3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCH
220 (81-2) Zjavenie 2:2-3: “Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári. A zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre Moje Meno a neustal si.”
221 (81-3) Ako pekne Spasiteľ chváli a oslovuje Svoje deti. Plne hodnotí ich správny duchovný postoj a ich správanie. Vie, že je medzi nimi slabosť, ale ešte proti tomu nehovorí. Či to nie je presne tak, ako to robí Pán? On vie, ako nás povzbudiť v správnych veciach a odradiť v nesprávnych. Všetci by sme sa tu hneď mohli naučiť dobrej lekcii, ako spravovať cirkev a naše rodiny. A lepšie povedané, stále by sme sa všetci mohli naučiť dobrej lekcii z toho, že Boh presne takto koná s každým jedným z nás. Nebuď nikdy znechutený, ty, svätý Boží, lebo Boh nie je nevďačný, aby zabudol na tvoju namáhavú prácu v láske. Čokoľvek urobíme, aj keby to bol pre niekoho len pohár studenej vody, má to svoju odplatu a požehnanie od Pána.
222 (82-1) “Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť.” Zatiaľ čo sa prechádza uprostred Svojej cirkvi, vie o utrpení Svojho ľudu a stará sa o nich. Ako to bolo vo dňoch zajatia v Egypte, keď počul ich krik, Ten, ktorý sa nikdy nemení, ešte stále počuje krik utláčaných, keď sa prechádza uprostred nich. To samotné slovo “práca” [v angl. “ťažká práca” - pozn. prekl.] svedčí o únave následkom útlaku. Ľud Boží pre Neho nepracuje len v namáhavej práci lásky, ale s radosťou pre Neho aj trpí. Trpezlivo nesú to jarmo. Tento prvý vek strpel veľké prenasledovanie. Musel ťažko pracovať, aby kázal Evanjelium a šíril pravdu. Ich vysokým povolaním v živote bolo slúžiť Bohu, a keď ich nádeje v živote boli zmarené, boli trpezliví a zverovali všetko Tomu, ktorý zasľúbil dať trvalú odmenu v nebi za to, čoho sa tu na zemi kvôli Nemu vzdali.
223 (82-2) Myslím, že by sme sa tu mali zastaviť a zaoberať sa myšlienkou, že ľud Boží vždy bol a bude prenasledovaný. Vy viete, že Genesis je knihou začiatkov, a to, čo ste videli, že tam začalo, to sa bude tiahnuť celou cestou až do Zjavenia a nezmení sa to. Vidíme tam, že Kain prenasledoval a zabil Ábela, lebo Ábel sa ľúbil Bohu. Potom vidíme dokonalý obraz v Abrahámovom synovi podľa tela, v Izmaelovi, ktorý sa vysmieval a bojoval proti synovi zasľúbenia, Izákovi. A vidíme tam Ezava, ktorý nenávidel Jákoba a bol by ho zabil, keby Boh nezasiahol. V Novom Zákone nachádzame Judáša, ktorý zrádza Ježiša, pričom sa náboženské ustanovenia prvého storočia pokúšali zničiť prvých veriacich. Deti tohoto sveta, ovládané diablom, nenávidia deti Božie, ktoré sú ovládané Duchom.
224 (82-3) Bez ohľadu na to, ako úprimne a spravodlivo kresťan pred verejnosťou žije, a aký dobrý je ku svojim blížnym, keby robil len to dobré, stačí, že vyzná Krista ako svojho Spasiteľa a uzná prejavy darov Ducha Svätého, ako sú jazyky, proroctvá, uzdravenia a zázraky, a bude za to odsúdený. Duch tohoto sveta nenávidí Ducha Božieho, a pretože nemôže premôcť Ducha Pánovho, snaží sa zničiť tú nádobu, v ktorej Duch Pravdy prebýva.
225 (82-4) Prenasledovania a skúšky sú normálnou súčasťou kresťanského života. Je len jedno, čo s nimi môžete urobiť. Zverte ich všetky Bohu, nesúďte a prenechajte ich zavŕšenie i konečný súd Jemu.
