Deň matky
Matka je tak ohromná. Vieš, ten prvý človek, ktorý ťa prijíma v tomto živote, je tvoja matka. Nikto sa ťa nesmie dotknúť, pretože si počatý a ona ťa nesie pod svojím srdcom. A ona je tá prvá, ktorá ťa má spoznať, a ktorá ťa má prvá v tomto živote držať. Potom, keď si narodený, jej ruky sú jedni z prvých, ktoré sa ťa dotknú a ktoré ti utierajú slzy z očí. Ona je tá prvá v tomto živote, ktorá ťa potľapká a ktorá ťa bude ľúbiť a bude sa ti jemne prihovárať; to je tvoja matka. No, myslím, že nie je dostatok cti, ktorú by sme mali dať matke.
Matka je prvá s dieťaťom a ona má veľkú zodpovednosť za to, čo z toho dieťaťa bude. To bude založené na tom spôsobe, ako matka začne s dieťaťom na tej ceste, po ktorej musí ísť. Matka má zodpovednosť od Boha umiestniť dieťa na tú správnu cestu. A myslím, že to je to, prečo matky majú taký špeciálny jemný dotyk.
1…modlitebňu... to je mojou modlitbou... Dnes ráno som iste šťastný, že vidím duchovnú náklonnosť tejto modlitebne a ako... Ten nápis tam vonku, oni teraz plánujú postaviť nový zbor. Myslím, že je to potrebné. A vidím potom... Ak bude Pán Ježiš ešte zdržovať príchod, potom, ako my odídeme, oni budú mať... Naše deti budú musieť mať miesto, kam by chodili do zboru. A chceme „horlivo zápasiť za vieru, raz ta danú svätým.“ Myslím, že to je dobrá vec.
2A ako som práve pred chvíľou prichádzal, aby som pridal k mnohým svedectvám, ktoré už boli vydané, týkajúce sa uzdravení z posledných pár zhromaždení tu v modlitebni... Skrátka sa neustále hromadia uzdravenia, veľké zázračné uzdravenia. Vonku som odišiel od mojej ženy, práve teraz, a od detí pri dverách a bola tam sestra, ktorá tu teraz sedí prítomná, bola skrátka tak rozrušená, až plakala, kvôli veľkému zázraku, ktorý sa udial na jej malom vnúčikovi, myslím, že to bolo v Chattanooga. Pani Nash, tu tvoj malý vnúčik bol postihnutý chorobou a tu na poslednom zhromaždení, Pán Ježiš, myslím, že to vyvolal a povedal, „Tak hovorí Pán, je to preč. A bude mu dobre.“ A ten malý chlapec je dokonale normálny a zdravý, ako len môže byť. A je to skutočne povzbudzujúce počúvať tie svedectvá.
4A potom ten mladý chlapec, ktorý je tiež prítomný, prosil o modlitbu pre pani Stotts, ktorá práve podstúpila operáciu. A ich záujem... Vidíte, ak nikto nechce, aby sme sa za nich modlili, no, sú... To ukazuje, že kým máte snahu a ľudia chcú, aby ste sa za nich modlili, tak tam je záujem. Rozumiete? Niekedy sa to stáva tak hrozné, že až – nie hrozné, ale je toho tak veľa, že jednoducho musíte utiecť niekam von a držať sa preč a na chvíľu sa ukryť, aby ste prežili. Ale som rád, že to robia. Nikdy si nemyslite, že ich nerád vidím, pretože, ak oni... Ak by tam nebol nikto, kto by chcel, aby som sa za nich modlil, kde by bola moja služba?
Ale niekedy, keď hovoríte, „Brat Branham, nerozumiem tomu, keď ľudia takto volajú a ty niekam vykĺzneš.“ Musím to robiť, aby som prežil, aby som sa modlil za ľudí. Vy jednoducho... To nie je len jedno miesto, tu. To je po celom svete. Rozumiete? A to je skutočne drsné. A som si istý, že tomu rozumiete.
Ó, je to tak dobré byť Kresťanom! Jednoducho neviem, čo by som robil, ak by nebolo Krista, a tak... A je dobré mať spoločenstvo s Kresťanmi, ktorí – ľuďmi, ktorí sú rovnakej vzácnej viery, ktorí veria v Boha a dôverujú Mu a veria, že jedného slávneho dňa zakončíme všetok tento boj a budeme mať víťazstvo a budeme stáť vykúpení v Jeho podobe na tej druhej strane.
7A potom by som rád urobil len krátke oznámenie, čo sa týka chodenia do Modlitebne atď... Obnovujeme náš fond, najmä moju časť pre kampane. Cez všetky tie zhromaždenia, od tej doby, čo som v tomto začal, na tej evanjelizačnej strane pred mnohými rokmi; namiesto vytvorenia nadácie, aby som mal ďalšiu skupinu ľudí, skrátka som použil skupinu, s ktorou som sa poznal... A vytvoril som nadáciu, aby všetky moje zhromaždenia boli uskutočňované pod menom Branhamovej modlitebne. A bolo to používané v Union National Bank, v New Albany, kde mohli byť tie peňažné prostriedky platené – platené cez to, aby to nebolo zdaniteľné. Ak nie, všetky peniaze, ktoré boli vyzbierané, by boli pre mňa zdaniteľné, ak by som nepoužil Branhamovu modlitebňu ako nadáciu.
Mnohí z vás ste ma to počuli oznamovať, znovu a znovu. Ja to tak musím robiť, aby to tak mohlo byť. A potom – tak teraz zakladáme novú nadáciu. A boli by sme radi, aby všetci, koľkí vedia, že ja... Koľkí ma to už niekedy počuli oznamovať, že všetky odmeny idú cez Branhamovu Modlitebňu? Len zodvihnite ruky, všetci... Iste, každý z vás. Je to celé...?...
9A tak, keď skončí zhromaždenie, ak chcete, mám tam malé vyhlásenie, aby ste, ak by ste to podpísali, ako budete odchádzať... Brat Roy Roberson to bude mať tam vzadu.
Pretože ideme založiť inú nadáciu, rovnaká vec, len – ale iná nadácia, aby všetky naše peňažné prostriedky a také veci, ktoré sa vyzbierajú na zhromaždení, boli chránené od zdanenia, budú – sú umiestnené ako obvykle v Union National Bank, aby sa spravovali cez Modlitebňu namiesto toho, aby sme mali inú nadáciu. Pretože toto už je nadáciou, v mene Branhamovej modlitebne. Rozumiete? A tak je jeden Branham tu a iný Branham tam, a tak podobne, a rôzne nadácie, to by nebolo veľmi dobre.
Brat Roberson sa o to postará, pre vás, ktorí chcete, ako budete odchádzať. Budeme si to ceniť.
12No, dnes ráno, predtým, ako vstúpime do služby, by som rád povedal, ak bude vôľa Pánova, že dnes večer sa budem snažiť byť znovu späť. Nemám to rád, keď beriem bratovi Nevillovi obe zhromaždenia, ale on ma tak veľkoryso poprosil, aby som dnes večer opäť hovoril. A ak to bude vôľa Pánova, chcem dnes večer hovoriť na evanjelizačnú tému s názvom Kto je Tento? Rozumiete? Kto je Tento?
A tak dnes ráno chcem... Premýšľal som o tom, že dnes ráno budem hovoriť na tému Deň matiek. A viem, že toto popoludnie a rána sú všetky preplnené programami Dňa matky. Tak som myslel, že by som mohol niečo trochu skombinovať, pretože ihneď potom, ako sa toto zhromaždenie skončí, sa chceme modliť za chorých.
14A ako obvykle, veríme, že Boh je Uzdravovateľ a uzdravuje chorých a postihnutých. A ja viem, že On to robí. A je to bez akýchkoľvek pochybností... Pretože tam je nahromadených tak veľa svedectiev, že vieme...
Včera som sa díval do vreca, ktoré mali brat Gene a Leo, pre svedectvá, ktoré zozbierali. A bolo to veľké plné vrece mimoriadnych zázračných uzdravení, ktoré Pán pre ľudí vykonal.
A pomyslel som si, ak by to tak bolo, čo ak by sme uchovali záznamy všetkého, čo sa udialo? Myslím, že v Puerto Rico a na Jamajke, iba tam, narátali by sme desať tisíc alebo viac mimoriadnych svedectiev o uzdraveniach od Pána, ktoré učinil.
17No, predtým, ako otvoríme Knihu, prehovorme ku Autorovi.
Pane, sme Ti tak vďační, že keď skláňame svoje hlavy, len lapáme po slovách, ktoré povedať; pretože si nemyslím, že to leží v schopnosti ľudských pier, aby zostali vyjadrené pocity srdca muža alebo ženy, chlapca alebo dievčaťa, ktoré niekedy boli v kontakte s Tebou: aby sme vyjadrili naše vzdávanie úcty, ako Ťa uctievame a čo pre nás znamenáš. To nás oddelilo od hriechu a oddelilo nás To od sveta. A dáva nám To niečo, čo je večné a požehnané. A nedokážeme nájsť dostatočné slová.
Ako to raz bolo pred pár týždňami povedané tým slávnym mužom, ktorý by mohol plynule rozprávať asi deviatimi rozličnými jazykmi, zastáva svoju pozíciu ako poradca nášho milého prezidenta Dwighta Eisenhowera... A hoci je schopný plynule rozprávať deviatimi jazykmi; povedal, že keď prijal Ducha Svätého, skúšal všetkých deväť a neboli tam žiadne slová, ktoré by mohol nájsť, nič, čím by sa mohol vyjadriť, a tak si mu dal nový jazyk, aby sa ním vyjadril a poďakoval Ti ním. A my to tiež tak cítime, Pane, že keď život skončí, že možno budeme všetci spoločne hovoriť v rôznom jazyku, a tak môžeme vyjadriť, čo si o Tebe myslíme.
19No, poprosili by sme, Pane, aby si požehnal túto modlitebňu, jej pastora, jej dôverníkov, jej diakonov, všetkých jej spolupracovníkov, ľudí, ktorí to tu navštevujú, vchádzajú a vychádzajú dverami. Nech je vždy nájdená ako zasvätená, útočisko odpočinku, kam môžu znavení vojsť dverami a nájsť odpočinok a pokoj pre svoju dušu, nech môžu nemocní vojsť do dverí a vyjsť von zdraví vďaka vždy živej Prítomnosti Všemohúceho Boha, ktorý prebýva po jej strechou.
Poprosili by sme, Pane, aby v tomto nadchádzajúcom programe – ktorý sa teraz tvorí, aby si sa stretol s výborom a stretol so všetkými. A ak sa Ti to tak páči, že tu bude ustavičná pamiatka na modlitbu, ktorá raz bola vypovedaná v tomto starom rybníku a záhone buriny; že sa to stalo majákom, útočiskom odpočinku pre znavených vďaka odpovedi na modlitbu.
Odpusť nám čokoľvek, čo sme urobili alebo povedali alebo pomysleli, čo bolo v protiklade s Tvojou veľkolepou vôľou; a pamätaj, Pane, neprišlo to z našich sŕdc. Mohli sme to iba vyjadriť skrze naše konanie alebo skrze naše pery. Ale rýchlo nás vypočuj, keď sme uvideli, že sme urobili zle, boli sme ochotní to vyznať. A nechceme vo svojom srdci držať neprávosť, vtedy vieme, že Boh neodpovie na naše modlitby; ale neustále vyznávame naše prestúpenia...
22A my chceme požiadať, Pane, aby si požehnal dnes ráno, po celom národe, ako sa oslavuje tento pamätný deň, Deň matiek. Ale nech nie je len tento deň tým dňom matiek, ale nech je to každý deň.
Bože, udeľ dnes ráno, aby matky, ženy, ktoré sú preč zablúdené od Boha, aby dnes ráno prišli ku sebe a rozpoznali, že slovo „matka“ znamená „tá, ktorá počala.“ Nech si uvedomí, že tí potomkovia z jej zjednotenia sa s jej manželom sú malými posvätnými drahokamami, ktoré Boh zveril pod jej opateru. Potom ju Boh bude brať za zodpovednosť za vychovávanie tých detí. A ako hovorí Písmo, že, „Dobrú ženu a skutočnú matku budú jej deti volať blahoslavenou.“
24Ó, Pane, keď vidíme tento deň, keď sa dostali tak ďaleko od Písiem a správajú sa takmer ako zvieratá, modlíme sa, Bože, aby si nám udelil staromódne prebudenie, ktoré ich zavolá naspäť na miesto, kde by mali byť.
Pane, nemohli by sme v žiadnom prípade zabudnúť poďakovať sa Ti za skutočné matky, lebo vieme, že také dnes žijú: skutočné, pravé matky. Bože, požehnaj ich. Sú pre nás najväčšími pokladmi a modlíme sa, aby si bol naďalej s nimi, Pane, a nech žijú šťastne a vidia ovocie svojho lona slúžiť Bohu.
A modlíme sa, Bože, aby tí, ktorí dnes ráno nosia bielu ružu, alebo biely kvet, aby tým povedali, že ich matka odišla poza túto dnešnú dejiskovú scénu, nech, Pane Bože, odpočívajú v pokoji a ich práca nech ich nasleduje. Udeľ to, Pane.
No, vezmi Svoje Slovo, Pane, a hovor ku ľuďom a udeľ im útechu, lebo to je dôvod, prečo sme sa tu spoločne zišli: aby sme cítili Tvoju Prítomnosť, počuli Tvoje Slovo a bolo požehnaní; a odišli odtiaľto ako lepší muži a ženy, chlapci a dievčatá, než sme boli, keď sme vošli. Prosíme o toto v Mene Ježiša, Božieho Syna. Amen.
28Milujem čítanie z Jeho požehnaného Slova. A tak sa teraz obrátime, dnes ráno, do 1. Knihy Korinťanom a prečítame časť z 15. kapitoly, začneme s 1. veršom.
A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte,
skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom zmysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili.
Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem
a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem.
29Môžete povedať, „Brat Branham, to je trocha neobvyklý text pre posolstvo ku Dňu matiek.“ No, to je pravda. Ale viete, Boh je neobvyklý a robí veci neobvyklým spôsobom.
Rozmýšľam o matke. A dnes ráno jednu mám, skrze milosť Božiu, stále tu s nami na zemi. A som vďačný za matky. Ale keďže sme tiež mali mať službu s uzdravovaním a nevediac, že budem dnes večer znova naspäť, ale myslel som, že by sme možno mohli namaľovať iný typ obrazu.
31Matka je tak ohromná. Vieš, ten prvý človek, ktorý ťa prijíma v tomto živote, je tvoja matka. Nikto sa ťa nesmie dotknúť, pretože si počatý a ona ťa nesie pod svojím srdcom. A ona je tá prvá, ktorá ťa má spoznať, a ktorá ťa má prvá v tomto živote držať. Potom, keď si narodený, jej ruky sú jedni z prvých, ktoré sa ťa dotknú a ktoré ti utierajú slzy z očí. Ona je tá prvá v tomto živote, ktorá ťa potľapká a ktorá ťa bude ľúbiť a bude sa ti jemne prihovárať; to je tvoja matka. No, myslím, že nie je dostatok cti, ktorú by sme mali dať matke.
Matka je prvá s dieťaťom a ona má veľkú zodpovednosť za to, čo z toho dieťaťa bude. To bude založené na tom spôsobe, ako matka začne s dieťaťom na tej ceste, po ktorej musí ísť. Matka má zodpovednosť od Boha umiestniť dieťa na tú správnu cestu. A myslím, že to je to, prečo matky majú taký špeciálny jemný dotyk.
33Poznám v tomto meste jedného chlapca. Myslím, že jeho matka je tu prítomná. Má takmer toľko rokov ako ja. Ale ja toto nehovorím preto, aby som tú matku zranil; pretože ona má dosť na tom, čo ju zraňuje, tak ako všetky matky. Ale ten chlapec pije a on pije veľmi veľa. A keď sa skutočne opije, príde domov, priskočí k posteli svojej mamy a objíme ju. A on má vnúčatá. Ale tam je niečo odlišné na tom potľapkaní matky, čo sa zdá, že zaujíma iné miesto než čokoľvek iné, čo sa môže dotknúť; to je v tomto živote, ľudsky hovoriac.
34Viete, muž ako Mojžiš, on... Ak by som mohol ukázať na niečo, čo bolo zásluhou jeho charakteru, bolo to tým, že mal Bohom poslanú matku. Viete, že to bola ona, Jochebed, ktorá sa modlila a túžila po tomto dieťatku. A keď sa narodil, ona bola tá, ktorá mu šepkala a objímala ho, postavila archu a dala ho do rákosia, keď pukalo jej ubolené srdce. Bolo to jej jediné malé dieťatko a bol to ten najvýnimočnejší malý kúsok, ktorý na celom svete bol. A ako má matka rada akékoľvek dieťatko, ale vidieť toto špeciálne malé stvorenie...
A potom, vo svojom srdci vedela, že on sa narodil kvôli určitému účelu, a potom ho vzala a dala ho von do samotného brlohu krokodílov na rieku... Urobila to skrze vieru vediac, že Boh bol schopný sa o neho postarať. A aby som zhrnul, čo je tá láska matky a ten jej skutok charakteru jej viery... Lebo viera sa nestavia na pohyblivé piesky toho, čo môže vidieť; viera pevne odpočíva jedine na nepohnuteľnej skale Božieho večného Slova. „Lebo to urobila,“ hovorí Písmo, „vierou.“
36A viera môže zaujať svoj postoj na skale, kde tie vlny narážajú na základy, a môže hľadieť rovno do tváre smrti a vedieť, že to bude už len trochu, ale viera sa môže pozrieť cez more na Neho, ktorý povedal, „Ja som vzkriesenie a Život,“ a dokonca ani nepočuť vlny a burácanie.
To je ten druh viery, ktorý mala Mojžišova matka. Ona ho vyučovala a vychovávala v paláci faraóna, vyučovala ho, že sa narodil pre určitý zámer, že Jehova odpovedal na jej modlitbu. A on nemohol mať lepšieho učiteľa. To je to, čo pomohlo vyformovať ten charakter, ktorým bol Mojžiš.
38Myslím, že to bol Abrahám Lincoln, ktorý raz urobil takéto vyhlásenie...
„No, nie som ani demokrat, ani republikán; som len... som Kresťan.“ Pretože si myslím, že jedna strana by nemohla niečo povedať proti druhej strane; celé je to skorumpované. Ale Abrahám Lincoln, podľa mňa, bol jedným z najväčších prezidentov, ktorých kedy tieto Spojené Štáty mali, vrátane Washingtona, a tak ďalej.
Pretože Abrahám Lincoln mal zlý začiatok. Bol chudobný. Nemal žiadne zázemie, čo sa týka vzdelania, alebo nejaké veľké niečo, alebo peniaze alebo niečo, čo by mu mohlo pomôcť, ako mal Washington.
