8. kapitola, FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK
POZDRAV
859 (291-1) Zjavenie 3:7: “A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.”
860 (291-2) Ó, aké nádherné sú tie slová! Aký majestátny je už len ich zvuk! Aké vzrušujúce je pomyslieť, že všetky tie vlastnosti môžu byť pripísané jednej osobe! Kto by sa odvážil o sebe povedať také veci, než jedine Ježiš Kristus, Pán Slávy? Verím, že kľúč na presné vysvetlenie, čo každý z týchto obdivuhodných opisných výrazov znamená, nachádzame v 9. verši: “Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” Hovorím, že tento verš je kľúč, lebo tu ide o Židov, ktorí sa vždy nazývali deťmi Božími na úkor všetkých ostatných. Oni ukrižovali a zabili Pána Ježiša Krista. Ich strašný čin po stáročia privádzal ich vlastnú krv na ich vlastné hlavy. To všetko preto, že odmietli Ježiša ako svojho Mesiáša, ktorým On skutočne bol. Pre nich On nebol Ten Prichádzajúci alebo Syn Dávidov, pre nich bol Belzebubom alebo niekým nespravodlivým, hodným jedine zničenia. Ale nie tak. On bol skutočne Emanuel, Boh zjavený v tele. On je skutočne Mesiáš. Určite, On bol presne Tým, ako sa On Sám teraz predstavuje. Tu je On, TEN ISTÝ JEŽIŠ - Ježiš Kristus, ten istý včera i dnes, i naveky. Ten Svätý uprostred svietnikov je práve ten istý Ježiš, ktorý sa prechádzal po brehoch Galiley, ktorý uzdravoval nemocných, ktorý kriesil mŕtvych a ktorý, napriek nezvratnému dôkazu, bol ukrižovaný a usmrtený. Ale On opäť vstal a sedí po pravici Majestátu na výsostiach.
861 (291-3) Židia Ho vtedy nenazývali svätým. Ani teraz Ho nenazývajú svätým. Ale On je TEN SVÄTÝ. Žalm 16:10: “Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu SVÄTÉMU, aby videl porušenie.”
862 (291-4) Oni hľadali svoju spravodlivosť v zákone a úboho zlyhali, lebo zo zákona nemôže byť ospravedlnené žiadne telo. Skrze zákon nemôže byť žiaden človek učinený svätým. Svätosť je od Pána. 1. Korinťanom 1:30: “A vy ste z NEHO v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravedlivosťou, i posvätením, i vykúpením.” 2. Korinťanom 5:21b: “... aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.” To bolo Kristus alebo zahynúť. A oni zahynuli, pretože Ho odmietli.
863 (292-1) A ľudia toho veku, práve tak ako dnes, robili tú istú chybu. Tak, ako sa Židia uchyľovali do synagogálnej formy uctievania, tak sa vo filadelfskom veku uchyľovali do cirkvi. Pripojenie sa do cirkvi nie je to, čo sa počíta. Život nie je v cirkvi. Život je v Kristovi. “A toto je to svedectvo, že život večný nám dal Boh a ten život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má života, kto nemá Syna Božieho, nemá života.” Človek je učinený svätým skrze Ducha. Je to Duch svätosti, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, ktorý prebýva v nás a činí nás svätými s Jeho svätosťou.
864 (292-2) Tu stojí On, TEN SVÄTÝ. A my budeme stáť s Ním odiati v Jeho spravodlivosti, svätí s Jeho svätosťou.
865 (292-3) No, tento vek je šiesty vek. V Božích očiach čas speje ku koncu. On sa skoro vráti. Čoskoro zaznie volanie, že On prichádza. “A kto špiní, nech špiní ešte, a spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, a svätý nech sa posvätí ešte.” Zjavenie 22:11b.
866 (292-4) Ó, som tak rád, že moja svätosť nie je zo mňa samého. Som rád, že som v Kristovi so všetkými Jeho nádhernými vlastnosťami spravodlivosti, ktoré sú mi pripočítané, áno, boli mi udelené. Nech je požehnaný Boh naveky.
