Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza

 

 

Ježiš bol najväčšou, prvou reprezentáciou lásky, ktorá kedy udrela zem, a bol opovrhnutý tými, ktorí na zemi žili, ktorých miloval. Nikto by nemohol nikdy milovať tak ako On; a žiaden človek nebol tak nenávidený ako On. Oni Ho nenávideli a opovrhovali Ním a odmietli Ho, ale to nezastavilo Jeho lásku. Smiali sa, keď visel na kríži, potom, čo v tom živote, ktorý žil, neurobil nič iné, než dobré veci, odpúšťal vinným, uzdravoval nemocných a robil veci, ktoré boli dobré. Pri Svojich posledných nádychoch na kríži, kde Mu po Jeho svätej tvári stekali vulgárne pľuvance tých, ktorí stáli okolo. On skríkol so srdcom plným lásky, „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“



On to mohol rozumieť. Súc Bohom On rozumie. Preto nás mohol milovať, keď sme neboli hodní milovania, pretože On je Bohom a On to rozumie. „Keď žil, miloval ma.“ Nikdy nebol žitý taký život, pretože to bolo zabalené v láske.

1Je to poza čímkoľvek, čo by sme dokázali vyjadriť v ľudských jazykoch, ako sa dnes cítia naše srdcia, keď sme tu zhromaždení v toto slávnostné posvätné ráno. Toto ráno reprezentuje ten čas, keď sa naše náboženstvo stalo skutočným, pretože to bolo zmŕtvychvstanie Tvojho vzácneho Dieťaťa, ktorý prišiel vykúpiť celú ľudskú rasu. A my sme tu dnes ráno, aby sme oslávili to najväčšie zvrchované víťazstvo, Pane, ktoré nás učinilo viac ako premožiteľmi smrti i pekla a hrobu. A ďakujeme Ti, že po všetkých tých rokoch, ktoré prešli, sa stále zhromažďujeme skoro ráno v toto Veľkonočné ráno, aby sme Ho uctievali, pretože veríme, že On znovu príde.

2A modlíme sa, nech by si nám odpustil všetky naše hriechy a naše previnenia, ktoré sú voči nám zaznamenané, ako pokorne vyznávame naše chyby a prijímame Jeho zmierenie za naše hriechy. Uzdrav nemocných, ktorí sú v našom strede, Pane. Pomôž nám, ako čítame Tvoje Sväté Slovo, ktoré je Zdrojom všetkých právd, ktoré si nám zanechal, aby sme podľa nich žili a verili im.

3A nemodlíme sa iba za túto skupinu, ktorá je tu zhromaždená, ale po celom svete, lebo vyhliadame s dychtivým zrakom a túžiacimi srdciami po Jeho návrate. Dnes stojíme v temnosti, v chaose, že takmer kedykoľvek môže nejaký fanatik kvôli niečomu vybuchnúť a stlačiť jeden malý gombík a celý svet by mohol byť roztrhaný na kusy. Ako nám to bolo povedané od autorít, že vojny budú trvať iba niekoľko hodín, ak sa to ešte znova udeje... A, ó, ako dnes stojíme na okraji ďalšej vojny. Potom Cirkev stojí na okraji toho najslávnejšieho vzkriesenia, lebo budeme spoločne vytrhnutí so spiacimi svätými, aby sme stretli Pána v oblakoch a navždy boli s Ním.

4Prišli sme, aby sme Ťa uctievali, Pane. Prijmi nás dnes. Požehnaj čítanie Tvojho Slova, spievanie piesní, kázanie Evanjelia, prijmi modlitby kajúcnych. Vypočuj modlitbu nemocných a osláv Samého Seba, lebo o to pokorne prosíme v Mene Ježiša, Tvojho Syna. Amen.

5Pre vás, ktorí by ste si radi vzali to miesto, kde to dnes ráno čítame pre naše Písmo...

6A je nám ľúto, keď vieme, že nemáme miestnosť na sedenie pre túto milú skupinu ľudí, ktorí prišli dnes skoro ráno, aby s nami uctievali, z rozličných cirkví a z rozličných štátov; a dnes ráno sú tu v modlitebni zhromaždené dokonca rozličné národy kvôli tomuto najslávnejšiemu uctievaniu Pána.

7Prial by som si, aby ste sa obrátili do Knihy Žalmov, Žalm 22. Viem, že toto je trochu neobvyklé miesto Písma na čítanie pre Veľkonočnú bohoslužbu, ale Boh je neobvyklý.

8A teraz, po tomto zhromaždení budeme mať asi hodinu prerušenie, aby ste mohli ísť na raňajky. A potom služba nedeľnej školy začne o 9:30. A ihneď po službe nedeľnej školy tu v bazéne bude služba krstu. A potom o šiestej poobede budú vydávané modlitebné karty pre zhromaždenie s uzdravovaním, ktoré bude dnes večer. A ak máte akýchkoľvek milovaných, ktorí sú nemocní a v núdzi, nezabudnite ich dnes večer priviesť, lebo toto bude každopádne naposledy, kedy to budeme môcť mať na nejaký čas. O piatej ráno odchádzam do Los Angeles a naprieč západným pobrežím kvôli sériám zhromaždení.

9No, v Žalmoch 22, budeme čítať.

Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.

Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám v noci, a niet mi utíšenia.

Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.

V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.

Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.

Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.

Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou

a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!

No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.

Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.

Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo súženie je blízko, a preto, že nieto spomocníka.

Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.

Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.

Som rozliaty jako voda; rozstúpili sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.

Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu zeme.

Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.

Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.

Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.

Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!

Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!

Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.

Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!

Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!

Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.

Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.

Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!

Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.

Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.

Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.

Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.

Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.

10Nech Pán pridá Svoje požehnania k čítaniu z Jeho Slova. Chcem dnes ráno pri tejto príležitosti vziať päť slov a okolo tých piatich slov sa budem snažiť vyjadriť to, čo je na mojom srdci pre vás, ktorí dnes ráno uctievate. Chcem vziať týchto päť slov: „Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza.“ [V angličtine: „Living, Dying, Buried, Rising, Coming“ – pozn.prekl.]

11A myslím, že básnik veľmi dobre vyjadril v tej piesni to, čo chcem povedať, keď napísal túto pieseň.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

12Nikdy tu nebol žiaden život žitý tak ako ten Jeho, pretože On bol Bohom zamanifestovaným (prejaveným) v tele, keď sa narodil. Bol vyjadrením toho, čím je Boh Otec. A Boh Otec, keďže je láskou, teda Ježiš bol kompletným vyjadrením lásky. Bol láskou od toho prvého momentu, keď Jeho malé detské ručičky hladili pekné líca Jeho matky. On bol láska.

13A myslím, že to je to miesto, kde dnes mnohí zlyhávajú rozpoznať, že On bol láska. „Boh je láska a tí, ktorí milujú, sú narodení z Boha.“

14„Boh tak miloval svet (to znamená tých nehodných milovania), že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal Večný Život.“

15On vyjadril Svoju lásku, keď bol tu na zemi, tak mnohými rozličnými spôsobmi, až to je nesporné, že bol tým najmilujúcejším stvorením, ktoré kedy žilo. A myslím, že tu v Jeho živote vyjadroval Boha. A jediný spôsob, ako môže byť Boh vyjadrený ľuďom, je skrze lásku.

16A dobre to On urobil vtedy, keď prichytil jednu z najšpinavších žien, ktoré tam v Jeho dni boli, pravdepodobne. Skrátka ju našli vinnú a nebolo tam žiadne východisko, keď bola nájdená v cudzoložstve. A oni ju pritiahli pred Neho a povedali, „Čo hovoríš, aby sa jej urobilo?“

17A keď sa ku nej otočil a povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Choď a nehreš viac.“ Namiesto toho, aby ju vyhodili na ulicu, aby bola vytiahnutá von a oni okolo nej ako svorka vlkov, aby ju ukameňovali a vzali jej život, Jeho láskavé, láskyplné, milujúce srdce sa zohlo dole do hriechu, v ktorom bola, povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Len choď a nehreš viac.“

18A keď bol na Svojej ceste ku hrobu Lazára, myslím, že to je ďalší veľkolepý čas, keď vyjadril, čím je Boh pre ľudské bytosti. Nie len, že On je Bohom, ktorý môže odpustiť najnižší hriech, ktorý by mohol byť spáchaný, a odobrať vinu a urobiť ich nevinných skrze Jeho omilosťujúcu lásku, ale po tom, ako nás smrť položí do ticha, On sa o nás stále zaujíma. Myslím, že to dobre vyjadril na ceste s Martou a Máriou, keď prišiel do domu, kde smrť ukončila život milovanej osoby. A na Svojej ceste ku hrobu, jednako, súc Bohom, vedel, že Ho mohol vzkriesiť z mŕtvych, vedel, že Mu bolo povedané, že v samotnom Jeho Slove ležala moc, aby ho vzkriesil z hrobu; jednako, keď videl Martu a Máriu a tých, ktorí milovali Lazára, zaplakal; Biblia povedala, že plakal. Čo to bolo? Jeho veľké milujúce srdce. Keď to uvidel, vedel, že Jeho priatelia sa trápili, bol utrápený spolu s nimi.

19Som tak rád, keď viem, že On môže byť nájdený medzi tými so zlomeným srdcom. A v našich trápeniach, On nie je ten, ktorý by nás opúšťal. On stojí vedľa nás, keď všetko zlyhalo a posledné zemské nádeje došli do svojho konca, On je stále Bohom a On nás miluje. On bol vyjadrením Boha.

20A, ó, ako verím, že On túži po tom, aby Jeho ľudia boli tak pomazaní Jeho Duchom, že by sme mohli ísť jeden k druhému v skúškach a problémoch a vyjadriť Jeho súcit, ako to vyviera z našich sŕdc, ktoré boli zrodené z Jeho Ducha, aby sa v Cirkvi odzrkadľovala láska živého Boha. To pekne vyjadrilo to, čo On povedal, či vlastne básnik povedal: Keď žil, miloval ma.

21A to ukázalo to, čo urobil pre celú ľudskú rasu, spôsob, akým Boh predstavil Samého Seba v Ježišovi Kristovi. On vyjadril Svoje stanovisko ku ľudskej rase, aby odpustil a miloval tých, ktorí neboli hodní milovania. A zaujímalo by ma dnes v toto Veľkonočné ráno, ako rýchlo budeme pri tom nájdení nedostatoční. My by sme mohli milovať tých, ktorí nás milujú, ale On miloval tých, ktorí Ho nemilovali.

22On bol najväčšou, prvou reprezentáciou lásky, ktorá kedy udrela zem, a bol opovrhnutý tými, ktorí na zemi žili, ktorých miloval. Nikto by nemohol nikdy milovať tak ako On; a žiaden človek nebol tak nenávidený ako On. Oni Ho nenávideli a opovrhovali Ním a odmietli Ho, ale to nezastavilo Jeho lásku. Smiali sa, keď visel na kríži, potom, čo v tom živote, ktorý žil, neurobil nič iné, než dobré veci, odpúšťal vinným, uzdravoval nemocných a robil veci, ktoré boli dobré. Pri Svojich posledných nádychoch na kríži, kde Mu po Jeho svätej tvári stekali vulgárne pľuvance tých, ktorí stáli okolo. On skríkol so srdcom plným lásky, „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“

23On to mohol rozumieť. Súc Bohom On rozumie. Preto nás mohol milovať, keď sme neboli hodní milovania, pretože On je Bohom a On to rozumie. „Keď žil, miloval ma.“ Nikdy nebol žitý taký život, pretože to bolo zabalené v láske.

24Keď zomieral, spasil ma. Smrť, keď v záhrade Eden Boh Jehova požadoval... Trest za hriech je smrť a nemohla tam byť žiadna zmena. Nemohol tam byť žiaden iný spôsob, ako by o to bolo postarané. Pretože Boh je zvrchovaný a je nekonečný a je Sudcom nebies i zeme. Trest za hriech je smrť a nebol tam nikto, kto by mohol tento trest za niekoho iného zaplatiť. Lebo každý človek, hoci mohol zomrieť za iného človeka, ale aj on bol od začiatku vinný. Nebol tu nikto z nás, kto by mohol pomôcť inému, pretože sme boli všetci vinní. Sme narodení v hriechu, utvorení v neprávosti, prichádzame na svet hovoriaci lži. A nikde tam nebol lúč nádeje. Boli sme odsúdení na smrť Bohom a každé stvorenie, ktoré sa kedy pohybovalo po zemi, bolo pod týmto odsúdením. Mohli tam byť čestní ľudia a robiť veľkolepé veci, ale on bol od počiatku hriešnikom.

25Existoval iba jeden spôsob, aby to bolo zaplatené, a to bola smrť samotného Boha. Tak Boh súc Duchom nemohol zomrieť, ale On prišiel dole v tele z mäsa a vyjadril Samého Seba v živote lásky, aby vzal všetku tú dobrotu, ktorou bol, a dal to dobrovoľne ako najvyššiu Obeť, aby tak mohol odobrať vinu tých, ktorí boli vinní. Všetci z nás súc hriešnikmi, a neexistuje pre nás na svete spôsob, ako by sme kedy boli zachránení. On neprišiel na zem, len aby bol videný, ale On prišiel, aby zomrel ako Obeť.

26Ábel to vyjadril, keď obetoval Bohu oveľa lepšiu obeť než Kain; keď ku skale priviedol malého baránka s kúskom letorastu z viniča, ktorý bol obmotaný okolo jeho krku. Položil tam na tú skalu to malé stvorenie, naklonil jeho malú bradu dozadu a s kameňom rozdrvil jeho malé hrdlo; a ono bečalo a zomieralo a striekala krv, tieto malé biele chumáče vlny zostali nasiaknuté krvou. Ábel tam vyjadril Golgotu.

27Keď Baránok Boží, zabitý pred založením sveta, prišiel zaujať miesto vinných hriešnikov a bol zdrtený a doráňaný a vysmiaty, robili si z Neho žarty a zomrel smrťou, ktorou by nemohlo zomrieť žiadne stvorenie okrem samotného Boha; a Jeho zakrvavené chumáče vlasov viseli na Jeho ramenách, kvapkalo to na zem, to vyjadrilo, akou hroznou vecou je ten hriech, keď musel zomrieť, aby vykúpil človeka zo života v hriechu. Nič by tak nedokázalo zomrieť. Nič by nedokázalo vydržať takú smrť. Je povedané, že keď prebodli Jeho bok, vyšla tam Krv a voda.