226 (82-5) “A že nemôžeš zniesť zlých, a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Títo Efezskí verili, že ľud Boží má byť svätý. Podľa tohoto verša podnikli opatrenia, aby udržali telo čisté, nenakvasené hriechom. Celkom zjavne už začalo odpadnutie. Hriech vošiel do cirkvi. Ale oni boli poslušní slovám Pavla, keď povedal, aby vylúčili toho zlého spomedzi seba. Boli oddeleným ľudom. Vyšli zo sveta a teraz nechceli dopustiť, aby svet opäť vošiel medzi nich. Nestrpeli v cirkvi žiaden hriech. Svätosť pre nich nebola len frázou alebo rečníckym obratom, ale pre nich to bol spôsob života.
227 (83-1) “A skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Och, to je hrubé vyhlásenie. “Skúsil si tých, ktorí sa nazývajú apoštolmi.” Nie je to trúfalé? Aké právo majú ľudia skúšať tých, ktorí sa vydávajú za apoštolov? A ako ich skúšajú? Ó, to sa mi páči! Tu je to, v Galaťanom 1:8: “Ale ak by sme vám i my alebo anjel z neba kázal iné ako to, čo sme vám (už) zvestovali, nech je prekliaty.” Boli to apoštoli, ktorí priniesli ľudu pôvodné Slovo. Toto originálne Slovo nemohlo byť zmenené, ani jedna čiarka alebo bodka z toho. Pavol vedel, že to bol Boh, ktorý k nemu hovoril, a preto povedal, “Aj keby som prišiel a pokúsil sa vám dať nejaké druhé zjavenie, pokúsil sa urobiť malú zmenu toho, čo som pôvodne dal, nech som prekliaty.” Pozrite, Pavol vedel, že to prvé zjavenie bolo správne. Boh nemôže dať jedno zjavenie a potom druhé zjavenie. Keby to urobil, menil by Svoju myseľ. On môže dať zjavenie a potom k nemu pridať, ako to urobil v záhrade Eden, keď zasľúbil žene Semeno a potom neskôr určil, že to Semeno musí prísť cez Abraháma, a neskôr povedal, že príde z tej istej pokrvnej línie v Dávidovi. Bolo to ale to isté zjavenie. Ono len dalo ľuďom viac informácií, aby im to pomohlo prijať a porozumieť tomu. Ale Slovo Božie sa nemôže zmeniť. To Semeno prišlo presne tak, ako to bolo zjavené. Haleluja. Hľaďte, čo robili títo falošní apoštoli. Prišli so svojím vlastným slovom. Títo Efezskí poznali Slovo tak, ako ho učil Pavol. Boli plní Ducha Svätého skrze vzkladanie Pavlových rúk. Pozreli týmto falošným apoštolom do očí a povedali, “Vy nehovoríte to, čo hovoril Pavol, a preto ste falošní.” Ó, toto mi rozpaľuje srdce. Naspäť do Slova! To nie ste v podstate vy, ktorí skúšate týchto apoštolov, prorokov a učiteľov, JE TO SLOVO, KTORÉ ICH SKÚŠA! V jednom z týchto dní príde prorok pre Laodicejský Cirkevný Vek a vy budete vedieť, či je on ten pravý, poslaný od Boha alebo nie. Áno, budete, lebo ak bude od Boha, BUDE STÁŤ V TOM SLOVE PRESNE TAK, AKO HO DAL BOH PAVLOVI. ANI NA CHVÍĽU SA NEODCHÝLI OD TOHO SLOVA, ANI O JEDNO PÍSMENKO! V tom poslednom veku, keď sa bude zjavovať mnoho falošných prorokov, všimnite si a vidzte, ako vám budú stále hovoriť, že ak neveríte im a tomu, čo hovoria, budete stratení. Ale keď príde na scénu ten PROROK POSLEDNÉHO DŇA, ak je skutočne tým prorokom, bude kričať, “Navráťte sa do Slova, lebo inak ste stratení!” On nebude stavať na nejakom súkromnom zjavení alebo výklade, ale na Slove. Amen a Amen!
228 (84-1) Títo falošní apoštolovia sú draví vlci, o ktorých Pavol hovoril. On povedal, “Keď mňa už nebude, budú sa snažiť prísť a tvrdiť, že majú to isté zjavenie, ale ich úmyslom nie je pomôcť vám, ale zničiť vás.” Skutky 20:27-32: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou Krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci (svoje vlastné slová a myšlienky, a nie Božie), aby tiahli učeníkov za sebou. Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého. A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a Slovu jeho milosti, ktorý môže zbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.”
