6. kapitola, TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK
TYATÍRA
633 (213-2) Z historického hľadiska bolo mesto Tyatíra najmenej pozoruhodné zo všetkých siedmich miest Zjavenia. Bolo situované na hranici Mýzie a Iónie. Bolo obklopené mnohými riekami, ktoré boli plné pijavíc. Jeho najchválihodnejšou črtou bolo to, že bolo finančne bohaté vďaka spolkom hrnčiarov, garbiarov, tkáčov, farbiarov, krajčírov a tak ďalej. Z tohoto mesta pochádzala Lýdia, predavačka purpuru. Bola prvou Pavlom obrátenou Európankou.
634 (214-1) Dôvodom, prečo Duch zvolil toto mesto ako to, ktoré už malo duchovné prvky, pre štvrtý vek, bolo jeho náboženstvo. Hlavným náboženstvom Tyatíry bolo uctievanie Apolla Tyrimnaiosa, ktoré bolo spojené s kultom uctievania panovníka. Apollo bol bohom slnka a v sile bol hneď druhý po svojom otcovi Diovi. Bol známy ako ‘odvracač zla’. Vládol nad náboženským zákonom a pokáním (prostriedok nápravy, činenie nápravy zlého konania alebo viny). Platón o ňom povedal, “On vysvetľuje ľuďom inštitúciu chrámov, obetí a služieb božstvu okrem obradov spojených so smrťou a posmrtným životom.” Svoje poznanie 'budúcnosti’ a ‘vôle svojho otca’ prinášal ľuďom skrze prorokov a veštcov. V Tyatíre viedla tento rituál prorokyňa, ktorá sedela na trojnohej stoličke a v stave tranzu prinášala posolstvá.
635 (214-2) Zovretie tohoto náboženstva bolo pozoruhodné. Jeho ohromná moc nespočívala výlučne v ríši tajomstiev, ale spočívala vo fakte, že nikto nemohol patriť k spolkom, ktoré ponúkali ľuďom ich živobytie, pokiaľ nepatrili k chrámovému uctievaniu Apolla. Ktokoľvek, kto sa odmietol pripojiť k modlárskym slávnostiam a neviazaným orgiám, mal k týmto spolkom prvého storočia zakázaný prístup. Aby niekto mohol byť časťou spoločenského a obchodného života, musel byť praktikujúcim pohanským modlárom.
636 (214-3) Najpozoruhodnejšie je, že práve meno Tyatíra znamená “Panovačná žena”. Tak je tento vek charakterizovaný prevládajúcou silou, silou, ktorá neľútostne napáda všetko, všetko podmaňuje a tyransky ovláda. No, panujúca žena je najväčšou kliatbou na svete. Najmúdrejší muž, akého kedy svet videl, bol Šalamún, a ten povedal, “Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a skúmal a hľadal múdrosť a zmysel, a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. A našiel som vec, HORKEJŠIU AKO SMRŤ, ŽENU, ktorá je samá sieť a samá smečka jej srdce, putami jej ruky. Ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale TEN, KTO HREŠÍ, býva lapený od nej.ྭPozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel zmysel, čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.” Kazateľ 7:25-28. Pavol povedal, “Žene nedovoľujem učiť alebo PRISVOJIŤ SI MOC.” Počnúc záhradou Eden, sa žena neustále a úspešne pokúšala prevziať kontrolu nad mužom, a dnes je to svet žien s bohyňou Ameriky, ktorou je nahá žena. Tak, ako tá ženská modla padajúca z oblohy (spomeňte si, jej ruky boli železné tyče) charakterizovala ten prvý alebo Efezský vek, tak jej moc rástla, až získala absolútnu autoritu, takú autoritu, ktorej sa zmocnila svojou železnou povahou.
637 (215-1) No, žena nie je určená k tomu, aby mala železnú povahu. Podľa Svätého Písma má byť poddaná mužovi. To je o nej prikázané. Žena, ktorá je skutočne ženská, úplne ženská, bude mať túto povahu. Nie rohožka pri dverách. Žiaden skutočný muž neurobí zo ženy rohožku. Ale ona bude chcieť byť pod autoritou a nie vládnuť nad mužom, lebo on je hlavou domu. Ak ona ruší ten vzor, ktorý pre ňu Boh urobil, je prevrátená. Každý muž, ktorý nechá ženu, aby vzala autoritu, takisto ten vzor zrušil a je prevrátený. Z toho dôvodu sa žena NESMIE ODIEVAŤ DO TOHO, ČO PATRÍ MUŽOVI, ALEBO SI STRIHAŤ VLASY. Nikdy nemá nosiť odevy, ktoré patria mužovi, alebo si strihať vlasy. Ak to robí, mieša sa do mužskej sféry, prisvojuje si autoritu a stáva sa prevrátenou. A keď sa žena nahrnie za kazateľňu, čo je PRIKÁZANÉ, ŽE NESMIE ROBIŤ, potom ukazuje, akého je ducha. Byť panujúcou ženou je antikrist a sú v nej semená Rímsko-katolíckej cirkvi, hoci to môže akokoľvek popierať. Keď ale DÔJDE NA SLOVO, nech je Boh pravdivý a každé ľudské slovo klamstvom. Amen.