Washington bol absolvent univerzity a on vedel; bol to chytrý človek, veľký človek už od začiatku. Ale Lincoln vyrastal v malom zrube, na úpätí rozľahlých Kentuckých polí a bez slávy v tom malom zrube, ktorý je teraz umiestnený tu v Louisville ako pamiatka. Ale súc veľkým človekom, ktorým bol, a musel sa naučiť písať na poli, ktoré oral, a sadil kukuricu...
41Môžem toto posunúť mladým ľuďom. Viete o tom, že Abrahám Lincoln nikdy vo svojom živote nevlastnil knihu, kým nemal dvadsaťjeden rokov, a to bola Biblia a Foxova „Kniha mučeníkov“? Vidíte? To, čo čítate, formuje váš charakter, ktorým ste. Niet divu, že dnes máme bandu neurotikov; nejaké časopisy s fikciou a vulgaritou a nezmyslami, to všetko je postavené vo výkladoch s novinami. On mal Bibliu a Foxovu „Knihu mučeníkov“. Pozrite, čím ho to urobilo.
Ale keď čelil tomu všetkému, jedného dňa urobil takéto vyhlásenie, povedal, „Ak je vo mne nájdené niečo dobré, to je kvôli mojej zbožnej matke,“ ktorá ho vychovávala, aby slúžil Pánovi.
43Vidíte, dieťa počúva na svoju matku; nepatrný dotyk matky, na ktorý dieťa reaguje. Keď je zranené, skôr si pre útechu pôjde k matke, ako pôjde k otcovi. Pretože ona s ním bola prvá, viete. A tam je nejaký dar, ktorý Boh matke dáva, aby taká bola; mám na mysli skutočnú matku. No, verím, že matky sú úctyhodné a zbožné.
44Ale myslím si, že taký Deň matiek, ako je toto, je len kšeftom, zarábanie množstva peňazí z kvetov a podobných vecí. Ale Deň matiek by mal byť každý deň, nie posielať jej kyticu kvetov na Deň matiek, ale milovať ju a starať sa o ňu 365 dní a nocí v roku. Ale, samozrejme, obchodný svet má v takýchto veciach veľký vplyv, a to znehodnocuje matku.
„Ó, no, minule som jej na Deň matiek poslal kvety.“
Ona by si oveľa viac cenila, kedy si si s ňou len trochu sadol a porozprával sa, napísal jej list, potľapkal ju po ramene, pobozkal ju na líce, povedal jej, ako ju miluješ. To bude znamenať omnoho viac než všetky kvety, ktoré by ste mohli kúpiť v kvetinárstve. To je pravda.
46Myslím, že to bolo vo filme „Desať prikázaní,“ zosnulý Cecil DeMille, ktorý napísal a poslal na obrazovky jedno z najväčších majstrovských diel filmového sveta. A predtým, ako to bolo zverejnené alebo vydané, Cecil DeMille zavolal Orala Robertsa, Demosa Shakariana a skupinu kazateľov od Plného Evanjelia; vzal ich do svojich vlastných štúdií a ukázal im štyri hodiny z „Desiatich prikázaní,“ a opýtal sa ich na ich názor ohľadom toho. Boh žehnaj jeho chrabrú dušu.
A keď som to videl, díval som sa na to a vždy sa ma dotkla jedna malá časť. Pre mnohých z vás, ktorí ste to videli, bolo to vtedy, keď dcéra faraóna... Potom, ako Mojžiš zistil, že je Hebrejom, a rozhodol sa, že pôjde bývať so svojimi ľuďmi, a sedela tam jeho matka, ktorá bola raz krásna, teraz vyblednutá, so šedivými vlasmi a zvráskavenou tvárou, sedela v starom kresle, typická matka... A dnu vošla faraónova dcéra. A on povedal, „Tak čí som teda syn?“
A keď vysvitlo, že Jochebed bola jeho skutočnou matkou, faraónova dcéra, namaľovaná, a tak ďalej, a celá upravená, povedala, „Ale pozri. On môže byť tvoj syn,“ ale povedala, „ja som mu dala bohatstvo a nádheru. Ty by si mu nemohla dať nič, okrem jám s blatom.“
Ale tá stará šedivá matka povedala, „Ale ja som mu dala život.“ V tom je ten rozdiel. „Dala som mu život.“ A Boh mu dal Večný Život. Ako pravdivá matka...
50Niekedy mi ľudia hovoria... väčšinou vždy na kampaniach stále kážem o vzkriesení. A dnes ráno som čítal text, 15. kapitolu a 4. verš z 1. Korinťanom o vzkriesení.
Ale vidíte, spôsob, kam dnes umiestňujú matku, je nádoba s kvetmi stojaca vedľa starej pani, ktorá je slabá a možno sa nemôže postaviť, sedí v kresle šedivá a zvráskavená. To je viac ako pravdivé. Ale chcem vziať moju tému a namaľovať vám iný obraz toho, čím je matka.
52Niekto povedal, „Kážeš príliš mnoho o vzkriesení. Takmer v každom posolstve je niečo o vzkriesení.“
No, samozrejme, to je hlavným miestom odpočinku Evanjelia. Nezáleží na tom, čo On vykonal, ak znovu nevstal z mŕtvych, potom všetko z toho bolo márne. To mi dokazuje, že On bol Boh, to dokazuje každé tvrdenie, ktoré učinil: vzkriesenie. A to je taktiež miestom odpočinku duše. To je štartovný bod. To je korunováciou našej útechy.
A keď vidíme, že vstal z mŕtvych, to nás umiestňuje so zbrojou Evanjelia na bojové pole, aby sme zaujali miesto do boja. Lebo vieme, že On povedal, „Ten, kto stratí svoj život pre Mňa, znovu ho nájde.“
55A myslím, že je to veľkolepá korunovácia plného Evanjelia, je to vzkriesenie a sú to Božské zasľúbenia a útecha, ktorú to dáva tým, ktorí v to veria. Lebo to zasľubuje veľkú jednotu nášho zjednocovania sa znovu spolu. To zasľubuje zmiznutie všetkého hriechu. To zasľubuje zmiznutie všetkého zdeformovania. Všetky utrpenia, ktoré sme v tomto mali, cez ktoré sme v tomto živote museli prechádzať, To zasľubuje, že potom to od nás všetko zmizne. To zasľubuje, že dokonca smrť stratí svoju pozíciu a povstaneme v podobnosti Ježiša. Takže podľa mňa je vzkriesenie najväčším zo všetkých zasľúbení v Písme. Tam je to zapečatené.
A minule na Veľkú noc, keď som kázal o piatich veciach...
Žijúc ma miloval; Zomierajúc ma spasil;
Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč;
Ale ako povstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.
To je pre mňa deň, ten najväčší deň z dní. A vidieť, čo to pre nás všetkých bude znamenať vo vzkriesení, ako sa namáhame a očakávame na ten požehnaný deň z dní...
58To nám dáva zasľúbenie, že jedného dňa tieto staré, zvráskavené, vyblednuté, šedivé, zničené matky budú premenené. Nie iba samotná matka, ktorá tam sedí, ale všetci z jej rodiny s ňou. A čo za deň to bude. Čo za čas to bude, keď sa budeme dívať do tvárí tých, ktorých sme tak veľmi milovali. Čo za rozdiel to v to ráno bude, keď uvidíme svojich milovaných a budeme sa dívať na to, čím sa stali, a ako sú vzaté preč všetky zranenia. Všetky utrpenia budú preč, žiadne ďalšie vyblednuté tváre smrti, žiadne ďalšie slzy z očí; vzkriesenie toto všetko zasľubuje. Nebude tam viac pohrebov, nebude tam viac hladkania dieťatka po líci, ktoré je ako kus kameňa, kde to pracovník pohrebného ústavu zabalzamoval a vytlačil a dal na to nejakú farbu alebo niečo, aby to vyzeralo prirodzene. Tam to už nikdy viac nebude potrebné.
60Potom premýšľam, keď ich tam uvidíme stáť, našich milovaných, naše matky, našich príbuzných, všetkých našich priateľov; a uvidíme ich v ich nesmrteľných telách, ich nebeských telách, ako sa budeme dívať na ich charakter, vidiac, ako sa správajú s tou ľúbeznosťou a pokojnosťou, žiadna ďalšia nervozita alebo sklamania. Vidieť ich tam v podobnosti Pána Ježiša, to bude nádherný deň.
A všetci z nás to vo svojej mysli vyhliadame a túžime po tej hodine útechy, keď ich stretneme. Každý premýšľa o svojich milovaných, možno o ich matke, ktorá odišla. A čo za deň to bude, keď ju znova uvidíš. A otca, brata, všetkých milovaných, čo za deň to bude...
62Tiež o tom teraz veľmi premýšľam. Myslím na svoju rodinu, čo to v ten deň pre mňa bude znamenať. Premýšľam, že v to ráno zmŕtvychvstania, možno prvá, ktorá sa so mnou pôjde stretnúť, bude moja malá Sharon. Nie, nebude sa triasť. Diabol sa na to miesto nemôže dostať. Žiadny zápal mozgových blán sa tej zeme nikdy nedotkne. Nebude mi mávať na rozlúčku. Tie malé modré oči budú tancovať, ako hodí vpred svoje ruky a zakričí, „Ocko.“ Rád ju uvidím vediac, že nikdy znovu nezomrie, vediac, že je po všetkom, preto som kázal tak tvrdo o vzkriesení.
Potom uvidím jej mamu, Billyho mamu, môjho chlapca. A mám tam na to mnoho spomienok, ktoré pretrvávajú. Pamätám si, keď som ju bral ku pánovi Combsovi tu hore, bral som ju na jej poslednú jazdu, a išiel som za ňou v aute. Ako sme šli dolu Siedmou ulicou, rovno tam, Billy, osemnásťmesačný...
Ako ho priviedli vonku na ulicu a dovolili, aby sa na neho pozrela. A ona ležala a plakala a dívala sa na svoje dieťatko, ale nemohla sa k nemu priblížiť.
66A potom na ceste ďalej, prišiel pracovník pohrebného ústavu a šiel dolu Siedmou ulicou. Mama sa tu o neho v tom čase starala. A on stál vonku na dvore v malých krátkych nohaviciach a mal na hlave bokom natiahnutú malú červenú čiapku. A keď tá matka, ako ležala na tom lôžku v zadnej časti tej sanitky, dívala sa na mňa, keď uvidela svoje dieťa, ako stojí na dvore, a vedela, že je na svojej poslednej jazde; povstala z lôžka a kričala a vyhadzovala svojou kostnatou rukou, aby objala svoje dieťa na dvore. Ale nemohla to urobiť.
Ó, bude to radosť vidieť ju v ten deň. Nie, ona nebude mať kostnaté ruky, ani nebude mať vpadnuté líca. Ale bude stáť v nebeskej kráse kráľovnej neba a matky. Jej čierne oči, tak čierne ako krídla havranov, budú tancovať radosťou. Nebude celá zhrbená, tam, kde do tej zeme ten diabol tuberkulózy nikdy nevstúpi, ale tí nesmrteľní tam budú stáť na Jeho podobu.
68Predpokladám, že potom, ďalší, kto sa so mnou pôjde stretnúť, bude Edward, ktorého sme volali „Humpy,“ prezývkou. Bol prvým z veľkého reťazového spojiva, reťaze Branhamovej rodiny. Bol prvým článkom, ktorý bol zlomený, bol hneď po mne. Uvidím Edwarda, ako ku mne beží; hoci on zomrel ako chlapec, devätnásťročný. A keď ho vezmem za ruku, som si istý, že budeme mať mnoho vecí, o čom sa rozprávať, o chlapčenskom detstve, pretože sme boli dobrí priatelia. Držali sme spolu. Nechal ma nosiť jeho oblek a také veci, ako robili skutoční bratia. Bude to radosť znova ho vidieť.
A budem ho počuť hovoriť niečo takéto, „Dostal si môj odkaz, Billy? V čase môjho odchodu zo zeme si pracoval na ranči s dobytkom. Ale v nemocnici som poslal späť odkaz, 'Povedzte Billymu, že všetko je v poriadku.'“
Rád poviem, „Áno, dostal som tvoj odkaz vonku v prérii.“
70Potom, predpokladám, ďalší príde môj otec. On bol tým ďalším článkom, ktorý odišiel. A nie, myslím, že ďalším článkom bol Charles, mladší brat. Mal automobilovú nehodu, keď bol len chlapec. Ako chodil, tak vždy vliekol svoju pravú nohu. Ale viete, keď ho uvidím, on nebude tú nohu vliecť. S tým všetkým bude koniec, on bude stáť v nádhere mladého muža.
A povie mi niečo takéto, ako sa bude usmievať. Povie, „Áno, Billy, tu hore nie sú žiadne nehody. A pamätám si na ten večer predtým, ako som bol vzatý v automobilovej nehode, rozprával si sa so mnou, ako si stál v malom vstupnom vchode nášho malého skromného domu,“ dívam sa teraz ponad neho. „Rozprával si mi o Pánovi len pár hodín pred odchodom. A keď som odišiel, kázal si za kazateľňou.“
73Potom príde otec. Ó, môžem ho vidieť. Hoci mi dal tak tvrdé bitky, presne to, čo som potreboval, ale uvidím tú hrivu čiernych, vlnitých vlasov, v ten deň budú žiarivejšie ako kedykoľvek predtým. A pozrie sa na mňa a povie, „Môj chlapče, vieš, ocko sa od tohto stola nikdy viac nepostaví hladný, aby nechal najesť svoje deti, lebo tu toho máme mnoho. Tu nikdy nebude bieda.“
Vidieť ho, ako pracoval, a päťdesiat alebo sedemdesiat centov na deň, a potom sa staval od stola, aby sa tak mohli najesť deti, išiel znova naspäť do práce... A pracoval tak ťažko, že sa mu tričko pripálilo na chrbát a mama to odstrihovala s nožnicami.
Môžem ho počuť, ako hovorí niečo takéto, „Bill, pamätáš sa na ten večer, keď si prišiel ty a brat George, aby ste sa za mňa modlili, keď som odchádzal? Vieš, povedal som mame, že tam boli dvaja bieli anjeli, ktorí stáli pri posteli, a jeden červený anjel na jej konci. A ten červený anjel sa ma snažil dostať, ale biely anjel sa mu postavil do cesty. Nakoniec ma vzali Domov.“
76Potom, taktiež, ďalší v tom spojive, ktorý ide alebo išiel, príde Howard. Uvidím Howarda; ako sme spolu spoločne cestovali naprieč krajinami, všade, bol povolaný byť kazateľom, veľká osobnosť, ale jeho spoločníci ho držali vzadu... Posledný rozhovor, ktorý som s ním mal, on povedal, „Keď odídem, Bill...“
Videl som ho odchádzať skrze videnie asi štyri roky predtým, ako odišiel, povedal som mu, že som videl otca, ako označuje jeho hrob, a povedal som, že bude ďalším.
A on povedal, „Je tu jedna vec, ktorú chcem, aby si pre mňa urobil.“ Povedal, „Zamotal som si život. Oženil som sa a všetko také. Neviem, čo sa to stalo.“
Povedal som, „Veríš Mu, Howard?“
Povedal, „So všetkým, čo vo mne je, verím Mu.“ A asi dva alebo tri dni predtým, ako odišiel, sa dal do poriadku s Bohom, tam s bratom Neville a nimi. A povedal, „Je tu jedna vec, ktorú chcem, aby si urobil. Keď odídem, Bill, nech pre mňa zaspievajú pieseň, On to pochopí a povie, 'Dobrá práca.'“
Verím, že predtým, ako si s Howardom potrasiem rukou, budem ho počuť zastaviť a pozrieť sa na mňa a povedať, „Bill, On to pochopil.“
81Potom príde brat Seward, brat Frank Broy, brat George DeArk. Ó, vzkriesenie pre mňa znamená tak mnoho. Očakávam na tú veľkú korunovačnú hodinu. A potom, ako sa začne rozprestierať Svetlo, budeme poznať, ako sme poznaní. Porozumieme a spomenieme si na to, ako sme poznali, a na tých, ktorí tam boli.
A mnohí, budú tam mnohí, o ktorých sme nikdy ani nepomysleli, že by tam boli. Lebo, viete, to je v tom čase, keď verím, že chlieb, ktorý sme púšťali po ľudských utrápených vodách, sa v tom dni ku nám vráti, keď uvidíme účinky nášho svedectva na ľuďoch, ktorých konanie voči Tomu sme nerozumeli, a oni tam pravdepodobne budú. Čo za Deň to bude.
A potom taktiež semená, ktoré sme zasiali, ani by sme nepomysleli, čo mohli urobiť, ale je to tam. Priniesli vzácne ovocie a v ten Deň ich uvidíme, milovaných a príbuzných, ktorí boli nezvládnuteľní.
84A myslím na tisíce, ktorých som videl obrátiť sa, áno, teraz to ide do miliónov, a aká bola ich služba. Ach, to zaberie viac času než vzkriesenie. Zaberie to večnosť, pochodiť to tam a potriasať si rukami a zisťovať veci, ktoré teraz neviem.
Budú tam tie staré šedivé matky, kvôli ktorým dnes nosíte tie biele kvety, ktoré vás uvidia a budú nádherné, nebudú reprezentované nádobou kvetín alebo nejakou fotkou starej šedivej osoby; ale v podobnosti a nádhere vzkriesenia, budú stáť v podobnosti Krista, ich nebeské telá, mladé a navždy nádherné. Iste, to je ten odpočinok. To je ten Deň matiek, na ktorý očakávam. To je tá korunovácia. Nie klinček na šatách [„carnation“ - klinček (kvet), pozn.prekl.], ale korunovácia duše [„coronation“ - korunovácia, pozn.prekl.], lebo Boh ju premenil.
86Myslím na moju starú matku, starú a slabú, roztrasenú s triaškou. Ona to v ten Deň nebude robiť. Vtedy to bude odlišné. A to veľkolepé Svetlo sa začne rozprestierať, ako sa budeme rozhliadať dookola, a ten obrovský kruh sa bude stávať väčším a väčším a väčším. To všetko len odzrkadľuje približovanie sa Ježiša. „A po chvíli,“ ako hovorí pieseň, „a ja nakoniec uzriem Ježiša.“
On na mňa bude čakať;
Ježiš tak láskavý a pravdivý;
Na Svojom nádhernom tróne;
Uvíta ma doma;
potom, ako skončí tento deň.
87Potom, keď Ho uvidíme, a my nebudeme takí, ako sme teraz. Budeme vedieť, ako Ho viac milovať. Nebudeme stáť v úzadí so strachom; pretože budeme ako On. No, On bude pre nás viac príbuzným, než je teraz. Budeme Mu lepšie rozumieť, pretože teraz sme tak vzdialení v smrteľných telách; potom budeme mať telo, ako je Jeho oslávené telo. Budeme vedieť, ako Ho uctievať. A keď uvidíme, čo pre nás urobila Prítomnosť Jeho Bytosti, premenila nás, starých, naspäť na mladých, všetky deformácie napravené, ó, vtedy pochopíme, prečo nás Jeho moc uzdravila.
