8. kapitola, FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK
VEK OTVORENÝCH DVERÍ
882 (298-1) Zjavenie 3:8: “Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena.”
883 (298-1) Prvá fráza tohoto verša: “Znám tvoje skutky” je rozobraná v zbytku verša, lebo ich skutky súvisia s 'otvorenými dverami’, 'malou mocou’, a 'Slovom a Menom’.
884 (298-3) Aby sme pochopili bohatstvo významu zahrnutého v: “hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere a žiaden ich nemôže zavrieť,” musíme si teraz spomenúť na to, čo bolo povedané o každom veku, ako zachádzajú jeden do druhého. Je to skôr prekrývanie sa, vplynutie alebo vniknutie, než náhly koniec a jasný začiatok. Zvlášť tento vek prechádza do nasledujúceho veku. A nielenže sa tento vek prelieva do posledného veku, ale ten posledný vek je v mnohých ohľadoch jednoducho pokračovaním šiesteho veku. Siedmy vek (veľmi krátky vek) v sebe zhromažďuje všetko zlo z každého veku pre jedno rýchle dielo, a predsa celú skutočnosť Letníc. Práve keď sa Filadelfský vek chystal mať svoj prirodzený priebeh, Laodicejský vek rýchlo vstupuje, prinášajúc oboje, kúkoľ a pšenicu k žatve. “Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.” Matúš 13:30. Pamätajte, prosím, že Sardský vek začal reformáciu, ktorá stále musí pokračovať, až kým to zrno, ktoré bolo na Letnice zasadené, prejde celým cyklom zasadenia, polievania, vyživovania atď, až kým príde rovno späť k pôvodnému semenu. Počas toho, ako sa toto deje, kúkoľ, ktorý bol zasiaty, bude musieť prejsť svojím cyklom a takisto bude zožatý. To je presne to, čo vidíme, že sa deje. Ak len rozmýšľate o ročných obdobiach, môžete o tom získať veľmi dobrý obraz. Rastlina, ktorú vidíte dorastať v lete do plnej sily, sa zrazu ukazuje, ako prichádza do semena. Neviete presne povedať, kedy sa z leta stala jeseň - jednoducho leto v nej zmizlo. Tak je to s vekmi a zvlášť s týmito poslednými dvomi.
885 (298-4) Je to tento vek, ku ktorému Ježiš hovorí: 'Prijdem SKORO.’ 11. verš. To robí ten posledný vek veľmi krátkym. Laodicea je vekom rýchleho diela. Je skrátená.
886 (299-1) Teraz sa budeme zvlášť zaoberať OTVORENÝMI DVERAMI, ktoré žiaden človek nemôže zavrieť. Najprv sa chcem venovať tým otvoreným dverám, ktoré naznačujú mohutné misijné úsilie toho veku. Pavol nazýval nové misijné snaženie pre Pána otvorenými dverami. 2. Korinťanom 2:12: “A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi...” Tak môžeme porovnávaním Písma vidieť, že tieto otvorené dvere naznačovali najväčšie rozšírenie Evanjelia, ktoré kedy svet videl.
887 (299-2) Chcel by som, aby ste tu niečo videli. Boh pracuje v troch, je to tak? Bolo to v treťom alebo Pergamskom veku, keď bola cirkev vydatá za štát. Skutky nikolaitov sa stali učením nikolaitov. Ten vek bol OTVORENÝMI DVERAMI pre falošnú vínnu révu. Keďže bol podopieraný štátnou mocou, stal sa v skutočnosti svetovým systémom, i keď niesol meno Kresťanstvo. Tak sa rozšíril ako ničivý požiar. Ale teraz o tri veky neskôr po dlhom a tvrdom boji viery prichádzajú OTVORENÉ DVERE pre pravdu. Slovo Pánovo má teraz svoj deň. Prirodzene, piaty vek pripravil scénu pre toto mocné hnutie, nakoľko nám priniesol objavy, kolonizáciu, kníhtlač atď.
