4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
ODMENA ZA VÍŤAZSTVO
382 (133-3) Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.”
383 (133-3) Duch znova hovorí ku všetkým vekom. Toto posolstvo má dnes potešiť nás tak isto, ako tešilo našich bratov vo všetkých ostatných vekoch. A On nám hovorí, že tá druhá smrť nám neublíži.
384 (133-5) My všetci vieme, že tá druhá smrť je ohnivé jazero. Zjavenie 20:14: “A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera, toto ohnivé jazero je tá druhá smrť.” Samozrejme, to znamená, že všetci, ktorí sa tam nachádzali, boli hodení do ohnivého jazera. Hneď tu vám chcem niečo jasne ukázať. Nepochybne to spôsobí, že ľudia budú toto moje divné učenie komentovať. Ale stojím tu na autorite Slova Božieho a popieram, že neveriaci pôjde do večného pekla a bude tam večne horieť. Po prvé, peklo alebo ohnivé jazero, alebo akokoľvek to chcete nazvať, nie je večné. Ako môže byť večné, keď má začiatok? V Matúšovi 25:41 stojí napísané, že “večný [v angl. preklade “stále trvajúci” - pozn. prekl.] oheň bol pripravený diablovi a jeho anjelom.” Ak bol pripravený, potom mal začiatok. A ak mal začiatok, nemôže byť večný. Prirodzene, mohli by ste sa potknúť na myšlienke slova “večne trvajúci”. Ale to slovo znamená “od vekov k vekom” a spája sa s rôznymi významami. V 1. Samuelovej 3:13-14 Boh povedal Samuelovi, že bude na veky súdiť dom Éliho, a že “na veky” nebudú prinášať obeť ako jeho kňazi. A v 1. Kráľovskej 2:27 odstránil Šalamún potomkov Éliho z kňazstva. To bolo asi o štyri generácie neskôr. Teraz môžete vidieť, že slovo “večný - stále trvajúci” nie je možné porovnávať so slovom “večný”, s tým, čo nemá ani začiatku, ani konca. Tu slovo večný znamená “do bodu zaniknutia”. To je to, čo sa stalo. Oni zanikli.
385 (134-1) Pozrime sa na slovo “zahynutie” v 2. Tesaloničanom 1:9: “Ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie.” V gréčtine “zahynutie” jasne znamená zánik. Slovo “zahynutie” NEZNAMENÁ ničenie. Lebo “ničenie” znamená, že niečo sa stále viac a viac kazí. Čo teda môže znamenať večné zahynutie? To neznamená, že to bude stále hynúť, lebo potom by sme tu mali slovo “ničenie” namiesto “zahynutie”. To znamená úplne zničiť. Urobiť tomu koniec.
386 (134-2) Teraz ste možno zvedaví, kedy môžete použiť slovo “večný” a nepoužívať ho tým spôsobom, ako sme boli naučení. Je to jednoduché. Pokiaľ sa to vzťahuje na Boha, znamená to, že nemá začiatok ani koniec, večne trvá a nikdy neprestáva. A keď hovoríte o večnom živote, máte na pamäti ten Boží život. “A toto je to svedectvo, že Boh nám dal večný život a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život.” Teda len synovia Boží majú večný život, ten druh života, ktorý nikdy nezačal, ale vždy bol. To je správne. Máte v sebe niečo, práve teraz, čo je večné - bez začiatku a bez konca. To je Duch Boží. To je časť Samého Boha. To je život Boží.
387 (134-3) Ak pôjde hriešnik do pekla a potom bude trpieť tak dlho ako vy, keď pôjdete do neba a budete si užívať nebo, potom by mal ten istý druh života, ktorý vy už máte.
