Rodinný oltár II, 15. november
Vtedy mu povedali jeho učeníci: Hľa, teraz hovoríš zjavne a nehovoríš nijakého podobenstva, Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto pýtal. Takto veríme, že si vyšiel od Boha. A Ježiš im odpovedal: Teraz že veríte? Hľa, ide hodina, a teraz už prišla, aby ste sa rozpŕchli každý do svojho vlastného a mňa zanecháte samého; ale nie som sám, pretože je so mnou Otec. To som vám hovoril nato, aby ste mali vo mne pokoj. Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16:29-33)Prečo Boh dovoľuje, aby prišli problémy? Boh zapriaha problémy, kladie im do úst zubadlá a spôsobuje, aby Ho poslúchali, a tieto problémy nás prinášajú do užšieho spoločenstva s Bohom. Dúha nebola, až dokiaľ neprišla potopa. Ale potom, ako bol Noe dotlačený do toho stavu, v akom bol, aby sa plavil počas búrky na vode štyridsať dní a nocí v malej arche, ktorá bola hádzaná hore a dolu, to bolo po potope, keď už bolo po všetkom, keď po prvýkrát uvidel dúhu, zmluvu nádeje, zmluvu zasľúbenia. Potom, ako prešiel súžením, uvidel zasľúbenie. To je ten spôsob, ako vidíte zasľúbenie, potom, ako prechádzate súžením. Mám rád túto báseň alebo žalm: Či musím byť nesený domov do Neba na hodvábnej posteli ľahkosti, zatiaľ čo iní bojujú, aby vyhrali cenu a preplavili sa búrlivými moriami? Žiadame si komfort a pokoj; Boh nám dáva to najlepšie, čo môže: skúšky a súženie. To je lepšie ako komfort a pokoj. Náš komfort je až za riekou. Až keď tie židovské deti boli nútené ísť do ohnivej pece, jedna z ich najvýznamnejších skúšok, keď videli podobného Synovi Božiemu, ako stojí medzi nimi. Ich problémy spôsobili, že sa medzi nich postavil Syn Boží vo vánku, aby odvial preč všetku páľavu. Lenže Potešiteľ sa zjavil, až keď išli do ohňa. To bol Daniel, ktorý sa vo svojom srdci rozhodol, že sa nezanečistí vecami sveta, a bol nútený ísť cez skúšku, či sa bude modliť k Bohu, alebo pôjde do jamy levov. Lenže to sa stalo potom, ako bola zapálená páľava a ako bol hodený do jamy levovej. Potom, ako sa to stalo, uvidel Anjela Pánovho, ako stojí s ním v strede držiac ho od toho, ako tento ohromný Stĺp Ohňa stojí medzi ním a levmi. Levy ho nemohli dostať, pretože šiel cez skúšky a pokúšania a problémy. Vedel, že Boh bol schopný, aby ho z toho vyslobodil. To bol Abrahám, potom, ako videl, ako sa zem mení na pustatinu a prichádza sucho a Lót sa oddelil a išiel dolu, aby si žil nádherne vo svete; to bolo po tom, ako počul bedákanie a krik svojich pastierov, bez trávy pre jeho kravy. Ale on si zakladal na krajine, ktorú mu dal Boh, a povedal mu, že tam bude prebývať. A ako v ten deň, po tom, ako bol skúšaný až tak, že bol s trpezlivosťou na konci; to bolo v ten deň, keď sa skúška skončila, vtedy v ten deň hovoril pod dubom tvárou v tvár s Elohimom. To bolo po tom, ako pretrpel svoje skúšky, ako prešiel cez svoje problémy, cez ktoré prechádzal, že Boh sa mu zjavil vo forme človeka, sadol si tam a povedal mu, že bol ženatý a meno jeho ženy bolo Sárah, a povedal, že sa v stane za Ním z Neho smiala. To bolo tam, kde Ho Abrahám nazval Elohim. Bolo to po skúške a súžení.
W. M. Branham, Ja viem, 60-0417S