28Bolo to prednedávnom, s niekým som sa o tomto rozprával. A bol to vedec, ktorý povedal, „Je len jediný spôsob, ako sa to mohlo stať. A nebolo to kvôli tej rímskej kopiji, že On zomrel; a nezomrel ani kvôli nedostatku Krvi, pretože v Jeho tele stále bola Krv. Nezomrel kvôli rímskej kopiji alebo klincom, ktoré prebodli Jeho ruky, alebo kvôli tŕňovej korune, ktorú dali na Jeho hlavu. Ale to, kvôli čomu zomrel, bol žiaľ, pretože prišiel ku Svojim vlastným a Jeho vlastní Ho neprijali. Zomrel na zlomené srdce. Keď vedel, že samotné stvorenia času, za ktoré zomieral, aby ich vykúpil, pľuvali do Jeho tváre a bol odmietnutý od ľudí.“

29Dávid, 800 rokov predtým, ako sa to stalo, skríkol samotným hlasom, ktorým On skríkol na Golgote, „Môj Bože, prečo si Ma opustil?“

30Čo za hrozná vec, ktorú hriech robí; oddeľuje človeka od Boha. A On bol tou Obeťou za hriech, ktorá musela byť obetovaná za naše hriechy. A On bol oddelený od Prítomnosti Božej. Hriech Ho oddelil. Boh zložil naše hriechy na Neho a On bol oddelený od Boha a preto skríkol, „Prečo si Ma opustil?“ A pretože bol opustený a musel zaujať toto miesto a vidieť Svojich ľudí, že On prišiel ako ich Spasiteľ a aby im obetoval Život; oni Ho odmietli. A to Ho tak zarmútilo, že mal až tak zlomené srdce, že sa Krv a voda a chemikálie v Jeho tele oddelili.

31Ľudia nikdy nezistia, čo to bolo. A preto by tu nemohol byť nikto iný, kto by takto mohol zomrieť. Nestarám sa o to, ako veľmi by ste mohli byť mučení, ako by vám mohli dať nohy do klád na mučenie alebo rezať vás centimeter po centimetri alebo páliť vás centimeter po centimetri; nemohli by ste zomrieť takou smrťou, pretože nie ste tak utvorení. On musel byť Bohom. Musel byť viac ako človek vo svojej stavbe, Boh zomrel. Zomrel na zlomené srdce, s takým žiaľom nad svetom, že sa v Jeho tele udiala taká chemická reakcia, ktorá by sa nemohla udiať vo vás. Nemohli by ste tak trpieť. Neexistuje pre vás spôsob, aby ste mali taký druh žiaľu. Takže existuje iba Jeden, ktorý to mohol urobiť, a On to urobil.

32Visí tam, ten vzácny Život, ktorý nepoznal nič, než lásku a robenie dobra, visel tam medzi nebesiami a zemou, bol tam vyzdvihnutý, vyzlečený donaha, zahanbený... Pomyslite, ako by ste boli vy, vyzlečení donaha; nepoznali ste zahanbenie ako Boh, keď tam visel. Viem, že na krucifixe má na sebe omotané niečo malé, ale oni to tak nikdy neurobili; je to tam len kvôli tomu, že to tam dal umelec. Oni z Neho zvliekli Jeho šaty. Mal na sebe rúcho a oni to z Neho strhli a hádzali o to los. Bol zahanbený až do krajnosti. Jednako súc Bohom musel vydržať a hriešnici pľuli na Jeho tvár. Jednako súc samotnými hlbinami milosrdenstva musel verejne zomrieť, vyzlečený donaha. Malo to na Neho taký dopad, že to až oddelilo vodu a Krv. Niet divu... Myslím, že básnik to presne vyjadril, keď povedal:

Uprostred pukajúcich skál a zatemnenej oblohy,

môj Spasiteľ sklonil Svoju hlavu a zomrel.

Ale otvárajúca sa opona odhalila cestu

do nebeských radostí a dňa bez konca.

33Iste, On to musel urobiť. Medzi človekom a Bohom visela záclona a tá otvárajúca sa opona odhalila cestu do nebeských radostí a dňa bez konca. Golgota znamená niečo, znamená viac, než dokážeme vyjadriť. Iste.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

34Teraz to bolo odsúdené. Hriech nemal viac žiadnu pozíciu. Keď na kríži skríkol, „Dokonané je,“ hriech zomrel. Teraz je mŕtvy. Je s ním koniec. Je bezmocný. Je bez života. Pomyslite na to, ľudia. Ten hriech, nepriateľ ľudských bytostí, je mŕtvy a bez života; nemá viac žiaden efekt. Nemôže mať. Keď sa vytratilo slnko, hviezdy prestali svietiť, zem sa zatemnila, všetko to bolo vykúpené.

35Teraz je to mŕtve; je to pochované; je to bez života. Nemá to viac v sebe žiaden život, potom to musí byť pochované. Čo bolo pochované? Bolo pochované Božie Telo, lebo to bola Obeť za hriech. Bol to spálený Baránok; bol spálený ohňami neprávosti. Ten bezhriešny Baránok, ktorý nepoznal žiaden hriech, ten Boh, ktorý nepoznal nič zlé, Jeho život bol daný a tam visela Obeť za hriech. „Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Musí byť pochovaný. Telo, obeť za hriech musí byť pochovaná.

36To je dôvod, prečo za chvíľu mnohí prídu jeden po druhom do tohto bazéna, aby sa dali pokrstiť v Mene Ježiša Krista. Prečo? Niečo sa udialo. Ten Duch, ktorý vyšiel z toho tela, keď On skríkol, „Dokonané je,“ odsúdil hriech v našich telách. A my to musíme pochovať, aby to viac nebolo spomenuté. Som tak rád, že to je.

37Keď je čokoľvek pochované, je to ukryté; je to preč z dohľadu. „A keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Boh viac nemôže vidieť naše hriechy, lebo sú pochované. Kde sú pochované? V mori zabudnutia. Pomyslite na more zabudnutia. Boh si na ne viac nemôže spomenúť, pretože sú mŕtve aj pochované. Nemôže to byť ani viac spomenuté. Oni sú preč z Božej pamäte.

38On bol tiež v tomto „pochovaný“, On v Starom zákone reprezentoval... Oni mali dve... Mali obeť za hriech na očistenie svätyne. A pri tej obeti za hriech to bolo tak, že vzali dvoch kozlov a jeden kozol bol zabitý; a ten druhý kozol mal hriechy, ktoré boli umiestnené na toho mŕtveho kozla a dané na toho živého kozla.

39Pamätajte, Ježiš bol Ovcou. Bol Baránkom, ale v tomto prípade sa stal kozlom; On bol spravodlivý, pretože bol Bohom, Ovcou. Ale stal sa kozlom, hriechom, aby mohol byť obeťou za hriech pre teba a pre mňa: z Ovce kozlom.

40A Ježiš bol reprezentovaný v oboch tých zvieratách, v oboch kozloch. Lebo po prvé, on zomrel, on zomrel kvôli zmiereniu; po druhé, hriechy z toho zmierenia boli dané na toho „kozla úniku“ a ten „kozol úniku“ vzal hriechy ľudí a išiel ďaleko do pustatiny, aby odniesol hriechy ľudí. Čo to bolo? To bola smrť a pohreb nášho Pána Ježiša. Keď zomieral... „Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma. Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ On na Seba vzal hriechy ľudí a odniesol ich rovno dole do najhlbšieho podsvetia. On bol Obeťou za hriech. On mal hriechy ľudí. On za nich zomrel. A taktiež na Neho boli dané hriechy a On naše hriechy odniesol ďaleko preč, tak ďaleko, že ich Boh viac nemôže vidieť. Pomyslite na to. Ó, Cirkev by mala zakričať, „Haleluja,“ za takého Spasiteľa.

41Nie len, že sú naše hriechy odpustené, ale zostali pochované v mori zabudnutia, aby viac neboli spomenuté. „Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Nemôžu byť viac spomenuté, pretože sú preč. Sú preč od Božích očí. Sú paralyzované. Sú navždy preč. Sú dané preč. Boh na ne viac nespomenie. Čo? Cirkev by sa dnes ráno mala radovať, keď vie, že naše hriechy nebudú viac spomenuté. Sú dané do mora zabudnutia, do takého hrobu, ktorý je pomimo akéhokoľvek vzkriesenia. Sú navždy mŕtve a je na ne zabudnuté. Sú také, akoby sa nikdy nestali. „Keď zomieral, spasil ma. Ale keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ On ich odniesol tak ďaleko, až sa dostali do mora zabudnutia. Ó, vieme, že tie veci sa medzi nami úplne bezpochyby veria; a sú absolútne stopercentne pravda. Sú Božou pravdou. Všetky tie veľkolepé veci boli poza ľudským vyjadrením. Nikdy by sme nemohli vyjadriť našu vďačnosť za také veci.

42Ale, ó, v tú Veľkú noc, „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč. (To bolo dobre.)

Ale ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil...

43Čo bolo zmŕtvychvstanie? To bolo Božím potvrdením, že účty zostali zaplatené. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó, aký Spasiteľ, vstal z mŕtvych. Čo Boh urobil? Človek môže trpieť, človek môže zomrieť, človek môže byť pochovaný. Ale Veľká noc bola najväčšou z nich, lebo to bolo Božím potvrdením, „Moje zákony boli vyplnené; Moja požiadavka zostala skrze Neho splnená.“ On Ho vzkriesil z mŕtvych. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Nech je požehnané Jeho Sväté Meno.

44Niet divu, že to prináša emócie. Niet divu, že ľudské srdce to nedokáže poňať. Ó, s našou víťaziacou vierou tam môžeme stáť a povedať, „Sme navždy slobodne ospravedlnení,“ pretože On zomrel a bol pochovaný a Boh Ho znovu vzkriesil v to Veľkonočné ráno. Potom Boh dokázal, že to bolo prijaté, všetky veci, ktoré On urobil. Každá vec je slobodne zaplatená, môžete teraz ísť slobodní. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó, nikto nikdy nemôže vedieť, nemôže nikdy pomyslieť na ten veľkolepý deň, keď povstal z mŕtvych; a anjeli to videli; v nebesiach nebies anjeli spievali chvály Bohu a radovali sa, zatiaľ čo starozákonní svätí v raji kričali, „Haleluja.“ „Ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil.“ Nebesia sa zatriasli, zem sa zatriasla, raj sa zatriasol a peklo sa zatriaslo, keď vyšiel ten mohutný Hlas, On povstal z hrobu. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó.

45A svätí, ktorí v Ňom zomreli, toto môžu spievať, keď sa dívame tam na tú úžasnú milosť; to, čo urobil, vidíme, že Boh to potvrdil spečatením, „Krátku chvíľu a svet Ma viac neuvidí, jednako vy Ma uvidíte, lebo Ja vstanem z mŕtvych a budem s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta ako potvrdenie, ako dosvedčenie, že to, čo Boh povedal, je Pravda, a to, čo Ja hovorím, je Pravda,“ povedal Ježiš. „Prídem vo forme Ducha Svätého. Učiním si s vami Svoj príbytok a budem s vami navždy žiť.“ Potom svätí, ktorí majú tú nádej vzkriesenia vo svojom srdci, môžu spievať túto pieseň:

V to jasné bezoblačné ráno;

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia v ich domovoch nad oblohou;

(S dokonalým uistením, s Pečaťou Božou, s napísaným potvrdením od samotného Boha.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Ó, niet divu, že povedali:

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč. (Ó.)

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

46Hriechy sú omilostené. Všetky tie obete mohli byť mýtické, všetky tie obete mohli zlyhať. Ale v to Veľkonočné ráno, keď povstal z mŕtvych, Boh potvrdil, že To prijal. Niet divu, že to do môjho srdca prináša „Haleluja.“ Niet divu, že to spôsobuje, že ľudia stoja tvárou v tvár smrti, spôsobuje to, že ľudia nazývajú tie veci, ktoré neboli, akoby predsa boli. Kvôli čomu? „Ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil.“ Ako viete, že On vstal z mŕtvych? Pretože vstal z mŕtvych v našich srdciach: navždy slobodne ospravedlnení.

47O štyridsať dní neskôr, keď stál, rozprával sa so Svojimi deťmi, gravitácia začala strácať svoju pozíciu. Diela boli dokonané. Trest bol zaplatený. On mal vo Svojej ruke potvrdenie. Bolo to Božie potvrdenie. Mal deti, Cirkev, veriacich. Všetok hriech zostal porazený. Cesta bola vyčistená. Nemohol viac ostať na zemi. Čo nás tu drží? Gravitácia. Gravitácia sa začala rúcať; stratila svoje zovretie. Prečo? Všetko potom zostalo dokonané. Čo sa stalo? On sa začal dvíhať zo zeme.

48„Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu,“ vyšlo vyslovenie z Jeho úst. „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu. Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; ten, kto neuverí, bude zatratený. A tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria: V Mojom Mene budú vyháňať zlých duchov. Budú hovoriť novými jazykmi. Ak zodvihnú hadov alebo vypijú smrtonosné veci, neublíži im to. Ak položia svoje ruky na nemocných, uzdravia sa. Lebo Ja žijem... Gravitácia sa odo Mňa odlomila. Hriech nemá žiadnu pozíciu; zomrel som za vás. Boh to dokázal a udelil potvrdenie vzkriesenia. A pretože Ja žijem, vy tiež žijete. Jedného dňa sa vrátim.“

49„Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!“ Potom, keď... Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza, nádej Cirkvi dnes.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

(Čo to bolo? Päť vecí v piatich písmenách: J-e-ž-i-š.)

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

Očakávame na Jeho príchod;

A v jednom z týchto jasných bezoblačných rán;

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia v ich domovoch nad oblohou;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

50Prečo? Mám potvrdenie. On vstal z mŕtvych. Ako to vieš? On žije v mojom srdci. On žije v srdci Svojej veriacej Cirkvi.

51Pomyslite na to, priatelia. Za chvíľu bude pripravený bazén s teplou vodou pre službu krstu, akonáhle sa vrátime. Skloňme len teraz na chvíľu naše hlavy.

52Zaujímalo by ma, či by tu dnes v našom strede bol niekto alebo mnohí, ktorí doteraz túto Obeť neocenili dostatočne, aby To prijali, a chceli by ste byť spomenutí v modlitbe, že Boh hovoril zvláštne do vášho srdca, že prijmete Jeho Obeť, očistenie vašej duše.

53A pamätajte, že dnes neslávime len čas nosenia nových klobúkov a nosenia nového oblečenia; čo je v poriadku; je to symbol niečoho nového, Boh urobil niečo nové. Čo je v poriadku. Ale nie je to len o tom. Veľká noc neznamená to. Alebo lov veľkonočných zajačikov alebo zajačích vajíčok a malé biele kuriatka, a tak ďalej, to nie je tá myšlienka, brat.

54Veľká noc je víťazstvo; je to víťazstvo, ktoré Boh dal nad zemou, že vzkriesil Svojho vlastného Syna z mŕtvych, „Každý, kto verí v Neho, nezahynie, ale má Večný Život.“

55Vzkriesenie môže byť v tvojom vlastnom živote. Ak to nemáš, zodvihol by si dnes ráno ku Nemu svoju ruku, zatiaľ čo máte sklonené hlavy, povediac toto, „Bože, pamätaj na mňa, aby ten vzkriesený Život, nech to môže byť v mojom srdci.“ Zodvihli by ste svoje ruky a povedali, „Modli sa za mňa, brat Branham, ako zdvíham svoju ruku.“? Nech ťa Pán žehná. Nech vás Boh žehná. Je tu ešte niekto ďalší, kto by zodvihol ruku a povedal, „Modli sa za mňa, brat, chcem prijať tento vzkriesený Život.“?

V to jasné bezoblačné ráno;

(Pomyslite teraz na to, zatiaľ čo to spievame.)

