5. kapitola, PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POZDRAV
472 (162-1) Zjavenie 2:12b: “Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý.”
473 (162-1) Posolstvo pre tretí cirkevný vek začína vychádzať najavo. Tretia scéna tejto odhaľujúcej sa drámy, “Kristus uprostred Svojej cirkvi”, sa začína zjavovať. Hlasom ako trúba Duch predstavuje Toho Jedinečného: “Ten, Ktorý má ten dvojsečný meč ostrý!” Aký ohromný rozdiel je toto predstavenie v porovnaní s dobou, keď Pilát predstavil Baránka Božieho odiateho v posmešnom purpurovom rúchu, ubitého a korunovaného tŕním, hovoriac, “Hľa, váš Kráľ!” Teraz stojí zmŕtvychvstalý Pán kráľovsky odiaty a korunovaný slávou, 'Kristus, moc Božia’.
474 (162-3) V týchto slovách: 'Ten, ktorý má ten dvojsečný meč’, leží ďalšie zjavenie Božstva. Spomínate si, že v Efezskom Veku bol predstavený ako Nemeniaci sa Boh. V Smyrnenskom Veku sme Ho videli ako JEDNÉHO PRAVÉHO Boha a vedľa Neho nebol nikto iný. Teraz, v tomto Pergamskom Veku je ďalšie zjavenie Jeho Božstva predstavené Jeho spojením s ostrým dvojsečným mečom, ktorým je Slovo Božie. Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Efežanom 6:17: “A vezmite meč Ducha, ktorým je Slovo Božie.” 15a: “A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. A z jeho úst vychádzal ostrý meč.” Ján 1:1-3: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.” 1. Jána 5:7: “Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú JEDNO.”
475 (162-4) Teraz môžeme vidieť Jeho spojenie so Slovom. ON JE SLOVO! To je to, kým On je. SLOVO V JEHO MENE.
476 (162-4) V Jánovi 1:1, kde je napísané, “Na počiatku bolo Slovo,” je koreň, z ktorého dostaneme náš preklad pre 'Slovo’, 'Logos’, čo znamená 'myšlienka alebo poňatie’. Má to dvojitý význam: ‘myšlienka’ a 'reč’. No, 'vyjadrená myšlienka’ je ‘slovo’ alebo 'slová’. Nie je to úžasné a nádherné? Ján hovorí, že poňatie Božie bolo vyjadrené v Ježišovi. A Pavol hovorí tú istú vec v Židom 1:1-3: “Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi (Logos), ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky [v angl. “svety” - pozn. prekl.], ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov, posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach.” Boh sa stal vyjadreným v osobe Ježiša Krista. Ježiš bol Vyjadrený Obraz Boží. Opäť v Jánovi 1:14: “A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.” Samotná podstata Božia sa stala telom a prebývala medzi nami. Ten Veľký Duch-Boh, ktorému sa nemohol žiaden človek priblížiť, ktorého žiaden človek nevidel alebo na Neho nemohol pozrieť, bol teraz v tele a prebýval medzi ľuďmi, vyjadrujúc im plnosť Božiu. Ján 1:18: “Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.” Boh, ktorý príležitostne prejavoval Svoju prítomnosť oblakom alebo ohnivým stĺpom, ktorý srdcia ľudí zasiahol strachom; tento Boh, ktorého srdcové charakterové vlastnosti boli oznámené jedine zjavením slov skrze prorokov, sa teraz stal Emanuelom (Boh s nami) oznamujúcim Samého Seba. Slovo ‘oznámiť’ je z gréckeho koreňa, ktorý často prekladáme ako ‘exegezis’, čo znamená: dôkladne vysvetliť alebo objasniť. To je to, čo Živé SLOVO, Ježiš, učinilo. Priniesol nám Boha, lebo On bol Boh. Zjavil nám Boha s tak dokonalou jasnosťou, že Ján o Ňom mohol povedať v 1. Jána 1:1-3: “Čo bolo od počiatku, čo sme počuli (Logos znamená reč), čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkali, o slove života, (a ten život sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám), teda čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Ježišom Kristom.” Keď sa Boh skutočne zjavil, prejavil sa v tele. “Kto vidí Mňa, vidí Otca.”
477 (164-1) No, späť v Židom 1:1-3, kde sme spozorovali, že Ježiš je jasným obrazom Boha. On bol Boh, ktorý človeku vyjadril Samého Seba v človeku. Ale v týchto veršoch je ešte niečo iné, čo si treba dobre všimnúť, zvlášť verše 1 a 2: “Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v [v angl. preklade je “skrze” - pozn. prekl.] prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi.” Chcel by som, aby ste si všimli, že tu v okrajovej poznámke vo vašej Biblii uvidíte opravu. To slovo ‘skrze’ nie je správny preklad. Malo by to byť 'V’. Nie ‘skrze’. Potom správne čítame, “Boh mnohým spôsobom hovorieval otcom V prorokoch, prostredníctvom Slova.” 1. Samuelova 3:21b: “Lebo Hospodin sa zjavil Samuelovi v Síle v slove Hospodinovom.” To dokonale odhaľuje 1. Jána 5:7: “Duch a Slovo sú JEDNO.” Ježiš zjavil Otca. Slovo zjavilo Otca. Ježiš bol Živé Slovo. Chvála Bohu, On je dnes stále tým Živým Slovom.
