6. kapitola, TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK
CHVÁLOREČENIE
658 (221-4) Zjavenie 2:19: “Znám tvoje skutky aj tvoju lásku, aj službu, aj vernosť, aj trpezlivosť, aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých.”
659 (221-5) Znovu tu nachádzame tie isté úvodné slová: “Znám tvoje skutky.” Sám Syn Boží povedal, “Verte Mi pre tie skutky.” Keď bol na zemi, kládol dôraz na Svoje vlastné skutky. Skutky, ktoré robil, boli ustanovené Bohom, aby vzbudili vieru v Neho. To bolo veľkou časťou Jeho služby. Jeho Svätý Duch v apoštolovi Pavlovi povedal, “Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.” Efežanom 2:10. Tieto skutky mali vzbudiť vieru v Neho, keďže ukázali ten vzťah k Nemu, ktorý Pavol opísal ako “stvorení v Ňom”.
660 (222-1) No, skutky nikdy nezaujmú miesto viery v Boha pre naše spasenie. Ale skutky ukážu našu vieru, ktorú už máme umiestnenú v Ňom. Dobré skutky vás nezachránia, ale ukážu sa zo spaseného života ako ovocie Pánovi. Verím v dobré skutky. Dokonca i keď človek nie je spasený, mal by robiť dobré skutky a robiť to najlepšie, čo môže. V očiach Božích je to strašné, keď ľudia robia zlé skutky a potom povedia, že činia vôľu Pánovu. To je to, čo robili biskupi a pápeži a hierarchia Ríma. Oni zabíjali, mrzačili a robili všetky druhy zla v Mene Pánovom. Žili životy, ktoré boli presne v rozpore s tým, čo učí Slovo. V tom zlom dni tí praví veriaci žiarili ako svetlo na temnom mieste, zatiaľ čo neustále robili dobre, lebo odpovedali na preklínanie žehnaním a konali pravdu, aby uctili Boha, hoci mnohí kvôli tomu zomreli.
661 (222-2) V tomto verši On chváli Svoje deti, pretože žili premenenými životmi. Ich skutky vydávali svedectvo o novom Duchu, ktorý v nich bol. Ľudia videli ich dobré skutky a slávili Boha. Tak veru, ak si kresťan, budeš robiť to, čo je správne. Tvoje skutky ukážu, že tvoje srdce je v poriadku. A nebude to niečo, čo si navlečieš, lebo budeš činiť Jeho vôľu vtedy, keď ťa nebude vidieť nikto, iba Boh, a budeš činiť Jeho vôľu, i keď ťa to bude stáť tvoj život.
662 (222-3) “Znám tvoju lásku, i službu, i vernosť, i trpezlivosť.” Všimnite si, že ich láska je umiestnená medzi 'skutky’ a ‘službu’. A to je pre ňu to pravé miesto, lebo bez lásky nie sú naše skutky ani naša bohoslužba pred Bohom prijaté. Pavol, hovoriac ku Korinťanom, povedal, “Bez lásky nie som nič, a čokoľvek robím, nemá to žiaden osoh, jedine, že je to činené z lásky.” No, práve tu môžete vidieť, že títo veriaci neboli v tej triede nikolaitov, ktorí činili skutky ako prostriedok k spaseniu, alebo aby boli obdivovaní ľuďmi. Oni činili svoje skutky z lásky Božej, ktorá bola vyliata medzi ľuďmi v ich srdciach skrze Ducha Svätého. Tá láska v ich srdciach bola Božia láska k Jeho vlastným. Ježiš povedal, “Podľa toho všetci poznajú, že ste MOJIMI učeníkmi, že máte lásku jeden k druhému.” Pohania, ktorí videli životy prvých kresťanov, hovorili, “Pozrite, ako sa navzájom milujú.” Ján povedal, “Kto miluje, narodil sa z Boha.” 1. Jána 4:7.