888 (299-3) Bolo by nádherné, keby tieto 'otvorené dvere’ nasledovali Božský vzor Letníc, ktorý bol položený v Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo. Lebo ak slovo, hovorené skrze anjelov, bolo pevné, a každé prestúpenie a každý neposluch dostali spravedlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, pri čom spolu svedčil Bôh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Teraz viete, že toto je vzor, lebo Sám Ježiš tak povedal. Marek 16:15-20: “A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre. A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy. Amen.”
889 (300-1) Nikdy im nepovedal, aby išli do celého sveta a zriadili biblické školy, ani im nepovedal, aby rozdávali literatúru. No, tie veci sú dobré, ale to, čo im Ježiš povedal, aby robili, bolo KÁZAŤ EVANJELIUM - držať so SLOVOM - a potom budú nasledovať tie znamenia. Úplne prvé predstavenie, ktoré máme ohľadom spôsobu, akým malo byť zvestované kráľovstvo Božie, bolo vtedy, keď vyslal dvanástich. V Matúšovi 10:1-8 ich On poveril a nariadil im toto: “A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat. Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus, Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil. Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite; ale radšej iďte k strateným ovciam domu Izraelovho. Iďte a kážte, hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.” Táto služba, ktorú im dal, bola v podstate podieľanie sa na Jeho vlastnej službe s nimi, lebo v Matúšovi 9:35-38 sa hovorí, “A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.”
890 (300-2) No, mnohí ľudia si myslia, že iba apoštoli mali túto službu danú naším Pánom Ježišom, a tak, keď zomreli, tá služba skončila. Nie je to tak. Tu v Lukášovi 10:1-9 nachádzame, že On už vo dňoch Svojho pozemského putovania začal udieľať služby moci tým Svojim. “Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť. A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy. Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov. Nenoste ani mešca, ani kapsy, ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste. A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu! A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám. A v tom istom dome ostaňte, jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu. A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží, a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.”
891 (301-1) Kto by sa odvážil poprieť mocnú službu Filipa? Kto by sa odvážil poprieť mocné služby Irenea, Martina, Columbu, Patrika a nespočetné stovky iných, ktorí mali na sebe Božie pomazanie?
892 (301-2) Áno. Biblická cesta je skutočnou cestou otvorených dverí. A chcel by som k tomu pripojiť svoje svedectvo. Dôvod, prečo to musím urobiť, spočíva v tom, že ja môžem hovoriť so všetkou istotou len o tom, čo Boh učinil v mojom vlastnom živote. Tak, ak mi tu prepáčite osobnú poznámku, poviem vám, ako s istotou viem, že Ježiš je ten istý včera i dnes, i naveky, a že moc Božia je stále k dispozícii tým, ktorí budú veriť a prijímať.
893 (301-3) Počas mojej misijnej cesty do Južnej Afriky dal Boh také požehnanie, že keď som prišiel do Durbanu, jediným miestom, ktoré mohlo pojať ľudí, bola obrovská pretekárska dráha, druhá najväčšia na svete. Zástup ľudí presahoval 100 000. Aby bol dodržaný zákon a poriadok, museli postaviť ploty, aby oddelili rôzne kmene. Umiestnili stovky policajtov, aby udržali zástupy v kľude. Tie hladné duše prišli zo vzdialenosti mnohých míľ. Kráľovná z Rodézie prišla vlakom s 27 vagónmi s africkými domorodcami. S námahou prechádzali poľami a horami mnoho a mnoho míľ, nesúc na svojich chrbtoch niekoho milovaného, ktorý potreboval pomoc. Celá zem bola vzrušená mocnými skutkami, ktoré boli manifestované Duchom Svätým.