Otázky, ktoré boli v našich mysliach, „Ako to On môže urobiť? Čo toto?“ nejakým spôsobom, tajomne, všetky sa vytratia preč. Tie uzly, ktoré boli zviazané vzadu v našich mysliach, „Bude to takto? Ako by sa to mohlo stať?“ nejakým spôsobom alebo iným, tie majestátne prsty jednoducho rozmotajú, rozpletú tie uzly a všetko sa to vytratí do jednej veľkej koruny lásky.
89Potom Ho budeme vidieť. Potom budeme ako On. Potom Ho budeme uctievať. Potom uvidíme matku takú, ako ju chce Boh. Matka by tam nebola kompletná bez svojej rodiny. Pretože ten najskvelejší čas z celého jej života je vidieť deti okolo stola, ako sú všetky zdravé a šťastné; a vidieť ju, ako nalieva kávu alebo čokoľvek robí, podáva večeru, a ona a otec si sadajú. No, to je ten najšťastnejší čas v živote matky, keď vidí všetky svoje deti doma.
No, nepremeškajte – nepremeškávajte ten deň. Nech je ten veľký reťazec vašej rodiny spojený dokopy, článok za článkom. Nech je v tom kolese každá špica. A potom, keď si sadneme s našimi rodinami a skupinami pod prístreškami večnosti; čo za deň to bude, potom budeme rozumieť.
92Bol to On, kto toto zasľúbil v Zjavení 1, kde je povedané, že ostrý dvojsečný Meč vychádzal z Jeho úst. On bol nazvaný Slovo Božie. A boli to tie isté ústa, ktoré povedali, „Ja Som ten, ktorý je živý, ktorý bol mŕtvy; a Som živý navždy.“ Z tých istých pier v svätom Jánovi 6:30 bolo povedané toto, že „Nič nestratím, ale vzkriesim to v posledných dňoch.“ Bol to On, kto učinil to zasľúbenie, rovnaké vzácne pery... On je Ten, ktorý nás zachraňuje, ktorý nás uzdravuje, ktorý nás vykúpil a ktorý nás vzkriesi v posledný deň.
93Ak si tým malým slabým článkom, ktorý rozdelil toto veľké rodinné znovuzjednotenie v ten deň, nech Boh nebies dnes ráno nejakým tajomným spôsobom rozmotá tie malé uzlíky, ktoré sú zviazané v tvojej mysli, a zjaví ti lásku, ktorú pre teba má, aby si nežne prišiel a slúžil Mu.
Zatiaľ čo premýšľame o týchto veciach, modlime sa.
Predtým, ako sa pomodlíme, a máte sklonené svoje hlavy, opýtam sa vás niečo. Chceli by ste Mu v tento Deň matiek zasvätiť nanovo svoje životy vyhliadajúc po tom vzkriesení? Zodvihli by ste ku Nemu svoje ruky, zatiaľ čo každý...? Nech vás Boh žehná.
95Je tu teraz prítomný hriešnik, ktorý by mohol povedať, „Ó, Bože, ešte som sa nezahákol do toho článku. Som tým chýbajúcim, ktorý tam nebude, keď sa matka bude rozhliadať v Sláve. Nebudem tam, lebo som ešte nikdy neučinil svoj pokoj s Bohom. Nemám v sebe nádej Večného Života. Ale dnes to chcem urobiť.“ Zodvihol by si svoju ruku a povedal, „Modli sa za mňa, brat Branham, v túto chvíľu. Chcem byť spomenutý v modlitbe, lebo mám milovaných poza morom, morom života, a chcem ich stretnúť.“ Zodvihni svoju ruku.
Alebo niekto, kto je odpadlík, a chcel by sa dnes navrátiť a povedať, „Pane, zasväcujem sa Ti nanovo, prichádzam s Tebou obnoviť moju zmluvu,“ zodvihol by si ruku?
97Náš nebeský Otče, ako sa to približuje, dnes je to o jeden deň bližšie ku tej veľkolepej udalosti. A každým rokom sme nútení vidieť, ako sa to predstavuje.
Ako ľudia zvykli chodievať do Jeruzalema na deň Letníc a kvôli očisteniu svätostánku a svätyne a oni prinášali obeť za hriech; každým rokom im bolo pripomínané, keď tam zomieral ten baránok, že príde čas, keď zomrie Baránok Boží, aby natrvalo odstránil hriech. Zakaždým, keď to malé stvorenie bečalo a krv im postriekala ich ruky, to im pripomínalo, že príde čas, keď tam bude Baránok Boží, ktorý bude na kríži kričať, „Eli, lama... Eli, lama...“
Modlím sa, Bože, že keď sa dnes dívame a vidíme, že...
99Pred pár týždňami, pred odjazdom do Tvojej služby v Kalifornii, táto Indiana ležala pustá a mŕtva a nebol tam zjavne žiaden život. Kvety, ktoré zomreli minulú jeseň. Listy opadali zo stromov. A miazga v stromoch sa vrátila do koreňov a všetko bolo mŕtve.
Ale nastalo obdobie, keď slnko začalo svietiť odlišným spôsobom, to isté slnko, ktoré svietilo cez zimu, ale prírodné živly sa zmenili a ono zasvietilo odlišne. A vďaka žiare tohto slnka s tými živlami sa všade objavil život. Listy sa vrátili na stromy. Lístie... Život, ktorý opustil ten list, a list odpadol, ale ten život išiel do zeme; vrátil sa v novej kráse, v nádhere mladosti. Kvet, ktorý sa musel vzdať svojej vône, ktorý sa musel vzdať svojej žiarivej krásy a padol do zeme, narodený – znovu prepukol vo svojej mladosti s novou vôňou. Čo je nám, Pane, v týchto hodinách pripomínané?
101A svet sa premenil z bezútešnej, stonajúcej púšte na raj krásy; a včely a vtáky spievajú a všetko je veselé a stromy sa veselia vo vetroch teplého jarného vánku. Teplo a šťastie bolo znovu na zemi vďaka slnku, s-l-n-k-u. [V angličtine má slovo „sun“ (slnko) a slovo „Son“ (Syn) rovnakú výslovnosť. – pozn.prekl.]
Ale jedného dňa prichádza S-y-n s uzdravením na Svojich krídlach a tie malé životy, ktoré sú ukryté ako miazga v strome, v zemi, ako život, ktorý je v semene kvetu, privedie to znovu v novote a už nikdy nezmiznú. Ó, ako Ti za to ďakujeme.
103A bolo tam mnoho, mnoho rúk, ktoré sa dnes ráno zdvihli, lebo vedia, že tam za tou oponou niečo je. Túžia vidieť matku. Túžia vidieť svojich milovaných a známych a spoznať všetky tieto tajomstvá, ako sem prišli, a všetko, čo sa za celý ten čas odohralo. Všetko to leží za tajnou oponou. A jedného dňa prichádzaš Ty. A oni zodvihli svoje ruky; oni si chcú byť istí, Pane. Oni sa nanovo zasväcujú a takisto i ja. No, pomôž nám, Pane. Obnov našu vieru a našu silu.
A ako cítime približovanie sa Pána... A za posledných štyridsať rokov na zemi vypukli nové letnice. Duch začína zjavovať veci. A my sme práve tu pri tom poslednom znamení priamo pred tým Príchodom. Vieme, že priblíženie Pána je blízko. A vidíme, ako sú nemocní uzdravovaní zo svojich nemocí, čo bolo pre svet záhadným po dobu dvoch tisícov rokov od čias apoštolov. Ale tu sa to znovu objavuje, povstávajú proroci; zjavujú sa anjeli, znamenia a zázraky. Čo to je? Vzkriesenie sa približuje. S-y-n prichádza.
105Nech sme pripravení, Pane. Pomôž nám chopiť sa každého Božského zasľúbenia; nepremýšľať o týchto malých uzlíkoch, ktoré sa nahromadili skrze vedu, a tak ďalej, že nie je možné, aby sa to stalo. Nech sa dnes ráno začnú rozväzovať, vďaka nesmrteľnému... [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
...ako On vibruje skrz naskrz Slovami Božej Biblie ako dobre naladený nástroj, aby spieval nápev, „Ja Som Ten, ktorý bol mŕtvy, a Som živý navždy. Ešte krátku chvíľu a svet Ma viacej neuvidí; ale vy Ma uvidíte; lebo budem s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta. A stane sa v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem Svojho Ducha na každé telo: znamenia a zázraky, starci budú snívať sny a mladí budú vídať videnia...“ Znamenie pozdného dažďa a času konca, nech to dnes ráno medzi nami pocítime, Pane, a nech je naša viera upevnená. Lebo o to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.
1 ...?... Tabernacle... is my prayer... I am certainly happy this morning, to see the spiritual inclining of this Tabernacle, and how that... The sign out there, they're fixing now to build a new church. I think it's needed. And see the after... If the Lord Jesus tarries, after we are gone, they'll have... Our children will have to have a place to go to church. And we want to "earnestly contend for the faith that was once delivered unto the saints." Think that's a good thing.
2 And as I was just coming in a few moments ago, to add with many of the testimonies that's already been given concerning healings of the last few meetings at the Tabernacle here... They just constantly pile up of healings, great miraculous healings.
I'd left my wife out, just now, and children at the--the door; and there was a sister, sitting present now, just so thrilled till she was crying, of a great miracle had taken place on her little grandson, way down, I suppose, in Chattanooga. Mrs. Nash, here, your little grandson was afflicted with an affliction, and the last meeting here, the Lord Jesus, I think, called it out, and said, "THUS SAITH THE LORD, that, it's gone. And he's going to be well." And the little lad is perfectly normal and well, just as well as he can be. And it's--it's thrilling to hear those testimonies.
4 And then a young fellow, which is also present, asked prayer for Mrs. Stotts, that's just undergone an operation. And their interest... See, if nobody wants us to pray for them, why they're... It shows, as long as you're trying, people wanting you to pray for them, there's an interest. You see? Sometimes it gets so awful, till--not awful, but so many, that you just have to run out somewhere, and stick your head away, and hide for a little bit, to live. But I--I'm glad they do that. Don't never think that I don't like to see them, because if they... If there was no one wanted me to pray for them, where would my ministry be? See, see?
But sometimes when you say, "Brother Branham, I don't understand, when people calling like that and--and you'll slip out somewhere." I have to do that in order to live to pray for the people. You just don't... It isn't--it isn't just one place, here. It's all over the world. You see? And--and it's really rough. And I'm sure that you understand that.
Oh, it's so good to be a Christian! I just don't know what I would do if it wasn't for Christ, and so... And to have the association with Christians, that a per--a people of like precious Faith, who believe in God and are trusting Him, and believing that some glorious day we'll be over all this battle, and have the victory, and stand redeemed in His likeness on the other side.
7 And then I would like to make just a brief announcement, that in the coming of the Tabernacle, and so forth, I... We're making a renewment of our foundation, especially my part for the campaigns. All down along through the meetings, since I started in this, on the evangelistic side, many years ago, instead of forming a foundation to have another group of people, I just used the group that I was acquainted with; and from... And made a foundation that all of my meetings would be carried under the name of the Branham Tabernacle. And that would be used at the Union National Bank in New Albany, as where funds could be paid--paid through that, that it would not be taxable. If I didn't, all the money was taken up would be taxable to me if I didn't use the Branham Tabernacle as a foundation.
Many of you has heard me announce that, time after time. I have to do it, and to--in order to do that. And then--then we're setting up a new foundation now. And we'd like as many as knows that I... How many ever heard me announce that, that all remunerations, I work through the Branham Tabernacle? Just raise up your hands, all... Sure, all of you. It's all...?...
9 And so when the service is over, if you will, I got a little statement there, so that you, if you'd sign it as you go out... Brother Roy Roberson will have it back there.
'Cause we're going to set up another foundation, same thing just--but another foundation, that all of our funds and things that's taken up in the meeting, keep from being taxed, will be--is placed, as usual, in the Union National Bank, to be operate through the Tabernacle, instead of having a--a found--another foundation. 'Cause this is already a foundation, in the name of the Branham Tabernacle. You see? And so there's a Branham here and a Branham there, and like this, and different foundations that don't go too good.
Brother Roberson will take care of that, you that will, as they go out. We'll appreciate it.
12 Now, this morning, before we enter into the service, I'd like to say, the Lord willing, that I'll try to be back again tonight. I hate to take both meetings from Brother Neville, but he's so generously asked me to speak again tonight. And if the Lord willing, I want to speak tonight on an evangelistic subject of, titled this: "Who Is This?" See? "Who Is This?"
And so this morning, I want to... I was thinking of--of speaking this morning on a Mother's Day subject. And I know that this afternoon and the morning's all been filled with Mother Day programs. So I thought I would kind of combine something, because we want to pray for the sick immediately after this service is over.
14 And as usual, we believe that God is a Healer, and He heals the sick and the afflicted. And I know He does that. And it's beyond any--any doubts, that... 'Cause there's too many testimonies piled up, that we know that...
Yesterday I was looking in a sack that Brother Gene and Leo had just kept of testimonies that they picked up. And it was a great sackful of outstanding miraculous healings that the Lord has did for the people.
And I thought, if that would be so, what if we kept account of all that had taken place? I guess, in Puerto Rico and Jamaica, alone, would've run ten thousand, or better, outstanding testimonies of healings of the Lord, that He did.
17 Now, before we open the Book, let's speak to the Author. Lord, we are so grateful to You, that it's, when we bow our heads, we just stammer for words to say; for I do not believe that it lays in the human lips to express the feelings of the heart of a man or a woman, boy or girl, that's ever been in contact with Thee: to express our adorations of how we adore You and what You mean to us. It separated us from sin, and it separated us from the world. And it give us something that's eternal and blessed. And we could not find words sufficiently.
As it was once said by a noble man a few weeks ago, that he could speak fluently in about nine different languages, holding his position with the adviser to our lovely President Dwight Eisenhower... And although able to speak nine languages, fluently; he said, when he received the Holy Spirit, he tried every nine, and there was no words that he could find, nothing he could express, and so You gave him a new language to express and to thank You with. And we feel that way too, Lord, that when life is over, that maybe we'll talk altogether in a different language, so we can express what we think about You.
19 Now, we would ask, Lord, that You would bless this Tabernacle, its pastor, its trustees, its deacons, all of its associates, the people who visit here, come in and out the doors. May it be found always as dedicated, a haven of rest, where the weary can come in of its doors and find rest and peace to their soul, and that the sick might come in the door, and go out well, because of the ever living Presence of the Almighty God Who dwells under its roof.
We would ask, Lord, that in this coming program of--that's being formed now, that You would meet with the board and meet with all. And if it so pleases You that there would be a continual commemoration of the prayer that was prayed in this old pond, and a weed patch, one day; that now it's become a lighthouse, a haven of rest for the weary, because of the answer of that prayer.
Now, forgive us of anything that we have did, or said, or thought, that was contrary to Your great will; and remember, Lord, it did not come from our hearts. We only might've expressed it in our action or in our lips. But quickly, Thou did hear us. When we seen we were wrong, we were willing to confess it. And we do not want to hold in our heart, iniquity, then we know that God will not answer our prayers; but constantly confessing our errors...
22 And we would ask, Lord, that You would bless this morning, all across the nation, as it's celebrating this memorial day of Mother's Day. But may this not just be a--a mother's day; may every day be so.
God, grant this morning, that mothers, women, who are wandered away from God, that they will come to theirselves this morning and will recognize that what the word mother means, "one who has begotten." May she realize that the offsprings from her union with her husband has been sacred little gems that God has placed under her care. Then God will hold her responsible for the rearing of those children. And as the Scripture says, that the good woman, and the mother what she is, that her children will call her blessed.
24 O Lord, when we see this day, when they get so far away from the Scriptures, and act as almost as beasts, we pray, God that You'll give us an old fashion revival that'll call them back to the place where they should be.
Lord, we would not, by no means, forget to thank You for real mothers, for we know that we have such living today: real, genuine mothers. God, bless them. They are great treasures to us, and we pray that You'll continue to be with them, Lord, and may they live happy and see the fruit of their womb serving God.
And we pray, God, that those who wear the white rose this morning, or the white flower, to say that their mother has passed beyond this scene of action today, may, Lord God, they rest in peace and their labors follow them. Grant it, Lord.
Now, take Thy Word, Lord, and speak to the people, and give them comfort, for that is why we have gathered here: to feel Your Presence, hear Your Word, and be blessed; and leave here to be better men and women, boys and girls, than we were when we entered. We ask this in the Name of Jesus, God's Son. Amen.
28 I love the reading of His blessed Word. So now we shall turn, this morning in the Book of First Corinthians, and read for a portion of the 15th chapter, beginning with the 1st verse.
Moreover, brethren, I declare unto you the gospel which I preached unto you, which also you have received, and wherein you stand;
By which also you are saved, if you keep in memory that I preached unto you, unless you have believed in vain.
For I delivered unto you first of all that which I also received, how that Christ died for our sins according to the scriptures;
And that he was buried, and that he rose again the third day according to the scriptures:
29 You might say, "Brother Branham, that's rather an unusual text for a Mother's Day message." Well, that's true. But you know, God's unusual, and He does things in a unusual way.
And I think, the thoughts, of mother. And I have one this morning, by the grace of God, still here on earth with us. And I'm grateful for mothers. But beings that we were to have also a healing service, and not knowing that I would be back again tonight, but I thought maybe that we could paint a different type of a picture.
31 Mother is so great. You know, the first one that receives you is--this life is your mother. No one can touch you, because you're conceived, and she bears you under her heart. And she is the first to know you, and the first to, in this life, to--to hold you. Then when you're born, she is the--one of the first hands that touch you and wipes back the tears out of your eye. She's the first one to pat you and to love you, and to coo over you, in this life, is your mother. Now, I think that there is not enough honor that we could give to a mother.
Mother is first with the child, and she's a great responsibility of what that child will be, will be based upon the way that mother starts that child on the path that it must travel. Mother has the responsibility from God to place that child on the right road. And I think that's why mothers has a special little touch.
33 I know of a boy in this city. I think his mother's present now. He's almost my age. But I don't say this to hurt the mother, because that she has enough hurts, as all mothers. But the boy drinks, and he drinks heavy. And when he gets real drunk, he will come home, and jump in the bed with his mother, and put his arms around her. And he's got grandchildren. But there's something about just the pat of a mother that seems to take a--a different place than anything else can touch, that is, in this life, humanly speaking.
34 You know, a man like Moses, he... If I could credit anything to his character, it was because he had a God sent mother. You know it was she that had prayed, Jochebed, and had longed for this baby. And when he was born, she was the one who cooed him, and cuddled him, and built the ark, and placed him in the bulrushes, when her poor heart breaking. Her only little baby, and it was the--the most outstanding little chunk that was in all the world. And how a mother likes any baby, but to see this special little fellow...