229 (84-2) Ján o nich tiež vedel, lebo hovorí v 1. Jána 4:1: “...lebo mnohí falošní proroci (už) vyšli na svet.” Tento antikristovský duch už prenikal do cirkvi a dialo sa to tým, že išli proti Slovu. No, tu to všetko začalo. Hneď tu v prvom cirkevnom veku. Oni už zapierali Slovo a zakladali svoje vlastné učenia a filozofie namiesto Slova. To je antikrist, lebo Ježiš je Slovo. Byť anti-Slovom znamená byť anti-Ježišom. Byť anti-Slovom znamená byť antikristom, lebo Duch a Slovo sú JEDNO. Ak budete anti-Slovom, budete musieť byť antikristom. A AK TO ZAČALO V PRVOTNEJ CIRKVI, BUDE TO MUSIEŤ VZRASTAŤ AŽ DO KONCA, KEDY TO PREVLÁDNE. A to je presne to, čo budete vidieť, keď prejdeme cez všetky veky. Začína to celkom nepatrne v Efezskom veku a vzmáha sa to v každom veku, až to anti-Slovo, antikristovský systém, celkom preberá vedúce postavenie a neomylnosť Slova je falošnými apoštolmi a falošnou cirkvou zavrhnutá.
230 (85-1) Je ľahké urobiť si nesprávny úsudok o tom, čo tu hovoríme, lebo to vyjadrujem takými silnými výrazmi. Mohlo vám to znieť, ako keby toto anti-Slovo, tento duch antikrista bol úplným zavrhnutím Slova a poprením Biblie a vrcholí v jej úplnom odmietnutí. Nie, to nie je to. To je to, čo je v Zjavení 22:18-19: “Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe, a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.” Ide o zámenu hoci len JEDNÉHO slova, odobraním alebo pridaním do toho. To je ten originálny satanov trik zo záhrady Eden. On k tomu, čo Boh povedal, pridal len jediné slovo. Tým sa to stalo. To prinieslo smrť a zničenie. A v Efeze to bolo presne to isté. Pridali len slovo, odobrali len slovo, a to anti-Slovo, ten antikristov duch začal rozkvitať.
231 (85-2) Porozumeli ste to teraz? Tu sú znovu tie dvojičky. Tu sú znovu tie dva stromy, ktoré rastú jeden vedľa druhého v tej istej pôde a prijímajú tú istú výživu, pijú ten istý dážď a majú úžitok z toho istého slnka. Ale pochádzajú z RÔZNYCH semien. Jeden strom je ZA Slovo Božie, presne, ako ho Boh dal, a miluje ho a poslúcha. Druhý strom je zo semena, ktoré je proti Slovu Božiemu a mení ho, kde chce. Nahradzuje svoje vlastné ustanovenia a dogmy namiesto živého, pravého Slova, presne tak, ako to urobil Kain, ktorý nakoniec zabil Ábela. Ale neboj sa malé stádečko. Zostávaj v Slove. Drž Slovo medzi sebou a diablom. Eva to neurobila a zlyhala. A keď sa cirkev nedrží Slova, ide do hlbín satanovej temnosti.
232 (85-3) “A zniesol si a máš trpezlivosť, pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Toto je skoro to isté, čo bolo povedané v druhom verši. Ale v druhom verši práca, námaha a trpezlivosť pramenili z ostríhania toho Svätého Slova, ktoré im bolo zverené. Ako sa stránili protivníkov. Akou chválou boli pre Pavla. Ale v tomto verši sú ich prenasledovania, skúšky a trpezlivosť ponad to požehnané Meno Ježiš.
233 (86-1) Viete, nie je to vôbec divné, lebo je to Slovo a Meno, ktoré spôsobujú, že nepriateľ sa za nami valí ako povodeň. To mocné Slovo, ktoré sa prejavilo v uzdravovaniach, znameniach, zázrakoch a ďalších prejavoch, spôsobilo, že farizejovia sa dožadovali smrti pravých veriacich. A teraz to Meno, nenávidené a odmietnuté Židmi, je zosmiešňované vzdelanými ľuďmi, keď sa vysmievajú tomu, že by niekto mohol byť tak naivný a veriť v človeka, ktorý zomrel a znovu povstal a teraz sedí v nebi. Tak tu boli nábožní prenasledovatelia, Židia, ktorí preklínali tohoto Ježiša, ktorý bol podľa nich falošným Mesiášom; a tu boli tí druhí, ktorí mali radosť, keď sa vysmievali a uštipačne si robili posmech z Mena nejakého nového boha, ktorý pre nich vôbec nebol bohom.
