to the place where you can look and see the reflection--or men can see the reflection of Christ in you: Christ in you, the hope of glory.
47 He tested every piece. Finally he... Before he put a bolt on, he tested it. He tested everything. Then when he got it all done... Now, the scoffers stood by and said, "It will not hold up. It can't do it."
That's what they're saying today. "This here Holy Ghost religion you're talking about, it won't be long, that tree will burn down." But it don't burn down. Oh, the--the fire only waters it. It only gives us new hold. It only--it only strengthens it, every trial testing. Every time a wind hits a tree and shoves it back and forth and back and forth, it only loosens the roots, so it can go deeper and get a better hold. Every time sickness strikes your home, every time trials strikes your home, every time the neighbors say something bad about you, it's only shaking you, loosing you up, so you can get down and get a better hold on the eternal Rock of God's unmovable Word. That's how God does it; He sends those trials to test you, to prove you, to shake you up, and to give you a new hold.
48 Then, we find out, when he got all that done, the critics stood by and said, "It can't work." But what the architect knowed his bridge would hold. He knowed it would, because it would been tested.
That's the reason God said, "I'll have a Church without spot or wrinkle." Amen. She'd went through the test. And every child that comes to God must be tested.
49 On that great memorial day when they was going to--when the two sides... They started from both sides; when they met in the middle of the bay, the man who built it, he said, "I'll not ask any man..."
The architects all stand around and said, "As soon as any vibration hits that bridge, she'll go right straight down. It'll be dangerous."
No insurance company would give him insurance on it. He didn't need any insurance; he said, "My bridge will hold." He had confidence. Now, he must test it because his reputation is at stake. Certainly it is. And if it did hold, it would be a memorial.
That's the reason I know that old time God, heartfelt salvation will hold. The reputation of Christ is at it. He will not give us just something to build a church out of, not man-made theology, not upon some school experience, or build some seminary, as they wanted to this morning to educate preachers. The real preacher comes from the seminary of God's grace, God's calling. And it's time-tested. That's right. It'll hold. God's got confidence in you. We got confidence in Him. The bridge will... The old poet said, "My anchor holds within the veil, in every high and stormy gale, my anchor holds within the veil." We don't know what's a holding, but something's holding. That's right. She's anchored yonder in the haven. And there's a rope of salvation that holds the human heart, that a man's that's ever been borned again is passed from death unto Life, all the devils out of hell couldn't make him doubt it. There's something holds within there. Let her rock. Let her shake. Amen. She'll hold every time, because it's in Christ Jesus.
50 Then this man said, "I'll not ask no one." But said, "I'll go myself."
The mayor of the city walked out and said, "Mister, I certainly have confidence in your bridge."
He said, "If you have confidence in my bridge, follow me." All right, put it to a test.
The mayor said, "My car will be setting there on that certain morning; I'll go with you."
The railroad company called up and said, called and said, "Sir, we've got confidence in your bridge, we'll have..."
Said "If you got confidence in my bridge, bring out four full locomotives, stand on the bridge. You've got confidence, follow me. If you believe it's tested and tried, you believe it, come, go with me."
51 And many of the people wrote him letters to see his courage. That's what men looks for, is man of courage, not a little wishy-washy something. If you think you can get by by going to church and saying amen once in a while, and shouting a little bit, put your name on the book, and go back and live like the devil, your own works prove what you are. Your characters prove it out. But God... The world wants to see men that's courageous, somebody with courage who will stand out as a memorial of the saving grace of Jesus Christ. That's right.
52 The day when the bridge started, the rest of them come back, said, "Get ready; get your cameras ready," to all the newsmen, said, "because that bridge will fall."
That young fellow walked out there on that bridge, set his car down, looked back down, and seen them locomotives all lined up, and seen the Mayor there waving to him; he looked; he seen tens of thousands of footman standing back there ready to march with him, said, "Strike up the band." Brother, when the bands went playing, the whistles went to blowing, the horns went to going, I mean, there was an awful vibration taking place. But he walked right across that bridge and she never moved. Why? He took the forefront, 'cause if she was going to fall, let him go with it.
53 And Jesus Christ came from heaven to glory, from glory down here to build a Church. And the material that He's putting in it is time-tested material. You might come to the altar and make a confession, but when He finds blow holes and everything else in to where the world's blown the maggots in you, and so forth, you cannot stand; He just pitches you to one side. God wants a time-tested church, not somebody's a Christian today and a backslider tomorrow, and is in-and-out, up-and-down; He can't place you nowhere.
But He's got a church that's tested, went through the trials, through losses, through sickness, through sorrow, through death, and still standing with a testimony. That's the man. Yes, that's the man He's looking for. I don't care if you're a pauper; I don't care if you're a beggar. I don't care if you're a ragpicker. Whatever you are, God puts the test to you. He's looking for time-tested material.
54 I believe one of these days when that great church... When science says, "How can it lose? Gravitation will hold you to the earth..." Now, I feel religious. Let me tell you, that time-tested church will come into existence someday. There may be half of them sleeping in the dust of the earth. I don't know where they're at; but God's got His material all tested. One day He's coming to take the forefront (Hallelujah.), right through atmospheres, and stratospheres, and spheres, and spheres, into the Presence of Almighty God, He will go with a time-tested church. That's a memorial to His grace. That's a memorial that God gives Him.
55 "No man can come to Me except My Father draws him first." And every man that comes to Christ is a love gift from God, and Christ puts him to the test. And if he stands the test, He puts him in the bridge, tightens him down, gives him a position, and sets him there, knowing that he will hold to the end road. Amen. Time-tested material: "Upon this rock," not upon some rock of fanaticism, not upon a bunch of emotion, not upon a bunch of church theology, not upon some denomination, but "upon this solid Rock (Christ's Word) I'll build My church; and the gates of hell can never prevail against it." It'll be there; it'll be a memorial of His grace in the presence of the Angels.
56 When the Angels question Him one day, "Why did you go to earth," He will come back and present that church without fault, without spot, without wrinkle. There's the material. There's the thing, His reputation. He must do it. That bridge builder had to build the bridge. He must do it or loses his reputation.
Christ will have a Church. And He must do it because He came to the earth and become flesh and dwelled among us and became sin that we might become righteous. He become us, that we, by His grace, might become Him. He came to take our place as a sinner, to let us have His place as sons and daughters of God in the presence of His majesty. What a grace of God. How could we say them words are not right. "Heavens and earth shall pass away, but them words will never pass."
Little blind Indian boy a few nights ago, blind since he was three--three or four weeks old, received his sight, normal, then walked off the platform. What was it? It was a time-tested memorial of the power and grace of Jesus Christ. Blessed be His holy Name. Time-tested, trials, troubles, shakes and pull, it's only to find the blows in you, to see if there's any there. It's God shaking you and trying you.
57 Some time ago, the great Caesar Augustus, after a great famous battle, and had won a great victory, he--they was going to give him a celebration in Rome. And he said to them, "I want some man to ride, some worthy man to ride by my side while I'm doing this." Said, "I want some man to share these blessings with me."
And all the... It went through the camps. All the officers trimmed their plumes, and polished their swords, and made their armors real bright, and everything, and practiced standing straight in a certain salute to their king and so forth.
And each one walked up, their big armor before him, as he set out there on his throne watching. And there come up, officer with his big fine plume just featheredged stood and made his salute. Caesar shook his head and he walked away. Another one come up, made his salute; Caesar shook his head and walked away, time after time, soldier after soldier.
58 Finally way down along the line come a little footman. He didn't have any shield to polish; neither did he have a plume to trim. But he walked up in front of Caesar; he didn't even know how to make a right kind of a salute; but he just bowed his head and walked away. Caesar said, "Wait a minute, who are you? Come back here." He walked up there; he looked at him, just scars over his face, and cut, and disfigured, and crippled up. Said, "Where did you get them scars at?"
He said, "Out in the battle fighting for my lord Caesar."
Said, "Climb up here and set down by my side. You're the one that's been tested and proved."
59 Brother, it's not plume trimming time; it's not educational days; it's time-testing time. It's a time that God is testing His church to find the battle scars of hard trials and fights and battles; that's the one who will ride by His side.
How Elisha was tested and proved before he could wear a prophet's robe. How Elisha throwed that robe around his shoulder, how he must be the right man. Elisha watched him there in the field when he was plowing. God said, "That's the man. That's the man that can wear that garment. That's the man that can wear that robe. He can take your place." Blessed be the Name of the Lord.
60 How His all seeing eyes a moving over the earth trying to find some man that'll wear that robe that he talked about. "Can you drink the cup that I drink? Can you be baptized with the baptism I am? You can," He said to them. So we today as a church, are to put on the robe of Christ, the whole armor of Christ, the whole shield and buckler and armor, that we might stand blameless at that day. He's looking for time-tested memorials as He can say, "There's my servant. I've tested him; I've tried him; I've put him through like Job. He still proves a hundred percent." God, be merciful to us, that we can take God at His Word and be time-tested memorials. Let us pray.
61 Blessed Father, we thank Thee, most holy God, from the very depths of our hearts for time-testing. Every trial, we do not feel bad about them, Lord, but we're grateful that Your grace was sufficient to help us through these great times of trials. As the men tonight, how it thrilled the audience when he mentioned "Amazing Grace." And when we got to that certain verse, "Through many dangers, toils and snares, I have already come; it was grace that brought me safe thus far, it's grace that'll take me on." Oh, it thrilled the people's heart. We believe it was lining up with the message tonight, that it was a time-testing. "Through dangers, toils and snares." It was to help the Christian, the one who's examining himself now and know that he's stood faithful by the grace of God. It was to bring shame to those who has falls and ups-and-downs, and cares not, and loose living, O God, not even a battle scar to show the battle...
We pray tonight, Lord, that You'll sanctify the church by Thy great holy Blood, and clean out all that blows, and all the weak spots, and--and all the foul threads. Run through the machine again and--and retap them out, Lord, and--and make them material. O eternal and blessed Father, hear the prayer of Your servant.
62 And while we have our heads bowed, if there would be such a person here tonight that would feel, that God in His testing time, has never found you faithful at the post of duty... When arguments come up, or do you jump right in and partake of them? When quarrels come up, when indifference, when differences in the church comes, do you take sides with cults and cliques and so forth like that? Do you listen to gossip on the streets and around the places? If you're guilty of that, you've been blowed through by the devil's blows. Let's go back to the furnace tonight and be remelted again, and come out without them in us. Let God thread us down and get us ready for this great bridge to take its rapture. If such a person is here and would want to be remembered...
63 You say, "Brother Branham, how can I know that this immortal, eternal memorial will stand?" I will quote to you His Word according to John 5:24. "He that heareth My Word (not "goes to my school.") He that heareth My Word, and believeth on Him that sent Me, has Eternal Life, and shall never come to the judgment; but is passed from death unto Life."
Can you hear His Word calling you tonight? If you can and like to be remembered in prayer would you raise your hand, say, "Brother Branham, just pray for me. I want to be the right kind of material, that when Christ brings His church out that I'll not be..." God bless you, sir. "I'll not be shaky about it. He will place me right in church." God bless you, young man. Now... God bless you, sister. "I want to be..." God bless you, brother. "I want to be the right kind of material." God bless you, little one back there. God bless you over here, my dear brother. "I want to be found as real material. I want to be able to give the testimony of what hope that lies within me, the hope." God bless you, sister. That's good; that's right.
64 "What does it do, Brother Branham, if I raise up my hands?" You passed me from death to Life. That's what you do. You break every law of gravitation right there. See, if you was just a wax figure setting there, you could never raise your hand. You couldn't do it. But it goes to show there's a spirit in you, a spirit. And that spirit has heard the Spirit of God talking to you. And that spirit that's within you has made a decision. So it defies science; it defies gravitation; it comes up, shows there's a spirit if you can raise your hand. If you were dead, you couldn't do it.
But you've come to life. Something's happened. If you're dead in sin and trespasses, God can't speak to you no more, your hand will stay down. If you're not dead in sin and trespass, and God can speak to you and you receive life, you raise your hand. See, shows the life has made a decision. You've accepted Christ. You've passed from death unto Life if you mean it.
65 Mean it now as you raise your hand, saying, "God, be merciful to me. Make me what I ought to be, and I'll serve You all my life. I want to be found ready at that day." Blessings on you, my dear brother back there. God bless you, young fellow. God bless you there, bro... God be with you. God bless you, honey. All right, someone else? God bless you here, Brother Roy, and the Lord be with you, yes. "Lord, find me worthy. Find me worthy." God bless you, my brother, way in the back. Certainly God sees you. Be glad. Someone else want to be remembered in the prayer just now, "Make me..." All right, let us bow...
1...a ako sa to odvíja cez Bibliu, tak, ako sme zobrali knihu Zjavenia a knihu Exodus a Genesis. A teraz, prišiel som domov na lov veveričiek. Úprimne povedané. To je všetko, chcem byť úprimný. Brat Borders, kedy ty ideš? Zajtra? V poriadku. Tak my milujeme prísť domov v tomto ročnom období, tak to... Chcem si odpočinúť.
Schudol som dvadsať libier, odkedy som vás naposledy videl. Postavil som sa na váhu, keď som opustil toto zhromaždenie, vážil som stošesťdesiatpäť, a keď som sa vrátil, vážil som stoštyridsaťpäť. Tak, cítim sa, akoby šaty na mne viseli. Tak, stratil som veľa na hmotnosti. A jedna pani dnes, ako vychádzala, milá sestra, ona povedala, „Brat Branham, modli sa, aby som tiež mohla schudnúť.“ A tak trošku tvrdšie, tak som jej povedal, „Len poďme spolu a tvrdo kážme.“ Tak to je všetko, čo ja viem. Ja určite chcem, aby to išlo dole. Ale naše ťažkosti a skúšky sa skoro zakončia.
2Rozmýšľal som o starnutí. Viete, o dva roky budem mať päťdesiat. Ó. Pamätám sa, keď Frankie Webber vložil... On je asi o dva roky starší odo mňa. On tu vložil štvrť dolára ako svoju obeť na narodeniny a ja som žmurkol a pomyslel som si, „Ó, Frankie Webber dvadsaťpäťročný, štvrtina zo stovky.“ Teraz je to polovica. Netrvá to dlho, či áno, ide to rovno ďalej.
3Nezostaneme dlho. Len dnes ráno, keď náš milovaný brat priniesol to pozoruhodné posolstvo, som si istý, že sme sa všetci z neho tešili, a stalo sa mi, že som rozmýšľal o niečom, keď tam on kázal. Rozmýšľal som, „Možno mi na to Pán dá nejaké miesto Písma.“ Dal som mu čítať jedno miesto dnes večer z Božieho požehnaného Slova. A teraz, ja... Budem hovoriť len zopár minút a potom sa budeme modliť za chorých, ako obyčajne.
A v stredu večer, túto nadchádzajúcu stredu večer, ak Pán dovolí, rád by som začal v knihe Židom a vzal knihu Židom ako lekciu a potom možno v nedeľu ráno alebo v nedeľu večer by sme v tom pokračovali, potom nasledujúcu stredu večer by sme to možno zobrali znovu, jednoducho by sme pokračovali v tom, ako sa to odvíja cez Písmo. A sú niektoré veci, ktoré som si všimol v cirkvi, tak ako prechádzam okolo, že si myslím, že by mali byť tak trochu vyučované, vy viete, veci, o ktorých sa zdá, že trochu oslabujú. A myslím, že by sme ich mohli vziať tam v Židoch; to je veľmi dobrá kapitola, veľmi dobré miesto na čítanie.