And then, in her heart she knew that he was born for a purpose, and then to take him and place him into the very den of crocodiles out into the river... By faith she did that, knowing that God was able to take care of him. And to summarize the love of a mother, and the action of the character of her faith... For faith does not place itself upon the shifting sands of what it can see; faith rests solemnly upon the unmovable rock of God's eternal Word. "For by faith," says the Scripture, "she did this."
36 And faith can take its stand on the rock, that the waves are beating the foundations out, and look straight into the face of death, and know that it'll be just in a little bit, but faith can look across the sea to Him that said, "I am the Resurrection and Life," and fail to even hear the waves a dashing.
That's the kind of faith that Moses' mother had. She taught him, and she reared him in the palace of Pharaoh, teaching him that he was born for a purpose, that Jehovah had answered her prayer. And, she... He could not have had a better teacher. That's what help mold the character that Moses was.
38 I believe it was Abraham Lincoln who once made a statement like this...
Now, I'm neither Democrat or Republican; I just... I'm a Christian. For I think one side could not say anything against the other side; it's all corruption. But Abraham Lincoln, to my thoughts, was one of the--and was one of the greatest Presidents that this United States ever had, including Washington, and so forth.
For, Abraham Lincoln had a--a bad start. He was poor. He had no background, as far as education, or--or some great something, or money, or something that could've helped him, like Washington did. Washington was a college graduate, and he--he knowed; he was a smart man, a great man to begin with. But Lincoln was raised in a little log cabin, under the great grounds of Kentucky, and with no glory in the little old cabin, which sets as a memorial here at Louisville now. But being the great man that he was, and had to learn to write, upon the ground that he plowed, to plant the corn...
41 But I might pass this on to the young people. Do you know Abraham Lincoln never owned a book in his life, until he was after twenty-one years old but the Bible and the Foxe "Book Of The Martyrs." See? what you read molds the character that you are. No wonder we got a bunch of neurotics today. Little old fiction magazines, and vulgar, and nonsense is placed upon our newsstands. He owned the Bible and the Foxe "Book Of The Martyrs." Look what it made him.
But in the face of all that, one day he made a statement like this. He said, "If there could be any good thing found in me, it's because of a godly mother," that reared him to serve the Lord.
43 You see, a child listens to its mother; some little touch about that mother, that a child will listen to. When it's hurt, it'll go to the mother for consolation before it'll go to the father. Because she was first with it, you know. And there's some gift that God gives a mother to be that way; I mean a real mother. Now, I believe that mothers are honorable and godly.
44 But I believe, such as Mother Days, like this, is a racket, make a lot of money out of flowers and things. But mother's day should be every day, not to send her a bunch of flowers on Mother's Day, but to love her and care for her three hundred and sixty-five days and nights through the year. But of course, the commercial world has a great hold in things like this, and it--it--it depreciates mother.
"Oh, well, last Mother's Day I sent her a bunch of flowers."
She'd appreciate a whole lot more, just set down and talk to her just a little bit, write her a line, pat her on the shoulder, kiss her on the cheek, tell her you love her. It'll go a lot farther than all the flowers that you could buy from the florist. That's true.
46 I believe it was in the "Ten Commandments," the late Cecil DeMille, that wrote and put on the screen one of the masterpieces of the movie world. And before it was put on the scene, or let out, Cecil DeMille called Oral Roberts, and Demos Shakarian, and a bunch of the Full Gospel ministers, and took them into his own studios, and showed the four hours of the "Ten Commandments," and asked them their opinion of it. God rest his gallant soul.
And when I seen it, was looking at it, and a little remark always stuck to me. If many of you who did see it, it was when the daughter of Pharaoh... After Moses had found out that he was a--a Hebrew, and he had decided to go dwell with his people, and there sat his once beautiful mother, faded out, with her gray hair and her wrinkled face, setting in an old armchair, a typical mother... And the Pharaoh's daughter came in. And he said, "Whose son am I anyhow?"
And when it was brought to light that Jochebed was his real mother, the daughter of Pharaoh, with her paint and so forth, and all fixed up, she said, "But look. He may be your son," but she said, "I give him wealth and splendor. You could've give him nothing but the slime pits."
But the aged gray-headed mother said, "But I give him life." That makes the difference. "I gave him life." And God gave him Eternal Life. How true, mother...
50 Sometimes people say to me, mostly always in my campaigns I'm constantly preaching upon the resurrection. And I read a text this morning, the 15th chapter and the 4th verse of First Corinthians on the resurrection.
But you see, the way they place mother today, is a pot of flowers setting by an old lady, who is old and can't get up, maybe, and feeble, and gray-headed, and wrinkled, and setting in an armchair. That's true enough. But I want to take my theme and paint you another picture of what mother is.
52 Someone said, "You preach too much on the resurrection. Most every message has got something about the resurrection."
Why, sure, it's the--it's the cardinal resting place of the Gospel. No matter what He did, if He did not rise again from the dead, then all of it was in vain. It, to me, proves that He was God, proves every claim He made: the resurrection. And it also is the place of the resting of the soul. It's the starting point. It's the crowning of our consolation.
And when we see that He rose from the dead, it places us with the Gospel armor at the battle front to take the place to fight. For we know He said, "He that will lose his life for My sake shall find it again."
55 And I think it's the great coronation of the Full Gospel, is the resurrection, and its Divine promises, and the consolation that it gives those who are trusting in it. For it promises the great union of our uniting together again. It promises in the--the fading away of all sin. It promises the fading away of all deformity. All the sufferings that we have did in this, had to go through with in this life, It promises then the vanishing of us all. It promises that even death will lose its hold, and we'll rise in the likeness of Jesus. So to my opinion, the resurrection is the greatest of all the promises in the things of the Scripture. There is where it sealed it.
And the last Easter, when I was preaching on the five things of...
Living, He loved me; dying, He saved me;
Buried, He carried my sins far away;
But rising, He justified freely forever.
That's the day for me, that great day of days. And to see what it'll mean to all of us in the resurrection, as we labor and wait for that blessed day of days...
58 It gives us the promise that someday that these old weakening, feebled, gray-headed, broke down mothers will be changed. Not only will mother set there by herself, but all of her family with her. And what a day that will be. What a time it will be, when we look upon the faces of those who we have loved so well. What a difference on that morning when we shall see our loved ones, and--and to watch what they'll be. Then all the afflictions will be taken away. All the mars of suffering will be done, no more pale cheeks of death, no more tears from the eyes; the resurrection promises all of this. There'll be no more funerals, no more patting the baby on the cheek that's like a piece of stone, where the undertaker has embalmed, and pushed out, and put paint on, and so forth, to look natural. It'll never be needed again there.
60 Then I think of when we see them standing yonder, our loved ones, our mothers, our kindreds, all our friends, and to see them in their immortal bodies, their celestial bodies, watching their character, seeing how they conduct themselves with that sweetness and quietness, no more nervousness or flusterations. To see them in-standing in the likeness of the Lord Jesus, that'll be a wonderful day.
And each one of us in our minds are anticipating and longing for that hour of consolation when we meet them. Each one is thinking of their loved one, maybe their mother that's gone on. And what a day it'll be when you see her again. And to dad, and to brother, and to the--all the loved ones, what a day it will be...
62 I'm thinking too right now. I'm thinking of my family, what it will mean for me at that day. I'm thinking, that on that resurrection morning, perhaps the first one will come to meet me will be my little Sharon. No, she won't be shaking. That devil can't enter that place. No meningitis can ever touch that land. She won't be waving good-bye to me. Those little blue eyes will be dancing as she throws her arms forth and screams, "Daddy." I'll be glad to see her, to know that she'll never die again, to know that it's all over, why I preached resurrection so hard.
Then I'll see her mother, the mother of Billy, my boy. And I have lots of memories right there that linger on. I remember when I was taking her up by Mr. Combs, up here, was taking her for the last ride, and I was following her in a car. As we went down Seventh Street, right there, Billy, eighteen months old...
How that they would bring him out to the street and let her see him. And she'd lay and weep and look at her baby, but she couldn't get near him.
66 And then on the road down, the undertaker come along and went down the--the--the Seventh Street. Mama here was taking care of him at the time. And he was standing out in the yard with a little bitty pair of short pants and a little red cap pulled sideways on his head. And when that mother, laying on that cot in the back of that ambulance, watching me, when she seen her baby standing in the yard, knowing she was taking her final ride; she raised from the cot, and screamed, and throwed out her bony hand to embrace her baby in the yard. But she couldn't have him.
Oh, it'll be a joy to see her on that day. No, she won't have bony hands, neither will them cheeks be sunk in. But she'll stand in the celestial beauty of a queen of heaven and a mother. Her black eyes, as black as ravens wings, will be dancing with joy. She won't be all stooped over where that devil of TB will never enter that land, but immortal, will stand in His likeness.
68 I suppose then, next coming to meet me will be Edward, who we called "Humpy," for a short name. He was the first of the big nine link chain, chain of the Branham family. He was the first link to break, the one next to me. I'll see Edward come running to me; yet he died as a boy, nineteen years old. And when I take him by his hand, I'm sure we'll have lots of things to talk about, of boyhood, 'cause we were chums. We stuck together. He let me wear his suit and--and--and things like real brothers did. It'll be a pleasure to see him again.
And I'll hear him say something like this, "Did you get my word, Bill? You were working on a cattle ranch at the time of my going from the earth. But in the hospital I sent word back, 'Tell Bill everything's all right.'"
I'll be glad to say, "Yes, I got your word out on the prairie."
70 Then, I suppose, next will come my dad. He was the next link to go. And no, I think Charles was the next link, a younger brother. He had a automobile accident when just a little boy. He always drug his right leg as he walked. But you know, when I see him, he won't be dragging that leg. It'll be all done away with, will stand in the splendor of a young man.
And he will say to me, something like this, as he smiles. He will say, "Yes, Bill, there's no accidents up here. And I remember the night before I was taken in the automobile accident, you talked to me, standing in the little archway of our little humble home," and I'm looking on the top of right now. "You talked to me about the Lord just a few hours before going. And you were in the pulpit preaching when I left."
73 Then will come dad. Oh, I can see him. Though he give me many hard whippings, just exactly what I needed, but I will see that shock of black, wavy hair, more brilliant than ever at that day. And he will look at me and say, "My boy, you know, daddy will never get up from the table here any more, hungry, to let his children eat, for here we have plenty. There is never a want here."
To see him when he would work, and at fifty or seventy-five cents a day, and then get up from the table so the children could eat, go back to work again... And he worked so hard till his shirt would sunburn to his back, and mom would cut it loose with a scissors.
I can hear him say something like this, "Bill, you remember that night you and Brother George come to pray for me when I was going? You know, I told mama that there were two white Angels standing at the bed, and a red angel at the foot. And the red angel was trying to get me, but the white Angel stood between. They finally packed me home."
76 Then, also, the next in the link to go, or did go, will come Howard. I'll see Howard; as we chummed together across the lands, everywhere, called to be a minister, great personality, but his associates kept him back... Last talk that I had with him he said, "When I go, Bill..."
I--I saw him going, by a vision about four years before he went, told him I seen Pop mark his grave and say that was the next.
And he said, "There's one thing I want you to do for me." He said, "I've muddled up my life. I've been married and everything. I--I don't know what's happened."
I said, "Do you believe Him, Howard?"
He said, "With all that's in me, I believe Him." And about two or three days before he left, he made his peace with God, with Brother Neville and them there. And he said, "There's one thing I want you to do. When I go, Bill, have them to sing for me, 'He'll Understand, And Say, "Well Done."'"
I believe, before I shake Howard's hand, I'll hear him stop and look at me, and say, "Bill, He understood."
81 After that will come Brother Seward, Brother Frank Broy, Brother George DeArk. Oh, the resurrection means a lot to me. I'm anticipating on that great crowning hour. And then as the Light begins to spread, we'll know as we are known. We'll understand, and--and we'll remember our acquaintance and the--the ones that's been there.
And--and many, there'll be many there that we didn't even think would be there. For, you know, it's at that time, that I believe that the bread that we have cast upon the human troubled waters will return to us on that day, when we see the effects of our testimony on people that we didn't understand their action towards It, will probably be there. What a day that will be.
And then also, the seeds that we sowed, not even thinking that what they would do, but here they are. They brought forth precious fruits, and we'll see them on that day, the wayward loved ones and relatives.
84 And I think of the thousands that I've seen converted, yes, into the millions now, going, and what their ministry was. Oh, it'll take more than a resurrection. It'll take a eternity to go around shaking hands and finding out things that I don't know now.
There will be those old gray-headed mothers, that you're wearing those white flowers for today, that'll see you, and they'll be beautiful, not represented by a pot of flowers, or some picture of an old gray-headed person; but in the likeness and beauty of the resurrection, they'll stand in the likeness of Christ, their celestial bodies, young and beautiful forever. Sure, that's the rest. That's the mother's day that I'm waiting for. That's the coronation. Not the carnation on the lapel, but the coronation of the soul, for God has changed her.
86 I think of my old mother, old and feeble, and shaking with palsy. She'll not be doing that that day. It'll be different then. And that great Light begins to spread out as we begin to look around, and the great circle will be getting greater and greater and greater. It's all just reflecting the approach of Jesus. "And after while," as the song said, "and I shall see Jesus at last."
He will be waiting for me,
Jesus so kind and true,
On His beautiful Throne,
He'll welcome me Home
After this day is through.
87 Then as we see Him, and we will not be as we are now. We'll--we'll know how to love Him more. We'll not stand back with a little fear; because we'll be like Him. Well, He will be more of a relative to us than He is now. We'll understand Him better, because, we're so far away in the mortal bodies; then we'll have a body like His glorious body. We'll know how to worship Him. And when we see what the Presence of His Being has done to us, changed us, the old back young, all the deformed straightened out, oh, we'll understand then why His power healed us.
The questions that's been in our mind, "How can He do it? What would this?" somehow, mysteriously, they'll all fade away. The knots that's been tied in the back of our minds, "Will it be this? How could it be?" somehow, or another, majestic fingers will just untangle, unravel those knots, and it'll all fade into the one big crown of love.
89 Then we shall see Him. Then we shall be like Him. Then we shall worship Him. Then we shall see mother as God wants her. Mother would not be complete there without her family. 'Cause the greatest time of all of her life is to see the children around the table, and all of them healthy and happy, and--and--and to see her pour the coffee, or whatever she does, and fixes supper, and her and dad set down. Why, that's the happiest time in mama's life, see her kiddies all at home.
Now, don't miss--don't be missing that day. Let the great chain of your family be hooked together link by link. Let every spoke be in the wheel. And then when we sit down with our families and groups, across the canopies of eternity, what a day that will be, then we'll understand.
92 It was Him Who promised this in Revelations 1, where It said, that a sharp two-edged sword went out of His mouth. He was called the Word of God. And it was from that same lips, that said, "I am He that is alive, that was dead; and I'm alive for evermore." From those same lips in Saint John 6:30 it says this, that "I will lose nothing, but I'll raise it up again at the last days." Was Him that made the promise, those same precious lips... He's the One Who saves us, Who heals us, Who redeemed us, and Who will raise us up at the last day.
93 If you are that little weak link that has separated this great family reunion at that day, may the God of heaven, this morning, somehow in a mysterious way, unravel those little knots that's tied in your mind, and reveal to you the love that He has for you, may you come sweetly to serve Him.
While we think of these things, let us pray. Just before we pray, and you have your heads bowed, I'm going to ask you. Would you like to, on this Mother's Day, to rededicate your lives anew to Him, looking forward for that resurrection? Would you raise your hands to Him, while everyone...? God bless you.
95 Would there be a sinner who's present now, would say "O God, I've not yet hooked myself into that link. I am the missing one that would be not there when mother goes to looking around through glory. I'll not be there, for I've never yet made my peace with God. I have not the hope of Eternal Life in me. But today I--I want to do that." Would you raise your hand say, "Pray for me, Brother Branham, at this time. I want to be remembered in prayer, for I have loved ones across the sea, the sea of Life, and I want to meet them." Raise your hand.
Or someone who is backslid, and would want to come back on this day, and say, "Lord, I reconsecrate myself again to You, coming to renew my covenant with You," would you raise your hand?
97 Our Heavenly Father, as it is drawing, this day will make one day closer to that great event. And we have just been forced, each year to see this represented.
As the people used to go up to Jerusalem on the day of Pentecost, and for the cleansing of the tabernacle and the sanctuary, and--and the offering of the sin offering, each year they was reminded, when that lamb died out there, that there'd come a time that the Lamb of God would die to divorce sin. Each time that little fellow bleated, and the blood sprinkled over their hands, they was reminded that there'd be a time when there would be the Lamb of God, that would cry, "Eli, lama... Eli, lama..." at the cross.
I pray, God, that as we look today and see that...
99 A few weeks ago, before leaving in Your service for California, this Indiana laid bare and dead, and there was no life, seemingly. The flowers that died last fall. The leaves had gone off the trees. And the sap in the trees had gone to the roots, and everything was dead.
But there was a season when the sun begin to shine in a different way, the same sun that had shined through the winter, but the elements had changed and it shined differently. And by the shining of the sun with the elements, life sprung up, everywhere. The leaves come back to the trees. The leave... The life that had left the leaf, and the leaf dropped off, but the life went in the ground; it came back in new beauty in the splendor of youth. The flower that had give up its--its fragrance, that had give up its radiant beauty and fallen into the earth, born--burst forth again in its youth with a new fragrance.
What are we reminded of, Lord, at these hours?
101 And the world become from a bleak, bleated desert, unto a paradise of beauty, and the bees, and the birds singing, and everything lighthearted, and the trees a--a frolicking in the winds of the warm spring breeze. Warmth and joy was on the earth again because of the sun, s-u-n.
But someday the S-o-n is coming with healing in His wings, and those little lives that's hid like the sap in the tree, in the ground, like the--the life that's in the seed of the flower, it'll bring it forth to newness again, never to fade. Oh, how we thank You for this.
103 And there was many, many hands that went up this morning, for they know that beyond the veil there, there's something. They long to see mother. They long to see their loved ones and their acquaintance, and find out all these mysteries, how they come here, and down through the time. It all lays behind the hidden veil. And someday You're coming. And they raised their hands; they--they--they--they want to be sure, Lord. They're renewing themselves again, and so am I. Now, help us, Lord. Renew our faith and our strength.
And as we feel the approaching of the Lord... And the last forty years, there broke forth a new Pentecost upon the earth. The Spirit begin to reveal things. And here we are at the last sign just before the coming. We know the approaching of the Lord is close. And we see the sick being made well from their sickness, which has been mysterious to the world for two thousand years since the apostles. But here it is appearing again, prophets arising; Angels are appearing, signs and wonders. What is it? The resurrection's drawing nigh. The S-o-n is coming.
105 Let us be ready, Lord. Let us embrace every Divine promise; don't think about these little knots that's been accumulated by science, and so forth, that it can't happen. Let them begin to unravel, this morning, by the immortal... they...
[Blank.spot.on.tape--Ed.]
