4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
STAV VEKU
317 (115-2) Zjavenie 2:9: “Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu, (ale si bohatý), aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.”
318 (115-3) Kľúč pre tento vek je zjavne súženie. Ak už v tom prvom veku bolo súženie, teraz pre druhý vek je predpovedané ešte väčšie súženie. Bez pochýb môžeme Pavlove slová použiť pre všetkých kresťanov, kdekoľvek sa na svete nachádzajú, v každom veku. Židom 10:32-38: “Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, strpeli ste mnohý boj utrpení, keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní. Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. Lebo ešte málo, máličko, a Ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.”
319 (116-1) Obyčajné priateľstvo dobrosrdečných ľudí s pravými veriacimi môže ľahko priviesť smrť ako odplatu za ich dobrotu.
320 (116-2) Teraz Pán Boh Všemohúci hovorí, “ZNÁM, VIEM.” On sa prechádza uprostred Svojho ľudu. Tu On je, Arcipastier stáda. Ale či On zadržiava prenasledovanie? Či zastavuje súženie? Nie, to nerobí. On jednoducho hovorí, “VIEM o tvojom súžení - vôbec mi nie je ľahostajné tvoje trápenie.” Akým kameňom úrazu je toto pre tak mnohých ľudí. Divia sa tak ako Izrael, či ich Boh skutočne miluje. Ako môže byť Boh spravodlivý a milovať ich, keď stojí nablízku a díva sa na to, ako Jeho ľud trpí? To sa pýtali už v Malachiášovi 1:1-3: “Bremä Slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi. Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezau Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba a Ezaua som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny.” Vidíte, oni nemohli vystihnúť lásku Božiu. Mysleli si, že láska znamená, že nebudú trpieť. Mysleli si, že láska znamená starostlivosť ako o malé dieťa. Ale Boh povedal, že Jeho láska je láskou “vyvoľujúcou”. Dôkazom Jeho lásky je VYVOLENIE - bez ohľadu na to, čo sa stalo, Jeho láska bola v pravde dokázaná tým, že boli vyvolení k spaseniu (pretože vás Boh vyvolil cieľom spasenia v posvätení Ducha a vo viere pravdy). Môže vás vydať na smrť, ako Pavla. Môže vás vydať utrpeniu, ako Jóba. Je to Jeho výsostné právo. On je Zvrchovaný. Ale to všetko sa deje za určitým cieľom. Keby v tom nemal nejaký cieľ, bol by pôvodcom sklamania a nie pokoja. Jeho cieľom je, aby sme po našom krátkom utrpení boli učinení dokonalí, aby sme boli zmocnení, posilnení a upevnení, ako hovorí Jób, “On dáva do nás silu.” (Jób 23:6b) Pozrite, On Sám trpel. Naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel. V skutočnosti bol tými vecami, ktoré vytrpel, zdokonalený. Židom 5:8-9: “On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený, stal sa všetkým, ktorí Ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia.” Z toho jasne vyplýva, že aj Ježišov charakter bol utrpením zdokonalený. A podľa Pavla, On nechal Svojej cirkvi určitú mieru utrpenia, aby aj oni svojou vierou v Boha, zatiaľ čo pre Neho trpia, prišli na miesto dokonalosti. Prečo to On chcel? Jakub 1:2-4: “Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť. A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.”
321 (117-1) Prečo On stojí mimo? To sa môžeme dočítať v Rimanom 8:17-18: “A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodni, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.” Ak s Ním netrpíme, nemôžeme s Ním kraľovať. Musíte trpieť, aby ste kraľovali. Dôvod je ten, že charakter sa jednoducho nikdy neformuje bez utrpenia. Charakter je VÍŤAZSTVO, nie dar. Človek bez charakteru nemôže vládnuť, lebo moc bez charakteru je satanská. Ale moc s charakterom je schopná vládnuť. A pretože On sa chce s nami deliť ešte aj o Svoj trón na tom istom základe, ako On zvíťazil a posadil sa na trón Svojho Otca, potom my musíme zvíťaziť, aby sme sedeli s Ním. Tie nepatrné dočasné utrpenia, ktorými teraz prechádzame, nie sú hodné, aby boli prirovnané k tej nesmiernej sláve, ktorá v nás bude zjavená, keď On príde. Ó, aké poklady sú pripravené pre tých, ktorí sú ochotní vojsť do Jeho kráľovstva skrze mnohé súženia.
322 (117-2) “Nedivte sa ohňu, ktorý na vás prišiel pre vaše skúsenie.” Tak to povedal Peter. Či je to niečo divné, ak chce v nás Boh vypracovať charakter podobný Kristovi, ktorý prichádza cez utrpenia? Nie! A všetci máme skúšky. Všetci sme skúšaní a káznení ako synovia. Každý cez to prechádza. Cirkev, ktorá netrpí a nie je skúsená, to nemá - nie je z Boha. 8: “Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá, a nie synovia.”
323 (117-3) Tento zvláštny stav v Smyrne sa musí vzťahovať na každý vek. Nie je vek, ktorý by bol od toho slobodný. Žiaden pravý veriaci sa tomu nevyhne. To je od Boha. Je to vôľa Božia. Je to potrebné. Potrebujeme, aby nás Pán naučil pravdu, že máme trpieť a byť pritom ako Kristus. “Láska zhovieva a je dobrotivá.” Matúš 5:11-12: “Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé pre Mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.”