388 (134-4) Potom môžu byť takí, ktorí hovoria, že večný život znamená blahobyt detí Božích. Myslia si, že je to ich blaho a radosť, o ktoré ide. Na druhej strane ide hriešnik k potrestaniu, takže potom i druhú smrť môžeme zredukovať na trest a miesto jeho vykonania. Večný život znamená nebo a večný trest znamená peklo. Boli by ste prekvapení nad mužmi, ktorí boli vysoko postavení ako teológovia a ktorí tomu veria. Ale viete, čo to robí? To z večného života robí záležitosť zemepisu namiesto Osoby. Večný život je Boh - Pán Ježiš Kristus. Ako môže niekto veriť niečomu takému, že večný život je záležitosť miesta, to nedokážem pochopiť. Šokuje ma to, keď na to pomyslím.
389 (135-1) V žiadnom prípade. Je len jeden druh večného života. Boh ho má. Ak máme Boha, máme večný život v Ňom a skrze Neho.
390 (135-2) Tak vidíte, že slovo večný alebo ustavičný môže byť použité rôznymi spôsobmi, ale keď sa to vzťahuje na Boha, ktorý je Tým, čím je, má to len jeden význam. To je Božia trvácnosť. Nemôžete to takým spôsobom vzťahovať na nič iné. Jediný Boh je večný, a pretože On žije, my žijeme s Ním.
391 (135-3) No nech nikto nehovorí, že neverím v ohnivé jazero a trest. Verím. Neviem, ako dlho to bude trvať, ale nakoniec to bude odstránené. V Zjavení 21:8 je povedané, že títo hriešnici, o ktorých je tu zmienka, budú mať svoj diel v ohnivom jazere. Ale správny preklad toho slova nie je diel, ale čas. Pozrite, tu to máme.
392 (135-4) Tak budú bezbožní uvrhnutí do pekla (Hades alebo hrob) a peklo do ohnivého jazera. Oddelení od Boha. Aké strašné to bude!
393 (135-5) Ale so spravodlivými to tak nebude. Nemusia sa báť. Boh ich vykúpil. Oni sú v Jeho lone. Oni sú víťazi. A kto je ten, kto víťazí? Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.
394 (135-6) Prečo tento víťaz, tento veriaci unikne a pôjde do ríše večného života a šťastia? Pretože Ježiš zaplatil cenu, aby nás vykúpil z hriechu. On vyplnil tú medzeru oddelenia a nás, ktorí sme boli ďaleko, učinil blízkymi skrze Krv.
395 (135-7) A oni nikdy neprídu k odsúdeniu. Nikdy nebudú v tom ohnivom jazere. Nikdy sa nemôžu stratiť, lebo On žiadneho z nich nestratí. Ani jeden z vykúpených nebude nikde inde, iba tam, kde je Ježiš.
396 (135-8) Viete, prečo to tak je? Poviem vám na to príklad. Mám malého chlapca, Jozefa. On je časťou mňa, bez ohľadu na to, čo sa deje. Keby som bol bohatým človekom, to najhoršie, čo by som mohol urobiť, by bolo, že by som ho vydedil. Ale nijako by som ho nemohol zaprieť. To by som nemohol, lebo on je časťou mňa. Urobme krvnú skúšku. Porovnajme jeho krv s mojou. To dokáže, že Jozef je môj syn. On je môj.
397 (135-8) Je to krvná skúška, ktorá ukazuje, či patríte Bohu alebo nie.
398 (136-2) Nemôžem si pomôcť, ale prichádza mi na myseľ čas, keď som v Colorade preháňal stádo čistokrvných Herefords. Obyčajne sme museli tieto stáda zhromaždiť pre štátnu inšpekciu, ak sme ich chceli pásť na štátnej pôde. Ale oni nepustili jediné zviera, ktoré by nemalo na uchu krvnú značku. Táto značka dokazovala, že je čistokrvné. Správcovia pasienkov, ktorí ich kontrolovali, nikdy nehľadeli na vypálené znamenie majiteľa. Oni sa dívali len na značku, aby videli, či je tá krv správna. Halelujah. Ak je to tá správna krv, musí to byť v poriadku.