894 (302-1) Jedného odpoludnia, keď som začal slúžiť, jedna z tých tisícov mohamedánok vystúpila na pódium. Keď zastala predo mnou, istý misionár mohamedánov začal ticho, ale úpenlivo prosiť Pána, “Ó, za túto drahocennú dušu, ó, za túto drahocennú dušu.” Bol tam dlhé roky a podľa jeho vlastného svedectva videl prísť len JEDNÉHO mohamedána, aby prijal Ježiša Krista ako Spasiteľa. Oni boli pôvodne Médoperžania, ktorých zákony sa nemenia. Je tak ťažké ich získať. Zdá sa, že “raz mohamedánom - vždy mohamedánom” je medzi nimi zákonom. No, keď stála predo mnou, začal som k nej a ku všetkým tým tisícom hovoriť cez tlmočníkov. Povedal som, “Či to nie je tak, že vám misionári povedali o JEŽIŠOVI, ktorý prišiel, aby vás zachránil?” Mali ste vidieť tých ľudí, ako sa jeden na druhého pozreli, keď som to povedal. Potom, keď odpovedali, že to súhlasí, pokračoval som a povedal, “Ale čítali vám misionári z tejto Knihy (držal som Bibliu hore, aby ju videli), že tento istý Ježiš je mocným Uzdravovateľom, a že On prebýva vo Svojom ľude po celé veky, až kým nepríde znovu, aby ich prijal k Sebe? Povedali vám, že vďaka tomu istému Duchu, ktorý bol v Ježišovi a ktorý je teraz v nich, budú schopní robiť mocné skutky, aké robil Ježiš? Povedali vám, že môžete byť uzdravení práve tak, ako môžete byť spasení? Koľkí z vás by ste chceli vidieť, ako tento istý Ježiš zostúpi do nášho stredu a urobí tie isté veci, ktoré robil, keď bol kedysi tu na zemi?” Všetci to chceli. To bola jedna vec, na ktorej sa určite zhodli.
895 (302-2) Potom som pokračoval, “Ak Ježiš Svojím Duchom učiní to, čo robil, keď bol na zemi, uveríš potom Jeho Slovu?” A tu bola predo mnou tá mohamedánska žena. Duch začal skrze mňa pôsobiť.
896 (302-3) Povedal som jej, “No, ty vieš, že ťa nepoznám. Dokonca ani neviem hovoriť tvojou rečou.” To uznala. Povedal som, “Čo sa týka tvojho uzdravenia, vieš, že ja to nemôžem urobiť. Ale počula si posolstvo tohoto odpoludnia a porozumela si mi?” Jej indický prekladateľ za ňu odpovedal, že rozumela, lebo čítala Nový Zákon.
897 (302-4) No, Mohamedáni sú potomci Abraháma. Veria v jedného Boha. Ale odmietajú Ježiša ako Syna Božieho a miesto Neho berú Mohameda ako Jeho proroka. Oni hovoria, že Ježiš nikdy nezomrel a opäť nevstal. Sú tak vyučovaní od svojich kňazov a veria tomu.
898 (303-1-2) Povedal som, “Ale Ježiš zomrel a opäť vstal. Poslal Svojho Ducha späť na Svoju cirkev. Ten Duch, ktorý bol v Ňom, je práve ten istý Duch, ktorý je teraz v cirkvi, a môže a bude robiť to isté, čo robil Ježiš. On povedal v Jánovi 5:19: “...Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.” Tak potom, ak Ježiš príde a zjaví mi, aký je tvoj problém alebo prečo si tu, ak mi môže povedať, aká je tvoja minulosť, môžeš určite veriť i do budúcnosti?”
Povedala cez svojho prekladateľa, “Áno, môžem.”
Povedal som, “V poriadku, nech to On učiní.”
Tí mohamedáni sústredene pozorovali. Všetci sa nahli dopredu, aby videli, čo sa stane.
Potom Duch Svätý prehovoril, “Tvoj manžel je nízky, zavalitý človek a má čierne fúzy. Máte dve deti. Asi pred tromi dňami si bola u lekára a urobil ti prehliadku. Máš cystu na maternici.”
Sklonila hlavu a povedala, “To je pravda.”
Opýtal som sa jej, “Ako to, že si prišla ku mne, kresťanovi? Prečo si nešla k svojmu mohamedánskemu prorokovi?”
Povedala, “Myslím si, že ty mi môžeš pomôcť.”