4No, brat Neville, išiel som... Prišlo mi to na myseľ, ako som išiel dolu, a mám tu práve Nový zákon. A čítam z Collinsovej Biblie; má väčšie písmená. Potom, čo mám takmer päťdesiat, musím to odtláčať veľmi ďaleko od seba, aby som čítal tie skutočne veľké písmená, toto je jednako zlé svetlo. A ja môžem ísť na slnko a stále to čítať, ale keď tie svetlá trochu zoslabnú, musím to odtlačiť ďalej.
A lekár mi povedal, že zakrátko budem musieť mať nejaké okuliare na čítanie. A spýtal som sa ho, či sú moje oči zlé, a on ich otestoval a povedal, „Nie.“ Desať na desať, to je nanajvýš dobré. Dvadsať na dvadsať je normálne a pätnásť na pätnásť je lepšie a desať na desať je... To je všetko, čo on mohol prečítať, tak ja som to mohol prečítať, z akejkoľvek vzdialenosti on chcel. Niečo vyložil a ja som to začal čítať, a keď sa on priblížil, ja som začal spomaľovať a spomaľovať. Zastavil som sa, keď to priblížil, na asi takúto vzdialenosť. On povedal, „Ó, máš viac ako štyridsať rokov.“
A ja som povedal, „Áno.“
On povedal, „No, prirodzene, tvoje očné buľvy sa splošťujú.“ Povedal, „Ak budeš žiť dobrý dlhý život, obdržíš svoj druhý zrak, dúfam.“ To je, keď začneš znovu čítať.
5Ale viete, ja som len rozmýšľal, „To nie je príliš ďaleko od toho, len malú chvíľu.“ Brat Tony, to je zlé, či nie? Nie, nie je. Je to požehnaná vec. V jednom zmysle starnem a v druhom zmysle mladnem, pretože idem do toho mladého, nesmrteľného, požehnaného tela, kde je to... Brat, tam nikdy nebude nič zlé. A ja len žijem pre ten čas; bude to nádherné.
No, pred tým, ako prečítam ten záverečný text, len slovo ku Nemu, zatiaľ čo skloníme svoje hlavy.
6Veríme, Všemohúci Bože, že Tvoj zámer pre Tvoje deti je, aby boli šťastné. To nie je ten úmysel ohľadne nás, aby sme boli zamračení a smutní, pretože je napísané, že „Radostné srdce robí dobre ako liek.“ A my milujeme radovať sa z Tvojich požehnaní a z toho, že máme toto veľké spoločné obecenstvo. A ako my, ako veriaci v Tvoje Slovo, máme obecenstvo okolo toho Slova. To je to, kvôli čomu sme sem prišli, To nie je len počuť nejaké posolstvo, ale uctievať a mať obecenstvo s Tebou skrze čítanie a kázanie Slova. Teraz, Pane, Ty nás nesklameš. Som si istý, že Ty nás požehnáš v týchto hodinách. Požehnaj nášho šľachetného a dobrého pastora, Pane. Prosíme, aby si bol s ním. A ako som si ho všimol dnes pri kázaní a videl som ho, ako sa usmieva, keď spieval tú pieseň „Moje ťažkosti a skúšky sa skoro skončia.“ Tie sestry a ako to oni spievali pod tými prístreškami a v stanových zhromaždeniach, a to sa skončí v jednom z týchto dní a potom pôjdeme do toho nádherného odpočinku.
No, Otče, požehnaj nás, ako budeme čítať Tvoje Slovo, a ako sme ho už čítali, a obživ ho v našich mysliach a srdciach a hovor ku nám dnes večer. A keď sa tá služba zakončí a my začneme odchádzať do našich domov, nech povieme, „Či nehoreli v nás naše srdcia, ako ku nám On hovoril na ceste.“ Pretože to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.
7No, s takým skutočne dobrým evanjelizačným posolstvom, aké sme mali dnes ráno a ja som rozmýšľal, že... Viete, brat Neville hovoril o tom, ako je možné dávať deťom viacej jedla, ako je potrebné, čo sa vám môže stať. Ale teraz, dnes večer, my chceme hovoriť trochu k cirkvi. Toto je len také hovorenie ku cirkvi. A ja by som chcel čítať ďalšiu časť z Písma v Novom Testamente, Matúš 24. kapitola a 35. verš, Ježiš hovorí.
Nebo a zem pominú, ale Moje Slová nikdy nepominú.
8Moja téma dnes večer je „Pamätníky... Časom testované pamätníky Božie.“ A mám zopár oznamov ohľadne... Verím, že som to urobil pre... A niektorý... Tu, ohľadne zhromaždenia, ktoré začne so Židom 1. kapitola v stredu večer, ak Pán dá. No, dôvod, že to musím takto zmieniť, moje zhromaždenia, mohol by som byť na jednom mieste a On ma zavolá na iné miesto. Ja len musím ísť tak, ako ma On volá, viete. To je ten dôvod, že ja nemôžem byť ako brat Oral Roberts a tí ľudia, ktorí si naplánujú svoje zhromaždenia dva alebo tri roky dopredu a „My budeme tam.“ A tí veľkí statní mužovia viery, oni majú svoje posolstvo. Ale moje posolstvo je jednoducho, kde Boh posiela, či je to tu, alebo tam, alebo kdekoľvek to je; ja musím ísť, keď On posiela. A to sú dve odlišné služby, ale ten istý Boh, ten istý Boh.
9Včera som sa zamýšľal, ako som sa rozprával s mladým susedom, a on povedal, „Vieš, istý pastor,“ on povedal, „on je taký úžasný človek.“ Povedal, „Manželka a ja sme sedeli v našich pyžamách,“ a on povedal, „asi o jedenástej večer, on prišiel a zaklopal na dvere, povedal, 'Idem len okolo, aby som si dal s vami šálku kávy,' vidíte?“ A povedal, „On prešiel cez ulicu ku ďalšiemu susedovi a oni sa už chystali do postele, on tam zjedol nejaký koláč. A len...“ A potom on povedal, „Jeho—jeho... Mal malú biblickú školu pre deti. A tam mal tak veľa detí, on a jeho manželka, až tak, že museli vonku postaviť stany, aby mohli ubytovať tie deti.“
A ja som sa vrátil, musel som rozmýšľať, „Viete, to je v poriadku, to je úžasný človek.“ A ja myslím, že brat Fleeman, ktorý je tu, myslím, že jeho chlapec tak chodí; je to malý zbor viery Luteránov, tu hore, úžasný muž a jeho manželka. Oni robia veľkú prácu pre Pána.
10 A ja som rozmýšľal... Musím poumývať svoje auto a bol som znechutený, rozmýšľal som, „Prečo to ja nemôžem robiť?“ Vidíte? Ísť naokolo a priviesť všetky tie deti, aby ma nasledovali. Ja mám rád deti. A prečo nemôžem ísť z domu do domu a takto z miesta na miesto? A niečo mi len povedalo, „Ty si nebol pre to povolaný.“ On robí to, čo mu Boh povedal, ale my musíme mať niekoho, kto sa tu postaví tak, ako Oral Roberts a oni, ako Jozua s mečom, s posolstvom viery a vyslobodenia. A vidíte, musíme mať takých, ktorí môžu mať ten druh, a iný môže mať toto; ale všetko ide spolu, aby to urobilo jeden veľký útvar; to je Božia cirkev.
11Pred chvíľou som sa rozprával s jednou mladou dámou, ktorá bola znechutená a zlomená v srdci. A ja som sa jej snažil povedať o tom, ako žena a muž nie sú oddelení, oni sú tou istou osobou. Človek učinil... Boh učinil človeka tými dvoma, mužom a ženou; on bol človek. Je to tak. A On ich oddelil v tele a učinil ich odlišnými, ale spojil ich spolu a vychovávajú deti ako jedno. A tak, ten muž, ten statný a taký typ a žena je tá milá časť človeka. Tak oni sú spolu. To je... Boh ich oddelil, ale oni obaja boli jednou a tou istou osobou, m-u-ž; a žena je nazvaná „mu-žena,“ je to tak, pretože ona bola zobraná z muža. Ona je časťou muža. Ale v živote tu v tele, oni boli oddelení; v duchu sú oni jedno.
12A hovoril som o tom, ako muži strácajú náklonnosť ku svojim manželkám a nemilujú ich, ako vtedy, keď oni boli miláčikmi, hanba vám. Mali by ste ich milovať; ona je vždy tvojím miláčikom. Absolútne, to je tá časť, ktorou ona má byť. A ty by si s ňou mal takto zaobchádzať. Ó, nikdy nedovoľ, aby tie malé medové týždne prestali, pretože to neprestane v nebi. Tam to bude jednoducho dokonalá jednota. Je to tak. To je všetko...
Zdá sa, že niektoré ženy by na to mali povedať amen, či nie? „Nikdy mi nedáš počuť... Vždy nakričíš na ženy a takto rozprávaš.“ Sestra Hickersonová, prečo niečo nepovieš, alebo niekto tam vzadu, povedzte... Povedala si? Vďaka ti, sestra Coxová, to je veľmi dobré. Brat Cox, to je pre teba, kdekoľvek si teraz. V poriadku. Áno, tak veru. A nikdy by sme nemali zabudnúť uctiť jeden druhého; vždy buďte miláčikmi; nikdy nedovoľte, aby to prestalo.
13Pred nejakým časom ku mne prišiel katolícky chlapec, jeho manželka od neho odišla. On povedal, „Billy, ja to nenávidím, že musím prísť ku tebe; Ja som katolík a ty si protestant.“ Povedal, „Jeden kňaz ma pred chvíľou vyhnal z môjho domu.“ A ja som povedal, „Čo sa s ním deje?“
On povedal, „No,“ on mi povedal, „Ja trochu pijem,“ a povedal, „po večeroch, ťažko pracujem.“ A povedal, „Moja manželka si myslí, že by som mal prísť každý večer a bozkať ju a objať ju a urobiť to práve tak, ako keď sme sa chystali zosobášiť.“ Povedal, „My sme zobratí a máme zopár detí.“
A povedal, „Ak my... To je čas...“
Povedal som, „Hop, počkaj chvíľu, chlapče, mýliš sa; mýliš sa. To je tak isto, ako to bolo pred tým, čo ste sa zosobášili. Vidíš. Vždy na to musíš pamätať.“ Povedal som, „Ona má teraz štyridsať, a to je čas, keď ona skutočne potrebuje tvoju pozornosť.“
14Tak oni mali súdne pojednávanie ohľadne rozvodu a on povedal, „Neviem, čo mám robiť.“ Povedal som, „Choď, zavolaj jej. Ak by som tam išiel ja, ako protestant, ona by ma neprijala, ale ja...“ On povedal, „Ó, ona ťa má rada.“ A ja som povedal, „To... Choď len a zavolaj jej a povedz jej, že si zmenil svoju myseľ.“
A tak nasledujúceho dňa som zavolal sudcovi a rozprával som sa s ním. A povedal som tomuto chlapcovi, povedal som, „Budem sedieť rovno tam dolu pod tým pódiom, kde ťa bude sudca pretriasať. Ja sa budem za teba modliť. Nepovedz jej o tom.“ „V poriadku.“
Tak som bol tam dolu a modlil som sa, po chvíli som počul nejaké malé klopkanie, ako niečo išlo dolu schodmi, a tu oni prichádzali v objatí a usmievali sa, viete. On povedal... Ja som povedal, „No, dobrý deň.“
A on povedal, „Brat Branham, to už je nejaký čas, čo som ťa nevidel. (Áno, tridsať minút. Vidíte?) Nejaký čas, čo som ťa videl naposledy.“
A ona povedala, „Reverend Branham, dlho som ťa nevidela. Som rada, že ťa znova vidím.“
Povedal som, „Vďaka. Prečo,“ Povedal som, „vyzeráte tak zamilovane.“
„Ó, povedal, „darí sa nám dobre, či nie drahá?“ Ona povedala, „Áno, drahý.“ A ja... Ona povedala, „Prídi nás niekedy pozrieť, Reverend.“
A ja som povedal, „Ďakujem veľmi pekne.“ Povedali, „Dovidenia.“ A ako odchádzali, ten chlapec sa obrátil a takto mi zamával. Boli tak šťastní...?...
15Je to tak, láska premáha všetko (Je to pravda.), jednoducho láska. Môžete mať všetky svoje znamenia a dôkazy, ale dajte mi len lásku; ona to pre mňa urovná. Ó.
Drahý zomierajúci Baránok, Tvoja drahá Krv
nikdy nestratí svoju moc,
Až kým celá vykúpená cirkev Božia
bude spasená, aby nikdy viac nehrešila. (Vidíte?)
Odkedy som skrze vieru uvidel ten prúd,
ktorý poskytli Tvoje rany,
Vykupujúca láska je mojou témou,
A bude až dovtedy, kým nezomriem.
Je to tak. Ó, nádherné.
16No, „Časom testované pamätníky.“ To, kde som dostal túto myšlienku dnes ráno, bolo z nášho posolstva v nedeľnej škole evanjelizačného posolstva, kde náš brat hovoril o Eliášovi, kde on chcel... Tí chlapci, tá škola prorokov, ako oni chceli vybudovať určitý druh nejakej veľkej školy. A to mi prišlo na myseľ a rozmýšľal som o pamätníkoch.
No, pamätník je veľká vec. My si ceníme pamätníky. A mnoho mužov v tomto živote sa snažilo zanechať za sebou nejaký druh pamätníku. Takmer každý človek to miluje robiť, umiestniť na svoj hrob veľký pamätník. To je všetko v poriadku, iste. Cením si to. To je v poriadku. A potom, mnohí sa snažia vybudovať veľké svätyne.
17Jeden pamätník, o ktorom by som sa chcel teraz zmieniť, je v Ohio. A tam bol jeden neveriaci; zabudol som jeho meno. Mám tú fotku niekde tam doma v mojej zbierke. Kde on bol tak silno proti kresťanstvu, až tak, že chcel, aby mu vybudovali pamätník po jeho smrti s jeho nohou na Biblii nasmerovanú takto dolu, a je tam povedané, „Preč s náboženskými poverami a vyzdvihnime modernú vedu.“ A keď on zomieral, povedal, „Ak som sa mýlil, nech z môjho hrobu vychádzajú hady.“ A keď on zomrel, oni ešte len vhadzovali tú zem do hrobu a zabili dve alebo tri veľké zmije. A dnes na tom cintoríne, jeden kazateľ to nedávno odfotil a priniesol a ukázal mi to, visiace reťaze nad jeho osudom... Cintorín je nádherné miesto. Ale jeho mohyla nie je nič iné ako mohyla hadov. A nezáleží na tom, dokonca až do jesene a zimy, hadi stále vychádzajú z jeho hrobu: pamätník. Bože nedovoľ, aby som kedy mal takýto pamätník, alebo ani nikto z vás.