478 (164-2) Keď bol Ježiš na zemi, povedal, “Či neveríš, že Ja som v Otcovi a Otec je vo Mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím Sám od Seba, ale Otec, ktorý vo Mne prebýva, On činí tie skutky.” Ján 14:10. Tu je veľmi zjavne vysvetlené, že tá dokonalá manifestácia Božia v Synovi bola skrze vo vnútri prebývajúceho Ducha, prejavujúceho sa v Slove a skutkoch. To je presne to, čo sme po celý čas učili. Keď sa nevesta vráti, aby bola nevestou Slova, bude činiť tie isté skutky, ktoré činil Ježiš. Slovo je Boh. Duch je Boh. Oni všetci sú JEDNO. Jedno nemôže pracovať oddelene od druhého. Ak má niekto skutočne Ducha Božieho, bude mať Slovo Božie. To je to, ako to bolo s prorokmi. Oni mali vo vnútri prebývajúceho Ducha Božieho a Slovo prišlo k nim. To je to, ako to bolo s Ježišom. V Ňom bol Duch bez miery a Slovo prišlo k Nemu. (Ježiš začal oboje: činiť a UČIŤ. Moje učenie nie je Moje vlastné, ale Otcovo, ktorý Ma poslal. Ján 7:16.)
479 (164-3) Pamätajte teraz, Ján Krstiteľ bol oboje, prorok a posol pre svoj deň. Bol naplnený Duchom Svätým od lona svojej matky. Keď krstil v Jordáne, Slovo Božie (Ježiš) prišlo k nemu. Slovo vždy prichádza k tomu skutočne Duchom naplnenému. To je dôkaz naplnenia Duchom Svätým. To je to, čo Ježiš povedal, že bude dôkazom. Povedal, “A Ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Utešiteľa, aby s vami zostal až na veky, toho Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať.” No, my vieme, čo je Pravda. “Tvoje Slovo je Pravda.” Jánovi 8:43: “Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje Slovo.” Všimli ste si, že Ježiš povedal, že svet nemôže prijať Ducha Svätého? Nuž, v tomto verši, ktorý som práve prečítal, oni takisto nemohli prijať Slovo. Prečo? Pretože Duch a Slovo sú jedno, a ak máte Ducha Svätého ako proroci, potom Slovo príde k vám. Vy ho prijmete. V Jánovi 14:26: “Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás NAUČÍ všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” Tu opäť nachádzame Slovo prichádzajúce kvôli Duchu Božiemu. Opäť v Jánovi 16:13: “Ale keď prijde on, ten Duch pravdy (Slovo), uvedie vás do každej pravdy (Tvoje Slovo je pravda), lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť (Slovo) všetko, čokoľvek počuje (Slovo Božie), aj budúce veci vám bude zvestovať.” (Duch prináša Slovo proroctva.) Chcel by som, aby ste si veľmi pozorne všimli, že Ježiš nepovedal, že dôkaz krstu Duchom Svätým je hovorenie v jazykoch, výklad, prorokovanie alebo kričanie a tancovanie. On povedal, že dôkazom bude to, že budete v PRAVDE, budete v Slove Božom pre váš vek. Dôkaz súvisí s prijímaním toho Slova.
480 (165-1) V 1. Korinťanom 14:37: “Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.” No, sledujte to. Dôkazom vo vnútri prebývajúceho Ducha bolo uznanie a NASLEDOVANIE toho, čo prorok Boží dal pre svoj vek, pretože on dal cirkev do poriadku. Pavol musel povedať tým, ktorí si robili nárok na iné zjavenie (verš 36): “Alebo či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?” Dôkazom Duchom naplneného kresťanského veriaceho nie je produkovať pravdu (Slovo), ale prijať pravdu (Slovo) a veriť jej a počúvať ju.
481 (165-2) Všimli ste si v Zjavení 22:17: “A Duch a nevesta hovoria: Príď! A kto počuje, nech povie: Príď!” Vidíte, nevesta hovorí to isté Slovo ako Duch. Ona je nevestou Slova dokazujúc, že má Ducha. V každom cirkevnom veku počujeme tieto slová: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Duch dáva Slovo. Ak máte Ducha, budete počuť Slovo pre váš vek, tak, ako tí praví kresťania vzali Slovo pre ich vek.
482 (166-1) Pochopili ste tú poslednú myšlienku? Opakujem, každý cirkevný vek končí s rovnakým napomenutím. “Kto má uši, nech (jednotlivec) počuje, čo Duch hovorí zborom.” Duch dáva Slovo. On má pravdu pre každý vek. Každý vek má svojich vlastných vyvolených a tá vyvolená skupina vždy 'počúvala Slovo’ a prijímala ho dokazujúc, že má v sebe Semeno. Ján 8:47: “Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie. Vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.” Oni odmietli Slovo (Ježiša) a Jeho Slová pre ich deň, ale pravé semeno prijalo Slovo, lebo boli z Boha. “A VŠETCI tvoji synovia budú učení od Hospodina.” (Duch Svätý.) Jánovi 6:45. Byť JEDNO SO SLOVOM dokazuje, či ste z Boha a naplnení Duchom. Žiadne iné meradlo.
