4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
DESAŤ ROKOV SÚŽENIA
371 (130-4) Zjavenie 2:10: “Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života.”
372 (130-5) Zakaždým, keď Pán používa tieto slová, “Neboj sa”, je na blízku nejaké stretnutie, ktoré bude mať za následok veľké nebezpečenstvo, utrpenie a núdzu. On nehovorí hrubo a úsečne, “Prichádza súženie.” To by človeka vystrašilo. Ale ako matka, ktorá ide zhasnúť svetlo, jemne hovorí svojmu dieťaťu, aby sa nevystrašilo, “Teraz sa neboj, lebo svetlo zhasne a bude tma, ale pamätaj, že som tu s tebou.” Tak On hovorí, “Nebojte sa človeka ani toho, čo vám môže urobiť. Ja som s vami a Moja milosť je vám dostatočná. Keď budete prechádzať cez vody, nezatopia vás. Ani v smrti nie ste porazení. Ste viac ako premožitelia.”
373 (131-1) Ten veľký apoštol Pavol zo skúsenosti poznal skutočnosť týchto slov a v liste Rimanom 8:35-39 napísal: “Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.” Nie, nemáme sa báť. Jeho láska vyháňa všetok strach.
374 (131-2) Všimnime si, čo On hovorí, “Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení.” Židia to hneď nato robili. Pohanskí kňazi to hneď nato robili. Panovníci, ktorí sa snažili zaľúbiť sa verejnosti, pretože ľudia mali radi arénu, hádzali kresťanov po tisícoch na smrť, ničili ich levmi a gladiátormi. Čo má s tým diabol spoločné? Prečo ho obviňovať? Ó, áno, ale za tým všetkým je diablova nenávisť. On je za tým všetkým, pretože nenávidí Boha. Čo si Boh predsavzal vo svojom srdci, to sa satan snaží zničiť. Ale dávajte pozor. Tu je určité vysvetlenie. Ak satan stojí za Židmi, ktorí predvolávali kresťanov na súd, potom tí Židia nie sú z Božieho náboženstva, ale z diablovho. Ich zhromaždenie je synagóga satana. A ak rímsko-katolícka cirkev usmrtila množstvo veriacich v dobe temna, áno, a vo všetkých dobách, potom sú z diabla a tiež patria satanovi.
375 (131-3) Ak si myslíte, že je to šokujúce, potom len počkajte, až sa naplní proroctvo zo Zjavenia 13. Je prekvapujúcou pravdou, že v tejto kapitole sú Spojené štáty americké. Práve číslo trinásť je symbolom tohoto národa. Začal s trinástimi kolóniami. Jeho vlajka má trinásť hviezd a trinásť pruhov a tu v trinástej kapitole je jeho osud. V tomto obraze, o ktorom je v tej kapitole zmienka, bude nájdená všetka zloba šelmy, ktorá bola pred ňou. Tak, ako šelma povstala na koncile v Nicei, tak ten obraz šelmy vystúpi zo Svetovej rady cirkví so všetkou bezbožnou a satanskou mocou, aby priviedla diablov hnev na pravú vínnu révu Božiu. Bude to opakované predstavenie všetkej diabolskej prefíkanosti a krutosti.
376 (132-1) Tí, ktorí bojujú proti pokorným Božím, posmievajú sa im a ničia ich - nech tak robia. A oni tak aj budú robiť. Všetko v Mene Božom a v mene náboženstva. Ale oni klamú. Oni nie sú z Boha. Sú zo svojho otca, diabla. Svojimi činmi proti VŠETKÝM ľuďom odhaľujú, čím v skutočnosti sú. Nech sa zorganizujú a nech zavrhnú tú malú skupinu. Tým ešte viac dávajú všetkým najavo, že sú z diabla. Oni sú tou falošnou vínnou révou - vínnou révou, ktorá zabíja. Ich nenávisť dokazuje, kto sú. Nikolaitská antikristovská cirkev, to je to, čo oni sú.
377 (132-2) “Budú uvrhnutí do žalára.” Áno, sú predvádzaní pred súd a falošne obviňovaní a vypočúvaní a väznení. A, prirodzene, všetko je to činené v mene náboženstva, slušnosti a rozhorlenej nevinnosti. Všetko bolo vykonané za dobrým účelom. Toto mi pripomína rozhodnutie Najvyššieho súdu ohľadom modlitby a čítania Biblie v školách. Kto za tým je? Satan. To je len ďalší výbuch jeho hnevu proti Bohu.
378 (132-3) “A budete mať súženie desať dní.” Tu je proroctvo, podľa ktorého sa dá zistiť trvanie časového obdobia Smyrnenského Veku. Dioklecián, najkrutejší zo všetkých panovníkov, usporiadal kampaň hrôzy proti svätým Božím, takže len milosrdenstvom Božím neboli všetci veriaci vyhladení. Bola to najkrvavejšia epocha v dejinách a trvala desať rokov (tých desať dní zo Zjavenia 2:10), bolo to od roku 302 do roku 312 po Kristovi.
379 (132-4) “Buď verný až k smrti.” On nepovedal, buď verný až do smrti, ale až k smrti. Možno budete musieť svoje svedectvo spečatiť svojou krvou. Tisíce, áno, milióny ich zomrelo počas tých všetkých vekov. Zomreli vo viere. Ako Antipas, verný mučeník, nevážil si svojho života až k smrti. Často si myslíme, že by to bolo skoro nemožné byť mučeníkom. Odvažujem sa pripomenúť, že viera, ktorú denne používame na dosiahnutie víťazstva v Kristu Ježišovi, je tá istá viera, ktorá udržiavala Polykarpa a všetkých mučeníkov. Tá prvotriedna viera nám dá prvotriednu milosť v tej rozhodujúcej hodine. Nech je na veky požehnaný Boh!
380 (133-1) “A dám ti korunu života.” Keď ani pohár studenej vody podaný v Mene Pánovom nezostane neodmenený, aká veľká bude potom odmena tých, ktorí svoj život odovzdali ako mučeníci pre Meno Pána Ježiša? Možno, že o tom budeme mať malú predstavu, ak porovnáme túto korunu s korunou na pretekoch. V 1. Korinťanom 9:24 Pavol hovorí, “Či neviete, že tí, ktorí bežia o závod, bežia síce všetci, ale iba jeden berie víťazné? Bežte tak, aby ste uchvátili!” Koruna, ktorú dostal víťaz na olympijských hrách, bola upletená z olivových vetiev. Ale koruna, o ktorej je písané tu v Zjavení, ktorú dostanú mučeníci, je koruna kráľovská. Ježiš ju nazýva korunou života. Tá jedna koruna je pre tých, ktorí zápasili, druhá pre tých, ktorí sa obetovali. Obe koruny sú neskaziteľné. Ony nezahynú. Víťazi vo svetských závodoch života veľmi skoro stratia radosť z uznania sveta. Ich sláva uvädne. Ale tým, ktorí odovzdali svoj život Bohu, buď v dennom zápase, alebo preliali svoju krv ako korunujúcu obeť ich života, tým bude daná koruna života.
381 (133-2) Príliš málo času je venované práci, ktorá je vynahradená večnou Božou odmenou. Ľudia si príliš málo vážia Božiu odmenu. Ak veríme v skutočnosť vzkriesenia tela a vo večné hmotné kráľovstvo, potom by sme si mali nahromadiť v nebi tieto dobré poklady, ktoré sú dostupné pre tých verných svätých.