867 (292-5) “Toto hovorí ten pravý.” No, toto slovo 'pravý’ je úžasne nádherné slovo. Neznamená to pravosť len v tom zmysle, že je to opak falošného. Vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie nejakej myšlienky v porovnaní s jej Čiastočným Uskutočnením. Napríklad si spomíname, že Ježiš povedal v Jánovi 6:32: “...nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.” Ján 15:1: “Ja som ten pravý vinič.” Židom 9:24: “Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás.” 1. Jána 2:8: “... že tma ta ide a pravé svetlo už svieti.”
868 (292-6) Keďže toto slovo skutočne vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s myšlienkou Čiastočného Uskutočnenia, ako je v týchto veršoch ilustrované, môžeme teraz porozumieť tak ako nikdy predtým, ako skutočnosť kontrastuje s typom a podstata s tieňom. Vezmite teraz príklad manny z neba. Boh poslal Izraelu anjelský chlieb z neba. Ale ten chlieb neuspokojil. Bol dobrý len na jeden deň. Tí, ktorí ho jedli, boli nasledujúceho dňa opäť hladní. Ak ho nechali ležať, skazil sa. Ale Ježiš je PRAVÝ chlieb z neba, ktorého bola manna len typom. A ak ktokoľvek je z toho CHLEBA, ktorý prišiel z neba, nebude už nikdy viacej lačnieť. Nepotrebuje sa vrátiť a opäť jesť. V okamihu, kedy mal na ňom účasť, mal večný život. Tu bola skutočne REALITA. Nie je už viac potrebný tieň. Nie je potrebné žiadne čiastočné spasenie. Je tu ÚPLNOSŤ toho. Tak, ako Ježiš nie je časťou Boha; On JE Boh.
869 (293-1) Nikto by nemohol poprieť, že Izrael mal svetlo. Oni boli jediným ľudom, ktorý mal svetlo ako národ. Bolo to, ako keď v Egypte bola taká tma, že ju bolo možné cítiť. Ale v domovoch Izraelitov bolo svetlo. Ale teraz prišlo pravé svetlo. Svetlo sveta je Ježiš. Mojžiš a proroci priniesli svetlo prostredníctvom Písma, ktoré sa vzťahovalo na Mesiáša. Tak mal Izrael svetlo. Ale teraz prišlo Naplnenie toho svetla, a to, čo bolo len žiariacim Slovom, sa teraz prelomilo do Jasnosti Božej, manifestovanej medzi Jeho ľudom. Zatiaľ čo ohnivý stĺp dával svetlo v noci, a to bolo nádherné, teraz boli život a svetlo prejavené v plnosti Božstva telesne.
870 (293-2) Izrael zvykol prinášať červenú jalovicu a obetovať ju na oltári na odpustenie hriechov. Hriechy vinníka boli na jeden rok prikryté. Ale to prikrytie nemohlo odňať žiadosť po hriechu. Nebola to dokonalá obeť. Bol to tieň, až kým neprišla skutočnosť. Tak každý rok človek musel obetovať a každý rok prichádzal späť, lebo mal stále tú istú žiadosť po hriechu. Život zvieraťa odčinil jeho hriech, ale keďže to bola krv zvieraťa, ktorá bola vyliata, a život zvieraťa, ktorý bol daný, nemohlo to prejsť späť na človeka. Ak by mohlo prejsť, stále by to nebolo nič platné. Ale keď bol Kristus, tá dokonalá náhrada, vydaný a Jeho Krv vyliata, potom ten život, ktorý bol v Kristovi, prešiel späť na kajúceho hriešnika. A keďže ten život bol dokonalým životom Kristovým, bezhriešnym a spravodlivým, potom mohol ten vinník odísť slobodný, lebo už viac nemal žiadosť po hriechu. Život Ježiša prešiel späť na neho. To je to, čo znamená Rimanom 8:2: “Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.”
