5. kapitola, PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK
NEZAPREL SI MOJEJ VIERY
531 (179-2) V Skutkoch 3:16, keď sa Petra opýtali, ako sa udial ten mocný zázrak na tom mrzákovi pri Krásnej Bráne, vysvetlil to takto: “A na viere Jeho (Ježišovho) Mena tohoto, ktorého vidíte a znáte (toho bývalého mrzáka), utúžilo Jeho (Ježišovo) Meno a viera daná skrze (od) Neho (Ježiša) dala mu (tomu mužovi) toto úplné zdravie pred všetkými vami.” Vidíte, tu to je. Ježišovo Meno a Ježišova Viera spôsobili ten zázrak. Peter si nerobil nárok, že by to bola jeho vlastná ľudská viera, tak, ako si nerobil nárok ani na to, že by to bolo jeho vlastné meno. Povedal, že Ježišovo Meno použité vo viere, ktorá je od Ježiša, spôsobilo ten veľký skutok. Táto viera je to, o čom hovoril Pán v Zjavení 2:13. Bola to JEHO viera. Nebola to viera V Neho, ale bola to JEHO VLASTNÁ viera, ktorú dal veriacim. Rimanom 12:3: “Každý podľa toho, jako jednému každému (podľa prvého verša sú to BRATIA) Boh udelil mieru viery.” Efežanom 2:8: “Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to (Viera) nie zo seba, je to dar Boží.” A tiež v Jakubovi 2:1 sa hovorí, “Moji bratia (všimnite si, i tu on hovorí ku BRATOM), nemajte viery (nie “v”) nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.”
532 (179-3) V tomto Pergamskom Veku, kde ľudia poľudšťovali spasenie, odvracajúc sa od pravdy, že “Spasenie je od Pána,” - odvrhli učenie o vyvolení a otvorili dokorán dvere svojich cirkví a spoločenstiev pre všetkých, ktorí schvaľovali ich zásady (bez ohľadu na Slovo), v tomto veku rapídneho úpadku boli stále niekoľkí, ktorí mali mieru tej viery nášho Pána Ježiša Krista, a nielenže používali tú vieru v mocných skutkoch, ale odporovali tiež tým, ktorí sa odvažovali hovoriť, že sú spasení jednoducho na základe pripojenia sa k cirkvi. Oni vedeli, že nikto nemôže skutočne veriť vo večný život a spravodlivosť Božiu pomimo miery viery Samého Pána Ježiša. Tak, ako je dnešná cirkev naplnená rozumovo veriacimi ľuďmi, ktorí uznávajú panenské narodenie, preliatu Krv, chodenie do cirkvi a prijímanie Večere Pánovej, a vôbec nie sú znovuzrodení, tak aj v tom treťom veku bol ten istý problém. Ľudská viera nestačila vtedy a nestačí ani teraz. Je potrebné, aby samotná viera Syna Božieho vpadla do ľudského srdca, aby mohol prijať Pána slávy do chrámu, ktorý nie je učinený rukami.
533 (180-1) Toto bola živá viera. “Žijem vierou Syna Božieho.” Pavol nepovedal, že žije vierou V Syna Božieho. Bola to viera Syna Božieho, ktorá mu dala život a udržala ho žiť v kresťanskom víťazstve.
534 (180-2) Nie, oni nezapreli, že to spasenie je nadprirodzené od začiatku až do konca. Držali pri živote pravdu Jeho Mena a Jeho Viery a boli Pánom požehnaní a uznaní, že sú Ho hodní.