4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
SMYRNA
308 (112-3) Mesto Smyrna ležalo trochu severnejšie od Efezu, v ústí Smyrnenského zálivu. Pre svoj veľmi dobrý prístav bolo obchodným centrom, známym kvôli svojmu exportu. Bolo tiež významné pre svoje školy rečníctva, filozofie, medicíny, vedy a svoje krásne budovy. Žilo tam mnoho Židov, ktorí s veľkou horkosťou odporovali kresťanstvu, ešte viac ako Rimania. V skutočnosti bol Polykarp, prvý smyrnenský biskup, umučený Židmi. Hovorí sa, že Židia znesvätili svoj svätý deň (sobotu), aby nanosili drevo na jeho hranicu.
309 (113-1) Slovo Smyrna znamená “horký”, je odvodené od slova myrha. Myrha sa používala na balzamovanie mŕtvych. Tak v mene pre tento vek nachádzame dvojitý význam. Bol to horký vek, naplnený smrťou. Tie dve vínne révy v rámci cirkvi sa od seba vzďaľovali so stále väčšou horkosťou tej nepravej révy voči tej pravej. Smrť nebola len semenom nepravej révy, ale i medzi pravú révu sa vkradlo ochromenie a neplodnosť, lebo oni sa už oddialili od nepoškvrnenej pravdy, ktorá trvala počas prvých niekoľkých rokov po Letniciach. A žiaden skutočný veriaci nie je o nič viac silný a duchovne zdravý a živý, ako je jeho poznanie o čistom Slove Božom a ako mu je poslušný, ako to vidíme na mnohých príkladoch v Starom zákone. Organizácia rýchlo rástla, potvrdzovala a rozširovala smrť skrze členstvo, lebo vedenie Ducha Svätého bolo odmietnuté a Slovo bolo nahradené vyznaniami viery, dogmami a rituálmi ľudského pôvodu.
310 (113-2) Keď sa Izrael protiprávne spojil so svetom a skrze manželstvo s ním utvoril spoločenstvo, nakoniec nadišiel deň, keď svet prevládol a Babylon odviedol Boží ľud do zajatia. Keď išli do zajatia, mali kňazstvo, chrám a Slovo. Ale keď sa vrátili späť, mali rabínov, teologický rád farizejov, synagógu a Talmud. A keď prišiel Ježiš, boli tak skazení, až ich nazval, že sú zo svojho otca, diabla. A to i napriek tej skutočnosti, že podľa tela boli potomkami Abrahámovými. V tomto veku vidíme, že sa deje to isté. Ale ako 'celý Izrael’ nebol Izraelom, ale len malá skupina bola duchovným Izraelom, tak bude vždy len malá skupina pravých Kresťanov nevestou Kristovou, dokiaľ On pre tých Svojich nepríde.
311 (113-3) V tomto meste boli dva známe chrámy. Jeden bol postavený na vzývanie Dia, ten druhý bol postavený pre Cybelu. A medzi týmito dvoma chrámami bola najkrajšia cesta staroveku nazývaná Zlatou ulicou. To mi znázorňuje ďalší príliv pohanstva, ktoré začalo už v prvom veku, ale o jeho existencii vieme len z Ríma. Spojenie tých dvoch chrámov, boha a bohyne, je semenom Mariánskeho kultu, kde Mária je nazvaná matkou Božou a dostáva sa jej pocty, titulov a moci, čo jej dáva rovnoprávnosť s Ježišom Kristom. Zlatá ulica, ktorá ich spája, je obrazom chamtivosti, ktorá spôsobila, že tí nikolaitskí organizátori spojili štát s cirkvou, lebo vedeli, že im to poskytne bohatstvo a moc. Tak, ako bol Efezský vek vlastne lonom semena pre tragický Pergamský vek, ktorý ešte ležal v budúcnosti, tento Smyrnenský vek bol dažďom, slnkom, výživou a zaistil hanebné skazenie, ktoré utvrdí cirkev v modloslužbe, čo je duchovné smilstvo, z ktorého nikdy nepovstane. Smrť prenikala od jej koreňa až k vetvám, a kto na nej mal účasť, zúčastňoval sa horkosti smrti.
312 (113-3) Tento vek trval od roku 170 až do roku 312 po Kristovi.