871 (293-3) Ale tí Židia tam v čase Ježiša nechceli prijať tú obeť. Krv býkov a kozlov nerobí nič dokonalým. Kedysi to bola metóda, ktorú Boh zaviedol. Ale teraz Kristus zjavený v tele preliatím Svojej vlastnej krvi odstránil hriech, a tou obeťou Samého Seba nás učinil dokonalými. Židia by to neprijali. Ale čo Filadelfský vek, áno, a tie ostatné veky takisto? Naozaj prijali tú skutočnosť v Kristovi? Nie veru. Dokonca, hoci Luther priniesol pravdu ospravedlnenia, Rímska cirkev a jej východný doplnok, pravoslávna cirkev, sa stále držia skutkov. Skutky sú dobré, ale nespasia vás. Nerobia vás dokonalými. Je to Kristus alebo zahynúť. A nie je to dokonca ani Kristus A skutky. Je to Kristus Sám. Tento vek začal obdobie arminianizmu, ktoré neverí v Krista ako REALITU. Nespieva, “Nič okrem Krvi,” lebo spieva, “Nič okrem krvi A môjho vlastného správania.” No, verím v dobré správanie. Ak ste spasení, budete konať spravodlivo. Už sme cez to prešli. Ale dovoľte mi povedať vám, že spasenie NIE JE Ježiš PLUS. Je to Ježiš SÁM. SPASENIE JE OD PÁNA. Od začiatku až do konca je to všetko BOH. Nech je Jeho život vo mne. Nech je to Jeho Krv, ktorá ma očisťuje. Nech je to Jeho Duch, ktorý ma napĺňa. Nech je Jeho Slovo v mojom srdci a ústach. Nech sú to Jeho sinavice, ktoré ma uzdravujú. Nech je to Ježiš a Ježiš Sám. Nie mojimi skutkami spravodlivosti, ktoré som urobil. Nie veru. Kristus je mojím životom. Amen.
872 (294-1) Cítim, že by som mohol ohľadom týchto právd pokračovať ďalej a ďalej, ale dám vám ešte jednu myšlienku. Je to o tej nádhernej piesni, ktorú napísal A. B. Simpson.
“Kedysi to bolo požehnanie, teraz je to Pán. Kedysi to bol pocit, teraz je to Jeho Slovo. Kedysi som chcel Jeho Dar, teraz Darcu Samého. Kedysi som hľadal uzdravenie, teraz Jeho Samého. Všetko vo všetkom naveky, Ježišovi budem spievať. Všetko v Ježišovi a Ježiš všetko.”
873 (294-2) V tomto živote nie je nič takého, akokoľvek uspokojujúce by to bolo, akokoľvek dobré a príjemné by to bolo; ale sumu všetkej dokonalosti nájdete v Kristovi. Pomimo Neho sa všetko stráca v bezvýznamnosti.
874 (294-3) “Ktorý má kľúč Dávidov.” Táto nádherná veta vyplýva a pochádza z predchádzajúcej vety, “Ten pravdivý” - Kristus, Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s Čiastočným Uskutočnením. Tu to je. Mojžiš bol prorok Boží, ale Ježiš (podobný Mojžišovi) bol TEN Prorok Boží. Dávid (muž podľa samého Božieho srdca) bol kráľom Izraela, ale Ježiš je Väčší Dávid, Kráľ kráľov a Pán pánov, Boh, Sám Boh. Dávid sa narodil z pokolenia Júdu, z ktorého nepochádzali žiadni kňazi, a predsa jedol chleby predloženia, ktoré boli rezervované pre kňazov. Bol veľkým bojovníkom, ktorý premáhal nepriateľa, upevňoval národ, ako kráľ sedel na tróne. Bol prorok. Bol nádherným typom na Krista. No v Izaiášovi 22:22 sa hovorí, “A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.” Duch používa tento starozákonný odkaz ohľadom Pána Ježiša Krista a Jeho služby v cirkvi. To, čo kľúč Dávidov v tom čase znamenal, je iba tieň toho, čo je teraz naplnené