4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POSOL
304 (111-1) Keď používame Bohom dané meradlo pri voľbe posla pre každý vek, bez váhania môžeme prehlásiť, že Ireneus bol Pánom povýšený na túto pozíciu. Bol učeníkom toho veľkého svätého muža a bojovníka viery, Polykarpa. Niet pochýb, že keď sedel pri nohách toho veľkého muža, naučil sa kresťanským cnostiam, ktoré plynuli z jeho posväteného života, lebo Polykarp bol jedným zo skutočných svätých zo všetkých vekov, keď ho pozorujeme vo svetle bezúhonnosti života. Z vlastného čítania si spomínate, že Polykarp bol umučený. Bol príliš starý na to, aby utiekol, a príliš úprimný, než aby dovolil niekomu inému, aby ho skryl, a potom by bol za to potrestaný, tak sa sám vydal na smrť. Ale skôr ako umrel, vyprosil si, čo mu aj bolo dovolené, aby sa ešte dve hodiny modlil za svojich bratov v Pánovi, za guvernéra, za svojich nepriateľov a za tých, ktorí ho zajali. Ako veľkí svätí zo všetkých vekov, ktorí túžili po lepšom vzkriesení, stál pevne, odmietol zaprieť Pána a zomrel s čistým svedomím. Bol postavený na hranicu (na vlastnú žiadosť nebol priviazaný) a oheň bol zapálený. Ale oheň sa od jeho tela odvrátil a odmietal sa ho dotknúť. Potom bol prebodnutý mečom. Akonáhle sa to stalo, vytiekla z jeho boku voda a zaliala plamene. Jeho ducha bolo vidieť, ako z neho vyšiel v podobe bielej holubice, ktorá vzlietla z jeho hrudi. Ale napriek všetkému tomuto veľkému svedectvu, tento učeník Jána Zjavovateľa nevystupoval proti systému nikolaitov, lebo on sám sa prikláňal skôr k organizácii, neuvedomujúc si, že túžba po spoločenstve a to, čo sa javilo ako dobrý plán na podporenie Božieho diela, bolo v skutočnosti trikom nepriateľa.
305 (111-2) S Ireneom to tak nebolo. On vystupoval proti každej forme organizácie. Aj jeho život, ktorým slúžil Pánovi, bol jedným veľkým prejavom Ducha Svätého, a Slovo bolo učené neobyčajne jasne a zhodne s pôvodnými pravidlami. Jeho zbory vo Francúzsku boli známe tým, že mali medzi sebou dary Ducha, lebo svätí hovorili v jazykoch, prorokovali, kriesili mŕtvych a uzdravovali nemocných modlitbou viery. Videl nebezpečenstvo v každej forme organizovaného bratstva medzi staršími, pastiermi atď. Stál pevne za zjednoteným miestnym zborom naplneným Duchom s manifestujúcimi sa darmi. Boh si ho vážil, lebo moc Božia sa prejavovala medzi svätými.
306 (112-1) Tiež jasne rozumel Božstvo. A keďže bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol zasa učeníkom svätého Jána, môžeme s istotou vedieť, že mal na túto tému tak dokonalú náuku, ako len bolo možné. V prvom zväzku na strane 412 v Prednicejských otcoch máme toto jeho prehlásenie o Božstve: “Všetky ostatné označenia sú tituly jednej a tej istej bytosti: Pán Moci, Pán, Otec Všetkých, Všemohúci Boh, Najvyšší, Stvoriteľ, Učiniteľ atď., toto nie sú mená a tituly nejakých po sebe nasledujúcich rôznych bytostí, ale jednej a tej istej.” Jasne zdôraznil, že toto sú len tituly, ako Ruža Sáronská, Jasná Hviezda Ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov atď. Je len JEDEN Boh! Jeho Meno je Pán Ježiš Kristus!
307 (112-2) Tak s jeho nekompromisným zachovávaním Slova, jeho podivuhodným porozumením Písma a prítomnosťou moci Božej v jeho službe, je on tou pravou voľbou pre tento vek. Je škoda, že ostatné veky nemali vo svojich posloch takú rovnováhu ovocia, moci a vedenia Duchom Svätým a Slovom.