6. kapitola, TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK
ŽENA JEZÁBEĽ
676 (226-3) Apoštol Jakub nám ukázal priebeh hriechu. Jakub 1:14-15: “Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.” No, to je obraz toho, čo sa presne deje v cirkevných vekoch. Tak, ako hriech nezačal v ničom inom ako v pocite, tak smrť cirkvi začala jednoduchými, málo pozorovateľnými skutkami nikolaitov. Od skutkov to prešlo k učeniu. Od učenia to prijalo moc štátu a zavedenie pohanstva. No v tomto veku to prechádza ku svojej vlastnej prorokyni (učiteľke) a tak to ide ďalej, až sa to ocitne v ohnivom jazere, lebo to je presne to, kde to skončí, v druhej smrti.
677 (227-1) Teda celé zvolanie Božie proti tomuto štvrtému veku je obsiahnuté v Jeho obžalobe tejto prorokyne Jezábeľ. A aby sme presne porozumeli, prečo ju tak kritizuje, budeme sa musieť pozrieť na jej históriu v Biblii, a keď zistíme, čo tam predtým robila, budeme vedieť, čo sa deje v tomto čase.
678 (227-2) Tá prvá a veľmi dôležitá vec, ktorú sa o Jezábeľ dozvedáme, je, že ona NIE je dcérou Abrahámovou, ani jej uvedenie medzi pokolenia Izraelove nebol taký duchovný vstup, ako to bolo pri Moabitke Rut. Nie veru. Táto žena bola dcérou sidonského kráľa Etbála ( 1. Kráľov 16:31), ktorý bol kňazom Aštarty. Získal trón vraždou svojho predchodcu, Felesa. Tak hneď vidíme, že bola dcérou vraha. (Toto nám iste pripomína Kaina.) A spôsob, akým sa stala časťou Izraela, nebol cez duchovné cesty, ktoré Boh zriadil pre vstúpenie pohanov, ale vošla skrze SOBÁŠ s Achabom, kráľom nad desiatimi pokoleniami Izraela. No, toto spojenie, ako sme videli, nebolo duchovné; bolo politické. A tak táto žena, ktorá bola namočená do modloslužby, nemala tú najmenšiu žiadosť stať sa ctiteľkou Toho Jediného Pravého Boha, ale prišla skôr so zjavnými zámermi odvrátiť Izrael od Pána. No, Izrael (tých desať pokolení) už vedel, čo je to uctievať zlaté teľatá, ale doteraz sa ešte nezapredali modloslužbe, lebo Boh bol uctievaný a Zákon Mojžiša uznávaný. Ale od času Achabovho sobášu s Jezábeľou modlárstvo pokročilo v smrtiacom štýle. Bolo to vtedy, keď sa táto žena stala kňažkou v chrámoch, ktoré vystavila pre Aštartu (Venušu) a Bála (boha slnka), že Izrael dospel do kritického bodu svojho života.
679 (227-3) S týmto v mysli môžeme teraz začať vidieť, čo Duch Boží v tomto Tyatírskom veku vyjasňuje. Tu to je.
680 (227-3) Achab sa oženil s Jezábeľou a urobil to ako politický manéver, aby posilnil svoje kráľovstvo a zabezpečil ho. To je presne to, čo urobila cirkev, keď sa vydala za Konštantína. Oni sa obaja zišli z politických dôvodov, hoci tomu dali duchovný výzor. No, nikto ma nepresvedčí o tom, že Konštantín bol kresťanom. Bol pohanom s niečím, čo vyzeralo ako kresťanské ozdoby. Namaľoval na vojenské štíty biele kríže. Bol tvorcom rádu Rytieri Columbu. Na vežu kostola svätej Sofie dal kríž, čím započal tradíciu.
681 (228-2) Bola to Konštantínova myšlienka zhromaždiť všetkých dohromady - pohanov, formálnych kresťanov a pravých kresťanov. A nejaký čas to vyzeralo, akoby mal úspech, lebo praví veriaci prišli, aby videli, či by mohli priviesť späť tých, ktorí boli unášaní preč od Slova. Keď uvideli, že ich nemohli priviesť späť do pravdy, boli nútení odtrhnúť sa od toho politického tela. Potom, keď to urobili, boli nazvaní kacírmi (sektármi) a boli prenasledovaní.
682 (228-3) Dovoľte, aby som rovno tu povedal, že práve tá istá vec sa deje práve teraz. Všetci ľudia sa zhromažďujú. Píšu Bibliu, ktorá bude vyhovovať každému, či je to Žid, katolík alebo protestant. Majú svoj vlastný Nicejský koncil, ale nazývajú ho Ekumenickým koncilom. A viete, proti komu všetky tieto organizácie bojujú? Oni bojujú proti pravým letničným. Nemyslím organizáciu, ktorá sa nazýva Letniční. Mám na mysli tých, ktorí sú letniční, pretože sú naplnení Duchom Svätým a majú znamenia a dary vo svojom strede, pretože chodia v pravde.
