7. kapitola, SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK
VAROVANIE
774 (257-3) Zjavenie 3:2: “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť, lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.”
775 (257-3) Prial by som si, aby sa dalo povedať, že Sardský vek bol obnovením namiesto reformáciou. Ale to sa povedať nedá. Slovo ho nenazýva obnovením, ale, samozrejme, reformáciou. Keby to bolo navrátenie, potom by bol tento vek ďalším letničným vekom. Ale tým nebol. To najlepšie, čo sa o ňom dá povedať, bolo: “Upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” Niečo tam chýbalo. Ó, áno, celkom iste. Tento vek mal ospravedlnenie, ale chýbalo im posvätenie a krst Duchom Svätým. To je to, čo bol originálny Boží plán. To je to, čo mali na Letnice. Boli ospravedlnení, boli posvätení a boli naplnení Duchom Svätým. No, počúvajte ma. Zmysel vášho ospravedlnenia a posvätenia spočíva v tom, aby ste nakoniec mohli byť pokrstení Duchom Svätým. To je dôvod existencie cirkvi. Je to chrám Boží naplnený Bohom, Duchom Svätým. Ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi, keď bol tu na zemi, a spôsoboval, že robil tie mocné skutky, sa vrátil na Letnice na cirkev, aby mohla robiť tie isté skutky. Tento vek takéto skutky nemal. Áno, mali písané Slovo, (ale nie zjavené Slovo). Toto bolo obdobie reformácie. Ale neboj sa, malé stádečko, Boh povedal, “Ja prinavrátim.” A táto reforma mala byť začiatkom tohoto prinavrátenia. On išiel (podľa Svojho zasľúbenia) vziať cirkev z hlbín satanových v Temných vekoch späť do Hlbín Božích, ktoré mali na Letnice a počas prvých pár rokov existencie cirkvi.
776 (258-1) Teraz dajte, prosím, pozor a pochopte toto. Tu v druhom verši, ktorý som čítal, je napísané, “Lebo som nenašiel tvojich skutkov dokonalých pred Bohom.” Viete, aký význam má slovo ‘nedokonalý’? To je 'nenaplnený’. Tento vek bol nenaplneným vekom. Bol to iba začiatok návratu. Preto som tiež povedal, že Biblia to nazýva Reformáciou, nie obnovením. Začalo to učením o ospravedlnení, čo znamená, že spasenie je kompletne od Boha. Ó, ako Luther kázal suverenitu Božiu a vyvolenie! Vedel, že je to všetko z milosti. Oddelil cirkev od nadvlády cirkevnej hierarchie. Porazil modly, zrušil spoveď kňazom, obžaloval pápeža. Bolo to veľmi dobré, ako začal, ale už pred 1 500 rokmi Boh povedal, “Luther, ty s niečím začneš, ale tvoj vek to uvidí všetko nevyplnené, Ja to nechávam na neskôr.” Haleluja! Náš Boh panuje. On pozná koniec pred začiatkom. Áno, Luther bol Jeho poslom. Nevyzerá to tak, ak pozorujeme nedostatky. Avšak kedysi bol jeden muž menom Jonáš, ktorý mal vo svojom živote takisto nedostatky. Bol prorokom, i keď by sme to ty a ja podľa toho, ako konal, nepovedali. Ale Boh pozná tých, ktorí sú Jeho, a On má s nimi Svoju cestu tak, ako mal i s Jonášom. Mal Svoju cestu s Lutherom v Sardskom veku a bude mať Svoju cestu až k úplnému dokončeniu.
777 (259-1) Toto bol nenaplnený vek. Bol to vek reformácie. Ale je to tak, ako to Boh chcel mať. Rád by som vám to ilustroval spôsobom, akým som to urobil i jednému výbornému luteránskemu bratovi, ktorý je prezidentom jedného veľmi dobrého seminára na západe. Bol som k nemu pozvaný, aby som s ním jedol a hovoril s ním ohľadom Ducha Svätého. Bol zmätený kvôli mnohým veciam a pýtal sa ma, “Čo vlastne my luteráni máme?”
Povedal som, “No, máte Krista.” Povedal, “Chceme Ducha Svätého. Myslíš, že Ho máme?” Povedal som, “Potencionálne, vy na to veríte.” Povedal, “Čo tým myslíš, potencionálne? Sme hladní po Bohu. Čítali sme jednu knihu o Letniciach, o daroch Ducha, a tak niektorí z nás leteli do Kalifornie, aby sme navštívili toho autora. Keď sme tam prišli, povedal nám, že napriek tomu, že napísal tú knihu, sám dary nemá. Keď sme teraz videli pôsobenie darov v tvojej službe, chceli sme s tebou hovoriť, lebo ty o tom musíš niečo vedieť.”778 (259-2) No, seminár tohto brata je na vidieku a patrí k nemu mnoho árov hospodárskej pôdy, na ktorej môžu študenti pracovať a takto si preplácať vysokú školu. K farme patria i továrne, aby boli zaistené ďalšie pracovné príležitosti. Použil som teda jeho polia, aby som objasnil svoj prípad, a povedal som, “Bol raz jeden muž, ktorý vyšiel, aby zasial na svojom poli kukuricu. Najprv vytrhal zbytky pňov, pozbieral všetko kamenie, zoral, urovnal a potom zasial svoju kukuricu. Každé ráno pole obhliadol, až jedného rána namiesto prázdneho poľa uvidel miriády vzišlých malých lístkov. Povedal, 'Chvála Bohu za moje kukuričné pole.’” A potom som sa ho opýtal, “Mal ten muž už kukuricu?”