Povedal som, “Ja ti nemôžem pomôcť, ale ak prijmeš Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, On, ktorý je teraz tu a vie o tebe všetko, On ti pomôže.”
Povedala, “Prijímam Ježiša za svojho Spasiteľa.” To to urobilo. Bola uzdravená a asi desaťtisíc mohamedánov prišlo toho dňa ku Kristovi, pretože Evanjelium bolo kázané obojako, Slovom a mocou. Boh nikdy nepovedal človeku, že má 30 rokov pracovať a nič nežať. Dal nám otvorené dvere Slova a moci a to je to, čo by sme mali použiť. To je to, čo dalo Pavlovi jeho veľkú a efektívnu službu. 1. Korinťanom 2:4: “A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci.”
899 (303-3-304-2) Teraz ma počúvajte. Bolo to počas tejto istej cesty, keď som sa chystal nastúpiť do lietadla v New Salisbury v Rodézii, že som uvidel skupinu štyroch ľudí s americkými pasmi. Išiel som k nim a povedal, “Ahojte, vidím, že máte americké pasy. Cestujete niekam?”
Mladý muž mi odpovedal, “Nie, my všetci sme tu misionári.”
“Aké pekné!” odpovedal som. “Ste na vlastnú zodpovednosť alebo pracujete s nejakou organizáciou?”
“Sme metodisti. Prichádzame z Wilmor, Kentucky,” povedal.
“Ó, to je takmer za mojimi humnami,” odpovedal som.
“Hádam nie si ten brat Branham, ktorý odtiaľ pochádza, však?”
Povedal som, “Áno, je to tak.” To ho vyliečilo. Nechcel už nič povedať a ten spôsob, ako sa on a tie tri dievčatá pozreli jeden na druhého! Tak som povedal, “Moment, synu, rád by som si s vami všetkými pohovoril o istých zásadách, keďže sme všetci kresťania a sme tu za veľkým účelom. No, vy hovoríte, že všetci štyria ste tu už dva roky. Môžete v Ježišovom Mene povedať, že môžete ukázať prstom na jednu dušu, o ktorej viete, že ste ju získali pre Pána?” Nemohli to urobiť.
“Nechcem zraniť vaše city, dievčatá,” povedal som, “ale vy všetky by ste mali byť doma, aby ste pomohli svojim matkám s riadmi. Nemáte na misijnom poli čo robiť, jedine, že by ste boli naplnené Duchom Svätým a kázali pravé Evanjelium v preukázaní moci Ducha Svätého. Ak nevidíte tie výsledky, ktoré Ježiš zasľúbil, že budete vidieť, je to preto, že nekážete pravé Evanjelium.”
900 (304-3) Dovoľte, aby som šiel o krok ďalej a ukázal vám, ako to môže byť na takom misijnom poli. Nehovorím, že je to všetko takto, ale obávam sa, že príliš veľa z toho je tak. Bolo to počas toho, ako som bol na tejto istej ceste a cestoval som okolo Durbanu so starostom, keď som uvidel jedného domorodca s príveskom okolo krku, ako niesol modlu. Opýtal som sa svojho priateľa, na čo je ten prívesok, a on povedal, že keď domorodec prijme kresťanstvo, zavesia na neho prívesok. To ma, samozrejme, prekvapilo, lebo tu bol muž, ktorý sám seba nazýval kresťanom a niesol tú modlu, tak som sa opýtal, ako je to možné.
901 (304-3) Povedal, “Hovorím jeho rečou. Prejdime a pohovorme si s ním.”