683 (228-4) Keď sa Achab oženil s Jezábeľou z politických dôvodov, predal svoje právo prvorodenstva. Ak sa pridáš k nejakej organizácii, predáš svoje právo prvorodenstva, brat, či tomu chceš veriť alebo nie. Každá protestantská skupina, ktorá kedy vyšla a potom sa vrátila, predala svoje právo prvorodenstva. A ak predáte svoje právo prvorodenstva, ste práve takí ako Ezav - môžete plakať a činiť pokánie, koľko chcete, ale nič vám to nepomôže. Je len jedna vec, ktorú môžete urobiť, a to je: “Vyjdite z nej, ľude môj, a prestaňte sa podieľať na jej hriechoch!” No, ak si nemyslíte, že mám pravdu, len odpovedzte na túto jednu otázku. Môže mi ktokoľvek žijúci povedať, ktorá cirkev alebo ktoré hnutie od Boha malo kedy prebudenie a vrátilo sa späť po tom, čo išli do organizácie a stali sa denomináciou? Čítajte svoje dejiny. Nemôžete nájsť žiadnu - dokonca ani jednu!
684 (228-5) Bola to pre Izrael polnočná hodina, keď sa spojil so svetom a zanechal to Duchovné kvôli politike. Bola to polnočná hodina v Nicei, kedy cirkev urobila tú istú vec. Je to polnočná hodina teraz, keď sa cirkvi spolu zhromažďujú.
685 (229-1) No, keď sa Achab oženil s Jezábeľou, dovolil jej vziať štátne peniaze a vybudovať dva obrovské domy uctievania Aštarty a Bála. Ten, ktorý bol vybudovaný pre Bála, bol dostatočne veľký na to, aby tam mohol prísť celý Izrael a uctievať. A keď sa Konštantín a cirkev zosobášili, dal im kostoly, postavil oltáre a obrazy a zorganizoval hierarchiu, ktorá sa už vtedy formovala.
686 (229-2) Keď mala Jezábeľ za sebou moc štátu, vnútila ľudu svoje náboženstvo a povraždila prorokov a kňazov Božích. Bolo to tak zlé, že Eliáš, posol na svoj deň, si myslel, že je jediný, ktorý zostal. Ale Boh mal ďalších 7000, ktorí nesklonili kolená pred Bálom. A práve teraz, tam v tých denomináciách baptistov, metodistov, presbyteriánov atď. sú niektorí, ktorí vyjdú a navrátia sa k Bohu. Chcem, aby ste vedeli, že nie som teraz ani som nikdy nebol proti ľuďom. Je to denominácia - systém organizácie, proti ktorému som. Musím byť proti tomu, lebo Boh to nenávidí.
687 (229-3) Nuž, zastavme sa tu len na chvíľu a zopakujme si to, čo sme ukázali o uctievaní v Tyatíre. Povedal som, že uctievali Apolla (ktorý bol bohom slnka) zároveň s cisárom. No, tento Apollo bol nazývaný “odvracač zla”. On odvrátil od ľudí zlo. Žehnal ich a bol im skutočným bohom. Mal ľudí učiť. Vyučoval ich o uctievaní a chrámových obradoch, službách bohom, o obetiach, smrti a živote po smrti. Robil to prostredníctvom prorokyne, ktorá sedela v extáze na trojnohej stolici. Ó! Vidíte to? Tu je tá prorokyňa nazvaná Jezábeľ a vyučuje ľud. A jej učenie zvádza služobníkov Božích a spôsobuje, že sa dopúšťajú smilstva. No, smilstvo znamená ‘modloslužba’. To je jeho duchovný význam. Je to nezákonný zväzok. Achabov zväzok a Konštantínov zväzok boli oba nezákonné. Obaja páchali duchovné smilstvo. Každý smilník skončí v ohnivom jazere. Boh tak povedal.
688 (229-4) Takže učenie katolíckej cirkvi (cirkev je ženského rodu, je to žena) popiera Slovo Božie. Pápež, ktorý je doslovne Apollo v modernej verzii, učil ľud spájať sa s modlami. Rímska cirkev sa teraz pre ľudí stala falošnou prorokyňou, pretože vzala od nich preč Slovo Pánovo a ustanovila svoje vlastné myšlienky o tom, čo dáva odpustenie hriechov, čo prináša požehnanie Božie; a kňazi išli tak ďaleko, že kategoricky vyhlasujú, že majú moc nielen v živote, ale i v smrti. Na vlastnú päsť učia, že existuje očistec, ale nemôžete to nájsť v Slove. Učia, že modlitby, omše a peniaze vás dostanú von z očistca a do neba. Celý systém, ktorý je postavený na tom učení, je falošný. Neleží na bezpečnom základe zjavenia Boha v Jeho Slove, ale leží na pohyblivom, klesajúcom piesku svojich vlastných diabolských klamstiev.
