Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa, Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou. (Genezis 15:1)
Prednedávnom som tu hovoril na zhromaždení obchodníkov. Verím, že to bolo priamo tu v Chicagu. A jeden starý černoch dole na juhu... Jedného večera zostal spasený. A na ďalšie ráno bol vonku a hovoril, "Som voľný, som voľný," hovoril všetkým ostatným otrokom. A tí otroci povedali, "No..." chceli vedieť, čo sa stalo. On povedal, "Pán Ježiš ma učinil slobodným." A išiel okolo majiteľ otrokov a povedal, "No, dobre, Sambo, do práce."
Povedal, "Áno, pane, nechcel som zaberať žiaden čas."
Povedal, "Počul som ťa hovoriť, že si voľný."
Povedal, "Tak veru, pane." Povedal, "Pán Ježiš ma minulý večer oslobodil z otroctva (mám na mysli), od bremien hriechu."
A on povedal, "No dobre, chcem, aby si sa za chvíľu zastavil pri mojej pracovni." A o chvíľu prechádzal okolo pracovne. On povedal, "Chcem, aby si to zopakoval. Povedal si mi, že na tom zhromaždení minulý večer ťa Ježiš Kristus učinil slobodným, že už viac nie si otrokom hriechu?"
Povedal, "Áno, áno, šéfe, On to urobil. Minulý večer ma oslobodil od hriechu a smrti."
On povedal, "Tak potom, Sambo, ak ťa Ježiš Kristus minulý večer oslobodil od hriechu a smrti, dnes ťa ja oslobodzujem od otroctva (To je dobre.), aby si mohol kázať svojim bratom." Ten starý muž kázal mnoho, mnoho rokov. Keď bol pripravený ako starý človek zomrieť, bol zavolaný do všetkých... Prišlo tam mnoho jeho bielych bratov, aby ho videli. A ten starý muž upadol do kómy. A mysleli si, že zomrel. A po chvíli sa rozhliadol; videl, ako tam všetci stoja; znova ich všetkých pozdravil. A povedal, "Ó, práve som sa dostal dnu." Povedal, "Prečo som sa vrátil späť?" A povedal, "Stál som vo dverách." A povedal, "Stál som tam a díval sa a prišiel ku mne Anjel a povedal, 'Sambo, si teraz pripravený obdržať svoju korunu a odplatu?'" On povedal, "Korunu? Odplatu? Nehovorte mi o korune a odplate. Nepotrebujem to. Len ma nechajte stáť a dívať sa na Neho tisíc rokov; to je moja koruna a odplata."
Myslím, že takto to dnes popoludní cítime všetci. Nestarám sa o odmeny. Nestarám sa o to, či mám chatrč, alebo čo mám. Len ma nechajte vidieť Toho, ktorý je tu dnes neviditeľný, a zvyšok života bude... Všetko ostatné vyzerá tak malé, keď pomyslím, že jedného dňa Ho budem môcť vidieť. V zbore sme zvykli spievať takú malú pieseň.
Ó, chcem Ho vidieť, dívať sa na Jeho tvár; Tam spievať navždy o Jeho spasiteľnej milosti; Na uliciach slávy nech pozdvihnem svoj hlas; Starosti sú preč, konečne domov, radovať sa navždy.
W. M. Branham, Maniak z Gadary, 54-0720A