4. kapitola, SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK
DUCH SVÄTÝ V KAŽDOM VEKU
412 (139-1) Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom.” Nie je ani jeden cirkevný vek, v ktorom by nebol tento verš spomenutý. Každý jednotlivý vek má to isté napomenutie pre ľudí v každom veku. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale je absolútne nemožné, aby všetci počuli, čo Duch ku tým rôznym vekom hovorí. 1. Korinťanom 2:6-16: “A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú; ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Boh pred veky na našu slávu, ktorej neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali. Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi, krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.” Matúš 13:13-16: “V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.” Ján 8:42-44: “Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste Ma, lebo Ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel Sám od Seba, ale On ma poslal. Prečo neznáte Mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať Moje slovo. Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.” Z týchto miest Písma je úplne zrejmé, že žiaden človek nemôže sám od seba počuť Boha. Táto schopnosť mu musí byť daná od Boha. Matúš 16:17: “A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si, Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach.” Ak zhrnieme tieto verše, vidíme, že je len jedna skupina ľudí, a to veľmi zvláštna skupina, ktorá je schopná počuť to, čo Duch hovorí v každom veku. Je to zvláštna skupina, ktorá prijíma zjavenie pre každý daný vek. Táto skupina je z Boha, pretože skupina, ktorá nemôže počuť, nie je z Boha. (Ján 8:42-44) Skupina, ktorá môže počuť a tiež počuje, čo Duch hovorí, a prijíma z toho zjavenie, je tá skupina, ktorá je opísaná v 1. Korinťanom 2:6-16. To sú tí, ktorí majú Ducha Božieho. To sú tí, ktorí sú zrodení z Boha. Sú pokrstení do tela Pána Ježiša Krista Jeho Duchom. Sú pokrstení Duchom Svätým.
413 (140-1) Aby sme ďalej mohli objasniť to, čo sme už povedali, a tiež použiť miesto Písma, ktoré by sme mali uchovať v pamäti, zatiaľ čo hovoríme o tom, kto je ten, kto je pokrstený Duchom Svätým, pozrime sa, čo hovorí Ježiš v Jánovi 6:45: “Je napísané v prorokoch: A VŠETCI budú učení od Boha.” Ale otvorme si Izaiáša 54:13, odkiaľ je toto vzaté, a čítajme, “A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina.” Tí VŠETCI od Boha sú DETI Božie. Tak to znamená, že dôkaz, že niekto je pravým dieťaťom Božím (ten, na koho zostúpil Duch a prebýva v ňom), je znovu ukázaný, že je to ten, kto je vyučovaný Slovu skrze Ducha Svätého.
414 (140-2) Teraz môžete začať vidieť, prečo hovorenie jazykmi nie je dôkazom toho, že ste boli pokrstení Duchom Svätým. V žiadnom veku nie je povedané, že, “Ten, kto má jazyk, nech povie, čo Duch hovorí.” Toto stavia hovorenie jazykmi, ich výklad, prorokovanie atď. ako dôkaz bokom. Dôkaz je v POČUTÍ toho, čo hovorí Duch. Duch hovorí. Áno, Duch vyučuje. To je presne to, čo povedal Ježiš, že bude robiť, keď príde. Ján 14:26: “...Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” A to je presne to, čo sa stalo. Tak boli napísané Evanjeliá. Tým mužom boli Duchom Svätým pripomenuté práve tie Slová, ktoré Ježiš hovoril. Preto sú Evanjeliá presné. Sú dokonalé. Ale Duch im nielenže pripomenul všetky veci, ale ich ďalej vyučoval pravde, ktorú už mali. Tak Pavol prijal svoje zjavenia. On o tom povedal toto, “Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil (človek), ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.” Galaťanom 1:11-12. On bol vyučovaný Duchom Svätým.
415 (141-1) Jedného dňa, keď bol Ježiš na zemi, navštívil Ho istý významný muž. Ten povedal, “Rabbi, my vieme, že si učiteľ poslaný od Boha.” Ale všimnite si, že Ježiš ho prerušil. Obrátil sa k Nikodémovi a slová, ktoré povedal, by sme mohli dobre parafrázovať takto, “NIE SOM Učiteľ. Som obetný baránok za hriech. Ja umožňujem Znovuzrodenie z Môjho Ducha. Ale prichádza Niekto, kto je Učiteľ. To je Duch Svätý.” Keď bol Ježiš na zemi, On prišiel ako Baránok a ako Prorok. Ale keď sa vrátil do cirkvi skrze Svojho Ducha, stal sa Učiteľom.
416 (141-2) A v každom veku počujeme tú istú pravdu. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale len Duchom naplnený človek môže počuť zjavenie pre ten vek. Nikto iný! Nie! Nemôžu, lebo to je presne to, čo povedal Pavol v 1. Korinťanom 2:6-16.
417 (141-3) No, toto by vás malo potešiť. Šíri sa podivné učenie, ktoré vyvoláva mnoho nedorozumenia a zlé pocity. Lebo keď letniční hovoria, že MUSÍŠ hovoriť v jazykoch, ak nie, tak si nebol pokrstený Duchom Svätým, tak tým buď popierajú, že tí veľkí mužovia ako Knox, Moody, Taylor, Goforth a iní, prijali Ducha Svätého, alebo hovoria, že oni všetci potajme hovorili v jazykoch a neboli si vedomí, čo sa to deje. To nie je pravda. Nie. To je veľký omyl. Jazyky nie sú dôkazom naplnenia Duchom Svätým. Je to jednoducho len jeden z deviatich prejavov, o ktorých čítame v 1. Korinťanom 12. V Písme nie je miesto, ktoré by hovorilo, že keď hovoríte jazykmi, prijímate Ducha Svätého, alebo že prijímate Ducha Svätého skrze hovorenie v jazykoch. Ale je tam povedané, že: “Keď boli naplnení Duchom Svätým, hovorili jazykmi,” a potom ďalej je povedané, že prorokovali.