18Tak, jednako sú tu pamätníky, veľké pamätníky. Rozmýšľam o Józuovi, udatnom bojovníkovi. Aký veľký muž to bol, ktorý vzal Mojžišovu zbroj ako vodca tých dvoch miliónov Židov. Mojžiš, ktorý bol vybraný, vyvolaný, oddelený pre službu a Józua, ktorý vošiel a zobral miesto toho muža, čo bola určite veľká vec do vykonania, aby chodil v topánkach tohto proroka, udatný bojovník, povolaný, predurčený a ordinovaný od Boha. Štyristo rokov pred tým, ako on kedy prišiel, Boh povedal, že ich vyslobodí a navštívi ich. A čo za bojovníka bol Mojžiš. Žiadny muž si nikdy nevzal Mojžišove topánky, aby ich naplnil, až kým to mohol urobiť Ježiš Kristus. A on sám povedal, „Pán, váš Boh, vám vzbudí proroka spomedzi vás, ako som ja. A stane sa, že ak nebudete počúvať tohto proroka a ktokoľvek nebude počúvať tohto proroka, bude vyťatý.“ No dobre.
19No, tento veľký pamätník... A Józua prišiel dolu ku tej rieke. A potom, čo Mojžiš zomrel, Józua sa postavil na jeho miesto. A Boh bol s Józuom. A On povedal, „Posväťte sa teraz, operte svoje šaty a oddeľte sa a nepriblížte sa ku svojim ženám a na tretí deň Boh niečo urobí.“
Ó, ja... Jeden z týchto večerov, alebo na nedeľných zhromaždeniach, chcem kázať na ten tretí deň a ukázať vám, aká moc je v nich—v tých troch. Spomenul som to dnes ráno v modlitbe. Každý mal tri veci, podľa čísel Biblie. No, „Na tretí deň uvidíte slávu Božiu.“ No, to malo ukázať, že on s istotou vedel, o čom hovoril, pretože on to spomenul presne v tom čase, keď sa to išlo stať. A môžem si predstaviť, ako sa Józua cítil, keď tam zastal pred všetkými tými Izraelitmi. No, jeho slovo muselo byť pravdou a tam bol zväčšujúci sa Jordán.
20Vidíte, charakter človeka sa pozná podľa jeho skutkov. Čímkoľvek ste, vaše skutky dokazujú, čím ste. Bez ohľadu na to, ako veľa svedčíte, čokoľvek hovoríte, za alebo proti, to s tým nemá nič do činenia; vaše skutky hovoria to, čím ste, to, čím ste vo vnútri. Každý skutok, ktorý robíte, ukazuje, čím ste. A vy, obchodníci, ak len látate tú prácu, viete, čo mám na mysli, práca len tak napoly, nerobte to. Ak to nemôžete robiť správne, nerobte to vôbec. Je to tak. Keď prichádzate ku Kristovi, ak sa nemôžete absolútne cakumprásk odovzdať a prísť ku Kristovi, vôbec neprichádzajte. Ale keď skutočne chcete byť kresťanom, postavte sa rozhodne a urobte to skutočným. To je to, čo Boh chce, aby ste boli. A to dokáže... Vaše skutky potvrdia, aký je váš charakter. Váš charakter sa pozná podľa skutkov, ktoré robíte.
21A teraz Józua, jeho slovo bolo v stávke (Tak veru.), tak, ako Noeho za dávna. Ale Józua musel prejsť cez túto rieku. A vyzeralo to, že on si vybral ten najhorší čas, o ktorom by sa kedy dalo pomyslieť. Bolo to v mesiaci apríl a to je, keď sa topí sneh v Judsku a ide dolu kopcami. A ten starý Jordán je bahnitý a rozvodnený do okolitých polí, aby zaplavil polia naokolo Jordánu. A vyzeralo to, ak by to bolo matematicky, alebo podľa vzdelania, alebo vedy, on si vybral ten najhorší čas v roku na to, aby prekročil Jordán. Ale Boh rád berie taký druh časov, aby potvrdil, že On je Boh. A mužovia Boží, ktorí veria Bohu a vedia, čo Boh zasľúbil, sa to neboja urobiť, pretože Boh priľne ku Svojmu Slovu, práve tak isto, ako že On je Boh.
22A keď... On povedal, „Najprv vezmite archu a choďte napred.“ A keď sa nohy tých kňazov dotkli Jordánu, bez ohľadu na to, aký bol divoký a ako sa rozširoval, on ustúpil Božiemu večnému Slovu, pretože to Slovo bolo v arche. Ježiš povedal, „No, nebo a zem pominú: ale Moje slovo nikdy nepominie.“
Tak Józua vediac, že jeho slovo musí odpočinúť na Božom Slove a on položil Božie Slovo ako prvé. Prial by som si, aby ste to vy, chorí ľudia, mohli dnes večer urobiť? Položte Božie Slovo s vaším vyznaním. Položte vaše vyznanie; verte tomu a postavte to tam a nazývajte tie veci, ktoré nie sú, ako by boli; potom kráčame napred. Urobte to tak. Božie Slovo vás cez to prevedie.
23A ako sa nohy kňazov dotkli Jordánu, on sa odvalil zo strany na stranu a vody zastali. Či si uvedomujete, že hučanie tej rieky by tam vytvorilo breh, ktorý by za dvadsať minút bol tak veľký, ako niektoré z tých veľkých moderných priehrad, takých, aké máme tam v Colorado, Balvanovú priehradu. Spôsob, ako tade Jordán prechádza, je, že prichádza z hôr s veľkou silou, valí sa cez tie údolia, a keď dva milióny peších, so ženami a deťmi, mohli tade prejsť, to zabralo asi štyri alebo päť hodín alebo viac, a čo myslíte, že ako by bola tá rieka plná? Ale Boh zastavil ten prúd (Amen. Ó, milujem to.), zastavil tie prúdy a on tam ležal, až kým oni neprešli.
Potom Boh povedal Józuovi, „Chceme tomuto urobiť pamätník. Choď a pošli každého Izraelitu, jedného z každého kmeňa a nech zoberú dvanásť kameňov a urobia pamätník. A tento pamätník bude nato, že keď vaše deti budú prechádzať touto cestou, že sa spýtajú, 'Čo spôsobilo, že sú tu tieto kamene?' A vy im poviete ten príbeh o tom, ako Boh zastavil Jordán.“ To je nádherná spomienka. Jedného dňa, dúfam, že sa v blízkej dobe pozriem na tieto kamene, kde ony stále stoja ako pamätník.
24Ale potom rozmýšľam o ďalšom pamätníku. Aký veľký požehnaný pamätník to bol. Potom rozmýšľam o ďalšom pamätníku. Raz, keď jedna žena urobila zlú voľbu, ona sa rozhodla nezostať v tých dobre zavlažovaných pláňach, alebo zostať v tých dobre zavlažovaných rovinách Sodomy a Gomory a byť spoločenskou a žiť, ako ostatné z tých žien, ktoré boli v tých dňoch... Ona neurobila tú dobrú voľbu ako Sára, ktorá zostala v tých neúrodných krajoch; ona len držala Božie Slovo vo svojom srdci. A ona bola poslušná a milá ku svojmu manželovi, až tak, že ho nazývala svojím pánom. A to je to, kde Boh prišiel dolu s dvoma anjelmi a navštívil ich v stane.
25Ale pani Lótová sa stala veľmi svetskou a zaneprázdnenou vecami toho sveta. A aká lekcia je to pre nás dnes, že my sa môžeme stať príliš svetsky zmýšľajúci. A ja som si celkom istý dnes, že celkovo cirkev sa stáva príliš svetsky zmýšľajúca. No, možno pani Lótová to nezamýšľala robiť, keď išla tam dolu. Ona rozmýšľala, „Budem len spoločenská.“ To je v poriadku, byť spoločenský, ale neberte na seba zvyky toho sveta. Keď vy idete, choďte ako Sadrach, Mešach a Abednego a Daniel. Oni si zaumienili vo svojich srdciach, že sa nepoškvrnia, bez ohľadu na to, čo sa deje alebo dialo. Bez ohľadu na to, či zbytok cirkvi odpadol, čo sa stalo, oni mali úmysel vo svojich srdciach. A oni sú dnes pamätníkom.
26A pani Lótová stojí ako pamätník. A keď jej Boh dal posledné posolstvo milosti, keď On poslal tých anjelov tam dolu a oni im povedali, že za pár hodín Sodoma a Gomora budú spálené, jednako ona nemohla zniesť tú myšlienku o zrieknutí sa jej spoločenského života, aby vyšla na púšť a žila tak, ako žila Sára, a tam vonku na púšti a mať oblečené bežné jednoduché šaty ženy, ktorá žije na planinách. Ona chcela byť v prepychu. Jej manžel sa stal veľkým mužom v tom meste. On sedával v bráne ako sudca alebo starosta toho mesta. A ona chcela tento prepych. A ona nemohla zniesť tú myšlienku, že sa vzdá týchto vecí.
27A ako ona vyšla so svojím manželom z toho mesta, ona sa stále dívala nazad, plakala a vzdychala, pretože ona sa musela toho vzdať, aby sa oddelila od toho druhu smrti. Ježiš povedal, „Ten, kto položí svoju ruku na pluh a dokonca sa obracia, aby sa pozrel nazad, nie je hoden toho orania.“ Akým druhom ľudí by sme mali byť? Ja... On kladie svoju ruku na pluh a dokonca, nie obrátiť sa nazad, ale len sa pozrieť nazad, nie je ani hoden toho orania. Ó, mali by sme držať naše oči a srdcia čisté. Bez ohľadu na to, čo iní ľudia robia, čo cirkev robí, čo sused robí, čo ktokoľvek iný robí, držte svoje srdce nasmerované na Golgotu. Ani sa nezastavujte, aby ste sa pozreli nazad. Nemáme čas sa dívať nazad. A táto žena, pretože to urobila, Boh dal pamätník všetkým ľudom, ktorí sa obrátili, aby sa pozreli nazad, potom, čo raz prijali Krista, ako svojho osobného Spasiteľa; ona sa obrátila na soľný stĺp. A ona tam dodnes stojí. Dá sa to vidieť na tých poliach, že tá žena tam stojí so svojou obrátenou hlavou a díva sa nazad. A ona sa díva nazad cez svoje ľavé plece, aby sa pozrela na tie polia, jej srdce bolo tam. Hoci ju nútili, ako to bolo, aby to urobila. A mnoho ľudí tak berie Krista dnes, pretože oni vyšli zo sveta, zdá sa, že sú nútení, aby to urobili. A oni stále majú túžby a žiadosti a netrvá to dlho a sú nazad. A oni sú hroznými pamätníkmi Božej milosti, Božej lásky, ktorá im bola preukázaná.
28No, pamätníky... No, vo dňoch, keď Ježiš bol na zemi, Židia vybudovali chrám ako pamätník. A oni ukázali Ježišovi, ako pekne bol ten chrám postavený. A on povedal... To zabralo štyridsať rokov na vybudovanie toho chrámu, asi osemdesiat rokov celkom. Pretože štyridsať rokov oni otesávali kamene v rozličných častiach sveta. Štyridsať rokov trvalo budovanie, žiadne drnčanie píly alebo zvuk kladiva...
Ale viete, dokonca Ježiš povedal, „Na toto sa nedívajte, pretože Ja vám hovorím, že príde čas, keď tam nezostane kameň na kameni,“ jeden kameň na druhom. Práve pred tým, ako povedal tieto veľké pamätné slová, „Nebo a zem pominú,“ chrámy pominú; pamätníky pominú, „ale Moje Slovo je večný pamätník.“
29 Tá archa zhnila pred rokmi; hroby prorokov sa prepadli. A všetky tie rôzne pamätníky zhnili, dávne časy zmyli ten kameň, ale Božie Slovo zostáva práve také isté, nádherné navždy a navždy, práve tak živé a čerstvé dnes večer pre veriaceho tohto dňa, aké ono bolo v tých dňoch, v ktorých bolo vypovedané. Niet divu, že Eliáš, dnes ráno v našom posolstve, ktoré nám kázal náš brat, keď oni chceli postaviť veľkú školu pre proroka, ako pamätník, ale Eliáš si vybral lepšiu vec: zázrak Boží, ktorý zodvihol padnutý nástroj, a spôsobil, že plával na vode. To bolo Slovo Pánovo. A oveľa lepšie je na tom dnes večer ten, kto prijme Slovo Pánovo vo svojom srdci ako pamätník, než ten, kto by sa snažil zbudovať nejaký veľký pamätník.
30Nedávno, keď som počul, keď som bol v Taliansku, počul som o Mussolinim a tej veľkej soche o výške štyridsať a viac stôp, ktorý on vybudoval ako pamätník atletike, pretože on bol atlét. A ja som chcel nájsť ten pamätník. A viete, bol rozbitý na prach veľkou bombou.
Asi pred dvomi-tromi rokmi som stál na mieste, kde Egyptskí faraónovia vybudovali veľké svätyne a modly a ja... Oni mi povedali, že by ste museli kopať dvadsať stôp do hĺbky, aby ste našli zem, na ktorej stáli tie pamätníky. Stál som tam, kde Cézar Augustus, kde Herodes a tí veľkí Rimania, a ja som išiel po ulici, a kde on zvykol chodiť dolu ulicou z paláca, a to je asi dvadsaťpäť stôp pod zemou. Tie pamätníky sú preč. Ale to živé Slovo Božie stále zostáva práve také isté a práve tak cenné. To je pamätník.
31Tak ja dnes hovorím, brat, tie veci, ktoré robíš, slová, ktoré hovoríš, ako sa správaš ku svojmu susedovi, a to, čo robíš ohľadne Krista, to bude večný pamätník. Môžeš zanechať svoj skvelý dom svojim deťom; Môžeš pracovať pre nejaké živobytie, ktoré zanecháš svojim deťom. Ale ja by som im radšej zanechal Slovo Božie, než čokoľvek iné. Tie domy pominú. To je úplne v poriadku; to je dobré. Nemám nič proti tomu. Ale nerob tieto menšie veci a nenechaj tie veľké veci nevykonané (Vidíte?), pretože to Slovo—ten dom zahynie a tí ľudia zahynú s ním; ale Slovo Božie ich vzkriesi v tých posledných dňoch a dá im znovu večný a nesmrteľný život.
32A teraz, pre vyhlásenie, ako je toto, Božie večné Slovo... Premýšľam o tejto starej piesni, ktorú sme tu pred rokmi zvykli spievať.
Čas je naplnený rýchlymi presunmi,
nič na zemi nezostane nepohnuté;
Postav svoje nádeje na večných veciach,
drž sa Božej nemennej ruky.
Keď sa naša púť zakončí,
ak sme boli verní Bohu;
Svetlý a jasný náš domov v sláve,
naša vytrhnutá duša uvidí.
O koľko lepšie je dívať sa na západ slnka, keď sa tvoje žily schladzujú v tvojom tele a tvoje deti stoja okolo postele, keď vieš, že máš vybudovaný pamätník, že, „Miláčik, jedného dňa ťa ocko stretne na druhej strane.“
Radšej by som mal toto, keď lekár povie, „Billy, nie je nič viac, čo by sme pre teba mohli urobiť.“ A ja vidím svoje deti a bozkám ich na rozlúčku. Poviem, „Ale ocko nezomiera, on ide na odpočinok, na jedno miesto. Pretože, keď tento pozemský chrám bude zborený, mám jeden, ktorý už čaká.“ Čo za pamätník, o ktorom hovoríme. Radšej by som urobil toto pred tvárou mojich detí, než by som povedal, „Drahý, mám milión dolárov v tejto banke a milión v tejto tu pre teba.“ Radšej by som zanechal toto svedectvo.
