#239 Vytváranie cesty

 Inspiro, Rodinný oltár 1   17. mája 2022   admin


1. Korinťanom 10:13 » Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Boh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.

Nedávno večer som bol veľmi prekvapený. Istá mladá žena prišla v tej veľkej posluchárni za tritisíc dolárov hore na pódium a na tvári mala trocha make-upu. Postavila sa tam a začala sa chvieť. Povedal som skrze Ducha Svätého, „Ty si luteránka.“ Ona odpovedala, „Áno.“ A ja som povedal, „Ty si tu preto, aby som sa za teba pomodlil. A dôvod, prečo chodíš týmto spôsobom, je, že si mala obe kolená zlomené.“ A povedal som, „Došlo k tomu pri havárii, keď si pred štyrmi rokmi išla autom.“ Ona odpovedala, „To je pravda.“ Povedal som, „Tvoj lekár je obyčajný, drobný chlapík, má plešinu a nosí okuliare.“ Odpovedala, „To je pravda.“ A ja som povedal, „On ťa lieči, pretože v tých kolenných kostiach sa rozvinula tuberkulóza, a dokonca mäso blízko tých kostí hnije.“ Povedala, „To je pravda.“ A povedala, „Existuje pre mňa nejaká nádej?“ Odpovedal som, „To závisí na tvojom postoji k Pánovi Ježišovi.“ Opýtala sa, „Môžeš mi pomôcť?“ Odpovedal som, „Nie, madam. Nikto ti teraz nemôže pomôcť, ale ty si musíš pomôcť sama k Božím požehnaniam, ktoré sú pre teba pripravené.“ A ona povedala, „Ja teraz verím z celého svojho srdca.“ Povedal som, „Pán ťa uzdravil, sestra. Je to TAK HOVORÍ PÁN, si uzdravená.“ Ona s plačom odpovedala, „Pán Branham, za celé štyri roky,“ povedala, „som nebola schopná si kľaknúť,“ trela si pri tom ruky. A obrovské množstvo poslucháčov ju s plačom sledovalo. Luteráni, presbyteriáni. A ja som povedal, „Prečo nezídeš k oltáru a nepokľakneš?“ Povedala, „Dovoľte mi pokľaknúť rovno tu, kde som bola uzdravená.“ Ona sa ešte nepohla z miesta, ale vedela, že bola uzdravená. Niečo sa stalo. Rozumiete? Ona to vedela, nebolo o tom pochybností. Povedal som, „Pokľakni.“ A prvý raz po štyroch rokoch, s obidvomi zlomenými kolenami, ktoré boli prerastené zrastami, ktoré pretvorili kosti, tá žena pokľakla ako mladica na svoje kolená a slzy jej stekali po lícach, zodvihla ruky k Bohu, potom sa odtiaľ zodvihla tak ľahko ako nejaké malé dievčatko a zoskočila z pódia. Čo to bolo? Boh musel pripraviť pre túto situáciu cestu. Nuž, On poslal lekára, to je pravda. A lekári sú v poriadku. Oni robia, čo môžu, ale Boh pripravil cestu. To je ono. Rozumiete? Potom, čo lekár neuspeje so svojimi metódami, Božie metódy sú omnoho vyššie ako naše metódy. Aké je to nádherné.

W. M. Branham, Vytváranie cesty, 56-0304

Dnes čítaj: Sudcov 9:1-29; Žalm 82; Ezechiel 29; 1. Korinťanom 10:1-13.