418 (142-1) Dnes je to medzi mnohými ľuďmi prijímané ako samozrejmosť, že všetci, ktorí tvrdia, že prijali Ducha Svätého hovorením jazykmi, hovoria skutočným Duchovným jazykom. Ale tak to nie je, lebo mnoho ľudí hovorí v známom jazyku, ale pod vplyvom zlého ducha. Povedzme, že sme na zhromaždení a všetci hovoria v jazykoch. Ako môžete vedieť, ktorý jazyk je z Ducha a ktorý z diabla? Bol som medzi pohanmi, kde ich kúzelníci pili krv z ľudskej lebky, hovorili v jazykoch, ktoré tiež vykladali, a prorokovali. Oni dokonca vedeli v jazykoch písať. Tak, ak sú jazyky TÝM dôkazom o prijatí Ducha Svätého, potom by každý jazyk musel byť od Boha. Ale i tí ľudia, ktorí hovorenie v jazykoch majú za dôkaz, priznávajú, že sú pravé a nepravé jazyky, že Boh má tie pravé, a satan tie falošné. Tak sa pýtam, “Kto vie, ktorý je pravý? Kto tej reči rozumel, aby vedel, čo bolo povedané? Kto má dar rozpoznania, aby to rozlíšil?” Keď dostaneme odpovede na tieto otázky, budeme mať niečo, aby sme mohli ísť ďalej, ale dovtedy musíme uvažovať, z akého prameňa tie jazyky pochádzajú. Môžete hneď teraz vidieť, že ak zastávate dôkaz jazykov a neviete, čo je povedané, nakoniec musíte dôjsť k tomu, že všetky jazyky musia byť od Boha. To by nás potom priviedlo k tomu, že by sme neverili, že diabol môže hovoriť jazykmi. Ale tak to nie je! Nie. Ani na chvíľu. Každý pravý misionár na zahraničnom misijnom poli veľmi dobre vie, že diabli hovoria v iných jazykoch, ako to aj ja poznám zo skúsenosti.
419 (142-2) Letniční teológovia priznávajú, že nemajú žiadne miesto Písma, ktoré by hovorilo, že ľudia hovoria jazykmi, keď sú krstení Duchom Svätým. Oni pripúšťajú, že to vyvodzujú zo skúseností opísaných v knihe Skutkov, kde v troch z piatich prípadov ľudia hovorili jazykmi. A tiež bez akéhokoľvek podkladu Písma hovoria, že sú dva druhy hovorenia v jazykoch. Jeden je jazyk, ktorým hovoríte, keď prijímate Ducha Svätého, a to je 'dôkaz’, zatiaľ čo neskôr, keď veríte, môžete prijať dar jazykov, ktorými môžete hovoriť často. Avšak hovoria, že ak ste raz hovorili jazykmi na dôkaz prijatia, už nikdy viacej nemusíte hovoriť. A opäť by sme chceli vedieť, kde sa to nachádza v Slove. Ak to tam nie je, potom to Boh nepovedal, a beda tomu, kto k tomu Slovu niečo pridá. Ale v Slove je práve na túto tému niečo, čo oni celkom ignorujú. 1. Korinťanom 13. Je tu zmienka o jazykoch ľudských a anjelských. To by boli známe a neznáme jazyky. Moderní letniční hovoria, že ľudia môžu prijať Ducha Svätého tým, že prehovoria v neznámych alebo anjelských jazykoch. Oni zapriahli voz pred kone, lebo v Skutkoch 2 ľudia hovorili v dokonalom nárečí, ktoré dokonca neveriaci počuli a rozumeli mu.
420 (143-1) No, keď Boh mlčí, mlčme radšej aj my. Ale kde On prehovoril, radšej tiež hovorme a povedzme to, čo On už povedal. On nám povedal, aký je dôkaz alebo to, čo sa stane po prijatí krstu Duchom Svätým je to, že budeme mať Učiteľa, ktorý príde a bude nás vyučovať každej pravde. Ale tento Učiteľ je VNÚTORNÝ Učiteľ, nie vonkajší. Keby Duch nebol vo vás, nepočuli by ste pravdu a neprijali by ste ju skrze zjavenie, aj keby ste ju po celý deň neustále počúvali. To bolo znamením vo vnútri prebývajúceho Ducha vo dňoch Pavlových. Tí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, počúvali Slovo, prijímali ho a žili podľa neho. Tí, ktorí Ducha nemali, počúvali to iba ako telesní ľudia, dali tomu nesprávny výklad a odišli do hriechu.
421 (143-2) V každom veku (a každý vek je pre pravého veriaceho vekom Ducha Svätého) - hovorím, v každom veku bol ten istý dôkaz. Tí, ktorí mali Ducha, Učiteľa, počúvali Slovo, a ten Duch v nich bral Slovo a vyučoval ho (zjavoval im ho); a oni patrili do skupiny, ktorá počúvala posla a jeho posolstvo, prijímala ho a žila podľa neho.
422 (143-3) Viem, že nás to zvádza k tomu, aby sme sa odvolávali na udalosti z Letníc a takisto i na deň, keď Duch Svätý zostúpil v Kornéliovom dome a potom obe tieto podobné skúsenosti považovali za dôkaz krstu Duchom Svätým. Ale pri každej z týchto udalostí poslucháči jazykom rozumeli. Toto je ďaleko od moderného bábelského zmätku v letničných zhromaždeniach. A ak to nestačí, aby nás to presvedčilo, aby sme zanechali také tvrdenie, čo urobíme, ak budeme postavení pred skutočnosť, že ľudia, ktorí nikdy nehovorili v jazykoch, mali vo svojom živote niektorý z tých ostatných ôsmich prejavov, ako slovo múdrosti, rozpoznávanie duchov, slovo poznania, vieru, uzdravovanie a dokonca zázraky? A toto zistenie je ešte zaujímavejšie, ak vidíme, že jazyk je najmenší z deviatich darov. Tak, keď vidíme ľudí, ktorí jazykmi nehovoria ani nikdy nehovorili, že používajú väčšie dary ako tí, ktorí jazykmi hovoria, nemôžeme takéto učenie brať do úvahy, ešte rozhodnejšie ako predtým.