483 (166-2) Ale čo sú jazyky a výklad a ostatné dary? Sú to prejavy. To je to, čo učí Slovo. Čítajte to v 1. Korinťanom 12:7: “Ale jednému každému sa dáva PREJAVOVANIE Ducha na spoločný úžitok.” Potom Pavol menuje tie prejavy.
484 (166-3) Teraz prichádza táto veľmi dobrá otázka, o ktorej viem, že sa ju všetci túžite opýtať. Prečo nie je prejav dôkazom krstu Duchom Svätým, lebo by ste istotne nemohli prejavovať Ducha Svätého, keby ste skutočne neboli naplnení Duchom? No, prial by som si, aby som mohol povedať, že je to pravda, lebo nerád ľudí zraňujem a šliapem po ich učení, ale nebol by som pravdivým služobníkom Božím, ak by som vám nezvestoval celú radu Božiu. To je správne, však? Pozrime sa len na chvíľu na Baláma. Bol nábožný, uctieval Boha. Rozumel tej správnej metóde obetovania a priblíženia sa k Bohu, ale nebol prorokom Pravého Semena, pretože vzal mzdu nespravodlivosti, a to najhoršie zo všetkého bolo, že uviedol ľud Boží do hriechu smilstva a modloslužby. A predsa, kto by sa odvážil poprieť, že Duch Boží sa skrze neho prejavil v jednej z najkrajších častí absolútne presného proroctva, aké kedy svet videl? Ale nikdy nemal Ducha Svätého. Tak potom, čo si myslíte o veľkňazovi Kajfášovi? Biblia hovorí, že prorokoval, akou smrťou Pán zomrie. Všetci vieme, že nie je o ňom žiadna správa, že by bol Duchom naplnený a Duchom vedený muž ako drahý starý Simeon alebo tá milá svätá, nazývaná Anna. A predsa mal skutočný prejav Ducha Svätého. Nemôžeme to poprieť. Tak kde je prejav ako dôkaz? Nie je. Ak ste skutočne naplnení Duchom Božím, budete mať vo vašom živote dôkaz SLOVA.
485 (167-1) Ukážem vám, ako hlboko pociťujem a chápem túto pravdu skrze zjavenie, ktoré mi Boh dal. No skôr ako to budem hovoriť, chcem povedať toto. Mnohí z vás veria, že som prorokom. Nehovorím, že som. Vy ste to povedali. Ale všetci vieme, že videnia, ktoré mi dáva Boh, NIKDY NEZLYHÁVAJÚ. ANI RAZ. Ak niekto môže dokázať, že niekedy nejaké videnie zlyhalo, chcem o tom vedieť. No, keď ste ma až doteraz sledovali, tu je môj príbeh.
486 (167-2) Pred mnohými rokmi, keď som prvýkrát narazil na letničných ľudí, bol som na jednom z ich táborových zhromaždení, kde bolo mnoho prejavov hovorenia v jazykoch, výkladu jazykov a proroctiev. Dvaja kazatelia sa zvlášť podieľali na tomto druhu hovorenia, viac ako hociktorí iní bratia. Skutočne som sa tešil zo služieb a naozaj som mal záujem o tie rôzne prejavy, pretože vyzerali skutočne. Bolo mojou najvážnejšou túžbou naučiť sa o týchto daroch všetko, čo som mohol, tak som sa rozhodol, že sa o nich s tými dvoma mužmi porozprávam. Skrze dar Boží sídliaci vo mne som sa snažil spoznať ducha v tom prvom mužovi, či je skutočne od Boha alebo nie. Po krátkom rozhovore s tým milým pokorným bratom som vedel, že bol pravým, pevným kresťanom. Bol skutočný. Druhý mladý muž nebol vôbec taký ako ten prvý. Bol vystatovačný a pyšný, a keď som s ním hovoril, premietlo sa pred mojimi očami videnie a videl som, že bol ženatý s blondínou, ale žil s hnedovlasou a mal s ňou dve deti. Ak kedy existoval nejaký pokrytec, tak to bol on.
487 (167-3) No, poviem vám, bol som šokovaný. Ako by som nemal byť? Tu boli dvaja muži, z ktorých jeden bol skutočný veriaci a ten druhý hriešny napodobňovateľ. A PREDSA OBAJA PREJAVOVALI DARY DUCHA. Bol som znepokojený týmto zmätkom. Opustil som zhromaždenie, aby som prosil Boha o odpoveď. Išiel som sám na skryté miesto, a tam som sa so svojou Bibliou modlil a čakal na Boha kvôli odpovedi. Nevediac, ktorú časť Písma mám čítať, náhodne som Bibliu otvoril na nejakom mieste v Matúšovi. Chvíľu som čítal a potom som Bibliu položil. O chvíľu zavial do izby vietor a obrátil strany Biblie k Židom, 6. kapitole. Prečítal som ju a bol som tými zvláštnymi veršami obzvlášť dojatý, Židom 6:4-9: “Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha a ochutnali dobré Slovo Božie a rôzne moci budúceho veku, keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv. Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha. Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená. Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme.”