[Blank.spot.on.tape--Ed.]... as He vibrates across the Words of God's Bible, like a well-tuned instrument, to sing the rhythm, "I am He that was dead and is alive for evermore. A little while, and the world seeth Me no more; yet ye shall see Me. For I will be with you, even in you, to the end of the world. And it shall come to pass in the last days, saith God, that I'll pour out My Spirit upon all flesh: signs and wonders, the old men will dream dreams, and the young men shall see visions..." The sign of the latter rain and the end time, let it be felt among us, this morning, Lord, and may our faith be secured. For we ask it in Jesus' Name. Amen.
1…modlitebňu... to je mojou modlitbou... Dnes ráno som iste šťastný, že vidím duchovnú náklonnosť tejto modlitebne a ako... Ten nápis tam vonku, oni teraz plánujú postaviť nový zbor. Myslím, že je to potrebné. A vidím potom... Ak bude Pán Ježiš ešte zdržovať príchod, potom, ako my odídeme, oni budú mať... Naše deti budú musieť mať miesto, kam by chodili do zboru. A chceme „horlivo zápasiť za vieru, raz ta danú svätým.“ Myslím, že to je dobrá vec.
2A ako som práve pred chvíľou prichádzal, aby som pridal k mnohým svedectvám, ktoré už boli vydané, týkajúce sa uzdravení z posledných pár zhromaždení tu v modlitebni... Skrátka sa neustále hromadia uzdravenia, veľké zázračné uzdravenia. Vonku som odišiel od mojej ženy, práve teraz, a od detí pri dverách a bola tam sestra, ktorá tu teraz sedí prítomná, bola skrátka tak rozrušená, až plakala, kvôli veľkému zázraku, ktorý sa udial na jej malom vnúčikovi, myslím, že to bolo v Chattanooga. Pani Nash, tu tvoj malý vnúčik bol postihnutý chorobou a tu na poslednom zhromaždení, Pán Ježiš, myslím, že to vyvolal a povedal, „Tak hovorí Pán, je to preč. A bude mu dobre.“ A ten malý chlapec je dokonale normálny a zdravý, ako len môže byť. A je to skutočne povzbudzujúce počúvať tie svedectvá.
4A potom ten mladý chlapec, ktorý je tiež prítomný, prosil o modlitbu pre pani Stotts, ktorá práve podstúpila operáciu. A ich záujem... Vidíte, ak nikto nechce, aby sme sa za nich modlili, no, sú... To ukazuje, že kým máte snahu a ľudia chcú, aby ste sa za nich modlili, tak tam je záujem. Rozumiete? Niekedy sa to stáva tak hrozné, že až – nie hrozné, ale je toho tak veľa, že jednoducho musíte utiecť niekam von a držať sa preč a na chvíľu sa ukryť, aby ste prežili. Ale som rád, že to robia. Nikdy si nemyslite, že ich nerád vidím, pretože, ak oni... Ak by tam nebol nikto, kto by chcel, aby som sa za nich modlil, kde by bola moja služba?
Ale niekedy, keď hovoríte, „Brat Branham, nerozumiem tomu, keď ľudia takto volajú a ty niekam vykĺzneš.“ Musím to robiť, aby som prežil, aby som sa modlil za ľudí. Vy jednoducho... To nie je len jedno miesto, tu. To je po celom svete. Rozumiete? A to je skutočne drsné. A som si istý, že tomu rozumiete.
Ó, je to tak dobré byť Kresťanom! Jednoducho neviem, čo by som robil, ak by nebolo Krista, a tak... A je dobré mať spoločenstvo s Kresťanmi, ktorí – ľuďmi, ktorí sú rovnakej vzácnej viery, ktorí veria v Boha a dôverujú Mu a veria, že jedného slávneho dňa zakončíme všetok tento boj a budeme mať víťazstvo a budeme stáť vykúpení v Jeho podobe na tej druhej strane.
7A potom by som rád urobil len krátke oznámenie, čo sa týka chodenia do Modlitebne atď... Obnovujeme náš fond, najmä moju časť pre kampane. Cez všetky tie zhromaždenia, od tej doby, čo som v tomto začal, na tej evanjelizačnej strane pred mnohými rokmi; namiesto vytvorenia nadácie, aby som mal ďalšiu skupinu ľudí, skrátka som použil skupinu, s ktorou som sa poznal... A vytvoril som nadáciu, aby všetky moje zhromaždenia boli uskutočňované pod menom Branhamovej modlitebne. A bolo to používané v Union National Bank, v New Albany, kde mohli byť tie peňažné prostriedky platené – platené cez to, aby to nebolo zdaniteľné. Ak nie, všetky peniaze, ktoré boli vyzbierané, by boli pre mňa zdaniteľné, ak by som nepoužil Branhamovu modlitebňu ako nadáciu.
Mnohí z vás ste ma to počuli oznamovať, znovu a znovu. Ja to tak musím robiť, aby to tak mohlo byť. A potom – tak teraz zakladáme novú nadáciu. A boli by sme radi, aby všetci, koľkí vedia, že ja... Koľkí ma to už niekedy počuli oznamovať, že všetky odmeny idú cez Branhamovu Modlitebňu? Len zodvihnite ruky, všetci... Iste, každý z vás. Je to celé...?...
9A tak, keď skončí zhromaždenie, ak chcete, mám tam malé vyhlásenie, aby ste, ak by ste to podpísali, ako budete odchádzať... Brat Roy Roberson to bude mať tam vzadu.
Pretože ideme založiť inú nadáciu, rovnaká vec, len – ale iná nadácia, aby všetky naše peňažné prostriedky a také veci, ktoré sa vyzbierajú na zhromaždení, boli chránené od zdanenia, budú – sú umiestnené ako obvykle v Union National Bank, aby sa spravovali cez Modlitebňu namiesto toho, aby sme mali inú nadáciu. Pretože toto už je nadáciou, v mene Branhamovej modlitebne. Rozumiete? A tak je jeden Branham tu a iný Branham tam, a tak podobne, a rôzne nadácie, to by nebolo veľmi dobre.
Brat Roberson sa o to postará, pre vás, ktorí chcete, ako budete odchádzať. Budeme si to ceniť.
12No, dnes ráno, predtým, ako vstúpime do služby, by som rád povedal, ak bude vôľa Pánova, že dnes večer sa budem snažiť byť znovu späť. Nemám to rád, keď beriem bratovi Nevillovi obe zhromaždenia, ale on ma tak veľkoryso poprosil, aby som dnes večer opäť hovoril. A ak to bude vôľa Pánova, chcem dnes večer hovoriť na evanjelizačnú tému s názvom Kto je Tento? Rozumiete? Kto je Tento?
A tak dnes ráno chcem... Premýšľal som o tom, že dnes ráno budem hovoriť na tému Deň matiek. A viem, že toto popoludnie a rána sú všetky preplnené programami Dňa matky. Tak som myslel, že by som mohol niečo trochu skombinovať, pretože ihneď potom, ako sa toto zhromaždenie skončí, sa chceme modliť za chorých.
14A ako obvykle, veríme, že Boh je Uzdravovateľ a uzdravuje chorých a postihnutých. A ja viem, že On to robí. A je to bez akýchkoľvek pochybností... Pretože tam je nahromadených tak veľa svedectiev, že vieme...
Včera som sa díval do vreca, ktoré mali brat Gene a Leo, pre svedectvá, ktoré zozbierali. A bolo to veľké plné vrece mimoriadnych zázračných uzdravení, ktoré Pán pre ľudí vykonal.
A pomyslel som si, ak by to tak bolo, čo ak by sme uchovali záznamy všetkého, čo sa udialo? Myslím, že v Puerto Rico a na Jamajke, iba tam, narátali by sme desať tisíc alebo viac mimoriadnych svedectiev o uzdraveniach od Pána, ktoré učinil.
17No, predtým, ako otvoríme Knihu, prehovorme ku Autorovi.
Pane, sme Ti tak vďační, že keď skláňame svoje hlavy, len lapáme po slovách, ktoré povedať; pretože si nemyslím, že to leží v schopnosti ľudských pier, aby zostali vyjadrené pocity srdca muža alebo ženy, chlapca alebo dievčaťa, ktoré niekedy boli v kontakte s Tebou: aby sme vyjadrili naše vzdávanie úcty, ako Ťa uctievame a čo pre nás znamenáš. To nás oddelilo od hriechu a oddelilo nás To od sveta. A dáva nám To niečo, čo je večné a požehnané. A nedokážeme nájsť dostatočné slová.
Ako to raz bolo pred pár týždňami povedané tým slávnym mužom, ktorý by mohol plynule rozprávať asi deviatimi rozličnými jazykmi, zastáva svoju pozíciu ako poradca nášho milého prezidenta Dwighta Eisenhowera... A hoci je schopný plynule rozprávať deviatimi jazykmi; povedal, že keď prijal Ducha Svätého, skúšal všetkých deväť a neboli tam žiadne slová, ktoré by mohol nájsť, nič, čím by sa mohol vyjadriť, a tak si mu dal nový jazyk, aby sa ním vyjadril a poďakoval Ti ním. A my to tiež tak cítime, Pane, že keď život skončí, že možno budeme všetci spoločne hovoriť v rôznom jazyku, a tak môžeme vyjadriť, čo si o Tebe myslíme.
19No, poprosili by sme, Pane, aby si požehnal túto modlitebňu, jej pastora, jej dôverníkov, jej diakonov, všetkých jej spolupracovníkov, ľudí, ktorí to tu navštevujú, vchádzajú a vychádzajú dverami. Nech je vždy nájdená ako zasvätená, útočisko odpočinku, kam môžu znavení vojsť dverami a nájsť odpočinok a pokoj pre svoju dušu, nech môžu nemocní vojsť do dverí a vyjsť von zdraví vďaka vždy živej Prítomnosti Všemohúceho Boha, ktorý prebýva po jej strechou.
Poprosili by sme, Pane, aby v tomto nadchádzajúcom programe – ktorý sa teraz tvorí, aby si sa stretol s výborom a stretol so všetkými. A ak sa Ti to tak páči, že tu bude ustavičná pamiatka na modlitbu, ktorá raz bola vypovedaná v tomto starom rybníku a záhone buriny; že sa to stalo majákom, útočiskom odpočinku pre znavených vďaka odpovedi na modlitbu.
Odpusť nám čokoľvek, čo sme urobili alebo povedali alebo pomysleli, čo bolo v protiklade s Tvojou veľkolepou vôľou; a pamätaj, Pane, neprišlo to z našich sŕdc. Mohli sme to iba vyjadriť skrze naše konanie alebo skrze naše pery. Ale rýchlo nás vypočuj, keď sme uvideli, že sme urobili zle, boli sme ochotní to vyznať. A nechceme vo svojom srdci držať neprávosť, vtedy vieme, že Boh neodpovie na naše modlitby; ale neustále vyznávame naše prestúpenia...
22A my chceme požiadať, Pane, aby si požehnal dnes ráno, po celom národe, ako sa oslavuje tento pamätný deň, Deň matiek. Ale nech nie je len tento deň tým dňom matiek, ale nech je to každý deň.
Bože, udeľ dnes ráno, aby matky, ženy, ktoré sú preč zablúdené od Boha, aby dnes ráno prišli ku sebe a rozpoznali, že slovo „matka“ znamená „tá, ktorá počala.“ Nech si uvedomí, že tí potomkovia z jej zjednotenia sa s jej manželom sú malými posvätnými drahokamami, ktoré Boh zveril pod jej opateru. Potom ju Boh bude brať za zodpovednosť za vychovávanie tých detí. A ako hovorí Písmo, že, „Dobrú ženu a skutočnú matku budú jej deti volať blahoslavenou.“
24Ó, Pane, keď vidíme tento deň, keď sa dostali tak ďaleko od Písiem a správajú sa takmer ako zvieratá, modlíme sa, Bože, aby si nám udelil staromódne prebudenie, ktoré ich zavolá naspäť na miesto, kde by mali byť.
Pane, nemohli by sme v žiadnom prípade zabudnúť poďakovať sa Ti za skutočné matky, lebo vieme, že také dnes žijú: skutočné, pravé matky. Bože, požehnaj ich. Sú pre nás najväčšími pokladmi a modlíme sa, aby si bol naďalej s nimi, Pane, a nech žijú šťastne a vidia ovocie svojho lona slúžiť Bohu.
A modlíme sa, Bože, aby tí, ktorí dnes ráno nosia bielu ružu, alebo biely kvet, aby tým povedali, že ich matka odišla poza túto dnešnú dejiskovú scénu, nech, Pane Bože, odpočívajú v pokoji a ich práca nech ich nasleduje. Udeľ to, Pane.
No, vezmi Svoje Slovo, Pane, a hovor ku ľuďom a udeľ im útechu, lebo to je dôvod, prečo sme sa tu spoločne zišli: aby sme cítili Tvoju Prítomnosť, počuli Tvoje Slovo a bolo požehnaní; a odišli odtiaľto ako lepší muži a ženy, chlapci a dievčatá, než sme boli, keď sme vošli. Prosíme o toto v Mene Ježiša, Božieho Syna. Amen.
28Milujem čítanie z Jeho požehnaného Slova. A tak sa teraz obrátime, dnes ráno, do 1. Knihy Korinťanom a prečítame časť z 15. kapitoly, začneme s 1. veršom.
A oznamujem vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte,
skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom zmysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili.
Lebo medzi prvým som vám vydal, čo som aj prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem
a že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa písem.
29Môžete povedať, „Brat Branham, to je trocha neobvyklý text pre posolstvo ku Dňu matiek.“ No, to je pravda. Ale viete, Boh je neobvyklý a robí veci neobvyklým spôsobom.
Rozmýšľam o matke. A dnes ráno jednu mám, skrze milosť Božiu, stále tu s nami na zemi. A som vďačný za matky. Ale keďže sme tiež mali mať službu s uzdravovaním a nevediac, že budem dnes večer znova naspäť, ale myslel som, že by sme možno mohli namaľovať iný typ obrazu.
31Matka je tak ohromná. Vieš, ten prvý človek, ktorý ťa prijíma v tomto živote, je tvoja matka. Nikto sa ťa nesmie dotknúť, pretože si počatý a ona ťa nesie pod svojím srdcom. A ona je tá prvá, ktorá ťa má spoznať, a ktorá ťa má prvá v tomto živote držať. Potom, keď si narodený, jej ruky sú jedni z prvých, ktoré sa ťa dotknú a ktoré ti utierajú slzy z očí. Ona je tá prvá v tomto živote, ktorá ťa potľapká a ktorá ťa bude ľúbiť a bude sa ti jemne prihovárať; to je tvoja matka. No, myslím, že nie je dostatok cti, ktorú by sme mali dať matke.
Matka je prvá s dieťaťom a ona má veľkú zodpovednosť za to, čo z toho dieťaťa bude. To bude založené na tom spôsobe, ako matka začne s dieťaťom na tej ceste, po ktorej musí ísť. Matka má zodpovednosť od Boha umiestniť dieťa na tú správnu cestu. A myslím, že to je to, prečo matky majú taký špeciálny jemný dotyk.
33Poznám v tomto meste jedného chlapca. Myslím, že jeho matka je tu prítomná. Má takmer toľko rokov ako ja. Ale ja toto nehovorím preto, aby som tú matku zranil; pretože ona má dosť na tom, čo ju zraňuje, tak ako všetky matky. Ale ten chlapec pije a on pije veľmi veľa. A keď sa skutočne opije, príde domov, priskočí k posteli svojej mamy a objíme ju. A on má vnúčatá. Ale tam je niečo odlišné na tom potľapkaní matky, čo sa zdá, že zaujíma iné miesto než čokoľvek iné, čo sa môže dotknúť; to je v tomto živote, ľudsky hovoriac.
34Viete, muž ako Mojžiš, on... Ak by som mohol ukázať na niečo, čo bolo zásluhou jeho charakteru, bolo to tým, že mal Bohom poslanú matku. Viete, že to bola ona, Jochebed, ktorá sa modlila a túžila po tomto dieťatku. A keď sa narodil, ona bola tá, ktorá mu šepkala a objímala ho, postavila archu a dala ho do rákosia, keď pukalo jej ubolené srdce. Bolo to jej jediné malé dieťatko a bol to ten najvýnimočnejší malý kúsok, ktorý na celom svete bol. A ako má matka rada akékoľvek dieťatko, ale vidieť toto špeciálne malé stvorenie...
A potom, vo svojom srdci vedela, že on sa narodil kvôli určitému účelu, a potom ho vzala a dala ho von do samotného brlohu krokodílov na rieku... Urobila to skrze vieru vediac, že Boh bol schopný sa o neho postarať. A aby som zhrnul, čo je tá láska matky a ten jej skutok charakteru jej viery... Lebo viera sa nestavia na pohyblivé piesky toho, čo môže vidieť; viera pevne odpočíva jedine na nepohnuteľnej skale Božieho večného Slova. „Lebo to urobila,“ hovorí Písmo, „vierou.“
36A viera môže zaujať svoj postoj na skale, kde tie vlny narážajú na základy, a môže hľadieť rovno do tváre smrti a vedieť, že to bude už len trochu, ale viera sa môže pozrieť cez more na Neho, ktorý povedal, „Ja som vzkriesenie a Život,“ a dokonca ani nepočuť vlny a burácanie.
To je ten druh viery, ktorý mala Mojžišova matka. Ona ho vyučovala a vychovávala v paláci faraóna, vyučovala ho, že sa narodil pre určitý zámer, že Jehova odpovedal na jej modlitbu. A on nemohol mať lepšieho učiteľa. To je to, čo pomohlo vyformovať ten charakter, ktorým bol Mojžiš.
38Myslím, že to bol Abrahám Lincoln, ktorý raz urobil takéto vyhlásenie...
„No, nie som ani demokrat, ani republikán; som len... som Kresťan.“ Pretože si myslím, že jedna strana by nemohla niečo povedať proti druhej strane; celé je to skorumpované. Ale Abrahám Lincoln, podľa mňa, bol jedným z najväčších prezidentov, ktorých kedy tieto Spojené Štáty mali, vrátane Washingtona, a tak ďalej.
Pretože Abrahám Lincoln mal zlý začiatok. Bol chudobný. Nemal žiadne zázemie, čo sa týka vzdelania, alebo nejaké veľké niečo, alebo peniaze alebo niečo, čo by mu mohlo pomôcť, ako mal Washington.
Washington bol absolvent univerzity a on vedel; bol to chytrý človek, veľký človek už od začiatku. Ale Lincoln vyrastal v malom zrube, na úpätí rozľahlých Kentuckých polí a bez slávy v tom malom zrube, ktorý je teraz umiestnený tu v Louisville ako pamiatka. Ale súc veľkým človekom, ktorým bol, a musel sa naučiť písať na poli, ktoré oral, a sadil kukuricu...
41Môžem toto posunúť mladým ľuďom. Viete o tom, že Abrahám Lincoln nikdy vo svojom živote nevlastnil knihu, kým nemal dvadsaťjeden rokov, a to bola Biblia a Foxova „Kniha mučeníkov“? Vidíte? To, čo čítate, formuje váš charakter, ktorým ste. Niet divu, že dnes máme bandu neurotikov; nejaké časopisy s fikciou a vulgaritou a nezmyslami, to všetko je postavené vo výkladoch s novinami. On mal Bibliu a Foxovu „Knihu mučeníkov“. Pozrite, čím ho to urobilo.