902 (304-3) Tak sme prešli a starosta bol mojím tlmočníkom. Opýtal som sa domorodca, či je kresťanom. On potvrdil, že je určite kresťanom. Potom som sa opýtal, prečo nosí tú modlu, ak je kresťan. Odpovedal, že je to modla, ktorú nosil jeho otec a ktorú mu nechal. Keď som mu povedal, že žiaden kresťan by nemal nosiť modly, odpovedal, že táto modla jeho otcovi veľmi poslúžila. Bol som zvedavý ako a on povedal, že jedného dňa bol jeho otec prenasledovaný levom, tak urobil oheň a hovoril k modle spôsobom, akým bol naučený od šamana. Lev odišiel. Povedal som mu, že to bol oheň, ktorý poslal leva preč, keďže ohňa sa boja všetky divé zvieratá. Nikdy nezabudnem na jeho odpoveď. Povedal, “No, je to takto, ak Amoyah (Duch) sklame, potom táto modla nesklame.”
903 (304-3) (Podrobnú správu o kampani v Afrike je možné nájsť v knihe “Prorok navštevuje Južnú Afriku”.)
904 (304-3) To je asi tak všetka moc, ktorú davy kresťanov majú, pretože im nebolo prinesené Slovo tými originálnymi otvorenými dverami Letníc.
905 (305-3) Vráťme sa teraz k otvoreným misijným dverám Filadelfského veku. Nemal otvorené dvere moci, aké by mal mať. Všimnite si, že v tom istom verši sa zmieňuje o týchto otvorených dverách. Hovorí, “Lebo máš malú moc.” To je pravda. MOC Ducha v tom veku chýbala. Slovo bolo správne kázané. Ono bolo dostatočne schopné učiniť duše spôsobilé k spaseniu. Ale tá veľká Božia moc, ktorá ukázala Jeho mocné skutky, ktoré obnažili Jeho rameno za Svojich vlastných, chýbala s výnimkou izolovaných skupín. A predsa, vďaka Bohu, to rástlo a prevýšilo to, čo mali v reformácii.
906 (305-4) Bolo to v tomto veku, keď povstal muž, ktorého často nazývame otcom misií. Wiliam Carey, dedinský obuvník, ktorý bol kazateľom Zvláštnej Baptistickej Cirkvi v Moultone, Anglicku, ktorý mocne burcoval ľud kázaním na tému, “či príkaz daný apoštolom, aby učili všetky národy, nebol záväzný pre všetkých nasledujúcich kazateľov až do skonania sveta, vidiac, že sprievodné zasľúbenie je rovnakého rozsahu.” Bojovali proti nemu kalvinisti, ktorí upadli do extrému učenia o vyvolení, veriac, že všetci, ktorí budú spasení, BUDÚ spasení a misijná práca by bola proti dielu Ducha. Ale Andrew Fuller pomohol pánovi Careymu svojím kázaním a zhromažďovaním financií. Účinok ich práce bol taký, že v roku 1792 bola sformovaná spoločnosť, aby šírila Evanjelium všetkým národom. Táto spoločnosť vyslala Careyho, ktorý bol Bohom výrazne požehnaný v získavaní duší v Indii. V roku 1795 vyburcované kresťanstvo založilo Londýnsku Misionársku Spoločnosť, ktorá, ako dobre vieme, zhromaždila milióny libier a po dlhé roky vysielala tisíce misionárov, aby uskutočnili túžby Pána. Duch Boží pôsobil a “Iné Ovce” mohli byť výkrikom sŕdc tých horlivých veriacich.
907 (306-1) “Hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere.” Chcem sa znovu pozrieť na tieto slová. Tentokrát, hoci ich nejdem oddeliť od misií, prinesiem vám myšlienku, ktorá sa posúva hlboko do posledného veku. Ako som už povedal, tento vek sa stráca v poslednom veku. Bolo to v tomto veku, v ktorom Ježiš povedal, “Prídem skoro,” (verš 11) a v poslednom veku mal v úmysle “zakončiť dielo a skrátiť ho v spravodlivosti, pretože krátke dielo vykoná Pán na zemi.” Rimanom 9:28. Všimnite si, ako ide tento verš zo Zjavenia 3:8 - “otvorené dvere - malá moc, Slovo, Meno”. Tie otvorené dvere majú súvislosť so všetkými tromi. No, čo znamenajú dvere? V Jánovi 10:7 je povedané, “Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: JA SOM DVERAMI OVIEC.” To je pravda, ten 'JA SOM’ JE dverami oviec. No, toto nie je len nejaké starodávne vyjadrenie. Toto je skutočne tak. Všimnite si v Jánovi 10, keď Ježiš dáva toto podobenstvo, Sám Seba nazýva pastierom. Potom Sám Seba nazýva dverami. A to je to, čím je pastier pre ovce. On je skutočne ich dverami.
