Lukáš 4:16-23 » A prišiel do Nazareta, kde bol odchovaný, a vošiel podľa svojej obyčaje, v sobotný deň do synagógy a vstal, aby prečítal. A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný. A zavrúc knihu oddal ju sluhovi a sadol si. A oči všetkých v synagóge boli uprené na neho. A začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto písmo vo vašich ušiach. A všetci mu prisviedčali a divili sa ľúbezným slovám, vychádzajúcim z jeho úst, a hovorili: Či nie je toto syn Jozefov? A povedal im: Istotne mi poviete toto podobenstvo: Lekáru, uzdrav sám seba! To, o čom sme počuli, že sa dialo v Kafarnaume, učiň aj tu vo svojej otčine.On mal smäd, tak ako my. Vedel, ako sa bez toho obísť. On bol nemocný tak ako my. On povedal, „Iste mi teraz pripomeniete to staré príslovie, 'Lekár uzdrav sa sám?'“ Ale tá Jeho veľká moc nebola pre Neho. Mal moc to vykonať, ale nemohol ju použiť Sám pre Seba. Nie. Niekto mi raz povedal, „Brat Branham, skôr, než sa niečo stane, ty to už všetko vieš. Čo sa stane tebe?“ Odpovedal som, „Tento dar nie je pre mňa, nemôžem ho použiť pre seba. Je pre vás. Vy ste tí, ktorí majú z toho prospech, nie ja. Ja som iba verejný služobník Boží pre vás.“ Kazateľ je verejným služobníkom. On tomu musí zostať verný ako poľná ľalia – priletí čmeliak a vezme si svoj diel, priletí včela a dostane to svoje, a podobne všetci ďalší. Namáha sa dňom aj nocou, aby udržovala svoj jas. A kazateľ Evanjelia činí to isté. Stojí v Božej línii. Udržuje verne svoje svedectvo a svet si môže z neho brať svoj diel. Rozumiete, pastor Ľalia, to je dobrý pastor. Ježiš povedal, „Posúďte ho. Ani Šalamún sa mu nevyrovná.“ To súhlasí. Doktor Ľalia, tuším, že ho všetci poznáte. Rozumiete? „Pozrite na poľné kvety, ako rastú, nepracujú... Hovorím vám, že ani Šalamún vo všetkej svojej sláve…“ Ľalia musí bojovať dňom aj nocou, aby si zachovala svoju žiaru a svoje rúcho a tiež svoju vôňu, ktorá z nej vychádza. Ona sa otvára a oni prichádzajú, aby si z nej ochutnali. Včela a motýľ a všetko, čo okolo lieta, dobré, či zlé, iba si z nej vezme. A takýto je práve Kristov služobník, kresťanský služobník; otvára sa, „Svet, naber si zo mňa.“ Nič pre seba, je to pre tých druhých. Takýmto sa stal Kristus, keď sa stal naším príbuzným. Stal sa človekom, aby sa svet mohol účastniť Jeho spravodlivosti a aby povstali synovia Boží.
W. M. Branham, Príbuzný Vykupiteľ, 60-1002
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 31; Nehemiáš 1; Izaiáš 60:11-22; Lukáš 4:23-44.