423 (144-1) Tak teraz môžete vidieť, že si nemôžeme dovoliť hovoriť niečo, čo Biblia nepovedala. Keď nás Písmo učí, že dielo Ducha Svätého a prejavovanie sa tej Požehnanej Osoby má tomu pravému semenu toho veku priniesť pravdu každého veku, potom vieme, že Duch musí v tej osobe prebývať, lebo inak nemôže prijať pravdu pre ten vek. Amen. To je úplne správne. A ak tieto veky niečo prinášajú, istotne prinášajú a potvrdzujú túto pravdu.
424 (144-2) Teda skôr ako opustíme túto tému, chcem sa veľmi jasne vyjadriť, čo je podľa Slova krst Duchom Svätým. Nie je to podľa mňa a nie je to podľa vás. Musí to byť podľa “Tak hovorí Pán”, inak sme falošne vedení. Amen.
425 (144-3) Hneď na začiatku si všimnete, že na mojich zhromaždeniach po evanjelizačnom kázaní alebo po vyučujúcom posolstve hodím sieť a vyzývam ľudí, aby reagovali. Prosím ich, aby prišli dopredu a prijali Ducha Svätého. Keď ma toto počujú hovoriť moji letniční priatelia, domnievajú sa, že pozývam ľudí dopredu, aby prijali krst Duchom Svätým, pretože sú už znovuzrodení. Tak keď potom pozývam tých, ktorí už sú naplnení Duchom, aby prišli a boli nápomocní tým, ktorí odpovedali na pozvanie, aby prijali Ducha, títo milí bratia sa dohrnú a vedú týchto ľudí tak, že ich povzbudzujú, aby sa vydali Bohu a verili, aby hovorili v jazykoch. To spôsobilo značný zmätok a ja vám chcem presne povedať, čo mám na mysli. Mám na mysli to, aby hriešnik prišiel dopredu, aby sa znovuzrodil, čo znamená, aby bol pokrstený do tela Kristovho Duchom Svätým, čo je presne to, čo sa stalo na Letnice, keď povstala cirkev. Inými slovami, byť narodený z Ducha znamená byť v pravde pokrstený Duchom Svätým. Je to jedno a to isté.
426 (144-4) Uvedomujem si, že sa to tu na okamih bude zdať zmätené, pretože väčšina ľudí vie, že som bol ordinovaný za baptistického kazateľa a jasne som prehlásil, že baptisti to nepochopili, pretože hovoria, že človek prijíma Ducha Svätého, KEĎ uverí. Ale tak to nie je. Prijímate Ho “POTOM, až keď ste uverili.” Skutky 19:2-6: “Povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? [v angl. preklade “od vtedy, čo ste uverili” - pozn. prekl.] A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.” Tu to máme. Pavol sa ich opýtal, “Prijali ste OD TEJ DOBY, ČO STE, NIE KEĎ ste, uverili?” A tu je ten veľký rozdiel, lebo to je PO TOM, čo sme tomu uverili a prijali to! V Efežanom 1:13 je doslovná správa o tom, čo sa v Efeze podľa Skutkov 19 stalo. “V ktorom aj vy, počujúc Slovo Pravdy, Evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj uveriac [v angl. preklade “od tej doby, OD VTEDY, čo ste uverili” - pozn. prekl.], (nie počas toho, čo ste uverili) zapečatení ste Svätým Duchom Zasľúbenia.” Pozrite, o to ide. Príliš mnohí naši modernisti a dokonca aj naši fundamentalisti (takzvaní) veria v spásu v určitý zvláštny čas; ktorý je v mnohých prípadoch nazvaný: “rozhodnutie”, a tomu potom hovoria, že prijali Krista, alebo že sú znovuzrodení. Ale prijatie Krista je prijatie Jeho Ducha. Prijatie Jeho Ducha - to je znovuzrodenie. Prijatie Jeho Ducha, to je pokrstenie Duchom Svätým. Amen. Títo ľudia veria. To je krásne. Ale tam sa zastavia. Ducha Svätého prijmete PO TOM, čo ste uverili. Tak to bolo vždy, a tak to aj vždy bude. Tie isté prvé inštrukcie pre ľudí povedal Peter na Letnice, “Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko - ďaleko, ktorých - a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.”
427 (145-1) Tieto inštrukcie prišli ako priama Petrova odpoveď týkajúca sa toho, čo sa v skutočnosti na Letnice stalo. To, čo sa stalo, bolo to, že Boh podľa proroka Joela vylieval zasľúbeného Ducha Svätého na každé telo. On predtým nebol vyliaty alebo nebol predtým daný. Toto bolo to. Ale odteraz TOTO malo prichádzať cez činenie pokánia, pokrstenie na Meno Pána Ježiša Krista a potom bol Boh zaviazaný naplniť tých, ktorí prišli. Peter ani žiaden iný apoštol nikdy nepovedal, “Musíte byť znovuzrodení a potom naplnení Duchom.”
428 (146-1) Tak toto je vzorové prežitie týkajúce sa prijatia Ducha Svätého, dávajte dobrý pozor, ako bol v nasledujúcom prípade vyliaty Duch Svätý na ľudí. Skutky 8:5-17: “A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. A zástupy jednomyseľne pozorovali na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A povstala veliká radosť v tom meste. A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom, hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým, na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou. A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o Mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy. A uveril aj sám Šimon, a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasol. A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala Slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána, ktorí, keď ta zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, (lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich a boli len pokrstení v Meno Pána Ježiša.) Vtedy vzkladali na nich ruky a dostávali Svätého Ducha.” Podľa verša 12 ONI UVERILI SLOVU. Boli pokrstení na Meno Pána Ježiša. Ale napriek tomu všetkému podľa 16. verša EŠTE NEPRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. To bolo len POTOM, keď uverili a boli správne pokrstení, že prijali Ducha Svätého. To je presne ten istý vzor, ktorý dal Peter v Skutkoch 2:38-39.