663 (223-1) Tu by som vás chcel varovať. Ohľadom posledných dní je napísané, že kvôli mnohej neprávosti ochladne láska mnohých. V Laodicejskom alebo poslednom veku sebaláska a láska k hmotným veciam zaujme miesto pravej lásky Božej. Potrebujeme sa chrániť pred mocou hriechu v týchto posledných dňoch. Tak mnohí sa stávajú zatvrdnutými, pretože si neuvedomili pôsobenie ducha týchto posledných dní. Je čas, aby sme sa priblížili k Bohu a nechali Ho naplniť naše životy Jeho láskou alebo pocítime chlad cirkvi posledného dňa a odmietneme pravdu Božiu, ktorá jediná je schopná nám pomôcť.
664 (223-2) V tých temných a strašných rokoch si pravá vínna réva zachovala lásku k Bohu a bratskú lásku. Boh ich za to chválil.
665 (223-3) “Znám tvoju službu.” Ježiš povedal, “Ten, kto je medzi vami najväčší, je služobníkom všetkých.” Istý múdry muž to vysvetlil. Tu je to, čo povedal: “Iba história dokáže pravdu toho výroku.” Ten muž mal pravdu. Všetci skutočne veľkí muži histórie boli služobníkmi. Tí, ktorí požadovali, aby boli obsluhovaní; tí, ktorí utláčali; tí, ktorí sa snažili byť vždy vpredu, odišli v hanbe. Dokonca samotní bohatí sú odsúdení Bohom, ak svoje bohatstvo nepoužívali správne. Ale pozrite sa do histórie a zistíte, že skutočne veľkí boli tí, ktorí slúžili iným. História nikdy nemôže vychvaľovať tých, pre ktorých bolo mnoho vykonané, ale navždy bude chváliť tých, ktorí vykonali mnoho pre druhých. Aplikujme to teraz na seba. Tak, ako ani Syn Človeka neprišiel, aby Mu bolo slúžené, ale aby slúžil, tak aj my musíme nasledovať ten príklad. Pozrite sa na Neho, ako sa sklonil nad nohami apoštolov a umyl tie unavené a špinavé nohy. Povedal, “Vy teraz neviete, čo robím, ale potom to poznáte. Ale čo Ma vidíte robiť, to máte tiež i vy robiť.” Stal sa služobníkom, aby Ho Boh mohol vyvýšiť do najvyšších výšin. A jedného dňa Ho na súde svätých budeme počuť, ako povie, “Dobre, dobrý a verný SLUŽOBNÍK, vojdi do radosti Pánovej.” Je ťažké byť vždy služobníkom. Ale tí, ktorí dávajú a vydávajú sa pre druhých, budú s Ním jedného dňa sedieť na Jeho tróne. Potom sa ukáže, že sa to vyplatilo. “Pracujme usilovne pre Pána, od svitania až do západu slnka, hovorme o všetkej Jeho nádhernej láske a starostlivosti, a keď celý život skončí a naša práca na zemi bude hotová, a ten zoznam tam bude vyvolávaný, budem tam.”
666 (224-1) “Znám tvoju vieru.” No, On tu nehovorí tak, ako hovoril cirkvi v Pergame, “zachovávate MOJU vieru.” Teraz nehovorí o Svojej viere, ale chváli ich za ich vernosť. A keď to robí, spomína aj ich 'trpezlivosť’. Teda vernosť a trpezlivosť patria k sebe. V skutočnosti je trpezlivosť výsledkom vernosti, lebo v Jakubovi 1:3 sa hovorí, “...skúsenie vašej viery pôsobí trpezlivosť.” Nie je absolútne žiadnej inej cesty k dosiahnutiu trpezlivosti. Musí prísť skrze skúšku našej viery. Rimanom 5:3: “Súženie pôsobí trpezlivosť.” To, ako vysoko Boh oceňuje túto obhajobu našej trpezlivosti, môžeme vidieť v Jakubovi 1:4: “A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, v ničom nemajúci nedostatku.” Božia vôľa pre nás je Dokonalosť. A tá dokonalosť je trpezlivosť - očakávanie na Boha a očakávanie Boha. Toto je proces vývoja charakteru. Ako vysoko Boh chválil týchto svätých z Temných vekov. Trpezliví ako baránkovia vedení na porážku, láskyplne a verne slúžili Bohu. To je všetko, čo od života chceli, len slúžiť svojmu Pánovi. Aká veľká mala byť ich odmena.