488 (168-1) Zatvoril som Bibliu, položil som ju a chvíľu som rozjímal a ešte som sa trochu modlil. Stále som nemal odpoveď. Znovu som bezcieľne otvoril Bibliu, ale nečítal som. Zrazu znovu do izby zavanul vietor a znovu sa strany obrátili na Židom 6 a zostali tak, kým vietor neustal. Znovu som čítal tieto slová, a keď som skončil, potom prišiel do miestnosti Duch Boží a videl som videnie. Videl som muža oblečeného do najčistejšej bieloby, ktorý vyšiel na čerstvo zorané pole a rozsieval zrno. Bol jasný deň a tá sejba prebiehala ráno. Ale neskoro v noci, po tom, čo rozsievač v bielom odišiel, prišiel muž v čiernom a kradmo zasial ešte trochu semena medzi to, ktoré zasial muž v bielom. Dni plynuli - slnko a dážď požehnávali pôdu a jedného dňa sa objavilo obilie. Aké bolo pekné! Ale o deň neskôr sa objavil kúkoľ.
489 (168-1) Pšenica a kúkoľ rástli spolu. Mali účasť na tej istej výžive z tej istej pôdy. Napájali sa tým istým slnkom a dažďom.
490 (168-3) Potom sa jedného dňa nebo obrátilo na mosadz a všetky rastliny začali klesať a umierať. Počul som, ako pšenica zdvihla svoje hlavy a volala k Bohu o dážď. I kúkoľ pozdvihol svoje hlasy a prosil o dážď. Potom sa nebo zamračilo a prišiel dážď a pšenica znova, teraz plná sily, pozdvihla svoje hlasy a úctivo zvolala, “Chvála Pánovi!” A na moje počudovanie som počul, ako oživený kúkoľ takisto pozrel hore a povedal, “Haleluja!”
491 (168-4) Potom som poznal pravdu o táborovom zhromaždení a o tom videní. Podobenstvo o Rozsievačovi a Semene, 6. kapitola Židom, a zjavné prejavy Duchovných darov v zmiešanom publiku - to všetko sa stalo úžasne jasným. Rozsievač v bielom bol Pán. Rozsievač v čiernom bol diabol. To pole bol svet. Tie semená boli ľudia, vyvolení a prevrátení. Obaja mali podiel na tej istej výžive, vode a slnku. Obaja sa modlili. Obaja prijali pomoc od Boha, lebo On nechal Svoje slnko a Svoj dážď spadnúť na oboch, dobrých i zlých. A hoci mali obaja to isté nádherné požehnanie a obaja mali tie isté nádherné prejavy, BOL TU STÁLE TEN JEDEN VEĽKÝ ROZDIEL: BOLI Z RÔZNYCH SEMIEN.
492 (169-1) Tu bola tiež odpoveď na Matúša 7:21-23: “Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov nevyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti!” Ježiš nepopiera, že robili mocné skutky, ktoré môže cez ľudí uskutočniť len Duch Svätý. Ale On poprel, že by ich bol kedy poznal. Títo neboli odpadlíci. Títo boli hriešni, neobrátení, bezbožní. Boli semenom satanovým.
493 (169-2) A tu to je. NEMÔŽETE si robiť nárok na to, že ten prejav je dôkazom znovuzrodenia z Ducha, naplnenia Duchom. Nie veru. Pripustím, že skutočný prejav je dôkazom Ducha Svätého činiaceho mocné skutky, ale NIE JE to dôkazom individuálneho naplnenia Duchom, ani keby ten jednotlivec mal hojnosť takých prejavov.
494 (169-3) Dôkaz prijatia Ducha Svätého je dnes ten istý, ako bol za čias nášho Pána. Je to prijímanie Slova pravdy pre ten deň, v ktorom žijete. Ježiš nikdy nezdôrazňoval dôležitosť Skutkov tak, ako to činil so Slovom. Vedel, že ak ľudia prijmú SLOVO, skutky budú nasledovať. To je Biblia.
495 (169-4) No, Ježiš vedel, že v Pergamskom Veku, ktorý bol ešte dvesto rokov vzdialený od videnia na ostrove Patmos, nastane strašné oddialenie sa od Slova. On vedel, že to oddialenie spôsobí, že vojdú do Temných Vekov. On vedel, že ten spôsob, ako človek pôvodne odišiel od Boha, bolo skrze prvé opustenie Slova. Ak opustíš to Slovo, opustil si Boha. Tak sa Sám predstavuje cirkvi v Pergame a, samozrejme, všetkým cirkvám všetkých vekov, “Ja som Slovo. Ak chcete mať Božstvo vo svojom strede, potom privítajte a prijmite to Slovo. Nikdy nenechajte nikoho alebo niečo vojsť medzi vás a to Slovo. Toto, čo vám dávam (Slovo), je zjavenie Mňa Samého. JA SOM TO SLOVO. Pamätajte na to!”
