216. Zostúpil z chvály (D)

[1]
Zostúpil z chvály, večne živý príbeh, Sám Boh, Spasiteľ môj, volal sa Ježiš. Zrodený v jasliach, Svojim vlastným cudzí, muž bolestí i sĺz, smrteľných múk.

Down from His glory, ever living story; My God and Savior came, And Jesus was His name. Born in a manger, to His Own a stranger, A man of sorrows, tears and agony.  

[chorus]
Jak Ho milujem, jak Ho velebím. Slnka svit, dych môj, nad všetko On. Veľký Stvoriteľ je môj Spasiteľ a Božia plnosť prebýva v Ňom.

O how I love Him! How I adore Him! My breath, my sunshine, my all in all! The great Creator became my Savior, And all God’s fullness dwelleth in Him.  

[2]
Čo za poníženie, nesúc nám zmierenie, keď v noci smrti už nemal nádeje nik. Nežne, láskavo zložil Slávu nabok, tak znížil sa, 'by zdvihol k Sebe ma.

What condescension, bringing us redemption; That in the dead of night, Not one faint hope in sight; God, gracious, tender, laid aside His splendor, Stooping to woo, to win, to save my soul.  

[3]
Telom, Krvou On stal sa bez váhania pre mňa, podobu ľudskú vzal, 'by zjavil skrytý plán. Ó, slávne Tajomstvo, tá Obeť z Golgoty, však teraz viem, že to bol veľký „JA SOM“.

Without reluctance, flesh and blood His substance, He took the form of man, Revealed the hidden plan. O glorious mystery, Sacrifice of Calvary, And now I know Thou wert the great “I AM”.