908 (306-2) Keď som bol na Východe, videl som, že pastier večer zhromažďuje všetky svoje ovce. Dáva ich do ovčinca. Potom ich spočíta. Keď si je istý, že sú všetky vo vnútri, ľahne si do otvorených dverí ovčinca a stáva sa tak doslovne dverami do ovčinca. Nikto sa nemohol dostať dnu ani von, jedine cez neho. On bol dverami. Nasledujúceho dňa, keď som s priateľom šoféroval v terénnom aute, všimol som si, že jeden pastier začal viesť svoje stádo do mesta. Ihneď sa zastavila všetka doprava, aby ovce mohli prejsť. No, tie mestá na Východe nie sú také, ako sú tu. My máme všetok svoj tovar vo vnútri, ale tam je to ako trh nejakého veľkého farmára, kde ležia všetky plodiny na chodníku, aby to okoloidúci videli a kupovali. Pomyslel som si, “Och, tu začne výtržnosť. Počkaj, až tie ovce uvidia tam vonku všetky tie potraviny.” Ale ako šiel ten pastier napred, tie ovce ho jednoducho nasledovali rovno krok za krokom. Pozreli sa na všetky tie dobroty, ale ani jedna ovca sa ničoho nedotkla. Ó, keby som len poznal ich reč, bol by som sám zastavil dopravu a kázal im kázanie o tom, čo som práve videl.
909 (306-3) Ak si ovca, ktorá patrí tomu Veľkému Pastierovi, potom stále nasleduješ každý z Jeho krokov práve tak, ako to robili tamtie ovce. Nebudeš pokúšaný odchýliť sa kvôli nejakej veľkej kvetnatej cirkvi alebo počúvať hlas nejakého Thdr., Phdr. alebo Judr., ale zotrváš s Pastierom. Biblia hovorí, že tie ovce poznajú Jeho hlas a nasledujú HO, ale hlas cudzieho iba spôsobí, že utečú a pobežia k svojmu pravému Pastierovi. Chvála Bohu.
910 (307-1) To ale nebolo všetko, čo som tam videl a naučil sa. Jedného dňa som začal rozmýšľať o tom, ako som videl ľudí vonku na poliach, ako pásli rôzne druhy zvierat. Jeden chlapík sa staral o svine, iný o kozy, iný o ťavy, ďalší o muly atď. Tak som sa opýtal jedného priateľa, ktorý tam žil, ako volajú tých ľudí. “Ó,” odpovedal, “sú to pastieri.”
911 (307-1) Nemohol som to pochopiť. Povedal som, “Nechceš predsa povedať, že oni VŠETCI sú pastieri? Pastieri pasú len ovce, nie?”
912 (307-1) “Nie,” povedal, “pastier je pasák alebo kŕmič, tak ktokoľvek, kto pasie zvieratá, je pastierom.”
913 (307-2) Nuž, to ma naozaj prekvapilo. Ale všimol som si rozdiel medzi tými pastiermi a tými, ktorí sa starali o ovce. Keď prišiel večer, všetci ostatní okrem pastierov oviec nechali svoje zvieratá na poliach a odišli domov. Pastier vzal svoje ovce so sebou a dal ich do ohrady a potom si ľahol a stal sa dverami oviec. Ó, vďaka Bohu, náš Pastier nás nikdy neopustí ani nezanechá. Keď príde večerný čas, chcem byť v Jeho ovčinci. Chcem byť v Jeho starostlivosti.