496 (170-1) Rozmýšľam, či sme dostatočne zaujatí Slovom v našom strede. Dovoľte mi, aby som vám tu podal jednu myšlienku. Ako sa modlíme? Modlíme sa v Ježišovom Mene, však? Každá modlitba je v Jeho Mene, inak nepríde žiadna odpoveď. A predsa v 1. Jána 5:14 je nám povedané, “A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás. A keď vieme, že nás čuje, za čokoľvek prosíme, vieme, že máme splnené svoje prosby, ktoré sme prosili od neho.” Teraz sa pýtame, “Čo je vôľa Božia?” Je len JEDEN SPÔSOB, ako spoznať Jeho vôľu, a to je skrze SLOVO BOŽIE. Plač 3:37: “Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?” Tu je to! Ak to nie je v Slove, nemôžete to mať. Tak nemôžeme prosiť, pokiaľ to nie je v Slove, a nemôžeme žiadať alebo prosiť, pokiaľ to nie je v Jeho Mene. Tu je to znovu. JEŽIŠ (Meno) je SLOVO (vôľa). Nemôžete oddeliť Boha a Slovo. Oni sú JEDNO.
497 (170-2) Tak teda, toto Slovo, ktoré On zanechal na tých vytlačených stránkach, je Jeho časťou, keď ho prijmete vierou do Duchom naplneného života. On povedal, že Jeho Slovo je život. Ján 14:6: “Ja som cesta i pravda, i život.” Rimanom 8:9b: “Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je jeho.” Tu to je, On je Duch a On je Život. To je presne to, čo Slovo je; to je presne to, čo Ježiš je. On je Slovo. Keď teda z Ducha narodený a Duchom naplnený človek prijme vo viere to Slovo do svojho srdca a dá ho na svoje pery, potom je to to isté, ako keď hovorí Božstvo. Každá hora musí ustúpiť. Satan nemôže pred tým človekom obstáť.
498 (170-3) Keby sa len cirkev tam v tom treťom veku držala zjavenia živého Slova v ich strede, potom by sa moc Božia nevytratila, ako sa to stalo v tých Temných Vekoch. A práve dnes, keď sa cirkev vracia k Slovu vo viere, môžeme bez pochybností povedať, že sláva Božia a nádherné skutky Božie budú opäť v jej strede.
499 (170-4) Keď som jedného večera hľadal Pána, Duch Svätý mi povedal, aby som vzal pero a písal. Keď som uchopil pero, Jeho Duch mi dal posolstvo pre cirkev. Chcem vám ho priniesť... Týka sa Slova a nevesty.
500 (171-1) “Tu je to, čo sa vám pokúšam povedať. Zákon reprodukcie je to, že každý druh plodí podľa svojho druhu, dokonca podľa Genesis 1:11: “A Boh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak.” Bez ohľadu na to, aký život v tom semene bol, ono vzišlo do rastliny a potom do ovocia. Práve ten istý zákon sa vzťahuje na cirkev dnes. Bez ohľadu na to, aké semeno tú cirkev začalo, ono vzíde a bude také ako to pôvodné, pretože to je to isté semeno. V týchto posledných dňoch príde pravá Nevesta - Cirkev (Kristovo semeno) k Náhlavnému Kameňu a stane sa super [nad - pozn. prekl.] cirkvou, super rasou, ako sa k Nemu približuje. Tí v neveste Mu budú tak podobní, že budú dokonca Jeho verným obrazom. Toto je kvôli tomu, aby s Ním mohli byť zjednotení. Budú jedno. Budú priamym prejavom Slova Živého Boha. Denominácie toto vyprodukovať nemôžu (nesprávne semeno). Oni vyprodukujú svoje vyznania a svoje učenia zmiešané so Slovom. Toto kríženie plodí skrížený produkt.
501 (171-2) Prvý syn (Adam) bol vypovedané Slovo-semeno Božie. Bola mu daná nevesta, aby sám seba reprodukoval. To je to, prečo mu bola daná nevesta, aby sám seba reprodukoval, aby bol zrodený ďalší Boží syn. Ale ona upadla. Upadla krížením. Ona zapríčinila jeho smrť.
502 (171-3) Druhý syn (Ježiš), takisto vypovedané Slovo-semeno Božie, dostal nevestu tak ako Adam. Ale skôr ako si ju mohol vziať, takisto upadla. Rovnako ako Adamova žena bola postavená do skúšky, či bude veriť Slovu Božiemu a žiť, alebo či bude o Slove pochybovať a zomrie. Pochybovala. Opustila Slovo. Zomrela.
503 (171-4) Z tej malej skupiny pravdivého semena Slova Boh predstaví Krista s milovanou nevestou. Ona je pannou Jeho Slova. Ona je pannou, lebo nepozná žiadne ľuďmi vytvorené vyznania alebo dogmy. Skrze údy nevesty a nimi sa naplní všetko, čo Boh zasľúbil prejaviť v tej panne.