399 (136-3) Viete, Boh pozrel dolu a povedal, “Duša, ktorá hreší, zomrie. Je odo Mňa odlúčená. Nemôže sa ku Mne priblížiť.” Vieme, že všetci zhrešili a nemajú slávy Božej. To znamená, že všetci zomreli, boli odlúčení a jedného dňa príde čas, keď ešte aj táto trocha života zanikne a všetko to skončí. Ale Boh v láske vzal zviera a vzal jeho život namiesto života hriešnika.
400 (136-4) V Starom zákone hriešnik priniesol baránka. Položil na neho svoje ruky, zatiaľ čo kňaz rozrezal hrdlo baránka. On cítil, ako krváca a počul ho bečať. Cítil, ako jeho telo tuhne, až zomrie. Videl, ako dym z postriekanej krvi vystupoval k Bohu. Vedel, že baránok zaujal jeho miesto. Vedel, že život tohoto baránka zaplatil cenu za jeho život. Ale život tohoto baránka bol život zvieraťa a nemohol sa vrátiť na hriešnika a očistiť ho. Tak on mal ďalej tú istú žiadosť po hriechu. Odišiel s hriechom vo svojich myšlienkach a na ďalší rok prišiel a doniesol obeť za tú istú vec.
401 (136-5) Ale v Novom zákone to tak nie je. Náš umierajúci baránok je Syn Boží, ktorý dal Svoju Krv ako výkupné za mnohých. Vo viere prichádzame a kladieme svoje ruky na Tohoto Baránka, vidíme Ho s Jeho krvácajúcimi ranami, s Jeho rozdrásaným chrbtom a krutými tŕňmi, ktoré ranili Jeho obočie, cítime Jeho bolesť a počujeme Jeho výkrik, “Bože Môj, Bože Môj, prečo si ma opustil?” A čo sa stalo? Život, ktorý vyšiel z tejto rozbitej bunky, prišiel naspäť na toho, kto činil pokánie. Život, ktorý bol v Ňom, prišiel späť na nás. Odchádzame bez žiadosti po hriechu a teraz máme nenávisť k skutkom a žiadostiam tela.
402 (137-1) Pozrime sa na seba. Čo je náš život? Iba jedna malá bunka, ktorá prišla od nášho otca. Žena nemá hemoglobín. Ona produkuje vajíčko, ona je inkubátorom. Ale krv pochádza od muža. Preto tiež žena prijíma mužove meno. Deti nesú jeho meno. Matka je inkubátorom pre tie deti, ktoré mu rodí.
403 (137-2) To isté sa stalo pre naše vykúpenie. Duch Svätý zostúpil na Máriu a ona porodila Syna a nazvala Ho Ježiš. Veľký Stvoriteľ zostúpil a stal sa obeťou za naše hriechy. Jeho Krv bola Božia Krv. To je presne to, čím bola. Tá Krv Božia bola vyliata a vyšiel z Neho Duch, keď v agónii zomrel. Potom sa TEN ISTÝ ŽIVOT (DUCH) vrátil späť, aby býval v hriešnikovi, ktorý činil pokánie, a oslobodil ho. Tento hriešnik neprichádza z roka na rok, neprináša obeť za obeťou, lebo to nie je potrebné. JEDNOU obeťou bol raz a navždy oslobodený od panovania hriechu a prijal Kristov život, skrze ktorý panuje vo víťazstve nad hriechom, svetom, telom a diablom.
404 (137-3) Boh to učinil. On to všetko urobil. On zavolal na svet, ktorý bol prekliaty v hriechu, “Dám vám znamenie. Panna bude mať dieťa. Panna počne a porodí Syna. To bude vaše znamenie. Bude to večné znamenie. To, čo porodí, bude Imanuel, Boh s nami.”
