8. kapitola, FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POSOL
846 (288-6) Poslom pre tento vek bol nepochybne John Wesley. John Wesley sa narodil v meste Epworth 17. júna 1703 a bol jedným z devätnástich detí, ktoré sa narodili Samuelovi a Zuzane Wesleyovým. Jeho otec bol kaplánom v anglikánskej cirkvi, ale je viac ako pravdepodobné, že náboženský obrat v Johnovej mysli bol založený viac na príkladnom živote jeho matky než na teológii jeho otca. John bol skvelým žiakom. Bolo to vtedy, keď bol v Oxforde, keď sa on a Charles stali časťou jednej skupiny, v ktorej boli duchovne cvičení k uctievaniu na základe skutočného žitia pravdy skrze prežitie viac, ako by mali robiť z učenia svoje meradlo. Spísali duchovného sprievodcu skutkov, ako je pomáhať chudobným, navštevovať nemocných a uväznených. Kvôli tomu boli nazvaní metodistami a inými posmešnými titulmi. No, John bol dostatočne naplnený skrze svoju víziu potreby náboženstva pre ľudí vo svete, takže išiel do Ameriky (Georgie) ako misionár medzi Indiánov. Na svojej ceste tam zistil, že mnohí z cestujúcich na lodi boli Moravania. Bol hlboko dojatý ich pokorou, pokojom a odvahou vo všetkých okolnostiach. Jeho úsilie v Georgii bolo napriek jeho sebazapreniam a tvrdej práci neúspešné. Vrátil sa do Anglicka a volal, “Išiel som do Ameriky, aby som obrátil Indiánov, ale, ó, kto obráti mňa?”
847 (289-1) V Londýne sa opäť stretol s Moravanmi. Bol to Peter Boehler, ktorý mu ukázal cestu spasenia. Skutočne sa znovuzrodil, k hrôze a zjavnému hnevu jeho brata Charlesa, ktorý nemohol pochopiť, ako mohol taký duchovný človek ako John povedať, že predtým nebol s Bohom v poriadku. Avšak netrvalo dlho a Charles bol tiež zachránený milosťou.
848 (289-2) Wesley teraz začal kázať Evanjelium za tými kazateľňami v Londýne, ku ktorým mal predtým prístup, ale čoskoro ho vyhnali. Bolo to v tomto čase, keď mu jeho starý priateľ George Whitefield prišiel vhod, lebo pozval Johna, aby prišiel a pomohol mu pri kázaní na poliach, kde tisíce počúvali Slovo. Wesley bol najskôr skeptický, že by mal kázať vo voľnom priestranstve namiesto v budove, ale keď videl zástupy a videl pôsobenie Evanjelia v moci Ducha, obrátil sa celým srdcom k takému kázaniu.
849 (289-3) Dielo čoskoro dosiahlo také rozmery, že začal vysielať početných laikov, aby kázali Slovo. Vyzeralo to ako paralela k Letniciam, kedy Duch takmer za noc s mocou vzbudil mužov, aby kázali a učili Slovo.
850 (289-4) Proti jeho dielu bola prudká opozícia, ale Boh bol s ním. Práca Ducha bola mohutne zjavovaná a často sa ľudí chopil taký duch usvedčenia, že im bola odňatá sila a padali na zem, kričiac vo veľkom rozrušení nad svojimi hriechmi.
851 (289-5) Wesley bol pozoruhodne silným mužom. Sám o sebe hovorí, že si nemôže spomenúť, že by bol kedy od svojho narodenia čo i len na štvrť hodiny cítil malomyseľnosť ducha. Nespal viac ako šesť hodín denne, vstával načas, aby mohol začať kázať o piatej prakticky každý deň svojej služby, kázal štyrikrát v jedinom dni, takže ročne mal v priemere viac ako 800 kázaní.
852 (290-1) Cestoval mnoho tisíc míľ práve tak ako jeho okružní jazdci, ktorí niesli Evanjelium blízko i ďaleko. Wesley skutočne prešiel ročne na koni 4 500 míľ (7 200 km).
853 (290-2) Bol veriaci v moc Božiu a modlil sa za nemocných s veľkou vierou a obdivuhodnými výsledkami.
854 (290-3) Mnohé jeho zhromaždenia videli prejavy duchovných darov.
855 (290-4) Wesley nemal zaľúbenie v organizácii. Jeho spolupracovníci však mali “Zjednotenú spoločnosť”, ktorá bola “skupinou mužov majúcich formu a hľadajúcich moc pobožnosti, zjednotených, aby sa spolu modlili, aby prijali Slovo napomenutia, a aby bdeli jeden nad druhým v láske, aby mohli jeden druhému pomáhať pracovať na svojom spasení.” Jedinou podmienkou pre tých, ktorí chceli vstúpiť, bolo, že mali byť z tých, “ktorí mali túžbu uniknúť hnevu, ktorý má prísť, a byť zachránení od svojich hriechov.” Postupom času vydali prísny súbor zásad pre sebaovládanie pre dobro svojich duší. Wesley rozpoznal, že po jeho smrti by mohlo byť hnutie zorganizované a Duch Boží by ich ponechal mŕtvej forme. Raz poznamenal, že sa nebojí toho, že by zo zeme zmizlo meno metodista, ale že by mohol odletieť Duch.
856 (290-5) Počas svojho života mohol získať obrovský majetok, ale neurobil to. Jeho obľúbený výrok na tému peňazí bol, “Získajte všetko, čo môžete, ušetrite všetko, čo môžete, a dajte všetko, čo môžete.” Aké zvláštne by to pre Wesleyho bolo, keby sa vrátil a uvidel denomináciu, ktorá dnes nesie meno Metodisti. Sú bohatí, nesmierne bohatí. Ale život a moc Johna Wesleyho chýbajú.
857 (290-6) Tiež by malo byť spomenuté, že Wesley nikdy nemal túžbu vybudovať dielo na denominačnom alebo sektárskom základe. Hoci bol vo svojom presvedčení arminián, nechcel sa oddeľovať od bratov na základe učenia. Bol dobrým kandidátom pre Jakuba. Zakladal svoj večný život na viere a skutkoch alebo na žití života skôr ako na jednoduchom prijímaní vyznania alebo dogmatického vyhlásenia.
858 (290-6) John Wesley zomrel vo veku 88 rokov, slúžiac Bohu tak, ako sa len málo mužov mohlo odvážiť pomyslieť, že by vedeli tak slúžiť.