v Ježišovi stojacom uprostred svietnikov. Ide tu o nášho Pána PO Jeho vzkriesení a nie o Jeho pozemskú púť. Ale čo znamená tento kľúč? Odpoveď leží v POZÍCII kľúča. NIE JE v Jeho ruke. Nenesie ho na Svojom krku. Nie je v rukách iných mužov, inak by ten verš nemohol hovoriť, že JEDINE ON MÁ VYUŽITIE TOHO KĽÚČA, LEBO ON JEDINÝ OTVÁRA A ZATVÁRA A ŽIADEN ČLOVEK nemá to právo, jedine Ježiš Sám. Nie je to tak? Ale kde je ten kľúč? JE NA JEHO PLECI. Ale čo má s tým PLECE spoločné? Čítajte Izaiáša 9:6: “...a kniežatstvo bude na jeho pleci...” Ale čo toto znamená? Odpoveď je toto. Fráza “kniežatstvo bude na jeho pleci” pochádza zo svadobného obradu na Východe. Keď bola nevesta odovzdávaná ženíchovi, sňala si svoj závoj a položila ho na ženíchove plecia, čím dosvedčovala, že je nielen pod jeho panstvom, že mu predala svoje práva, že on je hlavou, ale tiež, že on nesie zodpovednosť a starosť, a že ON A ON SÁM - NIKTO INÝ - ŽIADEN INÝ MUŽ - ŽIADNA INÁ MOC - NEMÁ ŽIADNE PRÁVO ANI ZODPOVEDNOSŤ. A to, milovaní, je ten KĽÚČ Dávidov. Boh, súc Zvrchovaným, presne predzvedel Božským rozhodnutím, kto bude v Jeho neveste. On ju vybral. Ona si Ho nevybrala. On ju zavolal. Ona neprišla sama od seba. On za ňu zomrel. On ju umyl vo Svojej vlastnej Krvi. On za ňu zaplatil cenu. Ona patrí Jemu a jedine Jemu. Je Mu úplne odovzdaná a On prijíma ten záväzok. On je jej Hlavou, lebo Kristus je Hlavou Svojej cirkvi. Tak, ako Sára nazývala Abraháma pánom, tak je aj nevesta šťastná, že On je jej Pánom. On hovorí a ona počúva, lebo je to pre ňu potešením.
875 (296-1) Či ale ľudia dbali na túto pravdu? Či si vážili Jeho Osobu, ktorý jediný má plnú zvrchovanú autoritu nad Svojou cirkvou? Hovorím, “NIE.” Lebo v každom veku bola cirkev riadená nejakou hierarchiou, kňazstvom, apoštolskou postupnosťou, zatvárajúc dvere milosrdenstva a milosti, pred kým chceli, a namiesto toho, aby si osvojili lásku a zodpovednosť cirkvi, so zištnou žiadosťou ju okrádali a ničili. Kňazstvo žilo v prepychu, zatiaľ čo chudobná cirkev sa živila šupkami zneužívania. V žiadnom veku to nebolo inak. Každý zviazal sám seba s organizáciou a ustanovil vládu nad ľuďmi a cirkev podriadil tej vláde. Keď sa ľud odvážil vzbúriť sa, bol brutálne potlačený alebo vyhostený. Každá denominácia má toho istého ducha. Každá denominácia prisahá, že má kľúč k vláde nad cirkvou. Každá denominácia si činí nárok, že otvára dvere. Ale to nie je pravda. Je to Ježiš a jedine Ježiš. On stavia údy do Tela. On ich obdaruje ich službami. On jej dáva k dispozícii dary. Stará sa o ňu a vedie ju. Ona je Jeho výhradným vlastníctvom a On nemá nikoho iného, iba ju.
876 (296-2) Ako ďaleko od reality je tento cirkevný vek, v ktorom žijeme. A jedného dňa čoskoro títo ľudia, ktorí ešte teraz majú v úmysle hovoriť za cirkev, budú povstávať v ekumenickom hnutí, aby umiestnili žijúceho antikrista za hlavu svojej organizácie, ktorá zosadzuje Pána, a my Ho (Krista) nájdeme mimo cirkvi, ako hovorí, “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.” Zjavenie 3:20.
