137. Do krásnej nebeskej otčiny (G)


GDo krásnej nebeskej otčiny ja túDžim zaletieť a zostať tam veGčne. Viem, že mňa príjme tam môj drahý SpasiDteľ, ja zostanem u Neho veGčne.

Refr.: GTam potom dostanem korunu života v nebeskej prekrásnej otčiDne, môj duch Gvždy dňom noG7cou túžbou Cta zalieata, do BoGžích príbyDtkov, k rodiGne.


Kým život pozemský viaže ma na zemi, dlžný som vernosťou obcovať, zvestovať spasenie vhodnými slovami, pred hriechom a diablom varovať.

Práca je predo mnou, musím ju vykonať, dobrý Boh mi k tomu sily dá, korunu dostanem, však musím zotrvať, pred tvárou anjelov mi ju dá.