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia na druhom brehu;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

(No, ak si nie ste istí, urobte to rovno teraz.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Pracujme pre Majstra od... (Toto je pre vás, svätí.)... slnka;

Hovorme...

56No, vy, ktorí ste Kresťania a chcete dať Bohu sľub, že budete nadchádzajúci rok viac pracovať, zodvihnite ku Nemu svoju ruku.

57Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam. (Nech vás Boh žehná.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

58Drahý Bože, Ty vidíš každé srdce, ktoré tu je, a poznáš motívy a ciele. A modlím sa o milosrdenstvo. Bože, udeľ to, aby týmto ľuďom bolo preukázané milosrdenstvo. Dnes ráno prišli kvôli tejto hodine uctievania. Prišli sem na toto miesto, aby počuli Tvoje Slovo, a ako sme hovorili, keď si žil, nikdy nebol taký život ako ten Tvoj. Keď si zomieral, bol si ten Jediný, ktorý mohol takým spôsobom zomrieť. Keď si bol pochovaný, odniesol si naše hriechy ďaleko preč; majúc na Sebe hriechy ľudí vzal si ich do mora zabudnutia. Ale ako si vstal z mŕtvych, navždy si ospravedlnil. A my dnes stojíme a očakávame na Tvoj príchod.

59Bože, požehnaj ich. Pomôž nám. Uvedomujeme si, že nemáme veľmi veľa času, lebo to je rovno za dverami. A v jednej hodine odteraz, podľa vedcov, nemusí byť už viac národov. A modlíme sa, Bože, ako v toto Veľkonočné ráno stojíme na prahu Jeho príchodu, nádeje Cirkvi. Mnohé tisíce ležia tam v prachu zeme, očakávajú na tú hodinu a ich duše pod oltárom kričia, „Ako dlho, Pane? Ako dlho?“ Modlím sa, Bože, aby si ku nám hovoril. A daj nám pamätať, že nezáleží na tom, čo kedy urobíme tu na zemi, je to tak malé. A jediná vec, ktorú teraz môžeme robiť, je očakávať na Tvoj príchod a hovoriť o tom každému. Posolstvo je naliehavé. Nech by sme to rýchlo dostali do ľudí, aby si mohol kedykoľvek prísť. Predtým, ako tieto bomby, o ktorých hovoria; a tieto rakety, ktoré v jednej minúte môžu byť po tisícoch zoslané na zem ako sprcha; predtým, ako sa to stane, Ty si zasľúbil, že prídeš, Pane, vezmeš Svoj ľud. Bude to takým spôsobom, Pane, že až takmer v ktorejkoľvek minúte by mohlo byť vzkriesenie alebo Veľká noc pre Cirkev; vzkriesenie z tohto hriešneho života do Večného Života skrze Krista. Vypočuj našu modlitbu.

60A dnes, ako pôjdeme do iných služieb, do vyučovania nedeľnej školy, ó, Pane, hovor opäť a nech môže byť zvláštne zohriatych mnoho sŕdc. A nech dnes ráno prídu po tuctoch do tohto bazéna, v toto Veľkonočné ráno, aby boli pochovaní s Pánom Ježišom prijmúc Jeho obeť. Nezáleží na tom, do akej cirkvi patria alebo s akou náboženskou sektou majú obecenstvo, to nič neznamená. Ale prijali tú Obeť? Vyznávajú, že nie sú vôbec dobrí, ale že Ježiš bol Ten jediný dobrý? A On zomrel za nás na našom mieste. A vzal naše hriechy a pochoval ich a stojíme jedine v Ňom. Naše cirkvi nemôžu pochovať naše hriechy; náš vlastný život nemôže pochovať naše hriechy; ale Kristus naše hriechy pochoval v mori zabudnutia. Bože, daj, nech teraz budú tieto veci v Tvojich očiach slávne.

61Potom dnes večer, Pane, nech by si prišiel v moci Tvojho vzkriesenia a zatriasol týmto malým miestom tak, ako ním ešte nikdy nebolo zatrasené. Nech sa zjavia znamenia a zázraky. Zopakuj to, ako to bolo pred pár nedeľami, Pane, keď nemocní a postihnutí boli zázračne uzdravení. Modlíme sa, aby to tak bolo znovu dnes večer na Tvoju slávu, Pane.

62Odpusť nám teraz naše previnenia, Pane, a nech pre niektorých z nás toto môže byť skutočná Veľká noc, skutočná Veľká noc pre nás všetkých. A pre niektorých, ktorí nikdy nespoznali, čím boli tie Veľkonočné požehnania, nech by to tak bolo dnes, že Kristus povstane v ich srdci s novou pozíciou, s novým životom. Nasmeruj ich na Golgotu. Lebo o to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.

63[Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]... Koľkí z vás milujete Pána, len zodvihnite svoje ruky. Ó, to je nádherné!

64Počul som, že máš bábätko na posvätenie, brat McDowell. Vrátiš sa naspäť na službu nedeľnej školy, môžeš? Dobre, to bude skvelé. Vtedy budeme posväcovať bábätká. Vráť sa vtedy naspäť, ak ti to nevadí, ak to je v poriadku.

65A tak teraz, za chvíľu rozpustíme zhromaždenie, takže môžete ísť na svoje miesta a naraňajkovať sa, potom sa vrátime späť. Sme radi, že ste tu boli.

66A teraz, len povstaňme. A tá istá pieseň, ktorú sme tu mali pred chvíľou, „V to jasné a bezoblačné...“ Koľkí z vás v sebe majú tú nádej, nech vidíme vašu zodvihnutú ruku. Povstaňme.

V to jasné bezoblačné ráno; (Spievajme to teraz.)

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia na druhom...

1 It's just beyond anything that we could express in human languages of how our hearts feel today as we gather here on this most solemn sacred morning. This morning represents the time that when our religion was made real, because it was the rising up again of Thy precious Child Who came to redeem the whole human race. And we're here this morning in celebration of that great supreme triumph, Lord, that made us more than conquerors of both death, hell, and the grave. And we thank Thee, that after all these years have passed, we still gather early of a morning on this Easter morning to worship Him, because we believe that He shall come again.

And we would pray that You would forgive all of our sins and our trespasses that is recorded against us, as we humbly confess our wrong, and accept His atonement for our sin. Heal the sickness that's in the midst of us, Lord. Help us as we read Thy holy Word, which is the Foundation of all of the truths that You have left for us to live by and to believe.

3 And we pray not only for this group that's gathered here, but all around the world, for we are looking with eager eyes and longing hearts for His return. We stand today in darkness, in a chaos, that when most any time that some fanatic might just blowup about something, and turn a little button, and the whole world could be blowed into bits. As it has been told us by great authorities, that the wars will only be a few hours long, if it ever happens again... And oh, as we're standing today on the very brim of another war. Then the Church is standing on the brim, that most glorious resurrection, for we shall be caught up together with the sleeping saints to meet the Lord in the air, and forever be with Him.

We have come to worship Thee, Lord. And receive us today. Bless the reading of Thy Word, the singing of the songs, the preaching of the Gospel, receive the prayers of the penitent. Hear the prayer for the sick, and get glory unto Thyself, for we humbly ask it in the Name of Jesus Thy Son. Amen.

5 To you who would like to take where we're to read this morning for our Scripture...

And we're sorry that--that to know that we do not have the seating room for this fine group of people who's come early this morning to worship with us from different churches, and from different states; and even different nations has gathered this morning here at the Tabernacle for this most glorious worship of the Lord.

I wish for you to turn to the Book of Psalms, Psalms 22. I know this is rather an unusual place to read for an Easter service, but God is unusual.

8 And now, after this service, we will adjourn in about one hour, so that you may go for your breakfast. And then Sunday school service will start at nine-thirty. And then immediately after the Sunday school service, there'll be baptismal service here at the--the pool. And then this afternoon at six o'clock, prayer cards will be given out for healing service for tonight. And if you have any loved ones that's sick and needy, remember to bring them out tonight, and, for this will be the last time we can have this for a--a while, anyhow. I'm leaving in the morning at five o'clock for Los Angeles and through the West Coast for a series of services.

9 Now, in Psalms 22, we shall read.

My God, my God, why hast thou forsaken me? why art thou so far from helping me,... from the words of my roaring?

.. my God, I cry in the daytime, but thou hearest not; and in the night season, and am not silent.

But thou art holy, O thou that inhabitest the praises of Israel.

Our fathers trusted in thee: they trusted and thou did deliver them.

They cried unto thee, and were delivered: they trusted in thee, and were not confounded.

But I am a worm, and no man; a reproach of men,... despised of the people.

All they that see me laugh me to scorn: they shoot out the lip, and they shake the head, saying,

He trusted on the LORD that he would deliver him: let him deliver him, seeing he delighteth in him.

But thou art he that took me out of the womb: thou didst make me hope when I was upon my mother's breasts.

I was cast upon thee from the womb: thou art my God from my mother's belly.

Be not far from me; for trouble is near; for there is none to help.

Many bulls have compassed me: strong bulls of Bashan have beset me around.

They gaped upon me with their mouth, as a ravening and... roaring lion.

I am poured out like water,... all my bones are out of joint: my heart is like wax; it is melted in the midst of my bowels.

My strength is dried up like a potsherd;... my tongue cleaveth to my jaws; and thou hast brought me unto the dust of the earth.

For dogs have compassed me: the assemblies of the wicked have closed me: they pierced my hands and my feet.

I may tell all my bones: that they look and stare upon me.

They parted my garments among them, and cast lots upon my vesture.

But be thou not far from me, O LORD:... my strength, hasten thee to help me.

Deliver my soul from the sword; and my darling from the power of the dogs.

Save me from the lion's mouth: for thou hast heard me from the horns of the unicorn.

I will declare thy name unto my brethren: in the midst of the congregation I will praise thee. Yea.

Ye that fear the LORD, praise him; all ye seeds of Jacob, glorify him; and fear him, all ye seeds of Israel.

For he has not despised nor abhorred the afflictions... neither has he hid his face from him; but when he cried unto him, he heard.

My praise shall be of thee in the great congregation: I will pay my vows before them that fear him.

The meek shall eat and be satisfied: they shall praise the LORD that seek him: your heart shall live for ever.

All the ends of the world shall remember and turn unto the LORD: and all the kindreds of the nations shall worship before him.

For the kingdom is of the LORD: and he is the governor among the nations.

All they that be fat upon earth shall eat and worship: all they that go down to the dust shall bow before him: and none can keep alive his own soul.

A seed shall serve him; it shall be accounted to the Lord for a generation.

They shall come, and shall declare his righteousness unto a people and shall... that shall be born, that he has done this.

10 May the Lord add His blessings to the reading of His Word. I want to take for this occasion this morning, five words, and around those five words try to express what's on my heart to you worshippers this morning. I want these five words: "Living, Dying, Buried, Rising, Coming."

And I think the poet well expressed it in the song of what I would want to say, when he wrote this song.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

12 There never was a life ever lived like His, because He was the God manifested in the flesh when He was born. He was the expression of what God the Father is. And God the Father being love, then Jesus was the full expression of love. He was love from the very first time that His little baby hands stroked the pretty cheeks of His mother. He was love.

And I think today that that's where many is failing to recognize that He was love. "God is love, and they that love are borned of God."

"God so loved the world, that is, the unlovables, that He gave His only begotten Son, that whosoever believeth in Him shall not perish, but would have Everlasting Life."

15 He expressed His love when He was here on earth in so many different ways, till it is undisputable that He was the most loving creature that ever lived. And I think in His life here He was expressing God. And the only way that God can be expressed to the people is through love.

And well did He do this when He caught one of the most vilest women that there was of His day, perhaps. They found her just guilty, and no way out, when she was found in adultery. And they drug her up before Him and said, "What do You say do for her?"

And when He turned to her and said, "I don't condemn thee. Go and sin no more." Instead of being throwing her out to the streets, to be drug out like a bunch of wolves over her to stone her and take her life, His tender, kind, loving heart stooped way down into the sin that she was in, said, "I don't condemn thee. Just go and don't sin no more."

18 And when He was on His way down to the grave of Lazarus, I think there's another great time that He expressed what God is to the human being. Not only is He a God that can forgive the lowest sin that could be committed, and take the guilty and make them guiltless by His pardoning love, but after death has laid us in silence, He's still concerned about us. I think He well expressed that on the road down with Martha and Mary, when He come to the house where death had shut out the life of a lovely person. And on His road down to the grave, yet, being God, knowed that He would raise Him from the dead, knowed that it had been told Him that in His very Word laid the power to raise him from the grave; yet, when He seen Martha and Mary and those who loved Lazarus, crying, the Bible said He wept. What was it? His great loving heart. When He seen that, knowing that His--His friends were in trouble, He was troubled with them.

19 I'm so glad to know that He can be found amongst the brokenhearted. And in our sorrows He's not one that would leave us. He stands by us when all has failed, and the last hopes of earthly reaching has come to its end, He is still God and He loves us. He was the expressing of God.

And, oh, how I believe that He longs for His people to be so anointed with His Spirit, that we could go to each other in trials and in troubles, and give the expression of His sympathy, as it pours from our hearts that's been borned of His Spirit, to reflect in the church the love of the living God. That well expressed what He said, or the poet said. Living, He loved me.

21 And showed what He did to the whole human race, the way God represented Himself in Jesus Christ. He expressed His opinion to the human race to forgive and to love those who were unlovable. And I wonder, on this Easter morning, how short we fall at that. We could love those who love us, but He loved those who did not love Him.

He was the greatest, the first representation of love that ever hit the earth, and was despised of those who lived on the earth, to whom He loved. No man could ever love like Him; and no man was ever hated like Him. They hated Him, and despised Him, and rejected Him, but it did not stop His love. They laughed when He was hanging on the cross, after that life that He had lived had been done nothing but good things, forgiving the guilty, healing the sick, and done things that were good. When He was last breaths on the cross, with the vulgar mocking spit of them who stood by hanging from His sacred face, He cried with a heart full of love, "Father, forgive them, for they know not what they do."

23 He could understand. Being God, He understands. That's why He could love us when we're unlovable, because He's God and He understands. "Living, He loved me." Never a life lived like it, because it was wrapped in love.

Dying, He saved me. A death, when in the garden of Eden God Jehovah required... The penalty of sin is death, and there could be no alteration. It could not be any other way taken care of. Because God is supreme, and He is infinite, and the Judge of all heavens and earth. The penalty of sin is death, and there was no one who could pay this penalty for another. For every man, though he might die for another man, but he was guilty to begin with. There was none of us that could help the other, because we were all guilty. We are borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies. And there was not a ray of hope nowhere. We were condemned to death by God, and every creature that ever moved on the earth was under this condemnation. There could be righteous men rise and do great things, but he was a sinner to begin with.

25 There was only one way for it to be paid, and that was the death of God Himself. So God, being a Spirit, could not die, but He came down in a body of flesh and expressed Hisself in a life of love, to take all that goodness that He was and give it willingly as the supreme Sacrifice, that He might take the guilt of the guilty. All of us being sinners, and not a way in the world for us to ever be saved, He came not only to be seen on earth, but He came to die as a Sacrifice.

