8. kapitola, FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK
ZASĽÚBENIE PRE TÝCH JEHO
932 (314-2) Zjavenie 3:11-12: “Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno.”
933 (314-2) Nemusíme vysvetľovať myšlienku, že On príde skoro. Vieme, že prichádza, lebo sme na konci posledných dní, však? Ale On pokračuje a hovorí, “Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!”
934 (315-2) Je to uprostred obdobia veľkého súženia, kedy Ježiš prichádza. A s Jeho príchodom sa uskutočňuje zmŕtvychvstanie. Mnohí majú povstať z prachu a vystúpiť s tými, ktorí žijú, ale očakávajú Jeho návrat. A tým budú dané koruny. Prečo? Pretože sú Synmi Božími. Sú kráľmi s Ním. Kraľujú s Ním. To je to, čo znamená koruna - vládnutie a panovanie s Veľkým Kráľom, s Ním Samým. To je zasľúbenie pre všetkých tých, ktorí trpia s Ním tu na zemi, všetkých tých, ktorí trpezlivo vytrvávajú, vediac, že ich Boh, ten Spravodlivý Sudca, odmení. Tí, ktorí sa pre Neho všetkého vzdali a všetko odovzdali Jemu, budú sedieť na Jeho tróne a budú mať účasť v Jeho slávnom kráľovstve.
935 (315-3) Ó, v tomto čase tu máme jedno slovo pre nás všetkých. Je to: drž pevne, vytrvaj. Nevzdávaj sa. Obleč celú výzbroj Božiu, použi každú zbraň, ktorú nám On dal, použi každý dar, ktorý máš k dispozícii, a hľaď s radosťou vpred, lebo budeme korunovaní Ním, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov.
936 (315-4) No, On nielenže dáva koruny, ale tiež hovorí, že títo v neveste budú učinení stĺpmi v chráme Božom. Ale čo je chrám Boží? Ježiš hovoril o Svojom tele ako o chráme. Ono ním bolo. Bolo chrámom Božím. Ale teraz, keď sme my Jeho telom, tá pravá cirkev je chrámom Božím skrze Ducha Svätého v nás. Teraz On učiní premožiteľa stĺpom v tom chráme. Ale čo je stĺp? Stĺp je vlastne časť základu, pretože drží celú nadstavbu. Chvála Bohu, to stavia premožiteľa rovno spolu s apoštolmi a prorokmi, lebo v Efežanom 2:19-22 je povedané, “Tak tedy už nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus, v ktorom každé stavänie prístojne dovedna pojené rastie v svätý chrám v Pánovi, v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.” Áno, ten verš 22 hovorí, že sme budovaní spolu s nimi. Všetko prišlo týmito DVERAMI (Ježiš) a je časťou toho tela alebo chrámu. No, keď Boh vkladá človeka do chrámu ako stĺp a činí ho časťou tej základovej skupiny, čo On robí? Dáva mu zjavenie Slova a Seba Samého, lebo to je presne to, čo mali apoštoli a proroci. Matúš 16:17. Tu je on v tom Slove. Tam stojí. Nikto ho nemôže dostať von.
937 (316-1) Uvažujte o tom slove “víťazí (premáha)”. Ján kladie otázku, “Kto je ten, ktorý víťazí?” A odpoveď prichádza rovno späť, “Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.” On nehovorí, že premožiteľ je niekto, kto verí v 'NEJAKÉHO’ Ježiša a v ‘NEJAKÉHO’ Krista, ale verí, že Ježiš JE KRISTUS - JEDNA osoba - nie dve. To je ten, kto je pokrstený v Meno Pána Ježiša Krista.
938 (316-2) Boh tu hovorí o Neveste. Chcete vidieť ďalší jej obraz? Je to v Zjavení 7:4-17: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z každého pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených; Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách, a kričali velikým hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch živých bytostí a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu a hovorili: Ameň. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda našemu Bohu na veky vekov. Ameň. A jeden zo starcov odpovedal a riekol mi: Kto sú títo oblečení v tom dlhom bielom rúchu a odkiaľ prišli? A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a svätoslúžia mu dňom i nocou v jeho chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, bude stániť nad nimi. Nebudú viacej lačnieť ani nebudú viacej žízniť, ani nebude na nich dorážať slnce, ani nijaké horko. Lebo Baránok, ktorý leží prostredkom trónu, ich bude pásť a bude ich vodiť k prameňom vôd života, a Bôh sotrie každú slzu s ich očí.” Ježiš prišiel. On zapečatil tých 144 000. Z každého pokolenia vzal 12 000. Ale tu je iná skupina, ktorá nepatrí k týmto 144 000, ktorých vidíme vo veršoch 9-18. Kto sú oni? Títo sú v Neveste, ktorá bola vzatá spomedzi pohanov. Sú pred Jeho trónom dňom i nocou. Slúžia Mu v chráme. Oni sú pod Pánovou zvláštnou starostlivosťou. Sú Jeho nevestou.
939 (317-1) Nevesta ide kamkoľvek, kde je Ženích. On ju nikdy neopustí. Ona nikdy neodíde od Jeho boku. Ona s Ním bude zdieľať trón. Bude korunovaná Jeho slávou a cťou.
940 (317-2) “A napíšem na neho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha.” A aké je Meno Božie? No, On bol Boh s nami alebo Imanuel, ale to nebolo Jemu dané Meno. “A nazveš Jeho meno Ježiš.” Ježiš povedal, “Prišiel som v Mene svojho Otca a neprijali ste Ma.” Takže Meno Božie je JEŽIŠ, lebo to je to Meno, v ktorom On prišiel. On je PÁN JEŽIŠ KRISTUS. A aké meno prijíma žena, keď sa vydáva za muža? Prijíma jeho meno. Bude to Jeho Meno, ktoré je dané neveste, keď si ju vezme k Sebe.
941 (317-3) Zjavenie 21:1-4: “A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli.” Aké nádherné! Všetky nádherné zasľúbenia Božie sú vyplnené. Všetko skončí. Premena bude ukončená. Baránok a Jeho nevesta budú navždy usadení do všetkých dokonalostí Božích. Popísať to? Kto je toho schopný? Nikto. Premýšľať o tom? Snívať o tom? Čítať, čo o tom hovorí Slovo? Áno, všetko to môžeme robiť, a napriek tomu z toho môžeme poznať len pramalú časť, až kým sa to v prvom vzkriesení nestane realitou.
942 (318-1) “A napíšem na neho svoje NOVÉ meno.” Moje Nové Meno. Keď bude VŠETKO nové, potom On prijme nové Meno a to Meno bude takisto Menom nevesty. Nikto sa neodváži domnievať sa, aké je to Meno. Muselo by to byť zjavenie Ducha dané tak presvedčivo, že nikto by sa nemohol odvážiť poprieť ho. Ale On nepochybne nechá toto zjavenie až na deň, keď zatúži vypovedať to Meno. Postačujúcim je vedieť, že to bude omnoho nádhernejšie, ako si kedy môžeme predstaviť.