429 (146-2) Iné miesto Písma, ktoré túto tému obdivuhodne osvetľuje, nachádzame v epištole Galaťanom 3:13-14: “Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.” V žiadnom prípade nemôže byť povedané, že “požehnanie Abrahámovo” je znovuzrodenie a “zasľúbenie Ducha” je krst Duchom Svätým ako dve oddelené udalosti. Lebo v Písme čítame, že “Ježiš zomrel na kríži a Jeho smrťou a vzkriesením prešlo požehnanie Abrahámovo na pohanov, opustiac Židov. To sa stalo, aby sa Duch mohol stať dostupným pre pohanov.”
430 (147-1) Aby sme porozumeli tomu, čo som práve povedal, treba vyjasniť, prečo študenti Písma nikdy nenašli, že by Pavol niekedy povedal, “Znovuzroďte sa a POTOM budete naplnení Duchom.” Oni sa domnievali, že to tam je, a vložili do toho svoje vlastné mienky, aby sa zdalo, že je to tam tak povedané, ALE PÍSMO TO NEHOVORÍ. Ani Ježiš to nikdy nepovedal. Pozrite sa na Jána 7:37-39 a čítajte to teraz s porozumením: “Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo Mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. (Ale to povedal o Svätom DUCHU, ktorého mali dostať uverivší v Neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.)” Tu je jasne a dôrazne povedané, že z veriaceho, ktorý vo viere príde k Ježišovi a bude piť, budú plynúť rieky živej vody. To umiestňuje toto prežitie do Letníc. Majme na pamäti túto myšlienku, keď čítame 14: “Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si bola Jeho prosila a bol by ti dal živej vody. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody vyvierajúcej do večného života.” Tu sa hovorí o tej istej živej vode, ale tentoraz nie je označená ako rieka, ale ako artézska studňa. Tu robia ľudia chybu. Pretože je nazvaná studňou a riekou, domnievajú sa, že na jednom mieste ide o večný život daný skrze Ducha, a na ďalšom mieste, kde je pomenovaná ako rieka, (ktorá v sebe zahrňuje veľkú dynamiku), že to musí byť Duch, ktorý je teraz daný ako vybavenie mocou. Nie je to tak. Je to jedno a to isté. To je Duch, ktorý dáva život a moc, a to prišlo na Letnice.
431 (147-2) Čo spôsobilo toto nedorozumenie? Odpoveď znie: “PREŽITIE.” Riadili sme sa prežitím, a nie Slovom. Preč s prežitiami ako s meradlom. Je len jedna olovnica, len jeden meter a to je SLOVO. Dávajte teraz pozor a porozumejte to. Peter povedal, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a prijmete dar Ducha Svätého.” Pavol sa opýtal, “Či ste prijali Ducha Svätého, ODKEDY ste uverili?” V tomto tu je celý náš problém. Ľudia činia pokánie zo svojich hriechov, dajú sa pokrstiť vo vode, ALE NEJDÚ ĎALEJ, ABY PRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. VERÍTE AŽ PO PRIJATIE DUCHA. Veriť v Ježiša, to je krok správnym smerom, je to krok smerom k Duchu Svätému. Ale tam sa ľudia zastavia. Oni idú až do vody a potom sa zastavia. Oni veria a potom sa zastavia. Biblia nehovorí, že prijmete, KEĎ uveríte. Je povedané, “Prijali ste Ducha Svätého PO TOM, čo ste uverili?” Presný a doslovný preklad znie: “Prijali ste Ducha Svätého od tej doby, čo ste pred tým uverili?” Ľudia veria a potom sa zastavia. Ducha Svätého neprijímate, keď uveríte V Neho a činíte pokánie. Idete ďalej a prijmete Ducha Svätého. Vidíte? V tom zlyhávajú naši fundamentalisti. Oni nemajú žiadnu moc, pretože sa zastavili kúsok pred Letnicami.
432 (148-1) Sú ako deti Izraela, ktoré vyšli z Egypta a zastavili sa tesne pred Zasľúbenou Zemou. Tie deti Izraelove opustili Egypt v počte asi dvoch miliónov. Všetci putovali spolu, všetci videli tie isté divy Božie, všetci mali podiel na tej istej manne a vode z udretej skaly, všetci nasledovali ten istý oblak vo dne a ohnivý stĺp v noci, ale LEN DVAJA z nich došli do Zasľúbenej Zeme. LEN DVAJA BOLI PRAVÍ ALEBO SKUTOČNÍ VERIACI. To je pravda, lebo Slovo hovorí, že tí ostatní zomreli pre neveru; a pre svoju neveru nemohli vojsť. (Židom 3:19) Potom, keď je to tak, a len DVAJA VOŠLI, tak tí ostatní neboli skutoční veriaci. V čom spočíval rozdiel? Dvaja stáli na Slove. Keď srdcia tých desiatich vyzvedačov v Kádeš-Barnei zlyhali, Jozue a Kálef sa nezakolísali, pretože oni verili Slovu a povedali, “Sme viac ako schopní zabrať túto zem.” Oni vedeli, že to dokážu urobiť, pretože Boh povedal, “Dal som vám tú zem.” Potom, čo všetci tí Izraeliti videli moc a dobrotivosť a vyslobodenie Božie, nevošli do odpočinutia, ktoré je typom Ducha Svätého. Tak hneď teraz môžete vidieť, že vždy bude len veľmi málo ľudí veriť po celý čas až do prijatia Ducha Božieho.
433 (148-2) Dobre, došli sme až potiaľto. Teraz chcem ísť ďalej, a keď pôjdem ďalej, viem, že u niektorých ľudí spôsobím určité emócie. Ale nie som za to zodpovedný. Som zodpovedný Bohu a Jeho Slovu a ľuďom, ku ktorým ma Boh poslal. Musím byť verný vo všetkom, čo mi dáva, aby som povedal.