Abel expressed it when he offered unto God a more excellent sacrifice than Cain; when he brought the little lamb, with a piece of grapevine wrapped around its neck to a rock. There laid the little fellow upon the rock, pulled its little chin back, and with a--a rock, pounded its little throat; and it bleating and dying, and the blood squirting out, this little white locks become bathed with blood. Abel expressed Calvary there.

27 When the Lamb of God, slain from the foundation of the world, came to take the place of guilty sinners, and was mashed and bruised, and--and scoffed, and made fun of, and died a death that no creature could die except God Himself, and His bloody locks hanging from His shoulders, dripping to the ground, expressed what a horrible thing that sin is, when He had to die to redeem man from a life of sin. Nothing could die like that. Nothing could stand that death. It said that when they pierced His side that there came forth Blood and water.

28 It's been some time ago, I was speaking to someone about this. And it was a scientist that said, "There's only one way that that could've happened. And it was not because of the Roman spear that He died; and neither was it the loss of Blood that He died, because there was still Blood in His body. What He died of was not because of the Roman spear, or the nails that was drove in His hands, or the thorny crown they placed on His head. But because He died of grief, because He came to His Own and His Own received Him not. He died of a broken heart. When He knowed the very creatures of time, that He'd die to redeem, had spit in His face, and He was rejected of man."

29 David, eight hundred years before it happened, cried with the very voice that He cried at Calvary, "My God, why hast Thou forsaken Me?"

What a terrible thing that sin does; it separates man from God. And He was the sin Offering that had to be offered for our sins. And He was separated from the Presence of God. Sin had separated Him. God placed our sins upon Him, and He was separated from God, and that's why He cried, "Why hast Thou forsaken Me?" And because He was forsaken, and had taken this place, and seen His people, that He was come to be their Saviour and to offer them Life, they had rejected Him. And it grieved Him so, till He was so brokenhearted until the Blood and water, and the chemicals of His body, separated.

31 Man will never know what that was. That's the reason there could be no one else could ever die like that. I don't care how much that you could be tormented, how that they might put your feet in stocks, or saw you by inches, or burn you by inches; you could not die that death, because your makeup's not like that. He had to be God. He had to be more than man in the makeup, God died. He died of a broken heart, with such grief for the world, until a chemical reaction taken place in His body that could not take place in you. You cannot suffer like that. There's no way for you to have that kind of a grief. So there's only One could do it, and He did it.

32 There hanging, that precious Life that knowed nothing but love and doing good, hung there between the heavens and earth, lifted up there, stripped naked, embarrassed... Think how you would be, stripped naked; you wouldn't know embarrassment to what God would hanging there. I know the crucifix has a little thing, like they have something around Him, but they never did that; that's just put on because of the artist put it there. They stripped His clothes from Him. He had on a robe and they tore it off of Him and gambled for it. He was embarrassed to the utmost. Yet, being God, had to stand, and sinners spit on His face. Yet, being the--the very depths of modesty, had to die before the public, stripped naked. Such effect it took upon Him, till it separated the water and the Blood. No wonder... I think the poet well expressed it when he said:

Mid rendering rocks, and darkening skies,

My Saviour bowed His head and died.

But the opening veil revealed the way

To Heaven's joys and endless day.

33 Sure, He had to do it. The veil hung between man and God, and that opening veil revealed the way to Heaven's joys and endless day. Calvary means something, means more than we can express. Sure.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

It's been condemned now. Sin has no more hold. When He screamed at the cross, "It's finished," sin died. Now it's dead. It's--it's done with. It's powerless. It's lifeless. Think of it, people. That sin, the enemy to human beings, is dead and lifeless; it has no more effect. It can't. When the sun shut off its vision, the stars would not shine, the earth turned black, it was all being redeemed.

Now it's dead; it's buried; it's lifeless. It has no more life in it, then it must be buried. What was buried? The body of God was buried, for it was the sin offering. It was the burnt Lamb; it was burnt up by the fires of iniquity. That sinless Lamb that knowed no sin, that God Who knowed no wrong, His life had been given, and there hung the sin offering. "Buried, He carried my sins far away." He must be buried. The body, the sin offering must be buried.

36 That's why many, after while, will walk one by one to this pool to be baptized in the Name of Jesus Christ. Why? Something has took place. That Spirit that came out of that body, when He screamed, "It's finished," has condemned sin in our bodies. And we must bury it to be remembered no more. I'm so glad that it is.

When anything's buried, it's hid; it's out of sight. "And buried, He carried my sins far away." God can see our sins no more, for they are buried. They are buried where? In the Sea of Forgetfulness. Think of a Sea of Forgetfulness. God cannot remember them no more, because they are both dead and buried. It cannot be even remembered no more. They're out of God's memory.

38 He was also in this "buried," He represented in the Old Testament... They had two... They had a sin offering at the cleansing of the sanctuary. And that sin offering was that they taken two goats, and one goat was killed; and the other goat had the sins that was placed upon the dead goat put upon the live goat.

Remember, Jesus was a Sheep. He was a Lamb, but in this case He become a goat; He was righteousness, because He was God, the Sheep. But He come a goat, sin, that He might be the sin offering for me and you: from a Sheep to a goat.

40 And Jesus was represented in both the animals, both goats. For one, he died, he died for the atonement; the second, the sins from the atonement was put on the scapegoat, and the scapegoat took the sins of the people and went far into the wilderness to bear the sins of the people. What was it? It was the death and the burial of our Lord Jesus. Dying... "Living, He loved me. Dying, He saved me. Buried, He carried my sins far away." He took the sins of the people upon Himself and carried them plumb down into the lowest of hades. He was the sin Offering. He had the sins of the people. He died for them. And also the sins was placed upon Him, and He took our sins far away, so far that God could never see them no more. Think of it. Oh, the Church could scream, "Hallelujah," for such a Saviour.

41 Not only is our sins forgiven, but they are buried in the Sea of Forgetfulness, to be remembered no more. "Buried, He carried our sins far away." No more can they be remembered, for they are gone. They're out of the eyes of God. They are paralyzed. They're divorced. They're put away. God don't remember them no more. What? The Church ought to rejoice this morning to know that our sins will no more be remembered. They are put in the Sea of Forgetfulness, into the grave of beyond any resurrection. They are dead forever and forgotten about. They are if they had never happened.

"Dying, He saved me. But buried, He carried my sins far away." He carried them so far till they went into the Sea of Forgetfulness. Oh, we know that those things are most surely believed among us, and they're most surely the truth. They are God's truth. All those great things were beyond human expressions. We could never express our gratitude for such things.

42 But, oh, that Easter, "Rising, He justified freely forever."

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away. (That was all right.)

But, rising, He justified...

What was that raising up? It was God's receipt that the bill's been paid. "Rising, He justified freely forever." Oh, what a Saviour, rising. What had God done? A man can suffer, a man can die, a man can be buried. But Easter was the greatest of them all, for it was God's endorsement, "My laws has been met; My requirement has been met by Him," He rose Him up from the dead. "Rising, He justified freely forever." Blessed be His Holy Name.

44 No wonder it brings emotions. No wonder the human heart cannot contain it. Oh, with our conquering faith we can stand yonder and say, "We're justified forever, freely," because He died and was buried, and God raised Him up again on Easter morning. Then God showed that it was accepted, all the things that He did. Every thing freely paid, you can go free now. "Rising, He justified freely forever." Oh, no one can never know, can never think of that great day when He rose up; and the Angels saw it; in the heavens of heavens the Angels sang the praises of God and rejoiced while the Old Testament saints in paradise shouted, "Hallelujah." "Rising, He justified." The heavens shook, the earth shook, paradise shook, and hell shook when that great Voice come forth, up from the grave He arose. "Rising, He justified freely forever." Oh, my.

45 And the saints that die in Him can sing this, when we look at that amazing grace yonder, what He did. See? God's sealed endorsement: "A little while and the world will see Me no more, yet you'll see Me, for I'll raise from the dead and be with you, even in you, to the end of the world as a confirmation, as verification that what God said's true, and what I say is true," Jesus said. "I'll come in the form of the Holy Spirit. I will make My abode with you and live with you forever." Then the saints who has that resurrection hope in their heart, can sing this song,

On that bright and cloudless morning when the dead in Christ shall rise.

And the glory of His resurrection share;

When His chosen ones shall gather to their home beyond the sky, (with a perfect assurance, with the Seal of God, with a written receipt from God Himself),

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Oh, no wonder they said:

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away. (Oh.)

Rising, He justified freely forever.

46 Sins are pardoned. All these sacrifices could've been mythical, all these sacrifices could've failed. But on Easter morning, when He rose up, God proved that He accepted It. No wonder it brings into my heart to a hallelujah. No wonder it makes men stand in the face of death, makes the people call those things which were not as though they were. For why? "Rising, He justified." How do you know He's raised? 'Cause He's risen in our hearts: justified freely forever.

47 Forty days later, when He was standing, talking to His children, gravitation begin to lose its hold. The works was finished. The penalty was paid. He had the receipt in His hand. It was God's receipt. He had the children, the Church, the believers. All sin was conquered. The path was made clear. He could stay on earth no more. What holds us here? Gravitation. Gravitation begin to break; it lost its grip. Why? It was all over then. What happened? He begin to rise from the earth.

48 "Go ye into all the world and preach the Gospel to every creature," come forth the uttering of His lips. "Go into all the world and preach the Gospel to every creature. He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned. And these signs shall follow them that believe: In My Name they shall cast out evil spirits. They shall speak with new tongues. If they should take up serpents or drink deadly things, it shall not harm them. If they lay their hands on the sick, they shall recover. Because I live... Gravitation's broke away from Me. Sin had no hold; I died for you. God's proved it, and give the resurrection receipt. And because I live, you live also. Someday I will return."

49 Someday He's coming, oh, glorious day. Then when... Living, dying, buried, rising, coming, the hope of the Church today.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

What was it? Five things in five letters: J-e-s-u-s.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

We're looking for His second coming.

And some of these bright and cloudless mornings,

When the dead in Christ shall rise,

And the glory of that resurrection share;

When His chosen ones shall gather

To their homes beyond the sky,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Why? I've got the receipt. He rose. How do you know? He lives in my heart. He lives in the heart of His believing church.

51 Think of it, friends. The pool will be ready just in a few moments with warm water for the baptismal service, as soon as we return. Let us bow our heads now just a moment.

I wonder today, if there be one in our midst, or many who has not yet appreciated this Sacrifice enough to accept It, and you would like to be remembered in prayer, that God will speak strangely to your heart, that you will accept His Sacrifice, the cleansing of your soul.

53 And remember that today we celebrate just not a time to wear new hats and to wear new clothes; which is all right; it's a symbol of something new, God did something new. Which is all right. It's not only that. Easter doesn't mean that. Or hunting Easter rabbits or bunny eggs, and little white chickens, and so forth, that isn't the idea, brother.

Easter is a triumph; it's the victory that God give over the earth, that He raised His Own Son from the dead, "That whosoever believeth in Him, shall not perish, but have Eternal Life."

55 The resurrection can be in your own life. If you haven't got it, would you raise your hand to Him this morning, while you have your heads bowed, saying by this, "God, remember me, that that resurrection Life, may it be had in my heart." Will you raise your hands and say, "Pray for me, Brother Branham, as I raise my hand." The Lord bless you. God bless you. Is there another one would raise your hand, say, "Pray for me, brother, I want to accept this resurrection Life"?

On that bright and cloudless morning, (Think of it now while we're singing.) Christ shall rise,

And the glory of His resurrection share;

When the chosen ones shall gather over on the other shore,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

(Now if you're not sure, make it right now.)... called up yonder,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Let us labor for the Master from... (This is to you saints.)... sun,

Let us talk...

Now, you that are Christians, wants to make a vow to God to labor more the coming year, raise your hand to Him.

And the roll is called up yonder, I'll be there.

God Bless you.

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

57 Dear God, You seen every heart in here, and You know the motives and the objectives. And I pray for mercy. God, grant it, that mercy shall be shown to these people. They have come this morning for this hour of worship. They've come to--to this place to hear Thy Word, and as we have spoken that when You lived, there was never a life like Yours. Dying, You were the only One Who could die in that manner. When You was buried, You carried our sins far away; having the sins of the people upon You, You took them to the Sea of Forgetfulness. But, rising, You justified freely forever. And we stand today waiting for Your coming.

59 God, bless them. Help us. We realize we don't have much more time, for it's just at the door. And any... And one hour from now, according to the scientists, the nations could be no more. And we pray, God, as we stand this Easter morning upon the threshold of His coming, the hope of the Church. Many thousands are laying yonder in the dust of the earth, waiting for that hour, their souls under the altar, crying, "How long, Lord? How long?" I pray, God, that You'll speak to us. And let us remember that no matter what we ever do here on earth, it's so little. And the only thing that we can do now is wait for Your coming, and tell everyone. The message is urgent. May we get it to the people quickly, that You may come at any time. Before these bombs that they're speaking of, and these missiles, that can be showers of thousands of them laying over the earth in one minute's time; before that happens You've promised to come, Lord, get Your people. It'll be that way, Lord, till most any minute, there could be a resurrection or a Easter for the Church; a resurrection from this sinful life unto the Life Eternal, through Christ. Hear our prayer.

60 And today, as we go on into other services, into the Sunday school teaching, O Lord, speak again, and may many hearts be strangely warmed. And may they come by the dozens into this pool this morning, this Easter morning, to be buried with the Lord Jesus, accepting His Sacrifice. No matter what church they belong to, or what religious sect that they have fellowship with, that means nothing. But have they accepted that Sacrifice? Are they confessing that they're not no good, that Jesus was the only good One? And He died for us in our stead. And He took our sins and buried them, and we stand alone in Him. Our churches cannot bury our sins; our own life cannot bury our sins; but Christ buried our sins in the Sea of Forgetfulness. God, grant now that these things will be glorious in Thy sight.

61 Then tonight, Lord, may You come in the power of Your resurrection and shake this little place like it has never been shaken. May signs and wonders appear. Repeat it, like it was a couple Sundays ago, Lord, when the sick and the afflicted was so marvelously healed. We pray that it'll be again tonight for Your glory, Lord.

Forgive us of our trespasses now, Lord, and may this be a real Easter for some of us, a real Easter for all of us. And some of those who have never knowed what the Easter blessings was, may it be today that Christ rises in their heart with a new hold, with a new Life. Point them to Calvary. For we ask it in Jesus' Name. Amen.

63 [Blank.spot.on.tape-Ed.]... ship... How many of you love the Lord, just raise up your hands, Oh my, that is wonderful!

I hear you got the baby to be dedicated, Brother McDowell. You'll be back for the Sunday school service, can you? Okay, that'll be fine. That's when we'll dedicate the babies. Be back at that time if you don't mind, if that's all right.

And so now, we're going to dismiss the audience for a few moments, so you can go to your places and have your breakfast, then return back again. We're happy that you were here.

And now, let's just stand. And that same song that we had a few moments ago, "On that bright and cloudless..." How many has got that hope in them, let's see you raise your hand. Stand up.

On that bright and cloudless (Sing it out now.)