S rozchodmi, ktoré sú za nami,
stopy v piesku času;
stopy, ktoré možno niekto,
kto sa plaví cez vážny prúd života,
stratený a stroskotaný brat,
uvidiac ich, to prinavráti jeho srdce.
Rozhodne, nechajte ich ako pamätník, vaše svedectvo.
33Ako premýšľam dnes večer o jednom starom mužovi, ktorý tam ležal vo svojich posledných hodinách života, raz mi zavolali a chceli, aby som kázal na jeho pohrebe, modlitebňa Paula Radera. To je môj dobrý priateľ F.F.Bosworth, zbožný svätý, ktorý sa išiel stretnúť so svojím Stvoriteľom. A on povedal, „Toto je najšťastnejšie obdobie môjho života, brat Branham.“ On povedal, „Som tak šťastný, že viem, že Ho idem stretnúť; Sotva môžem cez noc spať.“ Počul som o pani Aimee McPherson, nechcem byť neúctivý ku tej skvelej žene. Videl som pamätníky a toto a tamto. Videl som pamätníky Smitha Wiggleswortha a doktora Pricea a mnohých z týchto veľkých mužov, ale nikdy som nepočul nikoho hovoriť o žiadnom pamätníku F.F.Boswortha. Bože, dovoľ, aby môj koniec bol takýto: pamätník milosti Pána Ježiša Krista.
34 Rozmýšľam o E. Howardovi Cadle, tu pred nejakým časom, keď on ležal na podlahe ako spitý opilec a muchy nalietavali do jeho úst. A jeho drahá stará matka sa tam modlila a verila a držala sa Boha pre jej opitého chlapca. Tam, keď on opustil ten svet, on zanechal svedectvo a pamätník milosti Všemohúceho Boha, to je dostatočné. Keď je Božie Slovo položené za neho do modlitby, Boh na to musí odpovedať.
35 Boh buduje cirkev ako pamätník, pamätník Jeho obete. Kristus nikdy neprišiel na zem na to, aby zomrel nadarmo. Jeho smrť nebude nadarmo. Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámovi. Ak ľudia v tom nebudú žiť, nebudú na to dbať a neuvedomia si, aký veľký je dar, ktorý im Boh dáva, Boh je schopný z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámovi. Skutočne, On to urobí. A keď o tom rozmýšľam a rozmýšľam o tej cene, ktorú On musel zaplatiť. No, dobre... Každý chce všetko zadarmo, chce všetko... To je ten Americký spôsob života dnes: dostať všetko, čo môžete, zadarmo. Brat, nedostaneš nič zadarmo, čo je niečoho hodné; platíš za to, čo dostávaš. Je to tak. Musíš za to zaplatiť, a to sa stáva vzácnym. A tvoje spasenie sa stáva vzácnym pre Boha. Ono stálo Jeho jednorodeného Syna, aby dal večný život každému človeku a urobil ho šťastným dnes večer a aby žil pre veci, pre ktoré je užitočné žiť. Nie kvôli zanechaniu niečoho našim deťom, nemôže byť zanechané žiadne väčšie dedičstvo, než spasenie od nášho Pána Ježiša. Samozrejme, nie je.
36 No, veľké ceny sú platené. Testovanie časom sa musí odvíjať. To sú časom testované pamätníky. A jediný pamätník, ktorý bol kedy správne otestovaný, je Božie Slovo. Ó, neveriaci sa ho snažili odstrčiť. Oni urobili všetko, čo mohli, ale Ono nikdy nepominie. Ono nemôže nikdy zlyhať. Abrahám, keď on prijal pamätník Boží, „Budeš mať dieťa skrze túto ženu Sáru,“ on tomu veril dvadsaťpäť rokov z celého svojho srdca a zapieral všetko, čo bolo proti tomu, pretože on vedel, že Boh dodrží Svoje Slovo. Neveriaci dnes povstávajú a snažia sa pošpiniť Bibliu. Pred tým, ako by ste mohli zastaviť Bibliu, museli by ste zastaviť čas, pred tým, ako by ste to mohli urobiť. Každé ateistické dielo, alebo ateisti, všetci komunisti, a čímkoľvek oni sú, každý Budha, každý Jain a každý Mohamedán musí každý deň vydávať svedectvo o narodení Ježiša Krista. Zakaždým, ako podpisujete list (amen), zakaždým, ako píšete dátum, vy svedčíte, že Boh poslal Svojho syna pred tisíc deväťsto päťdesiatimi rokmi. Brat, nemohol by si to robiť, to by nikdy nemohlo byť. „Nebo a zem pominú, ale Moje Slovo nikdy nepominie.“
37 Pred nejakým časom som bol v New Yorku, išiel som na malý ostrov k Soche Slobody, ktorú darovala Francúzska vláda pre mnohými rokmi Spojeným štátom. A v tej ruke je fakľa. Išli sme hore ku tej ruke. Je tam okno a tam, kde svieti to veľké svetlo, som si všimol, že dolu po strane bola skupina malých vrabcov a oni všetci boli mŕtvi, ležali tam po tej strane. A ja som povedal tomu sprievodcovi, „Čo je to tam za vrabce? Zabila ich elektrina?“ Povedal, „Nie, pane, my sme ich ešte dnes ráno nepozbierali.“ Povedal, „Minulú noc bola búrka, veľká búrka sa tu prehnala plážou.“
Povedal som, „Áno, pane, viem o tom.“
On povedal, „Tých malých tá búrka zachytila.“ A povedal, „Keď sa ony dostali do tohto svetla, snažili sa to svetlo rozbiť. Vidíte, ony len udierali na toto sklo a búchali.“ A povedal, „Namiesto toho, aby použili to svetlo na to, aby išli do bezpečia, oni sa to svetlo snažili rozbiť.
38 A vtedy ma zasiahla inšpirácia. Je to tak, mužovia a ženy, ktorí sa snažia vytĺcť to Svetlo Božie, si len vybijú svoje mozgy a nie sú... Prečo to nepoužijú na to, aby išli do bezpečia, namiesto toho, že si vybijú svoje mozgy tým, že sa to snažia zaprieť a hovoria, „Dni zázrakov pominuli. Nie je niečo také ako Božské uzdravenie, staré precítené spasenie, tieto veci.“ Oni len udierajú do stĺpu. Tak dlho, ako to robia, Božia veľká cirkev sa hýbe napred a nahor tak mocne, ako len môže. Ľudia povstávajú a tvrdia, že sú týmto a tamtým a zlyhávajú, a tak ďalej; ale cirkev Božia ide napred. A Slovo Božie ide napred. Ona je utvorená zo správneho druhu materiálu.
39 Pred nedávnom dolu v Austrálii, veľkej Austrálii, ktorá je pod Britskou korunou. Je ako Južná Afrika, cestou do Austrálie. Dolu v Sydney, je to veľké mesto, ktoré sa ťahá tam po pobreží. Brat Beeler vie o tom zrejme viac ako ja. Jednako, oni chceli postaviť most, premostenie zo Severného Sydney do južného Sydney. Oni to rozhlásili po celej krajine, aby pritiahli architektov, staviteľov mostov, aby prišli a vybudovali tento most. Nikto z nich by sa na to nepodujal. Nikto sa neodvážil to zobrať. Hneď, ako sa tam dostali, oni zistili, že to morské dno bolo pohyblivým pieskom; boli to sypké piesky. A nič by na tom nestálo. A oni to testovali a klopali a išli ďalej. Povedali, „Nie, my by sme sa ani nepodujali skúsiť vybudovať taký most. Nedá sa to urobiť.“
40 Po krátkej dobe prišiel mladý architekt z Anglicka, slávny muž, muž s povesťou, mal dobrú povesť. Ó, ja to mám rád. Mám rád človeka s dobrou povesťou. Ó, vy nemusíte byť veľkým človekom; môžete byť chudákom, ktorý žije v nejakom podkrovnom byte, a mať povesť ďaleko lepšiu ako nejaký mocnár. Absolútne. Nemusíte byť bohatý; jednoducho môžete mať dobrú povesť. To dá najavo vašu povesť. To, čím ste, vás robí čím ste; to vám dáva vašu povesť. A vy ste známi vašou povesťou.
41 Tento muž tam išiel s úžasnou povesťou. On si obzrel, aká je tam situácia. Niekoľko dní sa prechádzal po pobreží. Študoval ho; skúšal; klopkal; díval sa dookola. Po chvíli išiel ku starostovi, povedal, „Beriem tú prácu.“
„No,“ on povedal, „pane, uvedomujete si, čo beriete?“
On povedal, „Som si toho plne vedomý.“
On povedal, „No, títo veľkí architekti, ako sú Americkí architekti a architekti z celého sveta, stavitelia mostov, oni prišli sem a obávajú sa tej práce.“
On povedal, „Ale, pane, ja sa tej práce nebojím. Beriem ju.“ On povedal, „Uvedomujem si, že mám celosvetovú povesť ako staviteľ mostov, ale ja dám do stávky svoju povesť, pretože ja to môžem postaviť.“
42 Ó, on mal víziu. Pred tým, ako môže človek získať reputáciu, on musí mať víziu toho, čo robí. Ó, nech je požehnaný Pán. To je ten dôvod, že vy—je nebo, do ktorého máme ísť. To je ten dôvod, že my môžeme mať povesť ako Kresťan. Vieme, aký materiál je v tejto budove. Je to tak. Krv Ježiša Krista je v tejto budove. Je to tak. Jeho kropiaca Krv zmyla všetok hriech. On ma vzal zo slepých uličiek pekla a učinil ma Svojím služobníkom; potom ja v Neho verím. Tak, prešiel som zo smrti do života a každý veriaci to urobil, pretože oni mali dôveru a verili v tohto veľkého Staviteľa, v tohto veľkého Architekta.
43 No, keď to ten človek urobil, tá prvá vec, ktorú urobil, aby si bol istý, že má pravdu, on išiel tam dolu a povedal, „No, pred tým, ako začneme s týmto mostom, musíme sa dostať na pevný základ. Musíme.“ On vedel, že tam dolu pod tým pieskom, pod tou hruďou zeme, ktorá tam bola, bola pevná skala. Čo on urobil, len zobral veľké pumpy a dostal ich tam a položil tam dolu veľké rúry a odsal ten sypký piesok s týmito pumpami až kým to odsal úplne dolu, ku pevnej skale. Keď sa dostal na skalu, zakotvil tam tie veľké kotevné skrutky a mal to pripravené. A on to odsal odvšadiaľ.
44 A potom išiel a zhromaždil okolo seba najlepších architektov, ktorých mohol nájsť, najlepších vedcov, najlepšie vybavenie. Objednal a priviezol oceľ na svoj most. Keď to urobil, on by nepoložil jeden kúsok ocele, ani jednu skrutku, až kým nebola vedecky otestovaná, aby videl, či tam v tom je nejaká bublina, aby videl, či sú tam nejaké malé vzduchové bubliny, kde to v zlievárni urobili a formovali, aby videl, že to bolo správne otestované. Ó, aký to bude pamätník jeho povesti ako staviteľa mostov.
45 Ak on išiel do toho s takými ťažkosťami, aby si bol istý, že ten most bude bezpečný, do akých veľkých ťažkostí išiel Boh, aby si bol istý, že táto cirkev bude spasená? Tak veru. Je pamätník smrti Kristovej; to je Jeho cirkev. Niektorí ľudia tak nechcú žiť; niektorí ľudia budú. Ale to je čas testovania; Boh dnes testuje ľudí pre Svoje pamätníky. Veľakrát ľudia hovoria, „Ó, som tak pokúšaný.“ Nech je požehnané Meno Pánovo za pokušenia. „Keď som slabý, vtedy som silný,“ povedal Pavol. „Každý syn, ktorý prichádza ku Bohu musí byť najprv skúšaný a testovaný.“ A tieto testy sú pre teba sladšie a drahšie než vzácne zlato. Je to čas testovania.
46 Pred mnohými rokmi, pred tým, ako mali pece na tavenie, oni zvykli zobrať zlato, a ako oni vedeli, či to bolo pravé alebo nie, so všetkým tým odpadom, ktorý bol z toho daný von, všetok ten železný pyrit (to je zlato bláznov), všetko to falošné z toho von, oni do toho udierali a udierali a obracali to a udierali do toho a obracali to, až kým ten, ktorý to udieral, videl svoj odraz v tom zlate. To je ten spôsob, ako Boh robí Svoju cirkev. On vám dáva skúšku za skúškou, test za testom, skúšku za skúškou, test za testom, až kým sa život Kristov odráža vo vašom živote, až sa stávate pokojní, triezvi, mierni, pokorní, pripravení, poddajní, ochotní, obraciate svoje hlavy od vecí toho sveta a dívate sa rovno na Golgotu na Toho, ktorý to udiera. Veľakrát si myslíte, že to je divné, kvôli týmto horúcim skúškam a chorobe a prenasledovaniam; ktoré sa dejú, len aby vás otestovali, aby z vás dostali preč tú nečistotu, aby z vás dostali preč tie usadeniny, aby z vás dostali pomalosť, aby vás to zobudilo do miesta, kde sa môžete pozrieť a vidieť odraz—alebo ľudia môžu vidieť odraz Krista vo vás: Kristus vo vás, nádeja slávy.
47 On otestoval každý kus. Nakoniec on... Pred tým, ako tam dal nejakú skrutku, on ju otestoval. On testoval všetko. Potom, keď to mal všetko hotové... No, tí posmievači stáli na blízku a povedali, „To nebude držať. To nemôže.“
To je to, čo oni hovoria dnes. „Toto tu, náboženstvo Ducha Svätého, o ktorom vy hovoríte, to nepotrvá dlho, ten strom zhorí.“ Ale on nezhorí. Ó, ten oheň to len zavlaží. On nám len dá nové uchopenie. On len—on to len posilní, každá skúška testovania. Zakaždým, čo vietor narazí na strom a strká ho dozadu a dopredu a dozadu a dopredu, on len uvoľňuje tie korene, tak to len môže ísť hlbšie a lepšie sa uchytiť. Zakaždým, ako choroba udrie tvoj dom, zakaždým, ako skúšky udierajú tvoj dom, zakaždým, ako susedia hovoria niečo zlé o tebe, to ťa len trasie, uvoľňuje, takže ty sa môžeš dostať hlbšie a lepšie sa uchytiť na tú večnú Skalu Božieho nepohnuteľného Slova. To je to, ako to Boh robí; On posiela tie skúšky, aby ťa otestoval, aby ťa skúsil, aby ťa zatriasol a dal ti nové uchopenie.
48 Potom zisťujeme, keď to všetko urobil, tí kritici stáli nablízku a povedali, „To nebude fungovať.“ Ale to, čo ten architekt vedel, bolo, že jeho most vydrží. On vedel, že vydrží, pretože bol testovaný. Preto Boh povedal, „Ja budem mať cirkev bez poškvrny alebo vrásky.“ Amen. Ona išla cez test. A každé dieťa, ktoré prichádza ku Bohu, musí byť testované.