434 (149-1) V 44 je povedané, “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku Mne, a toho, kto prijde ku Mne, nevyženiem von. Nikto nemôže prijsť ku Mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý Ma poslal, a Ja ho vzkriesim v posledný deň.” Ján 1:12-13: “Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho Meno; ktorí nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ALE Z BOHA sú splodení.” Efežanom 1:4-5: “Tak, ako si nás v Ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti svojej vôle.” Nechceme teraz príliš hlboko vchádzať do témy o suverenite Božej, (pretože to by samo zabralo celú knihu), dovoľte mi tu ukázať, že podľa týchto veršov si Ježiš Kristus vyberá Svoju vlastnú nevestu práve tak isto, ako si dnes muži vyberajú svoje nevesty. Nevesta dnes jednoducho nerozhoduje o tom, že si vezme určitého muža za manžela. Nie. Je to ženích, ktorý o tom rozhoduje a vyberá si určitú ženu za svoju nevestu. (Ján 15:16: “Nie vy ste si Mňa vyvolili, ale Ja som si vyvolil vás.”) Podľa Slova Božieho bola nevesta vybraná pred založením sveta. Toto vyvolenie Nevesty si preduložil Sám v Sebe. Efežanom 1:9. A v Rimanom 9:11 je povedané, “Aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia.” Nemôžete to čítať nijako inak. To preduloženie srdca, ten večný úmysel Boží bol vziať si nevestu podľa Svojej VLASTNEJ voľby, a tento úmysel mal v Sebe, a pretože je večný, bolo to rozhodnuté pred založením sveta.
435 (149-2) Dávajte teraz dobrý pozor a pozrite sa na toto. Skôr ako vôbec bolo zrnko hviezdneho prachu, skôr ako bol Boh Bohom, (Boh je predmetom uctievania a vtedy ešte nebolo nikoho, kto by Ho uctieval, takže On bol v tom čase Bohom iba potencionálne), a bol známy len ako večný Duch, nevesta už bola v Jeho mysli. Áno, bola. Existovala v Jeho myšlienkach. A ako je to s tými myšlienkami Božími? Sú večné či nie?
436 (149-3) Večné myšlienky Božie! Dovoľte, aby som sa vás opýtal, “Sú myšlienky Božie večné?” Ak toto môžete uvidieť, potom uvidíte mnoho vecí. Boh je nemenný, ako v bytí, tak i v konaní. O tom sme už hovorili a dokázali to. Boh je vo Svojich schopnostiach nekonečný, a preto ako Boh musí byť aj vševedúci. Keď je vševedúci, tak sa teraz neučí ani sa Sám so Sebou neradí, ani v žiadnom čase k svojmu poznaniu nepridáva. Keby mohol k Svojmu poznaniu niečo pridať, potom by nebol vševedúci. Potom by sme mohli nanajvýš povedať, že raz bude vševedúci. Ale to nie je podľa Písma. On JE vševedúci. Nikdy nemal o ničom nejakú novú myšlienku, pretože všetky Svoje myšlienky mal vždy a stále ich bude mať, a od začiatku pozná koniec, lebo je Boh. TAK MYŠLIENKY BOŽIE SÚ VEČNÉ. SÚ SKUTOČNÉ. Oni jednoducho nie sú také ako u človeka, ktorý načrtol plán a jedného dňa budú jeho myšlienky premenené na hmotu a formu, ale oni sú už skutočné a večné a sú časťou Boha.
437 (150-1) Pozrite, ako sa to deje. Boh mal vždy Svoje myšlienky s Adamom. Adam ako Jeho myšlienka ešte nebol vyjadrený. Žalm 139:15-16 vám o tomto trochu dá predstavu: “Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred Tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup a do Tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.” To, ako som povedal, nebolo napísané o Adamovi, ale dáva vám to predstavu a poznanie, že tá myšlienka bola v Jeho mysli, a tá myšlienka bola večná a musela byť vyjadrená. Tak, keď bol Adam sformovaný z prachu zeme a Boh stvoril jeho duchovnú bytosť, potom sa stal Božou vyjadrenou myšlienkou a tieto večné myšlienky boli teraz prejavené.
438 (150-2) Mohli by sme prechádzať cez storočia. Nachádzame Mojžiša, Jeremiáša, Jána Krstiteľa a každý z nich bol večná Božia myšlienka vyjadrená vo svojej dobe. Potom prídeme k Ježišovi, k tomu LOGOS. On bol dokonalou a úplnou MYŠLIENKOU, ktorá bola vyjadrená, a On sa dal poznať ako Slovo. To je to, čím On JE a vždy BUDE.
439 (150-3) A teraz je povedané, že “On si nás V ŇOM (v Ježišovi) vyvolil pred založením sveta.” To znamená, že sme boli rovno tam S Ním v mysli a v myšlienkach Božích pred založením sveta. To dáva vyvoleným VEČNÚ kvalitu. Od toho sa nemôžete dostať preč.
440 (150-4) Dovoľte, aby som sem vsunul jednu myšlienku. Dokonca naše telesné narodenie je založené na vyvolení. Ženské vaječníky produkujú mnoho a mnoho vajíčok. Ale prečo sa stane, že v určitom čase prichádza dole určité vajíčko, a nie žiadne iné? A potom sa medzi mužskými spermiami z neznámeho dôvodu určitý zárodok chytí toho vajíčka, zatiaľ čo tie ostatné, ktoré by sa mohli tak ľahko prichytiť alebo mali lepšiu príležitosť, sa neprichytili a zahynuli. Za týmto všetkým stojí inteligencia, čiže to, čo rozhoduje, či to bude chlapec alebo dievča, blond alebo brunet, či bude mať jasné alebo tmavé oči, atď. S týmito myšlienkami vo svojej mysli rozmýšľajte o Jozuovi a Kálefovi. Či nepovedal Ježiš v Jánovi 6:49: “Vaši otcovia jedli mannu na púšti, a zomreli.” Tí rodičia, ktorí tam zomreli, boli potrební, aby boli praotcami národa, ku ktorému Ježiš hovoril. Oni zahynuli, hoci telesne boli v Božom vyvolení, ako v ňom boli Jozue a Kálef duchovne.
