KRISTUS MIMO CIRKVI (9.kap)

Súbory

9. kapitola, LAODICEJSKÝ CIRKEVNÝ VEK

KRISTUS MIMO CIRKVI


1052 (356-3) Zjavenie 3:20-22: “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”

1053 (356-4) Existuje mnoho zmätku ohľadom tohoto verša, pretože mnoho osobných pracovníkov ho používa v osobnej evanjelizácii tak, akoby bol Ježiš pri dverách srdca každého hriešnika a klopal, aby mohol vstúpiť. Potom by sa mohlo povedať, že ak ten hriešnik dvere otvorí, Pán vojde dnu. Tento verš však nehovorí k jednotlivým hriešnikom. Toto celé posolstvo má zhrnutie ako každé posolstvo v každom veku. Vo verši 22 je povedané, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí ZBOROM.” Tak toto je posolstvo cirkvi posledného veku. Toto je stav laodicejskej cirkvi, zatiaľ čo sa blíži jej koniec. To nie je osobné posolstvo k jednej osobe, je to Duch, ktorý nám hovorí, kde je Ježiš. KRISTUS OPUSTIL CIRKEV. Či to nie je logický výsledok alebo koniec, ak je Slovo odložené nabok pre vyznanie viery, Duch Svätý zosadený kvôli pápežovi, biskupom, prezidentom, poradcom atď. a Spasiteľ odsunutý bokom kvôli nejakému programu skutkov alebo pripojeniu sa k cirkvi alebo nejakému druhu prispôsobenia sa cirkevnému systému? Čo viac ešte môže byť proti Nemu urobené? Toto je to odpadlíctvo! Toto je to odpadnutie! Toto sú otvorené dvere pre antikrista, lebo ak Jeden prišiel v Mene Svojho Otca (Ježiš) a nebol prijatý, ale odmietnutý, potom príde iný so svojím vlastným menom (luhár, podvodník), a toho prijmú, Ján 5:43. Človek hriechu, ten syn zatratenia prevezme všetko.

1054 (357-1) Matúš 24 sa zmieňuje o znameniach na nebi týkajúcich sa tohoto posledného dňa krátko predtým, ako príde Ježiš. Som zvedavý, či ste si všimli, že nedávno sa takéto znamenie splnilo, aby bola znázornená práve tá pravda, o ktorej sme práve hovorili. Tá pravda je, že Ježiš bol neustále odstrkovaný, až kým v poslednom veku nebol z cirkvi vystrčený von. Spomeňte si, že v prvom veku ten kruh reprezentujúci cirkev bol takmer plný pravdy. A predsa tam bol malý blud nazývaný skutky nikolaitov, ktorý bol príčinou toho, že kruh nebol plný. Potom sa tam v nasledujúcom veku vkradlo viac temna, až kým tento kruh svetla žiaril menej a temnota pokryla väčšiu časť kruhu. V treťom veku sa zatemnil ešte viac a vo štvrtom veku, ktorý bol Temnými Vekmi, svetlo takmer úplne zmizlo. No, premýšľajte o tomto. Cirkev svieti odrazom svetla Kristovho. On je SLNKO. Cirkev je MESIAC. Tak tento kruh svetla je mesiac. Zmenšoval sa zo stavu takmer splnu v prvom veku do zvyšku vo štvrtom veku. Ale v piatom veku začal rásť. V šiestom veku pokročil o veľký krok vpred. V časti siedmeho veku stále rástol, keď zrazu náhle zastal a takmer úplne zmizol, takže namiesto svetla nastala temnota odpadnutia a na konci toho veku prestal svietiť, lebo temnota prevládla. Kristus bol teraz mimo cirkev. Tu je znamenie na nebi. Posledné zatmenie mesiaca bolo úplné zatmenie. On sa strácal do úplného zatmenia v siedmich štádiách. V siedmom štádiu prišlo úplné zatmenie mesiaca, keď pápež z Ríma (Pavol VI.) išiel do Palestíny, aby vykonal svätú púť do Jeruzalema. Bol prvým pápežom, ktorý kedy prišiel do Jeruzalema. Tento pápež je nazvaný Pavol VI. Pavol bol prvým poslom a tento človek ide v tom mene. Všimnite si, že je šiesty alebo číslo človeka. Toto je viac ako náhoda. A keď išiel do Jeruzalema, mesiac, alebo cirkev, upadol do úplnej temnoty. Toto je to! Toto je koniec. Táto generácia nepominie, dokiaľ sa všetko nenaplní. Áno, Pane Ježišu, príď skoro!




Úplné zatmenie mesiaca, keď pápež navštívil Jeruzalem.

1055 (359-1) Teraz môžeme vidieť, prečo tam boli dve vínne révy, jedna pravá a druhá falošná. Teraz môžeme vidieť, prečo mal Abrahám dvoch synov, jedného podľa tela (ktorý prenasledoval Izáka) a jedného podľa zasľúbenia. Teraz môžeme vidieť, ako sa od rovnakých rodičov narodili dvaja chlapci ako dvojčatá, jeden poznajúci a milujúci veci Božie, a ten druhý poznajúci mnoho z tej istej pravdy, avšak nebol z toho istého Ducha, a preto prenasledoval dieťa, ktoré bolo vyvolené. Boh nezavrhol kvôli zavrhnutiu. On zavrhol kvôli vyvoleným. VYVOLENÍ NEMÔŽU prenasledovať vyvolených. VYVOLENÍ NEMÔŽU ublížiť vyvoleným. Sú to tí zavrhnutí, ktorí prenasledujú a ničia vyvolených. Ó, tí zavrhnutí sú nábožní. Sú chytrí. Sú z Kainovej línie, semeno hada. Stavajú svoje babylony, stavajú svoje mestá, stavajú svoje impériá a po celý čas volajú na Boha. Nenávidia pravé semeno a urobia všetko, čo môžu (dokonca i v Mene Pánovom), aby zničili vyvolených Božích. Oni sú však potrební. “Čo má pleva spoločné s pšenicou?” Bez plevy nie je pšenica. Ale čo sa na konci stane s plevou? Bude spálená neuhasiteľným ohňom. A pšenica? Kde je? Je zhromaždená do Jeho stodoly. Je tam, kde je On.

1056 (359-2) Ó, vyvolení Boží, dajte si pozor. Študujte pozorne. Buďte opatrní. S bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení. Spoliehajte na Boha a buďte silní v Jeho sile. Váš protivník, diabol, i teraz obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil. Bdejte na modlitbe a buďte vytrvalí. Toto je konečný čas. Obe, pravá i falošná vínna réva, dozrievajú, ale skôr ako pšenica dozreje,musí byť ten zrelý kúkoľ zviazaný k spáleniu. Vidíte, oni sa všetci pripájajú k Svetovej rade cirkví. To je to zväzovanie. Čoskoro nastane zbieranie pšenice. Ale práve teraz sú obaja títo duchovia v činnosti v oboch vínnych révach. Vyjdite spomedzi kúkoľa. Začnite víťaziť, aby ste boli uznaní hodnými chvály vášho Pána a boli schopní kraľovať a vládnuť s Ním.