324 (118-1) Zamračené nebo a búrky života nie sú znakom, že Boh nás zavrhol. Ani jasné nebo a tichá voda nie sú znakom, že nás miluje a prijíma. On prijíma kohokoľvek z nás len V TOM MILOVANOM. Jeho láska, ktorú k nám mal pred založením sveta, je prejavená vo vyvolení. Miluje nás? Ó, áno. Ale ako to máme vedieť? Vieme to, pretože TO TAK POVEDAL, a ukázal, že nás miluje, lebo nás priviedol ku Sebe a dal nám Svojho Ducha, stavajúc nás do pozície synov. A ako mám dokázať, že Ho milujem? Tak, že verím tomu, čo On povedal, a správam sa radostne uprostred skúšok, ktoré On vo Svojej múdrosti dopúšťa.
325 (118-2) “Viem o tvojej chudobe, (ale si bohatý).” Tu je to znovu. Vidíme Ho, ako chodí sem a tam uprostred Svojej cirkvi. Ako otec sa díva dolu na Svoju rodinu. On je hlavou Svojej domácnosti. On je živiteľ. On je ochranca. A predsa hľadí na ich chudobu. Ó, ako sa na tomto potkýňajú tí nepoučení veriaci. Ako môže Boh zniesť pohľad na Svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v núdzi, a nezastaviť to všetko, ale len dopúšťa a posiela na nich všetko možné?
326 (118-3) Tu musíte znovu veriť v lásku, dobrotu a múdrosť Božiu. Tieto veci sú tiež potrebné. Spomeňte si na Jeho napomenutie, “Nestarajte sa o zajtrajší deň, čo budete jesť, alebo čím sa odejete, lebo váš Otec, ktorý je v nebesiach vie, čo potrebujete. On, ktorý odieva ľalie a kŕmi vrabcov, učiní pre vás omnoho viac. Tieto fyzické veci nie sú tým najnutnejším vo vašom živote, lebo život človeka nespočíva vo veciach, ktoré vlastní. Ale hľadajte radšej najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetky materiálne veci, ktoré sú vám potrebné, vám budú pridané.” Ľudia Boží nie sú materiálne zmýšľajúci. Oni majú Kristovo zmýšľanie. Nehľadajú poklady, ktoré sú tu dole, ale tie, ktoré sú tam hore. Je to absolútna pravda, väčšina kresťanov NIE JE bohatá. Patria skôr k radu chudobných. Tak to bolo v čase Ježiša. Bolo to pravdou v čase Pavla a malo by to byť pravdou i dnes. Och, ale dnes to nie je príliš pravda, lebo Laodicejský Vek je jedno veľké bohatstvo, kde meradlom duchovnosti je často hojnosť pozemských statkov. Ó, aká bohatá je cirkev v pozemských statkoch, ale aká chudobná v Duchu. “Blahoslavení ste vy, chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. Kráľovstvo Božie NIE JE pokrm a nápoj.” To nie sú materiálne veci. Ono je VO VNÚTRI nás. Bohatý muž je bohatý v Bohu, nie vo svetských veciach.
327 (119-1) “Ó,” volá Duch, “vidím tvoju chudobu, vidím tvoju núdzu, nemáte mnoho, s čím by ste sa mohli chváliť. To, čo ste mali, vám bolo vzaté. Ochotne ste sa vzdali svojich majetkov výmenou za tie večné. Vysmiali sa vám. Pohrdli vami. Nemáte žiadne materiálne prostriedky, na ktoré by ste sa mohli spoľahnúť, ale napriek tomu všetkému ste bohatí. Vaša istota spočíva v Ňom, ktorý je vaším štítom a vašou preveľkou odmenou. Vaše kráľovstvo má ešte len prísť. Ale ono príde. A to bude večné kráľovstvo. Áno, pamätám na vaše skúšky a váš žiaľ. Viem, ako je ťažko cez to prechádzať. Ale Ja budem na toto všetko pamätať, keď sa vrátim, aby Som si na vás uplatnil nárok ako na Mojich vlastných, a potom vás odmením.”
328 (119-2) No, toto nie je proti bohatým ľuďom, lebo Boh môže spasiť aj bohatého. Niektoré deti Božie sú bohaté. Ale peniaze môžu byť osídlom nielen pre tých, ktorí ich majú, ale aj pre tých, ktorí ich nemajú. Tam v tom prvom veku volal Jakub na tých, ktorí spoliehali na bohatých ľudí, “Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána Slávy, v hľadení na osobu.” Chudobní sa snažili lichotiť bohatým s úmyslom získať od nich pomoc namiesto toho, aby dôverovali Bohu. “Nerobte to,” hovorí Jakub, “nerobte to, peniaze nie sú všetko. Peniaze nie sú odpoveďou.” Ani dnes nie sú peniaze odpoveďou. Máme viac bohatstva, ako sme kedy mali, a predsa bolo duchovne menej dosiahnuté. Nie sú to peniaze, s čím Boh pracuje. On pôsobí skrze Svojho Ducha. A toto pôsobenie Ducha prichádza len do života, ktorý bol zasvätený Slovu.