441 (151-1) Ale aby sme pokračovali. Títo vyvolení neboli len večnými Božími myšlienkami, ktoré mali byť vo svojom čase vyjadrené v tele, ale títo istí vyvolení sú nazývaní iným menom. Rimanom 4:16: “Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás.” Rimanom 9:7-13: “Ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. Lebo Slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem a Sára bude mať syna. A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca; (lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva) - ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.” Galaťanom 3:16: “A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.” Galaťanom 3:29: “A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.” Podľa Rimanom 4:16 zisťujeme, že Boh dal pevné zasľúbenie VŠETKÉMU semenu Abrahámovmu a Pavol toto označenie vzťahuje na seba i na všetkých veriacich, lebo hovorí, “Abrahám, ktorý je otcom VŠETKÝCH nás.” Potom pokračuje, nielen, aby ohraničil svoju definíciu, ale skôr aby ju dokončil, lebo v Galaťanom 3 stotožnil to SEMENO (jednotné číslo) s Ježišom a započítal “deti semena” ako deti zasľúbenia, a zasľúbenie má do činenia s “vyvolením” alebo s “Božou voľbou”. To je presne to, čo sme hovorili. Tí, ktorí sú z Kráľovského Semena, sú vyvolení Boží, sú predurčení, predzvedení Boží a boli v mysli Božej a v Jeho myšlienkach. Jednoducho povedané, Pravá Nevesta Kristova bola večne v Božej mysli, ale nebola vyjadrená, až kým každý nevystúpil vo svojom určenom a vyznačenom čase. Každý člen, keď vystúpil, stal sa VYJADRENÝM a zaujal svoje miesto v tele. Tak táto nevesta je doslovnou NEVESTOU SEMENA VYPOVEDANÉHO SLOVA. A hoci je označená ako žena, je nazvaná aj “telom Kristovým”. Je úplne zrejmé, že tak má byť nazvaná, lebo bola predurčená v Ňom, pochádza z toho istého zdroja, bola večná s Ním a teraz prejavuje Boha v tele z mnohých údov, ako bol vtedy Boh prejavený v JEDNOM ÚDE, a to v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.
442 (152-1) Tak potom tu prichádzame k záveru. Ako to večné Logos (Boh) bolo prejavené v Synovi a v Ježišovi prebývala celá plnosť Božstva telesne a Ten večný bol Otec prejavujúci sa v tele, a tým dostal titul Syna, tak aj my, veční v Jeho myšlienkach, keď prišiel na nás rad, stali sme sa tým Semenom Vypovedaného Slova prejaveným v tele, ktoré pozostáva z mnohých údov a tieto večné myšlienky, ktoré sa teraz prejavujú v tele, sú synovia Boží, práve tak, ako sme nazvaní. NESTALI SME SA SEMENOM SKRZE ZNOVUZRODENIE, MY SME BOLI SEMENOM, A PRETO SME SA ZNOVUZRODILI, LEBO LEN VYVOLENÍ SA MÔŽU ZNOVUZRODIŤ. Pretože SME BOLI SEMENOM, mohli sme byť oživení. V NE-SEMENE nie je nič k oživeniu.
443 (152-2) Zachovajte to dobre vo svojich mysliach. Urobme teraz ďalší krok. Vykúpiť znamená kúpiť naspäť. Je to navrátené pôvodnému majiteľovi. Boh skrze Svoju smrť, preliatou Krvou, KÚPIL SPÄŤ SVOJICH VLASTNÝCH. On kúpil naspäť Nevestu Semena Vypovedaného Slova. “Moje ovce čujú Môj hlas (Slovo) a nasledujú Ma.” Vždy ste boli ovcou. Nikdy ste neboli prasaťom alebo psom, ktorý sa potom stal ovcou. To je nemožné, lebo každý druh života rodí ten istý druh a druh sa nemení. Tak, ako sme boli v myšlienkach Božích a potom vyjadrení v tele, musel prísť deň, keď sme počuli Jeho hlas (Slovo), a počúvajúc ten hlas, sme si uvedomili, že je to náš Otec, ktorý nás volá, a poznali sme, že sme synovia Boží. Počuli sme Jeho hlas a zvolali sme ako márnotratný syn, “Spas ma, môj Otče. Vraciam sa k Tebe.”
444 (152-3) Syn Boží môže ísť dlhý čas, kým rozpozná, že je synom. V skutočnosti je mnoho pravých kresťanov takých ako v tom príbehu o malom orlovi, ktorého vysedela sliepka. Viete, že orol je typom pravého veriaceho. Nejaký sedliak vzal vajce z orlieho hniezda a položil ho pod sliepku. V príslušnom čase sa všetky vajcia pod tou sliepkou vyliahli. Malé kuriatka dobre vychádzali s matku sliepkou, ale ten malý orol nemohol pochopiť to kvokanie a hľadanie potravy v kope hnoja. Dokázal sa živiť, ale bol z toho všetkého dosť zmätený. Ale jedného dňa z výšky vo vzduchu matka orlica, ktorá zniesla to vajce, vysliedila toho malého orla na zemi. Zniesla sa obrovskou rýchlosťou dolu a zakričala naňho plným hlasom, aby vzlietol hore a stretol sa s ňou. On nikdy nepočul krik orla, ale keď počul ten prvý výkrik, niečo sa v ňom zobudilo a on zatúžil vzlietnuť k nej. Ale bál sa to skúsiť. Tá matka znova zvolala na neho, aby sa vzniesol vo vetre a nasledoval ju. On zakričal, že sa bojí. Ona ešte raz zavolala, skríkla, aby to skúsil. Trepotajúc krídlami, vrhol sa do vzduchu a odpovedal na volanie matky, vzniesol sa do modrej oblohy. Vidíte, on bol vždy orlom. Nejaký čas sa správal ako kura, ale nemohol sa uspokojiť. Ale keď počul volanie toho veľkého orla, prišiel na svoje vlastné miesto. A keď raz pravý syn Boží počuje skrze Slovo volanie Ducha, on si tiež uvedomí, kým je, a utečie sa k tomu Veľkému Prorokovi - Orlovi a bude s Ním naveky sedieť v nebeských miestach v Kristu Ježišovi.