.. when the dead in Christ shall rise,

And the glory of His resurrection share;

When the saved of earth shall gather over on the other...

1Je to poza čímkoľvek, čo by sme dokázali vyjadriť v ľudských jazykoch, ako sa dnes cítia naše srdcia, keď sme tu zhromaždení v toto slávnostné posvätné ráno. Toto ráno reprezentuje ten čas, keď sa naše náboženstvo stalo skutočným, pretože to bolo zmŕtvychvstanie Tvojho vzácneho Dieťaťa, ktorý prišiel vykúpiť celú ľudskú rasu. A my sme tu dnes ráno, aby sme oslávili to najväčšie zvrchované víťazstvo, Pane, ktoré nás učinilo viac ako premožiteľmi smrti i pekla a hrobu. A ďakujeme Ti, že po všetkých tých rokoch, ktoré prešli, sa stále zhromažďujeme skoro ráno v toto Veľkonočné ráno, aby sme Ho uctievali, pretože veríme, že On znovu príde.

2A modlíme sa, nech by si nám odpustil všetky naše hriechy a naše previnenia, ktoré sú voči nám zaznamenané, ako pokorne vyznávame naše chyby a prijímame Jeho zmierenie za naše hriechy. Uzdrav nemocných, ktorí sú v našom strede, Pane. Pomôž nám, ako čítame Tvoje Sväté Slovo, ktoré je Zdrojom všetkých právd, ktoré si nám zanechal, aby sme podľa nich žili a verili im.

3A nemodlíme sa iba za túto skupinu, ktorá je tu zhromaždená, ale po celom svete, lebo vyhliadame s dychtivým zrakom a túžiacimi srdciami po Jeho návrate. Dnes stojíme v temnosti, v chaose, že takmer kedykoľvek môže nejaký fanatik kvôli niečomu vybuchnúť a stlačiť jeden malý gombík a celý svet by mohol byť roztrhaný na kusy. Ako nám to bolo povedané od autorít, že vojny budú trvať iba niekoľko hodín, ak sa to ešte znova udeje... A, ó, ako dnes stojíme na okraji ďalšej vojny. Potom Cirkev stojí na okraji toho najslávnejšieho vzkriesenia, lebo budeme spoločne vytrhnutí so spiacimi svätými, aby sme stretli Pána v oblakoch a navždy boli s Ním.

4Prišli sme, aby sme Ťa uctievali, Pane. Prijmi nás dnes. Požehnaj čítanie Tvojho Slova, spievanie piesní, kázanie Evanjelia, prijmi modlitby kajúcnych. Vypočuj modlitbu nemocných a osláv Samého Seba, lebo o to pokorne prosíme v Mene Ježiša, Tvojho Syna. Amen.

5Pre vás, ktorí by ste si radi vzali to miesto, kde to dnes ráno čítame pre naše Písmo...

6A je nám ľúto, keď vieme, že nemáme miestnosť na sedenie pre túto milú skupinu ľudí, ktorí prišli dnes skoro ráno, aby s nami uctievali, z rozličných cirkví a z rozličných štátov; a dnes ráno sú tu v modlitebni zhromaždené dokonca rozličné národy kvôli tomuto najslávnejšiemu uctievaniu Pána.

7Prial by som si, aby ste sa obrátili do Knihy Žalmov, Žalm 22. Viem, že toto je trochu neobvyklé miesto Písma na čítanie pre Veľkonočnú bohoslužbu, ale Boh je neobvyklý.

8A teraz, po tomto zhromaždení budeme mať asi hodinu prerušenie, aby ste mohli ísť na raňajky. A potom služba nedeľnej školy začne o 9:30. A ihneď po službe nedeľnej školy tu v bazéne bude služba krstu. A potom o šiestej poobede budú vydávané modlitebné karty pre zhromaždenie s uzdravovaním, ktoré bude dnes večer. A ak máte akýchkoľvek milovaných, ktorí sú nemocní a v núdzi, nezabudnite ich dnes večer priviesť, lebo toto bude každopádne naposledy, kedy to budeme môcť mať na nejaký čas. O piatej ráno odchádzam do Los Angeles a naprieč západným pobrežím kvôli sériám zhromaždení.

9No, v Žalmoch 22, budeme čítať.

Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.

Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám v noci, a niet mi utíšenia.

Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.

V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.

Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.

Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.

Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou

a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!

No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.

Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.

Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo súženie je blízko, a preto, že nieto spomocníka.

Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.

Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.

Som rozliaty jako voda; rozstúpili sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.

Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu zeme.

Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.

Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.

Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.

Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!

Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!

Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.

Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!

Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!

Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.

Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.

Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!

Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.

Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.

Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.

Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.

Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.

10Nech Pán pridá Svoje požehnania k čítaniu z Jeho Slova. Chcem dnes ráno pri tejto príležitosti vziať päť slov a okolo tých piatich slov sa budem snažiť vyjadriť to, čo je na mojom srdci pre vás, ktorí dnes ráno uctievate. Chcem vziať týchto päť slov: „Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza.“ [V angličtine: „Living, Dying, Buried, Rising, Coming“ – pozn.prekl.]

11A myslím, že básnik veľmi dobre vyjadril v tej piesni to, čo chcem povedať, keď napísal túto pieseň.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

12Nikdy tu nebol žiaden život žitý tak ako ten Jeho, pretože On bol Bohom zamanifestovaným (prejaveným) v tele, keď sa narodil. Bol vyjadrením toho, čím je Boh Otec. A Boh Otec, keďže je láskou, teda Ježiš bol kompletným vyjadrením lásky. Bol láskou od toho prvého momentu, keď Jeho malé detské ručičky hladili pekné líca Jeho matky. On bol láska.

13A myslím, že to je to miesto, kde dnes mnohí zlyhávajú rozpoznať, že On bol láska. „Boh je láska a tí, ktorí milujú, sú narodení z Boha.“

14„Boh tak miloval svet (to znamená tých nehodných milovania), že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal Večný Život.“

15On vyjadril Svoju lásku, keď bol tu na zemi, tak mnohými rozličnými spôsobmi, až to je nesporné, že bol tým najmilujúcejším stvorením, ktoré kedy žilo. A myslím, že tu v Jeho živote vyjadroval Boha. A jediný spôsob, ako môže byť Boh vyjadrený ľuďom, je skrze lásku.

16A dobre to On urobil vtedy, keď prichytil jednu z najšpinavších žien, ktoré tam v Jeho dni boli, pravdepodobne. Skrátka ju našli vinnú a nebolo tam žiadne východisko, keď bola nájdená v cudzoložstve. A oni ju pritiahli pred Neho a povedali, „Čo hovoríš, aby sa jej urobilo?“

17A keď sa ku nej otočil a povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Choď a nehreš viac.“ Namiesto toho, aby ju vyhodili na ulicu, aby bola vytiahnutá von a oni okolo nej ako svorka vlkov, aby ju ukameňovali a vzali jej život, Jeho láskavé, láskyplné, milujúce srdce sa zohlo dole do hriechu, v ktorom bola, povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Len choď a nehreš viac.“

18A keď bol na Svojej ceste ku hrobu Lazára, myslím, že to je ďalší veľkolepý čas, keď vyjadril, čím je Boh pre ľudské bytosti. Nie len, že On je Bohom, ktorý môže odpustiť najnižší hriech, ktorý by mohol byť spáchaný, a odobrať vinu a urobiť ich nevinných skrze Jeho omilosťujúcu lásku, ale po tom, ako nás smrť položí do ticha, On sa o nás stále zaujíma. Myslím, že to dobre vyjadril na ceste s Martou a Máriou, keď prišiel do domu, kde smrť ukončila život milovanej osoby. A na Svojej ceste ku hrobu, jednako, súc Bohom, vedel, že Ho mohol vzkriesiť z mŕtvych, vedel, že Mu bolo povedané, že v samotnom Jeho Slove ležala moc, aby ho vzkriesil z hrobu; jednako, keď videl Martu a Máriu a tých, ktorí milovali Lazára, zaplakal; Biblia povedala, že plakal. Čo to bolo? Jeho veľké milujúce srdce. Keď to uvidel, vedel, že Jeho priatelia sa trápili, bol utrápený spolu s nimi.

19Som tak rád, keď viem, že On môže byť nájdený medzi tými so zlomeným srdcom. A v našich trápeniach, On nie je ten, ktorý by nás opúšťal. On stojí vedľa nás, keď všetko zlyhalo a posledné zemské nádeje došli do svojho konca, On je stále Bohom a On nás miluje. On bol vyjadrením Boha.

20A, ó, ako verím, že On túži po tom, aby Jeho ľudia boli tak pomazaní Jeho Duchom, že by sme mohli ísť jeden k druhému v skúškach a problémoch a vyjadriť Jeho súcit, ako to vyviera z našich sŕdc, ktoré boli zrodené z Jeho Ducha, aby sa v Cirkvi odzrkadľovala láska živého Boha. To pekne vyjadrilo to, čo On povedal, či vlastne básnik povedal: Keď žil, miloval ma.

21A to ukázalo to, čo urobil pre celú ľudskú rasu, spôsob, akým Boh predstavil Samého Seba v Ježišovi Kristovi. On vyjadril Svoje stanovisko ku ľudskej rase, aby odpustil a miloval tých, ktorí neboli hodní milovania. A zaujímalo by ma dnes v toto Veľkonočné ráno, ako rýchlo budeme pri tom nájdení nedostatoční. My by sme mohli milovať tých, ktorí nás milujú, ale On miloval tých, ktorí Ho nemilovali.

22On bol najväčšou, prvou reprezentáciou lásky, ktorá kedy udrela zem, a bol opovrhnutý tými, ktorí na zemi žili, ktorých miloval. Nikto by nemohol nikdy milovať tak ako On; a žiaden človek nebol tak nenávidený ako On. Oni Ho nenávideli a opovrhovali Ním a odmietli Ho, ale to nezastavilo Jeho lásku. Smiali sa, keď visel na kríži, potom, čo v tom živote, ktorý žil, neurobil nič iné, než dobré veci, odpúšťal vinným, uzdravoval nemocných a robil veci, ktoré boli dobré. Pri Svojich posledných nádychoch na kríži, kde Mu po Jeho svätej tvári stekali vulgárne pľuvance tých, ktorí stáli okolo. On skríkol so srdcom plným lásky, „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“

23On to mohol rozumieť. Súc Bohom On rozumie. Preto nás mohol milovať, keď sme neboli hodní milovania, pretože On je Bohom a On to rozumie. „Keď žil, miloval ma.“ Nikdy nebol žitý taký život, pretože to bolo zabalené v láske.

24Keď zomieral, spasil ma. Smrť, keď v záhrade Eden Boh Jehova požadoval... Trest za hriech je smrť a nemohla tam byť žiadna zmena. Nemohol tam byť žiaden iný spôsob, ako by o to bolo postarané. Pretože Boh je zvrchovaný a je nekonečný a je Sudcom nebies i zeme. Trest za hriech je smrť a nebol tam nikto, kto by mohol tento trest za niekoho iného zaplatiť. Lebo každý človek, hoci mohol zomrieť za iného človeka, ale aj on bol od začiatku vinný. Nebol tu nikto z nás, kto by mohol pomôcť inému, pretože sme boli všetci vinní. Sme narodení v hriechu, utvorení v neprávosti, prichádzame na svet hovoriaci lži. A nikde tam nebol lúč nádeje. Boli sme odsúdení na smrť Bohom a každé stvorenie, ktoré sa kedy pohybovalo po zemi, bolo pod týmto odsúdením. Mohli tam byť čestní ľudia a robiť veľkolepé veci, ale on bol od počiatku hriešnikom.

25Existoval iba jeden spôsob, aby to bolo zaplatené, a to bola smrť samotného Boha. Tak Boh súc Duchom nemohol zomrieť, ale On prišiel dole v tele z mäsa a vyjadril Samého Seba v živote lásky, aby vzal všetku tú dobrotu, ktorou bol, a dal to dobrovoľne ako najvyššiu Obeť, aby tak mohol odobrať vinu tých, ktorí boli vinní. Všetci z nás súc hriešnikmi, a neexistuje pre nás na svete spôsob, ako by sme kedy boli zachránení. On neprišiel na zem, len aby bol videný, ale On prišiel, aby zomrel ako Obeť.

26Ábel to vyjadril, keď obetoval Bohu oveľa lepšiu obeť než Kain; keď ku skale priviedol malého baránka s kúskom letorastu z viniča, ktorý bol obmotaný okolo jeho krku. Položil tam na tú skalu to malé stvorenie, naklonil jeho malú bradu dozadu a s kameňom rozdrvil jeho malé hrdlo; a ono bečalo a zomieralo a striekala krv, tieto malé biele chumáče vlny zostali nasiaknuté krvou. Ábel tam vyjadril Golgotu.

27Keď Baránok Boží, zabitý pred založením sveta, prišiel zaujať miesto vinných hriešnikov a bol zdrtený a doráňaný a vysmiaty, robili si z Neho žarty a zomrel smrťou, ktorou by nemohlo zomrieť žiadne stvorenie okrem samotného Boha; a Jeho zakrvavené chumáče vlasov viseli na Jeho ramenách, kvapkalo to na zem, to vyjadrilo, akou hroznou vecou je ten hriech, keď musel zomrieť, aby vykúpil človeka zo života v hriechu. Nič by tak nedokázalo zomrieť. Nič by nedokázalo vydržať takú smrť. Je povedané, že keď prebodli Jeho bok, vyšla tam Krv a voda.

28Bolo to prednedávnom, s niekým som sa o tomto rozprával. A bol to vedec, ktorý povedal, „Je len jediný spôsob, ako sa to mohlo stať. A nebolo to kvôli tej rímskej kopiji, že On zomrel; a nezomrel ani kvôli nedostatku Krvi, pretože v Jeho tele stále bola Krv. Nezomrel kvôli rímskej kopiji alebo klincom, ktoré prebodli Jeho ruky, alebo kvôli tŕňovej korune, ktorú dali na Jeho hlavu. Ale to, kvôli čomu zomrel, bol žiaľ, pretože prišiel ku Svojim vlastným a Jeho vlastní Ho neprijali. Zomrel na zlomené srdce. Keď vedel, že samotné stvorenia času, za ktoré zomieral, aby ich vykúpil, pľuvali do Jeho tváre a bol odmietnutý od ľudí.“

29Dávid, 800 rokov predtým, ako sa to stalo, skríkol samotným hlasom, ktorým On skríkol na Golgote, „Môj Bože, prečo si Ma opustil?“

30Čo za hrozná vec, ktorú hriech robí; oddeľuje človeka od Boha. A On bol tou Obeťou za hriech, ktorá musela byť obetovaná za naše hriechy. A On bol oddelený od Prítomnosti Božej. Hriech Ho oddelil. Boh zložil naše hriechy na Neho a On bol oddelený od Boha a preto skríkol, „Prečo si Ma opustil?“ A pretože bol opustený a musel zaujať toto miesto a vidieť Svojich ľudí, že On prišiel ako ich Spasiteľ a aby im obetoval Život; oni Ho odmietli. A to Ho tak zarmútilo, že mal až tak zlomené srdce, že sa Krv a voda a chemikálie v Jeho tele oddelili.