49 Na ten veľký pamätný deň, keď oni išli—keď tie dve strany... Oni začali z obidvoch strán; keď sa stretli v strede tej zátoky, ten muž, ktorý to staval, on povedal, „Nikoho sa nespýtam...“
Tí architekti stáli všetci dookola a povedali, „Hneď, ako nejaká vibrácia narazí na ten most, on hneď spadne. Bude to nebezpečné.“
Žiadna poisťovňa by mu to nepoistila. On nepotreboval žiadnu poisťovňu; on povedal, „Môj most vydrží.“ On mal dôveru. No, on ho musí testovať, pretože jeho povesť je v stávke. Určite je. A ak to vydrží, to bude pamätník. To je ten dôvod, že ja viem, že ten starodávny Boh, to srdcom precítené spasenie vydrží. Je v tom Kristova povesť. On nám nedá len niečo, aby sme z toho vybudovali cirkev, žiadnu ľudskú teológiu, nie na základe nejakej skúsenosti zo školy, alebo vybudovať nejaký seminár, ako oni chceli dnes ráno vyučovať kazateľov. Skutočný kazateľ prichádza zo seminára Božej milosti, Boh povoláva. A to je testované časom. Ten most bude... Ten starý básnik povedal, „Moja kotva drží za oponou, v každej veľkej búrkovej víchrici, moja kotva drží za oponou.“ My nevieme, čo to drží, ale niečo to drží. Je to tak. Ona je zakotvená tam v nebi. A je lano spasenia, ktoré drží ľudské srdce tak, že človek, ktorý sa kedy znovuzrodil, prešiel zo smrti do Života, aby všetci diabli z pekla nemohli spôsobiť, že on bude o tom pochybovať. Je niečo, čo drží tam vo vnútri. Nech sa kymáca. Nech sa chveje. Amen. Ona bude držať zakaždým, pretože je v Kristu Ježišovi.
50 Potom ten muž povedal, „Nebudem sa už nikoho pýtať.“ Ale povedal, „Pôjdem ja sám.“ Starosta toho mesta vyšiel von a povedal, „Pane, ja mám istotne dôveru vo váš most.“
On povedal, „Ak máte dôveru v môj most, nasledujte ma.“ V poriadku, otestujte ho. Ten starosta povedal, „Moje auto tam bude v to určité ráno; ja pôjdem s vami.“ Zavolali zo železničnej spoločnosti a povedali, zavolali a povedali, „Pane, máme dôveru vo váš most, budeme mať...“
Povedal, „Ak máte dôveru v môj most, privezte štyri plné lokomotívy, postavte ich na most. Vy máte dôveru, nasledujte ma. Ak veríte, že je to otestované a skúsené, veríte tomu, poďte, poďte so mnou.“
51 A mnoho z tých ľudí mu napísalo listy, aby videli jeho odvahu. To je to, čo ľudia hľadajú, človeka s odvahou, nie niečo, čo je raz také a raz onaké. Ak si myslíte, že si vystačíte s chodením do cirkvi a tým, že raz za čas poviete amen a trochu zakričíte, zapíšete svoje meno do knihy a idete naspäť a žijete ako diabol, vaše vlastné skutky dokazujú, kým ste. Váš charakter to potvrdí. Ale Boh... Svet chce vidieť človeka, ktorý je odvážny, niekoho s odvahou, kto sa postaví ako pamätník spasiteľnej milosti Ježiša Krista. Je to tak.
52 V ten deň, keď to spúšťali do prevádzky, tí ostatní tam prišli, povedali, „Pripravte sa, pripravte si svoje fotoaparáty,“ povedali všetkým tým novinárom, „pretože ten most spadne.“ Ten mladý človek tam kráčal po tom moste, nechal dolu svoje auto, pozrel sa dolu a videl všetky tie lokomotívy zoradené a videl starostu, ako mu mával; on sa pozeral; videl desaťtisíce peších mužov, ako stáli tam vzadu, pripravení pochodovať s ním, povedal, „Nech začne hrať hudba.“ Brat, keď tie skupiny išli a hrali, píšťaly pískali, išli trúby, mám na mysli, že tam bola hrozná vibrácia. Ale on išiel rovno cez ten most a on sa ani nepohol. Prečo? On kráčal ako prvý, pretože ak by to spadlo, on chcel ísť s tým.
53 A Ježiš Kristus prišiel z neba do slávy, zo slávy tu dolu, aby vybudoval cirkev. A ten materiál, ktorý On do toho vkladá, je časom testovaný materiál. Možno prídeš k oltáru a urobíš vyznanie, ale keď On nachádza vzduchové bubliny a všetko ďalšie tam, kde svet nafúkal do teba tie červíky, a tak ďalej, ty neobstojíš; On ťa len nakloní na jednu stranu. Boh chce časom testovanú cirkev, nie niekoho, kto je dnes Kresťanom a zajtra odpadlíkom a je vo vnútri a vonku, hore a dole, On ťa nemôže nikde umiestniť. Ale On má cirkev, ktorá je testovaná, ktorá išla cez skúšky, cez prehry, cez chorobu, cez smútok, cez smrť, a stále stojí so svedectvom. To je ten druh človeka. Áno, To je ten človek, ktorého On hľadá. Ja sa nestarám, či si chudák; Nestarám sa, či si žobrák. Nestarám sa, či si zberač odpadkov. Čímkoľvek si, Boh ti dáva ten test. On hľadá časom testovaný materiál.
54 Verím, že v jednom z týchto dní, keď tá veľká cirkev... Keď veda hovorí, „Ako ju môže pustiť? Gravitácia vás bude držať pri zemi...“ Teraz sa cítim nábožne. Dovoľte mi povedať, že tá časom testovaná cirkev príde jedného dňa od existencie. Možno polovica z nich spí v prachu zeme. Ja neviem, kde oni sú; ale Boh má všetok svoj materiál otestovaný. Jedného dňa On príde, aby išiel do tej prvej línie (Haleluja.), rovno cez atmosféry a stratosféry a sféry a sféry, do prítomnosti Všemohúceho Boha, On pôjde s cirkvou, ktorá bola otestovaná časom. To je pamätník Jeho milosti. To je pamätník, ktorý Mu dáva Boh.
55 „Nikto nemôže prísť ku Mne, ak ho najprv nepotiahne Môj Otec.“ A každý človek, ktorý prichádza ku Kristovi, je darom lásky od Boha a Kristus ho stavia do skúšky. A ak on obstojí v tom teste, On ho stavia na ten most, upevní ho, dá mu pozíciu a postaví ho tam, vediac, že on vydrží do konca tej cesty. Amen. Časom testovaný materiál: „Na tejto skale,“ nie na nejakej skale fanatizmu, nie na kope emócii, nie na kope cirkevnej teológie, nie na nejakej denominácii, ale „na tejto pevnej Skale (Kristovom Slove) Ja vybudujem Svoju cirkev; a brány pekla ju nepremôžu.“ Ona tam bude; to bude pamätník Jeho milosti v prítomnosti anjelov.
56 Keď sa ho anjeli jedného dňa spýtali, „Prečo ideš na zem?“, On príde naspäť a predstaví cirkev bez vady, bez poškvrny, bez vrásky. Tam je ten materiál. Tam je tá vec, Jeho povesť. On to musí urobiť. Ten staviteľ mostov musel vybudovať ten most. On to musí urobiť, alebo inak stratí svoju povesť.
Kristus bude mať cirkev. A On to musí urobiť, pretože On prišiel na zem a stal sa telom a prebýval medzi nami a stal sa hriechom, aby sme sa my mohli stať spravodlivými. On sa stal nami, aby sme sa my, skrze Jeho milosť, mohli stať Ním. On prišiel, aby sa postavil na naše miesto ako hriešnik, aby sme my mohli mať Jeho miesto ako synovia a dcéry Božie v prítomnosti Jeho Majestátu. Čo za milosť Božia. Ako by sme mohli povedať, že tie slová nie sú správne. „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“
Pred niekoľkými večermi, jeden malý Indiánsky chlapec, slepý, odvtedy, ako mal tri alebo štyri týždne, prijal svoj zrak, normálny, potom odišiel z pódia. Čo to bolo? To bol časom testovaný pamätník moci a milosti Ježiša Krista. Nech je požehnané Jeho sväté Meno. Časom testovaný, skúšky, problémy, trasenia a tiahnutie, to je len na to, aby to vo vás našlo tie vzduchové bubliny, aby sa ukázalo, či tam nejaké sú. To je Boh, ktorý s vami trasie a skúša vás.
57Pred nejakým časom, ten veľký Cézar Augustus, po veľkom a slávnom boji, a vyhral veľké víťazstvo, oni mu išli nachystať veľkú oslavu v Ríme. A on im povedal, „Chcem nejakého muža, ktorý by sa viezol, hodného muža, aby sa viezol po mojom boku, zatiaľ čo robím toto.“ Povedal, „Chcem nejakého muža, ktorý by zdieľal tieto požehnania so mnou.“
A všetci tí... To sa roznieslo po tábore. Všetci dôstojníci si upravili svoje chocholy a naleštili svoje meče a spravili, že ich brnenie sa skutočne lesklo a všetko a nacvičovali si vzpriamený postoj v určitom pozdrave svojmu kráľovi a tak ďalej.
A každý jeden vykročil so svojím brnením pred sebou, ako sa on tam vonku posadil na svoj trón a pozoroval. A tam prichádza dôstojník so svojím veľkým krásnym našuchoreným chocholom, zastal a vykonal svoj pozdrav. Cézar potriasol hlavou a on odišiel preč. Pristúpil ďalší, pozdravil; Cézar potriasol hlavou a on odkráčal preč, znova a znova, vojak za vojakom.
58 Nakoniec, pozdĺž toho radu, prichádza jeden pešiak. On nemal žiadny štít, ktorý by si naleštil; ani nemal žiadny chochol, ktorý by si napravil. Ale on vykročil dopredu ku Cézarovi; on dokonca nevedel, ako správne zasalutovať; ale on len sklonil svoju hlavu a odkráčal preč. Cézar povedal, „Počkaj chvíľu, kto si? Poď sem naspäť.“ On tam podišiel; on sa na neho pozrel, jazvy na jeho tvári, a rez a zohyzdený a zmrzačený. Povedal, „Kde si prišiel ku tým jazvám?“
On povedal, „Tam vonku v boji, ako som bojoval za môjho pána Cézara.“ Povedal, „Vystúp sem a posaď sa po mojom boku. Ty si ten, ktorý bol testovaný a dokázaný.“
59 Brat, to nie je čas upravovania si chocholov; to nie sú dni vzdelávania; to je čas testovania časom. To je čas, že Boh testuje Svoju cirkev, aby našiel jazvy z boja ťažkých skúšok a zápasov a bojov; to je ten, kto sa povezie po Jeho boku.
Ako Elizeus bol testovaný a potvrdený pred tým, ako si mohol obliecť rúcho proroka. Ako si Elizeus prehodil to rúcho okolo svojho pleca, ako on musí byť tým pravým mužom. Eliáš ho pozoroval tam na poli, keď oral. Boh povedal, „To je ten muž. To je ten muž, ktorý môže nosiť to rúcho. To je ten muž, ktorý môže nosiť to rúcho. On môže zaujať tvoje miesto.“ Nech je požehnané Meno Pánovo.
60 Ako Jeho oči, ktoré všetko vidia, sa pohybujú nad zemou a snažia sa nájsť nejakého človeka, ktorý bude nosiť to rúcho, o ktorom On hovoril. „Či môžete piť z toho kalicha, z ktorého Ja pijem? Či môžete byť pokrstení krstom, ktorým som Ja pokrstený? Vy môžete,“ On im povedal. Tak my dnes ako cirkev, si máme obliecť to Kristove rúcho, celú zbroj Kristovu, celý štít a pavézu a brnenie, aby sme mohli stáť bezvadní v tom dni. On hľadá časom testované pamätníky, aby mohol povedať, „Tam je môj sluha. Testoval som ho; Skúsil som ho; previedol som som cez to ako Jóba. On sa stále dokazuje na sto percent.“ Bože, buď nám milostivý, aby sme mohli vziať Boha za Jeho Slovo a byť časom testovanými pamätníkmi. Modlime sa.
61 Požehnaný Otče, ďakujeme Ti, najsvätejší Bože, zo samotnej hĺbky našich sŕdc za testovanie časom. Každá skúška, my sa ohľadne nich necítime zle, Pane, ale sme Ti vďační, že Tvoja milosť bola dostatočná, aby nám pomohla ísť cez tieto veľké časy skúšok. Ako ten muž dnes večer, ako to rozochvelo to poslucháčstvo, keď on spomenul „Úžasná Milosť.“ A keď sme sa dostali do toho určitého verša, „Cez mnohé nebezpečenstvá, námahy a pasce, som už prešiel; bola to milosť, ktorá má bezpečne priviedla až potiaľto, to je milosť, ktorá ma vezme ďalej.“ Ó, to rozochvelo srdcia ľudí. Veríme, že to bolo v línii s tým posolstvom dnes večer, že to bolo testovanie časom. „Cez nebezpečenstvá, námahy a pasce.“ To malo pomôcť Kresťanovi, tomu, ktorý teraz skúma samého seba a vie, že on stál verne, skrze milosť Božiu. Malo to priniesť hanbu tým, ktorí majú pády a hore-a-dole a nestarajú sa a strácajú život, ó, Bože, dokonca žiadna jazva z boja, ktorá by ukázala boj...
Modlíme sa dnes večer, Pane, aby si posvätil cirkev Tvojou svätou Krvou a vyčistil všetky tie dutiny a všetky tie slabé miesta a všetky zlé závity. Prejdi znovu cez ten stroj a preklep ich, Pane, a urob ich materiálom. Ó, večný a požehnaný Otče, vypočuj modlitbu Tvojho služobníka.
62 A zatiaľ čo máme sklonené naše hlavy, ak by tu dnes večer bola taká osoba, ktorá by cítila, že Boh ťa vo Svojom čase testovania nikdy nenašiel verného/nú, na mieste povinnosti... Keď povstávajú argumenty, alebo vhupneš rovno do nich a máš v nich účasť? Keď povstávajú hádky, keď ľahostajnosť, keď prichádzajú rozdiely v cirkvi, či sa postavíš na stranu s kultami a spolkami a takto ďalej? Či počúvaš na ohováranie na uliciach a naokolo na tých miestach? Ak si skutočne toho vinný, bol si prefúknutý diablovými vzduchovými bublinami. Poďme dnes večer naspäť do tej pece a buďme znovu pretavení a vyjdime von tak, že už nebudú v nás. Nech Boh na nás nareže závit a pripraví nás pre tento veľký most, aby bol vychvátený. Ak je tu taká osoba a chcela by byť spomenutá...