914 (307-3) Tak teda môžeme vidieť, že JEŽIŠ JE DVERAMI. On je dverami oviec. A všimnite si, že to teraz hovorí o OTVÁRANÍ DVERÍ. Čo iného to môže byť než Jeho zjavenie? A to Zjavenie sa otvára, aby nám prinieslo Moc, osvetlilo Slovo a oslávilo Jeho Meno. Bolo to uprostred tých dvoch posledných vekov, keď pred nami rozkvitlo Zjavenie Božstva Ježiša Krista. Áno, vedeli sme, že On je Boh. Ako inak by mohol byť naším Spasiteľom? Ale poznanie, že On bol JEDINÝ BOH ALEBO BOH SÁM, že On bol Alfa a Omega, že tento Ježiš bol OBOJE, PÁN A KRISTUS - ČO Z NEHO ROBÍ PÁNA JEŽIŠA KRISTA, OTCA, SYNA A DUCHA SVÄTÉHO, VŠETKO JEDNA OSOBA - to bolo stratené od doby prvých cirkevných vekov, ale teraz to znovu vidíme. Zjavenie toho, KTO ON BOL, sa vrátilo späť. Božstvo skutočne nie je Boh v troch osobách s jednou osobnosťou, lebo je potrebná osobnosť, aby to mohla byť osoba. Ak je tam JEDNA osobnosť, je tam len jedna osoba. Ale tí, ktorí veria v tri osoby, majú Božstvo s tromi bohmi a sú vinní tým, že porušili prvé prikázanie.
915 (308-1) Avšak zjavenie Božstva je navrátené. Teraz sa môže pravá cirkev znovu budovať v sile. Po všetkej tej dobe konečne vie, kto je jej Pánom. Opäť KRSTÍME VO MENO PÁNA JEŽIŠA - práve tak, ako to robili na Letnice.
916 (308-2) Dovoľte mi, aby som vám povedal o sne, ktorý mi dal Boh o trojičnom krste. Nebolo to videnie, ale sen. Viete, som si istý, že jedným z požehnaní cirkevných vekov bolo dostať sny skrze Ducha Svätého, rovnako, ako niekto môže dostať videnia. Bolo to okolo tretej hodiny jedného sobotného rána. Práve som vstal, aby som dal Jozefovi napiť vody. Keď som si ľahol, hneď som zaspal a sníval sa mi tento sen. Videl som muža, o ktorom som sa domnieval, že je mojím otcom. Bol to veľký, mohutný a statný muž. Videl som tiež ženu, o ktorej som sa domnieval, že je mojou matkou, ale nevyzerala ako moja matka, rovnako, ako ten muž nevyzeral ako môj otec. Tento muž bol ku svojej manželke veľmi hrubý. Mal veľký kyjak s tromi hranami. Viete, keď vezmete poleno a postavíte na koniec a udriete ho sekerou, dostanete poleno na kúrenie v tvare trojhranného klinu. Bolo to niečo také. On vzal tento kyjak, udrel s ním tú ženu a zrazil ju dolu. Zatiaľ čo tam ležala a plakala, on chodil okolo s vypnutou hruďou a na jeho tvári bola taká hrdosť a vystatovačný výraz, že vyzeral, akoby bol hrdý a spokojný, že tú úbohú malú ženu zbil. Zakaždým, keď sa pokúsila zdvihnúť, udrel ju. Nepáčilo sa mi, čo robil, ale keď som mal v úmysle zastaviť ho, pomyslel som si, “Nemôžem sa pustiť do toho muža, je príliš veľký. A okrem toho je pravdepodobne mojím otcom.” Ale dolu vo vnútri som vedel, že nie je mojím otcom, a vedel som, že žiaden muž nemá právo takto zaobchádzať so ženou. Prešiel som k nemu, zdrapil ho za golier, otočil som ho a povedal, “Nemáš žiadne právo udierať ju!” Keď som to povedal, moje svaly narástli a vyzeral som ako obor. Muž ich zbadal a potom bol zo mňa vystrašený. Povedal som, “Udri ju znovu a budeš mať do činenia so mnou!” Zdráhal sa ju znova udrieť a potom ma sen opustil.