31Ľudia nikdy nezistia, čo to bolo. A preto by tu nemohol byť nikto iný, kto by takto mohol zomrieť. Nestarám sa o to, ako veľmi by ste mohli byť mučení, ako by vám mohli dať nohy do klád na mučenie alebo rezať vás centimeter po centimetri alebo páliť vás centimeter po centimetri; nemohli by ste zomrieť takou smrťou, pretože nie ste tak utvorení. On musel byť Bohom. Musel byť viac ako človek vo svojej stavbe, Boh zomrel. Zomrel na zlomené srdce, s takým žiaľom nad svetom, že sa v Jeho tele udiala taká chemická reakcia, ktorá by sa nemohla udiať vo vás. Nemohli by ste tak trpieť. Neexistuje pre vás spôsob, aby ste mali taký druh žiaľu. Takže existuje iba Jeden, ktorý to mohol urobiť, a On to urobil.

32Visí tam, ten vzácny Život, ktorý nepoznal nič, než lásku a robenie dobra, visel tam medzi nebesiami a zemou, bol tam vyzdvihnutý, vyzlečený donaha, zahanbený... Pomyslite, ako by ste boli vy, vyzlečení donaha; nepoznali ste zahanbenie ako Boh, keď tam visel. Viem, že na krucifixe má na sebe omotané niečo malé, ale oni to tak nikdy neurobili; je to tam len kvôli tomu, že to tam dal umelec. Oni z Neho zvliekli Jeho šaty. Mal na sebe rúcho a oni to z Neho strhli a hádzali o to los. Bol zahanbený až do krajnosti. Jednako súc Bohom musel vydržať a hriešnici pľuli na Jeho tvár. Jednako súc samotnými hlbinami milosrdenstva musel verejne zomrieť, vyzlečený donaha. Malo to na Neho taký dopad, že to až oddelilo vodu a Krv. Niet divu... Myslím, že básnik to presne vyjadril, keď povedal:

Uprostred pukajúcich skál a zatemnenej oblohy,

môj Spasiteľ sklonil Svoju hlavu a zomrel.

Ale otvárajúca sa opona odhalila cestu

do nebeských radostí a dňa bez konca.

33Iste, On to musel urobiť. Medzi človekom a Bohom visela záclona a tá otvárajúca sa opona odhalila cestu do nebeských radostí a dňa bez konca. Golgota znamená niečo, znamená viac, než dokážeme vyjadriť. Iste.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

34Teraz to bolo odsúdené. Hriech nemal viac žiadnu pozíciu. Keď na kríži skríkol, „Dokonané je,“ hriech zomrel. Teraz je mŕtvy. Je s ním koniec. Je bezmocný. Je bez života. Pomyslite na to, ľudia. Ten hriech, nepriateľ ľudských bytostí, je mŕtvy a bez života; nemá viac žiaden efekt. Nemôže mať. Keď sa vytratilo slnko, hviezdy prestali svietiť, zem sa zatemnila, všetko to bolo vykúpené.

35Teraz je to mŕtve; je to pochované; je to bez života. Nemá to viac v sebe žiaden život, potom to musí byť pochované. Čo bolo pochované? Bolo pochované Božie Telo, lebo to bola Obeť za hriech. Bol to spálený Baránok; bol spálený ohňami neprávosti. Ten bezhriešny Baránok, ktorý nepoznal žiaden hriech, ten Boh, ktorý nepoznal nič zlé, Jeho život bol daný a tam visela Obeť za hriech. „Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Musí byť pochovaný. Telo, obeť za hriech musí byť pochovaná.

36To je dôvod, prečo za chvíľu mnohí prídu jeden po druhom do tohto bazéna, aby sa dali pokrstiť v Mene Ježiša Krista. Prečo? Niečo sa udialo. Ten Duch, ktorý vyšiel z toho tela, keď On skríkol, „Dokonané je,“ odsúdil hriech v našich telách. A my to musíme pochovať, aby to viac nebolo spomenuté. Som tak rád, že to je.

37Keď je čokoľvek pochované, je to ukryté; je to preč z dohľadu. „A keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Boh viac nemôže vidieť naše hriechy, lebo sú pochované. Kde sú pochované? V mori zabudnutia. Pomyslite na more zabudnutia. Boh si na ne viac nemôže spomenúť, pretože sú mŕtve aj pochované. Nemôže to byť ani viac spomenuté. Oni sú preč z Božej pamäte.

38On bol tiež v tomto „pochovaný“, On v Starom zákone reprezentoval... Oni mali dve... Mali obeť za hriech na očistenie svätyne. A pri tej obeti za hriech to bolo tak, že vzali dvoch kozlov a jeden kozol bol zabitý; a ten druhý kozol mal hriechy, ktoré boli umiestnené na toho mŕtveho kozla a dané na toho živého kozla.

39Pamätajte, Ježiš bol Ovcou. Bol Baránkom, ale v tomto prípade sa stal kozlom; On bol spravodlivý, pretože bol Bohom, Ovcou. Ale stal sa kozlom, hriechom, aby mohol byť obeťou za hriech pre teba a pre mňa: z Ovce kozlom.

40A Ježiš bol reprezentovaný v oboch tých zvieratách, v oboch kozloch. Lebo po prvé, on zomrel, on zomrel kvôli zmiereniu; po druhé, hriechy z toho zmierenia boli dané na toho „kozla úniku“ a ten „kozol úniku“ vzal hriechy ľudí a išiel ďaleko do pustatiny, aby odniesol hriechy ľudí. Čo to bolo? To bola smrť a pohreb nášho Pána Ježiša. Keď zomieral... „Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma. Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ On na Seba vzal hriechy ľudí a odniesol ich rovno dole do najhlbšieho podsvetia. On bol Obeťou za hriech. On mal hriechy ľudí. On za nich zomrel. A taktiež na Neho boli dané hriechy a On naše hriechy odniesol ďaleko preč, tak ďaleko, že ich Boh viac nemôže vidieť. Pomyslite na to. Ó, Cirkev by mala zakričať, „Haleluja,“ za takého Spasiteľa.

41Nie len, že sú naše hriechy odpustené, ale zostali pochované v mori zabudnutia, aby viac neboli spomenuté. „Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ Nemôžu byť viac spomenuté, pretože sú preč. Sú preč od Božích očí. Sú paralyzované. Sú navždy preč. Sú dané preč. Boh na ne viac nespomenie. Čo? Cirkev by sa dnes ráno mala radovať, keď vie, že naše hriechy nebudú viac spomenuté. Sú dané do mora zabudnutia, do takého hrobu, ktorý je pomimo akéhokoľvek vzkriesenia. Sú navždy mŕtve a je na ne zabudnuté. Sú také, akoby sa nikdy nestali. „Keď zomieral, spasil ma. Ale keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.“ On ich odniesol tak ďaleko, až sa dostali do mora zabudnutia. Ó, vieme, že tie veci sa medzi nami úplne bezpochyby veria; a sú absolútne stopercentne pravda. Sú Božou pravdou. Všetky tie veľkolepé veci boli poza ľudským vyjadrením. Nikdy by sme nemohli vyjadriť našu vďačnosť za také veci.

42Ale, ó, v tú Veľkú noc, „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč. (To bolo dobre.)

Ale ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil...

43Čo bolo zmŕtvychvstanie? To bolo Božím potvrdením, že účty zostali zaplatené. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó, aký Spasiteľ, vstal z mŕtvych. Čo Boh urobil? Človek môže trpieť, človek môže zomrieť, človek môže byť pochovaný. Ale Veľká noc bola najväčšou z nich, lebo to bolo Božím potvrdením, „Moje zákony boli vyplnené; Moja požiadavka zostala skrze Neho splnená.“ On Ho vzkriesil z mŕtvych. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Nech je požehnané Jeho Sväté Meno.

44Niet divu, že to prináša emócie. Niet divu, že ľudské srdce to nedokáže poňať. Ó, s našou víťaziacou vierou tam môžeme stáť a povedať, „Sme navždy slobodne ospravedlnení,“ pretože On zomrel a bol pochovaný a Boh Ho znovu vzkriesil v to Veľkonočné ráno. Potom Boh dokázal, že to bolo prijaté, všetky veci, ktoré On urobil. Každá vec je slobodne zaplatená, môžete teraz ísť slobodní. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó, nikto nikdy nemôže vedieť, nemôže nikdy pomyslieť na ten veľkolepý deň, keď povstal z mŕtvych; a anjeli to videli; v nebesiach nebies anjeli spievali chvály Bohu a radovali sa, zatiaľ čo starozákonní svätí v raji kričali, „Haleluja.“ „Ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil.“ Nebesia sa zatriasli, zem sa zatriasla, raj sa zatriasol a peklo sa zatriaslo, keď vyšiel ten mohutný Hlas, On povstal z hrobu. „Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.“ Ó.

45A svätí, ktorí v Ňom zomreli, toto môžu spievať, keď sa dívame tam na tú úžasnú milosť; to, čo urobil, vidíme, že Boh to potvrdil spečatením, „Krátku chvíľu a svet Ma viac neuvidí, jednako vy Ma uvidíte, lebo Ja vstanem z mŕtvych a budem s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta ako potvrdenie, ako dosvedčenie, že to, čo Boh povedal, je Pravda, a to, čo Ja hovorím, je Pravda,“ povedal Ježiš. „Prídem vo forme Ducha Svätého. Učiním si s vami Svoj príbytok a budem s vami navždy žiť.“ Potom svätí, ktorí majú tú nádej vzkriesenia vo svojom srdci, môžu spievať túto pieseň:

V to jasné bezoblačné ráno;

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia v ich domovoch nad oblohou;

(S dokonalým uistením, s Pečaťou Božou, s napísaným potvrdením od samotného Boha.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Ó, niet divu, že povedali:

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč. (Ó.)

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

46Hriechy sú omilostené. Všetky tie obete mohli byť mýtické, všetky tie obete mohli zlyhať. Ale v to Veľkonočné ráno, keď povstal z mŕtvych, Boh potvrdil, že To prijal. Niet divu, že to do môjho srdca prináša „Haleluja.“ Niet divu, že to spôsobuje, že ľudia stoja tvárou v tvár smrti, spôsobuje to, že ľudia nazývajú tie veci, ktoré neboli, akoby predsa boli. Kvôli čomu? „Ako vstal z mŕtvych, ospravedlnil.“ Ako viete, že On vstal z mŕtvych? Pretože vstal z mŕtvych v našich srdciach: navždy slobodne ospravedlnení.

47O štyridsať dní neskôr, keď stál, rozprával sa so Svojimi deťmi, gravitácia začala strácať svoju pozíciu. Diela boli dokonané. Trest bol zaplatený. On mal vo Svojej ruke potvrdenie. Bolo to Božie potvrdenie. Mal deti, Cirkev, veriacich. Všetok hriech zostal porazený. Cesta bola vyčistená. Nemohol viac ostať na zemi. Čo nás tu drží? Gravitácia. Gravitácia sa začala rúcať; stratila svoje zovretie. Prečo? Všetko potom zostalo dokonané. Čo sa stalo? On sa začal dvíhať zo zeme.

48„Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu,“ vyšlo vyslovenie z Jeho úst. „Choďte do celého sveta a kážte Evanjelium každému stvoreniu. Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; ten, kto neuverí, bude zatratený. A tieto znamenia budú nasledovať tých, ktorí veria: V Mojom Mene budú vyháňať zlých duchov. Budú hovoriť novými jazykmi. Ak zodvihnú hadov alebo vypijú smrtonosné veci, neublíži im to. Ak položia svoje ruky na nemocných, uzdravia sa. Lebo Ja žijem... Gravitácia sa odo Mňa odlomila. Hriech nemá žiadnu pozíciu; zomrel som za vás. Boh to dokázal a udelil potvrdenie vzkriesenia. A pretože Ja žijem, vy tiež žijete. Jedného dňa sa vrátim.“

49„Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!“ Potom, keď... Žil, zomrel, bol pochovaný, vstal z mŕtvych, prichádza, nádej Cirkvi dnes.

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

(Čo to bolo? Päť vecí v piatich písmenách: J-e-ž-i-š.)

Keď žil, miloval ma. Keď zomieral, spasil ma.

Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč.

Ako vstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.

Jedného dňa prichádza, ó, čo za slávny deň!

Očakávame na Jeho príchod;

A v jednom z týchto jasných bezoblačných rán;

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia v ich domovoch nad oblohou;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

50Prečo? Mám potvrdenie. On vstal z mŕtvych. Ako to vieš? On žije v mojom srdci. On žije v srdci Svojej veriacej Cirkvi.

51Pomyslite na to, priatelia. Za chvíľu bude pripravený bazén s teplou vodou pre službu krstu, akonáhle sa vrátime. Skloňme len teraz na chvíľu naše hlavy.

52Zaujímalo by ma, či by tu dnes v našom strede bol niekto alebo mnohí, ktorí doteraz túto Obeť neocenili dostatočne, aby To prijali, a chceli by ste byť spomenutí v modlitbe, že Boh hovoril zvláštne do vášho srdca, že prijmete Jeho Obeť, očistenie vašej duše.

53A pamätajte, že dnes neslávime len čas nosenia nových klobúkov a nosenia nového oblečenia; čo je v poriadku; je to symbol niečoho nového, Boh urobil niečo nové. Čo je v poriadku. Ale nie je to len o tom. Veľká noc neznamená to. Alebo lov veľkonočných zajačikov alebo zajačích vajíčok a malé biele kuriatka, a tak ďalej, to nie je tá myšlienka, brat.

54Veľká noc je víťazstvo; je to víťazstvo, ktoré Boh dal nad zemou, že vzkriesil Svojho vlastného Syna z mŕtvych, „Každý, kto verí v Neho, nezahynie, ale má Večný Život.“

55Vzkriesenie môže byť v tvojom vlastnom živote. Ak to nemáš, zodvihol by si dnes ráno ku Nemu svoju ruku, zatiaľ čo máte sklonené hlavy, povediac toto, „Bože, pamätaj na mňa, aby ten vzkriesený Život, nech to môže byť v mojom srdci.“ Zodvihli by ste svoje ruky a povedali, „Modli sa za mňa, brat Branham, ako zdvíham svoju ruku.“? Nech ťa Pán žehná. Nech vás Boh žehná. Je tu ešte niekto ďalší, kto by zodvihol ruku a povedal, „Modli sa za mňa, brat, chcem prijať tento vzkriesený Život.“?

V to jasné bezoblačné ráno;

(Pomyslite teraz na to, zatiaľ čo to spievame.)

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia na druhom brehu;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

(No, ak si nie ste istí, urobte to rovno teraz.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

Pracujme pre Majstra od... (Toto je pre vás, svätí.)... slnka;

Hovorme...

56No, vy, ktorí ste Kresťania a chcete dať Bohu sľub, že budete nadchádzajúci rok viac pracovať, zodvihnite ku Nemu svoju ruku.

57Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam. (Nech vás Boh žehná.)

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam;

Keď tam bude vyvolávaný ten zoznam, budem tam.