63 Poviete, „Brat Branham, ako môžem vedieť, že tento nesmrteľný, večný pamätník bude stáť?“ Budem vám citovať Jeho Slovo podľa Jána 5:24. „Ten, kto čuje Moje Slovo (nie „chodí do mojej školy.“) Ten, kto čuje Moje Slovo a verí Tomu, ktorý Ma poslal, má večný život a nikdy nepríde na súd; ale prešiel zo smrti do Života.“
Či môžete počuť Jeho Slovo, ako vás volá dnes večer? Ak môžete a chcete byť spomenutí v modlitbe, zodvihli by ste svoju ruku, povedzte, „Brat Branham, len sa za mňa pomodli. Chcem byť tým správnym druhom materiálu, aby som vtedy, keď Kristus vyvádza Svoju cirkev, nebol...“ Nech ťa Boh žehná, pane. „Nebudem neistý ohľadne toho. On ma umiestni rovno do cirkvi.“ Nech ťa Boh žehná, mladý muž. No... Nech ťa Boh žehná, sestra. „Chcem byť...“ Nech ťa Boh žehná, brat. „Chcem byť tým správnym druhom materiálu.“ Nech ťa Boh žehná, maličký, tam vzadu. Nech ťa Boh žehná tam, môj drahý brat. „Chcem byť nájdený ako skutočný materiál. Chcem byť schopný dať svedectvo o tej nádeji, ktorá leží vo mne, tá nádej.“ Nech ťa Boh žehná, sestra. To je dobré; to je správne.
64 „Čo to spraví, brat Branham, ak zodvihnem svoje ruky?“ Ty si ma preniesol zo smrti do Života. To je to, čo ty robíš. Prelamuješ každý zákon gravitácie rovno tam. Vidíte, ak by si bol len voskovou figúrkou, ktorá tu sedí, nikdy by si nemohol zodvihnúť svoju ruku. Nemohol by si to urobiť. Ale to ide ukázať, že tam v tebe je duch, nejaký duch. A ten duch počul Ducha Božieho, ako hovorí ku tebe. A ten duch, ktorý je v tebe, urobil rozhodnutie. Tak to poráža vedu; to poráža gravitáciu; ide to hore a ukazuje to, že tam je duch, ak môžeš zodvihnúť svoju ruku. Ak by si bol mŕtvy, nemohol by si to urobiť.
Ale ty si prišiel do života. Niečo sa stalo. Ak nie si mŕtvy v hriechu a prestúpeniach a Boh ku tebe môže hovoriť a ty prijímaš život, dvíhaš svoju ruku. Vidíte, to ukazuje, že ten život urobil rozhodnutie. Prijal si Krista. Prešiel si zo smrti do Života, ak to tak mieniš.
65 Nech je to tvojím úmyslom teraz, ako dvíhaš svoju ruku, hovoriac, „Bože, buď mi milostivý. Učiň ma tým, čím by som mal byť, a ja Ti budem slúžiť po celý svoj život. Chcem byť v tom dni nájdený pripravený.“ Buď požehnaný, môj drahý brat tam vzadu. Nech ťa Boh žehná, mladý človek. Nech ťa Boh žehná tam, br... Nech je Boh s tebou. Boh ťa žehnaj, drahá. V poriadku, niekto ďalší? Nech ťa Boh tu žehná, brat Roy, a nech je Pán s tebou, áno. „Pane, nájdi ma hodného. Nájdi ma hodného.“ Nech ťa Boh žehná, môj brat, tam vzadu. Boh vás istotne vidí. Buďte radi. Chce byť niekto ďalší spomenutý v modlitbe, práve teraz, „Učiň ma...“ V poriadku, skloňme...
1 And just winding it around through the Bible, the way we--you have taken the book of Revelations and the book of Exodus and Genesis...
And now, I've come home to go squirrel hunting. It's honest. That's just all there is to it, just to be honest. Brother Roy, when you going? Tomorrow? All right. So we just love to get home this time of year, so it... I want to rest.
I've lost twenty pounds since I've seen you. I got on the scales when I left from this meeting I weighed a hundred and sixty-five and got back, weighed a hundred and forty-five. So feels like my clothes is dropping down. So I lost a lot of weight. And some lady today, going out, lovely sister, she said, "Brother Branham, pray that I can lose it too." A little bit on the strong side, so I told her, "Just come go along and preach right hard." So that's about all I know. It certainly will take it down. But we'll soon be done with the troubles and trials.
2 I was thinking about getting old. You know, in two more years I'm going to be fifty. Whew. I remember when Frankie Webber put in... He's just about two years older than I am. He put in a quarter for his birthday offering here, and I snapped my eye, and I thought, "My, Frankie Webber twenty-five years old, a quarter of a hundred." It's a half now. It just doesn't take it long, does it, just goes right on.
3 We won't stay long. Just this morning when our beloved brother was bringing that most remarkable message, I'm sure we all enjoyed it, and I happened to think of something when he was preaching back there. I thought, "Maybe the Lord might give me a Scripture for that." I had him to read some tonight from God's blessed Word. And now, I... Just a few minutes to speak and then we'll pray for the sick as usual.
And Wednesday night, this coming Wednesday night, if the Lord permits, I'd like to start in the book of Hebrews, and the book of Hebrews for a lesson, and then maybe Sunday morning or Sunday night, continue it on, then following Wednesday night maybe pick it up again, just keep winding that around in the Scripture. And there's some things that I noticed in the church, just as I going by, that I think ought to be taught on a little bit, you know, things that seems to weaken down a little. And I think we could pick it up there in Hebrews; it's a very good chapter, very good place to read.
4 Now, Brother Neville, I was going... That come on my mind, coming down, and I've just got the New Testament here. And I'm reading from a Collins' Bible; the print's bigger. I've... After I've got nearly fifty, I have to push it too far away from me to read that real fine print, this bad light anyhow. And I can go out in the sunshine and still read it, but when the light gets a little poor, I have to push it away.
And doctor told me that soon I was going to have to have some reading glasses. And I asked him if my eyes was bad, and he tested them and said, "No." Ten-ten, that's supreme good. Twenty-twenty's normal and--and fifteen-fifteen's better, and ten-ten is... That's all he could read it, so I could read it anywhere he wanted at a distance. He put something out, and I started reading it, and when he got closer I kept getting slower and slower. I stopped when it got just about like this. He said, "Oh, you're past forty."
And I said, "Yeah."
He said, "Well, naturally your eyeballs get flat." Said, "Now, if you live a good long life, you'll get your second sight, I hope." That's when you read back again.
5 But you know, I was just thinking, "That ain't too far off at that, just a little while." Brother Tony, that's bad, isn't it? No, it isn't. It's a blessed thing. I'm getting older one way and younger another, because I'm going to that young immortal blessed body, where it's... Brother, there'll never be nothing wrong there. And I just live for that time; that'll be wonderful.
Now, before I read the final closing text, just a word to Him while we bow our heads.
6 We believe, Almighty God, that You intend for Your children to be happy. It is not meant for us to be frowning and sorrowful, for it is written, that, "A merry heart doeth good like medicine." And we love to enjoy Your blessings and to have this great fellowship together. And as we, as believers in Your Word, we fellowship around the Word. That's what we come here for, is not just to hear a message, but to worship and fellowship with Thee through the reading and preaching of the Word. Now, Lord, Thou will not disappoint us. I'm sure You'll bless us in these hours.
Bless our noble and good pastor, Lord. We pray that You'll be with him. And as I noticed him today in his preaching and see him as he smiled when he sang that song "I'll Soon be Done with Troubles and Trials." Those sisters and how they sang it around in the brush harbors and camp meetings, and it'll be done one of these days, and then go to that glorious rest.
Now, Father, bless us as we read Thy Word, and have read it, and refreshen to our minds and hearts and speak to us tonight. And when the service is over and we start to our homes, may we say, "Did not our hearts burn within us as He talked to us along the way." For we ask it in Jesus' Name. Amen.
7 Now, with such a real good evangelistic message as we had this morning, and I was thinking that... You know, Brother Neville was talking about over-feeding the children, which you can. But now tonight we're--just a little talk for the church. This is a--just a talk for the church. And I wish to read the--another part of the Scripture in the New Testament, Matthew the 24th chapter and the 35th verse, Jesus speaking.
Heavens and earth shall pass away, but my word shall not pass away.
8 My subject tonight is "The--The Memorials... Time-Tested Memorials of God." And I have a few announcements of--of... I believe I made it, for the... And some... Here that, about the meeting to begin with the Hebrews the 1st chapter Wednesday night, if the Lord is willing. Now, reason I have to make it mention that like, my m--ma--meetings, I could be at one place and He will call me another. I just have to go as He calls, you know. That's the reason I can't be like Brother Oral Roberts and those fellows who set their meetings two or three years ahead and "We'll be there." And those big burly faith men, they--they--they got their message. But my message is just wherever God sends, whether it's here, or there, or wherever it is; I have to go just when He sends. And it's two different ministries, only the same God, the very same God.
9 I was thinking yesterday in my talk to a neighbor boy, and he said, "You know, a certain little pastor," he said, "he's such a wonderful fellow." Said, "Wife and I were setting with our pajamas on," and said, "about eleven o'clock at night, he come by and knocked at the door, said, 'Just come by to have a cup of coffee with you,' see?" And said, "He cut across the street to another neighbor, and they were about ready to go to bed, and he eat a cookie over there. And just..." And then he said, "His--his... Had a little Bible school for the kiddies. And he had so many little kiddies there, him and his wife, until they had to put up tents on the outside to accommodate the children."
And I went back; I got to thinking, "You know, that's right, that--that's a--that's a wonderful little fellow." And I believe Brother Fleeman here, I believe his boy goes; it's a little Faith Lutheran Church up here, a wonderful little man and his wife. They're doing a great work for the Lord.
10 And I thought... I got to washing my car, and I--I become discouraged, I thought, "Why is it I can't do that?" See? Go around get all the kids to follow me around. I love kiddies. And why can't I jump from house to house, from pillar to post like that? And Something just said to me, "You wasn't called for that." He's doing just what God told him, but we got to have somebody to stand out here like the Oral Roberts and them, a Joshua with the sword, with a message of faith and deliverance. And see, we got to have those who can have the--that type and one can have this; but just all goes together to make one big unit; that's God's church.
11 Talking a few moments ago to a young lady, discouraged and heartbroken. And I was trying to tell her about how that--that a woman and a man are not separated, they are the same self person. Man made... God made man both male and female; he was man. That's right. And He separated them in flesh and made them different, but joined them together and raise the children as one. And so, the man, the burly and the--the sort, and the women is the--the--the love part of the man. So they are together. That's... God separated them, but they were both the very same person, m-a-n; and woman's called "wo-man," that's right, 'cause she was taken from man. She is a part of the man. But in--in life here in flesh, they were separated; in spirit they are one.
12 And was talking about men losing their affections for their wife and don't love them as they did when they were sweethearts, shame on you. You ought to do it; she's always your sweetheart. Absolutely, that's the part she should be. And you should treat her like that. Oh, never let that little honeymoon cease, 'cause it isn't going to in heaven. It's going to be just perfectly one there. That's right. It's all...
Looks like some women ought to said amen to that, don't it? "You never let me hear... You're always bawling women out and talking like." Sister Hickerson, why didn't you say something, or somebody back there, say... Did you? Thank you, Sister Cox, that's very good. Brother Cox, that's for you, ever where you are now. All right. Yes, sir. And we should never forget to honor each other; always be sweethearts; never let it cease.
13 Catholic boy come to me not long ago, his wife was separated. he said, "Billy, I hate to come to you; I'm a Catholic, and you a Protestant." Said, "A priest run me out of my home awhile ago."
And I said, "What's the matter with him."
He said, "Well," he told me, said, "I drink a little," and said, "of a night, I work hard." And said, "My wife thinks I ought to come in every night and kiss her and hug her and make it out just like that we was fixing to get married." Said, "We married, and got a bunch of kids." And said, "If we... That's time..."
I said, "Whoop, wait a minute, boy, you're wrong; you're wrong. That's just the same as it was before you're married. See? You must always remember." I said, "She's forty years old now at the time where she really needs your attention."
14 So they had the divorce court and he said, "I don't know what to do."
I said, "Go call her. If I go out there as a Protestant, she wouldn't receive me, but I..." He said, "Oh, she likes you." And I said, "That... You just go call her and tell her that you've changed your mind."
And so the next day I'd called judge, and talked to him. And I told this boy; I said, "I'll be setting right down beneath the floor where judge is going to give you a raking over. I'll be praying for you. Don't tell her about it."
"All right."
So I was down there praying, after while I heard some little clicking coming down the steps, and here they come with arms around one another just all smiles, you know. He said... I said, "Well, hello there."
And he said, "Brother Branham, it's been some time since I seen you. (Yeah, thirty minutes. See?) Some time since I seen you."
And she said, "Why, Reverend Branham, I haven't seen you in a long time. Glad to see you again."
I said, "Thank you. Why," I said, "you look like you were sweethearts."
"Oh," said, "we're just doing fine, aren't we, honey?"
She said, "Yes, we are, dear." And I... She said, "Come out to see us sometime, Reverend."
And I said, "Thank you very much." Said, "Good-bye to you." Went by, the old boy turned around and waved back like that. They was all happy...?...
15 That's right, love conquers everything (That's right.), just--just love. You can have all your signs and evidences, but just give me love; that--that settles it for me. Oh, my.
Dear dying Lamb, Thy precious blood
Shall never lose its power,
Till all the ransomed church of God
Be saved, to sin no more. (See?)
Ever since by faith I saw that stream
Thy flowing wounds supply,
Redeeming love has been my theme,
And shall be till I die.
That's right. Oh, wonderful.
16 Now, "Time-Tested Memorials." Where I got this idea this morning was from our message at the Sunday school evangelistic message where our Brother speaking on Elijah, where he wanted to... The boys, the schools of the prophets, how they wanted to build some kind of a big school. And it come to my mind, and I was thinking of the thoughts of memorials.
Now, memorial is a--a great thing. We appreciate memorials. And many men in this life has tried to leave behind them some sort of a memorial. Nearly all men love to do that, put up at their graveyard a great marker. That's all right, sure. I appreciate that. That's--that's okay. And then many try to build great shrines.
17 One memorial that I'd like to refer to now is in Ohio. And there was an infidel; I forget his name. I got the picture somewhere there in my collection at home. Where he was so firmly against Christianity, till he wanted a memorial built to him after his death, with his foot on the Bible pointing down like that, and saying, "Away with religious superstitions and up with modern science." And when he was dying he said, "If I've been wrong serpents will crawl out of my grave." And when he died they were still shoveling the dirt into the grave, and they killed two or three big vipers.
And today in that graveyard, a minister taken a picture recently and brought it to show me, and hanging over the chains around his lot... The graveyard is a beautiful place. But his mound is nothing but a snake mound. And no matter, even into the fall and winter, serpents still crawl from his grave: a memorial. God forbid me ever have a memorial like that or any of you.
18 So there is memorials though, great memorials. I'm thinking of Joshua, the mighty warrior. What a great man he was, who took the armor of Moses as a leader of these two million Jews. Moses, being the selected, the called out, separated for a service, and Joshua to step in and take that man's place was certainly a great thing to do, to fulfill the shoes of this prophet, a mighty warrior, called, predestined, and ordained of God. Four hundred years before he ever come, God said He would deliver and would visit them. And what a warrior Moses had been. Never a man ever took the shoes of Moses to fulfill them until Jesus Christ could do it. And he said hisself, "The Lord your God shall rise up a prophet among you liken unto me. And it shall come to pass, if you'll not hear this prophet, and whosoever will not hear this prophet will be cut off." All right.
