3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POSOL
199 (73-1) Posol (anjel) pre Efezskú cirkev bol apoštol Pavol. Že bol poslom pre prvý vek pohanskej éry, sa nedá poprieť. Hoci Petrovi bola daná autorita, aby otvoril dvere pohanom, Pavlovi bolo dané, aby bol ich apoštolom a prorokom. On bol prorockým poslom pre pohanov. Jeho prorocký úrad, pomocou ktorého dostal plné zjavenie Slova pre pohanov, ho poveroval k tomu, aby bol ich apoštolským poslom. Aj ostatní apoštoli v Jeruzaleme s tým súhlasili. Galaťanom 1:12-19: “Lebo ja som ho ani neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista. Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju. A predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode, súc väčším horlivcom za podania svojich otcov ako oni. Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal Svojou milosťou zjaviť vo mne Svojho Syna, aby som Ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou ani som neodišiel hore do Jeruzalema k tým, ktorí boli predo mnou apoštolmi, ale som odišiel do Arábie a zase som sa navrátil do Damašku. Potom po troch rokoch som odišiel hore do Jeruzalema poznať Kéfaša, Petra, a pobudol som u neho pätnásť dní. A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho.” Galaťanom 2:2: “A išiel som tam podľa zjavenia a predložil som im Evanjelium, ktoré kážem medzi pohanmi, ale súkromne tým slovutným, či azda nebežím nadarmo alebo či som nadarmo nebežal.” Galaťanom 2:6-9: “A od tých, ktorí sa zdajú byť čímsi, (akí boli kedy, nič ma je po tom, Boh nehľadí na osobu človeka), lebo mne tí, ktorí sa to zdajú byť čímsi, ničoho nepridali. Ale naopak, vidiac, že som poverený Evanjeliom u neobriezky ako Peter u obriezky, (lebo Ten, ktorý pôsobil Petrom, čo do apoštolstva medzi obriezkou, pôsobil aj mnou, čo do pohanov), a poznajúc milosť, ktorá mi je daná, Jákob, Kéfaš a Ján, ktorí sú považovaní za stĺpy, podali mne i Barnabášovi pravice spoločenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi ľudom obriezky.” Rimanom 11:13: “Lebo hovorím vám, pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu.”
200 (74-1) Pavol založil cirkev v Efeze okolo polovice prvého storočia. Toto nám umožňuje určiť počiatok Efezského Cirkevného Veku približne na rok 53 po Kristovi.
201 (74-2) Spôsob jeho služby vytvoril vzor, ku ktorému smerovali všetci budúci poslovia a v skutočnosti vytvoril vzor pre každého pravého Božieho služobníka, i keď nedosahuje takých výšin v tom prorockom spôsobe ako Pavol. Lebo Pavlova služba mala trojnásobnú kvalitu a bolo to toto:
202 (74-3) Po prvé, Pavol bol úplne verný Slovu. Nikdy sa od neho neodchýlil, nech ho to stálo čokoľvek. Galaťanom 1:8-9: “Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Jako sme už prv povedali aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.” Galaťanom 2:11,14: “Ale keď prišiel Peter do Antiochie, priamo do tvári som sa postavil proti nemu, pretože bol hoden odsúdenia.” “Ale keď som videl, že nekráčajú rovno pri pravde Evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: Ak ty, súc Žid, žiješ pohansky a nie židovsky, prečo potom nútiš pohanov prijať židovský spôsob života?”
203 (74-4) 1. Korinťanom 14:36-37: “Alebo či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo? Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove!“
204 (75-1) Všimnite si, Pavol nebol zorganizovaný, ale vedený Duchom, ako keď Boh pudil Mojžiša do toho, aby vyviedol izraelský národ z Egypta. Pavla nevyslal Jeruzalemský koncil ani nepodliehal ich kompetencii. Boh a jedine Boh ho vyslal a viedol. Pavol nebol povolaný ľuďmi, ale Bohom. Galaťanom 1:1: “Pavel, apoštol (nie od ľudí ani nie skrze človeka, ale skrze Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych).” Galaťanom 2:3-5: “Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék, nebol prinútený dať sa obrezať, ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.”
205 (75-2) Po druhé, jeho služba bola v moci Ducha, a tým sa vypovedané a napísané Slovo dokazovalo. 1. Korinťanom 2:1-5: “A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti slova alebo múdrosti, zvestujúc vám svedectvo Božie. Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a to Toho ukrižovaného. A ja som bol u vás v slabosti a v bázni a triasol som sa mnoho. A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci, aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.” Skutky 14:8-10: “A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil. Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený, povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil.” Skutky 20:9-12: “A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom, padol z tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho. Tu zišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom. A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel. A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.”
Skutky 28:7-9: “A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil. A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho. A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení.” 2. Korinťanom 12:12: “Znamenia apoštola sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami.”
206 (76-1) Po tretie, mal očividné ovocie svojej Bohom mu danej služby. 2. Korinťanom 12:11: “Stal som sa bezrozumným chváliac sa, vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím.” 1. Korinťanom 9:2: “Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi.” 2. Korinťanom 11:2: “Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.” Pavol bol nástrojom k privedeniu množstva ovečiek z pohanov, kŕmil ich a staral sa o ne, až priniesli to správne ovocie a boli pripravené na stretnutie sa s Pánom ako časť nevesty z pohanov.
207 (76-2) V čase, keď bolo dané toto Zjavenie, podľa ústneho podania, Pavol už zomrel ako mučeník, ale na jeho miesto nastúpil Ján a pokračoval ďalej presne takým istým spôsobom ako Pavol vo dňoch svojej služby. Smrť Pavla skôr, ako bolo dané Zjavenie, nemení nič na skutočnosti, že bol poslom pre Efezský Cirkevný Vek. Lebo poslom pre každý cirkevný vek, a je jedno, kedy sa ukáže alebo kedy odíde, je ten, ktorého prostredníctvom mal Boh na ten vek najväčší vplyv službou potvrdeného Slova. Pavol bol tým mužom.