405 (137-4) Boh nezostúpil v krvnej bunke skrze muža, ale skrze Ducha Svätého a v tomto panenskom lone bol postavený príbytok za tým účelom, aby mohol zomrieť. Semeno ženy prišlo kvôli tomu, aby On bol zdrvený, aby nám priniesol naše spasenie. Keď Duch Svätý zostúpil na Máriu, stvoril v jej lone bunku, ktorá sa vyvinula a stala sa telom nášho Pána. Táto bunka bola stvorená. To bol Počiatok Stvorenia Božieho. To je to, kým Ježiš je. A Tento Svätý bol naplnený svätou Krvou, totiž Božou Krvou. Potom sa tento príbytok narodil. Vyrástol v muža. Išiel k Jordánu a tam Ján túto Obeť umyl v rieke zvanej Jordán. Keď táto Prijateľná Obeť vystúpila z vody, zostúpil Boh a ubytoval sa v Ňom, naplniac Ho Duchom bez miery. A keď zomrel a prelial Svoju Krv, dokonalý Život Boží bol uvoľnený, aby sa vrátil späť na hriešnika, ktorý prijme Krista ako Spasiteľa.
406 (138-1) Ó, aké je to uchvacujúce. Jehova, ktorý sa narodil na hromade hnoja a plače. Jehova narodený v jasliach na slame. Tu máte večné znamenie pre tých pyšných a nafúkaných, pre tých takzvaných intelektuálov, ktorí rozvinuli svoje vlastné teológie a zapierajú pravdu Božiu. Jehova - Boh, plačúce dieťa v zapáchajúcom chlieve. Potom si myslíme, že máme právo byť hrdí. Svoje nosy držíme vysoko, kritizujeme a správame sa, akoby sme niečo znamenali. Tu máte pravé znamenie. Toto je to pravé. Jehova sa hrá ako chlapec, Jehova pracuje v dielni tesára. Jehova umýva nohy rybárom.
407 (138-2) “Dám vám znamenie,” povedal Boh. “Nie znamenie kňazstva s bielymi goliermi. Nie znamenie bohatstva a moci. Na tomto znamení nie je nič, čo by ste vy chceli alebo si mysleli, že by sa to hodilo. Ale to je večné znamenie. To je najväčšie zo všetkých znamení.” Jehova stojí v súdnej sieni, zdrvený a krváca, s tŕňmi na čele a opľutý na tvári, vysmiaty a znevážený. Jehova opovrhnutý a odmietnutý, visí nahý na kríži, zatiaľ čo pokrytci sa odvážili povedať, aby zostúpil z kríža. Jehova zomierajúci. Jehova modliaci sa, a nič sa nestane. Potom Jehova zomrel. Toto je i teraz znamenie pre všetkých ľudí. Nie je žiadne jemu podobné. To je to veľké znamenie.
408 (138-3) Potom prišla na zem tma. Položili Ho do hrobu. Tam ležal tri dni a noci, až prišlo zemetrasenie a zahnalo súmrak noci a On vyšiel. Jehova povstal. Jehova vystúpil na výsosť. Potom sa Jehova vrátil, aby prebýval vo Svojej cirkvi. Jehova sa navrátil s mocným hukotom vetra a s ohnivými plameňmi. Jehova sa vrátil späť, aby chodil uprostred Svojej cirkvi a posilňoval Svoj ľud. Ešte raz Jehova prišiel, tentokrát, aby zostal vo Svojich ľuďoch. A Jehova opäť uzdravuje nemocných, kriesi mŕtvych a zjavuje Seba skrze Ducha. Jehova sa vrátil, hovorí v jazykoch a dáva odpoveď vo výklade.
409 (138-4) Jehova prišiel dole a pozdvihol prostitútku, aby už viac nehrešila. On prišiel dole k opilcovi, ktorý je poštípaný na tvári a leží v bezvedomí v jarku. Áno, Jehova prišiel, aby sa zjavil v tele a skrze telo. Jehova prišiel - Boh v nás, nádeja slávy.
410 (138-5) Áno, Ježiš prišiel, prelial Svoju Krv a oslobodil zajatých. Prišiel a vykúpil Svoje stratené ovce. Dal im večný život a oni nikdy nezahynú. Nestratí ani jednu z nich, ale vzkriesi ich v ten posledný deň.
411 (138-5) Halelujah, druhá smrť im nemôže ublížiť. Nemá nad nimi žiadnu moc, lebo oni patria Baránkovi a nasledujú Ho, kamkoľvek On ide.