19 Now, this great memorial... And Joshua had come down to the river. And after Moses was dead, Joshua took his place. And God was with Joshua. And He said, "Now, sanctify yourselves, wash your clothes, and set apart, and come not at your wives, and on the third day God's going to do something."
Oh, I... One of these nights or Sunday services, I want to preach on that third day and show you what power is in them--that three. I mentioned it this morning in the prayer. Everybody had three things in the numerics of the Bible.
Now, "On the third day you shall see the glory of God." Now, it go--went to show he knowed positive what he was talking about, because he mentioned just exactly the time when it was going to happen. And I can imagine how Joshua felt when he stood out there before all those Israelites. Now, his word must be true and there was a swelling Jordan.
20 You see, a man's character is made known by his works. Whatever you are, your works prove what you are. No matter how much you testify, whatever you say, pro or con, that has nothing to do with it; your works tell what you are, tells what you are inside. Every job that you do manifests what you are. And you business men, if you just do a patched up job, see what I mean, just a halfway job, don't do that. If you can't do it right, don't do it at all. That's right.
When you come to Christ, if you can't absolutely sell out lock, stock, and barrel, and come to Christ, don't come at all. But when you really want to be a Christian, stand out, make it real. That's what God wants you to be. And that'll--that'll prove... Your works will prove what your character is. Your character is known by the works that you do.
21 And Joshua now, his word was at stake (Yes, sir.), just as--as Noah of old. But Joshua must cross over this river. And looked like he picked the worst time that could ever be thought. It was in the month of April, and that's when the snow was melting in Judaea and coming down through the mountains. And the old Jordan is muddy and spread plumb out into the--to the fields, to water the fields of Jordan. And looked like, if it would've been mathematical, or--or educational, or scientific, he--he picked the worst time in all the year to cross Jordan. But God likes to take those kind of times to prove that He's God. And men of God who believe God and know what God has promised, is not afraid to do it, because God will stick with His Word just as certain as He is God.
22 And when... He said, "First take the ark and go forward." And when those priests' feet touched that Jordan, no matter how wild she was and how she was swelling, it give away to God's eternal Word, for the Word was in the ark. Jesus said, "Now, heavens and earth will pass away: but My Word shall never pass away."
So Joshua, knowing that his word must rest upon God's Word, and he put God's Word first. Wish you sick people here tonight would do that. Put God's Word with your confession. Put your confession; you believe it and set it out there and call those things which are not as though they were; then we're marching on. Do it that way. God's Word will take you through.
23 And as the priests' feet touched Jordan, she just rolled back from side to side and the water stayed. Do you realize the roaring of that river would've brought forth a bank there and twenty minutes time would've been as big as--as some of these modern big dams that we got in the Colorado Boulder Dam out there. Way that Jordan sweeps through there, is coming out of the mountains with a great force, and she's sweeping through those valleys, and when two million footmen, with women and children, could pass through there, probably taking four or five hours or more, and what do you think that river would've filled up? But God stayed the stream (Amen. Oh, I love that.), stayed the streams, and she laid there until they passed over.
Then God said to Joshua, "We want to make a memorial unto this. Go out there and send each Israelite, one out of a tribe, and pick up twelve stones and make a memorial. And this memorial shall be, that when your children are passing through this way, they will ask, 'What caused these stones to be here?' And you shall give them the story of how God stayed the Jordan." That's a wonderful memory. Someday I hope to look at those stones in the near future, of where they still stand as a memorial.
24 But then I think of another memorial. What a great blessed memorial that was. Then I think of another memorial. One day when a woman had made the wrong choice, she decided not to stay up in the well watered plains of--of--or stay in the well watered plains of Sodom and Gomorrah, and be sociable, and live like the rest of the women was in those days... She didn't take the good choice as Sarah who stayed up in the barren lands; only she kept God's Word in her heart. And she was obedient and lovely to her husband insomuch that she called him her lord. And there's where God came down with two Angels and visit them in the tent.
25 But Mrs. Lot, she became very worldly and taken up with the things of the world. And what a lesson that is to us today, that we can become too worldly minded. And I'm quite sure today that the church in whole, is becoming too worldly minded.
Now, maybe Mrs. Lot didn't mean to do that when she went down there. She thought, "I'll just be sociable." It's all right to be sociable, but don't take up the habits of the world. When you go, go like Shadrach, Meshach, and Abednego, and Daniel. They purposed in their heart that they would not defile themselves, no matter what come or went. No matter whether the rest of the church backslid, what happened, they purposed in their heart. And they are a memorial today.
26 And Mrs. Lot stands for a memorial. And when God give her her last message of grace, when He sent those angels down there and told them that within a few hours that Sodom and Gomorrah was going to be burned, yet she could not stand the thought of giving up her social life to come out into a desert and to live like Sarah had lived, and out there in the desert and have to wear common plain clothes of the woman of the plains. She wanted to be in luxury. Her husband had become a great man in the city. He set in the gate as a judge or as the mayor of the city. And she wanted these luxuries. And she couldn't stand the thought of having to give those things up.
27 And as she went with her husband out of the city, she kept looking back, weeping and grieving because she had to give it up, to separate herself from that type of death. Jesus said, "He that puts his hand to the plow and even turns to look back, is not worthy of the plowing." What type of people should we be? I... He that puts his hand to the plow and even, don't--don't turn back, but just turn to look back, is not even worthy of the plowing. Oh, we should keep our eyes and hearts single. No matter what the other people do, what the church does, what the neighbor does, what anyone else does, keep your heart centered on Calvary. Don't even stop to look back. We've got no time to look back.
And this woman, because she did, God gave a memorial to all the peoples who turned to look back after they've once accepted Christ as their personal Saviour; she turned to a pillar of salt. And she stands there to this day. It can be seen in the fields, that the woman's standing there with her head turned, looking back. And she's looking back over her left shoulder, to look back into the fields, her heart was back there. Yet she was forced, as it was, to do this. And many people take Christ that way today, because they come out from the world, feel like they're forced to do it. And they keep longing and lusting, and it isn't long till they're back. And they're--they're horrible memorials of God's grace, of God's love as showed to them.
28 Now, memorials... Now, in the days of Jesus on earth, the Jews had built a temple as a memorial. And they had showed Jesus how goodly that temple was built. And he said... It taken forty years to build the temple, about eighty years altogether. For forty years they were cutting out the stones in different parts of the world. Forty years in its construction, not a buzz of a saw or sound of a hammer...
But you know, even Jesus said, "There take no looking at this, for I say unto you that there will come a time when there won't be one stone left upon the other," one stone upon the other. Just before He said these great memorial words, "Heavens and earth will pass away," temples will pass away; memorials will pass away, "but My word is the everlasting memorial."
29 The ark has rot years ago; the tombs of the prophets has fallen in. And all the different memorials have decayed with, hoary time had washed away the stone, but God's Word remains just the same, beautiful forever and forever, just as lively and fresh tonight to the believers of this day, as It was the days that It was spoke.
No wonder Elijah, this morning in our--the message that our brother gave us, when they wanted to build a great school for the prophet as a memorial, but Elijah chose a better thing: a miracle of God to rise up a fallen instrument and make it swim on the water. It was the Word of the Lord. And much better is he tonight who will receive the Word of the Lord in his heart for a memorial, than those who would try to erect some great memorial.
30 Not long ago when I heard, when I was in Italy, I heard of Mussolini, and that great statue of forty something feet high, that he'd built as a memorial to athletics, as he was an athlete. And I wanted to find that memorial. And you know, it had been blown into powder by a big blockbuster.
I stood at about two, three years ago on the place where pharaohs of Egypt had raised up great shrines and idols, and I... They tell me that you'd have to dig twenty feet under the earth to find even the ground where those memorials stood. I stood where Caesar Augustus, where the Herods and the great of Rome, and I went on the street and were he used to go down the street from the palace, and it's about twenty-five feet beneath the earth. Them memorials is gone. But that living Word of God still remains just the same and just as valuable. That's a memorial.
31 So I say today, brother, the things that you do, the words that you say, how you treat your neighbor, and what you do about Christ, will be a everlasting memorial. You might have a fine home to leave to your children; you might be working for some livelihood to leave to your children. But I'd rather leave them the Word of God than anything else. Those houses will vanish. That's perfectly all right; that's good. I have nothing against it. But don't do those minor things and leave the great things undone (You see?), because the Word will--the house will perish, and the people will perish with it; but the Word of God will raise them up in the last days and give them Eternal and Immortal Life again.
32 And now, in order to make an estate like this, God's eternal Word... I think of this old song we used to sing here years ago.
Time is filled with swift translation,
Naught of earth unmoved shall stand,
Build your hopes on things eternal,
Hold to God's unchanging hand.
When our journey is completed,
If to God we have been true,
Fair and bright our home in glory,
Our enraptured soul shall view.
How much better it is to look out in the face of the setting sun when your veins are cooling in your body and your children standing around the bed, to know that you got a memorial built that, "Honey, someday daddy will meet you on the other side."
I'd rather have that when the doctor says, "Billy, there's nothing more can be done for you."
And I see my kiddies and I kiss them good-bye. I say, "But daddy's not dying, he's going to a rest, to a place. For if this earthly tabernacle be dissolved, I have one already waiting."
What a memorial to speak out of. I'd rather do that in the face of my children than to say, "Honey, I've got a million dollars in this bank and a million over here in this one for you." I'd rather leave that testimony.
With partings leave behind us
Footprints on the sands of time;
Footprints, that perhaps another,
Sailing over life's solemn main,
For a forlorn and shipwrecked brother,
seeing, shall take heart again.
Absolutely, leave them for a memorial, your testimony.
33 How I'm thinking tonight of an old man laying yonder, in his last hours of this life, called the other day and wants me to preach his funeral, Paul Rader's tabernacle. That's my good friend F. F. Bosworth, a godly saint going to meet his Maker. And he said, "This is the happiest time of my life, Brother Branham." He said, "I'm so happy to know that I'm going to meet Him; I can't hardly sleep at night."
I've heard of Mrs. Aimee McPherson, no disregard to a wonderful woman. I've seen marks and this and that. I've seen marks of Smith Wigglesworth, and Doctor Price, and many of those great men, but not one mark did I ever hear anyone say about F. F. Bosworth. God, let my end be like that: a memorial of the grace of the Lord Jesus Christ.
34 I think of E. Howard Cadle up here not long ago, when he was laying across the floor as a drunken sot and the--and the flies a blow in his mouth. And his dear old mammy down yonder had prayed, and believed, and held onto God for her drunkard boy. There, when he left the world, he left a testimony and a memorial of the grace of Almighty God that's sufficient. When God's Word is placed to him in prayer, God's got to answer for that.
35 God's building a church as a memorial, a memorial of His sacrifice. Christ never come to earth to die in vain. His death will not be in vain. God's able of these stones to rise children to Abraham. If people won't live in it, they won't take it under consideration and realize what a great gift that God's give them, God's able of the stones to rise children to Abraham. Truly, He will do it.
And when I think of that, and think of the great price that He had to pay. Now, good... Everybody wants everything free, wants every... That's the American way of life today: get everything you can for nothing. Brother, you get nothing that's worth anything for nothing; you pay for what you get. That's right. You have to pay for it, and it comes dear. And your salvation comes dear to God. It cost His only begotten Son to give Eternal Life to every man and make him happy tonight and live for things that's worthwhile living for. Not for to leave something to our children, no inheritance can be left greater than the salvation of our Lord Jesus. Certainly, it's not.
36 Now, great prices is paid. Time testing must come on. It's time-tested memorials. And the only memorial that's ever been tested right, has been God's Word. Oh, infidels has tried to put it out. They've done everything they could do, but It will never be passed away. It can never fail.
Abraham, when he received that memorial of God, "You're going to have a baby by that woman, Sarah," twenty-five years he believed it with all of his heart and denied anything contrary to it, for he knew that God would keep His Word.
Infidels today they rise and try to smear out the Bible. Before you could stop the Bible, you'd have to stop time, before you could do it. Every atheotic work, or every atheotic people, every communistic people, and whatever they are, every Buddha, every Jain, and every Mohammedan has to witness the birth of the Lord Jesus Christ every day. Every time you sign a letter (amen), every time you write the date, you witness that God sent His Son nineteen hundred and fifty-seven years ago. Brother, you couldn't do it, it could never be. "Heavens and earth will pass away, but My Word shall never pass."
37 Some time ago I was in New York, went out on a little island to the Statue of Liberty which was given to the--by the French government, to the United States many years ago. And in the hand is a torchlight. We went up to that arm. There's a window there, and where this great light was shining, I noticed down along the side was a bunch of little sparrows, and they were all dead, laying along the side. And I said to the guide, "What's those sparrows? Did they get electrocuted?"
Said, "No, sir, we never picked them up yet this morning." Said, "Last night there was a storm, a great storm come across the bay here."
I said, "Yes, sir, I know that."
He said, "The little fellows got caught in the storm." And said, "When they got in this light, they tried to beat the light out. See, they just hit against this glass and beat." And said, "Instead of using the light to go to safety, they tried to beat the light out."
38 And then the inspiration struck me. That's right, men and woman who are trying to beat out the Light of God are just beating their brains out, and are not... Why don't they use it to go to safety in the stead of beating their brains out trying to deny it, and say, "The days of miracles is past. There's no such a thing as Divine healing, old heartfelt salvation, these things." They're just beating against the post. As long as they do it, God's great church is moving on and upward just as hard as it can do.
People rise up and claim to be this and that, and fail, and so forth; but the Church of God moves on. And the Word of God moves on. She's made out of the right kind of material.
39 Not long ago down in Australia, the great Australia, which is under the British Crown. Is like South Africa, just across the way to Australia. Down in Sydney, there's a big city that comes around the bay there. Brother Beeler would probably know more about it than I would. However, they wanted a bridge to build, span from--from North Sydney to South Sydney. They had called all over the country to get architects, bridge--bridge builders to come down to build this bridge. None of them would take it. No one dared to take it.
As soon as they got there, they found out that the bottom of that sea was shifting sands; it was quicksands. And nothing would stand. And they tested it, and sounded, and went on. They said, "No, we wouldn't even undertake to try to build such a bridge. It cannot be done."
40 After while a young architect from up in England come down, famous man, reputable man, had a good reputation. Oh, I like that. I like a man with a reputation. Oh, you don't have to be a big man; you can be a pauper that lives in a attic and have a reputation far better than a potentate. Absolutely. You don't have to be rich; you can just have a reputation. It declare your reputation. What you are makes you what you are; it gives you your reputation. And you're known by your reputation.
41 This man went down there with a wonderful reputation. He looked the situation over. He walked the banks for a few days. He studied it; he tested; he sounded; he looked around. After while he went to the mayor, said, "I'll take the job."
"Why," he said, "sir, you know what you're taking?"
He said, "I thoroughly understand."
He said, "Well, this great architects, as American architects, and architects from all over the world, bridge builders has come here, and they're afraid of the job."
He said, "But, sir, I'm not afraid of the job. I'll take it." He said, "I realize that I have a worldwide reputation as a bridge builder, but I'll stake my reputation, for I can build it."
