114. Viem o zvláštnej rieke (E)

^EViem o zvláštnej rieke,
jej ^Hnádherný ^Eprúd
tak tichúčko zvlažuje ^Hkraj,
v jej ^Eblízkosti pút^E7nik smie od^Apoči^Enúť,
jej okolie ^Hmení sa v ^Eraj.

Refr.: Ach, priateľ môj, prosím ťa, ^Hpoď,
poď do svätých vnoriť sa ^Evôd!
Či počuješ ^E7šumieť ^Amohutný ^Eprúd?
Poď, nájdeš ^Hv ňom radosť, ^Ekľud!

Kde mohutnej rieky tej
šumenie znie,
tam zavládne pokoj a jas,
tam srdce je z otroctva vyprostené
a blažený prežíva čas.

Tá rieka tak mnohým zrak navrátila,
i zblúdilých priviedla späť
a koľké už choroby vyliečila,
aj najtmavší obmyje hriech.

Tá nádherná rieka je Slovo,
čo dal Boh prorokom o spasení,
Krv, ktorá raz vytiekla
z Kristových rán,
v Nej čistý si, uzdravený.

Kto smädný si, napi sa,
koľko len chceš!
Tak hovoria Nevesta, Duch!
A umy sa v prúde tom,
iba tak smieš raz v nebesiach odpočinúť.

-->