Ale keď čelil tomu všetkému, jedného dňa urobil takéto vyhlásenie, povedal, „Ak je vo mne nájdené niečo dobré, to je kvôli mojej zbožnej matke,“ ktorá ho vychovávala, aby slúžil Pánovi.
43Vidíte, dieťa počúva na svoju matku; nepatrný dotyk matky, na ktorý dieťa reaguje. Keď je zranené, skôr si pre útechu pôjde k matke, ako pôjde k otcovi. Pretože ona s ním bola prvá, viete. A tam je nejaký dar, ktorý Boh matke dáva, aby taká bola; mám na mysli skutočnú matku. No, verím, že matky sú úctyhodné a zbožné.
44Ale myslím si, že taký Deň matiek, ako je toto, je len kšeftom, zarábanie množstva peňazí z kvetov a podobných vecí. Ale Deň matiek by mal byť každý deň, nie posielať jej kyticu kvetov na Deň matiek, ale milovať ju a starať sa o ňu 365 dní a nocí v roku. Ale, samozrejme, obchodný svet má v takýchto veciach veľký vplyv, a to znehodnocuje matku.
„Ó, no, minule som jej na Deň matiek poslal kvety.“
Ona by si oveľa viac cenila, kedy si si s ňou len trochu sadol a porozprával sa, napísal jej list, potľapkal ju po ramene, pobozkal ju na líce, povedal jej, ako ju miluješ. To bude znamenať omnoho viac než všetky kvety, ktoré by ste mohli kúpiť v kvetinárstve. To je pravda.
46Myslím, že to bolo vo filme „Desať prikázaní,“ zosnulý Cecil DeMille, ktorý napísal a poslal na obrazovky jedno z najväčších majstrovských diel filmového sveta. A predtým, ako to bolo zverejnené alebo vydané, Cecil DeMille zavolal Orala Robertsa, Demosa Shakariana a skupinu kazateľov od Plného Evanjelia; vzal ich do svojich vlastných štúdií a ukázal im štyri hodiny z „Desiatich prikázaní,“ a opýtal sa ich na ich názor ohľadom toho. Boh žehnaj jeho chrabrú dušu.
A keď som to videl, díval som sa na to a vždy sa ma dotkla jedna malá časť. Pre mnohých z vás, ktorí ste to videli, bolo to vtedy, keď dcéra faraóna... Potom, ako Mojžiš zistil, že je Hebrejom, a rozhodol sa, že pôjde bývať so svojimi ľuďmi, a sedela tam jeho matka, ktorá bola raz krásna, teraz vyblednutá, so šedivými vlasmi a zvráskavenou tvárou, sedela v starom kresle, typická matka... A dnu vošla faraónova dcéra. A on povedal, „Tak čí som teda syn?“
A keď vysvitlo, že Jochebed bola jeho skutočnou matkou, faraónova dcéra, namaľovaná, a tak ďalej, a celá upravená, povedala, „Ale pozri. On môže byť tvoj syn,“ ale povedala, „ja som mu dala bohatstvo a nádheru. Ty by si mu nemohla dať nič, okrem jám s blatom.“
Ale tá stará šedivá matka povedala, „Ale ja som mu dala život.“ V tom je ten rozdiel. „Dala som mu život.“ A Boh mu dal Večný Život. Ako pravdivá matka...
50Niekedy mi ľudia hovoria... väčšinou vždy na kampaniach stále kážem o vzkriesení. A dnes ráno som čítal text, 15. kapitolu a 4. verš z 1. Korinťanom o vzkriesení.
Ale vidíte, spôsob, kam dnes umiestňujú matku, je nádoba s kvetmi stojaca vedľa starej pani, ktorá je slabá a možno sa nemôže postaviť, sedí v kresle šedivá a zvráskavená. To je viac ako pravdivé. Ale chcem vziať moju tému a namaľovať vám iný obraz toho, čím je matka.
52Niekto povedal, „Kážeš príliš mnoho o vzkriesení. Takmer v každom posolstve je niečo o vzkriesení.“
No, samozrejme, to je hlavným miestom odpočinku Evanjelia. Nezáleží na tom, čo On vykonal, ak znovu nevstal z mŕtvych, potom všetko z toho bolo márne. To mi dokazuje, že On bol Boh, to dokazuje každé tvrdenie, ktoré učinil: vzkriesenie. A to je taktiež miestom odpočinku duše. To je štartovný bod. To je korunováciou našej útechy.
A keď vidíme, že vstal z mŕtvych, to nás umiestňuje so zbrojou Evanjelia na bojové pole, aby sme zaujali miesto do boja. Lebo vieme, že On povedal, „Ten, kto stratí svoj život pre Mňa, znovu ho nájde.“
55A myslím, že je to veľkolepá korunovácia plného Evanjelia, je to vzkriesenie a sú to Božské zasľúbenia a útecha, ktorú to dáva tým, ktorí v to veria. Lebo to zasľubuje veľkú jednotu nášho zjednocovania sa znovu spolu. To zasľubuje zmiznutie všetkého hriechu. To zasľubuje zmiznutie všetkého zdeformovania. Všetky utrpenia, ktoré sme v tomto mali, cez ktoré sme v tomto živote museli prechádzať, To zasľubuje, že potom to od nás všetko zmizne. To zasľubuje, že dokonca smrť stratí svoju pozíciu a povstaneme v podobnosti Ježiša. Takže podľa mňa je vzkriesenie najväčším zo všetkých zasľúbení v Písme. Tam je to zapečatené.
A minule na Veľkú noc, keď som kázal o piatich veciach...
Žijúc ma miloval; Zomierajúc ma spasil;
Keď bol pochovaný, odniesol moje hriechy ďaleko preč;
Ale ako povstal z mŕtvych, navždy ma slobodne ospravedlnil.
To je pre mňa deň, ten najväčší deň z dní. A vidieť, čo to pre nás všetkých bude znamenať vo vzkriesení, ako sa namáhame a očakávame na ten požehnaný deň z dní...
58To nám dáva zasľúbenie, že jedného dňa tieto staré, zvráskavené, vyblednuté, šedivé, zničené matky budú premenené. Nie iba samotná matka, ktorá tam sedí, ale všetci z jej rodiny s ňou. A čo za deň to bude. Čo za čas to bude, keď sa budeme dívať do tvárí tých, ktorých sme tak veľmi milovali. Čo za rozdiel to v to ráno bude, keď uvidíme svojich milovaných a budeme sa dívať na to, čím sa stali, a ako sú vzaté preč všetky zranenia. Všetky utrpenia budú preč, žiadne ďalšie vyblednuté tváre smrti, žiadne ďalšie slzy z očí; vzkriesenie toto všetko zasľubuje. Nebude tam viac pohrebov, nebude tam viac hladkania dieťatka po líci, ktoré je ako kus kameňa, kde to pracovník pohrebného ústavu zabalzamoval a vytlačil a dal na to nejakú farbu alebo niečo, aby to vyzeralo prirodzene. Tam to už nikdy viac nebude potrebné.
60Potom premýšľam, keď ich tam uvidíme stáť, našich milovaných, naše matky, našich príbuzných, všetkých našich priateľov; a uvidíme ich v ich nesmrteľných telách, ich nebeských telách, ako sa budeme dívať na ich charakter, vidiac, ako sa správajú s tou ľúbeznosťou a pokojnosťou, žiadna ďalšia nervozita alebo sklamania. Vidieť ich tam v podobnosti Pána Ježiša, to bude nádherný deň.
A všetci z nás to vo svojej mysli vyhliadame a túžime po tej hodine útechy, keď ich stretneme. Každý premýšľa o svojich milovaných, možno o ich matke, ktorá odišla. A čo za deň to bude, keď ju znova uvidíš. A otca, brata, všetkých milovaných, čo za deň to bude...
62Tiež o tom teraz veľmi premýšľam. Myslím na svoju rodinu, čo to v ten deň pre mňa bude znamenať. Premýšľam, že v to ráno zmŕtvychvstania, možno prvá, ktorá sa so mnou pôjde stretnúť, bude moja malá Sharon. Nie, nebude sa triasť. Diabol sa na to miesto nemôže dostať. Žiadny zápal mozgových blán sa tej zeme nikdy nedotkne. Nebude mi mávať na rozlúčku. Tie malé modré oči budú tancovať, ako hodí vpred svoje ruky a zakričí, „Ocko.“ Rád ju uvidím vediac, že nikdy znovu nezomrie, vediac, že je po všetkom, preto som kázal tak tvrdo o vzkriesení.
Potom uvidím jej mamu, Billyho mamu, môjho chlapca. A mám tam na to mnoho spomienok, ktoré pretrvávajú. Pamätám si, keď som ju bral ku pánovi Combsovi tu hore, bral som ju na jej poslednú jazdu, a išiel som za ňou v aute. Ako sme šli dolu Siedmou ulicou, rovno tam, Billy, osemnásťmesačný...
Ako ho priviedli vonku na ulicu a dovolili, aby sa na neho pozrela. A ona ležala a plakala a dívala sa na svoje dieťatko, ale nemohla sa k nemu priblížiť.
66A potom na ceste ďalej, prišiel pracovník pohrebného ústavu a šiel dolu Siedmou ulicou. Mama sa tu o neho v tom čase starala. A on stál vonku na dvore v malých krátkych nohaviciach a mal na hlave bokom natiahnutú malú červenú čiapku. A keď tá matka, ako ležala na tom lôžku v zadnej časti tej sanitky, dívala sa na mňa, keď uvidela svoje dieťa, ako stojí na dvore, a vedela, že je na svojej poslednej jazde; povstala z lôžka a kričala a vyhadzovala svojou kostnatou rukou, aby objala svoje dieťa na dvore. Ale nemohla to urobiť.
Ó, bude to radosť vidieť ju v ten deň. Nie, ona nebude mať kostnaté ruky, ani nebude mať vpadnuté líca. Ale bude stáť v nebeskej kráse kráľovnej neba a matky. Jej čierne oči, tak čierne ako krídla havranov, budú tancovať radosťou. Nebude celá zhrbená, tam, kde do tej zeme ten diabol tuberkulózy nikdy nevstúpi, ale tí nesmrteľní tam budú stáť na Jeho podobu.
68Predpokladám, že potom, ďalší, kto sa so mnou pôjde stretnúť, bude Edward, ktorého sme volali „Humpy,“ prezývkou. Bol prvým z veľkého reťazového spojiva, reťaze Branhamovej rodiny. Bol prvým článkom, ktorý bol zlomený, bol hneď po mne. Uvidím Edwarda, ako ku mne beží; hoci on zomrel ako chlapec, devätnásťročný. A keď ho vezmem za ruku, som si istý, že budeme mať mnoho vecí, o čom sa rozprávať, o chlapčenskom detstve, pretože sme boli dobrí priatelia. Držali sme spolu. Nechal ma nosiť jeho oblek a také veci, ako robili skutoční bratia. Bude to radosť znova ho vidieť.
A budem ho počuť hovoriť niečo takéto, „Dostal si môj odkaz, Billy? V čase môjho odchodu zo zeme si pracoval na ranči s dobytkom. Ale v nemocnici som poslal späť odkaz, 'Povedzte Billymu, že všetko je v poriadku.'“
Rád poviem, „Áno, dostal som tvoj odkaz vonku v prérii.“
70Potom, predpokladám, ďalší príde môj otec. On bol tým ďalším článkom, ktorý odišiel. A nie, myslím, že ďalším článkom bol Charles, mladší brat. Mal automobilovú nehodu, keď bol len chlapec. Ako chodil, tak vždy vliekol svoju pravú nohu. Ale viete, keď ho uvidím, on nebude tú nohu vliecť. S tým všetkým bude koniec, on bude stáť v nádhere mladého muža.
A povie mi niečo takéto, ako sa bude usmievať. Povie, „Áno, Billy, tu hore nie sú žiadne nehody. A pamätám si na ten večer predtým, ako som bol vzatý v automobilovej nehode, rozprával si sa so mnou, ako si stál v malom vstupnom vchode nášho malého skromného domu,“ dívam sa teraz ponad neho. „Rozprával si mi o Pánovi len pár hodín pred odchodom. A keď som odišiel, kázal si za kazateľňou.“
73Potom príde otec. Ó, môžem ho vidieť. Hoci mi dal tak tvrdé bitky, presne to, čo som potreboval, ale uvidím tú hrivu čiernych, vlnitých vlasov, v ten deň budú žiarivejšie ako kedykoľvek predtým. A pozrie sa na mňa a povie, „Môj chlapče, vieš, ocko sa od tohto stola nikdy viac nepostaví hladný, aby nechal najesť svoje deti, lebo tu toho máme mnoho. Tu nikdy nebude bieda.“
Vidieť ho, ako pracoval, a päťdesiat alebo sedemdesiat centov na deň, a potom sa staval od stola, aby sa tak mohli najesť deti, išiel znova naspäť do práce... A pracoval tak ťažko, že sa mu tričko pripálilo na chrbát a mama to odstrihovala s nožnicami.
Môžem ho počuť, ako hovorí niečo takéto, „Bill, pamätáš sa na ten večer, keď si prišiel ty a brat George, aby ste sa za mňa modlili, keď som odchádzal? Vieš, povedal som mame, že tam boli dvaja bieli anjeli, ktorí stáli pri posteli, a jeden červený anjel na jej konci. A ten červený anjel sa ma snažil dostať, ale biely anjel sa mu postavil do cesty. Nakoniec ma vzali Domov.“
76Potom, taktiež, ďalší v tom spojive, ktorý ide alebo išiel, príde Howard. Uvidím Howarda; ako sme spolu spoločne cestovali naprieč krajinami, všade, bol povolaný byť kazateľom, veľká osobnosť, ale jeho spoločníci ho držali vzadu... Posledný rozhovor, ktorý som s ním mal, on povedal, „Keď odídem, Bill...“
Videl som ho odchádzať skrze videnie asi štyri roky predtým, ako odišiel, povedal som mu, že som videl otca, ako označuje jeho hrob, a povedal som, že bude ďalším.
A on povedal, „Je tu jedna vec, ktorú chcem, aby si pre mňa urobil.“ Povedal, „Zamotal som si život. Oženil som sa a všetko také. Neviem, čo sa to stalo.“
Povedal som, „Veríš Mu, Howard?“
Povedal, „So všetkým, čo vo mne je, verím Mu.“ A asi dva alebo tri dni predtým, ako odišiel, sa dal do poriadku s Bohom, tam s bratom Neville a nimi. A povedal, „Je tu jedna vec, ktorú chcem, aby si urobil. Keď odídem, Bill, nech pre mňa zaspievajú pieseň, On to pochopí a povie, 'Dobrá práca.'“
Verím, že predtým, ako si s Howardom potrasiem rukou, budem ho počuť zastaviť a pozrieť sa na mňa a povedať, „Bill, On to pochopil.“
81Potom príde brat Seward, brat Frank Broy, brat George DeArk. Ó, vzkriesenie pre mňa znamená tak mnoho. Očakávam na tú veľkú korunovačnú hodinu. A potom, ako sa začne rozprestierať Svetlo, budeme poznať, ako sme poznaní. Porozumieme a spomenieme si na to, ako sme poznali, a na tých, ktorí tam boli.
A mnohí, budú tam mnohí, o ktorých sme nikdy ani nepomysleli, že by tam boli. Lebo, viete, to je v tom čase, keď verím, že chlieb, ktorý sme púšťali po ľudských utrápených vodách, sa v tom dni ku nám vráti, keď uvidíme účinky nášho svedectva na ľuďoch, ktorých konanie voči Tomu sme nerozumeli, a oni tam pravdepodobne budú. Čo za Deň to bude.
A potom taktiež semená, ktoré sme zasiali, ani by sme nepomysleli, čo mohli urobiť, ale je to tam. Priniesli vzácne ovocie a v ten Deň ich uvidíme, milovaných a príbuzných, ktorí boli nezvládnuteľní.
84A myslím na tisíce, ktorých som videl obrátiť sa, áno, teraz to ide do miliónov, a aká bola ich služba. Ach, to zaberie viac času než vzkriesenie. Zaberie to večnosť, pochodiť to tam a potriasať si rukami a zisťovať veci, ktoré teraz neviem.
Budú tam tie staré šedivé matky, kvôli ktorým dnes nosíte tie biele kvety, ktoré vás uvidia a budú nádherné, nebudú reprezentované nádobou kvetín alebo nejakou fotkou starej šedivej osoby; ale v podobnosti a nádhere vzkriesenia, budú stáť v podobnosti Krista, ich nebeské telá, mladé a navždy nádherné. Iste, to je ten odpočinok. To je ten Deň matiek, na ktorý očakávam. To je tá korunovácia. Nie klinček na šatách [„carnation“ - klinček (kvet), pozn.prekl.], ale korunovácia duše [„coronation“ - korunovácia, pozn.prekl.], lebo Boh ju premenil.
86Myslím na moju starú matku, starú a slabú, roztrasenú s triaškou. Ona to v ten Deň nebude robiť. Vtedy to bude odlišné. A to veľkolepé Svetlo sa začne rozprestierať, ako sa budeme rozhliadať dookola, a ten obrovský kruh sa bude stávať väčším a väčším a väčším. To všetko len odzrkadľuje približovanie sa Ježiša. „A po chvíli,“ ako hovorí pieseň, „a ja nakoniec uzriem Ježiša.“
On na mňa bude čakať;
Ježiš tak láskavý a pravdivý;
Na Svojom nádhernom tróne;
Uvíta ma doma;
potom, ako skončí tento deň.
87Potom, keď Ho uvidíme, a my nebudeme takí, ako sme teraz. Budeme vedieť, ako Ho viac milovať. Nebudeme stáť v úzadí so strachom; pretože budeme ako On. No, On bude pre nás viac príbuzným, než je teraz. Budeme Mu lepšie rozumieť, pretože teraz sme tak vzdialení v smrteľných telách; potom budeme mať telo, ako je Jeho oslávené telo. Budeme vedieť, ako Ho uctievať. A keď uvidíme, čo pre nás urobila Prítomnosť Jeho Bytosti, premenila nás, starých, naspäť na mladých, všetky deformácie napravené, ó, vtedy pochopíme, prečo nás Jeho moc uzdravila.
Otázky, ktoré boli v našich mysliach, „Ako to On môže urobiť? Čo toto?“ nejakým spôsobom, tajomne, všetky sa vytratia preč. Tie uzly, ktoré boli zviazané vzadu v našich mysliach, „Bude to takto? Ako by sa to mohlo stať?“ nejakým spôsobom alebo iným, tie majestátne prsty jednoducho rozmotajú, rozpletú tie uzly a všetko sa to vytratí do jednej veľkej koruny lásky.