504 (171-5) Slovo zasľúbenia prišlo k panne Márii. Avšak to Slovo zasľúbenia bol On Sám, aby bol prejavený. Boh sa stal prejavený. On Sám v tom čase konal a vyplnil v tej panne Svoje vlastné Slovo zasľúbenia. Bol to anjel, ktorý jej priniesol to posolstvo. Ale to anjelské posolstvo bolo Slovo Božie. Izaiáš 9:6. On naplnil v tom čase všetko, čo o Ňom bolo napísané, lebo ona prijala Jeho Slovo pre seba.
505 (172-1) Údy panenskej nevesty Ho budú milovať a budú mať Jeho potenciály, lebo On je ich hlavou a všetka moc patrí Jemu. Sú Mu tak poddaní, ako sú údy nášho tela poddané hlave.
506 (172-2) Všimnite si harmóniu Otca a Syna. Ježiš nerobil nič, dokiaľ Mu to Otec neukázal. Ján 5:19. Táto harmónia má teraz existovať medzi Ženíchom a Jeho nevestou. On jej ukazuje Svoje Slovo života. Ona ho prijíma. Ona o ňom nikdy nepochybuje. Preto jej nemôže nič uškodiť, dokonca ani smrť. Lebo ak bolo to semeno zasiate, voda ho znovu vzkriesi. Tu je tajomstvo tejto veci. Slovo je v neveste (ako bolo v Márii). Nevesta má myseľ Kristovu, lebo ona vie, čo On chce, aby bolo so Slovom učinené. Ona vykonáva rozkaz Slova v Jeho Mene, lebo ona má “tak hovorí Pán”. Potom je Slovo oživené Duchom a uskutočňuje sa. Tak, ako semeno, ktoré je zasiate a zaliate, prichádza do plnej zrelosti, aby tak slúžilo svojmu účelu.
507 (172-3) Tí, ktorí sú v neveste, konajú len Jeho vôľu. Nikto ich nemôže prinútiť, aby robili niečo iné. Oni buď majú 'tak hovorí Pán’, alebo sú ticho. Vedia, že to musí byť Boh v nich, konajúci skutky, vypĺňajúci Svoje vlastné Slovo. On nedokončil celé Svoje dielo počas Svojej pozemskej služby, takže teraz pôsobí v neveste a skrze ňu. Ona o tom vie, lebo vtedy ešte nebol ten čas, aby robil určité veci, ktoré musí robiť teraz. Ale teraz vykoná skrze nevestu tú prácu, ktorú nechal pre tento špeciálny čas.
508 (172-4) Stojme teda ako Jozue a Kálef. Naša zasľúbená zem je v dohľade práve tak, ako bola vtedy ich. Jozue znamená “Jehova - Spasiteľ” a on predstavuje vodcu času konca, ktorý príde k cirkvi práve tak, ako prišiel Pavol ako ten pôvodný vodca. Kálef predstavuje tých, ktorí verne stáli pri Jozuovi. Pamätajte, Boh začal s Izraelom ako s pannou Jeho Slova. Ale oni chceli niečo iné. Tak to urobila aj cirkev toho posledného dňa. Všimnite si, ako Boh neviedol Izrael ďalej, ani ho nenechal vojsť do zasľúbenej zeme, dokiaľ nenastal Ním k tomu určený čas. Ľudia mohli činiť na Jozueho, svojho vodcu, nátlak a mohli mu povedať, “Zem je naša, poďme, aby sme ju zabrali. Jozue, ty si na konci. Musel si stratiť svoje poverenie. Nemáš viac tú silu, ktorú si mal. Zvykol si počuť od Boha, a tak poznať Jeho vôľu a rýchlo konať. Niečo s tebou nie je v poriadku.” Ale Jozue bol Bohom poslaný prorok a poznal zasľúbenia Božie, a tak na ne očakával. Čakal na jasné rozhodnutie od Boha, a keď nastal čas pohnúť sa, Boh položil celé vedenie do rúk Jozuu, lebo on zostal so Slovom. Boh mohol Jozuemu dôverovať, ale tým ostatným nie. Takže to sa zopakuje v tomto poslednom dni. Ten istý problém, tie isté nátlaky.
509 (173-1) Vezmime príklad, ktorý vidíme v Mojžišovi. Tento mocný pomazaný Boží prorok mal zvláštne narodenie, bol narodený na svet v pravom čase na vyslobodenie semena Abraháma z Egypta. Nikdy nezostal v Egypte, aby s nimi diskutoval o Písmo, ani aby sa hádal s kňazmi. On išiel najprv na púšť, dokiaľ by ľudia neboli pripravení, aby ho prijali. Boh povolal Mojžiša na púšť. Čakanie sa však nestalo kvôli Mojžišovi, ale kvôli ľuďom, ktorí ešte neboli pripravení prijať ho. Mojžiš sa domnieval, že ľudia porozumejú, ale nebolo tomu tak.
