3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
MESTO EFEZ
208 (76-3) Efez bolo jedno z troch najväčších miest v Ázii. Často je nazývané tretím mestom kresťanskej viery, z ktorých prvé bolo Jeruzalem a druhé Antiochia. Bolo to veľmi bohaté mesto. Vláda bola rímska, ale rečou bola gréčtina. Historici veria, že v tomto nádhernom meste boli pochovaní Ján, Mária, Peter, Ondrej a Filip. Pavol, ktorý v tomto meste založil pravú vieru, tu slúžil ako pastier iba tri roky, ale keď bol odlúčený od stáda, stále sa za nich modlil a pamätal na nich. Timotej tam bol prvým biskupom. 1. Timoteovi 1:1-3: “Pavel, apoštol Ježiša Krista podľa nariadenia Boha, nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista, našej nádeje, Timoteovi, svojmu pravému dieťaťu vo viere: milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha, nášho Otca, a od Krista Ježiša, nášho Pána. Jako som ťa prosil, keď som išiel do Macedónie, žeby si zostal v Efeze, aby si prikázal niektorým, aby neučili iného učenia.”
209 (77-1) Samotné meno Efez má zvláštny, zmiešaný význam: “zameraný” a “uvoľnený”. Vysoké ciele tohoto veku, ktorý započal s plnosťou Ducha, “Božími hlbinami”, skrze ktoré mierili do vysokého Božieho povolania, začali uvoľňovať cestu menej bdelému postoju. Slabšia horlivosť v nasledovaní Ježiša Krista sa začala prejavovať ako predzvesť, že v budúcich vekoch ten telesný nositeľ, zvaný cirkev, klesne do strašnej “hĺbky satanovej”. Poľavil a nechal sa unášať prúdom. Tento vek už odpadával. Opustil svoju prvú lásku. To nepatrné semeno, ktoré bolo zasadené v Efezskom veku, jedného dňa vzrastie v ducha bludu, až sa v jeho vetvách uhniezdia všetci nečistí vtáci, ktorí sú vo vzduchu. Z ľudského rozumu sa táto malá rastlina bude zdať tej Novej Eve (Novej Cirkvi) taká neškodná, že satan ju znovu zvedie. Efezský vek jej dal príležitosť, aby urobila pre Boha to najlepšie a nejaký čas víťazila, no potom poľavila. A v tom nestráženom okamihu satan zasadil semeno, ktoré malo viesť k úplnej skaze.
210 (77-2) Už náboženstvo, ktoré bolo v Efeze, dokonale symbolizuje tento prvý cirkevný vek a udáva celkový tón pre ďalšie veky. V prvom rade skvostný chrám Diany, ktorý stavali tak veľa rokov, v ktorého svätých nádvoriach sa nachádzala tak nevýrazná a nenápadná socha Diany, že si to nikto nevie ani predstaviť. Vôbec nebola podobná žiadnym jej iným sochám, ktoré stáli v iných jej zasvätených chrámoch. Bola to takmer neforemná ženská postava, ktorá končila v drevenom kláte, z ktorého bola vyrezaná. Jej ruky boli sformované z dvoch jednoduchých železných tyčí. Ako dokonale to zobrazuje ducha antikrista, ktorý bol vypustený v tom prvom veku. Bol tam vypustený medzi ľudí, ale nenabral ešte žiadnu podobu, aby tých ľudí nevyplašil. Ale tie dve ruky zo železných tyčí ukazovali, že keď tam vtrhol mal v úmysle rozdrtiť dielo Božie. A zdalo sa, že nikto si nevšíma ani jeho, ani to, čo robí. Ale jedného dňa to poznajú, keď sa skrze tieto ruky zo železa stanú jeho skutky učením a jeho učenie zákonom ríše.
211 (77-3) Spôsob chrámovej služby tiež mnoho zjavuje. V prvom rade tam boli kňazi, ktorí boli eunusi. Toto neplodné kňazstvo predzvestovalo neplodnosť ľudí, ktorí budú odchádzať od Slova, lebo ľudia, ktorí tvrdia, že poznajú Boha, nehľadiac na Slovo, sú tak neplodní ako nejaký sterilný eunuch. Po druhé, v chráme bola držaná kňažka - panna, ktorá vykonávala chrámové náboženské úkony. Toto ukazovalo na deň, keď ceremónie a forma, rituály a skutky zaujmú miesto Ducha Svätého, a Boží chrám už viac nebude naplňovať charizmatický prejav. Nad všetkými stál najvyšší kňaz, muž s politickou mocou a verejným vplyvom, ktorý znázorňoval to, čo sa už rozvíjalo, i keď ešte nie tak zjavne, a síce, že cirkev bude skoro vydaná pod ľudské vedenie s ľudskými plánmi a ambíciami a to “tak hovorí Duch Svätý” už nebude živou skutočnosťou. Pod nimi všetkými boli chrámoví otroci, ktorí nemali na výber nič iné, iba poslúchať tú náboženskú hierarchiu. Čo iné mohlo toto znamenať, než to, že príde deň, keď autoritou odiate duchovenstvo skrze politické machinácie, za pomoci štátu a skrze nahradenie Slova a Ducha vyznaniami viery, dogmami a ľudským vedením zotročí laikov, zatiaľ čo sa ich vodcovia kochajú v blahobyte nezákonne nadobudnutého bohatstva a oddávajú sa svojim špinavým radovánkam. A chudobní ľudia, ktorým mali slúžiť podľa Božej vôle, sa teraz stali sluhami.