234 (86-2) Teraz je tu ešte niečo, čo začalo v tom prvom veku a bude pokračovať rovno ďalej cez tie veky a bude sa stávať hlbším a temnejším. To je to, že ľudia začali zavrhovať to Meno. Nebola to pravá Efezská cirkev, ktorá to robila. V žiadnom prípade! Boli to falošní apoštoli. Boli to tí, ktorí stáli vonku, ktorí sa snažili vojsť a poškvrniť veriacich. Efezskí poznali to Meno a milovali ho. Spomeňte si len na počiatok Efezskej Cirkvi. Malá skupina ľudí, ktorí očakávali Mesiáša, počuli, že v palestínskej púšti sa objavil nejaký prorok, ktorý o sebe hovoril, že je predchodcom Mesiáša, a krstil ľudí na pokánie z hriechov. Oni potom prijali Jánov krst. Ale keď tam prišiel Pavol, ukázal im, že ten prorok zomrel, že prišiel Ježiš a vyplnil Svoj život ako obeť za hriech, a TERAZ prišiel Duch Svätý a vstúpi i naplní všetkých, ktorí skutočne veria v Ježiša ako Mesiáša. Keď toto počuli, BOLI POKRSTENÍ V MENO PÁNA JEŽIŠA, a keď na nich Pavol vzkladal ruky, boli všetci naplnení Duchom Svätým. Vedeli, čo znamená poslúchať Slovo, dať sa pokrstiť v Jeho Meno (Pán Ježiš Kristus), a takto vedeli, že budú pokrstení Duchom Svätým. Nikto ich nemohol od toho odvrátiť. Poznali pravdu. Skutky 19:1-7.
235 (86-3) Poznali moc tohoto Mena. Videli, že toto Meno bolo tak mocné, že dokonca zástery, ktoré zobrali z Pavlovho tela a poslali ich v Mene Ježiša trpiacim ľuďom, dokázali vyslobodiť chorých od všetkých druhov nemocí a vyhnať zlých duchov. To Meno sa prejavovalo tak podivuhodne, že tí bezbožní Židia v Efeze sa pokúšali v tomto Mene vyháňať diablov. Skutky 19:11-17: “A Boh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove, takže i na nemocných odnášali z jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzali od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia. Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Židov, zaklínačov, menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, Meno Pána Ježiša a hovorili: Zaklíname vás v Mene Ježiša, ktorého hlása Pavel. A boli to istého Skevu, Žida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili. Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Ježiša znám aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch tak sa ich zmocnil, že nahí a zranení utiekli z toho domu. A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované Meno Pána Ježiša.”
236 (87-1) Vedeli, že nosenie toho Mena sprevádza spravodlivý život, lebo ktokoľvek menuje Meno Pánovo, nech odstúpi od hriechu. Buďte svätí, vy, ktorí nosíte nádoby Pánove. Nebudeš brať Meno Pána, Svojho Boha, nadarmo. Títo Efezskí boli KRESŤANIA. Nosili Meno a toto Meno bol Kristus, ktorým bol Duch Boží v nich, bolo To jedno z trojnásobného Mena ich Pána.
237 (87-2) “...A pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Títo veriaci nepracovali pre Pavla alebo pre nejakú organizáciu. Nezaoberali sa programami a inštitúciami, aby vybudovali niečo, čo by malo hodnotu. Pracovali pre Pána. Boli Jeho sluhami, nie bábkami nejakej organizácie. Nešli do cirkvi len v nedeľu a nehovorili o tom Mene a potom ten zbytok týždňa na to zabudli. Neslúžili tomu Menu len ústami. Nie! Bol to ich odovzdaný život.
238 (87-3) Všetko, čo robili, robili v tom Mene. V tom Mene konali, ale keď niečo v tomto Mene nemohli urobiť, potom to nechali a nerobili to. Boli to kresťania umiestnení v nebesiach a ich správanie bolo v Pánovi.
239 (87-4) Ale tá skupina z falošnej vínnej révy, ktorá chcela toto Meno pošpiniť, chodila okolo v temnote ako zakrádajúci sa vlci čakajúci na to, aby vnikli dovnútra a trhali. Ale svätí v tej skúške obstáli a držali sa Slova a toho Mena.