510 (173-2) Potom je tam Eliáš, ku ktorému prišlo Slovo Pánovo. Potom, keď odkázal celú pravdu, a tá skupina, ktorá je predchodkyňou našej americkej Jezábelinej skupiny, Slovo neprijala, Boh ho odvolal z pracovného poľa a na tú generáciu poslal pliagy za to, že odmietli proroka a Bohom dané posolstvo. Boh ho povolal na púšť a nevyšiel odtiaľ ani kvôli kráľovi. Tí, ktorí sa ho pokúšali presvedčiť, aby tak urobil, zomreli. Ale Boh prehovoril k Svojmu vernému prorokovi skrze videnie. Tu vyšiel z ústrania a priniesol Izraelovi znovu Slovo.
511 (173-3) Potom prišiel Ján Krstiteľ, verný predchodca Kristov, ten mocný prorok na svoj deň. Nešiel do školy svojho otca ani do školy farizejov - nešiel do žiadnej denominácie, ale bol Bohom zavolaný von na púšť. Tam zostal, až ho Pán poslal s posolstvom volajúc: ‘Mesiáš je blízko.’
512 (173-4) Teraz prijmite varovanie na základe Písma. Či to nebolo vo dňoch Mojžiša, ktorého Boh potvrdil, že povstal Kórach a odporoval tomuto mocnému prorokovi? Hádal sa s Mojžišom a tvrdil, že má práve toľko od Boha k tomu, aby mohol viesť ľudí, a že aj druhí majú podiel na Božom zjavení, práve tak ako Mojžiš. On popieral Mojžišovu autoritu. No, tí ľudia tam, po tom, ako počuli to pravé Slovo a boli dobre oboznámení so skutočnosťou, že pravý prorok bol potvrdený Bohom, hovorím, že títo ľudia padli kvôli Kórachovi a jeho odporovaniu. Kórach nebol prorokom podľa Písma, ale veľký počet ľudí so svojimi vodcami išiel za ním. Akí podobní sú dnešní evanjelisti so svojimi schémami zlatého teľaťa, ako mal Kórach. Ľuďom sa zdajú byť dobrí, tak, ako sa zdal byť Kórach dobrý tým ľuďom vtedy. Majú krv na svojich čelách, olej na rukách a ohnivé gule na pódiu. Dovoľujú ženám, aby kázali, dovoľujú im strihať si vlasy a nosiť nohavice alebo šortky a obchádzať Slovo Božie kvôli svojim vyznaniam a dogmám. To ukazuje, aké semeno v nich je. Avšak nie všetci ľudia sa obrátili proti Mojžišovi a opustili Slovo Božie. Nie. Tí vyvolení zostali s ním. Dnes sa deje znovu to isté. Mnohí Slovo opúšťajú, avšak niektorí zostávajú s ním. Ale spomeňte si na podobenstvo o pšenici a kúkoli. Kúkoľ musí byť zviazaný na spálenie. Tieto odpadnuté cirkvi sa spolu zväzujú stále tesnejšie a tesnejšie, pripravené pre ohne Božieho súdu. Ale pšenica bude zhromaždená k Pánovi.
513 (174-1) Chcem, aby ste tu boli veľmi opatrní a toto videli. Boh zasľúbil, že sa v konečnom čase naplní Malachiáš 4. Musí to byť, lebo je to Duchom oživené Slovo Božie vypovedané prorokom Malachiášom. Ježiš sa na to odvolával. Je to rovno pred tým, ako Kristus prichádza druhý krát. Do času, keď Ježiš prichádza, musí byť všetko Písmo naplnené. Čas pohanov bude vo svojom poslednom cirkevnom veku, kedy prichádza posol z Malachiáša. On bude v zhode so Slovom. On vezme celú Bibliu, od Genesis po Zjavenie. Začne semenom hada a prejde až k poslovi v pozdnom daždi. Ale denomináciami bude odmietnutý.
514 (174-2) To musí byť, lebo je to história z času Achaba, ktorá sa tu sama opakuje. História Izraela z doby Achaba sa opakuje rovno tu v Amerike, kde sa objavuje prorok z Malachiáša. Tak, ako Izrael opustil Egypt, aby uctieval Boha na slobode, zahnal pred sebou národy a stal sa mocným národom s vodcami, ako Dávid atď., a potom posadil na trón jedného Achaba s Jezábeľou za ním, aby ho dirigovala, práve to isté sme urobili v Amerike. Naši praotcovia opustili z toho istého dôvodu svoju zem, aby mohli uctievať Boha a žiť na slobode. Zahnali obyvateľov a zem zabrali. Povstali mocní mužovia ako Washington a Lincoln, ale po nejakom čase na miesto týchto hodnotných mužov nastúpili ľudia tak biednej kvality, až sa na prezidentské kreslo posadil jeden Achab s Jezábeľou za svojím chrbtom, aby ho riadila. Je to v takom čase, kedy musí prísť posol podľa Malachiáša. Potom sa v pozdnom daždi uskutoční rozhodujúce odhalenie hory Karmel. Sledujte to pozorne, aby ste to uvideli zo Slova. Ján bol predchodcom z Malachiáša 3. On zasial raný dážď a bol odmietnutý organizáciami svojho dňa. Ježiš prišiel a mal rozhodujúce odhalenie na Hore Premenenia. Druhý predchodca Krista zaseje pre pozdný dážď. Ježiš bude tým rozhodujúcim odhalením medzi denomináciami a ich vyznaniami, lebo On príde a zastane Svoje Slovo a vezme Svoju nevestu vo vytrhnutí. Prvé rozhodujúce odhalenie bolo na hore Karmel, druhé na Hore Premenenia a tretie bude hora Sion.