667 (224-2) “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Toto je skutočne pozoruhodné. Zatiaľ čo tma toho veku pribúdala, zatiaľ čo sa čestný zoznam mučeníkov zo dňa na deň predlžoval, pracovali ešte usilovnejšie, slúžili ešte viac a ich viera rástla. Aké tragické bolo, že v Efezskom veku láska ubúdala! A skutočne nie je nič povedané o zvýšenej práci lásky v ostatných vekoch; ale v tomto veku, v tom najtemnejšom zo všetkých vekov, Mu slúžili ešte viac. Aká je to lekcia! Niet žiadneho zastavenia tejto milosrdnej služby lásky k Pánovi, ale omnoho viac jej pribúdania. To je to tajomstvo. Nech sa nepriateľ pokúša našu službu Pánovi ničiť - našou odpoveďou je zvýšená služba. Keď slabí volajú v strachu, to je ten čas ohlasovať víťazstvo.
668 (224-3) “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Nuž, ako sme už povedali, tento vek je nazývaný Temnými vekmi, pretože to bolo skutočne najtemnejšie obdobie celej histórie. Bol to vek pápeža Innocenta III., ktorý si nárokoval, že je “zástupcom Krista - najvyšším vládcom nad cirkvou a svetom”, ktorý zaviedol INKVIZÍCIU, ktorá pod jeho príkazmi preliala viac krvi ako v ktoromkoľvek inom čase okrem Reformácie. Bol to vek pornokracie, panovania pobehlíc. Sagarius III. mal milenku a “naplnil pápežský chór milenkami a nemanželskými synmi a premenil pápežský palác na brloh lupičov.” Anastázius III. bol udusený na smrť Maróziou, ktorá bola milenkou Sagária. Ján XI. bol nemanželským synom Marózie. Ján XII. bol vnukom Marózie a “znásilňoval vdovy a panny a bol zabitý počas aktu cudzoložstva ženiným rozzúreným manželom.” Bol to vek Pápežského Rozkolu, lebo dve línie pápežov (jeden panoval z Avignonu a druhý z Ríma) sa navzájom preklínali a bojovali jeden proti druhému. Títo pápeži neboli vinní len nemorálnymi sexuálnymi aktami (plodiac množstvo nemanželských detí, páchajúc sodomárstvo atď.), ale boli vinní predávaním kňazských úradov tým, ktorí za ne ponúkali najviac.
669 (225-1) Bol to vek, kedy svetlo svietilo stále slabšie, a predsa tých málo veriacich pracovalo vrúcnejšie, ako sa temnosť zväčšovala, až kým ku koncu veku povstali mnohí, ktorí sa pokúsili o reformy. Ich úsilia boli tak horlivé, že pripravovali pôdu pre blížiacu sa reformáciu. Preto, ako hovorí Slovo ohľadom toho veku, “vaše posledné (koniec veku) skutky sú väčšie ako tie prvé.”
670 (225-2) Slovo Tyatíra má rôzne významy, medzi ktorými je: “Ustavičná Obeť”. Mnohí veria, že toto je proroctvo ohľadom používania omše, ktorá je neustálym predvedením Kristovej obeti. To je výborná myšlienka, ale môže to znamenať aj ustavičnú obeť v životoch a úsiliach pravých veriacich Pánových.
671 (225-3) Skutočne, títo svätí Tyatíry boli tou smotánkou, plní Ducha Svätého a viery, stvorení k dobrým skutkom, ukazujúc Jeho slávu, necenili si svoje životy, ale s radosťou dávali svoje všetko ako ľúbu obeť Pánovi.