Pavel, sluha Boží, ale apoštol Ježiša Krista podľa viery vyvolených Božích a podľa známosti pravdy, pravdy podľa pobožnosti, na nádeji večného života, ktorý zasľúbil neklamný Boh pred večnými časy a zjavil vo svojich vlastných časoch svoje slovo kázňou, ktorou som ja poverený podľa nariadenia nášho Spasiteľa Boha, Títovi, svojmu pravému dieťaťu podľa obecnej viery: milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca a od Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. (Títovi 1:1-4)
"Ak zostanete vo Mne a Moje Slová zostanú vo vás, proste, o čo chcete. Bude vám to dané." Ó. "Amen vám hovorím, ak poviete tomuto vrchu, aby sa presunul..." A v originálnom gréckom lexikóne je povedané, "Aby sa zodvihol a hodil sa do mora, a budete veriť tomu, že sa to deje..." Ó. "Veriť tomu, že sa to deje, budete mať to, o čo prosíte." Istotne.
Ó, to nemusí byť náhle. Nemusí to byť takým spôsobom. Istotne nie. Pokiaľ tomu len veríte. To je to, kde dnes Kresťania zlyhávajú. Biblia povedala, "Viera je podstatou vecí, na ktoré sa nadejeme. Je to dôkaz vecí, ktoré sa nevidia." Čo na to poviete potom?
No, to nie je mýtus. To nie je myšlienka. To nie je nádej. To nie je želanie. To je podstata. To je v skutočnosti niečo, čo vlastníš. Napríklad, ak by som ku tebe prišiel a povedal ti, "Som hladný. Potrebujem nejaký chlieb."
A ty povieš, "Čo potrebuješ? Koľko potrebuješ peňazí?"
"Potrebujem dvadsaťpäť centov, aby som si kúpil bochník chleba. Som hladný."
A ty povieš, "Tu je dvadsaťpäť centov."
No, dvadsaťpäť centov je kúpna moc pre bochník chleba. A tak dlho, ako mám tých dvadsaťpäť centov, tak to vlastním. To je podstata. Môžem byť práve tak šťastný, ako tu stojím s dvadsiatimi piatimi centami, a ten bochník chleba je na ulici Spring.
Ó, nech je požehnané Jeho Meno. Vy Ho nenechávate vojsť dnu. Otvorte tie dvere viery. Keď On niečo hovorí, je to Pravda. Keď je vám dané Jeho zasľúbenie, to je podstata, keď sa viera ukotví do toho, že vie, že Boh nemôže klamať. Tým to je vybavené.
No, mám dvadsaťpäť centov. To nie je len niečo, čo si predstavujem. Vlastním dvadsaťpäť centov. Vyjdem von z dverí. No, som práve tak šťastný, ako keby som mal chlieb, pretože mám kúpnu moc.
A ak mám vieru, tie veci sú vybavené. On môže otvoriť tie dvere a vojsť dnu a dať mi do srdca vieru Božiu. Keď Mu môžem naozaj veriť, vtedy je to vybavené. Nemusí sa to stať rovno vtedy.
W. M. Branham, Stojím pri dverách a klopem, 57-1208