6. kapitola, TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK
ČAS K POKÁNIU
693 (231-4) Zjavenie 2:21: “A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia.” Viete, že táto cirkev bola vlastne ešte horšia ako Achab? Viete, že on nejaký čas činil pokánie a chodil krotko pred Bohom? To nemôžete povedať o Rímsko-katolíckej cirkvi. Nie veru. Nikdy nečinila pokánie, ale tvrdohlavo ničila všetkých tých, ktorí sa pokúšali dopomôcť jej k pokániu. To je história. No, Boh neustále vzbudzoval nielen poslov pre každý vek, ale aj skvelých pomocníkov pre tých poslov. Každému veku dal niekoľko skvelých mužov Božích a oni robili všetko, čo mohli, aby priviedli cirkev späť k Bohu. Boh jej rozhodne dal príležitosť a pomoc, aby mohla činiť pokánie. Činila niekedy pokánie a dokázala to potom skrze ovocie? Nie veru. Nikdy to nečinila a nikdy to neučiní. Je opitá. Stratila svoje zmysly pre duchovné veci.
694 (232-1) No, nebuďte zmätení a nezačnite si myslieť, že cirkev Ríma činila pokánie zo svojho vyvražďovania svätých preto, že sa pokúša spojiť s protestantmi tým, že včleňuje svoje vyznania do protestantských vyznaní. Ani jedenkrát sa neospravedlnila a nepriznala, že svojím hromadným vraždením konala prevrátene. A nikdy to ani neurobí. A je jedno, akou pokojnou a milou sa v tomto konkrétnom čase javí, predsa sa pozdvihne, aby zabíjala, lebo vražda leží v jej zlom a nekajúcom srdci.