42 Oh, he had a vision. Before a man can make a reputation he has to have a vision of what he's doing. Oh, blessed be the Lord. That's the reason you--there's a heaven to go to. That's the reason we can have a reputation as a Christian. We know what material is in this building. That's right. The Blood of Jesus Christ is in this building. That's right. His stained Blood has washed away all sin. He took me from the alleys of hell and made me His servant; then I believe in Him. So I passed from death to life, and every believer has did that, because that they got confidence and they believe in this great Builder, in this great Architect.
43 Now, when the man did it, the first thing he did to be sure that he was right, he went down there and he said, "Now, before we get this bridge started, we got to go to solid foundation. We've got to go." He knew that down beneath that sand the breast of the earth was there which was solid rock. What did he do, but get great big pumps, and got in there and set great tubes down, and he blowed the shifting sands with these pumps until he blowed it plumb down to solid rock. When he got her on the rock he anchored these great big bolts in there and got it ready. And he blowed out each one.
44 And then He went over and got around him the very best architects that he could find, the best scientists, the best equipment. He sent away and got steel for his bridge. When he did it, he would not put one piece of steel, not even one bolt, until it was scientifically tested to see if there was any blows in it, to see if there's any little air holes, where in the foundry where they had made it and molded it, to see if it was tested right. Oh, what a--what a memorial that would be if--to his reputation as a bridge builder.
45 If he went to that much trouble to be sure that the bridge would be safe, how much trouble do you think God went to, to be sure this church would be safe? Yes, sir. There's a memorial to the death of Christ; that's His church. Some people don't want to live it; some people will. But it's a testing time; God's testing people today for His memorials.
A lot of times people say, "Oh, I'm so tempted." Blessed be the Name of the Lord for the temptations. "When I am weak, then I'm strong," said Paul. "Every son that cometh to God must first be tried and tested." And these testings are more sweeter to you and dearer to you than precious gold. It's testing time.
46 Long years ago before they had the smelters, they used to take the gold, and how they would know how it was right or not, with all the sludge was out of it, all of the iron pyrite (that's fools gold), all the fools out of it, they--beaters beat it, and beat it, and turned it, and beat it, and turned it until the beater sees his reflection in the gold.
That's the way God does His church. He gives you trial after trial, test after test, trial after trial, test after test, until the life of Christ is reflected in your life, until you become peaceful, sober, meek, gentle, humble, ready, submissive, willing, turn your head from the things of the world and looking straight to Calvary to the One Who's doing the beating. Many times you think it's strange because fiery trials, and sickness, and persecutions; it's only done to test you, to get the dirt out of you, to get the sludge out of you, to get the slowness out of you, to wake you up to the place where you can look and see the reflection--or men can see the reflection of Christ in you: Christ in you, the hope of glory.
47 He tested every piece. Finally he... Before he put a bolt on, he tested it. He tested everything. Then when he got it all done... Now, the scoffers stood by and said, "It will not hold up. It can't do it."
That's what they're saying today. "This here Holy Ghost religion you're talking about, it won't be long, that tree will burn down." But it don't burn down. Oh, the--the fire only waters it. It only gives us new hold. It only--it only strengthens it, every trial testing. Every time a wind hits a tree and shoves it back and forth and back and forth, it only loosens the roots, so it can go deeper and get a better hold. Every time sickness strikes your home, every time trials strikes your home, every time the neighbors say something bad about you, it's only shaking you, loosing you up, so you can get down and get a better hold on the eternal Rock of God's unmovable Word. That's how God does it; He sends those trials to test you, to prove you, to shake you up, and to give you a new hold.
48 Then, we find out, when he got all that done, the critics stood by and said, "It can't work." But what the architect knowed his bridge would hold. He knowed it would, because it would been tested.
That's the reason God said, "I'll have a Church without spot or wrinkle." Amen. She'd went through the test. And every child that comes to God must be tested.
49 On that great memorial day when they was going to--when the two sides... They started from both sides; when they met in the middle of the bay, the man who built it, he said, "I'll not ask any man..."
The architects all stand around and said, "As soon as any vibration hits that bridge, she'll go right straight down. It'll be dangerous."
No insurance company would give him insurance on it. He didn't need any insurance; he said, "My bridge will hold." He had confidence. Now, he must test it because his reputation is at stake. Certainly it is. And if it did hold, it would be a memorial.
That's the reason I know that old time God, heartfelt salvation will hold. The reputation of Christ is at it. He will not give us just something to build a church out of, not man-made theology, not upon some school experience, or build some seminary, as they wanted to this morning to educate preachers. The real preacher comes from the seminary of God's grace, God's calling. And it's time-tested. That's right. It'll hold. God's got confidence in you. We got confidence in Him. The bridge will... The old poet said, "My anchor holds within the veil, in every high and stormy gale, my anchor holds within the veil." We don't know what's a holding, but something's holding. That's right. She's anchored yonder in the haven. And there's a rope of salvation that holds the human heart, that a man's that's ever been borned again is passed from death unto Life, all the devils out of hell couldn't make him doubt it. There's something holds within there. Let her rock. Let her shake. Amen. She'll hold every time, because it's in Christ Jesus.
50 Then this man said, "I'll not ask no one." But said, "I'll go myself."
The mayor of the city walked out and said, "Mister, I certainly have confidence in your bridge."
He said, "If you have confidence in my bridge, follow me." All right, put it to a test.
The mayor said, "My car will be setting there on that certain morning; I'll go with you."
The railroad company called up and said, called and said, "Sir, we've got confidence in your bridge, we'll have..."
Said "If you got confidence in my bridge, bring out four full locomotives, stand on the bridge. You've got confidence, follow me. If you believe it's tested and tried, you believe it, come, go with me."
51 And many of the people wrote him letters to see his courage. That's what men looks for, is man of courage, not a little wishy-washy something. If you think you can get by by going to church and saying amen once in a while, and shouting a little bit, put your name on the book, and go back and live like the devil, your own works prove what you are. Your characters prove it out. But God... The world wants to see men that's courageous, somebody with courage who will stand out as a memorial of the saving grace of Jesus Christ. That's right.
52 The day when the bridge started, the rest of them come back, said, "Get ready; get your cameras ready," to all the newsmen, said, "because that bridge will fall."
That young fellow walked out there on that bridge, set his car down, looked back down, and seen them locomotives all lined up, and seen the Mayor there waving to him; he looked; he seen tens of thousands of footman standing back there ready to march with him, said, "Strike up the band." Brother, when the bands went playing, the whistles went to blowing, the horns went to going, I mean, there was an awful vibration taking place. But he walked right across that bridge and she never moved. Why? He took the forefront, 'cause if she was going to fall, let him go with it.
53 And Jesus Christ came from heaven to glory, from glory down here to build a Church. And the material that He's putting in it is time-tested material. You might come to the altar and make a confession, but when He finds blow holes and everything else in to where the world's blown the maggots in you, and so forth, you cannot stand; He just pitches you to one side. God wants a time-tested church, not somebody's a Christian today and a backslider tomorrow, and is in-and-out, up-and-down; He can't place you nowhere.
But He's got a church that's tested, went through the trials, through losses, through sickness, through sorrow, through death, and still standing with a testimony. That's the man. Yes, that's the man He's looking for. I don't care if you're a pauper; I don't care if you're a beggar. I don't care if you're a ragpicker. Whatever you are, God puts the test to you. He's looking for time-tested material.
54 I believe one of these days when that great church... When science says, "How can it lose? Gravitation will hold you to the earth..." Now, I feel religious. Let me tell you, that time-tested church will come into existence someday. There may be half of them sleeping in the dust of the earth. I don't know where they're at; but God's got His material all tested. One day He's coming to take the forefront (Hallelujah.), right through atmospheres, and stratospheres, and spheres, and spheres, into the Presence of Almighty God, He will go with a time-tested church. That's a memorial to His grace. That's a memorial that God gives Him.
55 "No man can come to Me except My Father draws him first." And every man that comes to Christ is a love gift from God, and Christ puts him to the test. And if he stands the test, He puts him in the bridge, tightens him down, gives him a position, and sets him there, knowing that he will hold to the end road. Amen. Time-tested material: "Upon this rock," not upon some rock of fanaticism, not upon a bunch of emotion, not upon a bunch of church theology, not upon some denomination, but "upon this solid Rock (Christ's Word) I'll build My church; and the gates of hell can never prevail against it." It'll be there; it'll be a memorial of His grace in the presence of the Angels.
56 When the Angels question Him one day, "Why did you go to earth," He will come back and present that church without fault, without spot, without wrinkle. There's the material. There's the thing, His reputation. He must do it. That bridge builder had to build the bridge. He must do it or loses his reputation.
Christ will have a Church. And He must do it because He came to the earth and become flesh and dwelled among us and became sin that we might become righteous. He become us, that we, by His grace, might become Him. He came to take our place as a sinner, to let us have His place as sons and daughters of God in the presence of His majesty. What a grace of God. How could we say them words are not right. "Heavens and earth shall pass away, but them words will never pass."
Little blind Indian boy a few nights ago, blind since he was three--three or four weeks old, received his sight, normal, then walked off the platform. What was it? It was a time-tested memorial of the power and grace of Jesus Christ. Blessed be His holy Name. Time-tested, trials, troubles, shakes and pull, it's only to find the blows in you, to see if there's any there. It's God shaking you and trying you.
57 Some time ago, the great Caesar Augustus, after a great famous battle, and had won a great victory, he--they was going to give him a celebration in Rome. And he said to them, "I want some man to ride, some worthy man to ride by my side while I'm doing this." Said, "I want some man to share these blessings with me."
And all the... It went through the camps. All the officers trimmed their plumes, and polished their swords, and made their armors real bright, and everything, and practiced standing straight in a certain salute to their king and so forth.
And each one walked up, their big armor before him, as he set out there on his throne watching. And there come up, officer with his big fine plume just featheredged stood and made his salute. Caesar shook his head and he walked away. Another one come up, made his salute; Caesar shook his head and walked away, time after time, soldier after soldier.
58 Finally way down along the line come a little footman. He didn't have any shield to polish; neither did he have a plume to trim. But he walked up in front of Caesar; he didn't even know how to make a right kind of a salute; but he just bowed his head and walked away. Caesar said, "Wait a minute, who are you? Come back here." He walked up there; he looked at him, just scars over his face, and cut, and disfigured, and crippled up. Said, "Where did you get them scars at?"
He said, "Out in the battle fighting for my lord Caesar."
Said, "Climb up here and set down by my side. You're the one that's been tested and proved."
59 Brother, it's not plume trimming time; it's not educational days; it's time-testing time. It's a time that God is testing His church to find the battle scars of hard trials and fights and battles; that's the one who will ride by His side.
How Elisha was tested and proved before he could wear a prophet's robe. How Elisha throwed that robe around his shoulder, how he must be the right man. Elisha watched him there in the field when he was plowing. God said, "That's the man. That's the man that can wear that garment. That's the man that can wear that robe. He can take your place." Blessed be the Name of the Lord.
60 How His all seeing eyes a moving over the earth trying to find some man that'll wear that robe that he talked about. "Can you drink the cup that I drink? Can you be baptized with the baptism I am? You can," He said to them. So we today as a church, are to put on the robe of Christ, the whole armor of Christ, the whole shield and buckler and armor, that we might stand blameless at that day. He's looking for time-tested memorials as He can say, "There's my servant. I've tested him; I've tried him; I've put him through like Job. He still proves a hundred percent." God, be merciful to us, that we can take God at His Word and be time-tested memorials. Let us pray.
61 Blessed Father, we thank Thee, most holy God, from the very depths of our hearts for time-testing. Every trial, we do not feel bad about them, Lord, but we're grateful that Your grace was sufficient to help us through these great times of trials. As the men tonight, how it thrilled the audience when he mentioned "Amazing Grace." And when we got to that certain verse, "Through many dangers, toils and snares, I have already come; it was grace that brought me safe thus far, it's grace that'll take me on." Oh, it thrilled the people's heart. We believe it was lining up with the message tonight, that it was a time-testing. "Through dangers, toils and snares." It was to help the Christian, the one who's examining himself now and know that he's stood faithful by the grace of God. It was to bring shame to those who has falls and ups-and-downs, and cares not, and loose living, O God, not even a battle scar to show the battle...
We pray tonight, Lord, that You'll sanctify the church by Thy great holy Blood, and clean out all that blows, and all the weak spots, and--and all the foul threads. Run through the machine again and--and retap them out, Lord, and--and make them material. O eternal and blessed Father, hear the prayer of Your servant.
62 And while we have our heads bowed, if there would be such a person here tonight that would feel, that God in His testing time, has never found you faithful at the post of duty... When arguments come up, or do you jump right in and partake of them? When quarrels come up, when indifference, when differences in the church comes, do you take sides with cults and cliques and so forth like that? Do you listen to gossip on the streets and around the places? If you're guilty of that, you've been blowed through by the devil's blows. Let's go back to the furnace tonight and be remelted again, and come out without them in us. Let God thread us down and get us ready for this great bridge to take its rapture. If such a person is here and would want to be remembered...
63 You say, "Brother Branham, how can I know that this immortal, eternal memorial will stand?" I will quote to you His Word according to John 5:24. "He that heareth My Word (not "goes to my school.") He that heareth My Word, and believeth on Him that sent Me, has Eternal Life, and shall never come to the judgment; but is passed from death unto Life."
Can you hear His Word calling you tonight? If you can and like to be remembered in prayer would you raise your hand, say, "Brother Branham, just pray for me. I want to be the right kind of material, that when Christ brings His church out that I'll not be..." God bless you, sir. "I'll not be shaky about it. He will place me right in church." God bless you, young man. Now... God bless you, sister. "I want to be..." God bless you, brother. "I want to be the right kind of material." God bless you, little one back there. God bless you over here, my dear brother. "I want to be found as real material. I want to be able to give the testimony of what hope that lies within me, the hope." God bless you, sister. That's good; that's right.
64 "What does it do, Brother Branham, if I raise up my hands?" You passed me from death to Life. That's what you do. You break every law of gravitation right there. See, if you was just a wax figure setting there, you could never raise your hand. You couldn't do it. But it goes to show there's a spirit in you, a spirit. And that spirit has heard the Spirit of God talking to you. And that spirit that's within you has made a decision. So it defies science; it defies gravitation; it comes up, shows there's a spirit if you can raise your hand. If you were dead, you couldn't do it.
But you've come to life. Something's happened. If you're dead in sin and trespasses, God can't speak to you no more, your hand will stay down. If you're not dead in sin and trespass, and God can speak to you and you receive life, you raise your hand. See, shows the life has made a decision. You've accepted Christ. You've passed from death unto Life if you mean it.
65 Mean it now as you raise your hand, saying, "God, be merciful to me. Make me what I ought to be, and I'll serve You all my life. I want to be found ready at that day." Blessings on you, my dear brother back there. God bless you, young fellow. God bless you there, bro... God be with you. God bless you, honey. All right, someone else? God bless you here, Brother Roy, and the Lord be with you, yes. "Lord, find me worthy. Find me worthy." God bless you, my brother, way in the back. Certainly God sees you. Be glad. Someone else want to be remembered in the prayer just now, "Make me..." All right, let us bow...