Ako reve jeleň za potokmi vody, tak reve moja duša k tebe, ó, Bože. Moja duša žízni túžbou po Bohu, po živom Bohu, a hovorí: Kedy už prijdem a ukážem sa pred tvárou Božou! Lebo ta prišlo, že mi je moja slza chlebom vodne i vnoci, keď mi hovoria každý deň: Kdeže je tvoj Boh? Keď sa rozpomínam na to, vylievam v sebe svoju dušu, že som chodieval so zástupom a vodieval som ich až do domu Božieho s hlasom spevu a chvály, slávnostné množstvo. Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne? Čakaj na Boha, lebo ho ešte budem chváliť, rôzne spasenie jeho tvári. (Žalm 42:2-6)
Rozumiem, čo On musel urobiť. Boh sa stal mnou, aby som sa ja skrze milosť mohol stať Ním. On zobral moje hriechy, aby cez Jeho spravodlivosť som mohol mať večný Život. Ja sám som sa nemohol rozhodnúť, od prirodzenosti som bol hriešnik, ja som s tým nemal nič spoločného. Narodil som sa zo sveta, sformovaný v neprávosti, prichádzam na svet a hovorím klamstvo. Vôbec žiadna šanca, nijako, ani len túžba.
Povedzte svini, že robí zle, keď žerie pomyje, či poviete? Uvidíte, ako veľmi vás bude počúvať! Povedzte vrane, že robí zle, keď žerie mŕtvu zdochlinu, a uvidíte, čo vám povie. Keby mohla hovoriť. „Staraj sa o seba.“ Určite.
Ó, ale milosť Božia, ktorá zmenila túto prirodzenosť a dala mi príležitosť túžiť a dychtiť a byť smädným, „Ó Bože, Tvoja milá dobrota je pre mňa lepšia ako život. Moje srdce túži po Tebe.“
Dávid povedal, „Ako jeleň reve za potokmi vody, tak moja duša po Tebe, Bože.“
Boh dal človeku tú túžbu, aby uctieval Jeho, aby miloval a hľadal Jeho. Ale človek to prevracia skrze diablove volanie a ide a je žiadostivý po ženách a rozkošiach a veciach toho sveta, snaží sa uspokojiť to sväté stvorenie, ktoré mu Boh dal, aby miloval Jeho, on to uplatňuje na veci toho sveta. Ale, brat, keď je on raz premenený a ten prameň s tými žubrienkami (všetok možný neporiadok v tej cisterne) bol vyčistený a sterilizovaný a je tam vložená čistá Voda Božia, hriech sa nemôže toho dotknúť. Amen!
W. M. Branham, List Židom 6.kapitola - 3.časť, 57-0915M