137. Do krásnej nebeskej otčiny (G)

Do krásnej nebeskej otčiny
ja túžim zaletieť
a zostať tam večne.
Viem, že mňa príjme tam
môj drahý Spasiteľ,
ja zostanem u Neho večne.

Refr.: Tam potom dostanem
korunu života
v nebeskej prekrásnej otčine,
môj duch vždy dňom nocou
túžbou ta zalieta,
do Božích príbytkov, k rodine.

Kým život pozemský
viaže ma na zemi,
dlžný som vernosťou obcovať,
zvestovať spasenie
vhodnými slovami,
pred hriechom a diablom varovať.

Práca je predo mnou,
musím ju vykonať,
dobrý Boh mi k tomu sily dá,
korunu dostanem,
však musím zotrvať,
pred tvárou anjelov mi ju dá.

-->