Hospodin činí to, čo je spravedlivé, a súdy všetkým utláčaným. Dal znať Mojžišovi svoje cesty, synom Izraelovým svoje skutky. Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievajúci a mnohej milosti. Nebude večne žehrať ani nebude na veky držať hnev. Nerobí nám podľa našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. Lebo jako sú vysoko nebesia nad zemou, tak veľká je jeho milosť nad tými, ktorí sa ho boja. Ako je ďaleko východ od západu, tak ďaleko vzdialil od nás naše prestúpenia. Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja; lebo on zná, jaké sme my tvory, pamätá na to, že sme prach. Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli; lebo len čo prejde po ňom vietor, už aj ho niet, a jeho miesto ho viacej nepozná. Ale milosť Hospodinova trvá od vekov až na veky nad tými, ktorí sa ho boja, a jeho spravedlivosť detným deťom, tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a ktorí pamätajú na jeho ustanovenia, aby ich činili. (Žalm 103:6-18)
Ako môžete kázať Božie predurčenie a ustanovenie, ak tam nie je niekde zmierenie za hriech. Prečo to je? Každý deň urobíte nejakú chybu, každý deň urobíte niečo nesprávne. Ale ak ste znovuzrodení, muž alebo žena, vtedy, ako urobíte chybu, Boh vie, že to ľutujete. Môžete stáť v prítomnosti prezidenta Roosevelta alebo niekoho iného a povedať, "zmýlil som sa, nech mi Boh odpustí túto vec." Prečo? A to je tam, kde to zmierenie krvi...
Všimnite si to, "h-r-i-e-ch-o-v". Hriešnik je hriešnik, on nepácha hriechy. Ale cirkev pácha hriech; robí zle, dostane zlú myšlienku, zlé dojmy, robí rozpaky; ako malé dieťa, keď kráča, snaží sa učiť, ako má chodiť. On ešte nevie, ako správne kráčať, lebo to je ešte malý chlapec. Ale my máme ruku, ktorá ho zachytí, uchopí nás a postaví pevne a povie, "Urob tento krok takto, synu". On nás nezdvihne a neudrie preto, že sme urobili chybu, On nás nevezme a nezbije na smrť preto, že sa snažíme kráčať. On nás miluje, ako my milujeme svoje deti.
Skutočný, ozajstný otec nezbičuje svoje dieťa, keď sa ono snaží chodiť, ak spadne na podlahu. Uchopí ho svojou silnou rukou a zodvihne ho, chytí ho oboma rukami a povie, "Takto to rob, synu, takto kráčaj".
Takto to Boh robí Svojej Cirkvi. Načiahne sa a vezme ho na Svoje ramená, zodvihne ho a povie, "Kráčaj takto, synu. Tu, nehovor to tak, hovor to takto. No, je mi jedno, čo hovorí cirkev, čo hovorí tento, čo hovorí tamten, ty to hovor takto." Takto, toto je to. "Ak to Moje Slovo káže, zostaň rovno s tým, kráčaj s tým, zostaň na tom. Nedbaj na to, čo niekto iný hovorí, zostaň rovno s tým. Takto kráčaj. Takto rob svoje kroky."
W. M. Branham, Adopcia #3, 60-0522M