BOŽIE VAROVANIE (3.kap)

Súbory

3. kapitola, EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK

BOŽIE VAROVANIE



245 (90-1) Zjavenie 2:5: “Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky. Ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia.”

246 (90-2) Boh ich napomína, aby sa ROZPOMENULI. Zjavne im niečo ušlo z mysle. Na niečo zabudli. Povedal im, aby sa vrátili vo svojich mysliach tam, kde začali. Prvý vek začal na Letnice. Od toho odpadli. Zabudli na ich slávu a zázraky. Bolo načase vrátiť sa v mysli a potom v skutočnosti. Späť tam, kde mohli povedať, “Mne žiť je Kristus.” Späť k čistote, s akou bolo postupované pri Ananiášovi a Zafíre. Späť ku Krásnej Bráne. Ó, aká hanba odchádzať od Boha a schvaľovať skutky, ktoré poškvrňujú Jeho Meno. Nech tí, ktorí menujú Jeho Meno, odstúpia od hriechu a svoje nádoby zachovávajú čisté pre Boha. Pozrite sa, čím ste boli kedysi vo svojom srdci, v zmýšľaní a v živote. A potom sa k tomu vráťte späť.

247 (90-3) A aká je cesta návratu? Je to cesta pokánia. Ak hriešnik musí prísť k Bohu cestou pokánia, potom o čo viac bude musieť vlažný alebo odpadlík činiť pokánie. Čiň pokánie! Prines ovocie hodné pokánia. Dokáž to svojím životom. “Ak nebudeš činiť pokánie, pohnem tvoj svietnik z jeho miesta,” povedal Boh. Prirodzene. Cirkev nemôže v takomto stave dať svetu svetlo. Jej svetlo sa premenilo na tmu. Boh potom zoberie preč jej verného posla a jej verných pastierov a nechá ich samých a oni budú ďalej hovoriť o kresťanstve, ale v skutočnosti oň budú olúpení.

248 (90-4) Čiň rýchle pokánie! Neváhaj! V Efeze zrejme váhali, lebo trvanie ich života nebolo príliš dlhé. Sláva Božia tak rýchle ustúpila. Netrvalo to dlho a mesto tu ležalo v rozvalinách. Z nádherného chrámu zostali neforemné masy. Krajina sa premenila na močiar, kde prebývalo vodné vtáctvo, obyvateľstvo zaniklo až na niekoľko neveriacich v nejakej špinavej dedine. Nezostal ani JEDINÝ kresťan. Svietnik bol pohnutý zo svojho miesta.

249 (91-1) To neznamená, že nemohli činiť pokánie. To neznamená, že my nemôžeme činiť pokánie. Môžeme. Ale musí to byť rýchlo. Musí to byť skutočný výkrik srdca k Bohu v ľútosti a potom to Boh znovu obnoví. Sláva sa opäť navráti.