Lebo hľa, ten, ktorý utvoril vrchy a stvoril vietor a ktorý oznamuje človekovi, čo myslí; ktorý činí rannú zoru mrákavou a kráča po výšinách zeme, Hospodin, Boh Zástupov, je jeho meno! (Ámos 4:13)
A keď vstúpil do lode, išli za ním jeho učeníci. A hľa, veliká búrka povstala na mori, takže vlny prikrývali loď, a on spal. A pristúpiac jeho učeníci zobudili ho a hovorili: Pane, zachráň nás, hynieme! A on im povedal: Čo sa bojíte, ľudia malej viery? Vtedy vstal, pohrozil vetrom a moru, a nastalo veliké ticho. A ľudia sa divili a vraveli: Jaký je toto človek, že ho i vetry i more poslúchajú? (Matúš 8:23-27)
On nikdy nenapísal žiadne slovo. Či napísal? Nikdy nenapísal slovo. Prečo? On bol Slovo. On bol Tým, čo boli tie Slová, ktoré boli zapísané; On bol manifestáciou toho Slova. Sláva! Sláva! Fíha. Teraz sa cítim dobre. On bol Slovo. On nemusel nič písať; On bol Slovo (Je napísané!), Slovo, ktoré sa zamanifestovalo. Sláva Bohu! On je Ten istý dnes, včera, dnes i naveky. On je Slovo; Slovo, ktoré sa zamanifestovalo.
Povieš, "Je to pravda, brat Branham?"
Sledujte Jehovu, ako tam stojí a rozfúkol takto pás naprieč tými vlnami a vytvoril cestu pre Izrael, aby tadiaľ prešli.
Sledujte Jehovu v tele, ako hovorí, "Mlč, utíchni." Keď vlny udierali do pobrežia, v búrke, a diabol takto do všetkého šľahal. On povedal, "Mlč, utíchni." A to Ho poslúchlo; vetry a všetko. On bol Jehova. Amen.
Ten Jehova, ktorý tam mohol stáť a pofŕkať niekoľko kvapiek rosy, nechať to padnúť na zem a učiniť chlieb, aby nakŕmil ľudí.
On tam stál a vzal päť rýb, alebo päť chlebov a dve ryby a nakŕmil päť tisíc.
On bol Slovo. Amen. Amen. On je Slovo a On vždy bude Slovo. A čo sa týka mňa a môjho domu, my budeme slúžiť Slovu.
W. M. Branham, Pohanenie kvôli Slovu, 62-1223