58Drahý Bože, Ty vidíš každé srdce, ktoré tu je, a poznáš motívy a ciele. A modlím sa o milosrdenstvo. Bože, udeľ to, aby týmto ľuďom bolo preukázané milosrdenstvo. Dnes ráno prišli kvôli tejto hodine uctievania. Prišli sem na toto miesto, aby počuli Tvoje Slovo, a ako sme hovorili, keď si žil, nikdy nebol taký život ako ten Tvoj. Keď si zomieral, bol si ten Jediný, ktorý mohol takým spôsobom zomrieť. Keď si bol pochovaný, odniesol si naše hriechy ďaleko preč; majúc na Sebe hriechy ľudí vzal si ich do mora zabudnutia. Ale ako si vstal z mŕtvych, navždy si ospravedlnil. A my dnes stojíme a očakávame na Tvoj príchod.

59Bože, požehnaj ich. Pomôž nám. Uvedomujeme si, že nemáme veľmi veľa času, lebo to je rovno za dverami. A v jednej hodine odteraz, podľa vedcov, nemusí byť už viac národov. A modlíme sa, Bože, ako v toto Veľkonočné ráno stojíme na prahu Jeho príchodu, nádeje Cirkvi. Mnohé tisíce ležia tam v prachu zeme, očakávajú na tú hodinu a ich duše pod oltárom kričia, „Ako dlho, Pane? Ako dlho?“ Modlím sa, Bože, aby si ku nám hovoril. A daj nám pamätať, že nezáleží na tom, čo kedy urobíme tu na zemi, je to tak malé. A jediná vec, ktorú teraz môžeme robiť, je očakávať na Tvoj príchod a hovoriť o tom každému. Posolstvo je naliehavé. Nech by sme to rýchlo dostali do ľudí, aby si mohol kedykoľvek prísť. Predtým, ako tieto bomby, o ktorých hovoria; a tieto rakety, ktoré v jednej minúte môžu byť po tisícoch zoslané na zem ako sprcha; predtým, ako sa to stane, Ty si zasľúbil, že prídeš, Pane, vezmeš Svoj ľud. Bude to takým spôsobom, Pane, že až takmer v ktorejkoľvek minúte by mohlo byť vzkriesenie alebo Veľká noc pre Cirkev; vzkriesenie z tohto hriešneho života do Večného Života skrze Krista. Vypočuj našu modlitbu.

60A dnes, ako pôjdeme do iných služieb, do vyučovania nedeľnej školy, ó, Pane, hovor opäť a nech môže byť zvláštne zohriatych mnoho sŕdc. A nech dnes ráno prídu po tuctoch do tohto bazéna, v toto Veľkonočné ráno, aby boli pochovaní s Pánom Ježišom prijmúc Jeho obeť. Nezáleží na tom, do akej cirkvi patria alebo s akou náboženskou sektou majú obecenstvo, to nič neznamená. Ale prijali tú Obeť? Vyznávajú, že nie sú vôbec dobrí, ale že Ježiš bol Ten jediný dobrý? A On zomrel za nás na našom mieste. A vzal naše hriechy a pochoval ich a stojíme jedine v Ňom. Naše cirkvi nemôžu pochovať naše hriechy; náš vlastný život nemôže pochovať naše hriechy; ale Kristus naše hriechy pochoval v mori zabudnutia. Bože, daj, nech teraz budú tieto veci v Tvojich očiach slávne.

61Potom dnes večer, Pane, nech by si prišiel v moci Tvojho vzkriesenia a zatriasol týmto malým miestom tak, ako ním ešte nikdy nebolo zatrasené. Nech sa zjavia znamenia a zázraky. Zopakuj to, ako to bolo pred pár nedeľami, Pane, keď nemocní a postihnutí boli zázračne uzdravení. Modlíme sa, aby to tak bolo znovu dnes večer na Tvoju slávu, Pane.

62Odpusť nám teraz naše previnenia, Pane, a nech pre niektorých z nás toto môže byť skutočná Veľká noc, skutočná Veľká noc pre nás všetkých. A pre niektorých, ktorí nikdy nespoznali, čím boli tie Veľkonočné požehnania, nech by to tak bolo dnes, že Kristus povstane v ich srdci s novou pozíciou, s novým životom. Nasmeruj ich na Golgotu. Lebo o to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.

63[Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]... Koľkí z vás milujete Pána, len zodvihnite svoje ruky. Ó, to je nádherné!

64Počul som, že máš bábätko na posvätenie, brat McDowell. Vrátiš sa naspäť na službu nedeľnej školy, môžeš? Dobre, to bude skvelé. Vtedy budeme posväcovať bábätká. Vráť sa vtedy naspäť, ak ti to nevadí, ak to je v poriadku.

65A tak teraz, za chvíľu rozpustíme zhromaždenie, takže môžete ísť na svoje miesta a naraňajkovať sa, potom sa vrátime späť. Sme radi, že ste tu boli.

66A teraz, len povstaňme. A tá istá pieseň, ktorú sme tu mali pred chvíľou, „V to jasné a bezoblačné...“ Koľkí z vás v sebe majú tú nádej, nech vidíme vašu zodvihnutú ruku. Povstaňme.

V to jasné bezoblačné ráno; (Spievajme to teraz.)

Keď mŕtvi v Kristu vstanú;

A budú mať podiel na sláve Jeho vzkriesenia;

Keď sa Jeho vybraní zhromaždia na druhom...

LIVING, DYING, BURIED, RISING, COMING, 59-0329S, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 49 min

1 It's just beyond anything that we could express in human languages of how our hearts feel today as we gather here on this most solemn sacred morning. This morning represents the time that when our religion was made real, because it was the rising up again of Thy precious Child Who came to redeem the whole human race. And we're here this morning in celebration of that great supreme triumph, Lord, that made us more than conquerors of both death, hell, and the grave. And we thank Thee, that after all these years have passed, we still gather early of a morning on this Easter morning to worship Him, because we believe that He shall come again.

And we would pray that You would forgive all of our sins and our trespasses that is recorded against us, as we humbly confess our wrong, and accept His atonement for our sin. Heal the sickness that's in the midst of us, Lord. Help us as we read Thy holy Word, which is the Foundation of all of the truths that You have left for us to live by and to believe.

3 And we pray not only for this group that's gathered here, but all around the world, for we are looking with eager eyes and longing hearts for His return. We stand today in darkness, in a chaos, that when most any time that some fanatic might just blowup about something, and turn a little button, and the whole world could be blowed into bits. As it has been told us by great authorities, that the wars will only be a few hours long, if it ever happens again... And oh, as we're standing today on the very brim of another war. Then the Church is standing on the brim, that most glorious resurrection, for we shall be caught up together with the sleeping saints to meet the Lord in the air, and forever be with Him.

We have come to worship Thee, Lord. And receive us today. Bless the reading of Thy Word, the singing of the songs, the preaching of the Gospel, receive the prayers of the penitent. Hear the prayer for the sick, and get glory unto Thyself, for we humbly ask it in the Name of Jesus Thy Son. Amen.

5 To you who would like to take where we're to read this morning for our Scripture...

And we're sorry that--that to know that we do not have the seating room for this fine group of people who's come early this morning to worship with us from different churches, and from different states; and even different nations has gathered this morning here at the Tabernacle for this most glorious worship of the Lord.

I wish for you to turn to the Book of Psalms, Psalms 22. I know this is rather an unusual place to read for an Easter service, but God is unusual.

8 And now, after this service, we will adjourn in about one hour, so that you may go for your breakfast. And then Sunday school service will start at nine-thirty. And then immediately after the Sunday school service, there'll be baptismal service here at the--the pool. And then this afternoon at six o'clock, prayer cards will be given out for healing service for tonight. And if you have any loved ones that's sick and needy, remember to bring them out tonight, and, for this will be the last time we can have this for a--a while, anyhow. I'm leaving in the morning at five o'clock for Los Angeles and through the West Coast for a series of services.

9 Now, in Psalms 22, we shall read.

My God, my God, why hast thou forsaken me? why art thou so far from helping me,... from the words of my roaring?

.. my God, I cry in the daytime, but thou hearest not; and in the night season, and am not silent.

But thou art holy, O thou that inhabitest the praises of Israel.

Our fathers trusted in thee: they trusted and thou did deliver them.

They cried unto thee, and were delivered: they trusted in thee, and were not confounded.

But I am a worm, and no man; a reproach of men,... despised of the people.

All they that see me laugh me to scorn: they shoot out the lip, and they shake the head, saying,

He trusted on the LORD that he would deliver him: let him deliver him, seeing he delighteth in him.

But thou art he that took me out of the womb: thou didst make me hope when I was upon my mother's breasts.

I was cast upon thee from the womb: thou art my God from my mother's belly.

Be not far from me; for trouble is near; for there is none to help.

Many bulls have compassed me: strong bulls of Bashan have beset me around.

They gaped upon me with their mouth, as a ravening and... roaring lion.

I am poured out like water,... all my bones are out of joint: my heart is like wax; it is melted in the midst of my bowels.

My strength is dried up like a potsherd;... my tongue cleaveth to my jaws; and thou hast brought me unto the dust of the earth.

For dogs have compassed me: the assemblies of the wicked have closed me: they pierced my hands and my feet.

I may tell all my bones: that they look and stare upon me.

They parted my garments among them, and cast lots upon my vesture.

But be thou not far from me, O LORD:... my strength, hasten thee to help me.

Deliver my soul from the sword; and my darling from the power of the dogs.

Save me from the lion's mouth: for thou hast heard me from the horns of the unicorn.

I will declare thy name unto my brethren: in the midst of the congregation I will praise thee. Yea.

Ye that fear the LORD, praise him; all ye seeds of Jacob, glorify him; and fear him, all ye seeds of Israel.

For he has not despised nor abhorred the afflictions... neither has he hid his face from him; but when he cried unto him, he heard.

My praise shall be of thee in the great congregation: I will pay my vows before them that fear him.

The meek shall eat and be satisfied: they shall praise the LORD that seek him: your heart shall live for ever.

All the ends of the world shall remember and turn unto the LORD: and all the kindreds of the nations shall worship before him.

For the kingdom is of the LORD: and he is the governor among the nations.

All they that be fat upon earth shall eat and worship: all they that go down to the dust shall bow before him: and none can keep alive his own soul.

A seed shall serve him; it shall be accounted to the Lord for a generation.

They shall come, and shall declare his righteousness unto a people and shall... that shall be born, that he has done this.

10 May the Lord add His blessings to the reading of His Word. I want to take for this occasion this morning, five words, and around those five words try to express what's on my heart to you worshippers this morning. I want these five words: "Living, Dying, Buried, Rising, Coming."

And I think the poet well expressed it in the song of what I would want to say, when he wrote this song.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

12 There never was a life ever lived like His, because He was the God manifested in the flesh when He was born. He was the expression of what God the Father is. And God the Father being love, then Jesus was the full expression of love. He was love from the very first time that His little baby hands stroked the pretty cheeks of His mother. He was love.

And I think today that that's where many is failing to recognize that He was love. "God is love, and they that love are borned of God."

"God so loved the world, that is, the unlovables, that He gave His only begotten Son, that whosoever believeth in Him shall not perish, but would have Everlasting Life."

15 He expressed His love when He was here on earth in so many different ways, till it is undisputable that He was the most loving creature that ever lived. And I think in His life here He was expressing God. And the only way that God can be expressed to the people is through love.

And well did He do this when He caught one of the most vilest women that there was of His day, perhaps. They found her just guilty, and no way out, when she was found in adultery. And they drug her up before Him and said, "What do You say do for her?"

And when He turned to her and said, "I don't condemn thee. Go and sin no more." Instead of being throwing her out to the streets, to be drug out like a bunch of wolves over her to stone her and take her life, His tender, kind, loving heart stooped way down into the sin that she was in, said, "I don't condemn thee. Just go and don't sin no more."

18 And when He was on His way down to the grave of Lazarus, I think there's another great time that He expressed what God is to the human being. Not only is He a God that can forgive the lowest sin that could be committed, and take the guilty and make them guiltless by His pardoning love, but after death has laid us in silence, He's still concerned about us. I think He well expressed that on the road down with Martha and Mary, when He come to the house where death had shut out the life of a lovely person. And on His road down to the grave, yet, being God, knowed that He would raise Him from the dead, knowed that it had been told Him that in His very Word laid the power to raise him from the grave; yet, when He seen Martha and Mary and those who loved Lazarus, crying, the Bible said He wept. What was it? His great loving heart. When He seen that, knowing that His--His friends were in trouble, He was troubled with them.

19 I'm so glad to know that He can be found amongst the brokenhearted. And in our sorrows He's not one that would leave us. He stands by us when all has failed, and the last hopes of earthly reaching has come to its end, He is still God and He loves us. He was the expressing of God.

And, oh, how I believe that He longs for His people to be so anointed with His Spirit, that we could go to each other in trials and in troubles, and give the expression of His sympathy, as it pours from our hearts that's been borned of His Spirit, to reflect in the church the love of the living God. That well expressed what He said, or the poet said. Living, He loved me.

21 And showed what He did to the whole human race, the way God represented Himself in Jesus Christ. He expressed His opinion to the human race to forgive and to love those who were unlovable. And I wonder, on this Easter morning, how short we fall at that. We could love those who love us, but He loved those who did not love Him.

He was the greatest, the first representation of love that ever hit the earth, and was despised of those who lived on the earth, to whom He loved. No man could ever love like Him; and no man was ever hated like Him. They hated Him, and despised Him, and rejected Him, but it did not stop His love. They laughed when He was hanging on the cross, after that life that He had lived had been done nothing but good things, forgiving the guilty, healing the sick, and done things that were good. When He was last breaths on the cross, with the vulgar mocking spit of them who stood by hanging from His sacred face, He cried with a heart full of love, "Father, forgive them, for they know not what they do."

23 He could understand. Being God, He understands. That's why He could love us when we're unlovable, because He's God and He understands. "Living, He loved me." Never a life lived like it, because it was wrapped in love.

Dying, He saved me. A death, when in the garden of Eden God Jehovah required... The penalty of sin is death, and there could be no alteration. It could not be any other way taken care of. Because God is supreme, and He is infinite, and the Judge of all heavens and earth. The penalty of sin is death, and there was no one who could pay this penalty for another. For every man, though he might die for another man, but he was guilty to begin with. There was none of us that could help the other, because we were all guilty. We are borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies. And there was not a ray of hope nowhere. We were condemned to death by God, and every creature that ever moved on the earth was under this condemnation. There could be righteous men rise and do great things, but he was a sinner to begin with.

25 There was only one way for it to be paid, and that was the death of God Himself. So God, being a Spirit, could not die, but He came down in a body of flesh and expressed Hisself in a life of love, to take all that goodness that He was and give it willingly as the supreme Sacrifice, that He might take the guilt of the guilty. All of us being sinners, and not a way in the world for us to ever be saved, He came not only to be seen on earth, but He came to die as a Sacrifice.

Abel expressed it when he offered unto God a more excellent sacrifice than Cain; when he brought the little lamb, with a piece of grapevine wrapped around its neck to a rock. There laid the little fellow upon the rock, pulled its little chin back, and with a--a rock, pounded its little throat; and it bleating and dying, and the blood squirting out, this little white locks become bathed with blood. Abel expressed Calvary there.

