153. Ľudia sa ma pýtajú (F)

[1]
Ľudia sa ma pýtajú, kde ja domov mám, mnohí sa ma pýtajú, kde ho mám. Iní sa zas pýtajú, či ho v nebi mám, či ja domov duše v nebi mám.

Oh they tell me of a home far beyond the skies, Oh they tell me of a home far away; Oh they tell me of a home where no storm clouds rise; Oh they tell me of an uncloudy day.

[chorus]
Môj domov je v nebesiach, v krajine bez mračných dní, v šťastnom kraji nebeskom domov duše mám, v šťastnej krajine svoj domov mám.

Oh the land of cloudless day, Oh the land of an uncloudy day. Oh they tell me of a home where no storm-clouds rise, Oh they tell me of an uncloudy day.

[2]
Mojej duši láskavo Pán môj hovorí, „Dieťa, neboj sa, len ver, s tebou som.“ Duša raduje sa v Ňom, viem, kde domov mám. Uňho večný domov duše mám.

Oh they tell me of a home where my friends have gone, Oh they tell me of that land far away, Where the tree of life in eternal bloom Sheds its fragrance thro' the uncloudy day.