917 (308-3) Ihneď po tom sne som sa prebudil. Pomyslel som si, aké to bolo zvláštne! Bol som zvedavý, prečo sa mi snívalo o tej žene, keď tu náhle prišiel On a prítomnosť Božia sa mi dala poznať a prišiel od Neho výklad sna. (No, vy ľudia viete, že som nielenže presne vykladal vaše sny, ale mnoho, mnohokrát som vám povedal, čo sa vám snívalo, takže ste mi ich už nemuseli rozprávať.) Tá žena reprezentuje cirkev sveta dnes. Narodil som sa rovno do tohoto zmätku, do zmätku, v ktorom sa nachádza. Bola považovaná za istý druh matky (ona je matkou pobehlíc). Jej manželom sú denominácie, ktoré nad ňou vládnu. Trojhranný klin je falošný trojičný krst na trojicu. Zakaždým, keď začala vstávať (to znamená, že zbory začali prijímať pravdu), znovu ju tým falošným učením zrazil dolu. Bol tak veľký, že som sa ho najskôr bál, ale keď som sa proti nemu postavil, zistil som, že mám veľké a silné svaly. Boli to SVALY VIERY. Výsledok toho sna bol ten, že: “keď je Boh so mnou a môže mi dať takú silu, potom nech sa postavím za ňu proti tej denominačnej moci sveta a nech spôsobím, že ju prestane udierať.”
918 (309-1) No, nepokúšam sa budovať nejaké učenie na základe sna. Ani sa nepokúšam potvrdzovať žiadne učenie, za ktorým stojím, skrze sen. Jednota Božstva je po celú cestu od Genesis 1:1 až do Zjavenia 22:21. Ale ľudia boli zaslepení nebiblickým učením o trojici a to učenie je tak všeobecne prijímané, že pokus vidieť “Jedinú Osobu Boha” je takmer nemožný. Ak ľudia nemôžu vidieť PRAVDU o Božstve, ale bojujú proti nej, nemôžu nikdy uvidieť zvyšok pravdy, lebo ZJAVENIE JE JEŽIŠ KRISTUS VO SVOJEJ CIRKVI A JEHO SKUTKY UPROSTRED CIRKVI POČAS TÝCH SIEDMICH VEKOV. Pochopili ste to? Teraz som si istý, že rozumiete.
919 (309-2) “Lebo hoci máš neveľkú moc a ostríhal si Slova Môjho a nezaprel si Môjho Mena.” Teraz sme sa už zmienili o tom, ako sa tá moc navracala. Áno, navracala sa. Moc inkvizície zoslabla. Ľudia opustili svoje krajiny a požadovali slobodu uctievania. Jarmo hierarchie bolo lámané. Vlády zisťovali, že je múdrejšie nepresadzovať jednu časť proti druhej. V skutočnosti správne zmýšľajúci, ale biedne vedení ľudia, boli ochotní viesť vojnu, aby obhájili svoje náboženské práva. Snáď najväčším prejavom moci náboženstva v tomto veku bola skutočnosť, že hoci Francúzsko vpadlo do revolúcie, veľké Wesleyove prebudenie zadržalo revolúciu ďaleko od Veľkej Británie a zachovalo ju, aby bola nástrojom v ruke Božej po mnoho slávnych rokov.
920 (309-3) Kázanie Slova nebolo nikdy väčšie. Tak, ako Satan vzbudil svoje masy voľnomyšlienkárov, ako sa pozdvihli zakladatelia komunizmu, ako liberálni teológovia šírili svoj špinavý tovar, Boh vzbudil mocných bojovníkov viery a najväčšie diela kresťanskej literatúry a učenia a kázania pochádzajú z tejto éry. Jej kazateľom a učiteľom sa nikto nikdy nevyrovnal a nikdy ani nevyrovná. Spurgeonovci, Parkerovci, McClarenovci, Edwardovci, Bunyanovci, Meullerovci, Brainardovci, Barnesovci, Bishopovci, všetci pochádzali z tejto éry. Kázali, učili a písali Slovo. Oni oslavovali Jeho Meno.