445 (153-1) TERAZ PRICHÁDZA NÁŠ TRIUMFÁLNY ŠTÍTOVÝ KAMEŇ o krste Duchom Svätým. Galaťanom 4:4-7: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Bôh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče! Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.” Tu to je. Ježiš Kristus zostúpil, zomrel na kríži, dokonal vykúpenie (prinavrátil pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom vykúpenia alebo zaplatením ceny), a tým NÁS POSTAVIL AKO SYNOV. Neučinil z nás synov, lebo sme už boli Jeho synmi, ale umiestnil nás ako synov. Lebo dokiaľ sme boli vo svete, v tele, nemohli sme byť uznaní za Jeho synov. Boli sme držaní diablom v zajatí. Ale aj tak sme boli synovia. A počujte toto: “A ŽE STE SYNOVIA, POSLAL BOH DUCHA SVOJHO SYNA DO VAŠICH SŔDC, KTORÝM VOLÁTE: ABBA, OTČE.” Na koho spadol Duch v čase Letníc? Na synov. Na koho v Korinte? Na synov, keď POČULI SLOVO.
446 (154-1) Čo je krst Duchom Svätým? Je to Duch, ktorý vás krstí do tela Kristovho. To je nové narodenie. To je Duch Boží, ktorý vchádza do vás a napĺňa vás po tom, čo ste činili pokánie, (keď ste počuli Jeho Slovo) a boli ste pokrstení vo vode ako odpoveď dobrého svedomia voči Bohu.
447 (154-2) Tomu, čo sme teraz uviedli, by všetci porozumeli omnoho ľahšie, keby všetci verili učeniu o jednote Božstva. Lebo nie sú tri osoby v Božstve, ale JEDNA. Preto NIE SME zrodení z Ducha Života Ježiša, ktorý vchádza do vnútra a potom neskôr prichádza Duch Svätý, aby nám dal moc. Keby to bola pravda, prečo zneuctievame Otca a nedávame Mu žiadne miesto v našom celkovom spasení, lebo ak je spasenie od Pána, a keby boli traja Pánovia, potom aj ON (Otec) musí mať v tom diel. Ale istotne môžeme vidieť, že Ježiš toto povedal veľmi jasne, že to je On a jedine On, ktorý je Bohom, a to je On a jedine On Sám, ktorý vchádza do veriaceho. Ján 14:16 hovorí, že Otec pošle iného Utešiteľa. Ale verš 17 hovorí, že On (Ježiš) u nich prebýva a neskôr má byť v nich. Vo verši 18 hovorí, že On príde k nim. Vo verši 23, keď hovoril k učeníkom, povedal, “My (Otec a Syn) prídeme k nemu.” Tak to je Otec, Syn a Duch Svätý, ktorí prichádzajú všetci v tú istú dobu, lebo je to JEDNA OSOBA, z ktorej pozostáva Božstvo. Ten príchod sa stal na Letnice. Nie sú dva príchody Ducha, len jeden. Problém je v tom, že ľudia nepoznajú skutočnú pravdu a jednoducho veria v Ježiša na odpustenie hriechov, ale nepokračujú, aby prijali Ducha.
448 (154-3) Skôr ako ukončím túto tému, viem, že máte v mysli jednu otázku. Chcete vedieť, či verím v učenie o predexistencii. Neverím tomu mormonskému učeniu o predexistencii duše práve tak, ako neverím v reinkarnáciu alebo v prevteľovanie duše. Buďte tu opatrní a pochopte toto. To nie je tá osoba, ktorá pochádza večne predurčená od Boha, TO JE SLOVO ALEBO SEMENO. To je to. Dávno, príliš dávno na to, aby to ľudský rozum pochopil, večný Boh s večnými myšlienkami myslel a rozhodol, ako je napísané, “JAKOBA SOM MILOVAL, ALE EZAVA SOM NENÁVIDEL (Rimanom 9:13).” SKÔR AKO SA KTORÝ Z NICH NARODIL A AKO BY NIEČO DOBRÉHO ALEBO ZLÉHO UČINIL! Pozrite, to bola MYŠLIENKA a tá myšlienka bola potom vyjadrená a Boh vykúpil Jákoba späť, lebo iba Jákob bol SEMENOM. Iba Jákob mal semeno, preto mal úctu k právu prvorodenstva a k zmluve Božej. Ak ste pravým semenom, budete počúvať to Slovo. Duch vás pokrstí do tela Kristovho, naplní vás a vystrojí mocou a vy prijmete Slovo pre váš deň a vek. Vidíte, akým jasným sa stáva pravý dôkaz, keď vám je zjavené Slovo? Všimnite si znova, že Ježiš bol Kráľovským Semenom. Žil v ľudskom tele. Keď Ho Duch zavolal, (tú Slovom prejavenú Myšlienku), išiel k Jordánu a bol tam pokrstený vo vode. Keď poslúchol Slovo, Duch Svätý prišiel na Neho a hlas povedal, “Toto je môj milovaný syn, Toho počúvajte!” Hlas nepovedal, “Tento sa stal Mojím Synom,” Ježiš BOL Synom! Duch Svätý Ho uviedol do pozície toho Syna pred nimi všetkými. Potom, keď bol takto naplnený, (a ten istý vzor sa odohráva na Letnice a stále ďalej), vystúpil a demonštroval moc, prijímajúc plné zjavenie Boha a od Boha dané na ten deň.
