5. kapitola, PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK
DRŽÍŠ SA PEVNE MÔJHO MENA
528 (178-2) “Ku komu by sme šli? Ty jediný máš slová večného života!” Oni sa pevne držali vtedy, a oni sa držia pevne i teraz, ale nie v odovzdaní sa osudu a strachu ako ľudia, ktorí žijú neplodným životom. Oni sa pevne držali v Jeho sile, v uistení Ducha, že sú v Ňom jedno. Mali pevnú istotu, že ich hriechy boli odpustené, a na svedectvo toho nosili meno 'Kresťan’. Poznali a milovali to Meno, ktoré je nad každé meno. Ich kolená sa skláňali pred tým Menom. Ich jazyky ho vyznávali. Čokoľvek robili, robili to všetko v Mene Pána Ježiša. Vyslovovali to Meno a odišli od zlého a zaujímajúc svoje stanovisko, boli teraz pripravení zomrieť pre to Meno, súc uistení o lepšom vzkriesení.
Ber so sebou Meno Ježiš,
dieťa smútku, bolesti, dá ti radosť, potešenie, vezmi ho, kde len vykročíš. Vzácne Meno, aké sladké, nádej zeme, radosť neba.529 (178-3) Už v druhom storočí tie slová “Otec, Syn a Duch Svätý” mnohým vysvetlili 'Trojicu’ a mnohobožská idea troch Bohov sa stala učením vo falošnej cirkvi. Netrvalo to dlho, až to Meno bolo odstránené, ako to vlastne bolo aj v tomto veku, a MENO Pán Ježiš Kristus bolo nahradené titulmi JEDNÉHO VEĽKÉHO BOHA. Zatiaľ čo mnohí odpadli a prijali trojicu a krstili, používajúc tituly Božstva, Malé Stádečko naďalej krstilo vo Meno Ježiša Krista, a tak sa držalo pravdy.
530 (179-1) Keď tak mnohí zneuctievali Boha tým, že Ho premenili na troch bohov a zmenili Jeho láskavé Meno na tituly, tak by sme radi vedeli, či by sa znamenia a divy, ktoré sprevádzajú také veľké Meno, stále ukazovali medzi ľuďmi. Skutočne, tie znamenia boli mocne a nádherne prejavované, hoci určite nie vo falošnej vínnej réve. Mužovia ako Martin boli veľkolepo používaní a Boh ich potvrdzoval znameniami, divmi a darmi Ducha Svätého. To Meno bolo stále účinné, tak, ako vždy bolo a vždy bude, kde Ho svätí ctia skrze Slovo a vieru.