27 When the Lamb of God, slain from the foundation of the world, came to take the place of guilty sinners, and was mashed and bruised, and--and scoffed, and made fun of, and died a death that no creature could die except God Himself, and His bloody locks hanging from His shoulders, dripping to the ground, expressed what a horrible thing that sin is, when He had to die to redeem man from a life of sin. Nothing could die like that. Nothing could stand that death. It said that when they pierced His side that there came forth Blood and water.

28 It's been some time ago, I was speaking to someone about this. And it was a scientist that said, "There's only one way that that could've happened. And it was not because of the Roman spear that He died; and neither was it the loss of Blood that He died, because there was still Blood in His body. What He died of was not because of the Roman spear, or the nails that was drove in His hands, or the thorny crown they placed on His head. But because He died of grief, because He came to His Own and His Own received Him not. He died of a broken heart. When He knowed the very creatures of time, that He'd die to redeem, had spit in His face, and He was rejected of man."

29 David, eight hundred years before it happened, cried with the very voice that He cried at Calvary, "My God, why hast Thou forsaken Me?"

What a terrible thing that sin does; it separates man from God. And He was the sin Offering that had to be offered for our sins. And He was separated from the Presence of God. Sin had separated Him. God placed our sins upon Him, and He was separated from God, and that's why He cried, "Why hast Thou forsaken Me?" And because He was forsaken, and had taken this place, and seen His people, that He was come to be their Saviour and to offer them Life, they had rejected Him. And it grieved Him so, till He was so brokenhearted until the Blood and water, and the chemicals of His body, separated.

31 Man will never know what that was. That's the reason there could be no one else could ever die like that. I don't care how much that you could be tormented, how that they might put your feet in stocks, or saw you by inches, or burn you by inches; you could not die that death, because your makeup's not like that. He had to be God. He had to be more than man in the makeup, God died. He died of a broken heart, with such grief for the world, until a chemical reaction taken place in His body that could not take place in you. You cannot suffer like that. There's no way for you to have that kind of a grief. So there's only One could do it, and He did it.

32 There hanging, that precious Life that knowed nothing but love and doing good, hung there between the heavens and earth, lifted up there, stripped naked, embarrassed... Think how you would be, stripped naked; you wouldn't know embarrassment to what God would hanging there. I know the crucifix has a little thing, like they have something around Him, but they never did that; that's just put on because of the artist put it there. They stripped His clothes from Him. He had on a robe and they tore it off of Him and gambled for it. He was embarrassed to the utmost. Yet, being God, had to stand, and sinners spit on His face. Yet, being the--the very depths of modesty, had to die before the public, stripped naked. Such effect it took upon Him, till it separated the water and the Blood. No wonder... I think the poet well expressed it when he said:

Mid rendering rocks, and darkening skies,

My Saviour bowed His head and died.

But the opening veil revealed the way

To Heaven's joys and endless day.

33 Sure, He had to do it. The veil hung between man and God, and that opening veil revealed the way to Heaven's joys and endless day. Calvary means something, means more than we can express. Sure.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

It's been condemned now. Sin has no more hold. When He screamed at the cross, "It's finished," sin died. Now it's dead. It's--it's done with. It's powerless. It's lifeless. Think of it, people. That sin, the enemy to human beings, is dead and lifeless; it has no more effect. It can't. When the sun shut off its vision, the stars would not shine, the earth turned black, it was all being redeemed.

Now it's dead; it's buried; it's lifeless. It has no more life in it, then it must be buried. What was buried? The body of God was buried, for it was the sin offering. It was the burnt Lamb; it was burnt up by the fires of iniquity. That sinless Lamb that knowed no sin, that God Who knowed no wrong, His life had been given, and there hung the sin offering. "Buried, He carried my sins far away." He must be buried. The body, the sin offering must be buried.

36 That's why many, after while, will walk one by one to this pool to be baptized in the Name of Jesus Christ. Why? Something has took place. That Spirit that came out of that body, when He screamed, "It's finished," has condemned sin in our bodies. And we must bury it to be remembered no more. I'm so glad that it is.

When anything's buried, it's hid; it's out of sight. "And buried, He carried my sins far away." God can see our sins no more, for they are buried. They are buried where? In the Sea of Forgetfulness. Think of a Sea of Forgetfulness. God cannot remember them no more, because they are both dead and buried. It cannot be even remembered no more. They're out of God's memory.

38 He was also in this "buried," He represented in the Old Testament... They had two... They had a sin offering at the cleansing of the sanctuary. And that sin offering was that they taken two goats, and one goat was killed; and the other goat had the sins that was placed upon the dead goat put upon the live goat.

Remember, Jesus was a Sheep. He was a Lamb, but in this case He become a goat; He was righteousness, because He was God, the Sheep. But He come a goat, sin, that He might be the sin offering for me and you: from a Sheep to a goat.

40 And Jesus was represented in both the animals, both goats. For one, he died, he died for the atonement; the second, the sins from the atonement was put on the scapegoat, and the scapegoat took the sins of the people and went far into the wilderness to bear the sins of the people. What was it? It was the death and the burial of our Lord Jesus. Dying... "Living, He loved me. Dying, He saved me. Buried, He carried my sins far away." He took the sins of the people upon Himself and carried them plumb down into the lowest of hades. He was the sin Offering. He had the sins of the people. He died for them. And also the sins was placed upon Him, and He took our sins far away, so far that God could never see them no more. Think of it. Oh, the Church could scream, "Hallelujah," for such a Saviour.

41 Not only is our sins forgiven, but they are buried in the Sea of Forgetfulness, to be remembered no more. "Buried, He carried our sins far away." No more can they be remembered, for they are gone. They're out of the eyes of God. They are paralyzed. They're divorced. They're put away. God don't remember them no more. What? The Church ought to rejoice this morning to know that our sins will no more be remembered. They are put in the Sea of Forgetfulness, into the grave of beyond any resurrection. They are dead forever and forgotten about. They are if they had never happened.

"Dying, He saved me. But buried, He carried my sins far away." He carried them so far till they went into the Sea of Forgetfulness. Oh, we know that those things are most surely believed among us, and they're most surely the truth. They are God's truth. All those great things were beyond human expressions. We could never express our gratitude for such things.

42 But, oh, that Easter, "Rising, He justified freely forever."

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away. (That was all right.)

But, rising, He justified...

What was that raising up? It was God's receipt that the bill's been paid. "Rising, He justified freely forever." Oh, what a Saviour, rising. What had God done? A man can suffer, a man can die, a man can be buried. But Easter was the greatest of them all, for it was God's endorsement, "My laws has been met; My requirement has been met by Him," He rose Him up from the dead. "Rising, He justified freely forever." Blessed be His Holy Name.

44 No wonder it brings emotions. No wonder the human heart cannot contain it. Oh, with our conquering faith we can stand yonder and say, "We're justified forever, freely," because He died and was buried, and God raised Him up again on Easter morning. Then God showed that it was accepted, all the things that He did. Every thing freely paid, you can go free now. "Rising, He justified freely forever." Oh, no one can never know, can never think of that great day when He rose up; and the Angels saw it; in the heavens of heavens the Angels sang the praises of God and rejoiced while the Old Testament saints in paradise shouted, "Hallelujah." "Rising, He justified." The heavens shook, the earth shook, paradise shook, and hell shook when that great Voice come forth, up from the grave He arose. "Rising, He justified freely forever." Oh, my.

45 And the saints that die in Him can sing this, when we look at that amazing grace yonder, what He did. See? God's sealed endorsement: "A little while and the world will see Me no more, yet you'll see Me, for I'll raise from the dead and be with you, even in you, to the end of the world as a confirmation, as verification that what God said's true, and what I say is true," Jesus said. "I'll come in the form of the Holy Spirit. I will make My abode with you and live with you forever." Then the saints who has that resurrection hope in their heart, can sing this song,

On that bright and cloudless morning when the dead in Christ shall rise.

And the glory of His resurrection share;

When His chosen ones shall gather to their home beyond the sky, (with a perfect assurance, with the Seal of God, with a written receipt from God Himself),

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Oh, no wonder they said:

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away. (Oh.)

Rising, He justified freely forever.

46 Sins are pardoned. All these sacrifices could've been mythical, all these sacrifices could've failed. But on Easter morning, when He rose up, God proved that He accepted It. No wonder it brings into my heart to a hallelujah. No wonder it makes men stand in the face of death, makes the people call those things which were not as though they were. For why? "Rising, He justified." How do you know He's raised? 'Cause He's risen in our hearts: justified freely forever.

47 Forty days later, when He was standing, talking to His children, gravitation begin to lose its hold. The works was finished. The penalty was paid. He had the receipt in His hand. It was God's receipt. He had the children, the Church, the believers. All sin was conquered. The path was made clear. He could stay on earth no more. What holds us here? Gravitation. Gravitation begin to break; it lost its grip. Why? It was all over then. What happened? He begin to rise from the earth.

48 "Go ye into all the world and preach the Gospel to every creature," come forth the uttering of His lips. "Go into all the world and preach the Gospel to every creature. He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned. And these signs shall follow them that believe: In My Name they shall cast out evil spirits. They shall speak with new tongues. If they should take up serpents or drink deadly things, it shall not harm them. If they lay their hands on the sick, they shall recover. Because I live... Gravitation's broke away from Me. Sin had no hold; I died for you. God's proved it, and give the resurrection receipt. And because I live, you live also. Someday I will return."

49 Someday He's coming, oh, glorious day. Then when... Living, dying, buried, rising, coming, the hope of the Church today.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

What was it? Five things in five letters: J-e-s-u-s.

Living, He loved me. Dying, He saved me.

Buried, He carried my sins far away.

Rising, He justified freely forever.

Someday He's coming, oh, glorious day!

We're looking for His second coming.

And some of these bright and cloudless mornings,

When the dead in Christ shall rise,

And the glory of that resurrection share;

When His chosen ones shall gather

To their homes beyond the sky,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Why? I've got the receipt. He rose. How do you know? He lives in my heart. He lives in the heart of His believing church.

51 Think of it, friends. The pool will be ready just in a few moments with warm water for the baptismal service, as soon as we return. Let us bow our heads now just a moment.

I wonder today, if there be one in our midst, or many who has not yet appreciated this Sacrifice enough to accept It, and you would like to be remembered in prayer, that God will speak strangely to your heart, that you will accept His Sacrifice, the cleansing of your soul.

53 And remember that today we celebrate just not a time to wear new hats and to wear new clothes; which is all right; it's a symbol of something new, God did something new. Which is all right. It's not only that. Easter doesn't mean that. Or hunting Easter rabbits or bunny eggs, and little white chickens, and so forth, that isn't the idea, brother.

Easter is a triumph; it's the victory that God give over the earth, that He raised His Own Son from the dead, "That whosoever believeth in Him, shall not perish, but have Eternal Life."

55 The resurrection can be in your own life. If you haven't got it, would you raise your hand to Him this morning, while you have your heads bowed, saying by this, "God, remember me, that that resurrection Life, may it be had in my heart." Will you raise your hands and say, "Pray for me, Brother Branham, as I raise my hand." The Lord bless you. God bless you. Is there another one would raise your hand, say, "Pray for me, brother, I want to accept this resurrection Life"?

On that bright and cloudless morning, (Think of it now while we're singing.) Christ shall rise,

And the glory of His resurrection share;

When the chosen ones shall gather over on the other shore,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

(Now if you're not sure, make it right now.)... called up yonder,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

Let us labor for the Master from... (This is to you saints.)... sun,

Let us talk...

Now, you that are Christians, wants to make a vow to God to labor more the coming year, raise your hand to Him.

And the roll is called up yonder, I'll be there.

God Bless you.

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder,

When the roll is called up yonder, I'll be there.

57 Dear God, You seen every heart in here, and You know the motives and the objectives. And I pray for mercy. God, grant it, that mercy shall be shown to these people. They have come this morning for this hour of worship. They've come to--to this place to hear Thy Word, and as we have spoken that when You lived, there was never a life like Yours. Dying, You were the only One Who could die in that manner. When You was buried, You carried our sins far away; having the sins of the people upon You, You took them to the Sea of Forgetfulness. But, rising, You justified freely forever. And we stand today waiting for Your coming.

59 God, bless them. Help us. We realize we don't have much more time, for it's just at the door. And any... And one hour from now, according to the scientists, the nations could be no more. And we pray, God, as we stand this Easter morning upon the threshold of His coming, the hope of the Church. Many thousands are laying yonder in the dust of the earth, waiting for that hour, their souls under the altar, crying, "How long, Lord? How long?" I pray, God, that You'll speak to us. And let us remember that no matter what we ever do here on earth, it's so little. And the only thing that we can do now is wait for Your coming, and tell everyone. The message is urgent. May we get it to the people quickly, that You may come at any time. Before these bombs that they're speaking of, and these missiles, that can be showers of thousands of them laying over the earth in one minute's time; before that happens You've promised to come, Lord, get Your people. It'll be that way, Lord, till most any minute, there could be a resurrection or a Easter for the Church; a resurrection from this sinful life unto the Life Eternal, through Christ. Hear our prayer.

60 And today, as we go on into other services, into the Sunday school teaching, O Lord, speak again, and may many hearts be strangely warmed. And may they come by the dozens into this pool this morning, this Easter morning, to be buried with the Lord Jesus, accepting His Sacrifice. No matter what church they belong to, or what religious sect that they have fellowship with, that means nothing. But have they accepted that Sacrifice? Are they confessing that they're not no good, that Jesus was the only good One? And He died for us in our stead. And He took our sins and buried them, and we stand alone in Him. Our churches cannot bury our sins; our own life cannot bury our sins; but Christ buried our sins in the Sea of Forgetfulness. God, grant now that these things will be glorious in Thy sight.

61 Then tonight, Lord, may You come in the power of Your resurrection and shake this little place like it has never been shaken. May signs and wonders appear. Repeat it, like it was a couple Sundays ago, Lord, when the sick and the afflicted was so marvelously healed. We pray that it'll be again tonight for Your glory, Lord.

Forgive us of our trespasses now, Lord, and may this be a real Easter for some of us, a real Easter for all of us. And some of those who have never knowed what the Easter blessings was, may it be today that Christ rises in their heart with a new hold, with a new Life. Point them to Calvary. For we ask it in Jesus' Name. Amen.

63 [Blank.spot.on.tape-Ed.]... ship... How many of you love the Lord, just raise up your hands, Oh my, that is wonderful!

I hear you got the baby to be dedicated, Brother McDowell. You'll be back for the Sunday school service, can you? Okay, that'll be fine. That's when we'll dedicate the babies. Be back at that time if you don't mind, if that's all right.

And so now, we're going to dismiss the audience for a few moments, so you can go to your places and have your breakfast, then return back again. We're happy that you were here.

And now, let's just stand. And that same song that we had a few moments ago, "On that bright and cloudless..." How many has got that hope in them, let's see you raise your hand. Stand up.

On that bright and cloudless (Sing it out now.)

.. when the dead in Christ shall rise,

And the glory of His resurrection share;

When the saved of earth shall gather over on the other...