449 (155-1) Stále hovoríme, že pravdivý dôkaz o krste Duchom Svätým pre veriaceho je to, že prijíma Slovo na ten vek, v ktorom žije. Dovoľte, aby som vám to ukázal úplne jasne.
450 (155-2) Tých Sedem Vekov, ako sú podané v Zjavení v 2. a 3. kapitole, zaberajú celé obdobie plnosti pohanov alebo celý čas, v ktorom sa Boh zaoberá spasením pohanov. V každom jednotlivom veku bez výnimky sa hovorí to isté pri otvorení a zakončení posolstva pre ten vek. “Poslovi zboru (v Efeze, Smyrne, Pergame, Tyatíre, Sardách, Filadelfii, Laodicei) napíš, toto hovorí Ten atď., atď.” “Kto má uši, nech počuje (jednotné číslo), čo Duch hovorí zborom.” Všimnite si tu, že Ježiš (skrze Ducha) oslovuje v KAŽDOM veku LEN JEDNU osobu ohľadom Slova pre ten vek. Len JEDEN posol pre každý vek prijíma to, čo chce Duch pre ten vek povedať, a ten JEDEN POSOL je poslom pravej cirkvi. On hovorí za Boha skrze zjavenie obom “cirkvám”, tej pravej i tej nepravej. Posolstvo je potom rozhlasované všetkým. Ale hoci je toto posolstvo hlásané všetkým, ktorí prichádzajú do jeho okruhu, to posolstvo je svojím spôsobom individuálne prijímané len určitou kvalifikovanou skupinou ľudí. Každý jednotlivec z tejto skupiny je človek, ktorý má schopnosť počuť, čo Duch hovorí cirkvi prostredníctvom posla. Tí, ktorí počujú, nedostávajú nejaké svoje vlastné súkromné zjavenie, ani to nie je skupina, ktorá dostáva svoje kolektívne zjavenie, ALE KAŽDÁ OSOBA POČÚVA A PRIJÍMA TO, ČO UŽ POSOL PRIJAL OD BOHA.
451 (156-1) Nepokladajte to za zvláštne, že to tak je, lebo Pavol dal tento vzor pod rukou Božou. Jedine Pavol mal plné zjavenie pre svoj deň, ako to svedčí jeho konfrontácia s inými apoštolmi, ktorí uznali Pavla ako Proroka - Posla pre pohanov v tej dobe. A tiež si môžeme všimnúť z konkrétneho príkladu v Slove, že keď chcel ísť Pavol do Ázie, Boh mu v tom zabránil, lebo ovce (Jeho deti) boli v Macedónii a oni (Macedónci) budú počúvať, čo im Duch mal prostredníctvom Pavla povedať, zatiaľ čo ľudia v Ázii nie.
452 (156-2) V každom veku máme presne ten istý vzor. Preto svetlo prichádza prostredníctvom nejakého Bohom daného posla v určitej oblasti a potom sa to svetlo od tohoto posla šíri cez službu iných, ktorí v tom boli verne vyučení. Ale, samozrejme, nie všetci, ktorí vychádzajú, si vždy uvedomujú, aké nutné je povedať LEN to, čo povedal posol. (Spomeňte si, Pavol v 1. Korinťanom 14:37 varoval ľudí, aby hovorili len to, čo povedal on, “Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to PRIKÁZANIA PÁNOVE. Či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?”) Oni tu niečo pridajú a tam zase niečo uberú a zakrátko už posolstvo nie je viac čisté a prebudenie zomiera. Akí opatrní musíme byť, aby sme počuli len JEDEN hlas, lebo Duch má len jeden hlas, ktorý je hlasom Božím. Pavol ich varoval, aby hovorili to, čo on povedal, Peter tiež robil to isté. On ich varoval, že ANI ON (Pavol) nemôže zmeniť jediné slovo, ktoré dal skrze zjavenie. Ó, ako je dôležité počúvať hlas Boží skrze Jeho poslov a potom hovoriť to, čo im bolo dané, aby povedali zborom.
453 (156-3) Dúfam, že to teraz začínate vidieť. Možno teraz dokážete rozumieť, prečo nedržím s fundamentalistami a s letničnými. Musím držať so Slovom tak, ako ho Pán zjavil. Nevyčerpal som to všetko. Na to by bola potrebná celá kniha, ale s Pánovou pomocou budeme mať mnoho kázní, záznamov a posolstiev o všetkých týchto veciach, ktoré vám pomôžu porozumieť a dať do súvislosti celé Písmo.
454 (157-1) “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom v každom veku.” V každom veku bolo to isté zvolanie. Počujte, čo hovorí Duch! Ak si kresťan, vrátiš sa k tomu, čo učí Duch; to je Slovo na tento vek. Každý posol do každého veku bude kázať to Slovo. Každé nové a pravé prebudenie bude preto, že sa ľudia vrátili k Slovu na ich vek. Zvolanie v každom veku je pokarhanie: “Opustili ste Slovo Božie. Čiňte pokánie a navráťte sa k Slovu.” Od prvej knihy Biblie (Genesis) až k tej poslednej knihe (Zjavenie) je len jeden dôvod, prečo sa ľudia znepáčili Bohu - to je, že opustili Slovo, a je len jeden prostriedok, ako môžu znovu získať Jeho zaľúbenie - navrátiť sa do Slova.
455 (157-2) V Efezskom Veku a v tomto veku a v každom veku, ktorý preberáme, uvidíme, že toto je pravda. A v poslednom veku, ktorý je naším vekom, nájdeme zatmenie Slova, úplné odpadnutie, ktoré povedie k veľkému súženiu.
456 (157-2) Ak si tým pravým semenom, a ak si skutočne pokrstený Duchom Svätým, budeš si Jeho Slovo ceniť viac ako svoju dennú potravu a budeš mať túžbu žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vychádza z úst Božích.
457 (157-2) To je moja úprimná modlitba za nás všetkých, aby sme počuli, čo nám Duch prináša zo Slova dnes.