89Potom Ho budeme vidieť. Potom budeme ako On. Potom Ho budeme uctievať. Potom uvidíme matku takú, ako ju chce Boh. Matka by tam nebola kompletná bez svojej rodiny. Pretože ten najskvelejší čas z celého jej života je vidieť deti okolo stola, ako sú všetky zdravé a šťastné; a vidieť ju, ako nalieva kávu alebo čokoľvek robí, podáva večeru, a ona a otec si sadajú. No, to je ten najšťastnejší čas v živote matky, keď vidí všetky svoje deti doma.
No, nepremeškajte – nepremeškávajte ten deň. Nech je ten veľký reťazec vašej rodiny spojený dokopy, článok za článkom. Nech je v tom kolese každá špica. A potom, keď si sadneme s našimi rodinami a skupinami pod prístreškami večnosti; čo za deň to bude, potom budeme rozumieť.
92Bol to On, kto toto zasľúbil v Zjavení 1, kde je povedané, že ostrý dvojsečný Meč vychádzal z Jeho úst. On bol nazvaný Slovo Božie. A boli to tie isté ústa, ktoré povedali, „Ja Som ten, ktorý je živý, ktorý bol mŕtvy; a Som živý navždy.“ Z tých istých pier v svätom Jánovi 6:30 bolo povedané toto, že „Nič nestratím, ale vzkriesim to v posledných dňoch.“ Bol to On, kto učinil to zasľúbenie, rovnaké vzácne pery... On je Ten, ktorý nás zachraňuje, ktorý nás uzdravuje, ktorý nás vykúpil a ktorý nás vzkriesi v posledný deň.
93Ak si tým malým slabým článkom, ktorý rozdelil toto veľké rodinné znovuzjednotenie v ten deň, nech Boh nebies dnes ráno nejakým tajomným spôsobom rozmotá tie malé uzlíky, ktoré sú zviazané v tvojej mysli, a zjaví ti lásku, ktorú pre teba má, aby si nežne prišiel a slúžil Mu.
Zatiaľ čo premýšľame o týchto veciach, modlime sa.
Predtým, ako sa pomodlíme, a máte sklonené svoje hlavy, opýtam sa vás niečo. Chceli by ste Mu v tento Deň matiek zasvätiť nanovo svoje životy vyhliadajúc po tom vzkriesení? Zodvihli by ste ku Nemu svoje ruky, zatiaľ čo každý...? Nech vás Boh žehná.
95Je tu teraz prítomný hriešnik, ktorý by mohol povedať, „Ó, Bože, ešte som sa nezahákol do toho článku. Som tým chýbajúcim, ktorý tam nebude, keď sa matka bude rozhliadať v Sláve. Nebudem tam, lebo som ešte nikdy neučinil svoj pokoj s Bohom. Nemám v sebe nádej Večného Života. Ale dnes to chcem urobiť.“ Zodvihol by si svoju ruku a povedal, „Modli sa za mňa, brat Branham, v túto chvíľu. Chcem byť spomenutý v modlitbe, lebo mám milovaných poza morom, morom života, a chcem ich stretnúť.“ Zodvihni svoju ruku.
Alebo niekto, kto je odpadlík, a chcel by sa dnes navrátiť a povedať, „Pane, zasväcujem sa Ti nanovo, prichádzam s Tebou obnoviť moju zmluvu,“ zodvihol by si ruku?
97Náš nebeský Otče, ako sa to približuje, dnes je to o jeden deň bližšie ku tej veľkolepej udalosti. A každým rokom sme nútení vidieť, ako sa to predstavuje.
Ako ľudia zvykli chodievať do Jeruzalema na deň Letníc a kvôli očisteniu svätostánku a svätyne a oni prinášali obeť za hriech; každým rokom im bolo pripomínané, keď tam zomieral ten baránok, že príde čas, keď zomrie Baránok Boží, aby natrvalo odstránil hriech. Zakaždým, keď to malé stvorenie bečalo a krv im postriekala ich ruky, to im pripomínalo, že príde čas, keď tam bude Baránok Boží, ktorý bude na kríži kričať, „Eli, lama... Eli, lama...“
Modlím sa, Bože, že keď sa dnes dívame a vidíme, že...
99Pred pár týždňami, pred odjazdom do Tvojej služby v Kalifornii, táto Indiana ležala pustá a mŕtva a nebol tam zjavne žiaden život. Kvety, ktoré zomreli minulú jeseň. Listy opadali zo stromov. A miazga v stromoch sa vrátila do koreňov a všetko bolo mŕtve.
Ale nastalo obdobie, keď slnko začalo svietiť odlišným spôsobom, to isté slnko, ktoré svietilo cez zimu, ale prírodné živly sa zmenili a ono zasvietilo odlišne. A vďaka žiare tohto slnka s tými živlami sa všade objavil život. Listy sa vrátili na stromy. Lístie... Život, ktorý opustil ten list, a list odpadol, ale ten život išiel do zeme; vrátil sa v novej kráse, v nádhere mladosti. Kvet, ktorý sa musel vzdať svojej vône, ktorý sa musel vzdať svojej žiarivej krásy a padol do zeme, narodený – znovu prepukol vo svojej mladosti s novou vôňou. Čo je nám, Pane, v týchto hodinách pripomínané?
101A svet sa premenil z bezútešnej, stonajúcej púšte na raj krásy; a včely a vtáky spievajú a všetko je veselé a stromy sa veselia vo vetroch teplého jarného vánku. Teplo a šťastie bolo znovu na zemi vďaka slnku, s-l-n-k-u. [V angličtine má slovo „sun“ (slnko) a slovo „Son“ (Syn) rovnakú výslovnosť. – pozn.prekl.]
Ale jedného dňa prichádza S-y-n s uzdravením na Svojich krídlach a tie malé životy, ktoré sú ukryté ako miazga v strome, v zemi, ako život, ktorý je v semene kvetu, privedie to znovu v novote a už nikdy nezmiznú. Ó, ako Ti za to ďakujeme.
103A bolo tam mnoho, mnoho rúk, ktoré sa dnes ráno zdvihli, lebo vedia, že tam za tou oponou niečo je. Túžia vidieť matku. Túžia vidieť svojich milovaných a známych a spoznať všetky tieto tajomstvá, ako sem prišli, a všetko, čo sa za celý ten čas odohralo. Všetko to leží za tajnou oponou. A jedného dňa prichádzaš Ty. A oni zodvihli svoje ruky; oni si chcú byť istí, Pane. Oni sa nanovo zasväcujú a takisto i ja. No, pomôž nám, Pane. Obnov našu vieru a našu silu.
A ako cítime približovanie sa Pána... A za posledných štyridsať rokov na zemi vypukli nové letnice. Duch začína zjavovať veci. A my sme práve tu pri tom poslednom znamení priamo pred tým Príchodom. Vieme, že priblíženie Pána je blízko. A vidíme, ako sú nemocní uzdravovaní zo svojich nemocí, čo bolo pre svet záhadným po dobu dvoch tisícov rokov od čias apoštolov. Ale tu sa to znovu objavuje, povstávajú proroci; zjavujú sa anjeli, znamenia a zázraky. Čo to je? Vzkriesenie sa približuje. S-y-n prichádza.
105Nech sme pripravení, Pane. Pomôž nám chopiť sa každého Božského zasľúbenia; nepremýšľať o týchto malých uzlíkoch, ktoré sa nahromadili skrze vedu, a tak ďalej, že nie je možné, aby sa to stalo. Nech sa dnes ráno začnú rozväzovať, vďaka nesmrteľnému... [Prázdne miesto na páske. – pozn.prekl.]
...ako On vibruje skrz naskrz Slovami Božej Biblie ako dobre naladený nástroj, aby spieval nápev, „Ja Som Ten, ktorý bol mŕtvy, a Som živý navždy. Ešte krátku chvíľu a svet Ma viacej neuvidí; ale vy Ma uvidíte; lebo budem s vami, dokonca vo vás, až do konca sveta. A stane sa v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem Svojho Ducha na každé telo: znamenia a zázraky, starci budú snívať sny a mladí budú vídať videnia...“ Znamenie pozdného dažďa a času konca, nech to dnes ráno medzi nami pocítime, Pane, a nech je naša viera upevnená. Lebo o to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.
1 ...?... Tabernacle... is my prayer... I am certainly happy this morning, to see the spiritual inclining of this Tabernacle, and how that... The sign out there, they're fixing now to build a new church. I think it's needed. And see the after... If the Lord Jesus tarries, after we are gone, they'll have... Our children will have to have a place to go to church. And we want to "earnestly contend for the faith that was once delivered unto the saints." Think that's a good thing.
2 And as I was just coming in a few moments ago, to add with many of the testimonies that's already been given concerning healings of the last few meetings at the Tabernacle here... They just constantly pile up of healings, great miraculous healings.
I'd left my wife out, just now, and children at the--the door; and there was a sister, sitting present now, just so thrilled till she was crying, of a great miracle had taken place on her little grandson, way down, I suppose, in Chattanooga. Mrs. Nash, here, your little grandson was afflicted with an affliction, and the last meeting here, the Lord Jesus, I think, called it out, and said, "THUS SAITH THE LORD, that, it's gone. And he's going to be well." And the little lad is perfectly normal and well, just as well as he can be. And it's--it's thrilling to hear those testimonies.
4 And then a young fellow, which is also present, asked prayer for Mrs. Stotts, that's just undergone an operation. And their interest... See, if nobody wants us to pray for them, why they're... It shows, as long as you're trying, people wanting you to pray for them, there's an interest. You see? Sometimes it gets so awful, till--not awful, but so many, that you just have to run out somewhere, and stick your head away, and hide for a little bit, to live. But I--I'm glad they do that. Don't never think that I don't like to see them, because if they... If there was no one wanted me to pray for them, where would my ministry be? See, see?
But sometimes when you say, "Brother Branham, I don't understand, when people calling like that and--and you'll slip out somewhere." I have to do that in order to live to pray for the people. You just don't... It isn't--it isn't just one place, here. It's all over the world. You see? And--and it's really rough. And I'm sure that you understand that.
Oh, it's so good to be a Christian! I just don't know what I would do if it wasn't for Christ, and so... And to have the association with Christians, that a per--a people of like precious Faith, who believe in God and are trusting Him, and believing that some glorious day we'll be over all this battle, and have the victory, and stand redeemed in His likeness on the other side.
7 And then I would like to make just a brief announcement, that in the coming of the Tabernacle, and so forth, I... We're making a renewment of our foundation, especially my part for the campaigns. All down along through the meetings, since I started in this, on the evangelistic side, many years ago, instead of forming a foundation to have another group of people, I just used the group that I was acquainted with; and from... And made a foundation that all of my meetings would be carried under the name of the Branham Tabernacle. And that would be used at the Union National Bank in New Albany, as where funds could be paid--paid through that, that it would not be taxable. If I didn't, all the money was taken up would be taxable to me if I didn't use the Branham Tabernacle as a foundation.
Many of you has heard me announce that, time after time. I have to do it, and to--in order to do that. And then--then we're setting up a new foundation now. And we'd like as many as knows that I... How many ever heard me announce that, that all remunerations, I work through the Branham Tabernacle? Just raise up your hands, all... Sure, all of you. It's all...?...
9 And so when the service is over, if you will, I got a little statement there, so that you, if you'd sign it as you go out... Brother Roy Roberson will have it back there.
'Cause we're going to set up another foundation, same thing just--but another foundation, that all of our funds and things that's taken up in the meeting, keep from being taxed, will be--is placed, as usual, in the Union National Bank, to be operate through the Tabernacle, instead of having a--a found--another foundation. 'Cause this is already a foundation, in the name of the Branham Tabernacle. You see? And so there's a Branham here and a Branham there, and like this, and different foundations that don't go too good.
Brother Roberson will take care of that, you that will, as they go out. We'll appreciate it.
12 Now, this morning, before we enter into the service, I'd like to say, the Lord willing, that I'll try to be back again tonight. I hate to take both meetings from Brother Neville, but he's so generously asked me to speak again tonight. And if the Lord willing, I want to speak tonight on an evangelistic subject of, titled this: "Who Is This?" See? "Who Is This?"
And so this morning, I want to... I was thinking of--of speaking this morning on a Mother's Day subject. And I know that this afternoon and the morning's all been filled with Mother Day programs. So I thought I would kind of combine something, because we want to pray for the sick immediately after this service is over.
14 And as usual, we believe that God is a Healer, and He heals the sick and the afflicted. And I know He does that. And it's beyond any--any doubts, that... 'Cause there's too many testimonies piled up, that we know that...
Yesterday I was looking in a sack that Brother Gene and Leo had just kept of testimonies that they picked up. And it was a great sackful of outstanding miraculous healings that the Lord has did for the people.
And I thought, if that would be so, what if we kept account of all that had taken place? I guess, in Puerto Rico and Jamaica, alone, would've run ten thousand, or better, outstanding testimonies of healings of the Lord, that He did.
17 Now, before we open the Book, let's speak to the Author. Lord, we are so grateful to You, that it's, when we bow our heads, we just stammer for words to say; for I do not believe that it lays in the human lips to express the feelings of the heart of a man or a woman, boy or girl, that's ever been in contact with Thee: to express our adorations of how we adore You and what You mean to us. It separated us from sin, and it separated us from the world. And it give us something that's eternal and blessed. And we could not find words sufficiently.
As it was once said by a noble man a few weeks ago, that he could speak fluently in about nine different languages, holding his position with the adviser to our lovely President Dwight Eisenhower... And although able to speak nine languages, fluently; he said, when he received the Holy Spirit, he tried every nine, and there was no words that he could find, nothing he could express, and so You gave him a new language to express and to thank You with. And we feel that way too, Lord, that when life is over, that maybe we'll talk altogether in a different language, so we can express what we think about You.
19 Now, we would ask, Lord, that You would bless this Tabernacle, its pastor, its trustees, its deacons, all of its associates, the people who visit here, come in and out the doors. May it be found always as dedicated, a haven of rest, where the weary can come in of its doors and find rest and peace to their soul, and that the sick might come in the door, and go out well, because of the ever living Presence of the Almighty God Who dwells under its roof.
We would ask, Lord, that in this coming program of--that's being formed now, that You would meet with the board and meet with all. And if it so pleases You that there would be a continual commemoration of the prayer that was prayed in this old pond, and a weed patch, one day; that now it's become a lighthouse, a haven of rest for the weary, because of the answer of that prayer.
Now, forgive us of anything that we have did, or said, or thought, that was contrary to Your great will; and remember, Lord, it did not come from our hearts. We only might've expressed it in our action or in our lips. But quickly, Thou did hear us. When we seen we were wrong, we were willing to confess it. And we do not want to hold in our heart, iniquity, then we know that God will not answer our prayers; but constantly confessing our errors...
22 And we would ask, Lord, that You would bless this morning, all across the nation, as it's celebrating this memorial day of Mother's Day. But may this not just be a--a mother's day; may every day be so.
God, grant this morning, that mothers, women, who are wandered away from God, that they will come to theirselves this morning and will recognize that what the word mother means, "one who has begotten." May she realize that the offsprings from her union with her husband has been sacred little gems that God has placed under her care. Then God will hold her responsible for the rearing of those children. And as the Scripture says, that the good woman, and the mother what she is, that her children will call her blessed.
24 O Lord, when we see this day, when they get so far away from the Scriptures, and act as almost as beasts, we pray, God that You'll give us an old fashion revival that'll call them back to the place where they should be.
Lord, we would not, by no means, forget to thank You for real mothers, for we know that we have such living today: real, genuine mothers. God, bless them. They are great treasures to us, and we pray that You'll continue to be with them, Lord, and may they live happy and see the fruit of their womb serving God.
And we pray, God, that those who wear the white rose this morning, or the white flower, to say that their mother has passed beyond this scene of action today, may, Lord God, they rest in peace and their labors follow them. Grant it, Lord.
Now, take Thy Word, Lord, and speak to the people, and give them comfort, for that is why we have gathered here: to feel Your Presence, hear Your Word, and be blessed; and leave here to be better men and women, boys and girls, than we were when we entered. We ask this in the Name of Jesus, God's Son. Amen.
28 I love the reading of His blessed Word. So now we shall turn, this morning in the Book of First Corinthians, and read for a portion of the 15th chapter, beginning with the 1st verse.
Moreover, brethren, I declare unto you the gospel which I preached unto you, which also you have received, and wherein you stand;
By which also you are saved, if you keep in memory that I preached unto you, unless you have believed in vain.
For I delivered unto you first of all that which I also received, how that Christ died for our sins according to the scriptures;
And that he was buried, and that he rose again the third day according to the scriptures:
29 You might say, "Brother Branham, that's rather an unusual text for a Mother's Day message." Well, that's true. But you know, God's unusual, and He does things in a unusual way.
And I think, the thoughts, of mother. And I have one this morning, by the grace of God, still here on earth with us. And I'm grateful for mothers. But beings that we were to have also a healing service, and not knowing that I would be back again tonight, but I thought maybe that we could paint a different type of a picture.
31 Mother is so great. You know, the first one that receives you is--this life is your mother. No one can touch you, because you're conceived, and she bears you under her heart. And she is the first to know you, and the first to, in this life, to--to hold you. Then when you're born, she is the--one of the first hands that touch you and wipes back the tears out of your eye. She's the first one to pat you and to love you, and to coo over you, in this life, is your mother. Now, I think that there is not enough honor that we could give to a mother.
Mother is first with the child, and she's a great responsibility of what that child will be, will be based upon the way that mother starts that child on the path that it must travel. Mother has the responsibility from God to place that child on the right road. And I think that's why mothers has a special little touch.
33 I know of a boy in this city. I think his mother's present now. He's almost my age. But I don't say this to hurt the mother, because that she has enough hurts, as all mothers. But the boy drinks, and he drinks heavy. And when he gets real drunk, he will come home, and jump in the bed with his mother, and put his arms around her. And he's got grandchildren. But there's something about just the pat of a mother that seems to take a--a different place than anything else can touch, that is, in this life, humanly speaking.
34 You know, a man like Moses, he... If I could credit anything to his character, it was because he had a God sent mother. You know it was she that had prayed, Jochebed, and had longed for this baby. And when he was born, she was the one who cooed him, and cuddled him, and built the ark, and placed him in the bulrushes, when her poor heart breaking. Her only little baby, and it was the--the most outstanding little chunk that was in all the world. And how a mother likes any baby, but to see this special little fellow...
And then, in her heart she knew that he was born for a purpose, and then to take him and place him into the very den of crocodiles out into the river... By faith she did that, knowing that God was able to take care of him. And to summarize the love of a mother, and the action of the character of her faith... For faith does not place itself upon the shifting sands of what it can see; faith rests solemnly upon the unmovable rock of God's eternal Word. "For by faith," says the Scripture, "she did this."
36 And faith can take its stand on the rock, that the waves are beating the foundations out, and look straight into the face of death, and know that it'll be just in a little bit, but faith can look across the sea to Him that said, "I am the Resurrection and Life," and fail to even hear the waves a dashing.