877 (296-3) Dovoľte mi však povedať toto. Náš Pán nie je porazený. Ľudia si robia nárok, že otvárajú dvere Bohu, a že tie dvere zatvárajú, ale oni sú klamári. Všetci, ktorých Mu Otec dal, prídu k Nemu, a ten, kto k Nemu prichádza, v žiadnom prípade nebude vyhnaný. On nestratí ŽIADNEHO z nich. Ján 6:37-39. A keď vojde ten posledný vyvolený úd do tela Kristovho, potom sa zjaví náš Pán.
878 (296-4) Kľúč Dávidov. Či nebol Dávid kráľom nad Izraelom - celým Izraelom? A či nie je Ježiš Synom Dávidovým na základe toho, že bude sedieť na tróne Dávidovom v tisícročnom kráľovstve a panovať a vládnuť nad Svojím dedičstvom? Iste. Tak ten kľúč Dávidov naznačuje, že je to Ježiš, ktorý privolá tisícročné kráľovstvo. Ten, ktorý má kľúče smrti a pekla, vzbudí Svojich vlastných, aby s Ním mohli mať podiel na Jeho panovaní spravodlivosti na zemi.
879 (297-1) Aké nádherné, že náš Pán má všetky tie odpovede. Skutočne sú v Ňom všetky Božie zasľúbenia naplnené. Skutočne, ak sme V Ňom, sme dedičmi toho, čo pre nás vykúpil.
880 (297-2) Áno, tu On stojí, Pán Slávy. Kedysi bol ako Otec obklopený anjelmi, archanjelmi, cherubínmi a serafínmi a celým nebeským zástupom, ktorý volal, “Svätý, Svätý, Svätý je Pán Boh zástupov.” Jeho svätosť bola taká, že žiaden človek sa Mu nemohol priblížiť. Ale teraz Ho vidíme v cirkvi, zdieľajúceho s nami Svoju vlastnú svätosť, až kým sa v Ňom nestaneme samotnou spravodlivosťou Božou. Áno, a tu On stojí, “Ježiš, to dokonalé Všetko” - Ľalia z údolia, Jasná Hviezda ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov, Alfa i Omega, Koreň a Rod Dávidov, Otec, Syn a Duch Svätý - Všetko a vo Všetkom. Izaiáš 9:6: “Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.” V Ňom je dokonalé naplnenie. Hoci sme si Ho kedysi nevážili, teraz Ho milujeme s radosťou nevýslovnou a plnou slávy. On stojí uprostred cirkvi a my budeme spievať k Jeho chvále, lebo On, ten Mocný Premožiteľ, je Hlavou cirkvi, ktorá je Jeho nevestou. On tú nevestu kúpil. On ju vlastní. Ona je Jeho a jedine Jeho a On sa o ňu stará. On je naším Kráľom a my sme Jeho kráľovstvom, Jeho večným vlastníctvom.
881 (297-3) No, spomeňte si, že som na začiatku 7. verša povedal, že nám ho 9. verš pomôže porozumieť. Dúfam, že ste videli, čo som mal na mysli. Ježiš sa nám predstavil ako Ten, ktorý je svätý, pravý (alebo tá jediná skutočnosť), Ten s kľúčom Dávidovým, Ten, ktorý otvára a zatvára. A to je presne pravda. Tie výrazy Ho dokonale popisujú. Ale Židia v Jeho dobe odmietli Jeho a všetko, čo On bol. Odmietli svojho Spasiteľa a všetko, čo pre nich znamenal. A formálni kresťania teraz urobili to isté. Urobili presne to, čo Židia. Židia Ho ukrižovali a potom sa obrátili na pravého veriaceho. Formálni kresťania Ho ukrižovali nanovo a obrátili sa na pravú cirkev, aby ju zničili. Ale Boh je verný a Ten, ktorý je nad všetkým, sa predsa vráti, a keď príde, ukáže, kto je tým jediným Mocnárom. A keď sa preukáže svetu a celý svet sa skloní k Jeho nohám, v tom čase sa celý svet skloní k nohám svätých dokazujúc, že mali pravdu v tom, že stáli s Ním. Nech je požehnaný Boh naveky!