Povedal, “No, z jednej strany ju mal.” Povedal som, “Potencionálne áno, a to ste boli vy luteráni v reformácii, keď ste vyhnali svoj lístok, vidíte? Zrno začalo rásť. (Po tom, ako v temných vekoch zhnilo v zemi). Po niekoľkých lístkoch tam bolo pár veľkých stebiel a jedného dňa sa potom objavil kvitnúci klas. Tento klas sa teraz díval dolu na steblo a povedal, “Vy formálni luteráni nemáte nič. Pozrite na nás. My sme nositeľmi semena, veľkí misionári, náš deň je misijnou érou.” Vek klasu bol vek Wesleya. Oni boli najväčší misionári a dokonca prekonali i nás v našom veku. Čo urobil tento vek? Rozvial to ako peľ vo vánku.779 (259-3) No, čo je ďalší krok? Logicky sa domnievame, že to môže byť už len následné vyformovanie a žatva obilia, úplný cyklus. Ale tak to nie je. Je tu ešte jeden iný stupeň. Ten stupeň je, keď je šupka alebo pleva sformovaná, aby ukrývala semeno. A to je presne to, čo sa stalo v tomto duchovnom cykle. Na prelome 20. storočia na začiatku Laodicejského veku sa všeobecne verilo, že Duch Svätý spadol presne tak ako na Letnice. Ľudia hovorili v jazykoch a robili si nárok, že sú pokrstení Duchom Svätým s tým dôkazom, že hovorili v jazykoch. Ale mnohokrát som prechádzal obilnými poliami a trhal som tam v neskorom lete klasy pšenice a trel som ich v ruke, aby som dostal zrno, ale na moje prekvapenie V TÝCH PLEVÁCH ŽIADNE ZRNO PŠENICE NEBOLO, HOCI TO ZVONKU VYZERALO, ŽE V TOM PŠENICA ISTOTNE JE. To je dokonalý obraz takzvaného letničného hnutia. A že toto je dokázaný fakt, potvrdzuje skutočnosť, že títo ľudia sa ZORGANIZOVALI NA DOKTRÍNE a spútali sa práve tak, ako to urobili všetky organizácie pred nimi, dokazujúc tak, že namiesto toho, aby boli pravým semenom, sú len šupkou alebo ochranným obalom pre pšeničné semeno, ktoré príde. Tento vek plevy je tým nebezpečným obdobím, o ktorom hovoril Ježiš v Matúšovi 24:24, “tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Ó, človek cítil, že táto šupka, ten takzvaný letničný vek, je tým pravým semenom. Ale on dokázal, že je len nositeľom, ktorý má preniesť život do toho veku, v ktorom prichádza pravé prinavrátenie, a kde táto pšenica-Nevesta je zjavená v moci, ako povedal Ezechiel v 47:2-5: “Odtiaľ ma vyviedol cestou brány obrátenej na sever a previedol ma okolo cestou, ktorá vedie von k vonkajšej bráne cestou brány, ktorá je obrátená na východ. A hľa, vody vyvierali z pravej strany. A keď vychádzal muž na východ, mal mernú šnúru vo svojej ruke a nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu, vodu po členky. Potom nameral tisíc a previedol ma cez vodu, vodu po kolená; a zase nameral tisíc a previedol ma cez vodu po pás. Opäť nameral tisíc a bol potok, cez ktorý som nemohol prejsť, pretože boli vody prihlboké, vody, v akých sa musí plávať, potok, ktorý sa nedá prebrodiť.”
780 (260-1) A spôsob, akým sa to stalo, bol podľa Božej dokonalej vôle a podľa Božieho dokonalého programu. Luteráni mali potenciálne Ducha Svätého v ospravedlnení, metodisti Ho mali potenciálne v posvätení a dnes bol prinavrátený, obnovenie - Duch Svätý je tu.
781 (261-1) “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” No, tie myšlienky vyjadrené v tých dvoch slovách “bdej” a “upevňuj” [angl. “posilňuj” - pozn. prekl.] sa týkajú týchto vecí. Bdieť neznamená len byť zobudený, ale naozaj sa mať na pozore. Ak nie sme takí, vkráda sa nebezpečie a strata. Posilniť znamená viac, ako dodať silu, znamená to zabezpečiť a natrvalo vybudovať. Tieto oba príkazy sa vzťahujú na to, čo zostalo z PRAVDY, ktorá sama bola pripravená alebo “išla” zomrieť. Toto vyjadrenie Ducha mi prichádza ako ilustrácia. Skupina otrokov v úplnom fyzickom a morálnom poddanstve povstala a unikla svojim vládcom (to je to, čo je mienené pod pojmom Sardy - uniknutí). Oni sú prenasledovaní a ich veľké a slávne zisky sú takmer všetky stratené. Neboli znovu zajatí, ale takmer všetko, čo sa o nich dá povedať, je, že unikli. Neunikli úplne ako niektorí podľa Slova. Títo stratili mnoho zo svojej slobody. Ale teraz Pán hovorí, “Vy ste potencionálne späť v zajatí. Aby ste sa nevrátili späť, staňte sa bdelými a vždy zostaňte bdieť ohľadom vecí vášho zajatia, inak stratíte všetko. Posilnite sa v tom, čo vám ešte zostalo, tak, aby ste sa trvale zbudovali v tom, čo máte, a zaistili sa tak proti budúcej strate. Toto bude vaša príležitosť vyplniť všetko, čo ste ešte nevyplnili.” Išli však ďalej? Nie. Neposlúchli hlas Ducha a ďalší vek išiel do zajatia, a tak dal Boh povstať iným, ktorí pokračovali vo vypĺňaní Jeho vôle. Boh obišiel luteránsku denomináciu práve tak ako všetky ostatné a oni sa už nikdy nevrátia. Boh musel pokračovať ďalej a v novom veku priniesol ďalšiu pravdu a trochu viac navrátenia.