That's the kind of faith that Moses' mother had. She taught him, and she reared him in the palace of Pharaoh, teaching him that he was born for a purpose, that Jehovah had answered her prayer. And, she... He could not have had a better teacher. That's what help mold the character that Moses was.
38 I believe it was Abraham Lincoln who once made a statement like this...
Now, I'm neither Democrat or Republican; I just... I'm a Christian. For I think one side could not say anything against the other side; it's all corruption. But Abraham Lincoln, to my thoughts, was one of the--and was one of the greatest Presidents that this United States ever had, including Washington, and so forth.
For, Abraham Lincoln had a--a bad start. He was poor. He had no background, as far as education, or--or some great something, or money, or something that could've helped him, like Washington did. Washington was a college graduate, and he--he knowed; he was a smart man, a great man to begin with. But Lincoln was raised in a little log cabin, under the great grounds of Kentucky, and with no glory in the little old cabin, which sets as a memorial here at Louisville now. But being the great man that he was, and had to learn to write, upon the ground that he plowed, to plant the corn...
41 But I might pass this on to the young people. Do you know Abraham Lincoln never owned a book in his life, until he was after twenty-one years old but the Bible and the Foxe "Book Of The Martyrs." See? what you read molds the character that you are. No wonder we got a bunch of neurotics today. Little old fiction magazines, and vulgar, and nonsense is placed upon our newsstands. He owned the Bible and the Foxe "Book Of The Martyrs." Look what it made him.
But in the face of all that, one day he made a statement like this. He said, "If there could be any good thing found in me, it's because of a godly mother," that reared him to serve the Lord.
43 You see, a child listens to its mother; some little touch about that mother, that a child will listen to. When it's hurt, it'll go to the mother for consolation before it'll go to the father. Because she was first with it, you know. And there's some gift that God gives a mother to be that way; I mean a real mother. Now, I believe that mothers are honorable and godly.
44 But I believe, such as Mother Days, like this, is a racket, make a lot of money out of flowers and things. But mother's day should be every day, not to send her a bunch of flowers on Mother's Day, but to love her and care for her three hundred and sixty-five days and nights through the year. But of course, the commercial world has a great hold in things like this, and it--it--it depreciates mother.
"Oh, well, last Mother's Day I sent her a bunch of flowers."
She'd appreciate a whole lot more, just set down and talk to her just a little bit, write her a line, pat her on the shoulder, kiss her on the cheek, tell her you love her. It'll go a lot farther than all the flowers that you could buy from the florist. That's true.
46 I believe it was in the "Ten Commandments," the late Cecil DeMille, that wrote and put on the screen one of the masterpieces of the movie world. And before it was put on the scene, or let out, Cecil DeMille called Oral Roberts, and Demos Shakarian, and a bunch of the Full Gospel ministers, and took them into his own studios, and showed the four hours of the "Ten Commandments," and asked them their opinion of it. God rest his gallant soul.
And when I seen it, was looking at it, and a little remark always stuck to me. If many of you who did see it, it was when the daughter of Pharaoh... After Moses had found out that he was a--a Hebrew, and he had decided to go dwell with his people, and there sat his once beautiful mother, faded out, with her gray hair and her wrinkled face, setting in an old armchair, a typical mother... And the Pharaoh's daughter came in. And he said, "Whose son am I anyhow?"
And when it was brought to light that Jochebed was his real mother, the daughter of Pharaoh, with her paint and so forth, and all fixed up, she said, "But look. He may be your son," but she said, "I give him wealth and splendor. You could've give him nothing but the slime pits."
But the aged gray-headed mother said, "But I give him life." That makes the difference. "I gave him life." And God gave him Eternal Life. How true, mother...
50 Sometimes people say to me, mostly always in my campaigns I'm constantly preaching upon the resurrection. And I read a text this morning, the 15th chapter and the 4th verse of First Corinthians on the resurrection.
But you see, the way they place mother today, is a pot of flowers setting by an old lady, who is old and can't get up, maybe, and feeble, and gray-headed, and wrinkled, and setting in an armchair. That's true enough. But I want to take my theme and paint you another picture of what mother is.
52 Someone said, "You preach too much on the resurrection. Most every message has got something about the resurrection."
Why, sure, it's the--it's the cardinal resting place of the Gospel. No matter what He did, if He did not rise again from the dead, then all of it was in vain. It, to me, proves that He was God, proves every claim He made: the resurrection. And it also is the place of the resting of the soul. It's the starting point. It's the crowning of our consolation.
And when we see that He rose from the dead, it places us with the Gospel armor at the battle front to take the place to fight. For we know He said, "He that will lose his life for My sake shall find it again."
55 And I think it's the great coronation of the Full Gospel, is the resurrection, and its Divine promises, and the consolation that it gives those who are trusting in it. For it promises the great union of our uniting together again. It promises in the--the fading away of all sin. It promises the fading away of all deformity. All the sufferings that we have did in this, had to go through with in this life, It promises then the vanishing of us all. It promises that even death will lose its hold, and we'll rise in the likeness of Jesus. So to my opinion, the resurrection is the greatest of all the promises in the things of the Scripture. There is where it sealed it.
And the last Easter, when I was preaching on the five things of...
Living, He loved me; dying, He saved me;
Buried, He carried my sins far away;
But rising, He justified freely forever.
That's the day for me, that great day of days. And to see what it'll mean to all of us in the resurrection, as we labor and wait for that blessed day of days...
58 It gives us the promise that someday that these old weakening, feebled, gray-headed, broke down mothers will be changed. Not only will mother set there by herself, but all of her family with her. And what a day that will be. What a time it will be, when we look upon the faces of those who we have loved so well. What a difference on that morning when we shall see our loved ones, and--and to watch what they'll be. Then all the afflictions will be taken away. All the mars of suffering will be done, no more pale cheeks of death, no more tears from the eyes; the resurrection promises all of this. There'll be no more funerals, no more patting the baby on the cheek that's like a piece of stone, where the undertaker has embalmed, and pushed out, and put paint on, and so forth, to look natural. It'll never be needed again there.
60 Then I think of when we see them standing yonder, our loved ones, our mothers, our kindreds, all our friends, and to see them in their immortal bodies, their celestial bodies, watching their character, seeing how they conduct themselves with that sweetness and quietness, no more nervousness or flusterations. To see them in-standing in the likeness of the Lord Jesus, that'll be a wonderful day.
And each one of us in our minds are anticipating and longing for that hour of consolation when we meet them. Each one is thinking of their loved one, maybe their mother that's gone on. And what a day it'll be when you see her again. And to dad, and to brother, and to the--all the loved ones, what a day it will be...
62 I'm thinking too right now. I'm thinking of my family, what it will mean for me at that day. I'm thinking, that on that resurrection morning, perhaps the first one will come to meet me will be my little Sharon. No, she won't be shaking. That devil can't enter that place. No meningitis can ever touch that land. She won't be waving good-bye to me. Those little blue eyes will be dancing as she throws her arms forth and screams, "Daddy." I'll be glad to see her, to know that she'll never die again, to know that it's all over, why I preached resurrection so hard.
Then I'll see her mother, the mother of Billy, my boy. And I have lots of memories right there that linger on. I remember when I was taking her up by Mr. Combs, up here, was taking her for the last ride, and I was following her in a car. As we went down Seventh Street, right there, Billy, eighteen months old...
How that they would bring him out to the street and let her see him. And she'd lay and weep and look at her baby, but she couldn't get near him.
66 And then on the road down, the undertaker come along and went down the--the--the Seventh Street. Mama here was taking care of him at the time. And he was standing out in the yard with a little bitty pair of short pants and a little red cap pulled sideways on his head. And when that mother, laying on that cot in the back of that ambulance, watching me, when she seen her baby standing in the yard, knowing she was taking her final ride; she raised from the cot, and screamed, and throwed out her bony hand to embrace her baby in the yard. But she couldn't have him.
Oh, it'll be a joy to see her on that day. No, she won't have bony hands, neither will them cheeks be sunk in. But she'll stand in the celestial beauty of a queen of heaven and a mother. Her black eyes, as black as ravens wings, will be dancing with joy. She won't be all stooped over where that devil of TB will never enter that land, but immortal, will stand in His likeness.
68 I suppose then, next coming to meet me will be Edward, who we called "Humpy," for a short name. He was the first of the big nine link chain, chain of the Branham family. He was the first link to break, the one next to me. I'll see Edward come running to me; yet he died as a boy, nineteen years old. And when I take him by his hand, I'm sure we'll have lots of things to talk about, of boyhood, 'cause we were chums. We stuck together. He let me wear his suit and--and--and things like real brothers did. It'll be a pleasure to see him again.
And I'll hear him say something like this, "Did you get my word, Bill? You were working on a cattle ranch at the time of my going from the earth. But in the hospital I sent word back, 'Tell Bill everything's all right.'"
I'll be glad to say, "Yes, I got your word out on the prairie."
70 Then, I suppose, next will come my dad. He was the next link to go. And no, I think Charles was the next link, a younger brother. He had a automobile accident when just a little boy. He always drug his right leg as he walked. But you know, when I see him, he won't be dragging that leg. It'll be all done away with, will stand in the splendor of a young man.
And he will say to me, something like this, as he smiles. He will say, "Yes, Bill, there's no accidents up here. And I remember the night before I was taken in the automobile accident, you talked to me, standing in the little archway of our little humble home," and I'm looking on the top of right now. "You talked to me about the Lord just a few hours before going. And you were in the pulpit preaching when I left."
73 Then will come dad. Oh, I can see him. Though he give me many hard whippings, just exactly what I needed, but I will see that shock of black, wavy hair, more brilliant than ever at that day. And he will look at me and say, "My boy, you know, daddy will never get up from the table here any more, hungry, to let his children eat, for here we have plenty. There is never a want here."
To see him when he would work, and at fifty or seventy-five cents a day, and then get up from the table so the children could eat, go back to work again... And he worked so hard till his shirt would sunburn to his back, and mom would cut it loose with a scissors.
I can hear him say something like this, "Bill, you remember that night you and Brother George come to pray for me when I was going? You know, I told mama that there were two white Angels standing at the bed, and a red angel at the foot. And the red angel was trying to get me, but the white Angel stood between. They finally packed me home."
76 Then, also, the next in the link to go, or did go, will come Howard. I'll see Howard; as we chummed together across the lands, everywhere, called to be a minister, great personality, but his associates kept him back... Last talk that I had with him he said, "When I go, Bill..."
I--I saw him going, by a vision about four years before he went, told him I seen Pop mark his grave and say that was the next.
And he said, "There's one thing I want you to do for me." He said, "I've muddled up my life. I've been married and everything. I--I don't know what's happened."
I said, "Do you believe Him, Howard?"
He said, "With all that's in me, I believe Him." And about two or three days before he left, he made his peace with God, with Brother Neville and them there. And he said, "There's one thing I want you to do. When I go, Bill, have them to sing for me, 'He'll Understand, And Say, "Well Done."'"
I believe, before I shake Howard's hand, I'll hear him stop and look at me, and say, "Bill, He understood."
81 After that will come Brother Seward, Brother Frank Broy, Brother George DeArk. Oh, the resurrection means a lot to me. I'm anticipating on that great crowning hour. And then as the Light begins to spread, we'll know as we are known. We'll understand, and--and we'll remember our acquaintance and the--the ones that's been there.
And--and many, there'll be many there that we didn't even think would be there. For, you know, it's at that time, that I believe that the bread that we have cast upon the human troubled waters will return to us on that day, when we see the effects of our testimony on people that we didn't understand their action towards It, will probably be there. What a day that will be.
And then also, the seeds that we sowed, not even thinking that what they would do, but here they are. They brought forth precious fruits, and we'll see them on that day, the wayward loved ones and relatives.
84 And I think of the thousands that I've seen converted, yes, into the millions now, going, and what their ministry was. Oh, it'll take more than a resurrection. It'll take a eternity to go around shaking hands and finding out things that I don't know now.
There will be those old gray-headed mothers, that you're wearing those white flowers for today, that'll see you, and they'll be beautiful, not represented by a pot of flowers, or some picture of an old gray-headed person; but in the likeness and beauty of the resurrection, they'll stand in the likeness of Christ, their celestial bodies, young and beautiful forever. Sure, that's the rest. That's the mother's day that I'm waiting for. That's the coronation. Not the carnation on the lapel, but the coronation of the soul, for God has changed her.
86 I think of my old mother, old and feeble, and shaking with palsy. She'll not be doing that that day. It'll be different then. And that great Light begins to spread out as we begin to look around, and the great circle will be getting greater and greater and greater. It's all just reflecting the approach of Jesus. "And after while," as the song said, "and I shall see Jesus at last."
He will be waiting for me,
Jesus so kind and true,
On His beautiful Throne,
He'll welcome me Home
After this day is through.
87 Then as we see Him, and we will not be as we are now. We'll--we'll know how to love Him more. We'll not stand back with a little fear; because we'll be like Him. Well, He will be more of a relative to us than He is now. We'll understand Him better, because, we're so far away in the mortal bodies; then we'll have a body like His glorious body. We'll know how to worship Him. And when we see what the Presence of His Being has done to us, changed us, the old back young, all the deformed straightened out, oh, we'll understand then why His power healed us.
The questions that's been in our mind, "How can He do it? What would this?" somehow, mysteriously, they'll all fade away. The knots that's been tied in the back of our minds, "Will it be this? How could it be?" somehow, or another, majestic fingers will just untangle, unravel those knots, and it'll all fade into the one big crown of love.
89 Then we shall see Him. Then we shall be like Him. Then we shall worship Him. Then we shall see mother as God wants her. Mother would not be complete there without her family. 'Cause the greatest time of all of her life is to see the children around the table, and all of them healthy and happy, and--and--and to see her pour the coffee, or whatever she does, and fixes supper, and her and dad set down. Why, that's the happiest time in mama's life, see her kiddies all at home.
Now, don't miss--don't be missing that day. Let the great chain of your family be hooked together link by link. Let every spoke be in the wheel. And then when we sit down with our families and groups, across the canopies of eternity, what a day that will be, then we'll understand.
92 It was Him Who promised this in Revelations 1, where It said, that a sharp two-edged sword went out of His mouth. He was called the Word of God. And it was from that same lips, that said, "I am He that is alive, that was dead; and I'm alive for evermore." From those same lips in Saint John 6:30 it says this, that "I will lose nothing, but I'll raise it up again at the last days." Was Him that made the promise, those same precious lips... He's the One Who saves us, Who heals us, Who redeemed us, and Who will raise us up at the last day.
93 If you are that little weak link that has separated this great family reunion at that day, may the God of heaven, this morning, somehow in a mysterious way, unravel those little knots that's tied in your mind, and reveal to you the love that He has for you, may you come sweetly to serve Him.
While we think of these things, let us pray. Just before we pray, and you have your heads bowed, I'm going to ask you. Would you like to, on this Mother's Day, to rededicate your lives anew to Him, looking forward for that resurrection? Would you raise your hands to Him, while everyone...? God bless you.
95 Would there be a sinner who's present now, would say "O God, I've not yet hooked myself into that link. I am the missing one that would be not there when mother goes to looking around through glory. I'll not be there, for I've never yet made my peace with God. I have not the hope of Eternal Life in me. But today I--I want to do that." Would you raise your hand say, "Pray for me, Brother Branham, at this time. I want to be remembered in prayer, for I have loved ones across the sea, the sea of Life, and I want to meet them." Raise your hand.
Or someone who is backslid, and would want to come back on this day, and say, "Lord, I reconsecrate myself again to You, coming to renew my covenant with You," would you raise your hand?
97 Our Heavenly Father, as it is drawing, this day will make one day closer to that great event. And we have just been forced, each year to see this represented.
As the people used to go up to Jerusalem on the day of Pentecost, and for the cleansing of the tabernacle and the sanctuary, and--and the offering of the sin offering, each year they was reminded, when that lamb died out there, that there'd come a time that the Lamb of God would die to divorce sin. Each time that little fellow bleated, and the blood sprinkled over their hands, they was reminded that there'd be a time when there would be the Lamb of God, that would cry, "Eli, lama... Eli, lama..." at the cross.
I pray, God, that as we look today and see that...
99 A few weeks ago, before leaving in Your service for California, this Indiana laid bare and dead, and there was no life, seemingly. The flowers that died last fall. The leaves had gone off the trees. And the sap in the trees had gone to the roots, and everything was dead.
But there was a season when the sun begin to shine in a different way, the same sun that had shined through the winter, but the elements had changed and it shined differently. And by the shining of the sun with the elements, life sprung up, everywhere. The leaves come back to the trees. The leave... The life that had left the leaf, and the leaf dropped off, but the life went in the ground; it came back in new beauty in the splendor of youth. The flower that had give up its--its fragrance, that had give up its radiant beauty and fallen into the earth, born--burst forth again in its youth with a new fragrance.
What are we reminded of, Lord, at these hours?
101 And the world become from a bleak, bleated desert, unto a paradise of beauty, and the bees, and the birds singing, and everything lighthearted, and the trees a--a frolicking in the winds of the warm spring breeze. Warmth and joy was on the earth again because of the sun, s-u-n.
But someday the S-o-n is coming with healing in His wings, and those little lives that's hid like the sap in the tree, in the ground, like the--the life that's in the seed of the flower, it'll bring it forth to newness again, never to fade. Oh, how we thank You for this.
103 And there was many, many hands that went up this morning, for they know that beyond the veil there, there's something. They long to see mother. They long to see their loved ones and their acquaintance, and find out all these mysteries, how they come here, and down through the time. It all lays behind the hidden veil. And someday You're coming. And they raised their hands; they--they--they--they want to be sure, Lord. They're renewing themselves again, and so am I. Now, help us, Lord. Renew our faith and our strength.
And as we feel the approaching of the Lord... And the last forty years, there broke forth a new Pentecost upon the earth. The Spirit begin to reveal things. And here we are at the last sign just before the coming. We know the approaching of the Lord is close. And we see the sick being made well from their sickness, which has been mysterious to the world for two thousand years since the apostles. But here it is appearing again, prophets arising; Angels are appearing, signs and wonders. What is it? The resurrection's drawing nigh. The S-o-n is coming.
105 Let us be ready, Lord. Let us embrace every Divine promise; don't think about these little knots that's been accumulated by science, and so forth, that it can't happen. Let them begin to unravel, this morning, by the immortal... they...
[Blank.spot.on.tape--Ed.]
[Blank.spot.on.tape--Ed.]... as He vibrates across the Words of God's Bible, like a well-tuned instrument, to sing the rhythm, "I am He that was dead and is alive for evermore. A little while, and the world seeth Me no more; yet ye shall see Me. For I will be with you, even in you, to the end of the world. And it shall come to pass in the last days, saith God, that I'll pour out My Spirit upon all flesh: signs and wonders, the old men will dream dreams, and the young men shall see visions..." The sign of the latter rain and the end time, let it be felt among us, this morning, Lord, and may our faith be secured. For we ask it in Jesus' Name. Amen.