689 (230-1) Cirkev išla z organizácie rovno do denominácie, a teda k falošnému učeniu. To je pravda. Rímski katolíci neveria, že Boh je vo Svojom Slove. Nie veru. Keby tomu verili, museli by činiť pokánie a vrátiť sa, ale oni hovoria, že Boh je vo Svojej cirkvi. To by z Biblie urobilo históriu katolíckej cirkvi. To nie je tak. Pozrite sa, čo urobili len so samotným vodným krstom. Odstránili z neho to, čo ho robí kresťanským krstom, a urobili z neho pohanský s titulmi. Dovoľte mi, aby som vám povedal o jednej skúsenosti, ktorú som mal s katolíckym kňazom. Jedno dievča, ktoré som kedysi pokrstil, sa stalo katolíčkou, tak ten kňaz ma chcel kvôli nej vypočuť. Pýtal sa, aký druh krstu mala. Povedal som mu, že som ju pokrstil kresťanským krstom, ktorý je podľa môjho vedomia tým jediným druhom. Pochoval som ju vo vode v Meno Pána Ježiša Krista. Kňaz poznamenal, že katolícka cirkev to kedysi robila. Ihneď som sa ho opýtal, kedy to katolícka cirkev robila, lebo som čítal ich dejiny a nemohol som nájsť to, čo povedal. Povedal mi, že je to v Biblii, a že Ježiš zorganizoval katolícku cirkev. Opýtal som sa ho, či si myslí, že Peter bol skutočne prvým pápežom. Dôrazne povedal, že bol. Opýtal som sa ho, či sú omše hovorené v latinčine preto, aby bolo zaistené, že sú správne a nikdy sa nezmenia. Povedal, že je to pravda. Povedal som mu, že si myslím, že zablúdili veľmi ďaleko od toho, čo mali na začiatku. Dal som mu na vedomie, že ak katolícka cirkev skutočne verí Knihe Skutkov, potom som starodávnym katolíkom. Povedal mi, že Biblia je kronikou katolíckej cirkvi a že Boh je v cirkvi. Nesúhlasil som s ním, lebo Boh je vo Svojom Slove. Nech je Boh pravdivý, ale každý človek luhár. Ak uberiete alebo pridáte do tej Knihy, Boh zasľúbil, že pridá rán tým, ktorí pridávajú, a vezme ich diel z Knihy Života, ak sa z nej opovážia odobrať. Zjavenie 22:18-19.
690 (231-1) Dovoľte, aby som vám len ukázal, ako Rímsko-katolícka cirkev verí, že Boh je v cirkvi namiesto v Slove. Tu je citát z denníka pápeža Jána XXIII.: “Moja skúsenosť počas týchto troch rokov môjho pápežstva, odkedy som “v strachu a trasení” prijal túto službu v čistej poslušnosti vôli Pánovej, vyslovenej mi skrze posvätené kolégium kardinálov v konkláve, vydáva svedectvo o tomto výroku a je pre mňa hnacím a trvalým dôvodom byť voči tomu verný; absolútne veriť Bohu, vo všetkom, čo sa týka prítomnosti, a v dokonalom pokoji, čo sa týka budúcnosti.” Tento pápež prehlasuje, že Boh hovoril skrze cirkev, zjavujúc Svoju vôľu. Aké falošné. Boh je vo Svojom Slove a hovorí skrze Slovo, zjavujúc Svoju vôľu. Takisto vyhlásil, že položil absolútnu dôveru v ľudské slovo, a preto ho poslúcha s pokojom. Znie to tak krásne, ale je to tak falošné. Práve ako prekrúcanie v záhrade Eden.
691 (231-2) No, poďme tu do Zjavenia 17 a uvidíme túto ženu, cirkev, ktorá žije na falošných proroctvách a nie na Slove Božom. V prvom verši ju Boh nazýva veľkou neviestkou. Prečo je neviestkou? Pretože je v modloslužbe. Dohnala ľudí do tej istej veci. Aký je liek na modloslužbu? Slovo Božie. Tak táto žena je neviestkou, pretože opustila Slovo. Tam sedí na mnohých vodách, čo znamená zástupy ľudí. Toto musí byť, samozrejme, falošná cirkev, lebo cirkev Božia je malá - málo ich bude, ktorí to nájdu.
692 (231-3) Všimnite si, aká je v očiach Božích, je jedno, ako krásne vyzerá pre ľudí a ako filozoficky znie. Ona je špinavo opitá vo svojich smilstvách. Teraz je opitá krvou mučeníkov. Práve ako Jezábeľ, ktorá zabila prorokov a kňazov a zničila Boží ľud, ktorí sa nesklonil a neuctieval Bála. A to je presne to, čo urobila katolícka cirkev. Zabila tých, ktorí sa nesklonili pod pápežskú vládu. Tí, ktorí chceli Slovo Božie namiesto ľudských slov, boli usmrtení, obyčajne krutými metódami. Ale táto cirkev, ktorá usmrcovala, bola sama mŕtva a nevedela o tom. Nebol v nej život a nikdy ju nesprevádzali žiadne znamenia.