515 (175-1) Podivné správanie Mojžiša, Eliáša a Jána, ktorí sa vzdialili od ľudí a išli do samoty, mnohých zmiatlo. Oni si neuvedomili, že sa to stalo preto, že ich posolstvá boli odmietnuté. Avšak semeno bolo zasiate, sejba bola skončená. Ďalšou vecou bol súd. Poslúžili svojmu účelu ako znamenie pre ľudí, takže ďalšou vecou bol súd.
516 (175-2) Podľa Zjavenia 13:16 verím, že nevesta bude musieť prestať kázať, lebo šelma bude požadovať prijatie znamenia na ruku alebo čelo, aby mohlo byť udelené povolenie ku kázaniu. Denominácie znamenie prijmú alebo budú prinútené zastaviť kázanie. Potom príde Baránok pre Svoju nevestu a bude súdiť tú veľkú neviestku.
517 (175-3) Nuž, pamätajte, že Mojžiš sa narodil pre určitú prácu, ale on ju nemohol vykonať skôr, dokiaľ nedostal dary, ktoré by mu umožnili, aby toto dielo vykonal. Musel odísť na púšť a čakať tam; Boh mal určený čas. Na tróne musel byť určitý faraón a ľudia museli volať po chlebe života skôr, než im ho Boh mohol poslať späť. Toto je pravdou pre náš deň.
518 (175-4) Avšak čo máme v tejto našej dobe? Množstvo ich činí znamenia, až máme generáciu hľadačov znamení, ktorí vedia len málo alebo vôbec nič o Slove alebo o pravom hnutí Ducha Božieho. Keď vidia krv, olej a oheň, sú šťastní; nestarajú sa o to, čo je napísané v Slove. Podporia každé znamenie, aj keď je nebiblické. Avšak Boh nás už pred týmto varoval. V Matúšovi 24 hovorí, že v týchto posledných dňoch budú tie dva duchy tak blízko seba, že ich len vyvolení budú môcť rozoznať, lebo jedine oni nebudú zvedení.
519 (175-5) Ako budete môcť od seba rozoznať tie dva duchy? Dajte im test Slova. Ak nehovoria Slovo, sú od toho zlého. Ako ten zlý zviedol prvé dve nevesty, tak sa pokúsi zviesť aj nevestu tohoto posledného dňa tým, že sa ju bude snažiť skrížiť s ustanoveniami alebo len jednoducho odvrátiť od Slova k nejakému znameniu, ktoré sa jej hodí. Boh však nikdy nepostavil znamenie pred Slovo. Znamenia nasledujú za Slovom, tak, ako povedal Eliáš tej žene podľa Slova Pánovho, aby upiekla koláč najprv jemu. Keď urobila tak, ako hovorilo Slovo, prišlo pravé znamenie. Poď najprv ku Slovu a potom sleduj ten zázrak. Semeno Slova je aktivizované Duchom.
520 (176-1) Ako môže nejaký Bohom poslaný posol veriť len časti Slova a niečo z neho popierať? Pravý prorok Boží v tomto poslednom dni bude hlásať celé Slovo. Denominácie ho budú nenávidieť. Jeho slová môžu byť také drsné ako tie Jána Krstiteľa, ktorý ich nazval zmijami. Avšak tí vyvolení budú počuť a budú pripravení pre vytrhnutie. Kráľovské Semeno Abrahámovo sa bude s takou vierou, ako mal Abrahám, držať Slova spolu s ním, pretože sú spoločne predurčení.
521 (176-2) Posol posledného dňa sa objaví v Bohom určenom čase. Teraz je čas konca, ako všetci vieme, lebo Izrael je vo svojej domovine. Kedykoľvek teraz, on príde zhodne s Malachiášom. Keď ho uvidíme, bude zasvätený Slovu. Bude označený (ukázaný v Slove, Zjavenie 10:7) a Boh potvrdí jeho službu. Bude kázať pravdu ako Eliáš a bude pripravený pre rozhodujúce odhalenie hory Sion.
522 (176-3) Mnohí mu neporozumejú, pretože boli učení Písmu určitým spôsobom, ktorý považujú za správny. Ak on proti tomu vystúpi, neuveria tomu. Dokonca i niektorí praví kazatelia toho posla neporozumejú, lebo tak mnoho toho bolo skrze zvodcov nazývané Božou pravdou.
523 (176-4) Avšak tento prorok príde a ako predchodca prvého príchodu volal, “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta,” tak on nepochybne zvolá, “Hľa, Baránok Boží, prichádzajúci v sláve.” On to urobí, lebo práve tak, ako bol Ján poslom pravdy pre vyvolených, tak je tento posledný posol pre vyvolených a zo Slova zrodenú nevestu.”