638 (215-2) Vráťme sa na začiatok. V pôvodnom hmotnom stvorení tak, ako ho poznáme dnes, Boh učinil všetko v pároch, samca a samicu. Bol tu pár hydiny - kohút a sliepka. Bol tu pár dobytka - krava a býk. A tak ďalej v celom rade. Ale keď prišlo na človeka, bol len jeden. Nebol pár. Adam bol stvorený na obraz Boží. On bol synom Božím. Ako syn Boží nemohol byť pokúšaný a nemohol padnúť. To by nebolo možné. Tak Boh vzal vedľajší produkt muža, aby spôsobil pád. Žena nikdy nevyšla priamo z Božej ruky ako skutočný Boží produkt. Bola vytvorená z muža. A keď Boh spôsobil, že vyšla z muža, tak bola značne odlišná od ostatných samíc, ktoré On stvoril. Bola schopná byť zvedená. Žiadne iné samičie stvorenie nemôže byť nemorálne, ale ľudské ženské môže byť dotknuté takmer kedykoľvek. A táto slabosť v nej dovolila satanovi, že ju mohol zviesť skrze hada, a to priviedlo ženu do celkom zvláštneho postavenia pred Bohom a Jeho Slovom. Na jednej strane je typom všetkých vecí vulgárnych, nečistých a odporných, a na druhej strane je typom všetkých vecí čistých, krásnych a svätých ako nádoba Ducha a požehnaní Božích. Na jednej strane je nazývaná prostitútkou, ktorá je opitá vínom svojho smilstva. Na druhej strane je nazývaná Nevestou Kristovou. Na jednej strane je nazývaná Tajomstvom, Babylonom, ohavnosťou pred Bohom; a na druhej strane je nazývaná Novým Jeruzalemom, našou matkou. Na jednej strane je tak nečistá, bezbožná a oplzlá, že je hromadne hodená do ohnivého jazera ako jediného vhodného miesta pre ňu; a na druhej strane je vyzdvihnutá do neba, majúc podiel na samotnom tróne Božom ako jedinom mieste vhodnom pre takúto kráľovnú.
639 (216-1) A ona je v tomto Tyatírskom cirkevnom veku PANUJÚCOU ŽENOU. Je Tajomstvom Babylon. Je tou veľkou neviestkou. Je Jezábeľou, falošnou prorokyňou. PREČO? Lebo skutočná žena je poddaná Bohu. Kristus je jej Hlavou. Nemá žiadne slovo, len To Jeho, žiadne myšlienky, jedine Jeho, žiadne vedenie, jedine Jeho. Ale čo je s touto cirkvou? Ona odvrhla Slovo a zničila Biblie a cenné úvahy zbožných ľudí. Zavraždila tých, ktorí by kázali pravdu. Podmanila si kráľov, kniežatá a národy, riadi armády a trvá na tom, že je pravým telom Kristovým, a že jej pápeži sú zástupcami Krista. Je úplne zvedená diablom, až sa postupne stala zvodcom iných. Je nevestou satana a vyprodukovala jeho náboženstvá skrížených detí.
640 (216-2) Ona panovala po celé Temné veky. Počas viac ako deväťsto rokov plienila a ničila. Zabila umenie, zničila vedu, nepriniesla nič, len smrť, až kým svetlo Pravdy takmer celkom zmizlo a zostali z neho len nepatrné zbytky. Olej a víno takmer prestali tiecť. Ale hoci ovládla kráľovstvá sveta a vyžadovala, aby v nej všetci ľudia našli svoje občianstvo, bola tam malá skupina, ktorá patrila Bohu a ktorej občianstvo bolo v nebi, a tú zničiť nemohla. Boh zachoval Svoje malé stádečko; oni nemohli byť zničení. Táto cirkev Ríma bola tak pohanská a bezbožná ako kráľovná Atália, ktorá sa snažila zničiť všetko kráľovské semeno, a takmer sa jej to podarilo, ale BOH ZACHOVAL JEDNÉHO a z neho vyšlo viac verných. Tak Boh zachoval malé stádečko v tej dlhej temnej noci a z ich pravdy nakoniec povstal Luther.
641 (217-1) Ktokoľvek, kto vôbec niečo vie o Rímsko-katolíckej cirkvi a jej forme uctievania, môže povedať, prečo bolo toto mesto Tyatíra Duchom zvolené, aby reprezentovalo cirkev v Temných vekoch. Tu je to, priamo pred našimi očami.