3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK
BOŽIA SŤAŽNOSŤ
240 (88-1) Zjavenie 2:4: “Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku.” Aby ste tomu porozumeli, musíte si uvedomiť, že Duch nehovorí iba k prvotným svätým v Efeze. Toto posolstvo je pre celý vek, ktorý trval asi 120 rokov. Jeho posolstvo je potom pre všetky generácie v tom časovom rozpätí. No, história sa opakuje. V izraelskom národe vidíme prebudenie v jednej generácii, v ďalšej vidíme len hasnúce ohne. V tretej generácii sa môže trochu páliť žeravé uhlie, ale vo štvrtej nie je po pôvodnom plameni už ani stopy. Potom Boh zapáli oheň znova a ten istý proces sa opakuje. To je jednoducho zjavenie skutočnosti, že Boh nemá žiadne vnúčatá. Spasenie neprechádza z jedného na druhého prirodzeným narodením, ako ani niet žiadnej pravdy na apoštolskej postupnosti. V Slove to nie je. Začnete so skutočne znovuzrodenými veriacimi, a keď prichádza ďalšia generácia, oni nie sú už len obyčajní kresťania, ale prijali denominačné meno a teraz sú baptisti, metodisti atď. To je presne to, čím aj sú. Nie sú kresťanmi. Musíte byť zrodení z vôle Božej, nie z vôle človeka, aby ste boli spasení. Ale títo ľudia sa teraz všetci zhromažďujú z vôle človeka. Nehovorím, že niektorí z nich nie sú v poriadku s Bohom. To vôbec nehovorím. Ale ten originálny oheň vyhasol. Nie sú to už tí istí.
241 (88-2) Tá vrúcna túžba ľúbiť sa Bohu, horlivosť poznať Jeho Slovo, ten výkrik po načiahnutí sa v Duchu, to všetko začína ustávať a namiesto toho, aby cirkev horela Božím ohňom, ochladla a stala sa trochu formálnou. To je to, čo sa vtedy stalo Efezským. Stali sa trochu formálnymi. Odovzdanosť Bohu vymierala a ľudia sa už tak veľmi nestarali o to, ako o nich zmýšľa Boh, ale začali sa starať o to, ako o nich zmýšľa svet. Tá druhá generácia, ktorá povstala, bola ako Izrael. Žiadali si kráľa, aby boli ako ostatné národy. Keď to urobili, odmietli Boha. Ale jednako to urobili. To je história cirkvi. Keď myslia na to, aby sa prispôsobili viac svetu ako Bohu, potom už netrvá dlho a pozorujeme, ako prestávajú robiť to, čo robili predtým, a začínajú robiť veci, ktoré by pôvodne vôbec nerobili. Menia svoj spôsob obliekania, svoje postoje a správanie. Stávajú sa nedbalí. To je presne to, čo znamená “Efezus”: uvoľnený - unášaný.
242 (89-1) Tento cyklus prebudenia a umierania nikdy neustal. Všetko, čo musíte urobiť, je pripomenúť si posledné Božie hnutie v Duchu, keď sa ženy a muži obliekali ako kresťania, chodili do cirkvi, po celú noc sa modlili, išli do ulíc a nehanbili sa za prejavy Ducha. Opustili svoje staré mŕtve cirkvi a vzývali Boha po domoch a starých skladoch. Mali skutočnosť. Netrvalo ale dlho, a aj oni začali mať dosť peňazí, aby si postavili krásne nové kostoly. Namiesto toho, aby sami spievali Bohu, zaviedli spevácky zbor a obliekli ich do rovnošiat. Zorganizovali hnutie a riadil ho človek. Čoskoro začali čítať knihy, ktoré neboli vhodné na čítanie. Odstránili ohradu a dovnútra prišli capy a prevzali vedenie. Krik radosti zmizol. Sloboda Ducha skončila. Ó, pokračovali ďalej s formou, ale oheň vyhasol a čiernota popola obklopovala všetko, čo zostalo.
243 (89-2) Pred chvíľou som pripomenul, že Ján porozumel, čo znamená milovať Boha. Tento veľký apoštol lásky to istotne videl, keď cirkev začala strácať prvú lásku k Bohu. 1. Jána 5:3 hovorí, “Lebo toto je láska Božia, aby sme ostríhali Jeho prikázania (Jeho Slovo).” Malý odklon od Slova bol už krokom od Krista. Ľudia hovoria, že milujú Boha, chodia do zboru, ešte aj jasajú, tešia sa a prežívajú veľké emócie. Ale keď to všetko prestane, pozorujte ich a sledujte, či sú skutočne v SLOVE, či v ňom chodia a žijú. Ak sa venujú všetkému možnému a nechodia v Slove, môžu hovoriť, že milujú Boha, ale ich život hovorí iný príbeh. Som zvedavý, či Ján nevidel mnoho takých prípadov skôr, ako zomrel, a síce, že ľudia hovorili, že milujú Boha, ale neboli poslušní Jeho Slovu. Ó, Efezská cirkev, niečo sa s tebou deje. Niekto sa snaží ku Slovu buď niečo pridať alebo niečo z neho ubrať. Ale oni to robia tak rafinovane, že to ani nemôžete vidieť. Nerobia nejaké veľké hnutie, aby ste to mohli otvorene vidieť. Je to pod pokrývkou a prenášajú to pomocou rozumu a ľudského zrozumenia, a to vás premôže, ak to neodmietnete. Vráťte sa k Letniciam skôr, ako bude príliš neskoro!
244 (89-3) Ale ako obyčajne, ľudia nevenujú pozornosť Božiemu varovaniu. Ten oheň prebudenia, založený na svätom Slove, je tak nádherný a pôsobenie Ducha je tak požehnané, že sa do srdca vkráda nepatrný strach a našepkáva, “Ako môžeme uchrániť túto pravdu, ktorú máme? Čo môžeme urobiť, aby sme videli, že toto prebudenie pokračuje?” Práve vtedy dovnútra vchádza ten “duch antikrista” a našepkáva, “Hľaďte, teraz už máte pravdu, dajte pozor, aby ste ju nestratili. Zorganizujte sa a ustanovte svoje vyznanie, v čo veríte. Zhrňte to všetko do cirkevnej príručky.” A oni to robia! Oni sa organizujú. Pridávajú niečo k Slovu a zomierajú práve tak ako Eva za prijatie Jedného nesprávneho slova. Božie Slovo je to, ktoré prináša život. To nie je to, čo my hovoríme o Slove, ale to, čo povedal Boh.